Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-10Csp/124/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok sudcom Mgr. Tomášom Sarakom v spore žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155 právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Gallo s.r.o., so sídlom Jilemnického 30, 036 01 Martin proti žalovanému W. o zaplatenie 2.123,61 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 677,91 eur a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 677,91 eur od 21.02.2019 do zaplatenia, a to v mesačných splátkach po 40,-eur, pričom prvá splátka sa stane splatnou 24. deň mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku a ďalšie splátky vždy do 24. dňa toho ktorého nasledujúceho mesiaca až do úplného vyrovnania s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

II. V prevyšujúcej časti žalobu žalobcu z a m i e t a .

III. Náhradu trov konania stranám sporu n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 25.05.2021 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 2.123,61 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 08.11.2018 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Žalobu odôvodňoval tým, že na základe zlúčenia je právnym nástupcom spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., ktorá so žalovaným uzatvorila dňa 07.01.2016 zmluvu o pôžičke č. 5026263 na základe ktorej poskytla žalovanému pôžičku vo výške 3.029,95 eur. Pôžičku mal žalovaný podľa tvrdenia v žalobe splácať v pravidelných 61 mesačných splátkach v sume 81,96 eur až do celkovej sumy pôžičky vo výške 4.999,56 eur. Tvrdil, že do dňa podania žaloby žalovaný na vrátenie pôžičky zaplatil len sumu 2.352,04 eur a keďže porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku jednotlivými splátkami riadne a včas, dňa 26.08.2018 ho žalobca vyzval listom - predžalobnou upomienkou k úhrade dlžných splátok a upozornil ho, že ak nedôjde aspoň k úhrade najstaršej omeškanej splátky, bude oprávnený úver zosplatniť. Keďže k úhrade dlžných splátok podľa tvrdenia v žalobe nedošlo, dňa 19.10.2018 žalobca úver zosplatnil, o čom bol žalovaný informovaný listom zo dňa 02.11.2018- oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, pričom žalovaný dlžné splátky neuhradil a jeho dlh ku dňu podania žaloby predstavuje 2.123,61 eur. Podľa žalobcovho tvrdenia v žalobe, k zosplatneniu došlo v súlade s článkom 10.2 zmluvných podmienok, po márnom uplynutí dostatočne dlhej lehoty na plnenie a to vo vzťahu k splátke splatnej bezprostredne pred zosplatnením.

2. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca v žalobe označil Zmluvu o pôžičke a Zmluvné podmienky, prehľad splátok a úhrad, predžalobnú upomienku s doručenkou a oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru (bez doručenky).

3. Výzvou zo dňa 01.07.2021 súd žalobcu prostredníctvom jeho právneho zástupcu postupom podľa vyzval na čiastočné späťvzatie žaloby čo do úrokov a poplatkov nakoľko zo skutočností tvrdených v žalobe a z priloženej zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že výška RPMN je v zmluve uvedená nesprávne, preto úver je bezúročný a bez poplatkov. Zároveň žalobcu vyzval na doplnenie rozhodujúcich skutočností a skutkových tvrdení tak, že uvedie, či a ako bola pred uzavretím zmluvy skúmaná bonita žalovaného, jeho schopnosť splácať úver, na základe akých dokladov bola skúmaná, ak bola skúmaná a zároveň aby predložil všetky doklady a výstupy z registrov, ktorými sa overovala bonita žalovaného.

4. Právny zástupca žalobcu k výzve súdu vo vzťahu k overovaniu bonity žalovaného a k spôsobu výpočtu RPMN sa vyjadril tak, že je toho názoru, že celková suma pôžičky je v zmluve uvedená správne, výpočet hodnoty RPMN sa vzťahuje na poskytnutý úver a celková suma pôžičky je tak vyjadrená s poukazom na základné a obligatórne parametre zmluvy. Tvrdil, že poistenie nie je obligatórnou súčasťou úveru, ale je fakultatívnym nákladom uplatňovaným na základe požiadavky žalovaného a výpočet hodnoty RPMN sa vzťahuje na poskytnutý úver, kde poistenie nie je úverom. Vo vzťahu k overovaniu bonity žalovaného uviedol, že žalovanému bola poskytnutá konsolidačná pôžička, ktorej podstatou bola konsolidácia existujúcich úverov do jedného nového úveru, čím dochádza k poklesu zaťaženia žalovaného a v čase poskytnutia tejto pôžičky sa nijako nezvýšilo mesačné zaťaženie žalovaného v podobe celkovej mesačnej splátky. Uviedol, že konsolidované boli úvery vo výške 2.129,95 eur a 900,- eur, pričom poskytnutím konsolidovaného úveru sa znížila výška mesačnej splátky z pôvodnej sumy 86,08 eur na 81,96 eur a teda došlo k zníženiu mesačného zaťaženia žalovaného. Podľa žalobcu aj dnes, po niekoľkonásobnom sprísňovaní zákona a nových reguláciách v podobe Opatrení NBS je tento spôsob refinancovania zvýhodnený a neposudzuje sa bonita (schopnosť splácať) žalovaného. Žiadal žalobe v celom rozsahu vyhovieť.

5. Žalovaný sa k žalobe, ktorá mu spolu s vyjadrením žalobcu, s prílohami a výzvou vyjadriť sa k nej do vlastných rúk doručená bola dňa 30.08.2021 písomne nevyjadril.

6. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie na deň 05.11.2021 na ktoré sa napriek riadnemu a včasnému predvolaniu nedostavil právny zástupca žalobcu, ktorý ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní, o odročenie pojednávania nežiadal, súhlasil, aby súd vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti. V súlade s ust. preto súd rozhodol, že pojednávanie vykoná v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu, nakoľko nebol daný návrh ani dôvody odročenia pojednávania v zmysle a .

7. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že mal od spoločnosti Consumer niekoľko pôžičiek, roky ich riadne splácal, doniesol na pojednávanie aj desiatky bločkov, poštových poukážok o zaplatení. Tvrdil, že boli obdobia, kedy bol na tom finančne lepšie a vtedy vedel vyplatiť niektoré pôžičky aj pol roka skôr, potom sa však jeho finančná situácia zhoršila, momentálne je sociálne odkázaný, poberá iba dávku v nezamestnanosti ktorá mu končí v januári. Predtým dva roky pracoval v obci ako príslušník obecnej hliadky a má sľúbené od starostu, že bude môcť opäť nastúpiť. Manželka poberá len invalidný dôchodok vo výške 104,60 eur mesačne, majú dve malé vnúčatá, ktorým sa snažia pomáhať, majú tiež vyššie náklady na elektriku. Ak by mal niečo platiť, momentálne nie je schopný splácať viac ako po 40,-eur mesačne, ak by sa mu podarilo zamestnať, mohlo by to byť aj viac. Uviedol, že má ešte aj dve kreditné karty, to už možno 15 rokov, stále tam platil a nevie čo sa s nimi deje, v akom je to štádiu.

8. Pri svojom výsluchu žalovaný potvrdil uzavretie zmluvy, ako aj to, že doposiaľ zaplatil žalobcovi sumu 2.352,04 eur. Uviedol, že zaplatil koľko vládal, momentálne má zdravotné problémy, cukrovku, manželka je po dvoch operáciách. Tvrdil, že ponuku na ďalší úver poslal mu veriteľ, on s tým súhlasil, prišli papiere, podpísal to, len po telefóne sa ho opýtali na nejaké údaje a to im stačilo. Povedal im do telefónu kedy aký mal príjem, všetko to bolo cez telefón. Žiadal o povolenie splátok, keďže má výdavky na lieky, 79,- eur mesačne platí za elektriku, poberá len podporu v nezamestnanosti a má chorú manželku.

9. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby a písomných podaní žalobcu, vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, keďže ho považoval za nevyhnutný pre rozhodnutie tohto spotrebiteľského sporu ( ), oboznámením sa s obsahom všetkých listinných dôkazov predložených žalobcom, keďže vykonanie žiadneho z nich nebolo žalovaným namietané, ani súdom vyhodnotené ako nedôvodné či

neúčelné, oboznámením odpovede na lustráciu žalovaného v Sociálnej poisťovni vzhľadom na jeho žiadosť o povolenie splátok ( ) a zistil tento skutkový stav:

10. Z obsahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere predloženej žalobcom (čl. 12 až 15 spisu) súd zistil, že obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. a žalovaný uzavreli písomnú zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytnutie účelového spotrebiteľského úveru za účelom úhrady záväzkov žalovaného voči tejto spoločnosti a voči VÚB, a.s. Tieto záväzky sú tam špecifikované len tak, že ide o zmluvu evidenčné číslo 5023088 spoločnosti Slovenská požičovňa s dátumom podpisu 03.10.2014 s výškou záväzku 2.129,95 eur a o záväzok vo výške 900,-eur voči spoločnosti označenej len ako „HT“ bez uvedenia dátumu podpisu, alebo čísla zmluvy. Žalovaný mal tento úver podľa zmluvy splatiť 61 mesačnými splátkami vo výške 79,50 eur (81,96 eur spolu s poistením) splatnými vždy k 20. dňu v mesiaci. V zmluve je uvedené, že prvá splátka je splatná dňa 20.01.2016 a že termín konečnej splatnosti je 1/2021. Ďalej v zmluve je uvedené, že celková suma je 4.849,50 eur, celkové náklady spotrebiteľa že sú 1.819,55 eur. Súčet žalovanému poskytnutej sumy 3.029,95 eur a celkových nákladov spotrebiteľa 1.819,55 eur zodpovedá sume uvedenej ako celková suma, t.j. sume 4.849,50 eur. Ročná úroková sadzba uvedená v zmluve bola 21,93 % s tým, že ide o sadzbu fixnú, ako RPMN je tam uvedené 21,93 % a priemerná hodnota RPMN 15,55 %. Ako spôsob úhrady splátok je v zmluve uvedené - poštová poukážka. Na spodnej časti formulára zmluvy je uvedené, že žalovaný zmluvu podpísal dňa 21.12.2015 a veriteľ - Consumer Finance Holding, a.s. dňa 07.01.2016.

11. Priamo z obsahu zmluvy nevyplýva, žeby od žalovaného bolo vyžadované dokladovanie jeho pomerov nejakými dokumentmi a dôkazmi, zmluva na žiadne takéto dokumenty neodkazuje ani ich nespomína. Ani v rámci žalobcom predložených príloh k zmluve sa s výnimkou fotokópie občianskeho preukazu žalovaného žiadne takéto doklady nenachádzajú.

12. Z prehľadu splátok a úhrad k úverovej zmluve číslo 5026263 predloženého žalobcom súd zistil, že je tam priestor pre zaznamenávanie dátumov a výšky úhrad splátok úveru žalovaným, pričom z neho vyplýva, že prvá splátka žalovanému k úhrade predpísaná bola dňa 20.02.2016. Žalovaný uhradil na samotný úver v splátkach celkovú sumu 2.352,04 eur. V prehľade je zaznamenané zosplatnenie úveru dňa 19.10.2018. Z uvedeného prehľadu tiež vyplýva, že žalovanému boli vyúčtované k zaplateniu aj „pokuty“ vo výške spolu 239,76 eur, ktoré žalobca v žalobe si neuplatnil.

13. Listom označeným ako „predžalobná upomienka“ zo dňa 26.08.2018, ktorý podľa doručenky na čl.22 spisu žalovanému doručený bol dňa 04.09.2018 žalobca žalovanému oznámil, že na zmluve zo dňa 05.01.2016 eviduje nedoplatok na splátkach v celkovej výške 238,72 eur, ktorý žiada bezodkladne uhradiť s tým, že ak do 05.10.2018 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci jún 2018, bude oprávnený úver zosplatniť. Listom označeným ako Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru (čl.23 spisu) zo dňa 02.11.2018 žalobca žalovanému oznamoval, že jeho dlh z úverovej zmluvy sa stal splatným v celom rozsahu naraz s tým, že dlžná suma je 2.175,50 eur.

