Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_52Ek-1792-2023.pdf
PDF · 96.06 KB
No categories available
52Ek/1792/2023
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX D. E., zast. JUDr. Sára Tarnociová, advokátka, so sídlom Letecká 238/2, 962 31 Sliač, proti povinnej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX D. E., zast. F. A. B., advokátom, so sídlom Námestie SNP 87/8, 960 01 Zvolen, o vymoženie 19.173,38 eur, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Stacho Chladný, Exekútorský úrad so sídlom Stráž 223, 960 01 Zvolen, pod sp. zn. 350EX 624/23, o sťažnosti povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 52Ek/1792/2023 zo dňa 06.03.2024, takto
rozhodol:
I. Sťažnosť povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 52Ek/1792/2023 zo dňa 06.03.2024 z a m i e t a .
II. Oprávnenému nárok na náhradu trov sťažnostného konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 27.07.2023 sa začalo proti povinnej exekučné konanie pre vymoženie pohľadávky vo výške 19.173,38 eur na základe vykonateľného exekučného titulu – rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 27C/10/2019 zo dňa 23.12.2021, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25.01.2022 a vykonateľnosť dňa 29.03.2022. Súd vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie dňa 09.08.2023.
2. Dňa 21.09.2023 predložil súdny exekútor tunajšiemu súdu návrh povinnej na zastavenie exekúcie, ktorý povinná odôvodnila tým, že Okresný súd Banská Bystrica v odsudzujúcom rozsudku podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku uložil oprávnenému ako obžalovanému povinnosť nahradiť povinnej ako poškodenej škodu vo výške 11.750 eur a so zvyškom tohto nároku odkázal povinnú ako poškodenú na civilný proces. Dôsledkom úmyselného konania oprávneného sa povinná stala osobou ťažko zdravotne postihnutou, takmer nevidiacou odkázanou na pomoc tretej osoby. Povinná tiež poukázala na skutočnosť, že oprávnený sa domáha zaplatenia sumy 19.568,46 eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu – rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 27C/10/2019 zo dňa 23.12.2021, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25.01.2022 a vykonateľnosť dňa 29.03.2022, avšak neuvádza tú skutočnosť, že uznesením Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 03.02.2022 v tom istom konaní mu súd uložil povinnosť nahradiť trovy právneho zastúpenia v sume 8.755,30 eur a náhradu trov konania v sume 33 eur. V zmysle uvedeného preto právny zástupca povinnej už dňa 24.02.2022 adresoval právnemu zástupcovi oprávneného návrh dohody o započítaní vzájomných pohľadávok, avšak oprávnený takúto dohodu odmietol uzatvoriť. Na základe uvedeného z dôvodu, že nárok oprávneného je nižší, než aký má nárok povinná a smeruje proti osobe ťažko zdravotnej postihnutej, povinná podáva návrh na zastavenie exekúcie a navrhuje, aby poverený súdny exekútor vydal upovedomenie o zastavení exekučného konania. Povinná ďalej uviedla, že nevlastní žiaden majetok, či už hnuteľný alebo nehnuteľný, nie je výlučným alebo podielovým spoluvlastníkom žiadnej nehnuteľnosti, domu, bytu a podobne alebo pozemkových nehnuteľností, nie je držiteľom motorového
vozidla a nevlastní hnuteľný majetok väčšej hodnoty, ako napr. obrazy, zbrane, šperky, akcie, dlhopisy, cenné papiere a podobne.
3. Oprávnený sa k návrhu povinnej na zastavenie exekúcie vyjadril. Vo svojom stanovisku uviedol, že s návrhom povinnej nesúhlasí, pričom tento považuje za nedôvodný a zároveň nepreskúmateľný. Oprávnený má za to, že po vzniku exekučného titulu nenastali žiadne skutočnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. by bránili jeho vymáhateľnosti, alebo by tu boli akékoľvek iné dôvody, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná. Neexistujú žiadne hmotnoprávne ani procesné skutočnosti, pre ktoré musí byť exekúcia z dôvodov uvedených v ust. § 61k ods. 1 Exekučného poriadku v celom rozsahu alebo v časti zastavená.
