Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_1Csp-12-2021.pdf
PDF · 88.43 KB
No categories available
1Csp/12/2021
Uznesenie
Okresný súd Rožňava v spore žalobcov: v 1. rade G. C., T.. XX.XX.XXXX, v 2. rade J. C., T.. X.X.XXXX, obaja bytom Ž.J. XXX, XXX XX C., obaja zastúpení Mgr. Ivicou Štiglitz, advokátkou so sídlom Šafárikova 14, 048 01 Rožňava, proti žalovanému: H. X., Z..G.., G. G. D. XXX/A, XXX XX H., V.: XX XXX XXX, o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Žalobca v 1. rade sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 12.10.2021 domáha, aby súd zakázal zamestnávateľovi O..G..G. Y. G..M..B.., D. Z. O..G..G., Y., vykonávať zrážky zo mzdy žalobcu v 1. rade v prospech žalovaného na základe Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou Zmluvy o úvere č. 8243683891 zo dňa 21.5.2008, a to až do právoplatného skončenia vo veci samej. Súčasne požaduje náhradu trov konania.
2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a súčasne žalobu žalobcovia odôvodnili tým, že dňa 21.05.2008 uzavreli s pôvodným veriteľom Zmluvu o úvere č. 8243683891, na základe ktorej veriteľ poskytol sumu 250.000,-Sk (8.298,47 Eur) za účelom renovácie a rekonštrukcie bytu. Na základe tejto zmluvy sa žalobcovia zaviazali splácať tento úver v mesačných splátkach vo výške 3.675,-Sk (121,98 Eur) v počte 120 splátok, so začiatkom splácania dňa 15.06.2008 a s posledným dňom 15.5.2018. Podľa zmluvy veriteľ im neoznámil, akú konečnú sumu majú zaplatiť veriteľovi. Podľa výpočtu na stránke www.fininfo.sk po zadaní údajov z uzavretej zmluvy je výslednou sumou, ktorú mali v zmysle zmluvy zaplatiť suma 14.637,60 Eur. Hodnota RPMN v zmysle uvedeného výpočtu je 13,26 %. Listom zo dňa 1.4.2011 oznámil pôvodný veriteľ, že pohľadávku zo zmluvy postupuje na postupníka a nového veriteľa H. V. W. so sídlom na X. a zároveň oznámil žalobcom, že výška pohľadávky ku dňu postúpenia je 10.040,26 Eur. Listom zo dňa 1.4.2011 oznámil nový veriteľ H. V. W. so sídlom na X., že predmetnú pohľadávku postupuje na C. X. G..M..B.. G. G. R. Č.. XX/C H., a to vo výške 10.040,26 Eur. Listom zo dňa 19.2.2012 Posledná výzva pred exekúciou boli žalobcovia vyzvaní, aby uhradili dlh vo výške 13.603,19 Eur do 5.10.2012. Z prvej strany Dohody o splátkovom kalendári s uznaním dlhu, ktorá bola žalobcom doručená od ďalšieho subjektu H. X. Z..G.. vyplýva, že predmetná pohľadávka pôvodného veriteľa (C. H. Z..G..) bola postúpená niekoľko krát na nebankové subjekty v tomto poradí : 1/ C. H. Z..G.. postúpila pohľadávku H. V. W. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2010, 2/ H. V. W. postúpil pohľadávku na C. X. G..M..B.., H. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 24.02.2011, 3/ C. X. G..M..B.., H. postúpil pohľadávku na H. V. G..M..B.. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2014, 4/ H. V. G..M..B.. postúpil pohľadávku na H. X. Z..G.., Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2014. Žalovaný zaslal zamestnávateľovi žalobcu v 1. rade Dohodu o zrážkach zo mzdy, na základe ktorej došlo v období od 11/2012 do 09/2021 k zrážkam zo mzdy žalobcu v 1. rade v prospech predmetnej zmluvy vo výške 121,98 Eur mesačne a spolu tak bola zrážkami zo mzdy zaplatená suma vo výške 12.719,19 Eur v prospech žalovaného. Uvedená výška splatenej sumy vyplýva z Potvrdenia zamestnávateľa O.. G.: G. Y. G..M..B.., Y. zo dňa 4.10.2021. Z predmetného potvrdenia vyplýva aj