14. Pokiaľ ide o právne posúdenie žalobou uplatneného nároku, bolo potrebné vychádzať z toho, že obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. ktorá bola pôvodným veriteľom v úverovom vzťahu so žalovaným je obchodnou spoločnosťou, ktorej jedným z predmetov podnikania (činnosti) zapísaným v obchodnom registri bolo poskytovanie úverov z vlastných peňažných zdrojov nebankovým spôsobom. Predmetom zmluvy, ako je to v nej aj výslovne uvedené bolo dojednanie účelového spotrebiteľského úveru, jednalo sa o spotrebiteľský úver, preto súd pri právnom posúdení uvedenej zmluvy a z nej uplatnených nárokov vychádzal z ustanovení o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy ako aj zo všeobecnej úpravy spotrebiteľských zmlúv v ( a nasl.).

15. Vzhľadom na ust. účinné od 5.12.2018 zaoberal sa súd najskôr otázkou, či právo zo spotrebiteľskej zmluvy možno tu vymáhať, teda či nie je premlčané, pričom zistil že premlčané nie je.

16. Podľa a , právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110).

17. Podľa , pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

18. Podľa ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

19. Vychádzajúc zo skutočnosti, že dohodnuté bolo plnenie v mesačných splátkach po 81,96 eur, pričom prvá splátka žalovanému k úhrade predpísaná bola dňa 20.02.2016 a splátky boli splatné vždy k 20 dňu v mesiaci a z prehľadu splátok je zrejmé, že žalovaný uhradil splátky splatné do 20.05.2018, prvou nezaplatenou splátkou bola splátka splatná dňa 20.06.2018, pričom žaloba bola podaná dňa 25.05.2021 a je teda zrejmé, že prvou nezaplatenou splátkou, pre nesplnenie ktorej sa najskôr mohol stať zročným celý dlh je splátka splatná dňa 20.06.2018, teda splátka za jún 2018 uvedená aj samým žalobcom v predžalobnej upomienke ako splátka, pre nesplnenie ktorej sa stal zročným celý dlh. Preto žaloba bola dňa 25.05.2021 podaná pred uplynutím trojročnej premlčacej doby a právo žalobcu ani v časti premlčané nie je. Žalobe však nebolo možné vyhovieť v celom rozsahu, lebo podľa názoru súdu jednalo sa v danom prípade o bezúročný a bezpoplatkový úver.

20. Podľa veta prvá o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu ku dňu uzavretia zmluvy 07.01.2016 (ďalej len „“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

21. Podľa ZoSÚ ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia ani osobitných predpisov (napr. o ochrane spotrebiteľa).

22. Podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

23. Podľa § 7 ods. 2 ZoSÚ spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.

24. Podľa § 7 ods.4 ZoSÚ veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2010/129/20151223>, banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky17a) <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20151223> sú povinní s vynaložením odbornej starostlivosti na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver získavať a účelne využívať údaje o spotrebiteľských úveroch tak, aby boli splnené podmienky podľa odsekov 15 a 16.

25. Podľa § 7 ods.15 ZoSÚ veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.

26. Podľa § 7 ods.16 ZoSÚ vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20151223> a <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20151223>, b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a) <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2010/129/20151223>, banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky,17a)

<https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20151223> posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ >, ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20151223>, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

27. Podľa § 7 ods.17 ZoSÚ veriteľ je povinný v záujme odbornej starostlivosti pri poskytovaní spotrebiteľských úverov vytvoriť a udržiavať systém posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a postupovať v súlade s týmto systémom a vytvoriť a udržiavať systém poskytovania spotrebiteľských úverov.

28. Podľa ZoSÚ Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/> musí obsahovať f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

29. Podľa § 11 ods.1 ZoSÚ poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20160321>, s) <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20160321>, z) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ > a aa) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20160321>, d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

30. Podľa § 11 ods.2 zákona ZoSÚ v znení účinnom ku dňu 07.01.2016 ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20151223>, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ > sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20151223> sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

31. Výsledky vykonaného dokazovania priviedli súd v danom prípade k záveru, že je potrebné vychádzať z fikcie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a to jednak s poukazom na (pre nesprávne uvedený údaj o termínoch splátok, termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a RPMN podľa , a ZoSÚ) a tiež z dôvodu podľa Z.z, nakoľko žalobca nepreukázal náležité skúmanie bonity a na svoje tvrdenie, že v tomto prípade to zákon nevyžadoval nepredložil ani neoznačil žiadne dôkazy. V zmysle danej právnej úpravy je totiž veriteľ povinný pri poskytnutí spotrebiteľského úveru riadne zistiť bonitu klienta, teda či klient bude schopný splácať úver. Či veriteľ túto povinnosť riadne a v súlade so zákonom splnil musí súd rozhodujúci o žalobe veriteľa o plnenie zosplatnenej istiny, úrokov a ostatného príslušenstva z úveru skúmať vždy. Túto schopnosť veriteľ posudzuje predovšetkým na základe údajov o príjmoch a výdavkoch tak, ako sa to aj uvádza v . Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti klienta je teda kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, z ktorej bude schopný úver splácať. Cieľom zákonodarcu bolo zamedziť zadlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne uhrádzať. Z textu zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu so spotrebiteľom uzavrie si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver alebo údajmi z príslušných databáz. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie vyhodnotiť a overovať a za dostatočné sa

považujú iba také informácie, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Pokiaľ však veriteľ takto nepostupuje, zákonodarca jasne zadefinoval jeho počínanie ako hrubé porušenie povinnosti a z toho vyvodil sankciu vo forme bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

32. Z ustanovení o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (07.01.2016), ktoré súd citoval vyššie vyplýva, že každá zmluva o spotrebiteľskom úvere musí okrem všeobecných náležitostí podľa povinne obsahovať aj osobitné náležitosti podľa ZoSÚ. O aké náležitosti ide a či ich zmluva obsahuje je pritom potrebné a možné posudzovať výlučne podľa právnej úpravy účinnej v čase jej uzavretia. Zákon absenciu niektorých náležitostí vymedzených v citovanom zákonnom ustanovení síce nespája s následkom neplatnosti právneho úkonu (úverovej zmluvy), poskytuje však spotrebiteľovi ochranu v takej forme, že úver pri ktorého dojednaní neboli tieto náležitosti splnené je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Medzi takéto náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere patrí v zmysle už citovaného aj uvedenie doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ďalej podľa tiež uvedenie RPMN a celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Takáto zmluva v zmysle ZoSÚ musela obsahovať tiež uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

33. Uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere má podobu predtlačeného formulárového tlačiva, do ktorého predtlače mohol žalovaný zasiahnuť len jeho podpísaním, resp. nepodpísaním. Je teda zrejmé, že aj nedodržanie zákonných náležitostí zmluvy tu ide na vrub veriteľa, ktorý daný formulár pripravil a ktorý pristúpil tiež na ten spôsob uzavretia zmluvy, že táto nebude sa uzatvárať na tom istom mieste a v tom istom čase, ale že najskôr tlačivo zmluvy podpíše žalovaný (v Kežmarku dňa 21.12.2015) a až následne veriteľ v Poprade dňa 07.01.2016. Skutočnosť, že strany zmluvu podpisovali s časovým odstupom nijako nezbavovala veriteľa povinnosti zabezpečiť, aby zmluva obsahovala správne a zákonne uvedené všetky náležitosti. Za to zodpovedný je veriteľ, keďže sankcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti postihuje práve veriteľa. V zmluve nie je správne uvedený dátum prvej splátky a dátum poslednej splátky a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Ako už bolo uvedené, v zmysle § 9 ods.2 písm. l) ZoSÚ musí takáto zmluva obsahovať termíny splátok. V zmluve je výslovne uvedené, že prvá mesačná splátka je splatná dňa 20.01.2016 a ďalšie splátky potom vždy k 20.dňu v mesiaci s tým, že konečná splatnosť úveru bude 1/2021. Tieto v zmluve uvedené údaje však vôbec nezodpovedajú skutočnosti a preto z hľadiska naplnenia zákonných náležitostí na ne nemožno prihliadnuť, nakoľko priamo zo žalobcom predloženého prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že v skutočnosti dátum prvej predpísanej splátky bol nie 20.01.2016 ale až 20.02.2016, čo má samozrejme vplyv aj na termín konečnej splatnosti úveru, ktorý tak v zmluve takisto nie je uvedený správne. Preto ak v zmluve na jednej strane je jasne a zrozumiteľne uvedené, že prvá splátka je splatná k 20.01.2016 a na druhej strane v rozpore s tým z prehľadu splátok žalobcu vyplýva, že prvá splátka mala v skutočnosti byť tu platená až 20.02.2016, tak podľa názoru súdu nemôžu byť žiadne pochybnosti o tom, že takéto zmätočné, skutočnosti odporujúce vyjadrenie termínu splatnosti prvej splátky v zmluve majúce vplyv na splatnosť všetkých ostatných splátok nezodpovedá požiadavke § 9 ods.2 písm. l) a f) ZoSÚ. Nemôže byť podľa názoru súdu najmenších pochybností o tom, že zákonu zodpovedá len také vyjadrenie náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré bude zodpovedať skutočnosti. Preto súd má za to, že zmluva neobsahuje ani správne a v súlade so zákonom uvedený údaj o termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, nakoľko v zmluve uvedený údaj 1/2021 nezodpovedá realite daného úverového vzťahu strán, hoci zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje jeho jednoznačné a správne uvedenie priamo v zmluve. Javí sa, že k „posunu“ splatnosti došlo z dôvodu časového odstupu pri podpise formulára zmluvy žalovaným a veriteľom, avšak potom treba uviesť, že žalobca nielenže neuviedol, na základe akého zmluvného dojednania by bol oprávnený si takto jednostranne „stanoviť“, teda meniť a upravovať náležitosti zmluvy čo do splatnosti splátok v nej uvedené, keď žiadne také dojednanie tam uvedené ani nie je, pričom bolo vecou veriteľa nastaviť podmienky odfinancovania resp. splácania a kontraktácie tak, aby zmluvná úprava zodpovedala následnej realite. Ak by sa pripustila možnosť takýchto jednostranných zmien zákonom predpísaných náležitostí zmluvy veriteľom, tak potom by došlo k totálnemu popretiu zmyslu a účelu zákona a celá táto úprava by stratila zmysel, keďže spotrebiteľ by bol vystavený neistote ohľadom náležitostí zmluvy a zmluvný vzťah by tak bol jednostranne veriteľom menený zákonom nepredpokladaným a neprípustným spôsobom. Preto aj žalobcom predložený rozpis splatnosti splátok v prehľade splátok a úhrad je vo vzťahu k tejto náležitosti zmluvy bezpredmetný a

