Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18Cb/102/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina sudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou v spore žalobcu: FVE Krásna, s.r.o. , so sídlom kp. Nálepku 19, 040 01 Košice, IČO: 45 663 734, zast. POLÁČEK & PARTNERS s. r. o., so sídlom Hurbanovo nám. 1, 811 06 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 50 568 124, proti žalovaným: 1/ Stredoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Pri Rajčianke 2927/8, 010 47 Žilina, IČO: 36 442 151, zast. CONSULTA v.o.s., so sídlom Šafárikovo námestie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 318 495, 2/ Stredoslovenská energetika Holding, a.s., so sídlom Pri Rajčianke 8591/4B, 010 47 Žilina, IČO: 36 403 008, 3/ Stredoslovenská energetika, a.s., so sídlom Pri Rajčianke 8591/4B, 010 47 Žilina, IČO: 51 865 467, o zaplatenie sumy 447.813,46 eur s prísl. takto

rozhodol:

Súd žalobu zamieta v celom rozsahu.

Žalovanému v rade 1/, žalovanému v rade 2/ a žalovanému v rade 3/ sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa doručenou žalobou domáhal voči žalovanému v rade 1/ zaplatenia sumy 434.935,32 eur spolu s úrokmi z omeškania, voči žalovaným v rade 1, 2 a 3 zaplatenia sumy 12.878,14 eur spolu s úrokmi z omeškania a trovy konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že žalobca mal právo na podporu, avšak žalovaný 1/ mu listom zo dňa 17.12.2014 oznámil stratu nároku na podporu v roku 2015 a to z dôvodu, že podľa žalovaného nesplnil si oznamovaciu povinnosť. Zároveň žiada o zaplatenie podpory výkupom za mesiace 01/2015-12/2015, pričom žalovaný v rade 1/ poveril žalovaného 2/ na odber elektriny za cenu na straty, žalovaný 1/ a žalovaný 2/ však odmietli zaplatiť žalobcovi za elektrinu cenu podľa podpory výkupom. Rozdiel medzi cenou pri podpore výkupom, ktorá mala byť žalobcovi vyplatená a trhovou cenou za dodanú elektrinu, ktorá bola reálne vyplatená za rok 2015, predstavuje sumu 13.191,49 eur. Keďže žalobca si uplatňuje zaplatenie podpory výkupom za mesiace 02-12/2015, výška nároku je 12.878,14 eur. Zaplatenie danej sumy sa žalobca domáha voči všetkým žalovaným. Žalobca mal za to, že splnil oznamovaciu povinnosť a zároveň mal za to, že sankčná povinnosť sa na neho nevzťahuje v zmysle zákona .

2. V rámci upomínacieho konania bol vydaný Platobný rozkaz dňa 22.03.2019, voči ktorému bol podaný odpor:

- Žalovaný 1/ v podanom odpore uviedol, že žalobca si nesplnil oznamovaciu povinnosť voči nemu v roku 2014, preto mu nevznikol nárok na podporu za daný rok a zároveň žalobca vychádza z nesprávnej právnej interpretácie prechodných ustanovení zákona , preto žaloba je nedôvodná. Zároveň pripojil zoznam výrobcov na preukázanie, že žalobca si nesplnil voči žalovanému 1/ oznamovaciu povinnosť. (l.č. 256)

- Žalovaný 2/ v podanom odpore uviedol, že neuznáva nárok žalobcu, pričom realizoval výkup elektriny v roku 2015, t.j. uzatváral zmluvy na výkup elektriny za cenu elektriny na straty na základe poverenia, ale len s tými výrobcami, ktorí mali na to nárok. Žalobca však nemal nárok na uplatnenie danej podpory, nakoľko si nesplnil zákonné povinnosti. Preto žalobca nebol zaradený do systému podpory. Na žalobcu sa vzťahuje ustanovenie zákona , a to aj s poukazom na nález ÚS SR č. 50/2015-48 zo dňa 22.03.2017. Zároveň poukázal na to, že žalobca nepreukázal splnenie predmetnej oznamovacej povinnosti v roku 2014 a zároveň žalovaný 2/ a 3/ nie sú pasívne legitimovaní, nakoľko žalobca nepreukázal existenciu žiadneho hmotnoprávneho základu uplatňovaných nárokov voči týmto žalovaným, keďže nepreukázal existenciu žiadneho právneho predpisu alebo zmluvy, z ktorých by vyplývala povinnosť žalovaného 2/ alebo 3/ poskytnúť žalobcovi sumy uplatňované v žalobe. Medzi nimi neexistuje žiadny právny vzťah, z ktorého by vyplývala nejaká povinnosť, ktorej splnenia sa žalobca domáha. (l.č. 226)

- Žalovaný v rade 3/ v podnaom odpore uviedol, že nárok neuznáva s tým, že dňom 01.01.2019 nadobudla vkladom do imania časť podniku žalovaného 2/. Žalobca si nesplnil oznamovaciu povinnosť, preto si nemohol uplatniť právo na podporu. Žalovaný 2/ a 3/ nie sú pasívne legitimovaní, nakoľko žalobca nepreukázal existenciu žiadneho hmotnoprávneho základu uplatňovaných nárokov voči týmto žalovaným, keďže nepreukázal existenciu žiadneho právneho predpisu alebo zmluvy, z ktorých by vyplývala povinnosť žalovaného 2/ alebo 3/ poskytnúť žalobcovi sumy uplatňované v žalobe. Medzi nimi neexistuje žiadny právny vzťah, z ktorého by vyplývala nejaká povinnosť, ktorej splnenia sa žalobca domáha. (l.č. 338)

3. Právny zástupca žalobcu sa podaním zo dňa 08.08.2019 k podaným odporom žalovaných 1/-3/ vyjadril tak, že zotrval na svojej žalobe v celom rozsahu, pričom vraj konanie žalovaného 1/ preukazuje splnenie oznamovacej povinnosti, pretože nepoprel, že žalobca predložil prehľad všetkých potrebných údajov pre rok 2014, doručil plán dodávky na doplatok a straty na rok 2015, doručil rozhodnutie URSOa na roky 2014-2025 a potvrdenie o pôvode elektriny. Má za to, že splnil povinnosť začiatkom roka 2014, čomu žiadna úprava nebráni. Má za to, že žiadna právne úprava nebráni splniť oznamovaciu povinnosť na niekoľko rokov dopredu a nie je stanovené žiadne tlačivo. Svoju povinnosť splnil začiatkom roka 2014 v rámci jednej korešpondencie, kde zároveň žiadal o uzatvorenie zmlúv na rok 2014. Pokiaľ žalovaný 1/ odkazuje na zoznam výrobcov zverejnený URSOm, jednak URSO nemá právo kontrolovať splnenie povinnosti voči žalovanému 1/ a jednak dané údaje v zozname musí mať URSO od žalovaného 1/. Z daného zoznamu vyplýva iba to, že žalobca si splnil povinnosť voči URSO. Má za to, že žalovaný vedel o uplatnení podpory, keď účelovo nahlásil rezervácie finančných prostriedkov a potom podporu odňal. K výkladu zákona zotrval na svojom závere. Trvá na pasívnej legitimácii všetkých označených žalovaných s tým, že žalobca je subjektom, ktorý má právo na podporu a preto považuje pasívnu legitimáciu za jednoznačnú Žalovaný 3/ vkladom časti podniku vstúpil 01.01.2019 do všetkých záväzkov a pohľadávok, ako aj zmlúv, ktorých zmluvnou stranou bol žalovaný 2/, preto žalovaný 3/ je zároveň právnym nástupcom aj vo všetkých konaniach, kde žalovaný 2/ bol do 31.12.2018. (l.č. 364)

4. V rámci repliky a dupliky žalovaný v rade 1/ sa podaním zo dňa 02.10.2019, žalovaný 3/ podaním z 03.10.2019 a žalovaný 2/ podaním zo dňa 03.10.2019, vyjadrili k vyjadreniu žalobcu, pričom zotrvali na svojich tvrdeniach. (l.č. 462, 497, 513)

5. Žalobca sa podaním zo dňa 30.10.2019 vyjadril tak, že zotrval na žalobe v celom rozsahu. (l.č. 539)

6. Súd po vykonaní procesných úkonoch v zmysle nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie. Súd po vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový stav:

7. Súd mal zistené, že žalobca je výrobcom elektriny z obnoviteľných zdrojov na základe povolenia URSOa č. XXXXE XXXX zo dňa 23.06.2011, pričom žalobca prevádzkuje zariadenie na výrobu elektriny v obci N. s výkonom 0,0988 MWh ročne.

8. Súd mal preukázané, že URSO vydalo dňa 30.12.2011 Potvrdenie o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov energie pre zariadeniežalobcu. (l.č. 66)

9. Výroba elektriny z obnoviteľných zdrojov energie podlieha v zmysle a je podporovaná doplatkom, ktorý bol stanovený ustanovením Vyhlášky č. Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktorou sa ustanovuje cena regulácie v elektroenergetike. Tento doplatok

si regulovaný subjekt, teda v danom prípade žalobca, musí uplatniť u prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy, t.j. u žalovaného a u URSO.

10. Žalobca uviedol, že si uplatňoval danú podporu u žalovaného, ale žalovaný mu podporu nepriznal.

11. Žalobca trval na tom, že:

- nárok na podporu pre rok 2015 mu nezanikol, nakoľko sankcia v podobe straty nároku na podporu sa z dôvodu aplikácie prechodného ustanovenia § 18e ods.1 zákona o podpore nevzťahuje na výrobcov elektriny, ktorí prevádzkujú zariadenia uvedené do prevádzky do 31.12.2013.

- žalobca si plnil oznamovaciu povinnosť voči žalovanému ešte pred uplynutím lehoty, t.j. pred 15.08.2014.

