Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_9C-38-2021.pdf
PDF · 99.92 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/38/2021
Uznesenie
Okresný súd Bardejov v právnej veci navrhovateľa: BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava-Nové Mesto, IČO: 47 967 692, právne zastúpený advokátskou kanceláriou: JUDr. Lukáš Mojsej s.r.o., so sídlom Žižkova 2073/19, 040 01 Košice, proti odporkyni: S. E., L.. XX.XX.XXXX, J. E. XX, XXX XX J. L. E., o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto
rozhodol:
I. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamieta.
II. Odporkyni nepriznáva nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným Okresnému súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“) 20.10.2021 sa navrhovateľ z dôvodu jeho obavy na možnom zmarení exekúcie odporkyňou, domáhal vydania zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva k majetku odporkyne - konkrétne k parcelám č. XXX S. XXX, evidovaným pre okres J., M. J. a katastrálne územie J. L. E. L. B. XXX, ktorým záložným právom by bola zabezpečená pohľadávka navrhovateľa v sume 6 638,41 Eur, ktorá mu voči odporkyni plynie zo „Zmluvy o úvere lepšia splátka“ (ďalej len „úverová zmluva“) č. XXXXXXXXXX, A. XX.XX.XXXX medzi právnym predchodcom navrhovateľa - Poštovou bankou a,s. (ďalej len „veriteľ“) na jednej strane a odporkyňou na strane druhej.
2. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že na základe zmienenej úverovej zmluvy z 25.03.2014 veriteľ, ako jeho právny predchodca, poskytol odporkyni úver v sume 2 650,- Eur, ktorý odporkyňa napriek opakovaným výzvam, riadne a včas nesplatila s tým, že aktuálna suma pohľadávky vo výške 6 638,41 Eur pozostávajúca zo sumy istiny vo výške 2 350,- Eur, zo zmluvných úrokov vo výške 3 987,80 Eur a zo sankčných úrokov vo výške 300,61 Eur, bola na základe zmluvy o postúpení pohľadávok z 20.06.2018 postúpená veriteľom ako postupcom v prospech navrhovateľka ako postupníka, ktorú skutočnosť mal postupca oznámiť odporkyni. Navrhovateľ podotkol, že predpokladmi nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ktorého cieľom je posilniť postavenie veriteľa vo vykonávacom konaní pred jeho zmarením dlžníkom, sú spôsobilý predmet záložného práva, zabezpečenie peňažnej pohľadávky a existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Podľa navrhovateľa parcely č. XXX S. XXX, evidované pre okres J., M. J. a katastrálne územie J. L. E.D. L. B. XXX, ktoré sú vo vlastníctve odporkyne sú spôsobilým predmetom zriadenia záložného práva a cit. „... nariadením zabezpečovacieho opatrenia, vzhľadom na výšku pohľadávky, nijakým spôsobom neobmedzí alebo neznevýhodní Dlžníka nad primeranú mieru.“, ďalej podľa navrhovateľa predloženými listinnými dôkazmi navrhovateľ nielenže osvedčil existenciu peňažnej pohľadávky ako to vyžaduje právna úprava, ale jej existenciu aj preukázal a napokon existenciu obavy z možného zmarenia budúcej exekúcie navrhovateľ odôvodnil tým, že cit. „...žalovaná napriek opakovaným výzvam nesplnila svoj záväzok a existuje predpoklad, že ani dobrovoľne nesplní svoj záväzok. (...) Poukazujeme na skúsenosti z praxe, že v obdobných prípadoch dlžníci po začatí súdneho konania sa snažia scudziť svoj majetok, aby sa vyhli zaplateniu záväzkov.