nepostačujúci. Článok 6 bod 6.3 Zmluvy označený ako Podmienky splácania upravuje, že prvá splátka je splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení Zmluvy, pokiaľ nie je dohodnuté inak. Zmluva jasne uvádza ako dohodnutý dátum prvej splátky 20.01.2016, preto ak by k „posunu“ malo dôjsť na základe daného ustanovenia, potom by išlo o neurčité a teda absolútne neplatné dojednanie danej zmluvnej náležitosti ( a ) nakoľko jeden bod zmluvy by odporoval inému. Čo sa týka termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru ( Zákona), niet pochýb o tom, že ten musí byť určený presne, jasne, určito a zrozumiteľne. V tu posudzovanej zmluve ale absentuje korektný a skutočnosti zodpovedajúci údaj o termíne konečnej splatnosti a tam uvedený termín konečnej splatnosti ( 1/2021) je zavádzajúci. Spotrebiteľ má byť jasne a zrozumiteľne informovaný o konkrétnom termíne, dátume konečnej splatnosti. Ten musí byť v zmluve výslovne uvedený bez ohľadu na to, že je možné ho vyvodiť z počtu splátok. Ak by za postačujúcu bola považovaná možnosť jednoduchého výpočtu termínu konečnej splatnosti, v takom prípade by v zmluve vždy stačilo uviesť náležitosti podľa zákona, t.j. výšku, počet a termíny splátok a zákonodarca by do zákona vôbec nemusel zakomponovať ust., nakoľko toto by potom úplne stratilo zmysel, lebo z výšky, počtu a termínov splatnosti splátok by sa termín konečnej splatnosti dal vypočítať vždy. Zákon o spotrebiteľských úveroch ale napriek tomu osobitne, jasne a jednoznačne hovorí o jednej z náležitostí zmluvy - termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Teda musí to byť konkrétny termín. Preto nemožno pripustiť jeho vyjadrenie v zmluve spôsobom, ktorý vôbec nezodpovedá skutočnosti. Nestačí uviesť do zmluvy akýkoľvek údaj, aby boli formálne dodržané podmienky zákona. Nesprávny údaj má pre spotrebiteľa takú istú výpovednú hodnotu ako žiaden údaj. Ustanovenie zákona slúži na ochranu spotrebiteľa, preto uvedenie tam predpísaných údajov v zmluve spôsobom odporujúcim realite je z pohľadu podstaty, zmyslu a účelu zákona rovnaké, ako keby tam tieto údaje neboli uvedené vôbec. Preto súd má za to, že údaj o termíne konečnej splatnosti v zmluve absentuje. Navyše, keďže v texte zmluvy uvedený dátum splatnosti prvej splátky je nesprávny a zavádzajúci, aj jeho odvodený výpočet je nemožný. Poskytnutý úver súd preto už z uvedeného dôvodu musel posudzovať ako úver poskytnutý bez úroku a bez poplatku.

34. Údaje o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, o termíne konečnej splatnosti a celkovej čiastke ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť predstavujú jedny z náležitostí zmlúv o spotrebiteľskom úvere v zmysle ust. § 9 ods. 2 ZoSÚ v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Je preto potrebné, aby tieto údaje boli obsiahnuté priamo v texte zmluvy o poskytnutí úveru. Nie je možné pripustiť, aby takéto podstatné náležitosti, s neuvedením ktorých sa zákonom zabezpečila dlžníkovi zvýšená ochrana v tom, že v prípade ich neuvedenia v zmluve spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, uvádzala iba vo všeobecných podmienkach, či v inej samostatnej listine alebo splátkovom kalendári. V tomto smere teda súd zastáva názor (vyslovený už aj inými súdmi, viď napr. rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 18.10.2012), že pokiaľ tieto údaje neboli obsiahnuté ako náležitosť zmluvy priamo v texte zmluvy o úvere je potrebné spotrebiteľovi poskytnúť zvýšenú ochranu v tom, že sa takýto úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Časť obsahu zmluvy sa síce môže určiť i odkazom na všeobecné obchodné podmienky, prípadne na iné obchodné podmienky, je však potrebné uviesť, že podstatné náležitosti zmluvy predpísané zákonom musia byť zapravené priamo v texte zmluvy. Menej podstatné náležitosti - vedľajšie dojednania môžu byť uvedené i vo všeobecných podmienkach, resp. obchodných podmienkach tvoriacich súčasť zmluvy. Vyššie popísané údaje však nie je možné považovať za vedľajšie, menej podstatné dojednania, ale za údaje, uvedenie ktorých sa vyžaduje priamo zo zákona. Je preto potrebné takéto údaje uviesť priamo v texte zmluvy a správne, aby bola zabezpečená istota, že druhý účastník zmluvy sa s týmito údajmi má možnosť riadne oboznámiť a je mu dané na zváženie, či i pri takejto miere nákladov spotrebiteľského úveru je ochotný do zmluvného vzťahu s veriteľom poskytujúcim úver vstúpiť. Ide totiž o jeden z ukazovateľov výhodnosti úveru. Ak tomu tak v danom prípade nebolo, súd vychádzal z predpokladu, že tieto údaje neboli v zmluve o poskytnutí úveru, uzatvorenej so žalovaným riadne uvedené a považoval takýto úver za bezúročný a bez poplatkov. Súd pre úplnosť uvádza, že správnosť uvedeného výkladu a názoru potvrdil neskôr v podstate aj samotný zákonodarca tým, že podľa v súčasnosti účinného zákona o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok, poplatky alebo akékoľvek iné plnenie, ktoré nie sú ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere čo v dôvodovej správe k tejto zmene (k ) odôvodnil tým, že v súlade s lepšou ochranou práv spotrebiteľa sa zavádza pôvodná právna úprava spotrebiteľských úverov, podľa ktorej úrok, poplatky alebo akékoľvek iné plnenie musia byť uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere a v žiadnom prípade nie v jej prílohách. V tejto súvislosti bolo v dôvodovej správe poukázané aj na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. z 11.11.2013, ktorým ústavný súd potvrdil, že náležitosti spotrebiteľských zmlúv týkajúce sa úrokov, poplatkov a iných vedľajších dojednaní týkajúcich

sa ceny nemôžu byť súčasťou všeobecných obchodných podmienok, ale musia byť priamo súčasťou spotrebiteľskej zmluvy (listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája teda svoj podpis).