12. Medzi stranami bolo nesporné, že žalovaný listom zo dňa 17.12.2014 oznámil žalobcovi, že stratil právo na uplatnenie podpory pre rok 2015 z dôvodu nesplnenia povinností výrobcu elektriny, v dôsledku čoho stratil právo na podporu pre rok 2015. Preto elektrina vyrobená v danom zariadení sa bude považovať za elektrinu, na ktorú nie je možné uplatniť si právo na podporu. Následne aj listom z 26.01.2015 žalovaný 1/ oznámil žalobcovi, že predmetná povinnosť sa považuje za splnenú, ak bolo oznámenie v súlade s § 4 ods.2 písm.c) cit.zák. doručené žalovanému 1/ najneskôr do 15.08.2014 v prípade, že si chcel uplatniť podporu pre rok 2015. V zmysle uvedených skutočností si nesplnil povinnosť podľa § 4 ods.2 písm. b) a c) cit.zák. (l.č. 41, 43)

13. Žalobca trval na tom, že si všetky povinnosti splnil riadne a včas. Listom z 09.02.2015 oznámil žalovanému 1/, že si nie je vedomý porušenia žiadnych zákonných povinností a všetky povinnosti si splnil. Žalobca uviedol, že vyzval žalovaného 1/ a 2/ , aby konali v súvislosti s uzatvorením Zmluvy o výkupe elektriny na krytie strát a Zmluvy o doplatku na rok 2015, pričom žalovaný 1/ bol povinný uzatvoriť s výrobcom elektriny s právom na podporu písomnú zmluvu o dodávke elektriny na krytie strát. Žalovaný 1/ poveril na uzatvorenie danej zmluvy žalovaného 2/, avšak zmluvu odmietli podpísať a podporu odmietli poskytnúť.

14. Žalobca trval na tom, že žalovanému 1/ zaslal žiadosť o uzavretie zmlúv zabezpečujúcich poskytnutie podpory v roku 2015. Zároveň trval na tom, že oznamovaciu povinnosť splnil tým, že žalovanému 1/ začiatkom roka 2014 predložil podrobný prehľad všetkých potrebných údajov. Oznámil predpokladané množstvo dodanej elektriny v roku 2015 a že plánuje čerpať oba druhy podpory. Poukázal na to, že žalovaný 1/ nikdy predtým nepožadoval žiadny formulár. Má za to, že potrebné údaje boli žalovanému 1/ oznámené a poskytnuté a mohli byť odborne spracované. Dňa 10.02.2014 zaslal žalovanému podklady pre uzavretie Zmluvy o výkupe elektriny na krytie strát a Zmluvy o doplatku. Dňa 29.04.2014 zaslal URSOu vyplnený formulár - povinnosť výrobcov elektriny predložiť údaje do 30.05.2014, ktorý bol zverejnený na internetovej stránke Úradu, kde bolo zverejnené dňa 28.07.2014 oznámenie, že výrobca elektriny, ktorý si splnil svoju povinnosť a poskytol úradu informácie za predchádzajúci kalendárny rok a plánované údaje za nasledujúci rok, nemusí zasielať úradu oznámenie o uplatnení podpory na rok 2015 k 15.08.2014. (l.č. 58) Teda splnenie oznamovacej povinnosti vraj konštatuje aj URSO.

15. Žalobca opiera svoju argumentáciu o to, že:

- svoju povinnosť v zmysle zák. splnil.

- zároveň povinnosť, ktorej porušenie je žalobcovi kladené za vinu, nemôže byť vo vzťahu k žalobcovi sankcionovaná stratou podpory, keďže jeho výrobné zariadenie bolo uvedené do prevádzky pred 01.01.2014 a taktiež

- podpora na kalendárny rok 2015 mu nemohla byť odňatá na základe právneho predpisu a že povinnosť si splnil. Vraj cenové rozhodnutie a potvrdenie o pôvode elektriny preukazujú splnenie oznamovacej povinnosti, pričom začiatkom roka 2014 zaslal žalovanému 1/ podrobný prehľad všetkých potrebných údajov. Plán dodávky na doplatok a straty preukazuje splnenie oznamovacej povinnosti.

16. Žalovaný 1/ trval na tom, že žalobca nesplnil notifikačnú povinnosť v zmysle § 4 cit.zák. Žalovaný nedisponoval žiadnym oznámením od žalobcu do 15.08.2015. Pokiaľ ide o listiny, ktoré žalobca zasielal v priebehu roka ako napr. žiadosť o uzavretie zmluvy o doplatku a o výkupe elektriny, týmito listinami nebola splnená žiadna notifikačná povinnosť, cenové rozhodnutie URSO je cenovým konaním medzi žalobcom a URSO-m a žalovaný 1/ v tom konaní nevystupuje a toto rozhodnutie nemožno zamieňať s oznamovacou povinnosťou podľa § 4 ods.2 písm.c) cit.zák., ktorá sleduje iný účel.

17. Pokiaľ žalobca zasielal nejaké listiny v priebehu roka žalovanému, súd zdôrazňuje, že v žiadnom prípade nešlo o prejav vôle žalobcu - splniť notifikačnú povinnosť voči žalovanému 1/, čo vyplýva aj zo samotného konania žalobcu, ktorý sám uviedol, že dané listiny predkladal ako podklady pre uzatvorenie Zmlúv.

18. Zákonodarca v zákonných ustanoveniach výslovne stanovil oznamovaciu povinnosť pre uplatnenie podpory a zároveň osobitne ustanovil povinnosť pre predloženie podkladov na uzatvorenie zmlúv. Z konania žalobcu je však evidentné, že plnil povinnosť iba za účelom uzatvorenia zmlúv. Z ničoho nevyplýva, že predložením podkladov pre uzatvorenie zmlúv žalobca prejavil vôľu aj uplatniť si podporu. Predsa sám zákonodarca stanovil tieto povinnosti osobitne, teda nemožno ich zamieňať a posudzovať splnenie jednej za splnenie zároveň aj druhej povinnosti.

19. Žalobca pokiaľ si chcel uplatniť podporu pre rok 2015, bol povinný splniť zákonom stanovené povinnosti a nespochybniteľne prejaviť vôľu tak, aby bolo zrozumiteľné, čo vlastne chce. Avšak predložením podkladov pre uzatvorenie zmlúv začiatkom roka 2014 nemôže byť v žiadnom prípade zároveň aj splnením oznamovacej povinnosti pre uplatnenie podpory.

20. Žalobca listom z 05.02.2014 /doručovaným dňa 10.02.2014/ zaslal žalovanému 1/ list s označením „Zaslanie podkladov pre uzavretie Zmluvy o výkupe elektriny na krytie strát a Zmluvy o doplatku“ spolu s prílohou plánu dodávky na doplatok a straty. (l.č. 61)

- Z uvedeného listu nepochybne vyplýva, že pokiaľ žalobca predkladal nejaké listiny žalovanému 1/, jednoznačne išlo o predloženie podkladov za účelom uzatvorenie zmlúv. Ide o samostatnú povinnosť, uloženú osobitne od oznamovacej povinnosti podľa § 4 cit.zák. Predloženie daných podkladov v žiadnom prípade nemožno posúdiť ako splnenie oznamovacej povinnosti pre uplatnenie podpory. Žalobca aj označením daného listu potvrdil jeho skutočnú vôľu, a to vôľu uzavrieť zmluvu. Z daného nevyplýva aj vôľa uplatnenia práva na podporu.

- Súd zdôrazňuje, že zákonodarca stanovil dané povinnosti osobitne, nezávisle na sebe. Teda ak výrobca splní prvú povinnosť ohľadom uzatvorenia zmlúv, tak neznamená to automaticky aj splnenie povinnosti pre uplatnenie práva na podporu. Pokiaľ výrobca by plnil obe povinnosti súčasne, mal to riadne uviesť tak, aby to z jeho konania nepochybne vyplývalo. Žalobca však svojím konaním prejavil záujem a vôľu uzavrieť zmluvy, avšak z ničoho nevyplýva splnenie aj notifikačnej povinnosti v zmysle § 4 cit.zák.

- Z uvedeného listu jednoznačne vyplýva, že žalobca prejavil vôľu uzavrieť predmetné zmluvy a výlučne iba za tým účelom predložil podklady. Teda dané podklady nepredložil aj za účelom prejavenia vôle uplatniť podporu a teda splnenie oznamovacej povinnosti. Pokiaľ by žalobca mienil tým splniť aj predmetnú oznamovaciu povinnosť, nič mu nebránilo to uviesť v danom liste. Ale žalobca výslovne uviedol, za akým účelom predkladá dané listiny.

21. Pokiaľ žalobca odoslal Úradu vyplnený formulár a následne URSO oznámilo na internetovej stránke, že na oznámenie uplatnenia podpory na rok 2015 postačuje daný formulár a že žalobca si splnil povinnosť, tak to bolo stanovisko URSOa vo vzťahu k nemu. Z ničoho nevyplýva, že žalovaný tak isto postupuje, resp. že stanovisko URSO je záväzné aj pre neho. Stanovisko URSO je vo vzťahu iba URSO a výrobcov. Nie aj vo vzťahu výrobcov k žalovanému 1/. Pokiaľ URSO uviedol, že žalobca splnil svoju povinnosť, neznamená to, že splnil aj povinnosť voči žalovanému 1/, čo je predmetom skúmania v tomto konaní.

- To, že žalobca predloží kedykoľvek nejaké listiny žalovanému 1/, z ktorých vyplývajú údaje potrebné aj pre uplatnenie podpory, nemožno to považovať automaticky za splnenie oznamovacej povinnosti. Z úkonu žalobcu by malo vyplývať, za akým konkrétny účelom predkladá konkrétne listiny.

- Je nepochybné, že totožné listiny sú potrebné pre splnenie viacerých povinností, preto ak výrobca ich žalovanému 1/ predkladá, malo by byť zrejmé, za akým účelom, teda za účelom splnenia ktorej konkrétnej povinnosti. Nemožno splnenie jednej povinnosti považovať za splnenie všetkých bez výslovného prejavu výrobcu. Výrobca, t.j. žalobca daným listom z 05.02.2014 jednoznačne a zrozumiteľne uviedol, za akým účelom predkladá dané podklady, listiny a to za účelom uzatvorenia zmlúv.