skutočnosť, že žalovaný bol príjemcom vykonaných zrážok zo mzdy od 11/2012, avšak Zmluvu o postúpení pohľadávok ako veriteľ uzavrel žalovaný s postupcom až dňa 15.12.2014. Žalobcovia sú názoru, že postúpenie pohľadávky na žalovaného bolo neplatné. Bezdôvodné obohatenie si žalobcovia voči žalovanému uplatňujú aj z dôvodu, že uzavretá Zmluva medzi pôvodným veriteľom neobsahuje náležitosti uvedené v zákone č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ktorého znenie bolo platné a účinné v čase uzavretia Zmluvy a podľa ustanovenia § 4 ods. 2 predmetná zmluva neobsahuje: písm. i/ výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, písm. j/ ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, písm. k/ priemernú hodnotu RPMN na príslušný spotrebiteľský úver, ktorý úver sa preto v zmysle § 4 ods. 3 cit. zákona považuje za bez úročný a bez poplatkov. Žalobcovia do dňa postúpenia pohľadávky pôvodným veriteľom (t. j. do 15.12.2010) už z predmetného úveru platili mesačné splátky a na potvrdenie výšky, ktorú splatili do dňa postúpenia pohľadávky žiadajú vykonať dôkaz, vyžiadaním si výšky zaplatenej sumy, aká suma bola registrovaná ako uhradená žalobcami do dňa postúpenia pohľadávky. Zároveň navrhujú, aby súd vyslovil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá bola uzavretá ako súčasť Zmluvy o úvere v bode 4.9. je neplatná. Uvedené ustanovenie zmluvy o automatickom uzavretí osobitnej Dohody o zrážkach zo mzdy je neplatné a nemôže vyvolať zamýšľané právne účinky. Dohoda o zrážkach zo mzdy nemôže zabezpečovať pohľadávky, ktoré vzniknú až v budúcnosti a preto jej zakomponovanie do zmluvy nespôsobuje zamýšľané účinky a na jej základe nie je možné pristúpiť ani k realizácií samotných zrážok zo mzdy. Na základe takto neplatnej Dohody o zrážkach zo mzdy je žalobcovi v 1. rade upreté základné ľudské právo vlastniť majetok a zamestnávateľom je zrážaná suma (už vo výške 12.719,19 Eur od roku 2012 až do dňa podania žaloby) zo mzdy v prospech žalovaného, ktorý na uvedené platby nemá žiadny zákonný nárok a bez takého výroku súdu by žalobca v 1. v rade nemal ako zásah do jeho majetku a do práva na výplatu mzdy zastaviť. Neplatnosť Dohody o zrážkach zo mzdy bezprostredne súvisí aj s neprijateľnosťou zmluvných podmienok, ktoré sú v rozpore s ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka a ak žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobcu v 1. rade o vykonávanie zrážok zo mzdy a zamestnávateľ vykonával zrážky zo mzdy napriek tomu, že neexistovalo žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by ukladalo žalobcovi v 1. rade povinnosť plnenia a žalobca v 1. rade tak nemá možnosť zrážky priamo zastaviť. Je potrebné poukázať aj na súdnu prax v obdobných právnych veciach, ktorá prijala závery, že žalovaný pristúpil k realizácii Dohody o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovacieho prostriedku, ktorá bola súčasťou úverovej (formulárovej) zmluvy bez toho, aby túto zmluvnú podmienku individuálne dojednal, žalobcovia nemohli ovplyvniť jej obsah, ani túto dohodu vylúčiť, pričom na jej základe zamestnávateľ už pristúpil k vykonávaniu zrážok zo mzdy napriek tomu, že takáto dohoda obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je rozporná s právom EÚ, judikatúrou Súdneho dvora EÚ, so zákonom alebo dobrými mravmi a je neplatná. Je potrebné