35. Navyše medzi náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorých nedodržanie má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru patrí v zmysle § 9 ods.2 písm. i) a k) ZoSÚ aj uvedenie úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru a ročnej percentuálnej miery nákladov. Vychádzajúc z obsahu žalobcom predloženej úverovej zmluvy súd konštatuje, že uvedená zmluva o spotrebiteľskom úvere správne uvedenie týchto náležitostí neobsahuje. Čo sa týka RPMN, v zmluve síce je uvedený údaj o RPMN (21,93 % ), avšak parametrom úveru uvedeným v zmluve (pri výške 3.029,95 eur, dátume prvej splátky 20.01.2016, výške splátky 81,96 eur (79,50 eur bez poistenia), počte splátok 61, dni splátky 20. v mesiaci ) tu v skutočnosti zodpovedá RPMN 23,51 % (s poistením) resp.22,47 % (bez poistenia), teda iná ako je uvedená v zmluve. Ak zmluva prostredníctvom vyznačenej hviezdičky pri údaji o RPMN uvádza, že sadzba RPMN môže byť upravená vzhľadom k termínu poskytnutia pôžičky, tak toto absolútne nemožno akceptovať, keďže o všetkých zákonom predpísaných náležitostiach zmluvy a úveru uvedených v § 9 ods.2 ZoSÚ, medzi ktorými kľúčovú úlohu z pohľadu posúdenia výhodnosti úveru a možnosti jeho porovnania s úvermi ostatných poskytovateľov má práve RPMN musí byť spotrebiteľ upovedomený v čase podpisu zmluvy, nie až „dodatočne doinformovaný“ v zmysle, že najskôr podpíše zmluvu a až potom niekedy v budúcnosti (nevie v čase podpisu vôbec kedy) sa dozvie, aká vlastne bude RPMN úveru. Keďže dané údaje nie sú uvedené v správnej, požiadavke zákona zodpovedajúcej výške, nemožno na ne prihliadnuť a hľadí sa na ne ako keby tam neboli uvedené vôbec (k tomu podporne pozri napr. aktuálny rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 13.12.2017 sp.zn.10Co/27/2017, najmä body 36 a 37 jeho odôvodnenia). Paragraf 9 zákona o spotrebiteľských úveroch je uvedený pod názvom- informácie a práva týkajúce sa zmlúv o spotrebiteľskom úvere. Jeho účelom teda je spotrebiteľa informovať o reálnych, skutočnosti zodpovedajúcich parametroch úveru a jeho právach. To že tam nestačí uviesť akýkoľvek údaj, aby požiadavka zákona bola formálne naplnená, ale korektný, pravdivý údaj je zrejmé aj z toho, že zákon jednotlivé údaje jasne a konkrétne špecifikuje a definuje v § 2 - vymedzenie pojmov, pričom aj z § 4 zákona - poskytovanie informácií pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že aby účel a požiadavka zákona bola naplnená, musí ísť o pravdivé a úplné informovanie spotrebiteľa. Koniec koncov, úplne jasne a výslovne to potvrdzuje priamo zákon, nakoľko v zmysle § 11 ods.1 písm.d) zákona o spotrebiteľských úveroch je úver bezúročný a bez poplatkov ak je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

36. Pokiaľ ide o posúdenie bonity spotrebiteľa a argumentáciu žalobcu, že jednalo sa o konsolidáciu existujúcich úverov do jedného nového úveru, čím došlo k poklesu zaťaženia žalovaného a k zníženiu mesačnej splátky z 86,08 eur na 81,96 eur, a že preto nebolo potrebné posudzovať bonitu spotrebiteľa, tak k tomu treba uviesť, že ak žalobca tvrdil, že na daný úver sa nevzťahovala povinnosť skúmania bonity, tak bol povinný preukázať že to tak bolo, čo sa nestalo. Žalobca nepredložil ani neoznačil žiaden dôkaz na svoje tvrdenie, že došlo k zníženiu mesačnej splátky žalovaného, nepredložil úverové zmluvy, ktoré mali byť konsolidované ani prehľad a dôkaz ako, kto a na základe čoho určil sumu, ktorá bude „konsolidovaná“, z čoho táto pozostáva a že skutočne splátka podľa tu posudzovanej zmluvy bola nižšia ako splátka z predošlých úverov. Vzhľadom na existujúcu zákonnú úpravu a povinnosť skúmať bonitu žalobca bol logicky povinný poskytnúť buď dôkazy, že túto povinnosť splnil, alebo dôkazy o tom, že takú povinnosť nemal, čo neurobil, keď obmedzil sa len na tvrdenie, že nebol povinný bonitu skúmať bez akéhokoľvek dôkazu na toto svoje tvrdenie. Zo zmluvy totiž nevyplýva, aká bola výška splátky pri konsolidovaných úveroch, ani ako bola určená „konsolidovaná suma“, kto, na základe čoho ju určil, z čoho pozostáva, či sú tam nejaké poplatky, úroky, ak áno aké a podobne.

37. Súd sa v plnom rozsahu stotožňuje aj so závermi vyslovenými Krajským súdom v Prešove v rozhodnutí sp. zn. zo dňa 27.10.2016 v zmysle ktorých: „Dôsledkom podcenenia bonity je neposkytnutie ochrany veriteľovi, ktorý s hrubou nedbanlivosťou poruší povinnosť s odbornou starostlivosťou posúdiť bonitu spotrebiteľa. Odvolací súd uvádza, že v tomto smere vôbec nepôsobí odradzujúco, preto je dôvodné aplikovať ustanovenie generálneho zákona - , a to o odmietnutí ochrany pri tak závažnom porušení povinnosti veriteľa na finančnom trhu. Poskytovanie úverov a pôžičiek je veľmi vážnym predmetom podnikateľskej činnosti, pretože pri tomto nejde o odplatu platenú v hotovosti, ale o odloženú platbu bez toho, aby bolo zrejmé, čo postretne dlžníka po uzavretí zmluvy. Ak je takáto agenda obzvlášť sledovaná z dôvodu neistých pomerov, ktoré môžu nastať po poskytnutí úveru, potom musia existovať prísne nároky

na vyžadovanie povinnosti konať s odbornou starostlivosťou a vyhodnotiť bonitu spotrebiteľa, keďže na rozdiel od neistých okolností po uzatvorení zmluvy je stav spotrebiteľa z pohľadu jeho osobných majetkových pomerov v čase kontraktácie spoznateľný. Ak Súdny dvor uznal ako odradzujúcu sankciu nepriznanie úrokov pri nezodpovednom prístupe dodávateľa na finančnom trhu pre porušenie konať s odbornou starostlivosťou, potom je podľa názoru odvolacieho súdu úplne eurokonformné aplikovať a porušenie závažnej povinnosti veriteľa považovať za odporujúce morálke.“

