Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BR-1P/64/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Brezno, sudcom PhDr. JUDr. Silviom Bolečekom, PhD., v právnej veci starostlivosti o maloletého - Q. S., narodený XX. septembra XXXX, bytom ako matka, v zastúpení opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno, dieťa matky H.. X. Y., narodenej XX. P. XXXX, bytom B., R. XXX/X, právne zastúpenej JUDr. Stanislavom Rešutíkom, advokátom, so sídlom Brezno, M.R. Štefánika 29/36 a otca Q.. B. S., narodeného XX. U. XXXX, bytom S., W. ulica XXX/XX, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, takto

rozhodol:

I. Maloletý Q. S., nar. XX. W. XXXX sa s účinnosťou od 1. augusta 2021 zveruje do osobnej starostlivosti matky H.. X. Y..

II. Otec sa s účinnosťou od 1. augusta 2021 zaväzuje prispievať na výživu maloletého Q. S., nar. XX. W. XXXX výživným vo výške 150 Eur mesačne, a to vždy do 22-dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

III. Dlh na výživnom za obdobie od 1. augusta 2021 do 5. novembra 2021 vo výške 100 Eur, je otec povinný zaplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia, k rukám matky maloletého.

IV. Vo zvyšku súd návrh matky zamieta.

V. Súd návrh otca zamieta.

VI. Súd styk otca s maloletým neupravuje, tento ponecháva na dohodu rodičov.

VII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Matka maloletého návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 10. augusta 2021 žiadala, aby súd zveril maloletého do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal prispievať na jeho výživu výživným v sume 250 Eur mesačne a styk otca s maloletým nežiadala upraviť. Svoj návrh odôvodnila tým, že maloletý je narodený mimo manželstva, s otcom maloletého nežijú v spoločnej domácnosti, maloletý sa nachádza v jej opatere. Matka maloletého je na rodičovskej dovolenke, podrobne rozpísala náklady na maloletého a uviedla, že je potrebné upraviť výkon rodičovských práv a povinností k maloletému, nakoľko rodičia maloletého spolu nežijú.

2. Otec maloletého s navrhnutou výškou výživného nesúhlasil. Podrobne rozpísal svoje náklady, ktoré mesačne má, poukázal na vzťahy medzi rodičmi maloletého a pozornosť venoval aj majetku matky maloletého.

3. Kolízny opatrovník v správe zo sociálneho zisťovania navrhol maloletého zveriť do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazať prispievaním výživného podľa jeho možností a schopností. Uviedol, že matka s maloletým žijú v byte jej otca. Maloletý má spolu s matkou samostatnú izbu. Maloletý je zdravý. Kolízny opatrovník na záver uviedol, že v starostlivosti matky o maloletého neboli zistené nedostatky.

4. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 5. novembra 2021, vec prejednal v prítomnosti rodičov maloletého a kolízneho opatrovníka. Vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a oboznámením sa s listinnými dôkazmi obsiahnutými v súdnom spise a vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový stav:

5. Matka na pojednávaní uviedla, že maloletého žiada zveriť do svojej starostlivosti počnúc dňom 1. augusta 2021, styk otca s maloletým nežiada upraviť, ale výživné žiada vo výške 180 Eur mesačne. Matka inú vyživovaciu povinnosť nemá. Poberá rodičovský príspevok vo výške 380 Eur mesačne a prídavky na maloletého vo výške 25,50 Eur mesačne. Iný zdroj príjmu nemá. Býva u svojho otca v byte, ktorý je vo vlastníctve otca, spolu s ním a s maloletým. Za bývanie platí otcovi 100 Eur mesačne. Maloletý je v jej celodennej starostlivosti. Náklady na stravu maloletého vyčíslila na sumu 130 Eur mesačne. Náklady na ošatenie a hygiena maloletého vyčíslila na sumu 95 Eur mesačne. Na hračky a na veci spojené s rozvojom motoriky maloletého vynakladá sumu 40 Eur mesačne. Maloletému kúpila autosedačku za sumu 380 Eur. V septembri 2021 spolu s maloletým navštevovala plavecké jasle kde mesačne zaplatila sumu 92 Eur. Otec maloletého navštevuje jedenkrát do mesiaca na 3 hodiny. Od 1. augusta 2021 do dňa pojednávania otec zaplatil na výživnom sumu 350 Eur (150 + 100 + 100), v novembri 2021 zatiaľ výživné nebolo uhradené. Maloletému matka začala sporiť a platí mu mesačne sporenie vo výške 15 Eur. Medzi výdavky zaradila aj náklady na pohonné hmoty vo výške 40 Eur, autom chodí najmä kvôli uspokojovaniu potrieb maloletého.