- Teda daným listom a predložením podkladov neplnil povinnosť podľa § 4 ods.2 písm.c) cit.zák.

22. Žalobca trval na tom, že aj predloženie cenového rozhodnutia a potvrdenia o pôvode elektriny preukazujú splnenie oznamovacej povinnosti.

23. S uvedeným tvrdením sa taktiež nemožno stotožniť a nemožno teda považovať predloženie daných listín za splnenie oznamovacej povinnosti a to z nasledujúcich dôvodov:

- Cenové rozhodnutie je vydané URSOm pre roky 2014-2015, pričom je vydané na základe cenového konania medzi žalobcom a URSOm, žalovaný 1/ v danom konnaí nbeol účastníkom. Cenové rozhodnutie je vydávané na niekoľko rokov a nemožno ho považovať za splnenie oznamovacej povinnosti. Jednak bolo predložené žalobcom za účelom uzatvorenia zmlúv, teda nie za účelom splnenia predmetnej notifikačnej povinnosti. Zároveň z logiky veci je zrejmé, že ak by malo platiť tvrdenie žalobcu, že cenové rozhodnutie nahrádza splnenie oznamovacej povinnosti v zmysle § 4 ods.2 písm. c) zák.OZE, nemalo by predsa zakomponovanie ustanovenia § 4 ods.2 písm.c) cit.zák. a naň nadväzujjúceho § 4 ods.3 cit.zák. žiadny zmysel. Je nutné vychádzať z princípu racionálneho zákonodarcu, ktorý si počína tak, aby netvoril zbytočné rpávo, či povinnosť. Ak teda zákonodarca zakomponoval do znenia zákona oznamovaciu povinnosť výrobcou elektriny podľa § 4 ods.2 písm.c) cit.zák., je zrejmé, že sa jedná o takú povinnosť, ktorej splnenie nemôže byť nahradené Cenovým rozhodnutím, ktoré je vydané na niekoľko rokov.

- Potvrdenie o pôvode elektriny zo dňa 30.12.2011 je vydané na roky 2015-2015. (l.č. 66)

- Z daných dokumentov nevyplýva vôľa žalobcu splniť oznamovaciu povinnosť podľa § 4 cit.zák. Žalovaný 1/ nemôže nahrádzať vôľu žalobcu, a to ani svojvoľne a nemôže svojvoľne posúdiť predloženie daných podkladov za automatické splnenie všetkých povinností stanovených v cit.zákone. Predsa je na žalobcovi, či si podporu uplatní a pod. Pokiaľ predkladal podklady za účelom uzatvorenia zmlúv, ešte neznamená, že si uplatňuje alebo mieni uplatniť aj podporu pre ten ktorý rok.

- Zákonodarca jasne stanovil povinnosti a osobitne ich upravil, vyžaduje sa ich osobitné splnenie tak, aby bolo nepochybné, ktorú konkrétnu povinnosť žalobca ako výrobca plní. Samozrejme to nevylučuje, aby žalobca splnil všetky povinnosti súčasne, avšak musí byť nepochybne zrejmé, ktoprú konkrétnu povinnosť plní a teda za akým účelom.

- Žalobca však predložil podklady výslovne výlučne za účelom uzatvorenia zmlúv. Žalovaný 1/ nemôže bez ďalšieho posúdiť predloženie podkladov s uvedením žalobcu, že za účelom uzatvorenia zmúv, aj za uplatnenie podpory, teda za splnenie ďalšej povinnosti než tej, ktorú uviedol žalobca pri predkladaní podkladov.

- Prejav vôle musí byť určitý, zrozumiteľný a nezameniteľný, avšak žalobca predložením podkladov žalovanému 1/ žiadnym spôsobom neprejavil vôľu plnenia predmetnej notifikačnej povinnosti a uplatnenia si práva na podporu.

24. V dokumentoch, na ktoré odkazuje žalobca, nie je žiadnym spôsobom prejavená vôľa žalobcu smerovaná voči žalovanému 1/, ktorá by indikovala, že žalobca si uplatňuje podporu na rok 2015 a už vôbec nie je možné z daných dokumentov vyvodiť, že žalobca si uplatňuje na rok 2015 podporu voči žalovanému 1/ v zmysle § 3 ods.1 písm.b) alebo c) cit.zák. alebo obe súčasne. Nie je vylúčené, aby výrobca si uplatnil podporu len doplatkom, neuplatní si podporu výkupom elektriny na krytie strát. Teda žalovaný 1/ nemôže mať vedomosť bez výslovného prejavu žalobcu, výrobcu, aký druh podpory a v akom rozsahu si výrobca elektriny uplatňuje.

25. Pokiaľ žalobca poukazuje na konanie URSOa, tak súd poukazuje na to, že URSO vychádza pri stanovení TPS tarify potrebnej na správne určenie dostatočných finančných zdrojov pre žalovaného 1/ na poskytnutie podpory práve z oznámení výrobcov elektriny podľa § 4 ods.2 písm.c) cit.zák., a preto splnenie tejto povinnosti nemôže byť nahradené inou písomnosťou. Uvedené vyplýva aj z toho, že výrobcovia elektriny môžu v priebehu 15 rokov, na ktoré im bolo cenové rozhodnutie vydané, z rôznych nepredvídateľných dôvodov vyrobiť elektriny viac ako uviedli vo svojej žiadosti a naopak túto úplne prestať vyrábať a právo na podporu si neuplatniť.

26. Súd taktiež zdôrazňuje, že oznamované údaje o uplatnení podpory podľa § 4 ods.2 písm.c) cit.zák. na nasledujúci kalendárny rok vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny slúžia žalovanému 1/ ako podklad pre správny výpočet TPS (tarify za prevádzkovanie systému), pričom tieto údaje je potrebné vyhodnocovať každoročne. Tieto údaje je nevyhnutné zo strany výrobcov elektriny doručiť žalovanému 1/, ako aj URSOu, nakoľko títo potrebujú údaje na rozdielne účely. Kým žalovaný 1/ na základe oznamovaných údajov prepočítava vlastné, čiastkové náklady vynaložené na podporu výroby elektriny a množstva dodanej elektriny od výrobcov elektriny pripojených do jeho regionálnej distribučnej sústavy, URSO vyhodnocuje tieto údaje od výrobcov elektriny sumárne pre celé územie SR. Bez takéhoto postupu by nebolo možné náklady na podporu správne prerozdeliť medzi jednotlivých prevádzkovateľov distribučných sústav a premietnuť ich do TPS a teda do koncovej ceny elektriny od odberateľov.

27. Žalovaný 1/ trval na tom, že žalobca si nesplnil notifikačnú povinnosť. Z dôvodu, že žalobca si nesplnil notifikačnú povinnosť, tak nastala situácia, že nebolo možné výrobné zariadenia žalobcu zaradiť v kalendárnom roku 2015 do systému podpory v zmysle zákona . Nesplnením povinnosti podľa zákona nezaniklo právo žalobcu na podporu, ale zanikol mu nárok uplatňovať si podporu pre rok 2015. Ustanovenie cit.zák. nepredpokladá žiadny úkon zo strany žalovaného 1/ alebo URSO, ktorý s konštitutívnym účinkom zruší podporu pre výrobcu elektriny na nasledujúci kalendárny rok. Nárok na podporu zaniká na 1 rok priamo zo zákona ex lege, pričom rozhodujúca je skutočnosť, že došlo k porušeniu povinnosti. Žalobcovi nič nebráni v uplatňovaní podpory pre nasledujúce roky v prípade, že splní zákonnú povinnosť. V prípade poskytnutia podpory žalobcovi doplatkom a výkupom elektriny na krytie strát pre rok 2015 žalovaný by ju poskytol v rozpore s platnou právnou úpravou.

28. Súd posúdil, že oznamovacia povinnosť je jednoznačne a zrozumiteľne stanovená v § 4 ods.2 psm.c) cit.zákona a výrobcovia sú povinní ju plniť. Dané ustanovenie nebolo Ústavným súdom SR posúdené za neústavné,.. a žalobca je povinný plniť to, čo mu zákon prikazuje.

29. Podľa , (1) Výrobca elektriny, ktorý spĺňa podmienky na získanie podpory podľa (ďalej len ""), má právo na a) prednostné pripojenie do distribučnej sústavy, prednostný prenos elektriny, prednostnú distribúciu elektriny a prednostnú dodávku elektriny, ak zariadenie na výrobu elektriny spĺňa technické podmienky prevádzkovateľa sústavy podľa osobitného predpisu a neohrozí bezpečnosť a spoľahlivosť prevádzky sústavy; prednostný prenos elektriny sa nevzťahuje na prenos elektriny spojovacím vedením, b) odber elektriny podľa vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie alebo vysoko účinnou kombinovanou výrobou, ktorú dodal za kalendárny mesiac alebo v prípade malého zdroja za kalendárny rok, prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy alebo subjektom povereným prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, na základe zmluvy o dodávke elektriny, c) doplatok podľa na základe účtovného dokladu vystaveného prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy na skutočné množstvo elektriny vyrobenej za kalendárny mesiac alebo v prípade malého zdroja za kalendárny rok, z obnoviteľných zdrojov energie alebo elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou, zníženej o technologickú vlastnú spotrebu elektriny, upravenej podľa , aj v tom prípade, že si právo na odber elektriny podľa písmena b) neuplatňuje, odber elektriny prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, do ktorej je zariadenie výrobcu elektriny pripojené, za cenu elektriny na straty v období 1. odo dňa uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky do konca kalendárneho roka, ak toto zariadenie uviedol do prevádzky v danom kalendárnom roku alebo 2. do 31. marca, ak od roku uvedenia zariadenia na kombinovanú výrobu do prevádzky alebo od roku rekonštrukcie alebo modernizácie technologickej časti takéhoto zariadenia uplynulo najviac 15 rokov. (2) je povinný a) predložiť prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy potvrdenie o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov energie alebo potvrdenie o pôvode elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou vydané za predchádzajúci kalendárny rok, b) oznámiť prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy, s ktorým má uzavretú zmluvu o dodávke elektriny, predpokladanú charakteristiku svojej dodávky v termínoch uvedených v prevádzkovom poriadku prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy, ak celkový inštalovaný výkon zariadenia je väčší ako 1 MW, c) oznámiť Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len "úrad") a prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy uplatnenie podpory podľa a , vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny, vždy k 15. augustu na nasledujúci kalendárny rok; pri zariadeniach výrobcu elektriny uvedených do prevádzky po 15. auguste je výrobca elektriny povinný informovať prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy o využití práva podľa odseku 1 najneskôr 30 dní pred uvedením zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky, d) vrátiť prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy doplatok podľa , ktorý mu bol vyplatený v rozpore s podmienkami podpory podľa tohto zákona.