Žalovaný svoj dlh voči Žalobcovi riadne a včas nesplnil, o čom bol Žalobcom upovedomený, a to napriek tomu, že Žalovaný je vlastníkom nehnuteľnosti, a teda disponuje majetkom, z ktorého by bolo možné pohľadávku Žalobcu uspokojiť. Žalobca má obavu, že by počas súdneho konania o zaplatenie peňažnej pohľadávky mohlo dôjsť zo strany Žalovaného k takej zmene v majetkových pomeroch vo vzťahu k nehnuteľnosti Žalovaného, ktorá by mohla ohroziť riadne vykonanie exekúcie, či už formou scudzenia nehnuteľností vo vlastníctve Žalovaného tretej osobe, prípadne zriadením zmluvného záložného práva alebo inou dispozíciou s nehnuteľnosťami, ktorá by mala za následok zhoršenie vymožiteľnosti pohľadávky Žalobcu a ohrozenie výkonu exekúcie. (...) žalovaný nárok žalobcu nikdy nespochybnil, naopak, čiastočne ho plnil. (...) Vzhľadom na to, že Žalovaná si dlhodobo neplní svoje peňažné, má Žalobca dôvodné obavy, že exekúcia iniciovaná Žalobcom bude ohrozená.“ Napokon navrhovateľ vo svojom návrhu tiež uviedol cit. „Totiž, podľa ustanovenia § 343 ods. 3 CSP výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Tzn. prostredníctvom tohto inštitútu Navrhovateľ získa postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky až v prípadnom exekučnom konaní.“
3. Prílohou návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia boli: pre M. J., M. J. S. T. Ú. J. L. E.D. vedený LV XXX a úverová zmluva z XX.XX.XXXX.
4. Podľa Okresným úradom J., katastrálnym odborom, pre okres J., M. J. S. T. Ú. J. L. E.D. vedeného LV XXX sú na ňom evidované tieto nehnuteľnosti:
- parcela CKN XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 426 m2;
- parcela CKN XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 924 m2 a
- rodinný dom so súpisným č. XXXX, postavený na parcele CKN XXX, ktorých výlučnou vlastníčkou titulom dedenia cit. „M..M. K.. X. XX/XX-XXX/XX“ je odporkyňa. Podľa poznámky v LV 162 je na uvedené nehnuteľnosti už zriadené záložné exekučné právo cit. „Exekútorský úrad Poprad, súdny exekútor JUDr. Róbert Rychtarčík, ul. 1. mája 223/25, 058 01 Poprad, vydáva exekučný príkaz 145EX 125/19 zo dňa 04.04.2019 na vykonanie exekúcie zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosti: parcela Q. T. XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 426 m2, parcela Q. T. XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 924 m2, stavba rodinný dom s.č. XXXX postavený na G. Q. T. XXX vo vlastníctve povinného E. S., O.. Y. v podiele 1/1 - X. XXX/XXXX - v.z. XX/XX Čiastočné zrušenie exekučného zál. práva - X. XXXX/XXXX“
5. Dňa 25.03.2014 Poštová banka a.s. (veriteľ) uzavrela s odporkyňou „Zmluvu o úvere lepšia splátka“ (ďalej len „úverová zmluva“), na základe ktorej veriteľ poskytol odporkyni úver v sume 2 650,- Eur, ktorý sa odporkyňa zaviazala splácať v 60-tich splátkach po 71,- Eur mesačne vždy k 25. dňu v mesiaci, počnúc prvou splátkou splatnou 25.04.2014, s termínom jej konečnej splatnosti k 25.03.2019 a s dobou trvania - neuvedená, pozn. súdu. Celkové náklady, ktoré mala odporkyňa za úver zaplatiť predstavovala suma 1 615,59 Eur a celkovo mala odporkyňa zaplatiť sumu - neuvedená, pozn. súdu, pri RPMN úveru 24,24 %, priemernej RPMN 20,54 % a pri ročnej úrokovej sadzbe 19,90 %. Úver nebol poistený.
6. Podľa § 343 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP“) „Zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.“
7. Podľa § 343 ods. 2 CSP „Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.“
8. Podľa § 343 ods. 3 CSP „Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.“
9. Podľa § 344 CSP „Ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.“
10. Podľa § 324 ods. 1 CSP „Pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
11. Podľa § 324 ods. 2 CSP „Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.“
12. Podľa § 324 ods. 3 CSP „Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.“
13. Podľa § 325 ods. 1 CSP „Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.“
14. Podľa § 326 ods. 1 CSP „V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.“
15. Podľa § 326 ods. 2 CSP „K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.“
16. Podľa § 328 ods. 1 CSP „ Ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenia, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.“
17. Podľa prvej vety § 328 ods. 2 CSP „O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.“
18. Podľa prvej vety § 329 ods. 1 CSP „Súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.“
19. Podľa § 329 ods. 2 CSP „Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.“
20. Podľa § 331 ods. 1 CSP „Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.“
21. Znakom zabezpečovacieho opatrenia je, že slúži na dočasnú bezodkladnú úpravu pomerov medzi sporovými stranami ak je daná (osvedčená) obava, že exekúcia bude ohrozená, t.j. slúži vyslovene na odvrátenie obavy z ohrozenia exekúcie „peňažnej“ pohľadávky veriteľa, t.j. nie za účelom odvrátenia obavy z nemožnosti exekvovať akýkoľvek (aj nepeňažný) vymáhateľný nárok, ale iba za účelom zabezpečenia „peňažnej“ pohľadávky veriteľa. Inými slovami povedané, zmyslom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia ja zvýšiť šance na vymožiteľnosť peňažnej pohľadávky veriteľa a obmedziť možnosti dlžníka zbaviť sa majetku, ktorý by inak bolo možné exekúciou postihnúť.
