Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

38P/85/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudcom JUDr. Zuzanou Krajčovicovou, v právnej veci starostlivosti o maloletého N. W., D.. XX.XX.XXXX, maloletý bytom ako matka, zast. opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, dieťa matky: O.. R. W., D.. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XX, N. N., právne zast. KUBINEC & PARTNERS advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Skuteckého 6, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 851 574 a otca: Mgr. A. N., D.. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XX, A.Ť., právne zast. JUD. Ján Vinarčík, advokát so sídlom Pod Rybou 5, Banská Bystrica, o návrhu na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, takto

rozhodol:

I. Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletým N. W.P., D.. XX.XX.XXXX každú párnu sobotu v príslušnom kalendárnom mesiaci v čase od 09:00 hod. do 18:00 hod.

II. Otec je o p r á v n e n ý v stanovené dni a hodiny maloletého prevziať a odovzdať pred bytom matky a matka je povinná v stanovené dni maloletého na styk s otcom pripraviť a styk otcovi s maloletým umožniť.

III. Vo zvyšku súd návrh otca z a m i e t a.

IV. Týmto dochádza k z m e n e rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 13.09.2017 vo výroku o úprave styku otca s maloletým.

V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Dňa 09.07.2021 bol súdu doručený návrh otca na zníženie výživného na maloletého N. W., D.. XX.XX.XXXX zo sumy 300 eur na sumu 150 eur mesačne vždy do každého 5. dňa v mesiaci, vopred k rukám matky, počnúc dňom 01.06.2021 a taktiež návrh na zmenu úpravy styku otca s maloletým. Otec žiadal, aby súd rozhodol, že je oprávnený stretávať sa s maloletým každý nepárny týždeň v sobotu v čase od 09:00 hod. do nedele do 17:00 hod., každý párny kalendárny rok v čase od 23.12. od 09:00 hod. do 27.12. do 17:00 hod., každý nepárny kalendárny rok v čase od 27.12. od 09:00 hod. do 02.01. do 17:00 hod., každý párny kalendárny rok od štvrtku pred veľkonočným piatkom od 10:00 hod. do soboty do 17:00 hod., každý kalendárny rok v čase od 01.07. od 09:00 hod. do 08.07. do 18:00 hod. a každý kalendárny rok v čase od 08.08. od 09:00 hod. do 22.08. do 18:00 hod. V návrhu otec okrem iného uviedol, že od posledného rozhodnutia súdu nastalo viacero skutočností, ktoré preukazujú podstatné zmeny pomerov, či už na strane obidvoch rodičov maloletého, ako aj na strane maloletého dieťaťa. V auguste 2019 otec uzatvoril manželstvo, pričom dňa 01.08.2020 sa mu narodil druhý syn, čím došlo na jeho strane k podstatnej zmene pomerov z hľadiska starostlivosti a s tým súvisiacej potreby investovaných nákladov nevyhnutných na živobytie, ktoré sa v súčasnosti pohybujú na úrovni cca 2 000 eur mesačne a v roku 2018 sa presťahoval do Hainburgu v Rakúsku pri Bratislave, kde majú byt vo vlastníctve, v

ktorom býva so svojou rodinou. Ďalej od uvedeného obdobia ubehli 4 roky, maloletý v septembri 2020 nastúpil do 1. ročníka základnej školy a je už vo veku, kedy môže bez problémov absolvovať cestu motorovým vozidlom z Banskej Bystrice do Hainburgu. Matka maloletého je už dlhšiu dobu vo vzťahu s mužom, z ktorého sa im narodilo druhé dieťa, spolu tvoria spoločnú domácnosť, na ktorú prispievajú obidvaja spoločne. Zanikli náklady na škôlku v sume cca 350 eur mesačne. Súčasná úprava jeho styku s maloletým nie je vyhovujúca, považuje ju za absolútne neprimeranú a stretávanie sa s maloletým každú druhú sobotu v príslušnom kalendárnom mesiaci v čase od 09:30 hod. do 11:30 hod. za prítomnosti matky je v príkrom rozpore so záujmami dieťaťa. Do obdobia zákazu vychádzania z dôvodu pandémie Covid-19 maloletého pravidelne navštevoval dochádzajúc do Banskej Bystrice aj autobusovými, resp. vlakovými spojmi, keďže nevlastnil motorové vozidlo, čo bolo dosť obtiažne, nakoľko celková cesta verejnou dopravou trvala takmer 10 hodín, vždy však chcel svojho syna vidieť a byť s ním aspoň v ten stanovený čas. Od decembra 2018 za ním dochádzal osobným motorovým vozidlom. Vzniknutá situácia v súvislosti s pandémiou Covid-19 mu neumožňovala dochádzať za maloletým do Banskej Bystrice, preto bol ich styk s maloletým za daných okolností značne obmedzený. Stále prispieval na synovu výchovu aj nad rámec schválenej rodičovskej dohody, čo matka maloletého nemôže poprieť, kupujúc mu športovú výstroj, bicykel, detské hry a ošatenie, v čom chce aj naďalej pokračovať. Najmä má eminentný záujem participovať na synovej výchove a pomáhať pri plnení jeho školských povinností a prípravy na vyučovanie uvedomujúc si potrebu venovania maximálnej starostlivosti dieťaťu a to už v začiatkoch povinnej školskej dochádzky. Jeho príjem v čistom predstavuje sumu 2 085 eur mesačne, má ďalšiu vyživovaciu povinnosť, čiže má ďalšie zvýšené výdavky. Jeho výdavky predstavujú priemerne sumu 1.945,- eur mesačne. Po odpočítaní všetkých výdavkov mu ostáva na živobytie minimálna suma. Podľa jeho názoru k zdravému vývoju dieťaťa, dieťa potrebuje aj vzor otca, stretávať sa aj s otcom nielen s matkou alebo vždy len za jej prítomnosti, ale aj samé s otcom a tým sa maloleté dieťa môže otvoriť aj novým možnostiam, vytvoriť si plnohodnotný vzťah k otcovi, niečo sa od otca naučiť. Podľa neho matka ich syna asi nevie bez boja, bezdôvodnej kontroly a špehovania existovať. Keď je so synom, nikdy pred ním jeho matku nezhadzuje, neosočuje, pekne sa s ním rozpráva. Veľmi mu záleží na synovom dobrom psychickom vývoji. Záujem a potreby maloletého dieťaťa závisia od osobnosti dieťaťa. Každé dieťa je iné, podstatné je, aby sa naplnili ciele výchovy, aby dieťa rástlo na psychosociálne zdravú produktívnu osobnosť s pozitívnou hodnotovou orientáciou. Preto si myslí, že jeho výchovu nemôže viesť iba matka, ale aj otec, aj keď nebýva v jednej domácnosti. Podotýka, že komunikácia medzi rodičmi je veľmi dôležitá, avšak v ich prípade veľmi obmedzená. Matka s ním bezdôvodne prestala komunikovať asi keď bola v 3. mesiaci tehotenstva a požiadala ho, aby ju nekontaktoval, to znamená, komunikujú výhradne iba ak ide o záležitosti ich syna. Otec uviedol, že aj on sa vie plnohodnotne o ich syna postarať, u neho má tiež vytvorené zdravé a kľudné prostredie, učí ho aj naďalej bude učiť láske, vážiť si ľudí, pretože chce z neho vychovať čestného človeka. Má snahu byť stále pre jeho syna dobrým otcom a hlavne dobrým vzorom do jeho budúceho života. K synovi má od začiatku vytvorený kladný vzťah, ktorý je vzájomný. Otec preto žiadal súd, aby styk s jeho maloletým synom rozšíril v zmysle petitu návrhu. Podľa jeho názoru takto upravený styk je v záujme maloletého a bude plne rešpektovať jeho právo na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a právo na udržiavanie rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. K návrhu otec priložil výpisy z účtu, preukazujúce výdavky otca.

