Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Sa/7/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, sudcom JUDr. Ondrejom Hviščom, PhD., v právnej veci žalobcu: Ľ. R., V.Á. XX, XXX XX W. Z., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a10, 813 63 Bratislava, v konaní o správnej žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 49478-3/2018-BA z 05.09.2018, takto

rozhodol:

I. Správny súd správnu žalobu z a m i e t a.

II. Právo na náhradu trov konania účastníkom konania nepriznáva.

odôvodnenie:

I.

Administratívne konanie

1. Sociálna poisťovňa, pobočka Spišská Nová Ves, rozhodnutím číslo: , zo dňa 6. marca 2018, rozhodla v zmysle prvý bod o sociálnom poistení v platnom znení (ďalej aj „“), že samostatne zárobkovo činnej osobe, pánovi Ľ. R., vzniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 1. júla 2009.

2. Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktoré bolo Sociálnej poisťovni, pobočka Spišská Nová Ves, doručené dňa 23. apríla 2018. Sociálna poisťovňa, ústredie, ako odvolací orgán, preskúmala napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu a dospela k záveru, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané v súlade s platnými právnymi predpismi, preto odvolanie zamietla a napadnuté rozhodnutie potvrdila rozhodnutím číslo: 49478-3/2018-BA, zo dňa 5. septembra 2018. Rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, nadobudlo právoplatnosť dňa 13. septembra 2018.

3. Správne orgány oboch stupňov vychádzali zo skutkového stavu, že podľa Výpisu zo Živnostenského registra Okresného úradu Poprad, číslo živnostenského registra: 740-23477, bol žalobca držiteľom živnostenského listu SP. č. OŽP-0/2008/00941-00002 s dátumom vzniku oprávnenia 15. augusta 2008 a s dátumom zániku oprávnenia 1. apríla 2017 (v období od 1. januára 2011 do 3. marca 2013 a od 1 . januára 2015 do 31. decembra 2016 mal žalobca pozastavené prevádzkovanie živnosti). Toto živnostenské oprávnenie žalobcu oprávňovalo na vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti a práve na základe daného živnostenského listu mal žalobca na účely sociálneho poistenia právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle § 5 písm. b) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2010.

4. Ak samostatne zárobkovo činná osoba dosiahne v predchádzajúcom kalendárnom roku príjem podľa a v znení neskorších predpisov alebo výnos súvisiaci s podnikaním

a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou vyšší ako ustanovuje zákon o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, vzniká jej od 1. júla kalendárneho roka povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, ktoré trvá až do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka, kedy dochádza k opätovnému posudzovaniu príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo výnosov súvisiacich s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou.

5. Z údajov, ktoré Sociálnej poisťovni poskytlo Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky (od 1. januára 2012 Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky), vyplýva, že príjmy žalobcu zo živnosti za rok 2008 predstavovali sumu 127 997,00 Sk, a teda boli vyššie ako zákonom stanovená suma 106 827,00 Sk. Na základe predmetnej výšky príjmov žalobcovi v období od 1. júla 2009 do 30. júna 2010 vzniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie.

II.

Správna žaloba, vyjadrenie žalovanej

6. Žalobca v správnej žalobe z 7.11.2018, doručenej do podateľne Krajského súdu v Prešove (pozn. správna žaloba bola podaná na nepríslušný súd) dňa 12.11.2018, v zákonom stanovenej lehote ( ) namietal takto: „Zamestnanec Sociálnej poisťovne ma pri odovzdaní výpisu z Daňového priznania v marci 2009 uistil, že odvodová povinnosť za rok 2008 sa na mňa nevzťahuje, prijatá dotácia z UPSVAR vo výške 87984,- Sk sa nezapočítava do príjmu, mal som to vpísať do dolnej časti výpisu z Daňového priznania. Ako je možné, že keď to nebolo v súlade so zákonom, má Sociálna poisťovňa nevyzvala na nápravu v roku 2009, hneď po podaní. Plateniu odvodov som sa nikdy nevyhýbal.“