30. Podľa v znení do 31.12.2013 právo podľa odseku 1 písm. b) nemá , ktorý nesplní povinnosť podľa odseku 2 písm. a) a b).

31. Podľa v znení od 01.01.2014 , ktorý nesplní povinnosti podľa odseku 2, si nemôže na elektrinu vyrobenú v danom zariadení na výrobu elektriny uplatniť právo podľa odseku 1 písm. b) a c) na nasledujúci kalendárny rok.

32. Teda od 01.01.2014 bola sankcia rozšírená na nesplnenie ktorejkoľvek povinnosti v ods.2 a sankcia nielen vo forme straty práva na odber, ale aj na doplatok. Účelom novej právnej úpravy bolo prijať ustanovenie, obsahom ktorého by bola strata podpory na jeden rok v prípade nesplnenia si povinnosti výrobcu elektriny.

33. Pokiaľ žalobca poukazuje na predchádzajúcu prax žalovaného 1/, je treba zdôrazniť, že sankčný mechanizmus je od 01.01.2014 a pokiaľ žalovaný 1/ zmenil požiadavky na rozdiel od predchádzajúcej praxe, jednak to bolo pred 01.01.2014 a jednak predchádzajúca prax neznamená, že žalovaný 1/ postupoval správne a v medziach zákona. Zákonodarca riadne stanovil povinnosti výrobcov a pokiaľ výrobca nejakú zákonnú povinnosť nesplnil, žalovaný 1/ musí postupovať podľa sankčného mechanizmu. Pokiaľ žalovaný 1/ v predchádzanom období akceptoval plnenia výrobcov, súd opätovne poukazuje, že výrobca je povinný plniť podľa zákona a žalovaný 1/ nemôže svojvoľne nahrádzať vôľu výrobcu. Teda ak z ničoho riadne nevyplýva uplatnenie podpory, nemôže žalovaný 1/ považovať konanie výrobcu za splnenie notifikačnej povinnosti.

34. Ustanovenie upravuje spôsob a podmienky podpory výroby elektriny, teda upravuje, aké podmienky podpory výroby musia byť splnené. Ustanovenie nemožno zamieňať s ust. cit.zák., ktorý stanovuje práva a povinnosti výrobcu elektriny. Teda výrobca musí splniť určité podmienky, aby mal zabezpečenú podporu výroby. Zároveň výrobca elektriny, ktorý spĺňa podmienky podľa , následne má určité práva a povinnosti uložené v cit. zák. a pokiaľ ich nesplní, je zákonom daná sankcia, a to od 01.01.2014 strata práva na podporu na nasledujúci kalendárny rok.

35. Súd opakovane zdôrazňuje na logický a gramatický výklad, podľa ktorého ustanovenie § 3 cit. zák. upravuje podmienky, ktoré treba splniť, aby výrobca sa vôbec stal subjektom s právom na podporu. Pokiaľ podmienky splní, musí následne plniť povinnosti v zmysle § 4 cit. zák. a v prípade porušenia niektorej z povinností uloženej subjektu s právom na podporu, je zákonom daná sankcia, o ktorej nie je potrebné osobitne rozhodovať, sankcia je daná zákonom. Nemožno súhlasiť s názorom, že § 18e cit.zák. sa týka aj § 4 cit. zák. a že ustanov. § 4 cit.zák. sú tiež podmienky. Ustanovenie § 4 stanovuje povinnosti, ktoré musí plniť výrobca, pokiaľ splnil podmienky v zmysle § 3. Dané znenie iba upravuje, že podmienky podpory výroby elektriny, v prípade zmeny podmienok, zostávajú pre žalobcu zachované. Teda ak sa zmenia podmienky podpory, teda podmienky pre výrobcu, aby sa stal subjektom s právom na podporu, a to po tom, ako žalobca už sa takým subjektom stal, prípadné nové podmienky sa netýkajú žalobcu v zmysle § 18e, ale už len nových subjektov. To však neznamená, že žalobca nemusí plniť povinnosti v zmysle § 4 pod hrozbou sankcie. Dané povinnosti boli stanovené aj pred predmetnou novelou, avšak bez sankčného mechanizmu a mnohí výrobcovia spĺňajúci podmienky podľa § 3 tieto povinnosti neplnili. Preto bol zavedený sankčný mechanizmus od 01.01.2014. S uvedeným sa totožne vysporiadal aj Ústavný súd SR, ktorý považoval zavedenie sankčného mechanizmu za vyžadujúce a platí pre všetky subjekty bez rozdielu, pričom poukázal na prípustnosť nepravej retroaktivity. (nálezom -148)

36. Pokiaľ žalobca tvrdil, že sankčný mechanizmus v zmysle zákona sa na neho nevzťahuje vzhľadom na to, že jeho výrobné zariadenia boli dané do prevádzky pred 01.01.2014, tak je potrebné uviesť, že s aplikáciou cit.zák. sa vysporiadal Ústavný súd SR nálezom, ktorý bol zverejnený a jednoznačne uviedol, že zavedenie nepravej retroaktivity prostredníctvom nového znenia z ústavného hľadiska je nielen akceptovateľné, ale aj žiaduce.

37. Zároveň ÚS SR sa vysporiadal aj s tým, že mechanizmus tejto sankcie sa uplatní ex lege a nie sú potrebné nejaké ďalšie rozhodnutia a okrem toho je tu súkromno-právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným 1/.

38. Podľa podmienky podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a podpory výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou pri zariadení výrobcu elektriny, ktoré bolo uvedené do prevádzky pred 1.januárom 2014, zostávajú zachované podľa doterajších predpisov.

39. Citované zákonné ustanovenie je prechodným ustanovením k úpravám účinným od 01.01.2014. Je však nutné ho vykladať podľa výkladových pravidiel a preto je nutné konštatovať, že dané ustanovenie sa týka podmienok podpory, ktoré sú zakotvené v § 3 cit.zák. Pokiaľ žalobca vykladá, že v zmysle tohto ustanovenia sa sankčné ustanovenie § 4 ods.3 nevzťahuje na zariadenia uvedené do prevádzky pred 1.januárom 2014, takýto názor je nesprávny, nakoľko § 4 stanovuje práva a povinnosti so sankčným mechanizmom v prípade ich porušenia, avšak samotné podmienky výroby elektriny sú stanovené v § 3 a pre zariadenia uvedené do prevádzky pred 1.januárom 2014 platí úprava podmienok podpory stanovených pred 01.01.2014 v zmysle § 18e. S týmto sa totožne vysporiadal aj Ústavný súd SR vo svojom náleze -148 zo dňa 22.03.2017 tak, že ustanovenie zákona o podpore v § 4 ods. 2 sú relevantné pre všetky subjekty, ktoré majú nárok na podporu bez ohľadu na to, kedy boli uvedené do prevádzky a kedy môžu podporu uplatňovať a zároveň povedal aj to, že tento postih a sankčný mechanizmus na stratu podpory je oprávnený, je dôvodný a je žiaduci.

40. Ústavný súd SR nálezom -148 skonštatoval, že dané ustanovenie nie je v rozpore s SR a Dodatkovým protokolom k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

41. Predmet a účel zákona o podpore je koncentrovane vyjadrený v cit.zák., podľa ktorého zákon predovšetkým stanovuje 1. Spôsob podpory a podmienky výroby a 2. Práva a povinnosti výrobcov. V zmysle cit.zák. podpora sa vzťahuje na zariadenia výrobcu elektriny po dobu 15 rokov od času uvedenia do prevádzky alebo od roku rekonštrukcie alebo modernizácie technologickej časti zariadenia výrobcu elektriny. Stanovené sú práva výrobcov, na ktoré nadväzujú ich povinnosti uvedené v cit.zák. Na ustanovenie cit.zák. je sankčný mechanizmus pre prípadné porušenie tam uvedených povinností (na rozdiel od porušenia povinností stanovených v až 7). Je nutné zdôrazniť, že ide o povinnosti, ktoré zákon o podpore ukladal výrobcom elektriny z obnoviteľných zdrojov energie už podľa pôvodného znenia (tieto ustanovenia sú účinné od 01.01.2010) a povinnosť ustanovenú v majú výrobcovia od 01.03.2013. Účelom cit.zák. už podľa jeho pôvodného znenia bolo ustanoviť právne dôsledky nesplnenia niektorých povinností, ktoré tento došlo s účinnosťou od 01.01.2014 „len“ k zmene, resp. rozšíreniu týchto právnych dôsledkov a to nielen strata práva na odber elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, ale aj práva na tzv. doplatok. ÚS SR vo svojom náleze vyslovil, že ide o špecifickú sankciu, ktorá má súkromnoprávny charakter. ÚS SR zdôraznil, že nesplnenie zákonom ustanovených povinností nemôže v právnom štáte požívať právnu ochranu. Ústavný súd SR v prvom rade poukázal na právny názor, podľa ktorého je princíp právnej istoty a ochrany dôvery všetkých subjektov. S princípom právnej istoty je v podmienkach materiálneho právneho štátu nerozlučne spätý aj zákaz retroaktivity právnych noriem, ktorý je významnou zárukou ochrany práv fyzických osôb a právnických osôb a ich právnej istoty as treba ho považovať za jeden z definičných znakov právneho štátu.

