Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18Cb/55/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina sudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou v spore žalobcu: COMERSAN, s.r.o., so sídlom M. Rázusa 1134/9, 010 01 Žilina, IČO: 31 617 875, zast. JUDr. Michal Kováč, advokát so sídlom Sládkovičova 9, 010 01 Žilina, IČO: 42 219 035, voči žalovanému: FEROSTA a spol., s.r.o., so sídlom Oslobodenia 164/18, 013 05 Belá, IČO: 48 282 235, zast. Advokátska kancelária JUDr. Milan Chovanec s.r.o., so sídlom Vojtecha Tvrdého 17, 010 01 Žilina, IČO: 36 436 640, o zaplatenie 3.814,02 eur s prísl., takto

rozhodol:

Súd žalobu zamieta.

Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 3.814,02 Eur, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky a trovy konania. Žalobca svoj nárok odôvodnil tým, že žalovaný neuhradil na základe zmluvy o nájme nebytových priestorov nájomné za 07/2020-12/2020, pričom vystavené faktúry uhradil iba čiastočne.

2. Súd v rámci upomínacieho konania vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica žalobe vyhovel vydaním platobného rozkazu dňa 26.01.2021, voči ktorému však bol podaný odpor, v ktorom žalovaný uviedol, že žaloba je nedôvodná, zmluva, na ktorú žalobca odkazuje, neexistuje. So žalobcom uzavrel zmluvu dňa 01.04.2019, v ktorej bola dohodnutá výška nájomného, ktorú aj platil. Preto eviduje dané faktúry v účtovníctve, pretože v časti ich uznával.

3. Žalobca sa k podanému odporu vyjadril podaním zo dňa 15.04.2021, v ktorom uviedol, že žalovaný od 04/2020 do 12/2020 užíval 3 kancelárske priestory, vonkajšie skladové priestory, vonkajšiu ohradenú plochu na zadnom dvore a tri parkovacie miesta vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Žalovaný sa zaviazal za užívanie týchto priestorov uhrádzať na základe dohody nájomné vo výške 1.014,- eur mesačne. Žalovaný faktúru za 04/2020 uhradil v celosti, za 05/2020 uhradil iba sumu 886,- eur, za 06/2020 uhradil iba sumu 329,34 eur a 457,34 eur, za 07/2020 nič neuhradil, za 08/2020 uhradil 883,30 eur, za 09/2020 uhradil sumu 600,- eur, za 10/2021 uhradil faktúru dňa 16.11.2020, za 11/2020 neuhradil faktúru a za 12/2020 nič neuhradil. V tejto súvislosti poukázal na a v spojení s . Potvrdil uzavretie nájomnej zmluvy z 01.04.2019, avšak tá zmluva sa týkala menšieho rozsahu, keďže od 04/2020 pribudli k užívaniu aj vonkajšie priestory a 3 parkovacie miesta a vychádzal z dohody o výške nájomného pre dané obdobie. Trval na tom, že hoci žalovaný popiera existenciu nájomnej zmluvy, tak táto zmluva bola medzi žalobcom a žalovaným riadne dohodnutá, zmluvné strany sa ňou riadili a plnili, žalovaný užíval predmet nájmu a platil žalobcovi dohodnutú

odplatu a žalovaný nikdy nenamietal faktúry. Bola vypracovaná aj písomná zmluva s daným obsahom z 30.03.2020, avšak žalovaný ju nikdy nepodpísal.

4. V rámci repliky a dupliky žalovaný sa vyjadril podaním zo dňa 06.05.2021 tak, že žalovaný uzavrel so žalobcom iba zmluvu zo dna 01.04.2019, na základe ktorej platil nájomné vo výške 456,66 eur + DPH, pričom v cene nájomného je zahrnuté cena nájomného za kancelárske priestory, vonkajší sklad a náklady na dodávku tepla a el.energie. Parkovacie miesta a ani iné položky neboli dohodnuté. Užíval iba tie priestory, ktoré boli dojednané zmluvnými stranami v písomnej zmluve. Jeho úhrady neboli uznaním záväzku. Žalovaný bol dávaný žalobcom do tiesne, keďže žalobcov prístup považoval za vydieranie, keďže ak nepošle úhrady, bude mu zablokovaný prístup do predmet nájmu, odpojí ho od dodávky el.energie. Žalobca sa snažil žalovaného nútiť platiť vyššie nájomné, ale k žiadnemu dodatku nedošlo. Z toho dôvodu došlo na strane žalobcu k bezdôvodnému obohateniu, ktorého vydanie sa bude žalovaný domáhať. Žalobca za sporné obdobie fakturoval sumu 9.126 eur s DPH, hoci v zmysle zmluvy mal fakturovať sumu 4.931,91 eur s DPH. Žalovaný celkovo zaplatil sumu 5.311,98 eur a žalobcovi vznikol tak preplatok vo výške 380,07 eur, ktorý bude žiadať vrátiť. Na preukázanie svojich tvrdení predložil výpis z účtovníctva - knihy záväzkov. (l.č. 62 obsahu spisu)