7. Žalovaný správny orgán v písomnom vyjadrení z 17.06.2019 zopakoval svoju argumentáciu obsiahnutú v preskúmavanom rozhodnutí a navrhol správnu žalobu žalobcu zamietnuť ako nedôvodnú, argumentujúc nasledovne:

„Keďže u žalobcu došlo v spornom období k naplneniu všetkých zákonom o sociálnom poistení taxatívne ustanovených podmienok pre vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia ( ), bol žalobca povinný sa v zmysle zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2010 prihlásiť na nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie najneskôr do ôsmich dní od vzniku týchto poistení a následne odhlásiť sa z týchto poistení do ôsmich dní od ich zániku. Z dôvodu, že žalobca si túto svoju povinnosť nesplnil (nepodal Registračný list fyzickej osoby - prihlášku na poistenie k 1 . júlu 2009, resp. Registračný list fyzickej osoby - odhlášku z poistenia k 30. júnu 2010) bola Sociálna poisťovňa, pobočka Spišská Nová Ves, povinná podľa bod prvý, zákona o sociálnom poistení rozhodnúť o vzniku povinného poistenia žalobcu k 1. júlu 2009 a o zániku povinného poistenia dňa 30. júna 2010, ako o spornom prípade. Spornosť prípadu spočívala práve v nepodaní vyššie spomínaného Registračného listu fyzickej osoby - prihlášky a Registračného listu fyzickej osoby - odhlášky.

Pri posudzovaní príjmov relevantných na vznik, resp. na trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby Sociálna poisťovňa vychádza vždy z údajov Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky (do 31. decembra 2011 Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky), ktoré Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky poskytuje príslušným pobočkám Sociálnej poisťovne z daňových priznaní predložených daňovými subjektmi.

Sociálna poisťovňa nie je oprávnená spochybňovať pravdivosť údajov, ktoré sú jej poskytované inými inštitúciami. Podávané informácie sú pre ňu záväzné, pričom nepatrí do kompetencie Sociálnej poisťovne skúmať ich správnosť. Keďže žalobca si v daňovom priznaní za rok 2008 uviedol do kolónky „príjmy zo živnosti” aj príjem získaný v podobe štátnej dotácie, pričom výška týchto príjmov prevyšovala zákonom ustanovenú hranicu príjmu, Sociálna poisťovňa bola povinná túto skutočnosť akceptovať Daňový subjekt je sám zodpovedný za správnosť vyplnenia daňového priznania, údaje vo Výpise z daňového priznania za rok 2008, ktorý žalobca v súlade s § 228 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2010 predložil Sociálnej poisťovni, pobočka Spišská Nová Ves, vysunuté pracovisko Levoča, dňa 8. apríla 2009, mali následne plne korešpondovať s údajmi uvedenými v daňovom priznaní za rok 2008, ktoré žalobca predložil správcovi dane dňa 26. marca 2009, čomu tak nebolo.“ K vyjadreniu sa už žalobca nevyjadril vo forme repliky.

8. Pojednávanie v predmetnej veci sa konalo dňa 5.11.2021 za prítomnosti žalobcu a zástupcu žalovanej, ktorý uviedol, že poukazuje na obsah vyjadrenia žalovanej k správnej žalobe zo dňa 17.6.2019, predloženého správnemu súdu, ako aj na samotný obsah preskúmavaného rozhodnutia a tiež prvostupňového rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Spišská Nová Ves z 6.3.2018. Žalobca na pojednávaní poukázal na dôvody obsiahnuté v správnej žalobe a opísal priebeh komunikácie na správnom orgáne prvého stupňa a preto trval na tom, že napádané rozhodnutia sú nezákonné.

III.

Dôvody rozhodnutia správneho súdu

9. Krajský súd v Košiciach ako správny súd konajúc podľa procesnoprávnych podmienok uvedených v () v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach ( a nasl. ) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, ako aj obsah administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že správnej žalobe nie je možné vyhovieť.

10. Podľa § 5 písm. b) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 1. januára 2004 do 31. decembra 2010, samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá má oprávnenie prevádzkovať živnosť.