42. K problematike retroaktívneho pôsobenia noriem sa ústavný súd už mnohokrát vyjadroval vo svojej doterajšej judikatúre, pričom usiluje sa o dôsledné rozlišovanie medzi pravou a nepravou retroaktivitou, a to predovšetkým z toho dôvodu, že nepravú retroaktivitu v prípadoch, ak existujú „závažné dôvody všeobecného záujmu, ktoré si môže vyžiadať alebo odôvodniť prelomenie zákazu spätnej pôsobnosti v prospech slobodnej tvorby právnej úpravy zo strany zákonodarcu“ (), považuje z ústavného hľadiska za prípustnú, a to aj s poukazom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, napr. Mellacher v. Rakúsko, rozsudok z 19.12.1989, bod 51. Za nepravú retroaktivitu Ústavný súd SR v zmysle svojej ustálenej judikatúry považuje stav, v ktorom nová právna úprava nevytvára žiadne právne účinky smerujúce pred deň nadobudnutia účinnosti, avšak kvalifikuje tie právne úkony, ku ktorým došlo ešte pred nadobudnutím jej účinnosti, v dôsledku čoho môže dôjsť k zmene alebo zrušeniu tých právnych účinkov, ktoré boli predtým späté s ich uzavretím. (, ). O nepravú retroaktivitu ide aj v prípade, ak zákon uzná skutkové podstaty alebo právne skutočnosti, ktoré vznikli počas účinnosti skoršieho zákona, súčasne však prináša určité zmeny právnych následkov, ktoré s nimi súvisia, pokiaľ tieto právne následky v čase nadobudnutia tohto nového zákona ešte nenastali (). Ústavný súd sa vyjadril, že je celkom prirodzené a legitímne, ak zákonodarca viaže poskytnutie tejto podpory na dôsledné dodržiavanie povinností ustanovených zákonom o podpore výrobcami elektriny. Ústavný súd zastáva zároveň názor, že zavedenie nepravej retroaktivity prostredníctvom nového znenia cit.zák. je z hľadiska požiadaviek vyvoditeľných z z ústavného hľadiska nielen akceptovateľné, ale aj žiaduce.

43. Hoci v danom prípade je nepochybné, že žalobca sa domáha vyplatenia podpory, doplatku, odber za rok 2015, teda za obdobie, ktorému predchádzalo už nové znenie § 4 ods.3 cit.zák., podľa ktorého bol žalobca povinný splniť povinnosti, aby nestratil právo na podporu a odber na nasledujúci rok, čo znamená, že pri nesplnení povinnosti podľa § 4 ods.2 cit.zák. stratí právo na odber a na doplatok, ale iba na nasledujúci rok, súd považoval za potrebné sa vyjadriť k nálezu ÚS SR a ku konštatovaniu o prípustnosti nepravej retroaktivite.

44. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na totožne vyslovený názor NS SR (), podľa ktorého nie je možno podriadiť práva a povinnosti výrobcov podľa Zákona o podpore pod podmienky podpory podľa cit.zák. a aplikovať ust. cit.zák. Ustanovenie cit.zák. sa výslovne viaže k podmienkam podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a podpory výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou pri zariadení výrobcu elektriny, ktoré podmienky podpory výroby elektriny a spôsob podpory sú upravené v a preto ust. cit.zák. nemôže byť aplikované aj na sankciu vyplývajúcu z ustanovenia cit.zák. v znení do 31.12.2018. Pre žalobcu platí len to, že podľa doterajších predpisov zostávajú zachované len podmienky podpory výroby elektriny. Nemožno podmienky podpory, ktoré sú upravené v zamieňať s ustanovením , ktorý upravuje práva a povinnosti výrobcu elektriny. Z ustanovenia čl. I., , ktorý špecifikuje predmet úpravy, nepochybne vyplýva, že zákon stanovuje jednak spôsob podpory a podmienky výroby a jednak práva a povinnosti výrobcov. V nadväznosti na predmet úpravy potom cit.zák. bližšie konkretizuje spôsob podpory a podmienky podpory výroby elektriny a upravuje práva a povinnosti výrobcu elektriny. S uvedeným vyslovil totožný názor aj NS SR v rámci svojej rozhodovacej činnosti. Zákon o podpore dôsledne odlišuje medzi podmienkami podpory a právami a povinnosťami výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov. Ustanovenie cit.zák. upravuje podmienky, ktoré je treba splniť, aby sa výrobca vôbec stal subjektom s právom na podporu. Pokiaľ podmienky splní, musí následne splniť povinnosti v zmysle cit.zák. a v prípade porušenia niektorej z povinností uloženej subjektu s právom na podporu, je zákonom daná sankcia. Teda cit.zák. upravuje, že podmienky podpory výroby elektriny v prípade zmeny podmienok zostávajú pre žalobcu zachované. Teda ak sa zmenia podmienky podpory, teda podmienky pre výrobcu, aby sa stal subjektom s právom a podporu a to po tom, ako sa žalobca takým subjektom stal, prípadné nové podmienky sa netýkajú v zmysle cit.zák. žalobcu, ale nových subjektov. Ustanovenie cit.zák. má teda väzbu k podmienkam podpory výroby elektriny, ktoré sú upravené v predmetného zákona a nemá väzbu k , v ktorom sú vyjadrené práva a povinnosti výrobcu elektriny podľa znenia zákona do 31.12.2018. Z uvedeného vyplýva, že ustanovenie nemôže byť aplikované aj na sankciu vyplývajúcu z S uvedeným názorom sa stotožnil aj NS SR vo svojom rozhodnutí zo dňa 26.05.2021, sp.zn. .

45. Z vyššie uvedených ustanovení vyplýva, že žalobca bol povinný splniť povinnosti podľa § 4 ods.2 v roku 2014, aby nestratil právo na odber a doplatok pre nasledujúci rok, t.j. pre rok 2015. Žalovaný 1/ trval na tom, že žalobca si nesplnil svoju povinnosť v zmysle § 4 ods.2 písm. c) cit.zák.

46. Je potrebné zdôrazniť, že hoci žalobca má vydané rozhodnutie o cene na roky 2014 až 2025, teda má právo na podporu, tak bez splnenia ďalších zákonných povinností ho stráca na nasledujúci rok. Je treba povedať, že to samotné ustanovenie zákona, ktoré povinnosť oznamovať žalobcovi ukladá, tak toto je jednoznačné v tom, že žalobca je povinný robiť dva úkony, jednak oznámiť uplatnenie podpory a zároveň oznámiť a uviesť predpokladané množstvo.

47. Medzi stranami sporu bolo nesporné, že zo strany URSO bola u žalovaného 1/ vykonaná kontrola, o ktorej bol vyhotovený záznam č. XXX/XXXX zo dňa 22.12.2017, podľa ktorého URSO potvrdil, že žalobca si svoju oznamovaciu povinnosť nesplnil.

48. Súd opätovne zdôrazňuje, že žalobca tvrdí splnenie oznamovacej povinnosti zaslaním listu zo dňa 10.02.2014 žalovanému 1/, pričom list je označený ako Žiadosť o uzatvorenie zmluvy o doplatku a zmluvy o výkupe elektriny na krytie strát, ktorej prílohou boli podpísané zmluvy na rok 2014, cenové rozhodnutie pre roky 2014-2025, potvrdenie o pôvode elektriny pre roky 2012-2025 a plán dodávky na doplatok a straty. Žalovaný 1/ tvrdí, že neeviduje žiadne oznámenie, ktoré by bolo možné považovať za oznámenie o splnení notifikačnej povinnosti, pričom súd taktiež konštatuje, že daný list nie je možné považovať za splnenie notifikačnej povinnosti, keďže z daného listu nepochybne vyplýva, čoho žalobca

sa domáhal, aká bola jeho vôľa, čo bolo jeho úmyslom - uzavrieť zmluvy. To však neznamená, že ide aj o uplatnenie podpory. Nemožno automaticky podraďovať splnenie notifikačnej povinnosti s cieľom uplatnenia si podpory pod úmysel uzavrieť zmluvy.

49. Žalobca pred súdom uviedol, že listom z 05.02.2014, ktorým dňa 10.02.2014 zasielal žalovanému 1/ listiny, oznámil, že si uplatňuje podporu. Z daného listu je nesporné, že žalobca výslovne uviedol, že zasiela podklady za účelom uzatvorenia zmlúv. Teda z daného listu jednoznačne vyplýva, za akým účelom žalobca zasielal podklady a teda že neboli za účelom uplatnenia podpory v zmysle § 4 cit.zák. Z daného listu nevyplýva, že si žalobca plní notifikačnú povinnosť v zmysle § 4 cit.zák. Žalobca výslovne uviedol, akú vôľu prejavuje a nemožno ju teraz zamieňať s vôľou na plnenie notifikačnej povinnosti, ktorá je zákonom osobitne požadovaná.

50. Žalovaný tvrdil, že taká listina mu nebola doručená, obsah doručenej listiny sa nezhoduje s listinou tvrdenou žalobcom. List obsahoval plán dodávky, ale iba na rok 2014. Ale keby aj listiny boli skutočne doručené, nevyplýva z nich žiadnym spôsobom, že žalobca mal vôľu uplatniť si podporu. Listinami, ako je cenové rozhodnutie, či potvrdenie o pôvode, týmito listinami nie je splnená notifikačná povinnosť, ide o listiny vydávané URSOm ako individuálne správne akty, v ktorých chýba prejav vôle žalobcu. Žalobca nepredložil žiadny dôkaz o splnení notifikačnej povinnosti. Žalovaný 1/ uviedol, že URSOu zaslal zoznamy výrobcov, ktorí si nesplnili povinnosť. Dokonca aj URSO zverejnilo zoznam, podľa ktorého žalobca si nesplnil povinnosť.