5. Po vykonaní všetkých procesných úkonov v rámci prípravy pojednávania súd nariadil pojednávania, na ktorých vykonal dokazovanie. Súd v zmysle a nasl. vykonal dokazovanie, a to vyjadrením sa žalobcu a žalovaného, vyjadrením sa právnych zástupcov a výsluchom svedka a prečítaním listín tvoriacich spisový materiál. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav:

6. Súd mal preukázané, že žalobca ako prenajímateľ a žalovaný ako nájomca uzavreli dňa 01.04.2019 Zmluvu o nájme nebytových priestorov. Predmet nájmu bol riadne špecifikovaný v článku I. Zmluvy, pričom žalobca prenechal do nájmu žalovanému nebytové priestory - kancelárske priestory - 3 kancelárie, vonkajší sklad. Mesačné nájomné bolo dohodnuté vo výške 456,66 eur. (l.č. 26)

7. Podľa čl. I., bod 5 Zmluvy, nájomca sa zaväzuje uhrádzať nájomné a náklady za služby podľa bodu 1 tohto článku až do doby riadneho odovzdania prenajatého priestoru prenajímateľovi.

8. V zmysle bodu 4., čl. I. Zmluvy, omeškanie nájomcu s platením nájomného sa považuje za podstatné porušenie zmluvných povinností nájomcu, z ktorého dôvodu je prenajímateľ bez ďalšieho oprávnený odstúpiť od tejto zmluvy.

9. Podľa čl. VI., bod 6 Zmluvy, akékoľvek zmeny a doplnenia zmluvy sú platné len písomnými dodatkami a so súhlasom zmluvných strán.

10. Podľa ust. táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

11. Podľa ust. právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

12. Podľa , nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

13. Podľa prenajímateľ je povinný prenechať prenajatú vec nájomcovi v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie, alebo ak sa spôsob užívania nedohodol, obvyklé užívanie, a v tomto stave ju na svoje náklady udržiavať.

14. Podľa (1) Nájomca je oprávnený užívať vec spôsobom určeným v zmluve; ak sa nedohodlo inak, primerane povahe a určeniu veci. Prenajímateľ je oprávnený požadovať prístup k veci za účelom kontroly, či nájomca užíva vec riadnym spôsobom.

(2) Nájomca je povinný vec užívať iba v prípade, že sa tak dohodlo alebo že neužívaním by sa vec znehodnotila viac než jej užívaním.

15. Podľa nájom a podnájom nebytových priestorov upravuje osobitný zákon.

16. Podľa ust. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len ) účinnom v rozhodnom období tento zákon sa vzťahuje na nebytové priestory, ktorými sú miestnosti alebo súbory miestností, ktoré podľa rozhodnutia stavebného úradu sú určené na iné účely ako na bývanie, nebytovými priestormi nie sú príslušenstvo bytu ani spoločné priestory domu.

17. Podľa ust. , prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len nájomca) zmluvou o nájme (ďalej len zmluva). Zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas na ktorý sa nájom uzaviera.

18. Na základe uvedeného a citovaných zákonných ustanovení súd posúdil, že strany platne uzavreli Zmluvu o nájme v zmysle

19. Bolo nesporné, že žalobca vystavoval žalovanému faktúry, avšak za obdobie od 04/2020 fakturoval vyššie nájomné, než bolo dohodnuté v zmluve. Vo faktúrach bola fakturácia za nájom kancelárskych priestorov, dodávku el.energie, nájomné za vonkajšie skladové priestory, nájomné za vonkajšiu ohradenú plochu na zadnom dvore a za 3 parkovacie miesta.

- Súd poznamenáva, že predmetom nájomnej zmluvy z 01.04.2019 nebol nájom vonkajšej ohradenej plochy na zadnom dvore a 3 parkovacie miesta. Ani nebola preukázaná žiadna písomná nájomná zmluva s takým predmetom nájmu.

- Zároveň je nutné zdôrazniť, že fakturovaná výška nájomného za jednotlivé priestory nebola v súlade so zmluvou zo dňa 01.04.2019, nakoľko fakturácia bola vyššia než v zmysle čl. II., bod 1 Zmluvy, podľa ktorej nájomné za kancelárske priestory je 175,- eur mesačne a za vonkajšie skladové priestory vo výške 155,- eur mesačne a dodávka tepla 58,46 eur mesačne. Žalobca však fakturoval za kancelárske priestory sumu 339,84 eur, za vonkajšie skladové priestory sumu 288,- eur a za dodávku tepla sumu 84,96 eur. K tomu fakturoval aj za ohradenú plochu na zadnom dvore vo výške 123,- eur a za 3 parkovacie miesta 72,- eur.