6. Otec maloletého na pojednávaní uviedol, že súhlasí so zverením maloletého do osobnej starostlivosti matky počnúc dňom 1. augusta 2021. Styk s maloletým nežiada upraviť. Nesúhlasí s navrhovanou výškou výživného, podľa jeho názoru adekvátnou výškou výživného je suma 100 Eur mesačne. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Má ukončenú vysokú školu odbor medzinárodné vzťahy v Skalici. Otec žije pri Trenčíne a vzhľadom na kredit jeho domovskej vysokej školy sa mu nedarí uplatniť sa v odbore, ktorý vyštudoval. V roku 2018 sa dohodol s matkou maloletého, že budú spolu bývať pri Trenčíne v dome po jeho rodičoch. Otec je zamestnaný ako vedúci prevádzky s netto mesačným príjmom 700 až 750 Eur. Jeho mesačné výdavky sú poplatky za bývanie - energie, plyn a voda 150 Eur mesačne, TV, internet a telefón 80 Eur mesačne, úver na predmety krátkodobej spotreby vo výške 90 Eur mesačne, strava jeho osoby 200 Eur mesačne, náklady na pohonné hmoty - doprava do práce mesačne 150 Eur, ošatenie a hygiena cca 20 Eur mesačne. Potvrdil slová matky, že do dňa pojednávania zaplatil na výživnom 350 Eur. Takisto potvrdil tvrdenie matky, že sa s maloletým stretáva 1x mesačne na tri hodiny. Na záver dodal, že je pravdou, že do 31. mája 2021 bol zamestnaný v NAY, kde mal príjem netto 1.100 Eur mesačne, dôvodom pre ukončenia pracovného pomeru bolo, že vykonával funkciu zástupcu vedúceho a mal stále konflikty s vedúcim. Pracovný pomer ukončil dohodou. Keď sa uchádzal o prácu u súčasného zamestnávateľa bola mu sľubovaná vyššia mzda ako mal v spoločnosti NAY, avšak vzhľadom na súčasnú pandemickú situáciu a jej vplyv na podnikateľov je mu jasné, že takýto plat mu majiteľ dať nemôže a preto tiež nemá financie, aby za maloletým dochádzal častejšie a preto je styk sporadický.

7. Matka maloletého je na materskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok vo výške 378,10 Eur mesačne a prídavky na dieťa vo výške 25,50 Eur mesačne.

8. Otec maloletého je zamestnaný s netto mesačným príjmom 750 Eur. Má ukončenú vysokú školu odbor medzinárodné vzťahy. Inú vyživovaciu povinnosť nemá.

9. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

10. Podľa § 24 zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

11. Podľa § 25 ods.1, 2 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode, to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

12. Podľa článku 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

13. Podľa § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena, alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

14. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

15. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

16. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

17. Podľa § 65 ods.1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

18. Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

19. Podľa § 76 ods.1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

20. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

21. Podľa veta prvá pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

22. Podľa ak ide o opakujúce sa dávky alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti.

23. Podľa rozsudok ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky možno na základe žaloby zmeniť, ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď nastala podstatná zmena pomerov.

24. Podľa rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

25. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že maloleté dieťa pochádza z mimomanželského vzťahu. Rodičia dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti a spoločne nezabezpečujú výchovu a výživu maloletého. Súd preto návrh matky považoval za dôvodný. Pri rozhodovaní o zverení detí do osobnej starostlivosti na strane rodičov súd berie do úvahy, ktorý z rodičov má na výchovu detí vytvorené lepšie podmienky a na strane detí ich vek, zdravotný stav, pohlavie, vzťah k rodičom. Keďže maloletý žije v domácnosti matky, matka o neho zabezpečuje riadne starostlivosť, čo vyplynulo zo správy zo sociálneho zisťovania, otec so zverením maloletého do osobnej starostlivosti matky súhlasil a kolízny opatrovník sa pripojil k dohode rodičov v tejto časti, súd rozhodol tak, že maloletého Q. zveril do osobnej starostlivosti matky počnúc dňom 1. augusta 2021 t.j. dňom kedy tak matka navrhovala a otec s týmto dňom súhlasil.