2. Súdu bolo následne doručené vyjadrenie matky zo dňa 26.08.2021 k návrhu otca, v ktorom matka uviedla, že s predloženým návrhom na zníženie výživného a na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému nesúhlasí. Tvrdenia otca považuje za zavádzajúce a neobjasňujúce situáciu a vzájomné vzťahy existujúce medzi otcom a maloletým a má za to, že nie sú dané zákonné dôvody na zníženie výživného a zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému. Okrem iného matka v návrhu uviedla, že nenastala zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného. Matka v súčasnosti žije v spoločnej domácnosti so svojím partnerom M. Z., pričom okrem maloletého majú spoločnú dcéru, ktorá sa narodila v októbri 2020. Dňa 28.08.2020 nastúpila matka na materskú dovolenku, ktorá trvala do 22.04.2021. Po skončení materskej dovolenky matka nastúpila na rodičovskú dovolenku, na ktorej bola v čase od 23.04.2021 do 25.07.2021. Odo dňa 26.07.2021 vznikol matke pracovný pomer u zamestnávateľa Mgr. Ivan Saktor na dohodnutý týždenný pracovný čas zamestnanca v rozsahu polhodinu týždenne a na materskej dovolenke je v súčasnosti partner. Jej hodinová mzda predstavuje sumu 4,247 eur v hrubom na hodinu. Matka v návrhu vyčíslila priemerné mesačne náklady na domácnosť a celkovo potreby rodiny v sume 1302,81 eur. Maloletý v septembri 2020 nastúpil do základnej školy, s čím sú vo všeobecnosti spojené zvýšené náklady predovšetkým na nákup školských pomôcok a potrieb. Maloletý hrá aktívne hokej v rámci hokejového klubu Barani

- Hokejová škola Michala Handzuša a zúčastňuje sa aj individuálnych tréningov v Hokejovej akadémii

Andreja Podkonického, v súvislosti s čím je potrebné uhrádzať poplatky za tréningy, priebežné náklady na výstroj a údržbu výstroje (matka nespochybňuje, že časť výstroja dostal maloletý pred rokom od navrhovateľa na narodeniny). Maloletý je vo veku, kedy výrazne rastie, preto je potrebné neustále dopĺňať jeho výstroj ako aj bežné ošatenie, s čím sú nevyhnutne spojené ďalšie náklady. Matka vyčíslila priemerné náklady spojené s osobitnými potrebami maloletého na sumu 445 eur mesačne. Otec mimo platieb výživného sa v súčasnosti nijakým spôsobom nepodieľa na ďalších výdavkoch na maloletého a ďalšie náklady na maloletého nemá s výnimkou nákupu darčekov na sviatky maloletého a Vianoce (počas 7 mesiacov v rokoch 2019 - 2020 posielal otec matke navyše 30 eur mesačne na plavecký krúžok maloletého, naposledy tento príspevok matka obdržala v apríli 2020). Od septembra 2020 otec svojvoľne prestal platiť výživné vo výške určenej rodičovskou dohodou a namiesto súdom potvrdených 300 eur začal k rukám matky posielať 150 eur. Bolo to v čase, kedy maloletý nastúpil do základnej školy, s čím sú spojené značné výdavky a zároveň v čase, kedy matka nastupovala na materskú dovolenku so svojou dcérou, došlo teda k zásadnej zmene pomerov, tak na strane maloletého, ako aj na jej strane. Napriek výzvam otec nepristúpil k plateniu výživného v dohodnutej a súdom schválenej výške, preto matka pristúpila dňa 27.01.2021 k podaniu návrhu na vykonanie exekúcie, v ktorej bola vymožená dlžná suma a v súčasnosti bola exekúcia odložená. Celkovo otec posielal zníženú sumu výživného matke za mesiace september 2020 - máj 2021. Príjem otca, ktorý uviedol v návrhu, považuje matka na miestne pomery za nadštandardný a deklarované výdavky v značnom rozsahu za nadhodnotené a nie nevyhnutné. Podľa názoru matky je životná úroveň otca vysoká, o čom svedčia aj doklady, ktoré jednotlivé výdavky preukazujú charakter týchto výdavkov. Namietla, že z časti predložených dokladov nie je zrejmé, akých výdavkov sa vlastne majú týkať. V rozpise výdavkov otec zároveň opomenul uviesť výživné na maloletého. Podľa názoru matky výživné na maloletého by malo mať prednosť pred otcom deklarovanými výdavkami na jeho osobné potreby, z ktorých je možné odvodiť jeho vyššiu životnú úroveň. Maloletý má právo podieľať sa na životnej úrovni jeho rodičov, teda aj na životnej úrovni otca, a výdavky na maloletého pre otca by mali byť prvoradé. Podľa názoru matky tak nenastala zmena pomerov, ktorá by zníženie výživného odôvodňovala, naopak matka návrh otca na zníženie výživného považuje za absolútne neprimeraný a bezdôvodný. Zmena pomerov, ktorá nastala u matky a maloletého v súvislosti s narodením druhého dieťaťa matky a nástup maloletého do základnej školy, by práve naopak odôvodňovala zvýšením výživného na maloletého. K návrhu na zmenu úpravy styku matka okrem iného uviedla, že otec mohol svoj postoj od uzatvorenia rodičovskej dohody prehodnotiť, je však potrebné konštatovať, že jeho správanie tomu nenasvedčuje, pretože súdom potvrdený rozsah styku medzi ním a maloletým v plnom rozsahu nevyužíva. V priebehu rokov od schválenia rodičovskej dohody prebiehalo stretávanie medzi otcom a maloletým v detskej herni, v súvislosti s pandémiou a tým zvýšeným rizikom ochorenia, matka trvala na tom, aby sa v záujme ochrany zdravia maloletého aj rodiny, stretávanie presunulo skôr do iných priestorov s menšou koncentráciou iných detí, preto sa otec s maloletým stretával skôr v exteriéri a v poslednom období znovu tiež v priestoroch detských herní. Otec rozsah styku určený rodičovskou dohodou nedodržiava, maloletého nenavštevuje každé 2 týždne tak, ako to vyplýva z rodičovskej dohody, v jeho návštevách neexistuje pravidelnosť, na ktorú by si mal maloletý zvykať a matka sa spoľahnúť, rovnako otec nevyužíva časové rozpätie v rámci, ktorého má styk prebiehať (namiesto 09:30 hod. príde na stretnutie o 10:00 hod.). Matka sa mu pritom snaží vyjsť v ústrety, pokiaľ je to možné a umožňuje mu styk aj v priebehu iných víkendov, ako vyplýva priamo zo schválenej rodičovskej dohody. V poslednom období sa dokonca stáva, že hoci sa otec má dostaviť na konkrétne stretnutie, bez predchádzajúceho oznámenia jednoducho nepríde. Otec sa v roku 2019 stretol s maloletým celkovo 18-krát, v roku 2020 9-krát a v roku 2021 zatiaľ len 6-krát. Zo zreteľom na uvedené považuje matka za zarážajúce, že otec má záujem rozširovať styk s maloletým, keďže rozsah styku vyplývajúci zo schválenej rodičovskej dohody absolútne nedodržiava. Je pravdou, že vzájomná komunikácia medzi ním a matkou je obmedzená na sms komunikáciu, ktorá súvisí s konkrétnymi dohodami ohľadom stretávania sa, je však potrebné konštatovať, že v tomto potrebnom rozsahu je komunikácia bezproblémová. Otec sa neusiluje kontaktovať matku v iných veciach, neinformuje sa napríklad o zdravotnom stave maloletého, o jeho školskej dochádzke, ani o ďalších okolnostiach, ktoré súvisia s jeho bežným životom. Okrem toho otec dodnes neprejavil záujem o kontakt s maloletým mimo dohodnutý rozsah styku, s maloletým nikdy netelefonuje, ani s ním inak nekomunikuje. Matka nepopiera, že vzťah medzi otcom a maloletým je korektný, je však obmedzený na pár stretnutí do roka, mimo ktorých akýkoľvek kontakt medzi nimi neprebieha. Matka preto považuje za neprimerané a v rozpore so záujmami maloletého rozšírenie styku na viac dní, ktoré zahŕňa prespávanie mimo domu. Otec žije v Rakúsku, má svoju rodinu, pričom matke nie sú známe pomery, v akých tam žije, nepozná jeho ďalších rodinných príslušníkov. Maloletý sa nikdy nestretol s manželkou otca a v prípade akceptovania navrhovaného rozsahu styku by musel pravidelne cestovať do zahraničia, do absolútne neznámeho prostredia k cudzím ľuďom, ktorých vôbec nepozná a

nikdy ich nevidel, čo by podľa názoru matky nebolo vhodné ani zodpovedajúceho záujmom, potrebám a existujúcim vzťahom k rodičom. Matka nespochybňuje, že maloletý má právo poznať svojho otca a stretávať sa s ním, dôrazne však nesúhlasí s otcom predloženým návrhom o zmene styku medzi otcom a maloletým, pretože nenastala zmena pomerov, ktorá by takúto zmenu rozsahu styku dohodnutého v rodičovskej dohode odôvodňovala. Matka vo všeobecnosti nemá problém s tým, aby styk medzi otcom a maloletým sa rozšíril, avšak len v rámci konkrétneho dňa bez pravidelného cestovania na víkendy k otcovi a prespávania maloletého mimo domov v cudzom prostredí, vzhľadom na nedodržiavanie stále platnej rodičovskej dohody ohľadom rozsahu styku medzi navrhovateľom a maloletým, však nevidí na takéto rozšírenie dôvod. Matka súhlasí s tým, aby styk prebiehal v jej neprítomnosti, pre vysvetlenie uvádza, že v čase uzatvorenia rodičovskej dohody bol maloletý veľmi malý, mal 3 roky a dovtedy otca takmer nepoznal, preto bolo dohodnuté, že matka bude pri stretnutiach prítomná, v súčasnosti na svojej prítomnosti samozrejme netrvá. Počas svojej prítomnosti do stretnutí s otcom matka ani nijako nezasahovala. Matka má za to, že práve dodržiavaním dohodnutého styku pravidelným navštevovaním a komunikáciou sa vzťah medzi maloletým a otcom môže prehĺbiť spôsobom, ktorý bude v záujme maloletého a umožní v budúcnosti tento vzťah ďalej rozvíjať. Vzhľadom na uvedené matka žiadala, aby súd podaný návrh otca zamietol a uplatnila si nárok na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia.