20. Žalobca pred súdom zotrval na existencii nájomnej zmluvy, čo vraj potvrdil aj žalovaný, keďže preberal vystavené faktúry a nenamietal ich. Trval na tom, že čiastočnými úhradami žalovaný uznal svoj záväzok. Dodal, že pokiaľ žalovaný trvá iba na zmluve, v rámci ktorej bolo dohodnuté nájomné vo výške 547,- eur, ani jedna platby tomu nezodpovedá, pričom žalovaný si vo svojom kontrolnom výkaze pre DPH uplatnil faktúry na sumu 1.014,- eur. K písomnej zmluve nedošlo. Trval na tom, že v marci 2020 došlo k uzavretiu zmluvy s tým, že predmetom nájmu neboli len nebytové priestory, ale aj nájom pozemkov. Zároveň dodal, že pokiaľ súd pôjde tvrdo podľa , podľa ktorého zmluva musí byť písomná, tak svoj nárok bude považovať za bezdôvodné obohatenie.

- Súd poukazuje na to, že je viazaný zákonom, takže nie je možné akceptovať tvrdenie žalobcu, že ...pokiaľ súd pôjde tvrdo podľa zákona... Súd je povinný postupovať iba podľa zákona! Pokiaľ žalobca k tomu uviedol, že ak súd pôjde tvrdo podľa zákona, bude svoj nárok posudzovať ako bezdôvodné obohatenie, súd považuje takýto postup žalobcu za účelový a špekulatívny, keďže hoci má právneho zástupcu - advokáta, teda profesionálneho zástupcu znalého práva, uvedeným postupom nedefinoval riadne svoj nárok, keďže trval na tom, že zmluva medzi stranami bola v 03/2021 uzavretá, hoci bolo nepochybne preukázané, že nedošlo k uzavretiu žiadnej takej zmluvy v písomnej forme v 03/2020.

- Žalobca nepreukázal uzavretie žiadnej zmluvy v marci 2020, ako ani ďalšej po 01.04.2019.

21. Podľa uvedenia žalovaného, žalobca sa snažil žalovaného prinútiť uzavrieť nájomnú zmluvu na vyššie nájomné, pričom sa mu „vyhrážal“, že v opačnom prípade ho odpojí od el.energie, zabráni mu v prístupe,..., čo považoval žalovaný za rozpor s dobrými mravmi a s poctivým obchodným stykom. Žalovaný pokiaľ platil vyššie nájomné, tak nebolo to na základe žiadnej dohody, ale z prinútenia, aby nestratil prístup k priestorom a k podnikaniu v daných priestoroch.

22. Žalovaný poprel akúkoľvek dohodu ohľadom iného nájomného než bolo dohodnuté v zmluve z 01.04.2019. Uviedol, že riadne platil nájomné, keď zrazu žalobca zdvihol nájomné cca o 218%, s čím žalovaný samozrejme nesúhlasil. Potvrdil rokovania o novej cene, ale k dohode nedošlo. Počas rokovaní však žalobca vystavoval faktúry s navýšeným nájomným a žalovaný ich zaúčtovával aj z dôvodu, že po rokovaniach sa to započíta, vysporiada. Žalovaný nesúhlasil s navýšením v takej výške s tým, že ak žalobca to nebude akceptovať, tak nech mu dá výpoveď. Žalobca napriek výslovnému nesúhlasu zo strany žalovaného ohľadom navýšenia nájomného, nevypovedal zmluvu, neodstúpil od zmluvy.

23. Žalovaný poprel aj tvrdenie žalobcu, že sa nájom zväčšil vo výmere. Potvrdil navyšovanie nájomného za predchádzajúce obdobia, ale všetko zmluvne za platnosti predchádzajúcich zmlúv pred zmluvou z 01.04.2019.

24. Žalovaný potvrdil, že od roku 2007 užíval vonkajšiu ohradenú plochu, a to na základe dohody so žalobcom s tým, že to prislúchalo k nájmu podľa zmluvy. Na ďalšiu zadnú vonkajšiu časť priestorov nebola zvlášť zmluva, vždy sa to užívalo na základe dohody so žalobcom s tým, že to bolo súčasťou nájmu kancelárskych priestorov. Dokonca tie priestory riadne udržiavali. Čo sa týka parkovacích miest, nikdy nemal vyčlenené miesta, parkoval tam ktokoľvek, aj verejnosť, parkovali na miestach prístupných komukoľvek. Žalovaný trval na tom, že užíval iba priestory, nehnuteľnosti podľa zmluvy z 01.04.2019. Nič naviac neužíval. Čo sa týka zadného priestoru, ten síce nebol špecifikovaný v zmluve, avšak po dohode so žalobcom ho užíval s tým, že daný priestor uprace, vysype makadamom a v rámci ceny nájomného to podľa potreby môže užívať. Žalobca so žalovaným tak to akceptovali cca 14 rokov bez nárokovania na ďalšie nájomné a pod.

- Išlo v podstate o dohodu žalobcu a žalovaného napriek špecifikovanému rozsahu v zmluve. Žalobca nenamietal rozsah špecifikovaného predmetu nájmu v zmluve so skutočným rozsahom. Akceptoval to a fakturoval nájomné za celý predmet nájmu podľa zmluvy.

