Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13CoP-8-2023.pdf
PDF · 126.44 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoP/8/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Ilavského a sudkýň JUDr. Janky Benkovičovej a JUDr. Táne Šefčíkovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. A., narodený XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov – matky: A. A., narodená XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu B., C. XXX/X, zastúpená advokátom: JUDr. Mgr. Jana Kocandová, adresa sídla Bratislava Jungmannova 8, a otca: D. A., narodený XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu B., E. XXX/ XX, o zvýšenie výživného na maloletého A., o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I. z 6. júla 2022, číslo konania 3P/26/2018 - 575, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že schvaľuje rodičovskú dohodu v tomto znení: Otec sa zaväzuje prispievať na výživu maloletého A. sumou 300 eur mesačne, počnúc dňom 22.02.2018 do 30.04.2024, a počnúc dňom 01.05.2024 sumou 250 eur mesačne, ktoré výživné je povinný platiť k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, a tým sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 27P/86/2015 – 54 zo dňa 27.10.2015 vo výroku o výživnom.
II. Zročné výživné za obdobie od 22.02.2018 do 30.04.2024 v sume 1 325 eur sa otec zaväzuje splácať k rukám matky maloletého v dvadsiatich piatich splátkach po 50 eur a jednej splátke po 75 eur vždy do 15. dňa v mesiaci spolu s bežným výživným, pričom prvá splátka je splatná počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku do konca daného mesiaca až do úplného zaplatenia dlhu s tým, že omeškanie so zaplatením čo i len jednej splátky má za následok splatnosť celého dlhu naraz.
III. Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom súd zvýšil výživné na maloletého A. zo sumy 150 eur mesačne na sumu 300 eur mesačne počnúc dňom 22.02.2018, ktoré výživné otcovi uložil povinnosť platiť vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky s tým, že zročné výživné za obdobie od 22.02.2018 do 31.07.2022 vo výške 4 114,29 eur uložil otcovi povinnosť zaplatiť v mesačných splátkach po 50 eur splatných k rukám matky spolu s bežným výživným až do zaplatenia zročného výživného v plnom rozsahu, počnúc mesiacom august 2022, a to pod hrozbou straty výhody splátok (výrok I.) a ďalej rozhodol, že tým sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava II. č. k. 27P/86/2015 – 54 z 27.10.2015, a to vo výroku o výživnom (výrok II.).
1.1 Na odôvodnenie rozsudku uviedol, že matka sa návrhom z 16.02.2018 domáhala zvýšenia výživného zo strany otca na maloletého zo sumy 150 eur mesačne na sumu 300 eur mesačne z dôvodu, že potreby maloletého sa od roku 2015 podstatne zmenili a určená suma výživného už nepostačuje na ich krytie. Nad rámec výživného na potreby dieťaťa otec neprispieva, s výnimkou jednorazového
príspevku na zubný strojček a príspevku na krúžok v sume 60 eur a sumy 25 eur mesačne, ktorú vynakladá na školské obedy maloletého. Matke s hradením výdavkov pomáhajú jej rodičia, bez ktorých by hradenie mesačných výdavkov maloletého a svojich nezvládla. Otec maloletého s návrhom nesúhlasil dôvodiac, že na strane maloletého nedošlo k výraznej zmene, ktorá by opodstatňovala zvýšenie výživného na sumu 300 eur mesačne, namietajúc nepravdivosť tvrdení matky, že je samoživiteľka, poukazujúc na to, že žije v spoločnej domácnosti so svojim druhom, a preto náklady ňou uvádzané na bývanie sú vypočítané nesprávne, mali byť vypočítané vo vzťahu k štyrom osobám, že majetok väčšej hodnoty nevlastní, že je dlžníkom v poisťovniach a banke, že nie je schopný vykonávať ťažkú prácu 12 hodín denne a napokon, že matka má vyšší príjem ako on. Kolízny opatrovník maloletého sa priklonil k návrhu matky, sumu 250 eur považuje za minimálnu, náklady, ktoré vyčíslila matka, sa mu javia ako reálne. Otec nekupuje maloletému žiadne darčeky.
1.2 V konaní mal z vykonaného dokazovania za preukázané, práva a povinnosti rodičov k maloletému A. boli naposledy právoplatne upravené rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č. k. 27P/86/2015 – 54 zo dňa 27.10.2015, ktorým rozhodnutím bol otec zaviazaný platiť na výživu maloletého A. sumou 150 eur mesačne. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I č. k. 3P/26/2018 – 340 zo dňa 19.06.2019 bolo výživné zvýšené zo sumy 150 eur na sumu 250 eur a otec bol povinný zaplatiť zročné výživné v sume 1 624,99 eur. Rozsudok bol v tejto časti zrušený uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 11CoP/190/2020 – 420 zo dňa 22.11.2021.