3. Súdu bolo dňa 19.08.2021 doručené vyjadrenie opatrovníka maloletého, ktorý vzhľadom na ním zistené skutočnosti odporučil návrh otca v časti zníženia výživného zamietnuť, nakoľko zníženie výživného by nebolo v prospech maloletého, úrad má za to, že vzhľadom na príjem otca je v jeho možnostiach a schopnostiach prispievať na potreby maloletého súdom stanoveným výživným. V časti návrhu otca na rozšírenie styku odporučil opatrovník styk otca s maloletým rozšíriť, ale nie v rozsahu ako požaduje otec. Uviedol, že je potrebné, aby súd styk otca s maloletým rozšíril s ohľadom na vek, denný režim dieťaťa a na tú skutočnosť, že maloletý nepozná domácnosť otca, ale ani príslušníkov rodiny (manželku otca). Úrad je toho názoru, že rozširovanie styku otca s maloletým musí byť postupné a nenásilné. Opatrovník vypočul maloletého, ktorý uviedol, že sa stretáva aj so svojím tatom A., ktorý býva v Bratislave, nepamätá si, že by u neho niekedy spal a nevie si to predstaviť, s tatom A. sa stretáva iba na chvíľu a vtedy chodia do herničky, najčastejšie v Podlaviciach, a tam sa hrajú. Na otázku, či by sa chcel s tatom stretávať aj častejšie odpovedal, že nevie, možno by sa chcel stretávať cez deň ako teraz ale na trošku dlhšie.

4. Na pojednávaní dňa 05.11.2021 právna zástupkyňa otca uviedla, že od posledného rozhodnutia súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností nastalo viacero skutočností preukazujúcich podstatné zmeny pomerov na obidvoch stranách. V roku 2019 uzatvoril otec manželstvo, pričom 01.08.2020 sa mu narodil druhý syn, s čím sú spojené zvýšené výdavky. Otcovi v marci 2022 pribudne ďalšia vyživovacia povinnosť. Maloletý nastúpil do prvého ročníka v roku 2020, už nie je problém, aby maloletý mohol absolvovať cestu aj do Hainburgu, kde býva jeho otec spolu s rodinou. Matka maloletého je vo vzťahu s mužom, s ktorým sa jej narodilo druhé dieťa, tvoria spoločnú domácnosť a prispievajú obidvaja spoločne na túto domácnosť. Maloletý už nenavštevuje škôlku, kde sa platil poplatok 350 eur mesačne. V súčasnosti platná úprava styku otca s maloletým je pre otca nevyhovujúca, považuje ju za neprimeranú a stretávanie s maloletým synom každú druhú sobotu hlavne za prítomnosti matky je v príkrom rozpore so záujmami maloletého dieťaťa. S ohľadom na vyjadrenie opatrovníka na postupnosť a nenásilnosť rozšírenia styku s maloletým otec navrhuje, aby sa určilo prechodné obdobie, napríklad na 3 mesiace s tým, že by sa otec stretával s maloletým každý víkend, v sobotu v čase od 10:00 hod. do 17:00 hod., že by zobral aj svoju rodinu, že by sa zintenzívnilo stretávanie sa aj s jeho rodinou a maloletý by si zvykol počas 3 mesiacov na rodinu otca a po skúšobnom období navrhujú styk tak, ako bol uvedený v petite návrhu. Toto považujú za primerané a nenásilné a maloletý by si pekne na to zvykol, a bolo by to v jeho záujme. Čo sa týka výživného, otec navrhuje zníženie výživného na sumu 200 eur mesačne, čo by bol schopný platiť, nakoľko výdavky otca sú oprávnené a nie sú nadštandardné, v skutočnosti výdavky v Hainburgu alebo v Bratislave sú oveľa vyššie ako v Banskej Bystrici, či už náklady na stravu alebo náklady na živobytie. Otec platí maloletému aj rôzne poistky, s čím má spojené zvýšené výdavky a tých 200 eur je podľa jeho názoru dostačujúce.

5. Otec maloletého sa na pojednávaní pripojil k návrhu jeho právnej zástupkyne a navrhol znížiť vyživovaciu povinnosť voči maloletému na sumu 200 eur mesačne. V súčasnosti platí súdom určené výživné, nemá na výživnom žiadny dlh. Je pravdou, že istý čas neplatil výživné v súdom určenej výške, nakoľko v auguste 2020 žiadal matku stretávať sa s maloletým v jej neprítomnosti. Bolo mu naznačené, aby sa prestal stretávať so synom, potom nebude musieť posielať peniaze. Matka mu tiež klamala,

že si nemôže dovoliť platiť poistenie pre syna, v tom období mal preplatok na výživnom 1 800 eur. Maloletý tiež prestal chodiť do škôlky a otcovi sa narodilo druhé dieťa. Matka ho stále zavádzala, že potrebuje nadštandardné výživné a teda mu došla trpezlivosť, keďže mal preplatok na výživnom, ktorý si započítal, avšak zle si prečítal zákon, a preto bola vedená exekúcia, nedoplatok na výživnom ale hneď uhradil. Výživné podľa neho v súdom určenej výške v danom období nebolo opodstatnené. Aktuálne maloletému neprispieva inak ako na výživné, okrem darčekov, platí mu tiež sporenie 50 eur mesačne ako investíciu do podielových fondov, ale toto poistenie je uzatvorené na jeho meno, keďže bolo uzatvorené ešte v čase, keď matka maloletého bola tehotná. Čo sa týka zmeny pomerov na jeho strane od posledného rozhodnutia súdu, má dodatočné náklady, výdavky súvisiace s bývaním, pretože jeho manželka je momentálne na materskej, narodilo sa im dieťa, maloletý N. prestal chodiť do škôlky, taktiež čakajú tretie dieťa. Jeho čistý mesačný príjem od októbra 2021 predstavuje sumu 2 700 eur. Jeho výdavky predstavujú poplatky za správu bytového domu v sume 240 eur, energie 37 eur, koncesionársky poplatok za televíziu 27 eur, strava 270 eur, náklady na druhého syna 100 eur, hygiena 20 eur, mobil 34 eur, životné poistenie 102 eur, lízing na osobné motorové vozidlo 185 eur, benzín 190 eur, sporenie na rezervu 100 eur, dlhodobé sporenie 150 eur, hobby 40 eur, služby 28 eur. Ďalšie výdavky predstavujú ročné platby prepočítané na mesiac v celkovej výške 422 eur, ktoré pozostávajú z poistenia osobného motorového vozidla, PZP a havarijného poistenia v sume 31 eur, poistenie bytu 15 eur, cestovné poistenie 2 eurá, autoservis a povinná servisná prehliadka osobného motorového vozidla 38 eur, diaľničná známka 4 eurá, vybavenie bytu 100 eur, oblečenie 50 eur, zdravotná starostlivosť 17 eur, dovolenky 117 eur, darčeky na sviatky a narodeniny 50 eur + mu pribudne ďalšia vyživovacia povinnosť + potrebuje začať sporiť všetkým svojim trom deťom, taktiež má dodatočné náklady v súvislosti s pôžičkou od rodiny jeho manželky na kúpu bytu, majú u nich dlh ešte 20 000 eur, splácajú 10 000 eur ročne, keďže manželka je na materskej dovolenke prešla táto povinnosť na neho. Taktiež si bude musieť zakúpiť väčšie auto, keďže bude mať ďalšie dieťa, čo ho vyjde na ďalších 500 - 600 eur mesačne. Jeho manželka je na rodičovskej dovolenke, príjem jej je vyplácaný v Rakúsku, je to rodičovský príspevok v sume asi 350 eur a prídavky na dieťa v sume 200 eur. Bývajú s manželkou a s jeho druhým synom v byte, ktorý je vo vlastníctve manželky v Rakúsku, je to 10 min. od hraníc. Jeho manželka na domácnosť taktiež prispieva, hradí výdavky spojené s dieťaťom, ona taktiež svoj príjem minie na chod domácnosti. Otec je spoluvlastníkom domu a taktiež je spoluvlastníkom pozemkov, ktoré sú však bezcenné, ide o nevysporiadané pozemky nadobudnuté z dedičstva. Vlastní osobné motorové vozidlo Hyundai i30. Čo sa týka styku s maloletým, stretávanie s maloletým využíval od posledného rozhodnutia súdu, pokiaľ to umožňovala situácia, čiže nestretávali sa v čase, keď bol chorý on alebo bol chorý maloletý, taktiež sa nestretávali počas pandemickej situácie, keď boli zatvorené hranice, v období marec až jún 2020 na Slovensku nebol vôbec a tento rok nebol na Slovensku od januára do konca apríla. Na Slovensku bol ešte v polovici januára tohto roku jeden krát, kedy dal maloletému darčeky, potom už na Slovensku nebol vôbec. Myslí si, že jeho vzťah s maloletým je dobrý, stretávajú sa v detskej externej herni, rozprávajú sa spolu, zahrajú si hry, myslí si, že vzťah medzi nimi sa dá zlepšiť, maloletý totiž nie je zvyknutý byť s ním sám, stále sa stretávajú za prítomnosti matky. Stretávajú sa aj pokiaľ má narodeniny a meniny, kupuje mu vtedy aj darčeky, nikdy to ale nie je v deň tohto sviatku, avšak v ten najbližší víkend, kedy môžu byť spolu. S maloletým inak spolu nekomunikujú, matku ani nežiadal, aby prebiehala medzi nimi iná forma komunikácie. S matkou sa na zmene stretávania chcel dohodnúť už v auguste minulého roka, neskôr bola matke v decembri minulého roka predložená dohoda, avšak s touto dohodou matka nesúhlasila. Pýtal sa aj maloletého, či chce s ním tráviť viac času, povedal, že áno, súhlasil aj s tým, keby ho zobral k sebe. Otec uviedol, že má vedomosť o tom, že maloletý rád hrá hokej, aj sa mu venuje, má rád matematiku, rád sa hrá playstation, má rád lego, do školy chodí do Podlavíc, prospech v škole má asi dobrý, ale detaily nevie. Na maloletého sa u matky informuje minimálne, taktiež matka sama od seba ho o maloletom informuje minimálne. S matkou komunikujú len ohľadne maloletého, inak spolu nekomunikujú. Čo sa týka zmeny úpravy styku, predstavuje si to tak, že by bolo určené nejaké prechodné obdobie, zobral by maloletého napríklad na výlet na pol dňa, potom by ho začal brávať k sebe, ak by bol už na to pripravený. Je to asi to najrozumnejšie riešenie, samozrejme, ak by aj po tomto prechodnom období, ktoré by mohlo trvať asi 3 mesiace, maloletý nebol pripravený, tak si ho k sebe brávať nemusí, všetko závisí aj od vôle rodičov. Matka mu však stále nechce umožniť, aby sa s maloletým stretávali v jej neprítomnosti.