- Súd skonštatoval na základe dlhoročného vzťahu strán sporu a ich konania, že podľa prejav vôle strán je nesporný, nakoľko napriek predmetu nájmu špecifikovaného v zmluve, žalovaný so súhlasom žalobcu užíval aj vonkajšie ohradené priestory, využíval parkovacie miesta (tie boli prístupné bez obmedzenia každému), avšak žalobca predmet nájmu fakturoval v zmysle zmluvy bez ďalšieho. Súd má za to, že tým bola prejavená vôľa strán sporu riadne a nesporne, pričom možno predpokladať, že iné užívané priestory, pozemky, boli súčasťou, príslušenstvom predmetu nájmu. Uvedené možno konštatovať s poukazom na logický výklad aj z toho, že žalobca so žalovaným riadne špecifikovali v písomnej zmluve predmet nájmu na konkrétne priestory a predsa keby žalovaný užíval niečo naviac, čo netvorí predmet nájmu, či príslušenstvo predmetu nájmu, tak by žalobca neakceptoval dlhé roky užívanie iných priestorov bez nároku na nájomné a bez uzavretia zmluvy na ďalšie priestory, keďže zmluvy so žalovaným uzatváral písomne a nebol žiadny dôvod, aby na niečo uzavrel písomnú zmluvu a na niečo nie. Súd zároveň poukazuje na to, že nebola preukázaná existencia žiadnej inej písomnej zmluvy, či ústnej zmluvy.

25. Čo sa týka parkovacích miest, súd zdôrazňuje, že je vecou prenajímateľa, t.j. žalobcu, od koho bude požadovať nájomné ohľadom parkovacích miest. Avšak je nesporné, že žiadna dohoda so žalovaným na konkrétne parkovacie miesta nebola, žiadne konkrétne parkovacie miesta neboli žalovanému dané a bolo nesporné, že parkovacie miesta boli prístupné komukoľvek bez rozdielu. Teda parkovacie miesta boli prístupné bez obmedzenia každému bez spoplatnenia. Žalovaný nemal vyhradené žiadne parkovacie miesta, napriek tomu od 04/2020 požadoval nájomné za dané miesta bez akejkoľvek dohody o nájomnom. Dokonca nebolo preukázané žiadne upozornenie, či výzva zo strany žalobcu ohľadom požiadavky na nájomné za parkovacie miesta. Pokiaľ sa rozhodol požadovať nájomné za parkovacie miesta, nedošlo k žiadnej dohode o nájme, neboli žiadne vyhradené miesta pre žalovaného, teda mohla nastať kedykoľvek situácia, že by žalovaný nemal miesto pre zaparkovanie, keďže nemal vyhradené svoje miesta. Na daných miestach sa nevyberalo žiadne parkovné, parkovacie miesta neboli spoplatnené, nebolo vyhradené žiadne miesto pre parkovanie výlučne žalovanému. Pokiaľ žalobca teda chcel žalovanému spoplatniť parkovanie nájomným, mal za tým účelom uzavrieť riadne zmluvu so žalovaným. Z ničoho nevyplýva, že by parkovacie miesta boli spoplatnené a že by dané miesta nemohli byť užívané na parkovanie kýmkoľvek. Súd teda nezistil dôvod pre požadovanie nájomného prácne od žalovaného, a to bez akejkoľvek nájomnej zmluvy, bez akéhokoľvek upozornenia ohľadom platenia parkovného. Súd opätovne poukazuje na to, že dané miesta boli využívané na parkovanie komukoľvek bez obmedzenia, bez požadovania parkovného, a pod. A tým, že neboli ani vyhradené parkovacie miesta výlučne pre žalovaného, a teda mohla nastať situácia obsadenia miest kýmkoľvek

iným a možného nezaparkovania žalovaným, bolo by v rozpore s dobrými mravmi, či obchodným poctivým stykom požadovať nejaké nájomné za využívanie parkovacích miest od žalovaného. pokiaľ žalobca chcel spoplatniť parkovné, mal to riadne urobiť tak, aby bolo známe, ktoré miesta a v akej sume. Avšak z daného priestoru nevyplýva, kto je vlastník, že by sa požadovalo parkovné, že je zakázané parkovať, ...

- Z vykonaného dokazovania vyplynulo tvrdenie žalovaného, že dané vonkajšie priestory, či parkovacie miesta užíval niekoľko rokov, dokonca pred uzavretím zmluvy z 01.04.2019, napriek tomu nebolo to výslovne zahrnuté v zmluve, pričom žalovaný tvrdil, že to bolo v rámci celého nájmu akceptované.

- Súd skonštatoval, že vzhľadom k tomu, že k danému užívaniu dochádzalo niekoľko rokov bez osobitnej úpravy v zmluve, nedošlo k zmene ani v zmluve z 01.04.2019, ani v žiadnom dodatku k danej zmluve, je s vysokou pravdepodobnosťou pravdivé tvrdenie žalovaného, že uvedené priestory boli akceptované a zahrnuté v celkovom predmete nájmu bez nárokovania na ďalšie nájomné. Veď je nelogické, že na niektoré priestory, ktoré žalovaný užíval, bola písomná zmluva a na niektoré by nebola.