1.2.1 V konaní bolo nesporné, že maloletý A. je dieťa rodičov – matky A. A. a otca D. A.. Rodičia maloletého nežijú v spoločnej domácnosti. Maloletý býva u matky. Náklady na bývanie predstavujú sumu 440 eur mesačne. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že náklady na výživu maloletého sú vo výške cca 500 eur mesačne.
1.2.2 Matka maloletého býva v spoločnej domácnosti s maloletým, vykonáva osobnú starostlivosť o maloletého. Príjem matky za rok 2022 bol cca 1 100 eur mesačne v čistom. Príjem má matka zo závislej činnosti.
1.2.3 Otec vykonáva podnikateľskú činnosť, pričom jeho príjmy boli za rok 2021 v sume 11.374,75 eur, z toho zaplatil preddavky na sociálne poistenie vo výške 187,78 eur/mesiac a na zdravotné poistenie 79,31 eur/mesačne. Náklady na bývanie má 160 eur mesačne, elektrinu 72 eur, plyn 10 eur, voda 15 eur, RTVS 4,64 eur, strava 200 eur. Ďalej má náklady na hypotéku 220 eur, spotrebný úver 105 eur, mobil 72 eur, naftu 200 eur, výživné 300 eur.
1.3 Vec právne posúdil ako nárok maloletého dieťaťa na zmenu rozsudku o výžive - zvýšenie výživného podľa § 62 ods. 1 a ods. 2, § 63 ods. 1, § 75 ods. 1 a ods. 2, § 76 ods. 1 a § 77 ods. 1 ZR (zákon č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov) a dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného je dôvodný v celom rozsahu, a preto je potrebné mu vyhovieť.
1.4 Na odôvodnenie rozhodnutia uviedol, že výživné na maloletého v sume 300 eur mesačne považuje za výživné, ktoré zodpovedá schopnostiam a možnostiam otca. Otec vykonáva podnikateľskú činnosť, pričom jeho príjmy boli za rok 2021 v sume 11.374,75 eur, z toho zaplatil preddavky na sociálne poistenie vo výške 187,78 eur/mesiac a na zdravotné poistenie 79,31 eur/mesačne. Náklady na bývanie má 160 eur mesačne, elektrinu 72 eur, plyn 10 eur, voda 15 eur, RTVS 4,64 eur, strava 200 eur. Ďalej uviedol náklady na hypotéku 220 eur, spotrebný úver 105 eur, mobil 72 eur, naftu 200 eur, výživné 300 eur. Z uvedeného vyplýva, že výdavky otca prevyšujú jeho príjmy, súd má dôvodnú pochybnosť o jeho skutočných príjmoch.
1.5 Súd taktiež uložil otcovi povinnosť uhradiť zročné výživné od podania návrhu, t. j. od 22.02.2018 do 30.07.2022, a to vo výške 4 114,29 eur (za 53 mesiacov a 6 dní x 150 eur – 26 mesiacov odo dňa doručenia rozsudku dňa 22.05.2020, ktorý bol odvolacím súdom zrušený x 150 eur), ktoré je povinný otec zaplatiť v mesačných splátkach vo výške 50 eur splatných k rukám matky spolu s bežným výživným až do zaplatenia zročného výživného v plnom rozsahu, počnúc mesiacom august 2022, a to pod hrozbou straty výhody splátok.
1.6 O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok III.). Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil len právne podľa § 52 CMP.
2. Rozsudok napadol riadnym a včasným odvolaním otec maloletého s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prípadne s návrhom na jeho zmenu zvýšením rozsahu vyživovacej povinnosti otca voči maloletému A. z doterajších 150 eur mesačne na sumu 200 eur mesačne, viniac súd prvej inštancie, že nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (riadnym neodôvodnením rozsudku), že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec aj nesprávne právne posúdil, čo malo za následok samotnú nesprávnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia [§ 365 ods. 1 písmeno b), f) a h) CSP].
2.1 Na odôvodnenie odvolania uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie v časti odôvodnenia potreby zvýšenia výživného je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, že výška výživného určená v napadnutom rozsudku nereflektuje na všetky skutkové zistenia a vykonané dôkazy, že súd v bode 15. rozsudku uviedol len jediný argument, prečo rozhodol tak, ako to bolo uvedené vo výroku rozsudku a týmto argumentom bolo to, že výdavky otca prevyšujú jeho príjmy, a preto má súd za dôvodnú pochybnosť o jeho skutočných príjmoch. Súd pritom nezohľadnil skutočnosť, že vzhľadom na to, že výdavky otca prevyšujú jeho príjmy, tento je nútený sa zadlžovať, aby bol schopný naplniť aspoň svoje základné životné potreby.
2.2 Od januára 2022 do decembra 2022 otec mal priemerný mesačný príjem 1 285 eur a výdavky vo výške 1 777,94 eur mesačne.