6. Právna zástupkyňa matky na pojednávaní žiadala návrh otca na zníženie výživného zamietnuť, nakoľko má za to, že nie sú splnené zákonné podmienky na zníženie výživného, a to ani v rozsahu 200 eur. Z návrhu otca vyplýva, že má eminentný záujem participovať na výchove maloletého, pričom mu v tomto jeho záujme má matka brániť tým, že je súdnym rozhodnutím ustanovený styk v prítomnosti

matky. Zároveň v návrhu uvádza, že sa s matkou na styku nevie dohodnúť a v budúcnosti by matka určite robila v styku s ním problémy. Z uvedeného postoja otca, aj z vyjadrení ohľadom dôvodov, pre ktoré žiada znížiť výživné, vyplýva, že prioritne nejde otcovi o záujem maloletého dieťaťa a o rozšírenie úpravy styku tak, ako to sám navrhuje, ale výlučne o zníženie výživného na ním požadovanú sumu 200 eur. O uvedenom zámere svedčí aj skutočnosť, že otec sám prestal uhrádzať súdom ustanovenú výšku výživného v sume 300 eur, ktorú ponížil na sumu 150 eur, ktorú v tom čase považoval za primeranú aj s ohľadom na to, že si takto mal započítavať nejaký preplatok na výživnom. Pred kolíznym opatrovníkom sa otec vyjadroval, že má záujem prispievať nad rámec stanoveného výživného len v tom prípade, ak bude maloletý navštevovať otca v rozsahu, v akom to on požaduje tak, aby tieto peniaze nešli cez matku, lebo tá zavádza. Z uvedeného je zrejmé, aký postoj, skôr negatívny, má otec k samotnej matke a zároveň je to skôr subjektívny pocit aj vo vzťahu k stretávaniu sa, aj vo vzťahu k výške výživného. Tieto ničím neodôvodnené subjektívne postoje otca však nemôžu mať vplyv na samotný záujem maloletého dieťaťa a na výšku výživného, ktorá bola súdom ustanovená. Na to, aby mohlo dôjsť k zmene výšky súdom ustanoveného výživného je potrebné, aby došlo k podstatnej zmene pomerov. V danom prípade je podstatné to, že v čase posledného rozhodnutia súdu priemerný čistý mesačný zárobok otca predstavoval cca 960 eur v čistom, pričom otec pracoval na pozícii audit asistent II, nemal inú vyživovaciu povinnosť a býval na území Slovenskej republiky v Piešťanoch. Z uvedeného dôvodu bolo stanovené aj ním požadované výživné, s ktorým súhlasil a bol schopný ho splácať, a to v mesačnej výške 300 eur. Zároveň aj v prípade, ak matka požadovala, bol ochotný uhradiť niečo navyše. Maloletý v tom čase navštevoval predškolské zariadenie U Macka Macíka, na čom sa rodičia opätovne spoločne dohodli. Styk otca v tom čase s maloletým nebol pravidelný, maloletý ho považoval skôr za kamaráta. V súčasnosti však k zmene pomerov naozaj došlo, a to na strane otca, ale aj na strane maloletého. Otcovi síce pribudla jedna vyživovacia povinnosť, aktuálne má byť aj ďalšia, avšak jeho čistý mesačný príjem presahuje 2 700 eur mesačne, ako to sám uviedol. Presťahoval sa do Rakúska, pričom sám uviedol, že nehnuteľnosť, ktorú nadobudol, nenadobudol spoločne do vlastníctva s manželkou, avšak pôžička, ktorú mali mať na kúpu tejto nehnuteľnosti zabezpečenú, má byť pre obidvoch. Týmto spôsobom je možné konštatovať, že sám sa znevýhodnil vo vzťahu k tomu, aby nadobudol ďalšiu nehnuteľnosť. Okrem iného vlastní ďalšie nehnuteľnosti na území Slovenskej republiky. Uzavrel manželstvo, pričom aj manželka sa musí podieľať na spoločnom hospodárení, čiže jeho príjem do domácnosti sa tak či tak zvýšil. Postupom navýšil pozíciu v práci, a to na audit supervizor I. V návrhu však svoje výdavky vyčíslil v celkovej výške 1 945 eur, tieto výdavky majú pokrývať mesačné výdavky na ubytovanie, stravu, hygienu, motorové vozidlo, cestovné poistenie, hobby, iné životné poistenie a pod. Po odpočítaní týchto výdavkov má otcovi ostávať na živobytie minimálna suma, čo je zavádzajúce tvrdenie, nakoľko všetky tieto výdavky, ktoré uviedol samotný otec, sú výdavkami, ktoré slúžia na jeho živobytie, to znamená, že zabezpečuje jednak chod domácnosti a popri tom mu ešte ostáva určitá suma navyše. V týchto výdavkoch otec neuviedol napríklad výdavok na samotné výživné, ktoré má platiť na maloletého N.. Otcom opísané výdavky nie sú výdavkami, ktoré by bolo nevyhnutné vynaložiť a nemôžu mať prednosť pred súdom stanoveným výživným. Otec je tiež vlastníkom motorového vozidla. Ak otec uvádzal, že uhrádzal niečo nad rámec bežného výživného, bolo to len po dohode s matkou, a to v čase Vianoc, narodenín a išlo väčšinou o darčeky, ktoré dával samotnému maloletému. Pokiaľ ide o platenie poistného, ktoré otec uvádzal, bolo to v čase, kedy matka bola nezamestnaná a toto poistné neuhrádzal priamo matke, ale išlo to priamo na účet poisťovne. Pokiaľ otec uvádza, že platí poistenie vo výške 50 eur, ktoré je do podielových fondov, nie je preukázané, že by toto poistenie malo byť poistením pre maloletého N., je vedené na meno otca a nikdy nie je istota toho, že toto poistenie bude naozaj v budúcnosti maloletému N. vyplatené, nakoľko môže byť vyplatené ktorémukoľvek dieťaťu otca, poprípade si toto poistenie môže otec nechať pre seba. Zároveň, samotná frekvencia stretávania sa s maloletým nebola dodržovaná tak, ako to bolo stanovené súdom, to znamená, že táto bola prispôsobená pracovným povinnostiam samotného otca, rovnako tak sa otec nikdy nedožadoval náhrady styku v prípade, že nemohol byť styk realizovaný v tom konkrétnom čase. Sám potvrdil, že viac ako 4 mesiace sa styk nerealizoval, napriek tomu požadoval, aby maloletý k nemu prišiel na víkend, poprípade žiadal rozšíriť styk, hoci maloletý ani nepozná jeho manželku, jeho rodinu, nikdy s ním nebol v zahraničí, nikdy nebol s ním dlhšie a takéto stretávanie otec ani nikdy nepožadoval. Otec nepozná samotný denný režim maloletého, nepozná jeho samotný režim v rámci víkendov, nevie, čo má rád, nepozná jeho zdravotný stav, zároveň žiada, aby bol maloletý počas viacerých týždňov v rámci celého víkendu s ním, čo vlastne v súčasnosti nie možné realizovať, nakoľko maloletý k otcovi naozaj nemá vytvorený taký vzťah, aby takýto styk mohol byť zrealizovaný. Je to však chybou otca, nakoľko práve otec mal byť ten, ktorý mal vyvinúť určitú snahu vytvoriť si sám vzťah s maloletým tak, aby takýto styk realizovateľný bol, avšak nad rámec takto upraveného styku otec maloletého nekontaktuje, telefonicky sa s ním nestýka a všetko sa rieši len formou sms komunikácie. Aj

