Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_20C-65-2007.pdf
PDF · 99.17 KB
Case nature
Area
Subarea
20C/65/2007
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov, sudcom JUDr. Marekom Bujňákom, v právnej žalobcov: X./. G. F., U.. XX.X.XXXX, R. R. XX, R., X./. C. F., U.. XX.X.XXXX, R. R. XX, R., H. D. Q. C.. H. E., K. E. E.N. L. U.. M. X, XXX XX D., proti žalovaným: X./. G. Y., X./. K. G., X./. G. R., X./. C. Y., Ž. H. X./. K.Ž. X./. A. U. U. G., H. L. Q. E. D. W., R. XX, R., X./. F. D., U.. XX.X.XXXX, R. L. XXX, X./. K. G. G.., XX./. G. G., XX./. G.. G. G.Á., Ž. H. X. - XX. A. U. U. G., H. L. Q. E. D. W., R. XX, R., XX./. K. D., U.. X.XX.XXXX, R. R. XXX, XX./. G. W., U..XX.X.XXXX, R. Q. R. XXX, XX./. G.. A. Š., U.. X.XX.XXXX, R. L.. C. XX, H. Š., XX./. K. G., U.. XX.X.XXXX, R. L. XX, H. Š., XX./. W. L., U.. XX.X.XXXX, R. K.. E. X, H. Š., XX./. G. B., U.. XX.X.XXXX, R. R. XX, XX./. L. E., U.. XX.XX.XXXX, R. R. XX, XX./. K. F., XX./. W.Y. R., XX./. G. R., A.. K., Ž. H. XX. - XX. A. U. U. G., H. L. Q. E. D.G. W., R. XX, R., XX./. L. E., U.. XX.X.XXXX, R. R. Č.. XX, XX./. G. F., U.. X.X.XXXX, R. R. XXX, XX./. C. K., U.. XX.X.XXXX, R. R. XX, R., XX./. D. F., U.. XX.X.XXXX, R. A. XX, XX./. C. F., U.. XX.X.XXXX, R. A. XX, XX./. G. E., U.. XX.X.XXXX, R. L. XXX, XX./. G. F., U.. XX.X.XXXX, R. A. XX, XX./. G. G., U.. XX.XX.XXXX, R. R. XX, XX./. K. C., U.. XX.X.XXXX, R. E. XXX, XX./. G. G., U.. X.X.XXXX, R. D. L. XX, D., XX./. Y. Ž., U.. X.X.XXXX, R. E. XXXX/XX, D., XX./. Š. F., U.. X.X.XXXX, R. Q. N. XXXX/XX, A., XX./. H. F., U.. X.X.XXXX, R. G. Č. XX, D., XX./. Ľ. F., U.. XX.X.XXXX, R. R. XXX, XX./. G. Š., R. G. X, D., žalovaní v 7./ 12/ - 18/ rade, v. 22. - 36. rade zastúpení spoločným zástupcom H. F., U.. X.X.XXXX, R. G. Č. XX, D. , v konaní o vydržanie vlastníckeho práva, takto
rozhodol:
I. Žalobu zamieta.
II. Žalovaným nárok na náhradu trov konania nepriznáva a žalobcovia nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Pôvodne sa žalobcovia žalobou zo dňa 16.3.2007, doručenou tunajšiemu súdu dňa 16.3.2007, domáhali určenia vlastníckeho práva k pozemku par. č. XXX/X o výmere 757 m2 zastavaná plocha, pozemku par. č. XXX/X o výmere 174 m2 zastavaná plocha a k pozemku par. č. 261 o výmere 761 m2 záhrada s tým, že žiadajú určiť podielové spoluvlastníctvo v podiele 1/3 na pozemku par. č. XXX/X o výmere 268 m2 zastavaná plocha a na pozemku par. č. XXX/X o výmere 233 m2 zastavaná plocha.
2. Svoju žalobu odôvodnili tým, že žalobcovia a ich právni predchodcovia uvedené nehnuteľnosti dobromyseľné užívali od nepamäti. Žalobcovia vstúpili do držby po svojich rodičoch a prarodičoch od r. 1900.