- Bolo nesporné, že dňa 01.04.2019 došlo k uzavretiu zmluvy po predchádzajúcej zmluve, napriek tomu nedošlo k zmene, či úprave predmetu nájmu. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný užíval predmet nájmu niekoľko rokov a to v takom rozsahu, ktorý nebol v rozsahu špecifikovanom v zmluve s tým, že bola taká dohoda so žalobcom. Teda žalovaný užíval aj ďalšie priestory, než boli výslovne uvedené v zmluve, ale podľa žalovaného tieto priestory tvorili predmet nájmu. Tým, že žalobca to akceptoval niekoľko rokov bez toho, aby to požadoval v zmluve zmeniť, či upraviť, ide s vysokou pravdepodobnosťou skutočne o dohodu žalobcu so žalovaným.

26. S poukazom na uvedené skutočnosti súd má za to, že s poukazom na prejav vôle je daný a žalovaný bol oprávnený užívať predmet nájmu špecifikovaný v zmluve s ďalšími priestormi ako príslušenstvo, ktoré bolo užívané aj inými nájomcami, dokonca aj žalobcom, a to za dohodnutú cenu nájmu v zmluve. Bolo nesporné, že žalovaný upravil vonkajší priestor, keďže ho vyrovnal. Bolo nesporné, že žalobca akceptoval rozsah nájmu, pričom nikdy predtým si neuplatňoval ďalšie nároky z daného nájmu, z čoho tiež možno usúdiť, že dohodnutú cenu nájmu akceptoval na celý skutočný rozsah nájmu, teda došlo k dohode medzi stranami sporu ohľadom sporných priestorov, teda skutočného rozsahu nájmu, v danom prípade konkludentným spôsobom. Predmet nájmu bol dohodnutý v písomnej zmluve a tento predmet zahŕňal aj sporné priestory a to všetko za dohodnutú cenu nájmu v predmetnej zmluve.

27. Podľa a (1) Ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. (2) Písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne.

28. Podľa , ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení , 140, , , a , považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.

29. Podľa (1) Zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej forme. (2) Ak písomne uzavretá zmluva obsahuje ustanovenie, že sa môže meniť alebo zrušiť iba dohodou strán v písomnej forme, môže sa zmluva meniť alebo zrušiť iba písomne.

30. Medzi stranami bolo nesporné, že prebiehali rokovania ohľadom zvýšenia nájomného, nie ohľadom predmetu nájmu, dokonca bol zo strany žalobcu predložený aj návrh na uzatvorenie ďalšej nájomnej zmluvy, k čomu však nedošlo. Žalovaný uviedol, že takmer každý deň komunikovali, keďže mali oprosti sebe kancelárie, pričom táto komunikácia, toto rokovanie trvalo cca 6 mesiacov.

- Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že žalobca tým, že predložil návrh písomnej zmluvy, potvrdzuje jeho vedomosť, že zmluva musí byť v písomnej forme a jednak aj to, že v zmysle zmluvy z 01.04.2019 akékoľvek zmeny museli byť iba v písomnej forme.

- Taktiež súd poukazuje na to, že žalobca sa snažil zmeniť iba výšku, nie aj predmet nájmu.

31. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný uhrádzal vystavené faktúry, a to čiastočne vo výške podľa zmluvy z 01.04.2019. Uvedené potvrdil aj žalobca na pojednávaniach, a to 547,99 eur s DPH mesačne. (napr. l.č. 76) Žalovaný uviedol, že jednu z vystavených predmetných faktúr zaplatil v celosti.

32. Žalovaný trval na tom, že žalobca mu opakovane hovoril, že ho odpojí od elektriky, pokiaľ nezaplatí navýšené nájomné podľa jeho návrhu a požiadavky.

33. Pokiaľ žalobca opakovane poukazoval na to, že žalovaný si uplatnil DPH z vystavených faktúr, tak právny zástupca žalovaného poukázal na to, že pri nájomnom sa uplatňuje DPH iba zo zaplatenej sumy, nie z vyúčtovanej. Uvedené tvrdenie žalobca nerozporoval.

- Opätovne argumentácia žalobcu bola zavádzajúca.

34. Žalobca trval na tom, že žalovaný platil faktúry čiastočne bez bližšej špecifikácie, teda neurčil vždy, ktorú faktúru hradí a pod. Neučil, v akom pomere je úhrada na jednotlivé faktúry, tak žalobca postupoval podľa .

- Súd však zdôrazňuje, že pokiaľ by mal žalobca postupovať podľa , resp. by mal za to, že čiastočnými úhradami došlo k uznaniu záväzku, nie sú splnené podmienky pre vyslovenie takého záveru. Z dokazovania vyplynulo, že žalovaný nesúhlasil s navýšením nájomného tak, ako požadoval žalobca, v dôsledku čoho bola dlhodobejšie komunikácia, avšak bez výsledku, bez uzavretia dodatku k zmluve o nájme.

- Aj z písomnej korešpondencie žalovaného vyplýva, že z jeho strany nejde o uznanie, čo vyplýva aj z predložených listín.