prechodné obdobie 3 mesiacov, nie je dostatočným obdobím a nie je možné uviesť, v akom rozsahu by samotné maloleté dieťa bolo ochotné pristúpiť na takto navrhovaný styk ako to otec uvádza. Samotné maloleté dieťa nemá vyvinutú takú citovú väzbu, aby sa mohol realizovať styk v rozsahu mimo víkendov alebo mimo domu a mimo prostredia, ktoré je pre maloletého prirodzené. Tu má vytvorené sociálne väzby a zároveň má tu určité záujmy, ktoré realizuje aj cez víkend, a to buď hokejové tréningy alebo iný režim, ktorý má v rámci svojho víkendu. Právna zástupkyňa matky žiadala, aby súd návrh otca v tomto rozsahu zamietol.

7. Matka maloletého na pojednávaní uviedla, že starostlivosť o maloletého vykonáva ona v spoločnej domácnosti s partnerom, býva s nimi aj ich spoločná dcéra, byt je vo vlastníctve jej partnera. Jej príjem je 8 eur mesačne. Jej dcéra má 1 rok, nemôže preto nastúpiť do štandardného pracovného pomeru, nakoľko ju stále kojí. Jej ďalším príjmom sú prídavky na deti a výživné na maloletého, ktoré platí otec. Jej partner má príjem z materskej v sume 1 400 - 1 500 eur mesačne. Mesačné výdavky jej rodiny predstavujú výdavky na elektrinu v sume 69 eur, plyn 31 eur, príspevky do bytového družstva 100 eur, daň z nehnuteľnosti 4 eurá, ostatné náklady na domácnosť - nábytok, elektronika 200 eur, komunálny odpad 12,17 eur, koncesionárske poplatky 4,64 eur, výdavky na stravu 600 eur, výdavky na PHM 60 eur, poistenie bytu 13 eur, PZP motorového vozidla 8 eur, náklady na opravy a servis motorového vozidla 38 eur, diaľničná známka 4 eurá, náklady na dovolenky 100 eur, náklady na telefón a streamingové služby 43 eur, internet a televízia 16 eur. Osobitne náklady na maloletého predstavujú výdavky na stravu v škole v sume 30 - 32 eur mesačne, angličtina 30 eur, na začiatku roka zaplatili spolu sumu 150 eur, kde sa kupovali pomôcky na výtvarnú, písacie potreby, pravítka, peračník, gumovacie potreby, prepisovačky, lepidlo, farby, vodové, akrylové, nožnice, podložka, ďalej sa platí školský klub 10 eur mesačne. Krúžky v škole maloletý nenavštevuje, školské potreby sa dopĺňajú mesačne podľa toho, ako to bolo minulý rok v sume 10 eur mesačne. V súvislosti s hokejom má matka výdavky na permanentky na hokejové zápasy v sume 32,50 eur mesačne, hokejové tréningy v Banskej Bystrici hradí v sume 15 eur mesačne, vo Zvolene platí 60 eur členské na mesiac + 45 eur týždenne na tréningy, teda 180 eur mesačne. Predtým chodil maloletý na iný hokej, bolo to v iných frekvenciách a s inými sumami. Hokejová výstroj stojí 45 eur mesačne, na benzín v súvislosti s hokejom minú 32,05 eur mesačne. Na oblečenie a obuv pre maloletého minie matka priemerne 50 eur mesačne, na ortopedickú obuv 17 eur 2x ročne, na hygienické potreby 10 eur, zdravotnú starostlivosť vrátane liekov a vitamínov 20 eur, maloletý je vedený v ortopedickej ambulancii a chodí k zubárovi. Na darčeky pre maloletého minie sumu 80 eur. Taktiež mu platí životné poistenie, čo vychádza mesačne 21 eur, zaplatili mu kemp v sume 200 eur, tento kemp bude maloletý absolvovať 1 - 2x ročne. Mimo pandemickej situácie môže maloletý v budúcnosti navštevovať v škole nejaké kurzy, napríklad plavecký kurz a iné, avšak ťažko povedať, či sa niečo také stane. Na výdavky na domácnosť sa s partnerom podieľajú spoločne. Otec si vyživovaciu povinnosť plní, navyše prispel maloletému pred rokom a pol v sume 30 eur na plávanie v škôlke, inak mu kupuje darčeky na narodeniny, meniny a Vianoce. Čo sa týka poistky maloletého, ktorú platil otec, matka žiadala otca v čase jej nezamestnanosti, aby platil poistenie, s čím on súhlasil, išlo však iba o 2 splátky, čo otec nepochopil správne a preto tam išli dvojité platby, teda poistenie platili obidvaja. Čo sa týka preplatkov otca na výživnom, otec si ako výživné započítal v podstate darčeky pre maloletého. Matka nevlastní žiadne nehnuteľnosti, vlastní osobné motorové vozidlo zn. Fiat Punto. Uviedla, že otec sa s maloletým stretáva, styk mu umožňuje. Otec však nevyužíval všetky termíny, uvádzal, že má buď pracovné povinnosti alebo sa niekedy nestretli kvôli zdravotnému stavu otca alebo maloletého. Otec aj počas pandémie mohol využiť inú formu kontaktu s maloletým, okrem toho na styk s maloletými deťmi sa vzťahovali výnimky pri prechode hraníc počas pandemickej situácie. Matka uviedla, že je naklonená aj tomu, aby sa stretával otec so synom aj bez jej prítomnosti, napríklad v sobotu od 10:00 hod. do 18:00 hod. s tým, že by otec zabezpečoval aj účasť maloletého na tréningoch. Otec s maloletým nekomunikuje inak ako správami ani vtedy, keď má nejaký sviatok. Čo sa týka denného režimu maloletého, maloletý cez týždeň vstáva o 06:30 hod., potom raňajkuje, do školy odchádza 07:30 hod., vyučovanie začína 07:45 hod., v škole je do 14:00 hod.- 14:30 hod., potom ide domov, píše si úlohy alebo ide na tréning, ktorý má pondelky, štvrtky, piatky, cez víkend máva bystrický zápas. Čo sa týka tréningov, vždy sa robí rozpis na nový týždeň, v stredu máva angličtinu o 12:30 hod., z tréningov chodí domov 18:30 hod. - 19:30 hod., večeria, keď sa vráti, na nočný spánok sa ukladá 20:30 hod. Cez víkend vstáva medzi 07:00

- 08:30 hod., dá si raňajky, hygienu, hrá sa playstation, niekedy je tam návšteva zo strany otca, podľa toho, ako má tréningy, rád chodí na dvor, má tam kamarátov, prípadne majú spoločné aktivity, obed máva o 12:00 - 13:00 hod., večeria medzi 18:00 - 19:00 hod., spať chodí v rovnakom čase ako cez týždeň. S otcom by sa mohli stretávať každú druhú sobotu, súhlasila by s tým, že by sa mohli stretávať aj navyše. Matka zároveň uviedla, že otcovi v styku s maloletým cez Vianoce minulý rok nebránila,

otec však prestal dávať vedieť, že príde, 26.12. sa neozval ani neprišiel, hoci teda mal, potom matku kontaktoval, že chce prísť, boli však odporúčania nestretávať sa a otec vzhľadom k tomu, že sa včas neotestoval, sa rozhodol radšej neprísť. Matka tiež uviedla, že je pravdou, že v minulosti nesúhlasila, aby sa otec s maloletým nestretával v jej neprítomnosti, avšak malo na to vplyv viacero skutočností, a to že maloletý prestal chodiť do škôlky, začal chodiť do školy, mala sa mu narodiť sestra, bola to pre neho náročná situácia. Matka však do budúcnosti nevylúčila styk aj bez jej prítomnosti. Otec to však žiadal nátlakovým spôsobom. Je tiež pravdou, že sa vyjadrila, že ak sa otec s maloletým nebude stretávať, nemusí platiť ani výživné, to však vyústilo z konkrétnej situácie, kedy otec za maloletým vôbec nechodil, nestýkal sa s ním, nekontaktoval ho, nevyužíval ani celý čas, kedy sa s ním mohol stýkať.