38. Súd dáva do pozornosti aj článok 26 preambuly smernice Európskeho parlamentu a rady 2008/48/ ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, podľa ktorého členské štáty by mali prijať vhodne opatrenia na podporu zodpovedajúcich postupov počas všetkých fáz úverového vzťahu berúc do úvahy osobitný charakter svojho trhu s úvermi. Tieto opatrenia môžu napríklad zahŕňať poskytovanie informácii a vzdelávanie spotrebiteľov vrátane upozornení o rizikách spojených s neplnením zmluvných ustanovení týkajúcich sa splátok a s nadmernou zadlženosťou. Najmä na rozvíjajúcom sa trhu s úvermi je dôležité, aby veritelia neposkytovali úvery nezodpovedne alebo bez predchádzajúceho posúdenia úverovej bonity a aby členské štáty vykonávali potrebný dohľad na vyvarovanie sa takému správaniu a aby stanovili potrebné opatrenia na sankcionovanie veriteľov v takýchto prípadoch. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia o kreditnom riziku uvedené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14.6.2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcii, veritelia by mali byť zodpovední za individuálne kontroly úverovej bonity spotrebiteľa. Na tento účel by mali mať možnosť využiť informácie, ktoré im poskytol spotrebiteľ nielen počas prípravy príslušnej zmluvy o úvere, ale aj počas dlhodobého obchodného vzťahu. Orgány členských štátov by tiež mohli veriteľom poskytnúť vhodné pokyny a usmernenia. Aj spotrebitelia by mali konať obozretne a dodržiavať svoje zmluvné povinnosti.

39. Aj z judikatúry Súdneho dvora EÚ jasne vyplýva povinnosť súdov skúmať pri spotrebiteľských zmluvách bonitu spotrebiteľa. Súd v tejto súvislosti poukazuje napr. na aktuálny rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) z 5. marca 2020 vo veci C-679/2018 (OPR-Finance s.r.o. proti GK) podľa ktorého Články 8 a 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti stanovenej v článku 8 tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa, a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve, pod podmienkou, že sankcie spĺňajú požiadavky podľa uvedeného článku 23.

40. Hoci úverom sa tu refinancovali skoršie úvery, povinnosti v zmysle § 7 ods.1, § 7 ods.15 a 16 ZoSÚ, mali byť veriteľom splnené, pre použitie týchto ustanovení neplatí žiadna výnimka. Navyše aj keby sa prijal názor, že vzhľadom na refinancovanie skorších úverov stačilo by vychádzať z preverenia bonity pri ich poskytnutí, v tu súdenom spore by to nič nemenilo na závere súdu, lebo ani v súvislosti s poskytnutím skorších úverov žalobca nepreukázal náležité preverenie bonity žalovaného, náležité zistenie a preverenie jeho príjmov, výdavkov a osobného stavu, nepredložil žiadne dôkazy, žeby skúmal bonitu žalovaného. Skúmanie bonity žalovaného zo strany žalobcu nebolo preukázané, hoci § 7 ods.1 zákona platí aj pre refinancujúce úvery ( podporne viď napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.12Co/136/2019, alebo uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn.5Co/107/2019, najmä bod 29 jeho odôvodnenia kde sa jednalo takisto o konsolidačnú pôžičku predchodcu žalobcu) a navyše príjmy, výdavky a osobný stav zistený nebol ani pri pôvodných úveroch. Opak žalobca nepreukázal.

41. Súd v tu prejednávanej veci dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že by náležite skúmal a vyhodnotil bonitu žalovaného v zmysle vety druhej v kontexte s citovaného zákona, čo spôsobilo bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Naviac, ako už bolo uvedené, aj absencia náležitostí podľa až l), z) a znamená, že je tu ďalší dôvod, pre ktorý sa žalovanému poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Znamená to, že žalovaný mal veriteľovi vrátiť len sumu poskytnutého úveru t.j. 3.029,95 eur. Žalovaný v konaní nijako nespochybnil, že vyplatená bola mu suma 3.029,95 eur a v priebehu konania neboli zistené žiadne skutočnosti spochybňujúce tvrdenia žalobcu, že na nároky z úverovej zmluvy žalovaný doposiaľ uhradil len sumu 2.352,04 eur. Súd preto mal za preukázaný vznik nároku žalobcu na úhradu úverovej istiny vo výške 677,91 eur (3.029,95 eur - 2.352,04 eur). Nakoľko Všeobecná úverová banka, a.s., sa dňom 1.1.2018 stala právnym nástupcom spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. na základe zlúčenia súd mal za preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu na uplatnenie pohľadávky rovnajúcej sa výške

nevrátenej úverovej istiny. Vzhľadom na už uvedenú bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru preto súd z požadovanej sumy 2.123,61 eur žalobcovi priznal len čistú nevrátenú úverovú istinu vo výške 677,91 eur a vo zvyšku žalobu zamietol.

42. Žalobca v žalobe uplatnil aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.123,61 eur od 08.11.2018 do zaplatenia.

43. Podľa veta prvá dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

44. Podľa ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

45. Vykonávajúcim predpisom ustanovujúcim výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania je Nariadenie vlády Slovenskej republiky č., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia .

46. Podľa nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení účinnom od 1.2.2013 výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

47. Žalobca, vychádzajúc z tvrdení v žalobe určil začiatok omeškania žalovaného od ktorého požadoval úrok z omeškania na deň 08.11.2018 na základe toho, že v dôsledku omeškania s úhradou jeho záväzkov úver dňa 02.11.2018 po predchádzajúcom upozornení predžalobnou upomienkou zosplatnil.