3. K žalobe pripojili prehlásenia niektorých spoluvlastníkov, podľa ktorých si títo nečinia žiadne nároky na parcely č. XXX, XXX/X, XXX/X, XXX/X K. XXX/X, pričom nemajú výhrady k vydržaniu osvedčenia o vydržaní.
4. V priebehu konania došlo k viacerým úmrtiam na strane žalovaných, čiastočnému späťvzatiu žaloby voči žalovaným a žalobkyne, pričom okruh strán bol upravený uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 25.09.2019. Uvedeným rozhodnutím bola aj pripustená zmena žaloby tak, aby súd určil, že žalobca v 1. rade G. F. je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXX a to parcela C KN č. XXX/X o výmere 174 m2 - zastavaná plocha a nádvoria, parcela C KN č. XXX/X o výmere 757 m2 - zastavané plochy a nádvoria a parcela C KN č. XXX/X o výmere 67 m2 - zastavané plochy a nádvoria, v katastrálnom území Bajerov. Žalobca v 2. rade je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXX a to parcely C KN XXX o výmere 761 m2 - záhrady v katastrálnom území Bajerov.
5. Uznesením zo dňa 09.09.2021 súd pripustil zmenu na strane žalovanej v 29./ rade G. G., U.. XX.XX.XXXX, bytom R. XX, na miesto ktorej vstúpil G. G., nar. 10.11.1977, bytom R. XX.
6. Žalovaná v 17./ rade G. B. nesúhlasila s vydržaním k parcele č. XXX/X, pretože táto slúži ako prístupová cesta k priľahlým pozemkom. Voči parcelám XXX,XXX/X, XXX/X K. XXX/X nemala výhrady.
7. Žalovaný v 18./ rade L. E. nesúhlasil s vydržaním k parcelám č. XXX/X, XXX/X a 266/3, pretože tieto slúžia ako prístupová cesta k priľahlým pozemkom. Voči parcelám XXX,XXX/X K. XXX/X nemal výhrady.
8. Žalovaný v 34. rade s podanou žalobou nesúhlasil
9. Žalovaná v 36. rade s podanou žalobou nesúhlasila.
10. Vo vyjadrení zo dňa 22.02.2018 žalobcovia uviedli, že v roku 1958 odkupoval predmetné nehnuteľnosti ich otec K. F. a jeho brat C. F.. Nehnuteľnosti boli odkupované od G. G., Š. G., C. U.. K tomu preložili aj kúpnu zmluvu a o tom svedčí aj súdny spis 13C/68/88, kde si W. F. svoje nehnuteľnosti riešil žalobou o vydržaní z roku 1988 tak, aby nehnuteľnosti boli určené do dedičstva po Jurajovi F..
11. Zástupca žalovaných v 1./ až 4./ rade, v 9./ - 11./ rade a v 19./ - 21./ rade vo vyjadrení zo dňa 02.04.2020 uviedol, že predmetom kúpnopredajnej zmluvy boli nehnuteľnosti zapísané v zápisnici č. 131 mpč. 48 pod B. 20, 21, 27/a,b, 28/a,b, 38/, 41, pričom žalobcovia si uplatňujú nárok ku parcelám pôvodne zapísaným v PKV č. XXX, mpč. XX.
12. Podľa kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 06.11.1957 G. G., Š. G. K. C. U. previedli na K. F. K. C. F. U. v pozemkovej knihe kat. územia obce R. v zápisnici č. 131 mpč. 48 pod B. 20, 21, 27/a,b, 28/a,b, 38/, 41.
13. Pôdohospodársky pdbor rady ONV v Prešove rozhodnutím zo dňa 10.01.1958 udelil súhlas k odpredaji nehnuteľnosti v pozemkovej zápisnici č. 131 mpč. 48 pod B. 20, 21, 27/a,b, 28/a,b, 38/, 41.
14. Z návrhu na vklad (č.l. 344) vyplýva, že Š. F., G. Š., C. F., B. D., G. D. K. G. E. darovali žalobcovi v prvom rade podiely na nehnuteľnostiach parcely „. L. Č.. XXX, „. L. Č.. XXX/X, „. L. Č.. XXX/X, „. L. Č.. XXX/X, „.“. L. Č.. XXX/X, „. L. Č.. XXX/X.
15. Rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 01.06.1983, č.k. 13C/68/18 - 18 súd určil, že do dedičstva po C. F. patria parcely Y. XXX, Y. XXX/X, Y. XXX/X K. Y. XXX/X.
16. Svedkyňa K. W. pri svojom výsluchu uviedla, že v dome býval otec žalobcu a žalobca. F. s nikým nemali žiadne spory.
XX. W. C. pri svojom výsluchu uviedol, že jedná sa o pozemky, kde je dom žalobcu a žalobca a jeho predchodca tento dom užívali. Svedok sa tam so starším bratom žalobcu vždy hrali.
18. Podľa § 115 zákona č. 141/1950 Sb. Občiansky zákonník, vydržaním možno nadobudnúť vlastnícke právo, ak nejde o nescudziteľné veci, ktoré sú v socialistickom vlastníctve.
19. Podľa § 116 zákona č. 141/1950 Sb. Občiansky zákonník, Vlastnícke právo k hnuteľnej veci nadobudne, kto ju drží oprávnene (§ 145) a nepretržite tri roky; ak ide o nehnuteľnú vec, je potrebná vydržacia doba desaťročná. Kto nadobudne oprávnenú držbu od oprávneného držiteľa, môže si započítať vydržaciu dobu predchodcu.
20. Podľa § 143 zákona č. 141/1950 Sb. Občiansky zákonník, držiteľom je, kto s vecou nakladá ako so svojou alebo kto vykonáva právo pre seba.
21. Podľa § 144 zákona č. 141/1950 Sb. Občiansky zákonník, držať možno veci, ako i práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon.
22. Podľa § 145 ods. 1 zákona č. 141/1950 Sb. Občiansky zákonník, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným.
23. Podľa § 145 ods. 2 z.č. 141/1950 Sb. Občiansky zákonník, v pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
24. Podľa § 135a ods. 1 Občiansky zákonník v znení zákona č. 131/1982 Zb., vlastníkom veci, ktorá môže byť predmetom osobného vlastníctva, sa stane občan, ktorý má nepretržite v držbe (§ 132a ods. 1) hnuteľnú vec tri roky a nehnuteľnú vec desať rokov. Obdobne, pokiaľ nie je ustanovené inak, nadobudne občan aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu (§ 132a ods. 2).
25. Podľa § 135a ods. 2 Občiansky zákonník v znení zákona č. 131/1982 Zb., ak ide o pozemok alebo jeho časť, ktorý má občan nepretržite v držbe (§ 132a ods. 1) desať rokov a ku ktorému by sa inak mohlo zriadiť právo osobného užívania (§ 199 ods. 1), nadobúda vlastníctvo k pozemku alebo k jeho časti štát; občan nadobúda právo, aby sa s ním uzavrela dohoda o osobnom užívaní pozemku v rozsahu uvedenom v § 200. Ak výmera pozemku je väčšia než najvyššia prípustná výmera podľa § 200 a ak podľa územného plánu alebo územného rozhodnutia možno prenechať do osobného užívania viac častí tohto pozemku, má občan právo vybrať si len jednu z týchto častí, ku ktorej sa potom ako k samostatnému pozemku dohodou zriadi právo osobného užívania.
26. Podľa § 135a ods. 3 Občiansky zákonník v znení zákona č. 131/1982 Zb., takto však nemožno nadobudnúť vec z majetku v socialistickom vlastníctve alebo vec, ku ktorej má socialistická organizácia právo užívania podľa osobitných predpisov. Takto nemožno nadobudnúť ani právo k pozemku, ktorý je v socialistickom vlastníctve alebo ku ktorému má socialistická organizácia právo užívania podľa osobitných predpisov.
27. Podľa § 135a ods. 4 Občiansky zákonník v znení zákona č. 131/1982 Zb. do doby podľa odsekov 1 a 2 si občan môže započítať dobu, po ktorú jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe alebo nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu.