51. Skutočnosť, že žalobca si nesplnil notifikačnú povinnosť, vyplýva aj z predloženého zoznamu výrobcov elektriny, ktorí si nesplnili povinnosť podľa zákona zverejnenom na webovom sídle URSO dňa 09.02.2015, v ktorom pod poradovým číslom 67 je uvedené, že žalobca si nesplnil povinnosť voči žalovanému 1/. (l.č. 273)

52. Žalobca spochybňoval zoznam výrobcov, z ktorého vyplýva, ktorí výrobcovia splnili povinnosť a ktorí nesplnili. Tvrdil, že zoznamy predložené žalovaným 1/ sú odlišné so zoznamom od URSO, nakoľko sa odlišujú v počte stĺpcov s údajom o splnení povinnosti tak, že v zozname predloženom žalovaným 1/ je uvedený aj stĺpec s údajom o splnení povinnosti voči žalovanému 1/, aj stĺpec s údajom o splnení povinnosti voči URSO. V zozname predkladanom URSO je iba jeden taký stĺpec. Má za to, že tabuľka, ktorú predložil URSO, taký stĺpec musel obsahovať. Má za to, že pokiaľ žalovaný 1/ predložil URSOu zoznam výrobcov, podľa ktorého žalobca si splnil povinnosť, tak tým žalovaný 1/ potvrdil splnenie povinností žalobcom. Zároveň poukázal, že v zozname pri žalobcovi sú uvedené údaje požadované podľa § 4 cit.zák., čo tiež vraj preukazuje splnenie povinností žalobcom. Žalobca mal za to, že žalovaný 1/ predkladal zooznam výrobcov s údajom o splnení povinnosti voči žalovanému 1/, aj voči URSO, ale URSO predložilo zoznam iba s 1 takým údajom. Vraj žalovaný 1/ nepreukázal skutočné zaslanie zoznamov. Mal za to, že URSO predložil iný zoznam než ten, ktorý mu žalovaný 1/ zaslal. Preto na pojednávaní dňa 05.11.2021 navrhol nariadiť edičnú povinnosť voči URSO a voči žalovanému 1/, aby zaslali všetku komunikáciu súvisiacu s oznamovacou povinnosťou výrobcov pre rok 2015.

- S poukazom na vyjadrenie žalobcu, žalobca spochybnil dané zoznamy a zoznamy predkladané URSOm, nakoľko CD, na ktorom boli zoznamy, bolo poškodené.

- Súd však uvádza, že URSO uviedol, že údaje z poškodeného CD preniesol na iné CD, pričom súd neskúmal, odkiaľ mal údaje, pokiaľ CD bolo poškodené.

53. Súdu boli predložené viaceré zoznamy výrobcov, z ktorých vyplýva, že žalobca si nesplnil svoju povinnosť voči žalovanému 1/. Napriek tomu žalobca rozporoval pravosť tých zoznamov a za tým účelom navrhoval vyžiadať od žalovaného 1/ a od URSOa komunikáciu a doručované listiny v rámci ich komunikácie, aby sa preukázalo, čo žalovaný 1/ odoslal a čo URSO mal doručené a že žalovaný 1/ potvrdil URSOu, že žalobca si splnil povinnosť. Pokiaľ žalobca tvrdil s poukazom na zoznam, že splnil povinnosť, tak súd poukazuje na to, že v predloženom zozname pre predmetný stĺpec, v ktorom je uvedené, že žalobca si splnil povinnosť, je zároveň daná vysvetlivka, podľa ktorej ide o splnenie len voči URSO. Súd skonštatoval, že ani z daného zoznamu, na ktorý poukazoval žalobca, že splnil povinnosť, nevyplýva splnenie povinnosti voči žalovanému 1/. Na to žalobca uviedol, že má za to, že stĺpec uvádzajúci splnenie povinnosti voči žalovanému 1/, je vymazaný, a preto trval na predložení originálu tej komunikácie.

- V tejto súvislosti súd však poukazuje na to, že je zrejmé, že dané zoznamy sú počítačovo spracované a teda každý zoznam je zakaždým vytlačený z PC. URSO oznámilo skutočnosti ohľadom komunikácie so

žalovaným 1/, ako aj doručené zoznamy a pokiaľ žalobca spochybňuje zoznamy doručované URSOu, tak v takom prípade aj žalovaný 1/, aj URSO by pred súdom neuvádzali pravdivé skutočnosti.

- Súd však nezistil žiadnu relevantnú skutočnosť odôvodňujúcu vykonanie dôkazu navrhnutého žalobcom, nakoľko jednak aj URSO, aj žalovaný 1/ predložili súdu predmetné zoznamy, z ktorých vyplýva, že žalobca nesplnil notifikačnú povinnosť voči žalovanému 1/ a jednak nebol dôvod na duplicitné predkladanie zoznamov vytlačených z PC. Žalobca spochybňoval tak tvrdenia oboch subjektov, t.j. žalovaného 1/ a URSO, avšak zakaždým by išlo o zoznam v el.podobe a žalovaný 1/ tvrdil zoznamy, podľa ktorých žalobca nesplnil povinnosť, čo vyplýva aj z iných predložených zoznamov a URSO súdu predložilo požadované. Pokiaľ žalobca namietal zoznamy aj naďalej a na pojednávaní dŇa 05.11.2021 navrhol uloženie edičnej povinnosti, súd poukazuje na , podľa ktorých žalobca nenavrhol daný dôkaz včas. Avšak napriek tomu dané zoznamy nie sú ani potrebné, nakoľko podstatné je posúdenie súdom, či bola splnená notifikačná povinnosť a to bez ohľadu na akékoľvek posúdenie žalovaným 1/.

- Teda aj keby žalovaný 1/ niekedy sa zmienil v komunikácii s URSOm, že žalobca splnil povinnosť, nemožno to automaticky považovať za skutočné splnenie. Súd v rámci dokazovania posudzoval, či žalobca splnil notifikačnú povinnosť a to bez ohľadu na posúdenie a postup žalovaného 1/, pričom žalobca výslovne uviedol, že túto povinnosť splnil práve listom z 05.02.2014 predložením listín za účelom uzatvorenia zmlúv, avšak toto nie je možné v žiadnom prípade posúdiť za splnenie predmetnej povinnosti, a to aj s poukazom na vyslovený názor ÚS SR, sp.zn. -48 zo dňa 30.09.2021,

54. Z ničoho nevyplýva, že ide o rôzne zoznamy. Je to len domnienka žalobcu. Na preukázanie svojho tvrdenia nič relevantné nepredložil a pokiaľ následne požadoval všetku komunikáciu žalovaného 1/ a URSOa, nenavrhol to včas, teda komunikáciu požadoval až následne, preto súd aplikoval , pričom jednak vykonanie daného dôkazu by bolo nehospodárne a neefektívne, nakoľko žalovaný 1/ predložil zoznam, ako aj URSO sa vyjadril a súd nezistil dôvod pre ich spochybnenie a jednak dané zoznamy boli žalobcovi dané včas do dispozície a preto žalobca prostriedok procesného útoku a procesnej obrany neuplatnil včas.

- Zároveň súd zdôrazňuje, že súdne konanie neslúži na overovanie domnienok a hypotéz žalobcu, ale riadne tvrdených skutočností.

55. Súd navrhovaný dôkaz žalobcu nevykonal, nakoľko vykonanie takého dôkazu je nehospodárne, neefektívne a nemá vplyv pre rozhodnutie, nakoľko komunikácia žalovaného 1/ s URSOm nie je spôsobilá preukázať splnenie povinnosti žalobcu vo vzťahu k žalovanému 1/. (viď rozh. ÚS SR -48)

56. Žalovaný 1/ vysvetlil, že hoci URSO skutočne disponovalo s nejakými údajmi, neboli to údaje zasielané v rámci notifikačnej povinnosti od žalobcu, pričom v cenovom rozhodnutí URSOa z 23.12.2014 je uvedené, že žalovaný 1/ si uplatňuje podporu vo výške 140 mil. eur, avšak súhrn výrobcov v zmysle zoznamu je vo vyššej výške a to 180 mil. eur, čiže žalovaný 1/ si neuplatňoval podporu na všetkých výrobcov, pričom konečná výška na doplatok bola priznaná cca 112 mil. eur. Žalovaný 1/ uviedol, že vychádzal z čísel za predchádzajúce obdobia a išlo len o odhad, o nejakú predpokladanú hodnotu.

57. Súdu bolo predložené rozhodnutie ÚS SR, sp.zn. -48 zo dňa 30.09.2021, ktorým ÚS SR v obdobnej veci vedenej na tunajšom súde pod č.k. síce odmietol ústavnú sťažnosť, avšak ÚS SR sa vyjadril k skutočnostiam rozhodujúcim aj pre toto konanie a vyslovil názor, že pokiaľ žalobca vzniesol námietku tzv. zavedenej praxe vychádzajúc z ktorej mal žalovaný 1/ akceptovať doručenie dokumentov, ktoré sú rovnaké aj v tomto konaní, za splnenie oznamovacej povinnosti tak, ako v predchádzajúcom období, ústavný súd považuje túto argumentáciu v princípe za zavádzajúcu a nenáležitú, keďže až v roku 2014 došlo k zavedeniu sankcie za porušenie tejto povinnosti. Inými slovami, do roku 2014 nesplnenie tejto povinnosti ani nemohlo byť sankcionované, a teda aj keď žalovaný 1/ v minulosti mohol konštatovať nesplnenie oznamovacej povinnosti, nemalo to žiadne právne následky vo vzťahu k žalobcovi, preto odvolávať sa za týchto okolností na zavedenú prax považoval ÚS SR za nekorektné zavádzanie, ktorému z povahy okolností (zmeny právnej úpravy zavedením sankčného mechanizmu v roku 204) nemôže byť poskytnutá ochrana požadovanou interpretáciou prejavu vôle podľa . ÚS SR skonštatoval, že nebol daný dôvod pre aplikáciu pri výklade prejavu vôle žalobcu s odvolaním sa na zavedenú prax, keďže stanovená oznamovacia povinnosť je stanovená jednoznačne v tom zmysle, že musí ísť o výslovný prejav, ktorým si výrobca uplatňuje nárok na konkrétnu podporu vo vzťahu k URSO a zároveň aj prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy.