8. Opatrovník maloletého na pojednávaní uviedol, že matka sa o dieťa riadne stará, v jej starostlivosti žiadne nedostatky nezistili. S návrhom otca na zníženie výživného úrad nesúhlasil a odporučil súdu, aby ho zamietol. Má za to, že je v možnostiach a schopnostiach otca prispievať takým výživným, akým mu bolo súdom určené, nakoľko od určenia posledného výživného došlo síce k zmene pomerov na strane otca aj na strane maloletého, ale skôr táto zmena by mala zabezpečovať zvýšenie výživného ako zníženie, otcovi sa zvýšil príjem a maloletý prestúpil z materskej školy do základnej školy, čo je spojené so zvýšením výživného na dieťa, keďže dieťa nastupuje do nového prostredia, má novú záujmovú činnosť a nové náklady. Čo sa týka úpravy styku, opatrovník súdu odporučil, aby tento styk rozšíril bez prítomnosti matky, napríklad v takom rozsahu, ako matka navrhovala počas dňa, a otec, keďže styk bude prebiehať bez prítomnosti matky, má dostatočný priestor na to, aby si s dieťaťom vybudoval taký vzťah, aby nemalo problém uňho stráviť víkend a je potom už len na rodičoch, aby si možno aj bez súdneho rozhodnutia tento styk rozšírili.

9. Z opatrovaneckého spisu maloletého mal súd preukázané, že naposledy bolo o výkone rodičovských práv a povinností k maloletému rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 13.09.2017, ktorým bola schválená dohoda rodičov, v zmysle ktorej bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená zatupovať maloletého a spravovať jeho majetok v bežných veciach, otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 300,- eur mesačne, vždy do 5. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia a styk otca s maloletým bol upravený na každú párnu sobotu v kalendárnom mesiaci v čase od 09:30 hod. do 11:30 hod. za prítomnosti matky.

10. Z potvrdenia zamestnávateľa otca, spoločnosti KPMG Slovensko spol. s r.o. so sídlom v Bratislave má súd preukázané, že priemerný čistý mesačný príjem otca za obdobie 08/2020-07/2021 predstavuje sumu 2.179,49 eur.

11. Z vyjadrenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany zo dňa 22.10.2021 vyplynulo, že otec nie je poberateľom žiadnej dávky na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany a z potvrdenia Sociálnej poisťovne zo dňa 22.10.2021 vyplynulo, že otec nie je poberateľom žiadnych dávok sociálneho poistenia.

12. Z odpovede Okresného riaditeľstva policajného zboru v Trnave má súd preukázané, že otec je vlastníkom osobného vozidla Hyundai i30.

13. Z čiastočných výpisov z listov vlastníctva katastra nehnuteľností má súd preukázané, že otec je podielovým spoluvlastníkom lesných pozemkov a trvalých trávnych porastov v pomere 4/96 k celku (LV č. XXXX), spoluvlastníkom lesných pozemkov v pomere 1/6 k celku (LV č. XXXX), spoluvlastníkom ornej pôdy v pomere 1/6 k celku (LV č. XXXXX), spoluvlastníkom zastavaných plôch a nádvorí a záhrady v pomere 1 k celku (LV č. XXXX), spoluvlastníkom ornej pôdy v pomere 4/96 k celku (LV č. XXXXX), spoluvlastníkom ornej pôdy v pomere 1 k celku (LV č. XXXXX) a spoluvlastníkom rodinného domu v podiele 1 k celku, všetky nehnuteľnosti nachádzajúce sa v Obci A., k.ú. A.V..

14. Z pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa 23.07.2021 medzi zamestnávateľom Mgr. Ivan Saktor a matkou maloletého má súd preukázané, že odo dňa 26.07.2021 matka pre zamestnávateľa vykonáva pomocné administratívne práce v rozsahu 0,5 hodiny týždenne s hodinovou odmenou 4,247 eur brutto + odmeny.

15. Z odpovede Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica zo dňa 25.10.2021 mal súd preukázané, že matka je poberateľkou prídavku na dve maloleté deti v celkovej sume 51,- eur mesačne a za september 2021 jej bol vyplatený prídavok na každé z detí v sume 100,- eur.

16. Z oznámenia Sociálnej poisťovne zo dňa 28.10.2021 mal súd preukázané, že matka nie je poberateľkou dávky v nezamestnanosti, nepoberá nemocenské ani dôchodkové dávky.

17. Z vyjadrenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Banskej Bystrici zo dňa 26.10.2021 vyplynulo, že matka je držiteľkou a vlastníčkou osobného vozidla zn. Fiat Punto.

18. Podľa výsledku vyhľadávania v katastri nehnuteľností má súd preukázané, že matka nie je vlastníkom nehnuteľností na území Slovenskej republiky.

19. Podľa o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej ako „“), ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

20. Podľa , súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

21. Podľa , dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

22. Podľa , pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

23. Podľa , pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

24. Podľa , , , , plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

25. Otec podaným návrhom žiadal, aby súd rozšíril jeho styk s maloletým bez prítomnosti matky maloletého počas realizácie styku. Uvedené odôvodňoval eminentným záujmom participovať na synovej výchove a pomáhať pri plnení jeho školských povinností a prípravy na vyučovanie uvedomujúc si potrebu venovania maximálnej starostlivosti dieťaťu, a to už v začiatkoch povinnej školskej dochádzky. Podľa jeho názoru navrhovaný rozsah styku je v záujme maloletého a bude plne rešpektovať jeho právo na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a právo na udržiavanie rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. Následne na pojednávaní otec žiadal, aby súd rozhodol o prechodnom období v trvaní napríklad tri mesiace, počas ktorých sa postupne bude prehlbovať jeho vzťah s maloletým, kedy by styk s maloletým nebol upravený v požadovanom rozsahu a po uplynutí tohto obdobia by bol styk upravený tak, ako to otec pôvodne navrhoval. Matka vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu otca síce žiadala návrh otca zamietnuť, no zároveň prejavila ochotu, aby styk otca s maloletým prebiehal bez

prítomnosti matky, nakoľko maloletý je už vekovo starší a matkina prítomnosť pri styku otca s maloletým už nie je nevyhnutná.

26. Súd nespochybňuje, že právo styku rodiča, ktorý nežije so svojím maloletým dieťaťom, patrí medzi základné rodičovské práva. Ani toto právo však nie je absolútne, treba ho posudzovať v každej veci individuálne na základe jednotlivých zistení a tieto posudzovať v prvom rade z pohľadu záujmu maloletého dieťaťa, ktorý je pri rozhodovacej činnosti súdu v konaní o starostlivosti o maloleté deti prioritný. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že naposledy bolo o styku otca s maloletým rozhodnuté rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. zo dňa 13.09.2017, kedy súd schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej je otec oprávnený stretávať sa s maloletým každú párnu sobotu v čase od 09:30 do 11:30 hod. za prítomnosti matky. V čase rozhodnutia súdu mal maloletý takmer tri roky, s otcom bol v nepravidelnom kontakte. Podľa vyjadrenia matky, otec sa v roku 2019 stretol s maloletým celkovo 18-krát, v roku 2020 9-krát a v roku 2021 zatiaľ len 6-krát. Otec nepravidelnosť stretávania s maloletým odôvodňoval chorobnosťou buď na strane maloletého alebo na jeho strane, prípadne jeho pracovnou zaneprázdnenosťou. Predtým otec nevlastnil motorové vozidlo, maloletého navštevoval verejnou dopravou, ktorá trvala takmer 10 hodín, čo bolo dosť obtiažne, no napriek tomu chcel svojho syna vidieť a byť s ním aspoň v ten stanovený čas. Neskôr došlo k zákazu vychádzania z dôvodu pandémie Covid-19, čo mu neumožňovalo dochádzať za maloletým do Banskej Bystrice, preto bol ich styk s maloletým za daných okolností značne obmedzený. Otec však má záujem stretávať sa so svojím synom častejšie, chce aby maloletý chodil k nemu domov (otec momentálne žije v Rakúsku), aby sa zoznámil s jeho manželkou a druhým synom.