28. Podľa § 868 Občiansky zákonník, pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj na právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 1992, vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 1992 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.
29. Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.
30. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
31. Podľa § 131 ods. 1 Občianskeho zákonníka neoprávnený držiteľ je povinný vždy vydať vec vlastníkovi spolu s jej plodmi a úžitkami a nahradiť škodu, ktorá neoprávnenou držbou vznikla.
32. Podľa § 132 ods.1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
33. Podľa § 134 ods.1, ods.3 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť. Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.
34. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
35. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
36. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
37. Podľa § 470 ods. 3 CSP, na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase.
38. Podľa § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
39. Žaloba o určenie vlastníckeho práva, predstavujúca jeden z právnych prostriedkov ochrany vlastníka, má svoj základ v ustanovení § 137 písm. c) CSP, podľa ktorého návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Predpokladom úspešnosti žaloby o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je (určovacej žaloby) sú po procesnej stránke skutočnosti, že strany majú vecnú legitimáciu a že na určení je naliehavý právny záujem.
40. Ak sa žalobcovia domáhajú určenia vlastníctva k nehnuteľnosti, pri ktorej je v katastri nehnuteľností zapísaný ako vlastník niekto, majú nepochybne naliehavý právny záujem na požadovanom určení.
41. Súd na základe vykonaného dokazovania, po jeho zhodnotení a právnom posúdení, dospel k záveru, že žaloba je nie je dôvodná. Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníctva. V prípade splnenia zákonom určených podmienok (týkajúcich sa držby, držiteľa, predmetu držby a vydržacej doby) dochádza k nemu priamo zo zákona. Podmienky vydržania sú pritom stanovené tak, že musia byť splnené kumulatívne - ak z nich nie je splnená čo i len jedna, nedochádza k vydržaniu. Tak minulou právnou úpravou (obyčajové právo platné na Slovensku do 31. decembra 1950, ďalej § 115 a § 116 ods. 1 v spojení s ustanovením § 145 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb., § 135a Občianskeho zákonníka v znení do účinnosti zákona č. 509/1991 Zb., § 134 Občianskeho zákonníka v znení od 1. januára 1992) je oprávnenosť držby jednou z podmienok nadobudnutia vlastníctva veci vydržaním. Za oprávnenú držbu sa považuje nakladanie s vecou ako so svojou, ak držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti, t.j. aj okolnosti nadobudnutia držby dobromyseľný v tom, že mu vec patrí ako vlastníkovi. Či je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, musí byť zhodnotené objektívne, nestačí len subjektívna predstava držiteľa. Okolnosti, z ktorých možno usudzovať existenciu dobromyseľnosti, musia preukázať v tomto prípade žalobcovia, pričom takouto okolnosťou je nadobúdací titul, aj keď neperfektný, napr. kúpna, alebo darovacia zmluva, či iný právny úkon, na základe ktorého možno odvodzovať skutočnosť, že má k nehnuteľnosti vlastnícke právo. Z hľadiska oprávnenosti držby stačí i len domnelý právny titul, ktorý však nesmie byť v rozpore so zákonom. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať na všetky právne skutočnosti, ktoré majú za následok nadobudnutie veci, ktorá je predmetom držby, teda aj na existenciu písomnej zmluvy o prevode. Ak sa niekto ujme držby vecného práva k nehnuteľnosti bez nadobúdacieho titulu, nemôže byť so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere a to ani v prípade, že je presvedčený, že vlastníkom nehnuteľnosti.
42. Žalobcovia sa po pripustení zmeny žaloby domáhali určenia, že žalobca v 1. rade G. F. je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti zapísaných na LV č. 707 a to parcela C KN č. XXX/X o výmere 174 m2 - zastavaná plocha a nádvoria, parcela C KN č. XXX/X o výmere 757 m2 - zastavané plochy a nádvoria a
parcela C KN č. XXX/X o výmere 67 m2 - zastavané plochy a nádvoria, v katastrálnom území Bajerov. Žalobca v 2. rade je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXX a to parcely C KN XXX o výmere 761 m2 - záhrady v katastrálnom území R..
