Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_49Csp-49-2020.pdf
PDF · 95.75 KB
Case nature
Area
Subarea
49Csp/49/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Helenou Tőre Janíčkovou LL.M v právnej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava-Nové Mesto, IČO: 47 967 692, proti žalovanému: T. G., D.. XX. XX. XXXX, N. H. XXXX/XX, XXX XX Ž. - S., o zaplatenie 301,93 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žaloba sa z a m i e t a.
II. Súd žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného a druhoinštančného konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Návrhom na vydanie platobného rozkazu podaným na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 24. 05. 2019 sa žalobca domáhal proti žalovanému vydania platobného rozkazu, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 301,93 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 49,44 Eur od 10. 09. 2016 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 40,26 Eur od 26. 05. 2016 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 49,05 eur od 28. 06. 2016 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 62,17 eur od 26. 07. 2016 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 40,26 eur od 26. 08. 2016 do zaplatenia, a náhrady trov konania.
2. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že dňa 4. 7. 2018 došlo k postúpeniu pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo spoločnosti Slovak Telekom, a.s., so sídlom Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, IČO: 35 763 469, zapísaná v OR OS Bratislava I, oddiel: Sa, vložka č.: 2081/ B (ďalej len „Slovak Telekom“) na žalobcu. V prílohe k Zmluve o postúpení pohľadávok je žalovaný uvedený pod referenčným číslom XXXXXXXXXX. Medzi Slovak Telekom a žalovaným bola uzavretá Zmluva o poskytovaní verejných služieb v znení Dodatku (ďalej len ako „Zmluva“). Na základe tejto Zmluvy bol žalovanému aktivovaný program služieb. Slovak Telekom sa so žalovaným dohodli na pravidelnom splácaní ceny za poskytovanie verejných služieb podľa Cenníka. Slovak Telekom podľa uzavretej Zmluvy poskytoval žalovanému služby, ktoré vyúčtoval nasledovnými faktúrami: Faktúra zo dňa 08.05.2016 uvedená pod VS XXXXXXXXXX vo výške 40,26 Eur s lehotou splatnosti 25.05.2016, Faktúra zo dňa 08.06.2016 uvedená pod VS XXXXXXXXXX vo výške 49,05 Eur s lehotou splatnosti 27.06.2016, Faktúra zo dňa 08.07.2016 uvedená pod VS XXXXXXXXXX vo výške 62,17 Eur s lehotou splatnosti 25.07.2016, Faktúra zo dňa 08.08.2016 uvedená pod VS XXXXXXXXXX vo výške 40,26 Eur s lehotou splatnosti 25.08.2016, Faktúra zo dňa 08.09.2016 uvedená pod VS XXXXXXXXXX vo výške 53,23 Eur s lehotou splatnosti 26.09.2016. Žalovaný si neplnil svoje zmluvne dohodnuté záväzky tým, že neuhradil Slovak Telekom vystavené faktúry, pričom Slovak Telekom ho upomienkami opakovane vyzval k úhrade týchto dlžných faktúr. K ich úhrade doposiaľ nedošlo. Žalobcovi vznikla voči žalovanému nezaplatením faktúr pohľadávka, ktorú žalovaný napriek upomienkam ku dňu podania žaloby neuhradil. Žalovaný je s úhradou faktúr v omeškaní. Žalobca si preto uplatňuje zákonný úrok z omeškania z
dlžnej sumy, a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti vystavených faktúr. V prípade, ak si žalobca uplatňuje zmluvnú pokutu, tak je vypočítaná nasledovne: Zmluvná pokuta (ZP) = základ ZP - (počet dní uplynutých z doby viazanosti/celkový počet dní viazanosti x základ ZP). Dohodnutá zmluvná pokuta nie je neprimerane vyšším zabezpečením oproti výške zabezpečenej povinnosti v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute, a preto nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 4 písm. s) Občianskeho zákonníka.
3. Okresný súd Banská Bystrica vydal v predmetnej veci platobný rozkaz sp. zn. 20Up/675/2019-0 zo dňa 25. 06. 2019 (na č. l. 42 spisu), ktorým uložil povinnosť žalovanému na zaplatenie žalovanej sumy spolu s úrokom z omeškania a trovami konania žalobcovi.
4. Platobný rozkaz nebol doručený žalovanému do vlastných rúk, preto Okresný súd Banská Bystrica vyzval žalobcu, aby sa v 15-dňovej lehote vyjadril, či v zmysle ustanovenia § 10 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní navrhuje pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa CSP (na č. l. 60 spisu). Vzhľadom na uvedené bola predmetná vec dňa 21. 05. 2020 postúpená na Okresný súd Žilina.
5. Žalovanému bola žaloba doručená do vlastných rúk dňa 20. 07. 2020, čo vyplýva z doručenky na č. l. 80 spisu. Žalovaný sa na výzvu súdu v stanovenej lehote nevyjadril.
6. Súd v predmetnej veci rozhodol rozsudkom sp. zn. 49Csp/49/2020-97 zo dňa 08. 12. 2020 tak, že žalobu žalobcu zamietol a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal (ďalej označený ako „Rozsudok 1“).