58. Z uvedeného rozhodnutia v obdobnej veci vyplýva, že aj v tomto konaní možno konštatovať, že nebolo preukázané, že by listiny, na ktoré poukazuje žalobca, a to formulár, plán dodávky, cenové rozhodnutie, potvrdenie o pôvode, žiadosť o uzatvorenie zmluvy na rok 2014, obsahovali taký prejav vôle, ktorý by bolo možné identifikovať ako splnenie notifikačnej povinnosti podľa zákona . V listinách, na ktoré poukazuje žaloba, oznamovacia povinnosť nie je interpolovaná, ide prevažne o dokumenty, ktoré sú samostatne upravené ako podmienky na priznanie práva na doplatok, avšak oznamovacia povinnosť ním nemôže byť nahradená. Plán výroby je skôr informatívneho charakteru a oznamovacia povinnosť v ňom nie je obsiahnutá. Uvedené platí rovnako aj pre žiadosť o uzatvorenie zmluvy o doplatku. Je nutné konštatovať zhodne, ako konštatoval aj ÚS SR, že v prípade, ak by oznamovacia povinnosť mala byť splnená dokumentami označenými žalobcom, ako v konaní tvrdil žalobca, v takom prípade by oznamovacia povinnosť bola zbytočná a de facto obsolentná. Listina

- formulár je pre splnenie notifikačnej povinnosti nedostatočná. Pokiaľ žalobca tvrdil, že z listín je zrejmé, aké množstvo plánuje vyrobiť a dodať a teda aj uplatniť si doplatok, uvedené nepostačuje na naplnenie požiadavky oznámenia, pretože existuje zásadný rozdiel medzi významom formulácie „plánuje si uplatniť“ a „uplatňuje si“. Doručenie dokumentu naviac v konaní ani nebolo preukázané. Ústavný súd SR prezentoval taktiež dôležitý právny záver aj pre toto konanie, že argumentáciu žalobcu o zavedení zmluvnej praxe medzi sporovými stranami s poukazom na považuje za zavádzajúcu a nenáležitú. Výrobcovia elektriny z obnoviteľných zdrojov mali nárok na podporu aj bez splnenia oznamovacej povinnosti až do konca roku 2014, pričom od 01.01.2014 bola zavedená sankcia za nesplnenie povinnosti v podobe straty práva na podporu na obdobie nasledujúceho kalendárneho roka. Za takýchto okolností zmena právnej úpravy o zavedenie sankcie od 01.01.2014 nemôže byť žalobcovi poskytnutá ochrana požadovanou interpretáciou prejavu vôle s poukázaním na . Podľa názoru Ústavného súdu SR teda nie je dôvod na aplikáciu s odvolaním sa na údajne zavedenú zmluvnú prax medzi sporovými stranami, keďže stanovená oznamovacia povinnosť je stanovená jednoznačne v tom zmysle, že musí ísť o výslovný prejav vôle, ktorým si výrobca uplatňuje nárok na konkrétnu podporu. Teda aplikácia ustanovenia nie je prípustná. Súd zároveň zdôrazňuje v zhode s názorom ÚS SR, že na skutkový stav je potrebné aplikovať prechodné ustanovenie zákona o podpore a teda treba rozlišovať na jednej strane spôsob a podmienky podpory a na druhej strane práva a povinnosti výrobcov. Teda žalobca nepochybene bol povinný splniť si svoju oznamovaciu povinnosť.

59. Ústavný súd SR v citovanom rozhodnutí sa vyjadril taktiež k tomu, že nebolo povinnosťou všeobecných súdov vykonávať všetky dôkazy vykonávané žalobcom a taktiež, že navrhované dokazovanie spisom a komunikáciou s ÚRSO-m nebolo spôsobilé preukázať splnenie povinnosti žalobcu veci žalovanému 1/.

60. Je nepochybné, že v zmysle citovaných zákonných ustanovení žalobca má dané povinnosti splniť každý rok, čo vyplýva zo znenia § 4 ods.2 písm. c) cit.zák., podľa ktorého má dôjsť k splneniu povinnosti vždy k 15.augusu na nasledujúci kalendárny rok. Ide teda o opakovanú činnosť, o každoročne opakovanú povinnosť, pokiaľ si žalobca uplatňuje podporu. Ust. § 4 ods. 2 písm. c) jednoznačne hovorí, že ide o opakovanú činnosť oznamovania alebo opakovanú povinnosť oznamovania, z ktorej musí byť jednoznačná vôľa, komu smeruje tá vôľa a v akom rozsahu. To, že žalobca má právo na uplatnenie podpory, neznamená, že cenové rozhodnutie štátneho orgánu, v tomto prípade regulačného úradu, môže toto jeho konanie nejakým spôsobom nahradiť. Právny dopad nesplnenia právnej povinnosti je v jednoznačný, teda žalobca si nemôže na nasledujúci kalendárny rok uplatniť podporu. Táto nemožnosť uplatnenia podpory zaniká zo zákona, teda ex lege a je to len na nasledujúci kalendárny rok, nie je to počas celej doby trvania podpory, počas ktorej platí aj toto cenové rozhodnutie. Treba zdôrazniť, že jedna vec je oznámenie o uplatnení podpory, čo je úkon voči žalovanému 1/ a voči regulačnému úradu a druhá vec je vydať rozhodnutie o cene, teda cenové rozhodnutie a potvrdenie o pôvode. Je treba povedať, že cenové rozhodnutie a potvrdenie o pôvode sú dokumenty, ktoré vydáva regulačný úrad pre výrobcu a preukazujú len to, že má právo si podporu uplatniť, nemusí, ale môže. Vzhľadom k tomu, že tieto dokumenty boli v minulosti vydávané s rôznou dobou platnosti, vždy sa zo strany žalovaného vyžadovali k samotnej zmluve ako k druhému kroku preukázania, či to právo je alebo nie je. Totiž zákon o podpore pripúšťa, že ak vydal regulačný úrad potvrdenie o pôvode, môže takéto potvrdenie o pôvode zrušiť. Rovnako zákon pripúšťa aj zrušenie rozhodnutia o cene.

61. Čo sa týka podpory na odber elektriny za cenu na straty, tak jednoznačne ustanovuje, že sa tak deje na základe zmluvy, lebo právo síce je, ale otázka je, či ho výrobca aj využije. A pokiaľ podmienky sú splnené, tak sa uzatvorí zmluva. Takže neznamená to, že by tu existovalo nejaké všeobecné právo a kedykoľvek bez zmluvy bude žalobcovi niekto vyplácať podporu.

62. Je pravdou, že zákonná úprava oznamovacej povinnosti je strohá, nepredpisuje žiadne konkrétne tlačivo, žiadnu konkrétnu formu, či osobitný proces pre oznamovanie predmetných informácií. Zároveň je stanovený termín, do kedy je tak urobiť. Vychádzajúc z uvedeného bez ďalšieho nemožno vylúčiť iný ako výslovný prejav vôle, z ktorého je možné poznať úmysel výrobcu elektriny k uplatneniu oznamovacej povinnosti. Je nesporná zákonná povinnosť do 15.08. príslušného roku, v danom prípade do 15.08.2014. Súd skonštatoval, že hoci boli zo strany žalobcu v priebehu roka doručované viaceré listiny žalovanému 1/, ani jedna z nich doručená do 15.08.2014 nepredstavovala prejavenú vôľu žalobcu splniť notifikačnú povinnosť. Iné listiny boli predkladané za iným účelom než splnenie notifikačnej povinnosti, čo možno dedukovať aj z komunikácie žalobcu. Teda žalobca listom z 10.02.2014 preukazuje splnenie notifikačnej povinnosti, hoci z danej listiny nepochybne vyplýva, že žalovanému 1/ doručoval listiny za účelom uzatvorenia zmlúv, toto bol jeho prejav vôle za tým účelom.

63. Čo sa teda týka argumentácie žalobcu, že splnil svoju povinnosť v zmysle § 4 ods.2 cit.zák., toto ničím hodnoverným nepreukázal. Žalobca teda neuniesol dôkazné bremeno o tom, že povinnosť v zmysle § 4 ods.2 cit.zák. bola splnená. Nepreukázal ani skutočné doručenie požadovaných listín žalovanému, ani skutočné splnenie danje povinnosti. Pokiaľ nebol dodržaný postup podľa § 4 ods.2 písm.c) cit.zák., nemožno konštatovať splnenie notifikačnej povinnosti a nemožno takýto výklad považovať za šikanózny. Výrobca má určité zákonné povinnosti, ktoré musí akceptovať, pokiaľ si chce uplatniť podporu.

64. Súd skonštatoval, že splnenie oznamovacej povinnosti žalobcu vo vzťahu k žalovanému 1/ v priebehu konania preukázaná nebola. Keďže žalobca si v roku 2014 pre podporu na rok 2015 notifikačnú povinnosť voči žalovanému 1/ v zákonnej lehote preukázateľne nesplnil, žalovaný 1/ bol nielen oprávnený, ale aj povinný postupovať podľa Zákona , teda žalobcovi podporu na obdobie jedného kalendárneho roka nepriznať.

65. Žalobca v sporovom konaní, ktoré sa začína podaním žaloby, je povinný uviesť skutočnosti, o ktoré sa opiera jeho právo alebo iný nárok. Podstatou tejto povinnosti je tvrdenie skutočností rozhodujúcich z hľadiska veci samej. Žalovaný ako druhá procesná strana má povinnosť tvrdiť skutočnosti, ktoré vo svojej podstate znamenajú alebo znamenali, že právo (nárok) žalobcu nevzniklo, zaniklo, zmenilo sa, prípadne je tu iná prekážka pre jeho súdne uplatnenie. Tieto povinnosti tvrdenia sú základom pre bremeno tvrdenia, ktoré spravidla zaťažuje obe protistojace procesné strany. Neunesenie bremena tvrdenia vyúsťuje do procesného neúspechu toho účastníka sporu, ktorý nedokázal formulovať tvrdenia o konkrétnych skutočnostiach, ak tieto skutočnosti boli predpokladom na použitie pravidla správania obsiahnutého v právnej norme. Dôkazné bremeno súvisí s dôkaznou povinnosťou, v zmysle ktorej strany v konaní sú povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená unesenie dôkazného bremena. Procesná strana môže splniť dôkaznú povinnosť, avšak ak ju splní len tak, že to nevedie k preukázaniu jej tvrdení, resp. splní ju bez náležitej procesnej pozornosti, dôkazné bremeno neuniesla. Dôsledkom neunesenia dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje toho účastníka, na ktorom spočívalo dôkazné bremeno a ktorý sa dostal do dôkaznej núdze, keďže neponúkol alebo nevedel ponúknuť súdu také dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali pre výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti. Dôkazné bremeno síce postihuje stranu v konaní, ale obsah tohto procesného bremena má aj ďalší význam, ktorý sa spája s tým, že napriek všetkým vo veci vykonaným dôkazom skutkový stav zostane neobjasnený. Neobjasnené skutkové okolnosti sa považujú za nedokázané.