4. Uznesením sp. zn. 52Ek/1792/2023 zo dňa 06.03.2024 súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie podľa ust. § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol a rozhodol, že oprávnený má voči povinnej nárok na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 189,29 eur. Predmetné uznesenie súd (v osobe vyššieho súdneho úradníka) odôvodnil tým, že povinná sa návrhom na zastavenie exekúcie domáha zastavenia exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku z dôvodu jednostranného započítania pohľadávky, a to oznámením – návrhom na uzatvorenie dohody o započítaní vzájomných pohľadávok zo dňa 24.02.2022, t.j. pred začatím exekučného konania s pohľadávkou oprávneného priznanej exekučným titulom. Započítanie pohľadávok je jedným zo spôsobov zániku záväzkov normovaných Občianskym zákonníkom, keď započítanie predstavuje náhradnú formu splnenia dlhu. Započítanie je forma bezhotovostného vyrovnania, ktoré sa nevykonáva skutočným splnením, ale odpočítaním vzájomných pohľadávok u veriteľa dlžníka a ktoré súčasne umožňuje ušetrenie dvojakého splnenia vzájomných pohľadávok a zjednodušenie majetkových vzťahov medzi účastníkmi. Tento kompenzačný prejav je jednostranným právnym úkonom, na ktorý sa nevyžaduje súhlas druhého účastníka, pretože ho možno vykonať aj proti jeho vôli. Započítaciu námietku (započítací prejav) možno uplatniť po tom, keď sa pohľadávky stretli a to od okamihu zročnosti pohľadávky, ktorá sa stala zročnou ako posledná. K zániku pohľadávok v dôsledku započítania dôjde v rozsahu, v akom sa pohľadávky navzájom kryjú. Ak je niektorá z nich vyššia, zaniká len do výšky započítanej protipohľadávky (rozhodnutie NS SR sp. zn. 1 M Cdo 18/2007). V zmysle ust. § 61e Exekučného poriadku účinného od 01.04.2017 sa však po začatí exekúcie prihliadne na jednostranné započítanie vzájomnej pohľadávky povinného voči oprávnenému, iba ak je priznaná exekučný titulom, na podklade ktorého by povinný mohol viesť exekúciu, keď zámerom zákonodarcu bolo zrýchliť exekučné konanie a neriešiť v jeho rámci dôvodnosť pohľadávok uplatňovaných na započítanie. Námietku jednostranného započítania tak môže povinný uplatniť v návrhu na zastavenie exekúcie relevantne iba vtedy, ak započíta judikovanú pohľadávku alebo ide o započítanie vzájomných pohľadávok dohodou účastníkov, čo v danom prípade splnené nie je. V prípadoch, keď skutočne nie je možné bez rozsiahleho dokazovania a bez odstraňovania vážnych pochybností dospieť k záveru, že konanie nie je uspôsobené na riešenie takýchto otázok najmä pre obmedzené použitie ustanovení Civilného sporového poriadku (najmä pre vylúčenie ustanovení o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii v zmysle § 200 Exekučného poriadku) a zásadnú neprípustnosť opravných prostriedkov (okrem sťažnosti) by bolo v rozpore so zámerom zákonodarcu v exekúcii prihliadnuť na účinky započítania (rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 359/2020 – 40 z dňa 22.06.2021). Vzhľadom na uvedené súd skonštatoval, že povinná k návrhu na zastavenie exekúcie nepredložila rozhodnutia, ktoré by preukazovali existenciu pohľadávky uplatnenej na započítanie, a preto nie je možné dospieť k záveru, že pohľadávka povinnej namietaná na započítanie reálne existuje. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností zaťažuje toho účastníka konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý tiež existenciu takýchto skutočností tvrdí. Keďže povinná súdu nepredložila relevantné dôkazy potvrdzujúce jej tvrdenia uvedené v návrhu na zastavenie exekúcie, má súd za preukázané, že povinná neuniesla dôkazné bremeno ohľadne tvrdených skutočností. Exekučný súd však poukázal na to, že povinná v prípade priznania jej pohľadávky súdnym rozhodnutím a následného jednostranného započítania vzájomnej judikovanej pohľadávky povinnej voči oprávnenému môže opätovne podať návrh na zastavenie exekúcie. V súvislosti s námietkou nemajetnosti povinnej súd skonštatoval, že preskúmavanie nemajetnosti povinného a prípadné zastavenie exekúcie exekútorom z dôvodu nemajetnosti je vecou výkonu exekúcie súdneho exekútora, ktorý zisťuje majetok povinného za účelom jeho následného zexekvovania. Súdny exekútor je povinný zisťovať zákonom stanoveným spôsobom v priebehu exekúcie všetky možnosti uspokojenia pohľadávky oprávneného. V prípade, ak je exekúcia vedená na majetok fyzickej osoby a do piatich rokov od začatia exekúcie, alebo od posledného zexekvovania sa nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré
by stačili aspoň na úhradu trov exekútora exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného v zmysle ut. § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku.
5. Proti uvedenému uzneseniu podala povinná v zákonnom stanovenej lehote sťažnosť, ktorú odôvodnila tým, že za jeden z dôvodov na zastavenie exekúcie považuje skutočnosť, že oprávnený bol rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 22.10.2021 sp. zn. 4Tk/5/2020 – 1135 uznaný vinným zo spáchania skutku, ktorý povinná podrobne popísala a v ktorom konaní jej bol priznaný nárok na náhradu škody titulom bolestného v sume 11.750 eur s tým, že so zvyškom nároku (30.000 eur titulom nemajetkovej ujmy) bola odkázaná na konanie občianskoprávne. Povinná ďalej uviedla, že pokiaľ sa oprávnený domáha zaplatenia sumy 19.568,46 eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu – rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 27C/10/2019, zo dňa 23.12.2021, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25.1.2022 a vykonateľnosť dňa 29.03.2022, tak v tomto konaní mu bolo súdom priznané nielen právo na zaplatenie sumy 19.568,46 eur, ale aj povinnosť v zmysle uznesenia Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 03.02.2022 v tom istom konaní nahradiť povinnej trovy právneho zastúpenia v sume 8.755,30 eur a náhradu trov konania v sume 33 eur, ku ktorej úhrade zatiaľ nedošlo, a preto je povinná toho názoru, že oprávnený si v exekučnom konaní uplatňuje viac, než je jeho reálny nárok. V zmysle uvedeného právny zástupca povinnej už dňa 24.02.2022 adresoval právnemu zástupcovi oprávneného návrh dohody o započítaní vzájomných pohľadávok, avšak oprávnený takúto dohodou odmietol uzatvoriť. Povinná nerozporuje, že o ňou uvádzaných skutočnostiach, nielen čo sa týka započítania vzájomne sa kryjúcich pohľadávok, ale aj oprávneným ťažkého poškodeného zdravia povinnej súd v čase vydania poverenia nemal vedomosť, stali sa mu však známymi z návrhu povinnej na zastavenie exekúcie a je nevyhnutné ich v ďalšom konaní zohľadniť.
6. V podaní zo dňa 16.04.2024 oprávnený uviedol, že na základe rozsudku okresného súdu mu mala menovaná vyplatiť sumu 19.173,38 eur ako vyrovnanie z BSM, pritom sú to už 2 roky a nič sa s tým nerobí. Jemu exekútor p. B. nariadil exekúciu, ktorú platí z dôchodku, pričom má aj iné pohľadávky, ale nemá ich z čoho platiť, lebo z dôchodku 626 eur mu 1 berie ústav a ostáva mu 71 eur, lebo exekútorovi idú ostatné financie.