43. Žalobcovia podľa žaloby začiatok plynutia držby odvodzovali od svojich rodičov a prarodičov, ktorí mali nehnuteľnosti užívať od nepamäti. Neskôr v priebehu konania uviedli, že v roku 1958 odkupoval predmetné nehnuteľnosti ich otec K. F. K. C. F.. U.U. R. O. O. G. G., Š. G., C. U.. K tomu preložili aj kúpnu zmluvu. Žalobcovia sa však domáhajú určenia, že oni sú výlučnými vlastníkmi nehnuteľnosti a nie, že ich právny predchodca bol ku dňu smrti vlastníkom nehnuteľnosti, resp., že nehnuteľnosti patria do dedičstva. Žalobcovia v priebehu konania nikdy netvrdili, na základe akého nadobúdacieho titulu vstúpili do držby. Žalobcovia teda dôkazné bremeno preukázania splnenia zákonných podmienok na vznik vlastníckeho práva ku sporným nehnuteľnostiam na základe vydržania nepreukázali, keďže nepreukázali právny titul užívania. Teda nebolo v konaní preukázané, že žalobcovia užívali sporné nehnuteľnosti ako oprávnený držiteľ, ktorý by sa domnieval, že je vlastníkom. Žalobcovia nepreukázali nadobudnutie sporných nehnuteľností vydržaním, nakoľko nepredložili žiadne relevantné dôkazy a neuviedli v podstate žiadne skutkovo významné okolnosti o tom, že vstúpili na základe určitej relevantnej právnej skutočnosti do oprávnenej držby sporných nehnuteľností. Žalobcovia v priebehu konania preukazovali vstup do držby ich predka, nepreukázali však svoj vstup do držby. Žalobcovia tak neuniesli dôkazné bremeno a nepreukázali dobromyseľnosť držby od počiatku, ako ani objektívny vstup do držby v súlade s platnou právnou úpravou. Dobromyseľnosť a počiatok držby nebola nijakým z predložených dôkazov žalobcami preukázaná. Predložené čestné prehlásenie niektorých podielových spoluvlastníkov nepostačuje na preukázanie oprávnenosti držby.
44. Súd dáva do pozornosti, že aj samotní žalobcovia tvrdili, že v konaní 13C/68/88 si W. F. svoje nehnuteľnosti riešil žalobou o vydržaní z roku 1988 a to tak, že žiadal, aby nehnuteľnosti boli určené do dedičstva po C. F. (brat otca žalobcov, ktorý mal s otcom žalobcov odkupovať nehnuteľnosti) a nie, aby bol určený za výlučného vlastníka.
45. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany za to, že počas konania neboli preukázané jeho tvrdenia, a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva na rozhodnutie o veci nebola preukázaná, a teda výsledky zhodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver, ani o pravdivosti tvrdenej skutočnosti, ale ani o tom, že je tvrdená skutočnosť nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží na tej strane, ktorá z existencie týchto skutočnosti vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky, ide o tú stranu, ktorá existenciu týchto skutočností tvrdí. Záver o tom, že strana neuniesla dôkazné bremeno je možné urobiť len vtedy, keď súd riadne a úplne vykonal všetky dôkazy, ktoré strana označila na preukázanie svojho tvrdenia. Stranou označený dôkaz súd neuskutoční iba v prípade, že jeho prostredníctvom nie je možné preukázať pre vec rozhodnú skutočnosť, napríklad preto, že označený dôkaz je zjavne nespôsobilý preukázať tvrdenú skutočnosť, alebo že sa týka skutočnosti, ktorá je podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci bezvýznamná.
46. Súd vo veci vykonal všetky navrhnuté dôkazy, pričom vykonaným dokazovaním nebola preukázaná dobromyseľnosť držby, ako jedna z podmienok na nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním. Súd preto žalobu zamietol.
47. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaní boli v konaní úspešní v celom rozsahu, avšak nakoľko im v konaní žiadne trovy nevznikli, súd im nárok na náhradu trov konania nepriznal. Žalobcovia ako neúspešná strana nemajú právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).