- Žalobca z komunikácie so žalovaným musel si byť vedomý, že žalovaný nesúhlasí so zvýšeným nájomným.

- Je nesporné, že žalobca fakturoval nájomné v rozpore so zmluvou.

35. Podľa ak má veriteľovi splniť ten istý dlžník niekoľko záväzkov a poskytnuté plnenie nestačí na splnenie všetkých záväzkov, je splnený záväzok určený pri plnení dlžníkom. Ak dlžník neurčí, ktorý záväzok plní, je splnený záväzok najskôr splatný, a to najprv jeho príslušenstvo.

36. Podľa ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.

37. Súd skonštatoval, že nejde o uznanie zo strany žalovaného, ktorý popieral vyššie nájomného od samého počiatku a hradil iba nájomné podľa zmluvy, aj keď rôznymi úhradami v rôznych výškach. Danými úhradami plnil záväzky podľa splatnosti, pokiaľ neurčil, ktorý konkrétne hradí. Avšak nemožno považovať za splnenie záväzkov tvrdených žalobcom, teda nešlo o splnenie predmetných faktúr vystavených v daných výškach, nakoľko boli vystavené v rozpore so zmluvou. Žalobca potvrdil, že žalovaný uhradil sumu za sporné obdobie vo výške stanovenej v zmluve. Pokiaľ žalovaný uhradil jednu predmetnú faktúru v plnej výške, uviedol, že to bolo omylom, čo potvrdila aj svedkyňa, ktorá uhrádzala vystavené faktúry na pokyn konateľa žalovaného. Uuviedla, že omylom zaplatila vyššiu sumu, než jej bol daný pokyn konateľom žalovaného.

38. Pokiaľ žalobca trval na existencii zmluvy v ústnej forme, tak žiadna taká zmluva so žalovaným nebola preukázané. Žalobca nepreukázal svoje tvrdenia a žalovaný poprel tvrdenia žalobcu. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že nedošlo k žiadnej zmluve, a to ani v ústnej forme medzi žalobcom a žalovaným ohľadom vyššieho nájomného. V zmysle platných právnych predpisov musí byť zmluva písomná a zároveň zmluvné strany sa dohodli aj v zmluve z 01.04.2019 na akejkoľvek zmene v písomnej forme. Keďže išlo o zvýšenie nájomného priestorov, ktoré boli predmetom nájmu, nemožno tvrdiť, že išlo o nejakú novú, samostatnú zmluvu, ale o zmenu zmluvy z 01.04.2019. Žiadna zmena však v písomnej, ani v ústnej forme nebola uzavretá. Keby bola v ústnej forme, bolo by nutné konštatovať neplatnosť takej zmluvy vzhľadom na nedodržanie písomnej formy, avšak nebola preukázaná ani písomná, ani ústna. Pokiaľ žalobca tvrdil, že išlo aj o nájom nehnuteľností, ktoré nie sú nebytovými priestormi, ale pozemky, tak jednak ani v takom prípade nemožno konštatovať uzavretie zmluvy o nájme, súd nezistil žiadnu vôľu uzavrieť samostatnú zmluvu, pričom z vykonaného dokazovania vyplynulo, že všetky prenajaté priestory, či pozemky, ktoré boli užívané niekoľko rokov (nielen žalovaným), tvorili predmet nájmu v

zmysle zmluvy z 01.04.2019. Hoci v danej zmluve nie sú špecifikované vonkajšie ohradené priestory, bolo nesporné, že tie žalovaný užíval aj pred uzavretím zmluvy z 01.04.2019 a po dohode so žalobcom boli súčasťou celkového predmetu nájmu, tvorili jeho príslušenstvo, pričom takto to bolo užívané od roku 2007, kedy bolo dohodnuté, že vonkajšia plocha tvorí po dobu nájmu príslušenstvo predmetu nájmu a za jeho užívanie sa nebude osobitne účtovať nájomné. Žalovaný po dohode so žalobcom daný priestor spevnil, vyrovnal, odstránil nerovnosti.

- Súd opätovne uvádza, že pokiaľ by netvorili predmet nájmu, tak by bolo nelogické zo strany žalobcu, aby na niektoré nehnuteľnosti uzavrel zmluvu a riadne účtoval nájomné a na niektoré nie, a to aj napriek tomu, že došlo k písomnej zmluve dňa 01.04.209, či prijatia dodatku k tej zmluve. Žalobca návrhom zmluvy chcel zvýšiť nájomné. Nešlo o zmenu predmetu nájmu. Z konania žalobcu vyplýva jeho vôľa na predmet nájmu, ako aj akceptácia s rozsahom užívaných priestorov za zmluvne dohodnuté nájomné.

- Čo sa týka parkovacích miest, tak tie síce neboli predmetom nájmu, avšak žalovaný nemal vyhradené žiadne parkovacie miesta, hoci o to žiadal žalobcu, ktorý to odmietol. Daný priestor bol využívaný ako parkovanie širokou verejnosťou, teda kýmkoľvek bez požadovania parkovného, bez určenia miest pre konkrétne subjekty a pod. Keďže dané priestory neboli predmetom nájmu, boli prístupné komukoľvek, neboli užívané vždy v rovnakom rozsahu každý deň celoročne, nemožno požadovať od žalovaného zaplatenie titulom nájomného.