66. Súd posúdil, že žalobca nesplnil notifikačnú povinnosť. Nepreukázal svoje tvrdenie o splnení notifikačnej povinnosti. Pokiaľ splnenie preukazoval listom z 05.02.2014, tak daným listom neprejavil vôľu splniť notifikačnú povinnosť, ale išlo o predloženie podkladov pre uzatvorenie zmlúv, čo však nie je možné považovať za splnenie notifikačnej povinnosti. Keďže žalobca nesplnil požadovanú povinnosť v zmysle § 4 ods.2 písm. c) cit.zák., žalovaný 1/ správne postupoval, keď postupoval v zmysle sankcie stanovenej § 4 ods.3 cit.zák. zavedenej od 01.01.2014. Daná sankcia je súkromnoprávnou sankciou v rámci súkromnoprávneho vzťahu medzi žalobcom a žalovanými. S týmto sa vysporiadal aj ÚS SR v

danom náleze. Mechanizmus tejto sankcie sa uplatní ex lege a nie sú potrebné nejaké ďalšie rozhodnutia a okrem toho je tu súkromno-právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným. Tvrdenie o použití správneho práva a o vydaní nejakého individuálneho aktu, sú absurdné a je nutné ich posúdiť za nesprávne a nie sú v súlade jednak so znením zákona a ani s nálezom Ústavného súdu SR. Zákon ukladá danú sankciu vždy bez možnosti výberu, pokiaľ povinnosť nebude splnená. Pokiaľ sankcionovaný subjekt nesúhlasí so sankciou, má predsa viaceré inštitúty na svoju ochranu, ako napríklad súdnou cestou.

67. Súd sa nestotožnil ani s argumentáciou žalobcu o tom, že v zmysle § 18e cit.zák. nemožno na žalobcu aplikovať danú sankciu. Súd sa už vyššie vyslovil, že dané ustanovenie sa týka len samotných podmienok podpory výroby elektriny stanovené v § 3, čo nemožno zamieňať a vykladať spoločne s povinnosťami výrobcu stanovené v § 4 cit.zák., z ktorého citácie taktiež vyplýva, že právo na odber, ..., má ten výrobca elektriny, ktorý spĺňa podmienky na získanie podpory podľa § 3. Totožný názor vyslovil aj NS SR vo svojom rozhodnutí v obdobnej veci.

68. Z uvedených dôvodov súd má za to, že nárok žalobcu je v celom rozsahu neopodstatnený, nakoľko jednak nebolo ničím relevantným preukázané v konaní, že splnil zákonom vyžadované povinnosti, a preto nemá nárok na plnenie za rok 2015 voči žalovanému 1/. Žalobca nesplnil povinnosť podľa § 4 ods. 2 písm. c) cit.zák. Hoci u žalobcu ide o uvedenie do prevádzky pred 01.01.2014, súd opätovne uvádza, že prechodné ustanovenie § 18e cit.zák. sa týka pre ustanovenie § 3, teda pre podmienky podpory výroby elektriny, kedy sú doterajšie predpisy zachované, ale práva a povinnosti stanovené v § 4 sa týkajú každého subjektu bez ohľadu na to, kedy bolo zariadenie uvedené do prevádzky. Iný výklad by bol nelogický, nespravodlivý a diskriminačný, keby sa týkal iba zariadení uvedených do prevádzky po 01.01.2014. Treba aj v tomto prípade postupovať podľa výkladových pravidiel. Aj z ust. § 4 cit. zákona je zrejmé, že výrobca najprv musí spĺňať podmienky na získanie podpory podľa § 3 (v čase uvedenia do prevádzky) a až potom má právo na podporu a v takom prípade musí plniť povinnosti podľa § 4, v opačnom prípade nastupuje sankčný mechanizmus ex lege, pričom nepochybne ide o súkromnoprávny vzťah, čo konštatoval aj Ústavný súd SR. Podmienky sú stanovené v § 3 a následne sú dané povinnosti. Nesplnením povinnosti nestráca výrobca spôsobilosť na právo na podporu, ale je daná sankcia straty na podporu za nasledujúci kalendárny rok. Nejde o žiadnu ďalšiu podmienku, ale len o sankčný mechnizmus, aby povinnosti boli plnené. Teda žalobca nič zo svojej argumentácie dostatočne neopodstatnil (ani preukázanie splnenia povinnosti, ani nemožnosť aplikovať sankciu, ani aplikáciu § 18e cit.zák. pre daný prípad) Keďže žalobca si zákonom stanovenú povinnosť nesplnil, stratil nárok na podporu, nemôže si uplatniť na rok 2015 právo na odber a doplatok.

69. Žalobca sa domáhal zaplatenia a uloženia povinnosti odberu aj voči žalovanému v rade 2/ a 3/, ktorí namietali pasívnu legitimáciu. Súd poukazuje na § 4 ods.1 pásm.b) cit.zák., podľa ktorého výrobca elektriny má právo na odber elektriny, ktorú dodal prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy alebo subjektom povereným prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, na základe zmluvy o dodávke elektriny. Súd poukazuje na to, že taká zmluva nebola preukázaná a jednak ide o vzťah medzi výrobcom a prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, a nie o vzťah medzi výrobcom - žalobcom a poverenou osobou. Pokiaľ taká poverená osoba niečo nesplnila, je to vecou medzi prevádzkovateľom a poverenou osobou a výrobca má právo domáhať sa svojich práva iba voči prevádzkovateľovi. Žalovaný 2/ a žalovaný 3/ správne namietali pasívnu legitimáciu, nakoľko nie sú subjektom, ktorí by poskytovali podporu. Nemajú takú povinnosť legislatívou určenú. Táto povinnosť viaže prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy, ktorý môže výkupom elektriny poveriť tretí subjekt, k čomu došlo, v dôsledku čoho bol založený súkromno-právny vzťah medzi distribučnou spoločnosťou a žalovaným 2/ (následne aj žalovaný 3/) a nároky z neho si môžu uplatňovať žalovaný 1/ a žalovaný 2/ a 3/ voči sebe navzájom a nie žalobca voči žalovanému 2/, či žalovanému 3/ ako poverenému subjektu. Akékoľvek právo na podporu si môže žalobca uplatňovať voči žalovanému v rade 1/, ale voči žalovanému 2/ a 3/ žiadnym spôsobom nepreukázal pasívnu legitimáciu v tomto spore. nakoľko žalobca nepreukázal existenciu žiadneho hmotnoprávneho základu uplatňovaných nárokov voči týmto žalovaným, keďže nepreukázal existenciu žiadneho právneho predpisu alebo zmluvy, z ktorých by vyplývala povinnosť žalovaného 2/ alebo 3/ poskytnúť žalobcovi sumy uplatňované v žalobe. Medzi nimi neexistuje žiadny právny vzťah, z ktorého by vyplývala nejaká povinnosť, ktorej splnenia sa žalobca domáha. S poukazom na vyššie uvedené súd posúdil, že žalovaný 2/ a žalovaný 3/ nie sú pasívne legitimovaní, a preto voči nim súd žalobu zamietol z daného dôvodu.

70. Súd vykonané dokazovanie hodnotil v zmysle podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a na zákonné ustanovenia súd posúdil skutkovú a právnu dôvodnosť žaloby tak, ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozhodnutia, pričom svoje závery riadne odôvodnil.

71. Na záver súd zdôrazňuje, že inými listinami predkladanými žalobcom žalovanému 1/ nebolo potrebné sa zaoberať, nakoľko pre preukázanie a splnenie notifikačnej povinnosti bol podstatný prejav vôle žalobcu, ktorý výslovne pred súdom uviedol, že splnenie notifikačnej povinnosti splnil formou listu z 05.02.2014 /žalobca nesprávne uvádzal dátum 10.02.2014, avšak z daného listu nevyplýva žiadna vôľa žalobcu na splnenie notifikačnej povinnosti. Žalobca netvrdil splnenie danej povinnosti inou formou, Z vyjadrenia žalobcu žiadne iné úkony, či listiny nie sú prejavom vôle splnenia predmetnej notifikačnej povinnosti, ani to z ničoho nevyplýva. Teda nielenže to nebolo tvrdené, ale ani z ničoho to nevyplýva. Taktiež nie je možné sa odvolávať na nejakú predchádzajú prax s poukazom na vyššie uvedené odôvodnenie a na vyslovený názor ÚS SR v rozhodnutí -48 z 30.09.2021.

72. Pokiaľ žalovaný navrhoval predloženie komunikácie žalovaného s URSO, svoj návrh uviedol až na pojednávaní dňa 05.11.2021, avšak súd tento dôkaz nevykonal, nakoľko ho posúdil za nehospodárny, neefektívny, bez vplyvu na rozhodnutie a to s poukazom na rozh. ÚS SR č. -48 z 30.09.2021, ako aj na , nakoľko nebol predložený riadne a včas, teda súd návrh na ďalšie dokazovanie zamietol.

73. Po vykonanom dokazovaní súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobu zamietol v celom rozsahu.

74. Podľa : (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

75. Podľa a : (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

76. V zmysle citovaných zákonných ustanovení súd priznal náhradu trov žalovaným v rozsahu 100% voči žalobcovi, keďže boli v konaní plne úspešní. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v zmysle po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

77. Na základe uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. ( ) Podľa 1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ustanovenia prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).