48. Zosplatnenie tvrdené žalobcom však súd nemal za platné a preto naň neprihliadol. Nedôsledné skúmanie bonity dlžníka popísané vyššie tu totiž spôsobilo aj dôsledok vyplývajúci z vety prvej o spotrebiteľských úveroch, a to ten, že nie je možné úver predčasne zosplatniť. Právny úkon žalobcu o zosplatnení je preto v rozpore s týmto ustanovením a preto podľa je absolútne neplatný. Súd len pre úplnosť dodáva, že žalobca síce predložil súdu upozornenie- „predžalobnú upomienku“ zo dňa 26.08.2018 s doručenkou zo dňa 03.09.2018 na dôkaz upozornenia žalovaného na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru a tiež oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 02.11.2018, no nepredložil žiaden dôkaz o tom, že toto oznámenie žalovanému skutočne odoslal, resp. doručil do sféry dispozície. Žalobca teda nepredložil žiaden dôkaz, ktorým by bolo preukázané, žeby skutočne doručil oznámenie žalovanému, že vyhlásil predčasnú splatnosť úveru a vyzval ho k úhrade zosplatnenej sumy úveru a kedy sa tak malo stať. Uvedené bolo potrebné preto, lebo bez preukázaného doručenia takéhoto oznámenia o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru a výzvy k úhrade zostatku úveru žalovaný nemohol o ňom vedieť a poznať výšku veriteľom vyčísleného celého zostatku úveru ktorý sa od neho žiada, preto sa s jeho plnením nemohol dostať ani do omeškania. 49. Žalobca nežiadal úrok z omeškania z jednotlivých splátok odo dňa nasledujúceho po dni ich splatnosti, ale žiadal úrok z omeškania až odo dňa nasledujúceho po dni keď v zmysle jeho názoru vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť celú dlžnú sumu jednorazovo, čo súd vzhľadom na dispozičný princíp nemohol prekročiť a preto úrok z omeškania priznal až odo dňa nasledujúceho po dni skutočnej splatnosti celého dlhu, t.j. po dni splatnosti poslednej splátky bezúročného úveru. Vzhľadom k tomu, že úver súd považuje za bezúročný a bez poplatkov, žalovaný mal na tento úver zaplatiť veriteľovi len sumu poskytnutej istiny vo výške 3.029,95 eur. Keďže úver sa mal splácať v mesačných splátkach od 20.02.2016 a výška mesačnej splátky bola jednoznačne a zrozumiteľne v zmluve dohodnutá v sume 81,96 eur, potom žalovaný úver (len vo výške reálne mu poskytnutej úverovej istiny) mal v skutočnosti splatiť v 37 splátkach (3.029,95 eur : 81,96 eur) a teda poslednú splátku by hradil po 37 mesiacoch v mesiaci február 2019, konkrétne 20.02.2019. Keďže sa tak nestalo, dňa 21.02.2019 žalovaný už bol preukázateľne v omeškaní so zaplatením nevráteného zostatku úverovej istiny, preto súd úrok z omeškania priznal až od tohto dňa. Preto vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný odo dňa 21.02.2019 preukázateľne bol v omeškaní so zaplatením nevrátenej úverovej istiny vo výške 677,91 eur a jeho omeškanie trvá, uložil mu súd spolu so sumou 677,91 eur zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania vo

výške 5 % ročne zo sumy 677,91 eur od 21.02.2019 do zaplatenia. Nakoľko súd z dôvodov už uvedených uzavrel, že na ostatné uplatňované nároky žalobcovi nárok nevznikol, s ich zaplatením sa žalovaný nemohol dostať ani do omeškania, preto v časti úroku z omeškania požadovaného zo sumy prevyšujúcej sumu nevrátenej úverovej istiny súd žalobu zamietol a z už uvedených dôvodov zamietol ju aj čo do požadovaného úroku z omeškania za dobu pred 21.02.2019.

50. Keďže žalovaný žiadal o povolenie splácať prisúdenú sumu v splátkach, súd preskúmal túto jeho žiadosť a využijúc právo vyplývajúce mu z ust. a povolil žalovanému platiť žalobcovi prisúdenú sumu s príslušenstvom v splátkach vo výške 40,-eur mesačne. Súd má za to, že vzhľadom na výšku prisúdenej sumy a súdom zistené pomery žalovaného ako vyplývajú z odpovede na lustráciu žalovaného v registri Sociálnej poisťovne ( ), z ktorej vyplýva, že poberá len dávku v nezamestnanosti 340,50 eur, s prihliadnutím na výšku dlžnej sumy splátkou, ktorá zodpovedá zásade spravodlivej ochrany práv vyjadrenou v pri súčasnom určení, že v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas nastane splatnosť celého plnenia je splátka vo výške 40,-eur mesačne. Výška splátky zo zmluvy tu nie je smerodajná, nakoľko úver z viny veriteľa je bezúročný a bezpoplatkový (okrem iného pre neskúmanie práve schopnosti úver vrátiť, teda bonity žalovaného). Z vyššie uvedených dôvodov súd povolil splátky vo výške 40,-eur mesačne, keďže práve v tejto výške podľa názoru súdu ide o primeranú výšku splátky k výške splatného dlhu a všetkým vyššie uvedeným okolnostiam sporu a rešpektujúcu požiadavku spravodlivej ochrany práv tak na strane žalobcu, ktorý ako veľká banka nebude tým neprimerane zasiahnutý vo svojich pomeroch a právach, ako i žalovaného a tiež požiadavku zohľadniť sociálne postavenie strán sporu ( základných princípov ).

51. O trovách konania súd rozhodol podľa v spojení s a . Vo vzťahu k pôvodne uplatnenému nároku výsledok konania je taký, že žalobe bolo sčasti vyhovené, sčasti bola zamietnutá, tak žalobca ako i žalovaný boli teda v časti úspešní (žalobca v rozsahu cca 32 %, žalovaný v rozsahu cca. 68 %), v časti neúspešní. Úspech žalobcu bol výrazne prevýšený jeho neúspechom. Žalobca teda síce návrh na priznanie mu náhrady trov konania podal, vo veci však bol v prevažnom rozsahu neúspešný, nárok na ich náhradu mu preto vôbec nevznikol. Podľa pomeru úspechu v spore vznikol nárok na náhradu trov konania žalovanému. Žalovaný však náhradu žiadnych trov konania neuplatnil, zo spisu ani žiadne preukázateľné trovy konania žalovaného nevyplývajú, preto súd v zmysle a nevyhradil rozhodnutie o ich výške samostatnému uzneseniu, nakoľko nebolo by v ňom o čom rozhodovať ale o nároku na náhradu trov konania priamo rozhodol tak, že náhradu trov konania stranám sporu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd Kežmarok.

V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.