22. Vzhľadom na skutočnosť, že nariadením zabezpečovacieho opatrenia dochádza zásadným spôsobom k zásahu do dispozičných práv vlastníka (dlžníka) nakladať so svojím majetkom, súd pri rozhodovaní o jeho nariadení musí zvážiť nielen mieru ohrozenia úhrady peňažnej pohľadávky navrhovateľa (veriteľa), ktorý sa domáha jeho vydania, ale rovnakou mierou musí zohľadniť aj primeranosť ujmy, ktorá by týmto zásahom mohla byť spôsobená na majetku odporcu (dlžníka) a to v zmysle dodržania zásady proporcionality, zmyslom ktorej je, aby zriadením záložného práva zabezpečovacím opatrením nebola spôsobená ujma na základných právach odporcu a aby takáto ujma nebola neprimeraná sledovanému cieľu zabezpečiť osvedčenú peňažnú pohľadávku navrhovateľa.
23. Z charakteru zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre jeho vydanie a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný
formálny postup stanovený na dokazovanie v civilnom procese, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné zákonné predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to predovšetkým podaný návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, spôsobilý predmet záložného práva, existencia peňažnej pohľadávky, existencia reálnej obavy, že bude exekúcia ohrozená. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je ďalej nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku (v tomto prípade o existencii peňažnej pohľadávky a výšky hodnoty zálohu, do ktorej výšky má byť zabezpečená pohľadávka), ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana.
24. Zabezpečovacie opatrenie, ako už bolo uvedené, môže slúžiť len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky, ale je dôležité, aby konkrétna peňažná pohľadávka bola špecifikovaná tak, aby bolo možné identifikovať, že tento peňažný nárok trvá a že je dôvodný. Bez osvedčenia dôvodnosti a trvania peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a vo vzťahu ku ktorému môže byť ohrozená exekúcia, nemôžu byť splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
25. V danom prípade sa navrhovateľ domáha vydania zabezpečovacieho opatrenia zriadením sudcovského záložného práva na výlučne súkromnom (individuálnom) majetku odporkyne za účelom zabezpečenia svojej budúcej možnej peňažnej pohľadávky spočívajúcej v jemu postúpenom nároku na splatenie úveru z úverovej zmluvy, ktorá mala byť uzavretá 25.03.2014 medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou, s tým, že navrhovateľ uviedol, že ako postupník sa bude vo veci samej podanou žalobou domáhať uhradenia tejto pohľadávky voči v tomto konaní odporkyni a to do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o nariadení zabezpečovacieho opatrenia. Navrhovateľ pritom svoju obavu z neuhradenia mu tohto úveru odporkyňou odôvodnil, jednako všeobecnou obavou plynúcou z jeho skúseností, že dlžníci po podaní žaloby voči nim na úhradu nimi nesplatených úverov, sa zbavujú majetku s cieľom poškodiť veriteľa zmarením vymožiteľnosti jeho nároku a jednako ju zdôvodňuje aj predpokladom ad hoc, že tým, že odporkyňa doposiaľ úver nesplácala riadne a včas, že tento ani nesplatí. No a napokon navrhovateľ dôvodnosť ním podaného návrhu odôvodnil aj tým, že k jeho podaniu mu svedčí aktívna vecná legitimácia, pretože peňažná pohľadávka plynúca mu z úverovej zmluvy z 25.03.2014 mu bola postúpená z tejto úverovej zmluvy veriteľom, ako jeho právnym predchodcom.
