Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7C-26-2021.pdf
PDF · 82.41 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-7C/26/2021
Uznesenie
Okresný súd Piešťany v spore žalobkyne: M. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX/X, M., proti žalovanému: M. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX/XX, Č., o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd n a r i a ď u j e zabezpečovacie opatrenie v tomto znení:
Súd z r i a ď u j e záložné právo na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaného v podiele 1/1, vedené Okresným úradom G. M. G. Z., katastrálny odbor zapísané na LV č. XXX, okres G. M. G. Z., obec Č., katastrálne územie Č., parc. registra “C“ č. XXXX-zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 718 m2, parc. XXXX - záhrada o výmere 210 m2 a stavby- rodinný dom so súpisným číslom XXX na parc. č. XXXX, v prospech žalobkyne na zabezpečenie peňažnej pohľadávky zo zmluvy o pôžičke vo výške 15.300,00 eur do úplného splatenia pohľadávky žalobkyne.
II. Žalobkyňa má voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.10.2021 sa žalobkyňa domáhala nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ktorým by súd zriadil k stavbe - rodinnému domu so súpisným číslom XXX postavenému na pozemku - parcela reg. „C“ č. XXXX o výmere 718 m2, druh pozemku : zastavaná plocha a nádvorie a pozemku - parcela reg. „C“ č. XXXX o výmere 210 m2, druh pozemku : záhrada, ktoré sú evidované na LV č. XXX pre katastrálne územie Č., obec Č., okres G. M. G. Z. ( ďalej len nehnuteľnosti), a ktoré sú vo vlastníctve žalovaného, záložné právo v prospech žalobkyne ako druhé v poradí, a to za účelom zabezpečenia jej pohľadávky vo výške 15.300 eur z titulu pôžičky a náhradu trov konania.
2. Žalobkyňa svoj návrh odôvodnila skutočnosťou, že žalobkyňa ako veriteľka uzavrela so žalovaným ako dlžníkom dňa 11.11.2020 zmluvu o pôžičke, ktorej podpisy boli overené dňa 23.11.2020 matričným úradom v obci Madunice. V zmluve o pôžičke je uvedené, že veriteľka poskytla dlžníkovi pôžičku v hotovosti dňa 01.11.2019 vo výške 20.000 eur. Žalovaný sa zaviazal pôžičku žalobkyni vrátiť v 84 pravidelných mesačných splátkach vo výške 200 eur, pričom prvá splátka bude uhradená dňa 25.11.2020 bankovým prevodom na účet veriteľky - žalobkyne. Celková dlžná suma ku dňu podania návrhu je 15.300 eur. Žalovaný prestal pôžičku splácať. Dňa 26.11.2020 došlo na nehnuteľnostiach v Č., ktoré sú vo výlučnom vlastníctve žalovaného k zápisu záložného práva v prospech Všeobecnej úverovej banky - V -XXXX/XXXX. Žalobkyňa je toho názoru, že ňou sledovaný účel, t.j.. zabezpečenie jej pohľadávky, je možné dosiahnuť práve zabezpečovacím opatrením. Z listu vlastníctva, na ktorom sú nehnuteľnosti v Č. evidované je zrejmé, že na tomto je zapísané záložné právo v prospech Všeobecnej úverovej banky, a toto zakladá na strane žalobkyne dôvodnú obavu, že nedôjde k uspokojeniu jej pohľadávky. Vzhľadom na poradie záložného veriteľa bude mať banka prednosť pred uspokojením jej pohľadávky, čím sa v konečnom dôsledku ukráti možnosť žalobkyne uspokojiť svoju pohľadávku,
pričom táto doposiaľ žiadnym zabezpečením svojej pohľadávky nedisponuje. Napriek tomu, že na liste vlastníctva č. XXX nie je ku dňu podania tohto návrhu vyznačená plomba, možno sa dôvodne, vzhľadom na vyššie uskutočnené kroky žalovaného oprávnene domnievať, že ďalším zaťažením nehnuteľnosti by žalovaný opätovne znížil hodnotu svojho majetku, čím by zároveň zneistil postavenie žalobkyne.
3. Žalobkyňa súdu predložila ftk. Zmluvy o pôžičke zo dňa 11.11.2020, potvrdenie z banky o zaplatení 300 eur dňa 12.11.2020, potvrdenie z banky o zaplatení 200 eur dňa 17.12.2020, potvrdenie z banky o zaplatení 50 eur dňa 22.03.2021, potvrdenie z banky o zaplatení 150 eur dňa 20.03.2021, potvrdenie z banky o zaplatení 200 eur dňa 21.01.2021 a výpis z listu vlastníctva č. XXX zo dňa 14.10.2021. 4. Podľa § 343 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. (2) Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. (3) Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
5. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
6. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
7. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
8. Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
9. Podľa § 336 ods. 1, 2 a 3 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná.
10. Podľa ust. § 151b zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len "OZ"), záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona. 11. Inštitút neodkladných opatrení a zabezpečovacích opatrení nahradil a doplnil doterajšie predbežné opatrenia v zmysle § 74 a nasl. zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Novozavedeným inštitútom sa zmenila doterajšia koncepcia právnej úpravy predbežných opatrení podľa Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorej bolo cieľom predbežných opatrení dočasne upraviť pomery účastníkov konania a následne rozhodnúť vo veci samej. Nová právna úprava upustila od doterajšej koncepcie predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej.