39. Žalobca predložil stanovenie trhovej ceny, ako aj zmluvy o nájme nebytových priestorov žalobcu s inými subjektami, a to na preukázanie vyššej ceny nájmu. Súd však zdôrazňuje, že medzi žalobcom a žalovaným bola platne uzavretá zmluva, v rámci ktorej bola dohodnutá aj výška nájomného. Túto výšku nie je možné jednostranne meniť, keďže to ani v zmluve nebolo dohodnuté, a to bez ohľadu na nárast ceny na trhu, ako ani na dohodu o výške nájomného s iným subjektom. Pokiaľ žalobca chcel zmeniť výšku nájomného, tak len zmenou zmluvy so žalovaným. Pokiaľ žalovaný nesúhlasil so zmenou, žalobca mohol ukončiť zmluvný vzťah. Napriek tomu žalobca neukončil zmluvný vzťah. Žalovaný bol ten, ktorý odstúpil od zmluvy. Žalovaný uhradil nájomné v celom rozsahu v zmysle zmluvy.

40. V danom prípade nemožno ani posudzovať, že došlo k bezdôvodnému obohateniu, nakoľko zmluva bola platne uzavretá a len preto, že žalobca požadoval vyššie nájomné, než bolo dohodnuté, nejde o zmenu zmluvy, a to ani v ústnej forme. Zmluva je dvojstranný prejav vôle a nemožno ho meniť len jednou stranou. Pokiaľ žalovaný užíval vonkajšie priestory, či parkovacie miesta, s poukazom na vyššie uvedené odôvodnenie súd opätovne uvádza, že nemožno konštatovať samostatnú zmluvu, resp. osobitný nájom na dané priestory, či nehnuteľnosti. Vonkajšie priestory boli súčasťou, resp. príslušenstvom predmetu nájmu za dohodnuté nájomné v zmluve a to od roku 2007, čo potvrdil aj žalobca a parkovacie miesta boli užívané kýmkoľvek, nie výlučne žalovaným, žalovaný nemal vyhradené žiadne miesto, nebol preukázaný rozsah užívania, ani výmerovo, ani časovo. Dokonca bolo nesporné, že priestory užíval ktokoľvek. Pokiaľ žalobca tvrdí, že bola nejaká dohoda so žalovaným, súd si dané tvrdenie neosvojil aj z toho dôvodu, že sám žalobca uviedol, že k zmene nájomného došlo v roku 2019, čo žalovaný nerozporoval, avšak k ďalšiemu zvýšeniu vraj došlo v roku 2020, avšak nie v písomnej forme a žalovaný rozporoval také tvrdenie, ako aj dohodu. Žalobca tvrdil, že faktúry neboli nikdy spochybnené, ale žalovaný nehradil ich riadne, tak z uvedeného je zrejmé, že nebol žiadny dôvod na zaplatenie v celej výšky, nakoľko nebola dohoda a žalovaný nesúhlasil s navýšením, čo vyplynulo aj z vykonaného dokazovania.

- Hoci predmet nájmu nebol v zmluve výslovne špecifikované o dané priestory ako príslušenstvo a pod., vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že tak to platilo medzi žalobcom a žalovaným niekoľko rokov, teda bola taká dohoda medzi nimi. Dokonca žalobca zmenou zmluvy nechcel meniť predmet nájmu, ale iba výšku nájomného a to písomnou formou, čím žalobca potvrdil dohodu o predmete nájmu a jeho skutočnom rozsahu za nájomné podľa zmluvy.

41. Ohľadom výšky nájomného žalovaný v rámci svojho výsluchu v zmysle uviedol, že k žiadnej ďalšej dohode so žalobcom nedošlo, dokonca žalobca sa mu vyhrážal, že ho odpojí a pod. Uviedol, že parkovacie miesta nemal žiadne vyhradené, aj keď to od žalobcu požadoval, pričom tie priestory užíval ktokoľvek. Vonkajšie ohradené priestory síce užíval, ale ako príslušenstvo predmetu nájmu, pričom daný priestor užívali aj iní, dokonca aj žalobca.

42. Svedkyňa H. J., ktorá pracuje od roku 2015 u žalovaného ako asistentka, potvrdila, že boli v prenajatých priestoroch žalobcu, od ktorého ona preberala faktúry a nájomné bolo uhrádzané. V roku 2020 však boli doručované faktúry na vyššiu sumu nájomného než bolo v zmluve, s čím žalovaný

nesúhlasil a vyvolával so žalobcom rokovanie. Počas tých rokovaní konateľ žalobcu uviedol, že im vypne elektriku, znemožní vstup do priestorov. Potvrdila, že konateľ žalovaného súhlasil so zvýšením nájomného čiastočne, ale nesúhlasil s konečnou sumou. Uviedla, že nedošlo k žiadnej dohode, k písomnej zmene, či dodatku k zmluve, keďže cez ňu išli všetky návrhy, faktúry,... Nájomné hradila ona na pokyn konateľa žalovaného, pričom v jednom prípade omylom uhradila celú faktúru, hoci bol pokyn iba na čiastočnú úhradu, ale si nevšimla pokyn. Uviedla, že bola bežná komunikácia so žalobcom na chodbe ohľadom predmetu nájmu. Potvrdila, že faktúry boli uhrádzané včas.