26. Pokiaľ ide o určenie a výšku výživného súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletého Q. a z možnosti, schopností a majetkových pomerov otca. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 62 Zákona o rodine vyplýva, že deti sú vzhľadom na svoj vek odkázané na výživu svojich rodičov, pričom na výžive dieťaťa sa majú podieľať obaja rodičia, primerane svojim možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom. Matka dieťaťa žiadala na maloletého Q. výživné vo výške 180 Eur mesačne. Súd akceptoval výdavky matky na maloletého Q. mesačne 50 Eur bývanie (matka platí za bývanie mesačne 100 Eur pričom v tejto časti domovej jednotky bývajú dve osoby, teda na jednu osobu je bývanie 50 Eur), strava 100 Eur mesačne (súd neakceptoval matkou uvádzanú sumu 130 Eur, nakoľko matka túto výšku žiadnou listinou nepreukázala napriek poučeniu na čl. 60 a teda súd má zato, že reálnou výškou stravy maloletého je 75 % matkou udanej sumy), náklady na ošatenie a hygienu 80 Eur mesačne (súd neakceptoval matkou uvádzanú sumu 95 Eur, nakoľko matka túto výšku žiadnou listinou nepreukázala napriek poučeniu na čl. 60 a teda súd má zato, že reálnou výškou stravy maloletého je 75 % matkou udanej sumy), hračky a pomôcka na rozvoj maloletého 40 Eur, sporenie 15 Eur, náklady na pohonné hmoty 15 Eur (ako jedna tretina skutočných nákladov, nakoľko matka používa auto aj na potreby svoje a

na nákupy aj pre svojho otca), čo je celkovo mesačne výdavky matky na maloletého vo výške 300 Eur. Z tejto sumy sa odpočíta suma 25,50 Eur titulom štátnej dávky prídavku na deti a teda náklady matky na maloletého sú v celkovej výške 274,50 Eur mesačne. Súd má zato, že takto stanovené náklady sú primerané veku maloletého, regiónu v ktorom maloletý žije, ale aj primerané rozvoju jeho osobnosti. Z takto približne určených výdavkov matky na maloletého súd v zmysle § 62 ods. 2 veta druhá zákona o rodine stanovil výživné na maloletého Q. vo výške 150 Eur, ako čosi viac ako polovica nákladov matky na maloletého. Súd stanovil výživné vo výške 150 Eur ako o čosi viac ako polovica nákladov matky na maloletého najmä s prihliadnutím že v prevažnej miere matka sama zabezpečuje osobnú starostlivosť o dieťa, otec v podstate s maloletým trávi minimálny čas, a nemožno od matky spravodlivo požadovať, aby zo svojho príjmu finančne zabezpečovala výživu dieťaťa v rovnakej miere ako otec. Súd preto pri určovaní výšky výživného prihliadol aj na túto skutočnosť. Súd má za to, že výška takto určeného výživného nebude pre otca znamenať neprimerané finančné riziko. Pri otcovom príjme 750 Eur mesačne mu súd zohľadnil výdavky v celkovej výške 510 Eur (pričom pri nákladoch na stravu akceptoval len výšku 160 Eur a pri cestovnom len výšku 100 Eur všetko mesačne). Dieťa má pritom v zmysle Zákona o rodine právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Súd je zároveň toho názoru, že takáto výška výživného bude v súlade s odôvodnenými potrebami maloletého. Súd zároveň prihliadol na nárast životných nákladov otca (§ 78 ods. 3 Zák. o rodine). Súd ma zato, že vyššie výživné by vzhľadom na súčasné príjmy a životnú úroveň otca, nebolo v jeho schopnostiach a možnostiach.

27. Súd návrh otca na platenie výživného vo výške 100 Eur mesačne z týchto hore uvedených dôvodov zamietol.

28. Súd teda v prevyšujúcej časti návrh matky na platenie vyššieho výživného otcom zamietol z dôvodov uvedených vyššie.

29. Súd dlh otca na výživnom pre maloletého Q. za obdobie od 1. augusta 2021 do 5. novembra 2021 ustálil na výške 100 Eur s tým, že povolil otcovi, aby tento dlh na výživnom zaplatil do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia, nakoľko sa v súčasnej dobe jedná o takú sumu, ktorej rýchle splatenie by otcovi robilo výrazné problémy. Za mesiace august až október 2021 vrátane mal otec uhradiť na výživnom sumu 3 x 150 Eur čo je spolu 450 Eur, pričom otec uhradil sumu 350 Eur a teda dlh za toto obdobie je vo výške 100 Eur. Celkovo tak dlh otca na výživnom je 450 Eur - 350 Eur a to sa rovná sume 100 Eur.

30. Súd styk otca s maloletým neupravoval, tento ponechal na dohodu rodičov. Bude na rodičoch maloletého, najmä na jeho matke, aby si styk otca s maloletým dohodou upravili tak, aby bolo zachované právo maloletého na starostlivosť zo strany oboch rodičov, právo na rovnocenný styk s oboma rodičmi a zároveň právo otca podieľať sa na starostlivosti o maloletého.

31. O trovách konania súd rozhodol podľa ktorého, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Brezno.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Ak povinný nesplní dobrovoľne, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený m ô ž e podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.