27. Návrh otca, vzhľadom na súčasný vzťah s maloletým, keď otec pravidelne nevyužíval styk s maloletým ani v rozsahu, na ktorom sa dohodli spoločne s matkou maloletého, považuje súd za neprimeraný, a to aj s ohľadom na to, ak by mal súd určiť dočasné trojmesačné obdobie, počas ktorého by sa vzťah otca s maloletým mal upevňovať. Maloletý nie je zvyknutý byť s otcom sám. Otec sa na maloletého informuje len minimálne, nie je mu známy denný režim a zdravotný stav maloletého. Otec s maloletým inak ako počas osobných stretnutí nekomunikuje, či už telefonicky alebo prostredníctvom elektronických prostriedkov, matku ani nežiadal o inú formu styku s maloletým. Súčasne však súd musí konštatovať, že doteraz upravený styk otca s maloletým, aj s ohľadom na vek maloletého, považuje súd za nedostatočný na to, aby sa vzťah otca s maloletým postupne rozvíjal, prípadne aby sa rozvíjal aj vzťah maloletého s rodinou otca maloletého. Maloletý sám pred opatrovníkom uviedol, že by chcel byť s otcom trošku viac cez deň ako doteraz, no nevie si predstaviť, že by mal u otca prespať. Súd je toho názoru, že vzťah medzi otcom a maloletým je potrebné rozvíjať postupne, maloletý je ešte stále dieťaťom v nízkom veku a je najmä na otcovi, aby využil čas, ktorý má k dispozícii na stretávanie sa so svojím synom a až následne styk s maloletým rozširoval. Súd nemal za preukázané, že by matka maloletého doteraz otcovi v styku s maloletým bránila, prípadne, že by maloletý otca odmietal. Ich vzťah však nie je natoľko blízky a pevný, aby maloletý u otca začal prespávať, prípadne u neho trávil viac dní, či dokonca týždňov, maloletý sa doteraz nestretol ani s manželkou otca, ani s jeho druhým synom. Súd súčasne v čase rozhodnutia o podanom návrhu nemôže s určitosťou vysloviť, po uplynutí akého obdobia bude vzťah otca s maloletým natoľko intenzívny, aby upravil styk otca s maloletým v navrhovanom rozsahu. Rozhodnutie súdu musí spĺňať aj podmienku vykonateľnosti, no za daných okolností nemožno v súčasnosti konštatovať, že takéto rozhodnutie by bolo aj v záujme maloletého. Otec sa síce na pojednávaní vyjadril, že by syna nenútil tráviť s ním viac času, prípadne tráviť tento čas v jeho domácnosti, no súd rovnako nevie s istotou predpokladať, že by tomu tak v skutočnosti aj bolo. Matka maloletého sa na pojednávaní vyjadrila, že v prípade, ak maloletý prejaví záujem stretávať sa s otcom aj v širšom rozsahu, nebude mu brániť. Matka tiež vyjadrila súhlas, aby sa otec s maloletým stretával v jej neprítomnosti.

28. Na základe uvedených skutočností dospel súd k záveru, že je namieste rozšíriť styk otca s maloletým, avšak nie v navrhovanom rozsahu. Súd s ohľadom na vyjadrenie matky, ako aj vyjadrenie opatrovníka, berúc do úvahy denný režim, prípravu na školské vyučovanie a záujmy maloletého, možnosť trávenia voľného času počas víkendov aj s rodinou, v ktorej maloletý žije, rozšíril styk otca s maloletým na každú párnu sobotu v čase od 09:00 hod. do 18:00 hod., bez prítomnosti matky. V prípade, že súdom určený rozsah styku bude otec aj pravidelne využívať, je súd toho názoru, že aj pri takto určenom rozsahu styku postupne môže dôjsť k prehĺbeniu vzťahu medzi otcom a maloletým. V určenom čase sa môžu otec s maloletým venovať aj iným aktivitám, než len hre v detských herniach, môžu napríklad spolu chodiť na výlety, dať si spoločný obed, otec môže s maloletým absolvovať prípadné hokejové tréningy a zápasy, ktoré pripadnú na soboty, otec tiež môže maloletého zoznámiť aj so svojou

manželkou a svojim druhým synom. Následne, keď dôjde k prehĺbeniu vzťahu medzi otcom a maloletým, otec sa môže s maloletým po dohode s matkou stretávať aj v širšom rozsahu. Matka na pojednávaní vyjadrila vôľu, že ak by maloletý prejavil záujem, a otec by sa prípadne niekde ubytoval v Banskej Bystrica, otcovi by umožnila, aby maloletý u neho časom aj prespal. Rodičom nič nebráni, aby si práva a povinnosti vo vzťahu k maloletému dohodli aj inak, ako o týchto právach a povinnostiach rozhodol súd svojím autoritatívnym rozhodnutím. Otcovi zároveň nič nebráni, aby v prípade upevnenia vzťahu s maloletým a nedosiahnutia dohody s matkou maloletého, podal v budúcnosti opätovne návrh na rozšírenie styku s maloletým.

29. Otec zároveň v podanom návrhu žiadal, aby súd rozhodol o znížení jeho vyživovacej povinnosti voči maloletému, a to zo sumy 300 eur mesačne na sumu 150 eur mesačne, na pojednávaní žiadal zníženie výživného na sumu 200 eur mesačne. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné uviesť nasledovné. Základným hmotnoprávnym predpokladom zmeny predchádzajúceho právoplatného rozhodnutia o výške výživného je preukázanie takej zmeny pomerov v časovom období od posledného predchádzajúceho právoplatného rozhodnutia o výživnom, ktorá zmenu odôvodňuje. Existenciu tohto predpokladu súd zisťuje a posudzuje komplexne, najmä prostredníctvom porovnania pomerov účastníkov, z ktorých súd vychádzal v predchádzajúcom rozhodnutí o výživnom, s pomermi zistenými v čase vyhlásenia rozhodnutia súdu v prejednávanej veci a k tomuto okamihu, na základe objektívnych a subjektívnych okolností na strane všetkých účastníkov. To znamená, tak na strane maloletého dieťaťa, ako aj na strane oboch rodičov ako povinných s prihliadnutím na všeobecný vývoj životných nákladov. Pritom, hoci v zmenu pomerov ako hmotnoprávny predpoklad zákonom pripustenej zmeny právoplatného súdneho rozhodnutia o výživnom nedefinuje, nepochybne na druhej strane z hľadiska právnej istoty založenej právoplatným rozhodnutím súdu nemôže ísť o akúkoľvek zmenu okolnosti majúcich vplyv na posúdenie osobných, majetkových pomerov účastníkov, ale musí ísť o zmenu, ktorá je závažnejšieho, trvalejšieho rázu a ktorú možno podľa názoru súdu charakterizovať ako kvalifikovanú alebo podstatnú zmenu pomerov.

30. Súd na základe vykonaného dokazovania a po komplexnom zhodnotení pomerov na strane otca maloletého s prihliadnutím ku všetkým, na jeho strane existujúcim objektívnym i subjektívnym okolnostiam, nemal u otca preukázanú takú zmenu pomerov, ktorú by bolo možné hodnotiť ako kvalifikovanú, zásadnú, odôvodňujúcu zmenu posledného rozhodnutia o výživnom v zmysle návrhu otca na zníženie výšky výživného. Výška vyživovacej povinnosti otca bola naposledy určená rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. zo dňa 13.09.2017, podľa ktorého sa otec na základe rodičovskej dohody zaviazal prispievať na výživu maloletého sumou 300 eur mesačne. V čase určovania výšky výživného predmetným rozhodnutím bol otec maloletého zamestnaný u toho istého zamestnávateľa ako v súčasnosti, dosahoval priemerný čistý mesačný príjem vo výške 956,41 eur, mal mesačné náklady v sume cca 350 eur okrem výživného, nemal inú vyživovaciu povinnosť, nevlastnil žiadne hnuteľné veci vyššej hodnoty, bol spoluvlastníkom rodinného domu v Piešťanoch a bol slobodný. V súčasnosti otec maloletého podľa vlastného vyjadrenia od októbra 2021 dosahuje čistý mesačný príjem vo výške 2.700,- eur. Otec je v súčasnosti ženatý, má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči synovi Oliverovi, nar. 01.08.2020 a v marci 2022 očakávajú s manželkou narodenie ďalšieho dieťaťa. Od posledného rozhodnutia súdu o výživnom otec nadobudol v rámci dedičstva spoluvlastnícky podiel k viacerým nehnuteľnostiam (orná pôda, záhrady, lesné pozemky, trvalé trávne porasty) a nadobudol vlastníctvo k osobnému vozidlu Hyundai i30. Súčasné mesačné výdavky otec vyčíslil na sumu 1945 eur a na pojednávaní uviedol, že taktiež spláca pôžičku rodine manželky na kúpu bytu v sume 10.000,- eur ročne, chce zakúpiť väčšie auto, keďže sa mu narodí ďalšie dieťa. Manželka otca poberá rodičovský príspevok 350 eur a prídavky na dieťa v sume 200 eur.

31. Matka maloletého v čase posledného rozhodnutia súdu o výživnom bola zamestnaná v spoločnosti HEPPY, s.r.o. a dosahovala priemerný čistý mesačný príjem vo výške 280 eur, poberala príspevok na starostlivosť o dieťa do troch rokov v sume 280 eur, uplatňovala si daňový bonus a poberala prídavok na dieťa, hradila výdavky spojené s návštevou súkromnej materskej školy v sume spolu 344 eur a mala ďalšie bežné výdavky minimálne v sume cca 260 eur mesačne. Matka v tom čase nemala inú vyživovaciu povinnosť, nevlastnila hnuteľné veci vyššej hodnoty ani žiadne nehnuteľnosti. V súčasnosti matka maloletého dosahuje mesačný príjem 8 eur, poberá prídavky na dve maloleté deti, žije v spoločnej domácnosti s partnerom, má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletej W., D.. XX.XX.XXXX, je vlastníčkou osobného vozidla zn. Fiat Punto a nevlastní žiadne nehnuteľnosti. Partner matky poberá

materské v sume 1400-1500 eur mesačne. Súčasné mesačné výdavky na celú rodinu matka vyčíslila na sumu cca 1302 eur + ďalšie výdavky na maloletého v celkovej sume cca 660 eur.