Podľa (účinnom od 1. januára 2008 do 31. decembra 2010), povinne nemocensky poistená je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12- násobok vymeriavacieho základu uvedeného v .

Podľa (účinnom od 1. januára 2008 do 31. decembra 2010), povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v , a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v , ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa (účinnom od 1. januára 2008 do 31. decembra 2009), vymeriavací základ je mesačne najmenej vo výške minimálnej mzdy zamestnancov v pracovnom pomere odmeňovaných mesačnou mzdou, ktorá platí k prvému dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa platí poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti a poistné do rezervného fondu solidarity.

Podľa § 228 ods. 3 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 1. januára 2004 do 31. decembra 2010, samostatne zárobkovo činná osoba je povinná prihlásiť sa na nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie najneskôr do ôsmich dní od vzniku týchto poistení a odhlásiť sa z týchto poistení do ôsmich dní od ich zániku.

11. Správny súd preskúmal rozhodnutie prvostupňového orgánu z 6.3.2018, ako aj rozhodnutie žalovaného z 5.9.2018, vychádzajúc pritom z citovaných ustanovení zákona o sociálnom poistení, aby v rámci súdneho prieskumu predovšetkým objasnil, či sa žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán dostatočným spôsobom vysporiadali s argumentáciou žalobcu o jeho namietaných právach.

12. Z pripojeného administratívneho spisu je zrejmé, že prvostupňovým rozhodnutím Sociálna poisťovňa, pobočka Spišská Nová Ves, rozhodnutím číslo: , zo dňa 6. marca 2018, rozhodla v zmysle § 178 ods. 1 písm. a) prvý bod zákona o sociálnom poistení v platnom znení, že samostatne zárobkovo činnej osobe, pánovi Ľ. R., vzniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 1. júla 2009. Dôvodom takéhoto rozhodnutia bolo zistenie údajov z Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky (od 1. januára 2012 Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky), že

žalobca účastník, ako samostatne zárobkovo činná osoba, dosiahol príjem zo živnosti za rok 2008 v sume 127 997,00 SKK (daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby správca dane zaevidoval dňa 26. marca 2009), t. j. vyšší, ako zákonom ustanovená suma 106 827,00 SKK za rok 2008.

13. Žalovaný správny orgán - Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím 49478-3/2018-BA, zo dňa 5. septembra 2018 zamietol odvolanie žalobcu v celom rozsahu podľa § 218 ods. 2 zákona o sociálnom poistení a potvrdil napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Spišská Nová Ves, rozhodnutím číslo: , zo dňa 6. marca 2018. Odvolací správny orgán vychádzal z vyššie citovaných referenčných noriem a zo zisteného skutkového stavu, ktorý je zachytený v administratívnom spise (bod 3. rozsudku).

14. Správny sud overil žalovaným zistený skutkový stav v administratívnom spise, pričom ten sa zhoduje so skutkovým stavom, ktorý je popísaný vyššie (bod 3. rozsudku). Vyššie popísaný skutkový stav nebol v konaní sporný, nakoľko žalobca uvádzal rovnaké skutkové zistenia, rozdiel bol však v ich právnom hodnotení. Podstata žalobcových námietok smerovala k výčitke správnemu orgánu, že ho nesprávne v roku 2009 administratívny pracovník správneho orgánu prvého stupňa informoval o povinnosti platiť odvody.

15. Na pojednávaní dňa 5.11.2021 správny súd zrekapituloval priebeh administratívneho konania a požiadal právneho zástupcu žalovaného, aby objasnil praktickú stránku činnosti správneho orgánu s poukazom na vyhodnocovanie predložených listín zo strany účastníkov konania. Právny zástupca žalovaného poukázal na skutkovú stránku veci v prípade žalobcu a zopakoval, že pri posudzovaní príjmov relevantných na vznik, resp. na trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby Sociálna poisťovňa vychádza vždy z údajov Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, pričom Sociálna poisťovňa nie je oprávnená spochybňovať pravdivosť údajov, ktoré sú jej poskytované inými inštitúciami. Podávané informácie sú pre ňu záväzné, pričom nepatrí do kompetencie Sociálnej poisťovne skúmať ich správnosť. Keďže žalobca si v daňovom priznaní za rok 2008 uviedol do kolónky „príjmy zo živnosti” aj príjem získaný v podobe štátnej dotácie, pričom výška týchto príjmov prevyšovala zákonom ustanovenú hranicu príjmu, Sociálna poisťovňa bola povinná túto skutočnosť akceptovať.