vziať na zreteľ ustálenú judikatúru Súdneho dvora EÚ týkajúcu sa nekalých podmienkach v spotrebiteľských veciach ohľadom povinnosti vnútroštátneho súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, že je významným prvkom ochrany spotrebiteľa v práve EÚ a že ak by vnútroštátne právo umožnilo veriteľovi obísť takéto preskúmavanie prostredníctvom uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie Smernice 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, jej užitočného účinku (Effet Kutilén). Žalobca v 1. rade finančný nárok žaloby odôvodňuje tým, že podľa dôkazu Potvrdenie od zamestnávateľa zo dňa 04.10.2021 bola zrážkami zo mzdy žalobcu v 1. rade zrazená suma vo výške 12.719,19 Eur do októbra 2021, na ktorú žalovaný nemá nárok. Žalobca v 1. rade žiada od žalovaného vydať sumu vo výške 121,98 Eur za obdobie 3 rokov od mesiaca 10/2018 do 10/2021, spolu (121,98 x 36) sumu vo výške 4.391,28 Eur s úrokom z omeškania odo dňa doručenia žaloby.
3. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a súčasne k žalobe žalobcovia predložili Zmluvu o úvere pôžička na bývanie zo dňa 21.5.2008, Obchodné podmienky pre úver - pôžička na bývanie účinné od 17.3.2008, Oznámenie postupcu C. H. Z..G.. o postúpení pohľadávky zo dňa 1.4.2011, výpis aktuálneho stavu úveru ku dňu 1.12.2010, výpočet RPMN na interaktívnej kalkulačke portálu finančnej osvety a ochrany finančného spotrebiteľa MF SR zo dňa 12.10.2021, Oznámenie postupcu H. V. W. o postúpení pohľadávky zo dňa 1.4.2011, Posledná výzva pred exekúciou zo dňa 19.9.2012, prvá strana Dohody o splátkovom kalendári s uznaním záväzku, Potvrdenie zamestnávateľa zo dňa 4.10.2021 o realizovaných zrážkach zo mzdy a iných príjmoch.
4. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
5. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
6. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
7. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
8. Podľa § 327 CSP, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
9. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
10. Neodkladným opatrením sa poskytuje iba dočasná úprava, nie definitívna. Súd nerozhoduje na základe štandardného dokazovania, ale vychádza z osvedčenia práv účastníkov a z osvedčenia porušenia týchto práv. Osvedčovanie opodstatnenosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa uskutočňuje formou predloženia dôkazov pri podávaní návrhu. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie. Výsledkom takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia pravdepodobné. Predpokladom neodkladného opatrenia je aspoň osvedčené právo a aspoň osvedčené ohrozenie tohto práva.
11. Súd konštatuje, že prostredníctvom listinných dôkazov predložených zo strany žalobcov, boli dostatočne osvedčené najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Ide v tejto súvislosti najmä o existenciu zmluvy o úvere zo dňa 21.5.2008, uzavretej medzi žalobcami a právnym predchodcom žalovaného, v ktorej článku 4, bod 9 je obsiahnutá dohoda o zrážkach zo mzdy a potvrdenie zamestnávateľa o realizovaných zrážkach zo mzdy adresované žalobcovi v 1. rade zo dňa 4.10.2021. Nie je sporné, že právny predchodca žalovaného, resp. žalovaný, predložil dohodu o zrážkach zo mzdy zamestnávateľovi žalobcu v 1. rade, na základe ktorej boli realizované zrážky zo mzdy vo výške 12.719,19 Eur za obdobie od 11/2012 do 9/2021.