12. Súd o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia rozhoduje spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Charakter tohto procesného inštitútu obmedzuje procesnú aktivitu strán, ako aj potrebu vykonania pojednávania a procesného dokazovania. Pre rozhodnutie súdu o zabezpečovacom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu. Podľa § 343 ods. 2 CSP sa záložné právo zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení a následne vzniká zápisom do príslušného registra.
13. Zabezpečovacie opatrenie slúži k zabezpečeniu peňažnej pohľadávky strán sporu a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Z charakteru zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia, a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené aspoň základné predpoklady pre nariadenie a zabezpečovacieho opatrenia, a to potreba existencia reálnej obavy, že bude exekúcia ohrozená. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku - existencii pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená, ale i osvedčenie, že je daná obava, že budúca exekúcia bude ohrozená.
14. Žalobkyňa sa zabezpečovacím opatrením domáha ochrany zabezpečenia jej peňažnej pohľadávky. Zabezpečovacia funkcia tohto inštitútu je substancovaná v § 343 ods. 3 CSP, čím dochádza k dôslednej diferenciácii procesného zabezpečenia a výkonu tohto procesného zabezpečovacieho inštitútu.
15. V danej veci sa žalobkyňa domáha nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ktorým má súd zriadiť záložné právo k nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve žalobcu v prospech navrhovateľky na zabezpečenie peňažnej pohľadávky vo výške 15.300 eur do úplného splatenia pohľadávky žalobkyne.
16. Žalobkyňa osvedčila existenciu pohľadávky voči žalovanému predložením zmluvy o pôžičke zo dňa 11.11.2020, pričom preukázala, že žalovaný uhradil v súlade s podmienkami uzavretej zmluvy len 5 splátok v celkovej výške 900 eur a do podania návrhu neuhradil splatné splátky vo výške 1.600 eur. Zo zmluvy je zrejmé, že žalovaný sa zaviazal predmetný dlh uhradiť do 25.10.2027, nakoľko si však zmluvné strany nedojednali možnosť zosplatnenia celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky v súlade s § 565 OZ, žalobkyňa by sa neúspešne domáhala žalobou vo veci samej svojej pohľadávky v celku, keďže samotná pohľadávka nie je splatná v celom rozsahu, ale splatné sú len jednotlivé splátky.
17. Z predloženého listu vlastníctva č. XXX, k.ú. Č. súd zistil, že na nehnuteľnostiach vo výlučnom vlastníctve žalovaného je už zriadené záložné právo v prospech Všeobecnej úverovej banky, z ktorého zápisu je zrejmé, že žalovaný sa po uzatvorení pôžičky so žalobkyňou ďalej zadlžil.
18. Vzhľadom na ďalšie správanie sa žalovaného po uzatvorení pôžičky so žalobkyňou, ktorý nielenže minimálne od apríla 2021 nezaplatil žalobkyni žiadnu splátku pôžičky, ale sa aj ďalej zadlžil, je obava žalobkyne, že budúca exekúcia bude ohrozená, dostatočne dôvodná. Postavenie žalobkyne ako veriteľky je už teraz zoslabené zriadením záložného práva v prospech banky, ktorej pohľadávka bude mať pri uspokojovaní zo zálohu prednosť.
19. Súd pri rozhodovaní o návrhu žalobkyne zároveň skúmal, ako by zasiahlo vydanie opatrenia do práv a oprávnených záujmov žalovaného. Je nepochybné, že zriadením záložného práva na nehnuteľnosť vo vlastníctve žalovaného dôjde k zásahu do jeho vlastníckeho práva, ktorého následky môžu mať napr. podobu zníženia hodnoty nehnuteľností. Pri uplatnení testu proporcionality a jeho vyhodnotení súd však nemohol opomenúť existenciu už zapísaného záložného práva v prospech bankovej inštitúcie, preto mal za to, že zriadenie ďalšieho záložného práva popri už existujúcom záložnom práve nespôsobuje nerovnováhu medzi právom žalobkyne na zabezpečenie svojej pohľadávky a právnom žalovaného na ochranu jeho vlastníckeho práva. 24. Súd preto po oboznámení sa so skutkovými tvrdeniami obsiahnutými v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a k návrhu priloženými listinnými dôkazmi dospel k záveru, že návrh žalobkyne je dôvodný, preto mu v celom rozsahu vyhovel.
25. Zároveň je potrebné uviesť, že súd nepovažuje za dôvodné ukladať žalobkyni povinnosť v zmysle § 336 CSP podať žalobu vo veci samej s ohľadom na charakter pohľadávky žalobkyne. Súčasne však súd zdôrazňuje že, až priznaním pohľadávky právoplatným rozhodnutím súdu, možno pristúpiť k výkonu záložného práva.
26. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
27. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
28. O trovách konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení tak, že navrhovateľke, ktorá mala v konaní plný úspech, priznal voči odporcovi náhradu trov konania v celom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Piešťany, v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Z každého podania musí byť zrejmé, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané; ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.
Toto zabezpečovacie opatrenie je vykonateľné dňom doručenia.