16. Správny súd poznamenáva, že práve skutočnosť, že žalobca si do daňového priznania uviedol za rok 2008 do kolónky „príjmy zo živnosti” aj príjem získaný v podobe štátnej dotácie, ktorý tam podľa názoru administratívneho pracovníka správneho orgánu prvého stupňa nemusel uviesť, zapríčinilo to, že žalovaná vychádzala z údajov, ktoré boli predložené na jej vyžiadanie Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky. Tento skutkový stav v súdnom konaní nebol sporný.

17. Z vyššie uvedeného potom žalovaný po zistení skutkového stavu vychádzal pri právnom posúdení daného prípadu, ktoré aj náležite odôvodnil. Správny súd sa stotožňuje v tomto prípade s názorom žalovaného, že žalobca je sám zodpovedný za správnosť vyplnenia daňového priznania. Údaje vo Výpise z daňového priznania za rok 2008, ktorý žalobca v súlade s § 228 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2010 predložil Sociálnej poisťovni, pobočka Spišská Nová Ves, vysunuté pracovisko Levoča, dňa 8. apríla 2009, mali podľa žalobcu následne plne korešpondovať s údajmi uvedenými v daňovom priznaní za rok 2008, ktoré žalobca predložil správcovi dane dňa 26. marca 2009, čomu tak nebolo.

18. Správny súd dáva za pravdu žalovanému, že platí nevyvrátiteľná právna domnienka o znalosti právnych predpisov upravená v o Zbierke zákonov Slovenskej republiky účinného od 1. januára 1993 do 31. decembra 2015 a v o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného od 1. januára 2016, v zmysle ktorej sa predpokladá, že účastník konania pozná zákonom ustanovené povinnosti samostatne zárobkovo činnej osoby v oblasti sociálneho poistenia. Z uvedeného teda vyplýva, že sám žalobca mal mať vedomosť čo sa zahŕňa do príjmu podľa a v znení neskorších predpisov, resp. čo do daňového priznania za rok 2008 uviedol (výpis z daňového priznania za rok 2008, ktorý žalobca po podaní predmetného daňového priznania správcovi dane predložil pobočke Sociálnej poisťovne, mal obsahovať rovnaké údaje o výške jeho príjmu zo živnosti ako tie, ktoré uviedol v daňovom priznaní za rok 2008).

19. Na podporu vyššie uvedeného právneho názoru správny súd dáva do pozornosti aj rozhodnutie Ústavného súdu SR v obdobnej veci ohľadom rád a odporúčaní pracovníkov správnych orgán, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 12. júla, uvedené aj v Zbierke nálezov a uznesení pod č. č. 61/2007: „Za autoritatívne rozhodnutia orgánov verejnej moci nemožno považovať rôzne rady, odporúčania, stanoviská alebo iné nevynútiteľné právne akty, ktoré orgán verejnej moci nevydáva na základe postupu, ktorý ustanovuje zákon alebo . V prípade donútenia účastníka konania konať zákonom nedovoleným spôsobom sa v rámci všeobecnej teórie takýto úkon považuje za neplatný, resp. nemožno na takýto úkon relevantne prihliadať.“

20. Krajský súd v Košiciach ako správny súd po podrobnom preskúmaní daného prípadu zistil, že správne orgány v administratívnom konaní rozhodli na základe správnej interpretácie zákonných ustanovení a predmetné rozhodnutia nemajú za následok ukrátenie žalobcu na jeho subjektívnych právach. Súd preto po zvážení všetkých uvedených skutočností v súlade s žalobu ako nedôvodnú zamietol.

21. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa a , v zmysle ktorých účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom ani sčasti a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.