26. Vzhľadom na uvedené bolo prvoradou úlohou okresného súdu posúdiť, či navrhovateľ dostatočne hodnoverne osvedčil svoju aktívnu legitimáciu na podanie predmetného návrhu na vydanie ním žiadaného zabezpečovacieho opatrenia a následne či navrhovateľ osvedčil dôvodnosť a trvanie peňažného nároku voči odporkyni zabezpečenia ktorého sa podaným návrhom domáha a v neposlednom rade aj, či navrhovateľom navrhované zabezpečovacie opatrenie by vzhľadom na okolnosti veci bolo primeraným zásahom do vlastníckeho práva odporkyne k predmetu zálohu a tiež či navrhovateľ dostatočne osvedčil existenciu dôvodnej obavy o možnom zmarení exekúcie odporkyňou.
27. V uvedených súvislostiach okresný súd považuje za nevyhnutné pozastaviť sa pri podstate inštitútu vecnej legitimácie v spore, ktorá znamená, že hmotné právo buď (i) v prípade žalobcu mu priznáva ním uplatňované právo resp. nárok, ktorý si je z tohto dôvodu oprávnený uplatniť (t.j. aktívna vecná legitimácia) alebo (ii) v prípade žalovaného mu podľa hmotného práva svedčí voči nemu v spore uplatňovaná povinnosť (t.j. pasívna vecná legitimácia). Inými slovami povedané, nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide a o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. Nedostatok vecnej legitimácie na strane žalobcu, či žalovaného znamená, že žalobe nemožno vyhovieť. Predpokladom úspešnosti žaloby je, že žalobca preukáže, že je nositeľom tvrdeného hmotného práva a že žalovaný je nositeľom zodpovedajúcej hmotnoprávnej povinnosti. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného), je primárnym základom každého súdneho konania a súd ju vždy skúma prioritne aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta.
28. Navrhovateľ v ním podanom návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia síce tvrdí, že je nositeľom práva z pohľadávky plynúcej mu z úverovej zmluvy z 25.03.2014 voči odporkyni a to
titulom postúpenia mu tejto pohľadávky 20.06.2018 pôvodným veriteľom, avšak toto svoje tvrdenie žiadnym spôsobom neosvedčil, t.j. nepredložil ani len zmluvu o postúpení mu pohľadávky z 20.06.2018 so špecifikáciou jemu postúpenej pohľadávky voči odporkyni a nepredložil ani podklady nevyhnutné na osvedčenie účinného postúpenia bankovej pohľadávky a to minimálne odporkyni preukázateľne doručené oznámenie o postúpení pohľadávky z úverovej zmluvy z 25.03.2014 z pôvodného veriteľa (Poštová banka a.s.) na navrhovateľa. Už uvedené neosvedčenie elementárneho predpokladu na vyhovenie návrhu, ktorým je osvedčenie, že navrhovateľ je skutočne nositeľom hmotného práva, ochrany ktorého sa jeho zabezpečením záložným právom dovoláva, bolo dostatočným dôvodom na jeho zamietnutie.
29. Okrem uvedeného, mal okresný súd za to, že navrhovateľ v tomto prípade napr. predložením výpisu z úverového účtu odporkyne a pod. (ktoré podklady by titulom cessie mal mať navrhovateľ k dispozícii), neosvedčil ani dôvodnosť (čo do predpokladanej výšky) a trvanie peňažného nároku voči odporkyni, ktorému sa má poskytnúť ochrana a vo vzťahu ku ktorému môže byť ohrozená exekúcia. Inými slovami navrhovateľ neosvedčil to, že úver, ktorý na základe úverovej zmluvy z 25.03.2014 mal byť jeho právnym predchodcom poskytnutý odporkyni, jej aj skutočne bol bezhotovostne poukázaný a teda, že jej bol skutočne poskytnutý a v akej sume a neosvedčil ani jeho aktuálnu sumu, t.j. prípadne akú sumu z poskytnutého úveru odporkyňa už splatila a pod.. Takže ďalším dôvodom na zamietnutie návrhu navrhovateľa bolo, že navrhovateľ neosvedčil, že peňažný nárok, ktorého zabezpečenia sa domáha, trvá a že je dôvodný; neosvedčil samotnú existenciu tejto pohľadávky a v súvislosti s tým nemôže byť ani osvedčené nebezpečenstvo ohrozenia jej exekúcie, bez osvedčenia skutočností ktorých je predmetný návrh nedôvodný.