43. Podľa strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

44. Žalobca tvrdil, že faktúry nehradil žalovaný nikdy včas, čo žalovaný poprel a navrhol, aby toto svoje tvrdenie žalobca preukázal. Dokonca aj svedkyňa H. J. potvrdila úhrady nájomného včas. Súd daný dôkaz nevykonal, nakoľko pre predmet sporu je irelevantný, nakoľko je bezpredmetné, kedy žalovaný hradil faktúry pred sporným obdobím.

45. Vykonané dôkazy súd hodnotil v zmysle podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a posúdil, že nárok žalobcu nie je opodstatnený. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že zmluvný vzťah medzi stranami sa vyvíjal výhradne na základe písomných dvojstranných právnych úkonov, a to na základe písomnej nájomnej zmluvy z roku 2007, následne zmluvy z 01.04.2019. Teda ak žalobca poukazoval na zavedenú prax, tak súd mal preukázanú prax výhradne písomnými zmluvami. Ak by nebola nájomná zmluva písomná, mohlo by sa uvažovať o bezdôvodnom obohatení, avšak nie je možné domáhať sa nároku vydaním bezdôvodného obohatenia na niečo, čo je predmetom zmluvného nájomného vzťahu, ktorý bol oboma stranami realizovaný. Písomnú dohodu je možné meniť len písomne a nemožno k tomu dať iný výklad, než stanovuje zákon s ohľadom na prax strán sporu. Návrh žalobcu na zvýšenie nájomného žalovaným nebol rozporovaný, ale nebol prijatý ani ústne, ani písomne. Žalovaný uhradil nájomné v zmysle zmluvy. čo sa týka zadného vonkajšieho priestoru, ktorý žalovaný užíval ako príslušenstvo predmetu nájmu, žalobca potvrdil, že daný priestor užívajú viacerí, žalovaný si ho neohradil a priestor nebol rozdelený pre konkrétne subjekty za účelom užívania, pričom žalovaný daný priestor upravil, aj keď ho neužíval sám. Z vykonaného dokazovania teda vyplynulo, že nedošlo k zmene výšky nájomného žiadnou písomnou, ani ústnou dohodou strán sporu, takže žalobcovi nevznikol nárok na zvýšené nájomné. Zároveň čo sa týka parkovacích miest a zadného vonkajšieho priestoru, nedošlo k bezdôvodnému obohateniu, nakoľko priestory boli jednak príslušenstvom predmetu nájmu s poukazom na dlhodobú prax strán sporu, keďže žalovaný ich dlhodobo užíval, hoci neboli špecifikované v nájomnej zmluve, avšak žalobca to akceptoval a možno predpokladať, že skutočne išlo o zhodný prejav vôle, keďže písomná zmluva o nájme bola, napriek tomu do zmluvy tie priestory nezahrnuli a žalobca dlhodobo po celý čas nájomného vzťahu až do sporného obdobia fakturoval v zmysle zmluvy bez ďalšieho požadovania vyššieho nájomného za dané priestory. Teda súd posúdil, že predmet nájmu bol riadne určený a v rámci tohto nájomného vzťahu žalovaný mohol užívať aj predmetné priestory bez osobitného fakturovania nájomného. Zároveň vyplynulo, že dané priestory neboli osobitne rozdelené pre užívanie jednotlivcom, ale boli užívané aj inými osobami a bolo by nespravodlivé požadovať za parkovacie miesta nájomné bez osobitného vyhradenia parkovných miest a s možnosťou užívania daných miest širokou verejnosťou. Pokiaľ žalobca predložil zmluvu o nájme parkovacích miest s iným subjektom, ten subjekt mal riadne vyhradené miesta, ktoré môže využívať iba ten subjekt. Žalovaný nemal vyhradené miesta a dané miesta mohol využívať ktokoľvek bez obmedzenia a kedykoľvek bez obmedzenia. Teda je absurdné, aby žalovaný hradil nájomné za parkovacie miesta, ktoré mu neboli vyhradené a mohol ich využívať ktokoľvek a kedykoľvek a žalobca ani nepreukázal časový rozsah, ani priestorový rozsah využívania daných miest žalovaným, ani počet všetkých subjektov.

46. Z uvedených dôvodov súd žalobu zamietol v celom rozsahu.

47. V zmysle súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov.

48. Podľa : (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

49. Podľa a : (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

50. V zmysle citovaných zákonných ustanovení súd priznal trovy konania v rozsahu 100% žalovanému ako plne úspešnej strane v konaní, keďže bol úspešný v celom rozsahu. O výške bude rozhodnuté v zmysle až po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. ( )

Podľa

1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ustanovenia prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady

súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).