7. Proti Rozsudku 1 podal žalobca dňa 21. 12. 2020 odvolanie (na č. l. 108, 109 spisu), v ktorom uviedol, že nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že v predmetnom spore nebolo preukázané doručenia oznámenia o postúpení pohľadávky, pretože z predmetného zákonného ustanovenia nemá vyplývať povinnosť preukázať doručenie oznámenia. Uviedol, že v prípade zaslania oznámenia bežným formálnym spôsobom bez doručenky takú skutočnosť ani nie je možné preukázať. V ďalšom poukazoval na to, že v prípade rozhodnutia NS SR sp. zn. 4 Obo 210/2001 bolo poukazované na relevantnosť oznámenia v súvislosti s náležitosťami takého právneho úkonu a nie na doručenie. Žiadal Rozsudok 1 zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, resp. rozhodnutie zmeniť.
8. Krajský súd v Žiline uznesením sp. zn. 9CoCsp/23/2021-128 zo dňa 17. 06. 2021 Rozsudok 1 zrušil a vec Okresnému súdu Žilina vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení uznesenia uviedol, že ak mal súd prvej inštancie za to, že zo strany postupcu nedošlo k splneniu oznamovacej povinnosti, mal skúmať, či medzi pôvodným veriteľom a žalobkyňou došlo zákonným spôsobom k postúpeniu pohľadávky, lebo práve takým spôsobom môže žalobkyňa preukázať svoju aktívnu legitimáciu v konaní.
9. Súd na základe žalobcom predložených listinných dôkazov v zmysle ust. § 186 ods. 1 CSP zistil v ďalšom vo veci nasledovný skutkový stav, pričom vec posúdil podľa nižšie uvedených ustanovení právnych predpisov a dospel k nasledovným záverom.
10. Slovak Telekom, a.s. uzatvoril dňa 06. 08. 2015 so žalovaným dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb (na č. l. 6 rub spisu), ktorým sa zmluva o poskytovaní verejných služieb mení a upravuje v rozsahu zmeny pôvodného programu služieb, ktoré Slovak Telekom, a.s. poskytoval žalovanému, pričom v dodatku je obsiahnutý záväzok žalovaného riadne a včas platiť cenu za zariadenie a poskytovanie služieb, a to v súlade s Cenníkom pre poskytovanie služieb. Dňa 06. 08. 2015, 21. 09. 2015, 17. 05. 2016 uzatvorili Slovak Telekom, a.s. dohody o zmene zmluvy o poskytovaní verejných služieb (na č. l. 9 - 12 spisu). Slovak Telekom, a.s. vystavoval žalovanému za poskytované služby faktúry, ktoré sú žurnalizované na č. l. 13 - 26 spisu, pričom predmetné faktúry neboli zo strany žalovaného uhradené (uvedené tvrdil žalobca, pričom žalovaný toto tvrdenie nesporil, vzhľadom na uvedené mal predmetné tvrdenie žalobcu súd v zmysle ustanovenia § 151 ods. 1 CSP za nesporné).
11. Slovak Telekom, a.s. podpísal dňa 27. 03. 2017 odstúpenie od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, v ktorom žalovanému oznamoval, že odstupuje od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ktorú uzatvoril so žalovaným, a to z dôvodu nezaplatenia ceny za poskytnuté služby ani do 45 dní po splatnosti (dôkaz žurnalizovaný na č. l. 27 rub - 28 spisu).
12. Slovak Telekom, a.s. podpísal dňa 22. 08. 2018 oznámenie o postúpení pohľadávky adresované žalovanému, v ktorom uviedol, že svoje pohľadávky voči žalovanému z predmetných faktúr postúpil žalobcovi (na č. l. 28 rub spisu).
Súd predmetnú vec posúdil podľa nasledujúcich právnych predpisov:
13. V zmysle ustanovenia § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej označený ako „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
14. V zmysle ustanovenia § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná;38a) <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/351/20200909> to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme. 15. V zmysle ustanovenia § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách účinný od 01. 04. 2018 do 31. 08. 2018, ak je napriek písomnej výzve podniku účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil podniku omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka.
16. V zmysle ustanovenia § 524 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej označený ako „OZ“), veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