30. Napokon, ako už bolo uvedené, požiadavka na zriadenie záložného práva musí byť primeraná, čo znamená nie len aspoň osvedčenie vyčíslenia peňažnej pohľadávky (čo navrhovateľ tiež nesplnil, keďže túto len tvrdil ale neosvedčil, viď vyššie), ale tiež aj osvedčenie hodnoty zálohu, t.j. aspoň približné vyčíslenie hodnoty nehnuteľností vo vlastníctve odporkyne, pre dovolenú primeranosť zásahu do jej individuálnych práv, čo navrhovateľ taktiež nesplnil, tj. hodnoverne neosvedčil výšku hodnoty navrhovaného zálohu, čo do hodnoty nehnuteľností vo vlastníctve odporkyne. V zmysle zásady proporcionality, t.j. primeranosti zásahu do vlastníctva odporkyne by hodnota zabezpečovanej peňažnej pohľadávky mala korešpondovať aj s hodnotou nehnuteľného majetku, ktorý by mal byť na zabezpečenie tejto pohľadávky vlastníkovi „zablokovaný“. Inými slovami, zo skutočností uvádzaných navrhovateľom nie je zrejmé, či vzhľadom na všetky okolnosti je ním udávaná suma peňažnej pohľadávky úmerná (primeraná) hodnote individuálneho majetku odporkyne, v nakladaní s ktorým by mala byť zabezpečovacím opatrením obmedzená, a teda či takýto zásah do individuálneho vlastníckeho práva odporkyne by bol úmerný, adekvátny a ústavne akceptovateľný v interakcii s právom navrhovateľa na zabezpečenie jeho neistej peňažnej pohľadávky. Navyše v tomto prípade je nutným uviesť, že navrhovateľ jednako ponechal bez povšimnutia, že podľa ním predloženého pre k.ú. Bardejovská Nová Ves vedeného LV 162, na jednej z parciel na ktorých navrhoval zriadiť záložné právo je postavený rodinný dom, takže z hľadiska primeranosti zásahu do práv odporkyne v interakcii na sumu zabezpečovanej pohľadávky (v prípade, žeby bola osvedčená, čo nebola) by bolo nutným zohľadniť aj to, že pre prípad výkonu záložného práva by mohol byť nastolený stav, kedy by parcela ako predmet zálohu mohla byť vo vlastníctve iného subjektu odlišného od odporkyne vlastniacej onen rodinný dom, ku ktorému by tak nemala prístup, a jednako navrhovateľ nezohľadnil ani skutočnosť, že k na zmienenom LV XXX evidovaným nehnuteľnostiam už bolo zriadené exekučné záložné právo sp. zn. 145EX 125/19, čo samozrejme nie je prekážkou na zriadenie ďalšieho alebo viacerých záložných práv k tej istej veci, avšak v tomto prípade pre posúdenie vhodnosti a účelnosti zriadenia ďalšieho záložného práva k tým istým nehnuteľnostiam by sa žiadalo aj osvedčenie sumy exekučným záložným právom už zabezpečenej inej pohľadávky, čo by malo byť v konečnom dôsledku predovšetkým v záujme samotného navrhovateľa, avšak ani túto skutočnosť navrhovateľ neosvedčil.
31. Pre úplnosť veci okresný súd dodáva, že dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva, obmedzujúceho v podstatnej mierte vlastníka predmetu zálohu s ním disponovať, nemôže byť založené iba na všeobecnej obave navrhovateľa plynúcej z jeho skúseností s inými dlžníkmi odlišnými od odporkyne, ale malo by byť založené na jeho dôvodnej obave, že v danom konkrétnom prípade možno mať u odporkyne, vzhľadom na jej správanie sa, dôvodnú obavu, že bude mariť výkon rozhodnutia spočívajúci v uspokojení peňažnej pohľadávky navrhovateľa.
32. Vzhľadom na uvedené, keďže skutkové tvrdenia navrhovateľa na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ostali iba v rovine nepodložených (neosvedčených) tvrdení, čo v žiadnom prípade nemôže byť podkladom pre rozhodnutie súdu o zriadení záložného práva na nehnuteľnostiach vo vlastníctve odporkyne, okresný súd tento návrh zamietol tak, ako to je uvedené vo výroku I. tohto rozhodnutia.
33. Podľa § 255 ods. 1 CSP „Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.“
34. Podľa § 262 ods. 1 CSP „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.“
35. Podľa § 262 ods. 2 CSP „O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“
36. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP na základe zásady úspechu. Keďže navrhovateľ nebol v konaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia úspešný, mala by náhrada trov konania patriť v konaní úspešnejšej odporkyni, avšak keďže odporkyni v konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli okresný súd jej nárok na ich náhradu nepriznal, tak ako je to uvedené vo výroku II. tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto odvolanie podal.