12. Súd sa však zaoberal najmä otázkou pasívnej vecnej legitimácie žalovaného vo vzťahu k zneniu návrhu neodkladného opatrenia. Okruh strán sporu určuje žalobca vychádzajúc z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má tá zo strán, ktorej svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia), alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenia môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Práve citované ustanovenie CSP nepredpokladá len úpravu pomerov strán, ako ich definuje § 60 CSP (žalobca a žalovaný), ale podstatne extenzívnejšie normuje úpravu pomerov bez ďalšieho. To bezprostredne súvisí s celkovou koncepciou neodkladných opatrení, ktorá nie je priamo viazaná na konanie vo veci samej a umožňuje trvanie účinkov neodkladného opatrenia aj po skončení konania, rovnako aj jeho nariadenia pred začatím konania bez následnej žaloby, alebo po právoplatnom skončení konania. Z daného hľadiska je preto nevyhnutné vnímať konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako pomerne autonómne, s prepojením na konanie vo veci samej v rozsahu, ktorý vyplýva priamo zo zákona (§ 326, § 335 a § 336 CSP). Pokiaľ § 325 ods. 2 CSP predpokladá uloženie povinnosti alebo obmedzenia strane, ide vždy o stranu konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorou bude v prevažnej väčšine prípadov žalovaný vo veci samej, respektíve aj osoba, proti ktorej má v budúcnosti žaloba smerovať. Nemožno však vylúčiť ani nariadenie neodkladného opatrenia voči tretej osobe, tak ako to za pôvodnej právnej úpravy predpokladal § 76 ods. 2 O.s.p. To platí aj pre neodkladné opatrenie po začatí konania, v rámci ktorého je už uzavretý okruh strán (žalobca, žalovaný), a prípadným neodkladným opatrením má byť uložená povinnosť alebo obmedzenie niekomu inému. Uloženie povinnosti alebo obmedzenia tretej osobe má vždy povahu súčinnosti, ktorá je nevyhnutná vo vzťahu k predmetu konania vo veci samej. Ak súd nariaďuje neodkladné opatrenie,
ktoré ukladá povinnosť alebo obmedzenie tretej osobe, je túto osobu nevyhnutné považovať za stranu konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
13. Neodkladným opatrením sa žalobca v 1. rade voči svojmu zamestnávateľovi domáha uloženia zákazu vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu v 1. rade v prospech žalovaného na základe dohody o zrážkach zo mzdy, a to až do právoplatného skončenia vo veci samej. Žalobca v 1. rade svojho zamestnávateľa pre účely nariadenia neodkladného opatrenia vôbec neoznačil ako žalovaného a preto súd takémuto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevyhovel.
14. Súd tu podporne poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 25Co/20/2017 zo dňa 2.5.2017 z ktorého cit“ Zároveň vo vzťahu k pasívnej legitimácii žalovaného v 2. rade odvolací súd udáva, že tento je zamestnávateľom žalobcu. Ide o subjekt, ktorý je v prípade predloženia dohody o zrážkach zo mzdy a pochybnosť žalovaného v 1. rade povinný vykonávať zo mzdy zrážky a preto je pre účely konania o nariadenie neodkladného opatrenia osvedčená danosť pasívnej legitimácie žalovaného v 2. rade“.
15. Navyše v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia v rozpore s § 326 ods. 1 CSP absentuje náležité opísanie skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov a tiež skutočností, ktoré hodnoverne osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Súd preto dospel k záveru, že žalobcovia nedostatočne osvedčili rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov, hodnoverne neosvedčili dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Aj z uvedených dôvodov preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
16. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým konanie končí.
17. Rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, bude sa konať ďalej vo veci samej, preto v súlade s ust. § 262 ods.1 CSP súd v ňom o nároku na náhradu trov konania nerozhodoval. S otázkou trov konania a ich náhrady sa súd vysporiada v rozhodnutí vo veci samej, prípadne v inom rozhodnutí, ktorým sa konanie skončí.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Rožňava, v 2 písomných vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods.1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.