7. Sťažnosť povinnej súd oprávnenému na vyjadrenie z dôvodu procesnej ekonómie nezasielal, nakoľko povinná v sťažnosti uvádzala rovnaké skutočnosti ako v návrhu na zastavenie exekúcie.
8. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
9. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
10. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
11. Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
12. Podľa § 245 CSP v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.
13. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
14. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
15. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
16. S poukazom na vyššie uvedené a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd preskúmal sťažnosťou napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a dospel k záveru, že vyšší súdny úradník pri rozhodovaní o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie správne zistil skutkový stav (vychádzal zo skutočností, ktoré tvorili obsah súdneho spisu) a z neho vyvodil správny právny záver, ktorý rovnako náležite odôvodnil. Súd nad rámec zistení uvádzaných vyšším súdnym úradníkom udáva nasledovné:
17. Exekučným titulom v predmetnej právnej veci je rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 27C/10/2019 zo dňa 23.12.2021, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25.01.2022 a vykonateľnosť dňa 29.03.2022. Povinná sa dovoláva zastavenia exekučného konania a to s poukazom na započítací prejav adresovaný oprávnenému formou návrhu dohody o započítaní vzájomných pohľadávok titulom judikovaného nároku v prospech povinnej.
18. V návrhu na uzatvorenie dohody o započítaní vzájomných pohľadávok sa uvádza, že na základe rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 23.12.2021, sp. zn. 27C/10/2019, ktorý sa stal právoplatným dňa 25.01.2022, bolo vyporiadané bezpodielové spoluvlastníctvo manželov – povinnej a oprávneného tak, že veci tvoriace masu BSM boli prikázané do výlučného vlastníctva povinnej, ktorej bola uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému na plné vyrovnanie podielov sumu 19.713,38 eur (ktorá sa vymáha v predmetnom exekučnom konaní). Výrokom III. uznesenia Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 03.02.2022, sp. zn. 27C/10/2019 – 263 bolo rozhodnuté takým spôsobom, že oprávnený je povinný zaplatiť klientke náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 8.755,30 eur a náhradu trov konania vo výške 33 eur (súdny poplatok). Na základe rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 22.10.2021 sp. zn. 4Tk/5/2020 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 01.02.2022 sp. zn. 5To/134/2021 bol oprávnený právoplatne uznaný za vinného z obzvlášť závažného zločinu vraždy v štádiu pokusu, za čo bol odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní desať rokov a súčasne mu bola uložená povinnosť nahradiť povinnej spôsobenú škodu vo výške 11.750 eur. Oprávnený je tak povinný zaplatiť povinnej sumu v celkovej výške 20.583,30 eur a povinná oprávnenému v celkovej výške 19.713,38 eur. Povinná navrhla oprávnenému uzatvoriť dohodu o započítaní vzájomných pohľadávok, na základe ktorej by došlo k započítaniu vyššie špecifikovaných ich vzájomných pohľadávok a to v rozsahu, v akom sa vzájomne kryjú, t.j. v sume 19.713,38 eur.
19. Podľa ust. § 61e Exekučného poriadku, po začatí exekúcie sa neprihliadne na jednostranné započítanie vzájomnej pohľadávky povinného voči oprávnenému, ibaže je priznaná exekučným titulom, na podklade ktorého by povinný mohol viesť exekúciu.