17. V zmysle ustanvenia § 524 ods. 2 OZ, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
18. V zmysle ustanovenia § 525 ods. 2 OZ, nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.
19. V zmysle ustanovenia § 526 ods. 1 OZ, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.
20. V zmysle ustanovenia § 526 ods. 2 OZ, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
21. V zmysle ustanovenia § 45 ods. 1 OZ, prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde.
22. Súd konštatuje, že v predmetnom prípade bol viazaný právnym názorom odvolacieho súdu v predmetnej veci, podľa ktorého mal súd prvej inštancie skúmať, či zo strany žalobcu došlo zákonným spôsobom k postúpeniu pohľadávky, lebo tým spôsobom môže žalobca preukázať svoju aktívnu legitimáciu v tomto spore. V ďalšom súd konštatuje, že žalobca v tomto spore nepredložil taký doklad, na základe ktorého by súd mohol skúmať postúpenie pohľadávky zo strany Slovak Telekom, a.s. na žalobcu. Žalobca spolu so žalobou, ako ani so žiadnym svojím iným podaním vo vzťahu k súdu nepredložil zmluvu o postúpení pohľadávky, existenciu ktorej deklaroval v žalobe na č. l. 3 rub spisu. Tvrdenie o postúpení pohľadávky na základe zmluvy o postúpení pohľadávky však nepreukázal, zmluvu o postúpení pohľadávky neoznačil v prílohách k návrhu na vydanie platobného rozkazu na č. l. 6 spisu, ako ani v časti H) „Prílohy uložené v OpP“ formulára na vydanie platobného rozkazu na č. l. 4 rub spisu,
pričom súd je toho názoru, že zmluva o postúpení pohľadávky bola dôkazom, ktorý žalobca mohol v zmysle ustanovenia § 132 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok k žalobe pripojiť. Súd nadobudol vedomosť o zmluve o postúpení pohľadávok uzatvorená medzi Slovak Telekom, a.s. a žalobcom zo dňa 04. 07. 2018 až po vyhlásení Rozsudku 1 v predmetnej veci (zo dňa 8. 12. 2020), a to zo svojej ďalšej doterajšej činnosti, zo sporu vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 49Csp/68/2020, pričom skutočnosť, že pohľadávka uplatnená v tomto spore zo strany žalobcu bola predmetom predmetného postúpenia mal súd preukázanú na základe prílohy predloženej zo strany žalobcu na č. l. 144 spisu na výzvu súdu zo dňa 09. 09. 2021. Súd pri opätovnom posudzovaní, či medzi pôvodným veriteľom a žalobcom došlo k postúpeniu pohľadávky zákonným spôsobom následne po tom, ako ustálil, že bola preukázaná zmluva o postúpení pohľadávok, na základe ktorej malo dôjsť k postúpeniu pohľadávky na žalobcu, bol povinný ďalej zohľadniť ustanovenie § 43 ods. 13 zákona o elektronických komunikáciách účinný v čase postupovania predmetnej pohľadávky zo strany Slovak Telekom, a.s. na žalobcu a musí konštatovať, že pohľadávka uplatňovaná v tomto spore bola postupovaná v rozpore s uvedeným zákonným ustanovením. Predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky zo strany podniku je totiž podľa uvedeného ustanovenia § 43 ods. 13 písomná výzva podniku, a následne 90 -dňové omeškanie účastníka so splnením peňažného záväzku voči podniku. Súd musí konštatovať, že nebola splnená podmienka uvedeného zákonného ustanovenia, t.j. v spore síce bolo zo strany žalobcu predložené odstúpenie od zmluvy o poskytovaní verejných služieb (na č. l. 27 rub, 28 spisu), pričom uvedené podanie možno podľa názoru súdu považovať za písomnú výzvu zo strany Slovak Telekom, a.s., pričom zo strany žalobcu nebolo preukázané, že predmetná výzva bola doručená do dispozície žalovaného (a to ani na výzvu súdu, na ktorú žalobcu uviedol, že nedisponuje dokladom, ktorý by preukazoval doručenie odstúpenia od zmluvy do dispozície žalovaného na č. l. ktorý 143 spisu), pričom súd na nedostatok uvedeného poukazoval na pojednávaní konanom v predmetnej veci dňa 05. 11. 2021 (v zmysle zápisnice o pojednávaní na č. l. 154 spisu), a v nadväznosti na to nebola splnená ani druhá podmienka, a to následné 90-dňové omeškanie žalovaného nasledujúce po písomnej výzve podniku. Zo strany Slovak Telekom, a.s. potom nebolo možné platne postúpiť pohľadávku, nakoľko jej postúpenie v dôsledku absencie vyššie uvedeného odporovalo zákonu a vzhľadom na to súd predmetný úkon postúpenia pohľadávky považoval za neplatný (v zmysle ustanovenia § 525 ods. 2 v spojení s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka). Súd potom dospel k záveru, že v dôsledku nedodržania zákonom stanoveného postupu v súvislosti s postupovaním pohľadávky podniku nebola daná aktívna vecná legitimácia žalobcu na uplatňovanie pohľadávky voči žalovanému v tomto konaní, preto súd musel túto žalobu z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu zamietnuť. Z uvedeného dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu sa súd v ďalšom nezaoberal samotnou dôvodnosťou uplatňovanej pohľadávky, nakoľko by uvedený postup nemal dopad na celkové meritórne rozhodnutie súdu v predmetnej veci. Postúpenie pohľadávky odporovalo zákonu, a to ustanoveniu § 43 ods. 13 zákona o elektronických komunikáciách v predmetnom čase, čo malo za následok neplatnosť takého úkonu.
23. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
24. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
25. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
26. Žalovaný bol v predmetnom spore úspešný v celom rozsahu (žaloba voči nemu bola zamietnutá), avšak nakoľko zo spisu nevyplynulo, že by mu nejaké trovy konania vznikli, súd mu nárok na náhradu trov prvoinštančného a druhoinštančného konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Podľa ust. § 125 ods. 1 CSP, odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).