32. V čase posledného rozhodnutia súdu o výživnom mal maloletý necelé tri roky, navštevoval materskú školu, matka na neho nemala okrem platieb v súvislosti s materskou školou zvýšené výdavky. V súčasnosti má maloletý sedem rokov, navštevuje základnú školu a venuje sa aktívne hokeju, teda výdavky na maloletého od posledného rozhodnutia súdu o výživnom nepochybne vzrástli. Mesačné výdavky na maloletého súd ustálil na celkovú sumu cca 706 eur, ktoré predstavuje suma cca 160 eur v súvislosti s výdavkami na domácnosť delené počtom členov domácnosti (elektrina 69 eur + plyn 31 eur + bytové družstvo 100 eur + daň z nehnuteľnosti 4 eurá + komunálny odpad 12,17 eur + koncesionárske poplatky 4,64 eur + internet a televízia 16 eur, t.j. 236,81 eur/4 osoby, čo je 59,20 eur + náklady na stravu maloletého 100 eur mesačne vzhľadom na jeho športovú aktivitu; ďalšie matkou uvádzané náklady súd nevyhodnotil ako nevyhnutné, a teda ich do celkových výdavkov nezapočítal), sumu cca 93 eur v súvislosti so školskou dochádzkou maloletého (strava v škole priemerne 31 eur, angličtina 30 eur, na začiatku roka výdavky v sume 150 eur/12 mesiacov, školský klub 10 eur, školské potreby 10 eur), ostatné výdavky v sume cca 103 eur (oblečenie a obuv 50 eur, ortopedická obuv 34 eur ročne/12 mesiacov, hygienické potreby 10 eur, zdravotná starostlivosť + lieky a vitamíny 20 eur, životné poistenie 21 eur) a výdavky v súvislosti so záujmovou činnosťou maloletého, ktorý sa aktívne venuje hokeju v sume cca 350 eur (tréningy v Banskej Bystrici 15 eur, mesačné členské vo Zvolene 60 eur, tréningy vo Zvolene 180 eur, hokejová výstroj 45 eur, benzín 32,05 eur, kemp minimálne 200 eur ročne/12 mesiacov). Uvedenú sumu výdavkov, najmä čo sa týka bežných výdavkov v súvislosti s výživou a starostlivosťou o maloletého je možné vyčísliť len orientačne a nebolo povinnosťou matky predkladať pokladničné bločky z nákupov, keďže súd vychádza zo všeobecných poznatkov o cenách tovarov primeraných veku maloletého, avšak nesporne prirodzeným rastom maloletého, zabezpečením bežných potrieb sa náklady na maloletého od poslednej úpravy výživného, t.j. za obdobie štyroch rokov, zvýšili. Súd zároveň konštatuje, že rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Na maloleté dieťa teda rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, vynakladá prostriedky v oveľa vyššej miere, než rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará. Otec by sa teda mal podieľať sa na výžive maloletého vo väčšom rozsahu ako matka, od ktorej nemožno spravodlivo požadovať, aby zabezpečovala kompletnú 24-hodinovú starostlivosť o maloletého, ako aj jeho výživu v rovnakom rozsahu ako otec. V predmetnom konaní otec namietal, že náklady na maloletého klesli tým, že matka už nemá výdavky v súvislosti s hradením poplatkov v súkromnej materskej škole v sume cca 350 eur mesačne. Taktiež namietal skutočnosť, že matka maloletého prihlásila na hokej bez toho, aby sa s ním na tom dohodla, a keďže ide o finančne náročný šport, maloletý by sa mu nemal venovať, keďže jeho rodičia na to nemajú dostatok finančných prostriedkov. V súvislosti s uvedeným je nesporné, že matka už nemusí vynakladať finančné prostriedky na úhradu výdavkov v súvislosti s návštevou materskej školy maloletým. Na druhej strane je potrebné si uvedomiť, že maloletý je vekovo starší o štyri roky, navštevuje základnú školu a výdavky v súvislosti s jeho výživou a starostlivosťou nepochybne vzrástli. Otec zároveň oproti poslednému rozhodnutiu súdu má vyšší príjem takmer trojnásobne. Ak aj otec súčasne poukazoval na skutočnosť, že maloletému mesačne sporí sumou 50 eur mesačne, podľa jeho vlastného vyjadrenia, toto sporenie nie je uzatvorené na meno maloletého, preto nie je zrejmé, či v budúcnosti nasporené finančné prostriedky budú použité na potreby maloletého, alebo ich otec využije pre vlastné potreby alebo na potreby svojich ďalších detí. Súd konštatuje, že pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že právom dieťaťa je podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Miera životnej úrovne rodiča je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi a môže ju preukazovať aj výška mesačných nákladov rodiča, a to v súhrne, ale aj v jednotlivých položkách. Ak si otec môže zo svojho príjmu dovoliť platiť okrem nevyhnutných výdavkov na svoje živobytie a živobytie svojej rodiny aj životné poistenie v sume 102 eur, leasing na osobné motorové vozidlo v sume 185 eur, sporiť na rezervu v sume 100 eur, platiť dlhodobé sporenie v sume 150 eur, na hobby minúť 40 eur, investovať mesačne do vybavenia bytu sumu 100 eur, chodiť na dovolenky, splácať 10.000,- eur ročne pôžičku rodine manželky (čo súd na základe vykonaného dokazovania ani nemal za preukázané), podľa názoru súdu si otec rovnako môže dovoliť podporovať svojho syna v záujmovej činnosti (hokej) a prispievať mu vo forme výživného aj na túto záujmovú činnosť, hoci ide o finančne náročný šport. Súd je toho názoru, že práve takouto formou sa v danom prípade môže maloletý podieľať na životnej úrovni svojho otca, ktorá je nepochybne vyššia ako životná úroveň matky maloletého. Napokon, sám otec na pojednávaní uviedol, že chce maloletému prispievať aj nad rámec výživného, môže mu kupovať aj oblečenie, chce platiť výlety, avšak toto všetko chce platiť priamo v

škole alebo v obchode. Na základe tohto vyjadrenia nemožno dospieť k záveru, že nie je v možnostiach a schopnostiach otca prispievať na výživu maloletého v doteraz súdom určenej výške. Zároveň, súd konštatuje, že cieľom je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď si rodič zodpovedajúcim spôsobom splní svoju vyživovaciu povinnosť. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie vlastných potrieb, pričom zákon nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča alebo potreby iné.

33. Na základe vyššie uvedených skutočností možno konštatovať, že zmena pomerov od posledného rozhodnutia súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému nastala tak na strane otca, ako aj na strane matky a na strane maloletého. Otcovi síce pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť (+ v marci 2022 podľa jeho vyjadrenia očakávajú narodenie ďalšieho dieťaťa), no jeho mesačný príjem sa zvýšil takmer trojnásobne, otec tiež vlastní osobné motorové vozidlo a nadobudol spoluvlastnícky podiel k viacerým nehnuteľnostiam. Matke rovnako pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, má nižší príjem, vlastní osobné motorové vozidlo, rodina žije z materského, ktoré poberá partner matky. Maloletý je o štyri roky starší, navštevuje základnú školu a venuje sa hokeju. Súd je toho názoru, že hoci otcovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, je s ohľadom na príjem otca v jeho možnostiach a schopnostiach prispievať na výživu maloletého výživným aspoň v doteraz určenej výške, ktorá predstavuje cca 11% z jeho súčasného mesačného príjmu, a to bez toho, aby bola ohrozená výchova a výživa jeho druhého syna, resp. ďalšieho, ešte nenarodeného dieťaťa. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti potom súd návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti voči maloletému aj s ohľadom na vyjadrenie opatrovníka ako nedôvodný zamietol.

34. Hoci si matka maloletého uplatnila nárok na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia, o trovách predmetného konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Dôvody pre iné rozhodnutie o trovách konania súd v prejednávanej veci nezistil. Súd síce môže priznať v súlade s náhradu trov konania aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé, ide však o výnimku zo všeobecného pravidla, ktorá musí byť náležite odôvodnená. Smerodajné sú nielen osobné a majetkové pomery účastníkov, relevantné sú práve okolnosti prejednávanej veci. Súd však v danej veci nezistil jednak výnimočne ťaživú sociálnu a majetkovú situáciu na strane matky, a ani špecifické okolnosti prejednávanej veci, ktoré by mali smerovať k výnimočnému rozhodnutiu súdu, a to priznať trovy konania niektorej zo strán. myslí na špecifické situácie, kedy by bol napríklad podaný šikanózny návrh, čo súd v danom prípade nezistil. V mimosporových konaniach zároveň nemožno hovoriť ani o prípadnom úspechu, resp. neúspechu v konaní. Napokon, matka návrh, ktorým si uplatnila náhradu trov konania ani žiadnym spôsobom nezdôvodnila, a to či už vo svojom písomnom podaní alebo v priebehu pojednávania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Banská Bystrica, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení ( v spojení s .

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (, ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil ( ).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej značky ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov (, , ).

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom mu bola uložená peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších predpisov).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia ( )