20. Ustanovenie § 61e sa na dohodu o započítaní, resp. návrh takejto dohody neaplikuje. Návrh na uzatvorenie dohody o započítaní nemožno podľa obsahu považovať ani za jednostranný započítací prejav osoby, ktorá uzavretie dohody navrhla, pretože návrhom na uzavretie dohody adresovaným druhej potenciálnej zmluvnej strane sa žiada jej súhlas, akceptácia takéhoto návrhu. Platí preto všeobecné pravidlo, že exekučný súd exekúciu zastaví, ak došlo k (platnému) uzavretiu dohody o započítaní po vzniku exekučného titulu alebo ak došlo k jednostrannému započítaniu vzájomnej pohľadávky povinného voči oprávnenému, priznanej exekučným titulom, na podklade ktorého by povinný mohol viesť exekúciu.
21. Podľa ust. § 581 Občianskeho zákonníka, započítanie je prípustné proti pohľadávke na náhradu škody spôsobenej na zdraví, ibaže by išlo o vzájomnú pohľadávku na náhradu škody toho istého druhu. Započítanie nie je prípustné ani proti pohľadávke, ktoré nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia.
22. (Jednostranný) započítací prejav oprávneného (dlžníka) proti takejto pohľadávke veriteľa (povinnej) nemá právne účinky. Naproti tomu táto pohľadávka je však spôsobilá na započítanie proti oprávneného (veriteľovej) pohľadávke.
23. Povinná však ani v návrhu na zastavenie exekúcie, ani v podanej sťažnosti neosvedčila ňou tvrdené skutočnosti, že disponuje vo vzťahu k oprávnenému exekučným titulom, na základe ktorého by mohla viesť exekúciu, t.j. súdu neboli predložené zo strany povinnej exekučné tituly – rozhodnutia súdov citované v návrhu na uzatvorenie dohody o započítaní vzájomných pohľadávok, taktiež zo samotného vyjadrenia povinnej, ako aj predloženého návrhu dohody o započítaní vzájomných pohľadávok nie je
zrejmé, či uznesenie o povinnosti oprávneného zaplatiť povinnej trovy právneho zastúpenia vo výške 8.775,30 eur a náhradu trov konania vo výške 33 eur nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť. Rovnako súdu nebol v tomto exekučnom konaní predložený rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica v trestnej veci, na základe ktorého sa povinná domáhala započítania v rozsahu priznaného bolestného v sume 11.750 eur.
24. Vyšší súdny úradník vo svojom rozhodnutí teda správne skonštatoval, že uvedené okolnosti neboli v tomto exekučnom konaní preukázané, a preto nebolo možné dospieť k záveru, že pohľadávka povinnej vo vzťahu k oprávnenému reálne existuje. Keďže uvedené skutočnosti neboli povinnou preukázané (hoci táto je v konaní zastúpená právnym zástupcom, t.j. osobou znalou práva), nebolo možné návrhu povinnej na zastavenie exekúcie vyhovieť.
25. Súd ďalej v sťažnostnom konaní z úradnej činnosti (zo súdneho registra tunajšieho súdu) zistil, že na tunajšom súde je vedené konanie pod sp. zn. 39Ek/2605/2022, v ktorom konaní si povinná v pozícii oprávnenej uplatnila nárok proti povinnému práve z titulu rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica v trestnom konaní zo dňa 22.10.2021 sp. zn. 4Tk/5/2020 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 01.02.2022 sp. zn. 5To/134/2021. Z uznesenia súdu v danom exekučnom konaní (o zamietnutí návrh povinného A. B.) zo dňa 19.12.2022 a vyjadrenia A. B. (podanie datované 06.11.2022) vyplýva: „Je zavádzajúce aj tvrdenie povinného (A. B.) podľa ktorého došlo k úhrade, resp. započítaniu jeho nárokov z vyporiadania BSM, keď ani oprávnený, ani povinný neurobili prejav adresovaný druhému účastníkovi, z ktorého by bolo zrejmé, ktorá pohľadávka a v akom rozsahu sa uplatňuje na započítanie proti pohľadávke druhého účastníka. Navyše pohľadávky oprávneného na náhradu škody a pohľadávka povinného na zaplatenie sumy 19.200 eur nie sú rovnakého druhu a teda ani nie je možné ich započítať.“
26. Započítací prejav je možné kvalifikovane urobiť dvojakým spôsobom: 1/ jednostranným právnym úkonom (bez súhlasu oprávneného), ktorý úkon je možné kvalifikovane urobiť v zmysle ust. § 61e Exekučného poriadku len za predpokladu, ak ide o pohľadávku povinnej, ktorá bola judikovaná (podľa vyjadrenia povinnej táto disponuje judikovanými pohľadávkami voči oprávnenému), alebo 2/ formou dohody, na ktorý započítací prejav je potrebný súhlas oprávneného. K započítaniu nedochádza automaticky len čo sa pohľadávky stretli. Vyžaduje sa na to právny úkon niektorého z účastníkov záväzkového právneho vzťahu, pričom musí ísť o prejav adresovaný druhému účastníkovi, z ktorého je zrejmé, ktorá pohľadávka a v akom rozsahu sa uplatňuje na započítanie proti pohľadávke veriteľa.
27. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti teda nemal súd preukázané, že by došlo kvalifikovane k jednostrannému započítaniu pohľadávky zo strany povinnej (nie je ani zrejmá výška súčasného nároku povinnej voči oprávnenému, nakoľko nie je zrejmé, v akej výške bol nárok povinnej v exekučnom konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 39Ek/2605/2022 uspokojený zrážkami z dôchodku povinného – v danom exekučnom konaní A. B.), rovnako nedošlo k uzavretiu dohody o vzájomnom započítaní medzi účastníkmi, ktorú skutočnosť potvrdila aj samotná oprávnená, keď po údajom zaslaní dohody o započítaní pohľadávok zo dňa 24.02.2022 následne vo svojom vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie dňa 06.11.2022 túto okolnosť sama poprela. Navyše ust. § 61e Exekučného poriadku umožňuje jednostranné započítanie judikovanej pohľadávky povinného proti judikovanej pohľadávke oprávneného len v prípade, že na základe exekučného titulu - rozhodnutia, ktoré priznáva povinnému pohľadávku voči oprávnenému, by povinný mohol viesť exekúciu, avšak ju nevedie. Nie je totiž prípustné, aby súd v jednom exekučnom konaní uznal jednostranné započítanie pohľadávky povinného proti pohľadávke oprávneného a povinný (v pozícii oprávneného) sa zároveň domáhal vymoženia tejto pohľadávky voči oprávnenému (v pozícii povinného) v inom exekučnom konaní, nakoľko by mohlo dôjsť k duplicitnému splneniu tej istej pohľadávky povinnej (v jednom exekučnom konaní započítaním proti pohľadávke oprávneného, čím by pohľadávku oprávneného nemusela v rozsahu započítania plniť a v druhom exekučnom konaní by ešte od oprávneného vymáhala a potenciálne aj vymohla svoju pohľadávku, o ktorú už ponížila pohľadávku oprávneného).
28. Povinná ani v sťažnostnom konaní nedoložila a nepreukázala existenciu právoplatne judikovaného nároku v rozsahu sumy 8.775,30 eur a 33 eur, na základe uznesenia Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 03.02.2022, sp. zn. 27C/10/2019.
29. So zreteľom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol, nakoľko v tomto štádiu konania nemal zo strany povinnej kvalifikovane preukázaný právny úkon smerujúci k započítaniu, resp. vzhľadom na iné exekučné konanie, v ktorom sa na jej návrh vymáha pohľadávka spočívajúca v škode na zdraví jej započítanie neprichádza do úvahy.
30. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd sťažnosť povinnej voči napadnutého rozhodnutiu zamietol.
31. O trovách sťažnostného konania súd rozhodol podľa ust. § 199a ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že v konaní o sťažnosti povinnej úspešnému oprávnenému nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko tomuto žiadne trovy v súvislosti s predmetnou sťažnosťou ani nevznikli (o tejto ani nemal vedomosť).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).