Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Pc-20-2020.pdf
PDF · 76.2 KB
Case nature
Area
Subarea
5Pc/20/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I sudkyňou Mgr. Katarínou Škultétyovou v právnej veci navrhovateľky, manželky P. J. U., rodenej U., narodenej XX.X.XXXX, trvale bytom N. H. XXX, XXX XX N. H., zastúpenej JUDr. Zuzanou Nespalovou, advokátkou, so sídlom Saratovská 6/D, 841 02 Bratislava, štátna občianka Slovenskej republiky, proti manželovi G. J., narodenému XX.XX.XXXX, bytom v W. republike, XX rue XXXX, XXXX O. Y., štátny občan W. republiky, v konaní o rozvod manželstva, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo P. J. U., rod. U., nar. XX.XX.XXXX a G. J., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX, v Y., W. republika, zapísané v knihe manželstiev MV SR - osobitná matrika Bratislava, vo zväzku OM/90, ročník XXXX, na strane 263, pod poradovým číslom 525 r o z v á d z a.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka, manželka sa návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava I dňa 26.08.2020 domáhala rozvodu manželstva.
2. Svoj návrh odôvodnila tým, že manželka v roku 2017 po vzájomnej dohode odišla do Q., kde chcela s manželom žiť, avšak manželovi sa v Q. nepáčilo a odmietal sa tam s manželkou usadiť. Manžel postupne prestal manželku v Q. navštevovať, ich vzájomný kontakt upadal, čím došlo k úplnému ochladnutiu citov. Manželstvo je vážne rozvrátené, pričom niet žiadneho predpokladu, že by mohlo opätovne začať splniť svoj spoločenský účel.
3. Manžel, v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 29.06.2021 uviedol, že od decembra 2020 sa nezdržiava na Slovensku a s rozvodom manželstva súhlasí. Žiadal, aby súd konal a rozhodol v jeho neprítomnosti.
4. Súd konštatujúc prítomnosť cudzieho prvku v konaní ako prvoradú riešil otázku jurisdikcie, teda právomoci súdu vo veci rozvodu manželstva dotknutých účastníkov konať a rozhodnúť. Ako bolo zistené, manželka, navrhovateľka je štátnou občiankou Slovenskej republike, manžel, ktorý návrh nepodal je štátnym občanom W. republiky. Súd aplikujúc na danú vec ustanovenie § 38 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v platnom znení, podľa ktorého právomoc slovenských súdov vo veciach manželských, je daná pri rozvode manželstva, ak aspoň jeden z manželov je slovenským občanom, čo je v danom prípade splnené na strane manželky, ustálil, že procesná podmienka týkajúca sa právomoci súdu je v danom prípade daná.
5. Vychádzajúc zo záveru, že je daná právomoc súdu, súd vec prejednal na pojednávaní dňa 5.11.2021, v prítomnosti právnej zástupkyne manželky. Súd pojednával v neprítomnosti manžela podľa § 180 CSP, s poukazom aj na súhlas manžela s pojednávaním v neprítomnosti.
6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom navrhovateľky, sobášnym listom, prednesom právnej zástupkyne navrhovateľky, písomným vyjadrením navrhovateľky, písomným vyhlásením manžela, ako i celým obsahom spisu, na základe ktorého dokazovania zistil skutočný stav veci v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie.
7. Účastníci uzavreli manželstvo dňa 20.01.2014, v Y., W. republika. Manželka je štátna občianka Slovenskej republiky, manžel je štátny občan W. republiky. Z manželstva nepochádzajú deti. Posledné spoločné bydlisko manželov bolo na adrese T. XX v U., ktoré bolo bydliskom manžela aj v čase podania návrhu.
8. Zo skutočností zistených z návrhu, písomného vyjadrenia navrhovateľky, doručeného súdu na pojednávaní právnou zástupkyňou navrhovateľky, písomného vyjadrenia manžela a prednesu právnej zástupkyne navrhovateľky na pojednávaní, súd z hľadiska skutočného stavu ustálil, že manželia už od roku 2017 spolu nežijú, žijú každý v inom štáte, manželka odišla v roku 2017 do Q., manžel zostal na Slovensku, manželka chcela, aby sa usadili v Q., s čím manžel nesúhlasil. Spočiatku manželku v Q. manžel navštevoval, neskôr návštevy ustali a došlo k ochladnutiu citov a odcudzeniu manželov. V decembri 2020 sa manžel vrátil do rodného W., kde sa zdržiava doteraz. Ani jeden z účastníkov, ako vyplýva z ich vyjadrení nepredpokladá že by došlo k obnove manželstva a nejavia o to ani záujem.
9. Podľa ustanovenia § 23 ods. 1 zákona č. 363/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“), súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo už nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
10. Podľa ustanovenia § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode vždy na ne prihliada.
11. Súd vychádzajúc zo skutočného stavu veci zisteného dokazovaním, na ktorý aplikoval ustanovenie § 23 Zákona o rodine, citované v predchádzajúcich odsekov prijal záver, že manželstvo účastníkov konania je vážne a trvalo rozvrátené, pričom ide o dlhodobý rozvrat bez reálneho predpokladu nápravy vzťahov, obnovenia manželského spolužitia a obnovenia jeho funkcii a naplnenia jeho spoločenského účelu. Vo veci bolo nesporne zistené, že účastníci konania spolu ako manželia od odsťahovania manželky na územie iného štátu v roku 2017 nežijú v spoločnej domácnosti, toho času sa už ani nenavštevujú, manžel sa vrátil do rodnej krajiny v decembri 2020. Tieto zistenia vylučujú funkčnosť manželstva ako aj reálnu nádej na obnovu manželského spolužitia. Súdu preto neostalo iné ako konštatovať, že za daného stavu je manželstvo účastníkov len formálnym zväzkom. Manželka po celú dobu konania na návrhu na rozvod manželstva zotrvala, obnovu manželstva nepripustila, pričom manžel s rozvodom manželstva súhlasil.
12. Sumarizujúc uvedené, súd návrhu navrhovateľky ako dôvodnému vyhovel a manželstvo účastníkov konania v zmysle citovaných zákonných ustanovení rozviedol.
13. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska. (§ 27 ods. 2 Zákona o rodine).