2.3 Pokiaľ matka maloletého poukazuje na to, že otec vlastní chatku, otec uvádza, že sa jedná o stavbu, ktorá nie je skolaudovaná a nie je ju možné dlhodobo dokončiť vzhľadom na nedostatok finančných prostriedkov na strane otca maloletého a túto nie je možné ani predať, vzhľadom na zmluvné vzťahy súvisiace s možnosťou umiestnenia stavby na danom mieste – v areáli pozemkového spoločenstva. Náklady súvisiace s chatkou hradí už dlhodobo partnerka otca maloletého.
2.4 Tvrdenia matky, o údajnom nevyužívaní pracovných príležitostí zo strany otca, otec považuje za len hypotetické a v konaní nepreukázané a žiada súd, aby na ne neprihliadal.
3. Matka maloletého a kolízny opatrovník odvolanie voči rozsudku nepodali.
4. Matka maloletého vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu otca zotrvala na svojich doterajších tvrdeniach a odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie navrhla ako vecne správny potvrdiť, poukazujúc na to, že otec o dieťa záujem nejaví, matke zasiela výživné vo výške 350 eur mesačne ako bežné výživné, pričom zameškané výživné neplatí. Okrem výživného na jeho výživu iným spôsobom neprispieva.
5. Na nariadenom odvolacom pojednávaní účastníci konania zhodne žiadali súd, aby schválil rodičmi navrhnutú rodičovskú dohodu o úprave výkonu práv a povinností rodičov k maloletému A., na základe ktorej sa otec zaväzuje prispievať na výživu maloletého A. sumou 300 eur mesačne, počnúc dňom 22.02.2018 do 30.04.2024, a počnúc dňom 01.05.2024 sumou 250 eur mesačne, ktoré výživné je povinný platiť k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, a tým sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 27P/86/2015 – 54 zo dňa 27.10.2015 vo výroku o výživnom. Zročné výživné za obdobie od 22.02.2018 do 30.04.2024 v sume 1 325 eur sa otec zaväzuje splácať k rukám matky maloletého v dvadsiatich piatich splátkach po 50 eur a jednej splátke po 75 eur vždy do 15. dňa v mesiaci spolu s bežným výživným, pričom prvá splátka je splatná počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku do konca daného mesiaca až do úplného zaplatenia dlhu s tým, že omeškanie so zaplatením čo i len jednej splátky má za následok splatnosť celého dlhu naraz.
5.1 V súvislosti s uzatvorením takejto rodičovskej dohody ďalej zhodne prehlásili, že na výške výživného od mája 2024 v sume 250 eur mesačne sa dohodli v dôsledku zníženia pracovnej schopnosti otca, majúcej za následok zníženie jeho príjmov z podnikateľskej činnosti na obmedzený čas, otec je práceneschopný od marca 2024, nepoberá žiadne dávky, nemá žiadne finančné príjmy a nemá ani žiadne úspory, má dlh na sociálnom a zdravotnom poistení, býva sám vo svojom byte, náklady hradí jeho priateľka. Posledné 3 mesiace nebol schopný pre svoj zdravotný stav vykonať žiadnu prácu. Matka toho času býva spolu s maloletým v prenajatom byte, kde v súvislosti s bývaním má spojené výdavky
vo výške 470 eur mesačne, v roku 2023 dosiahla netto príjem 13 855,74 eur, t. j. príjem 1 154,44 eur netto mesačne. Má stredoškolské vzdelanie, iné vyživovacie povinnosti nemá, majetok väčšej hodnoty nevlastní, daňový bonus poberá vo výške 140 eur a zároveň poberá prídavky na jedno dieťa vo výške 60 eur. Maloletý A. navštevuje ôsmy ročník základnej školy, je zdravý a matka má s uspokojovaním jeho osobných potrieb spojené výdavky 963 eur mesačne.
5.2 V konaní bolo nesporným, že v čase ostatného rozhodovania súdu o úprave výkonu práv a povinností rodičov k maloletému rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č. k. 27P/86/2015 – 54 z 27.10.2015 mal maloletý A. 5 rokov, žil u matky, navštevoval predškolské zariadenie, vzhľadom na jeho nepriaznivý zdravotný stav (maloletý navštevoval niekoľko odborných lekárov, a to pneumoftizeológa, imunológa, otorinolaryngológa, ako aj všeobecného lekára pre deti a dorast. V roku 2018 maloletý navštevoval druhý ročník základnej školy a matka mala s uspokojovaním jeho osobných odôvodnených potrieb spojené pravidelné odôvodnené mesačné výdavky vo výške 474 eur (školské obedy 35 euro, družina 16 eur, strava doma 120 eur, ošatenie, obuv 100 eur, hygiena 10 eur, vreckové 10 eur, školské výdavky 40 eur – príspevky na časopisy, kino, súťaže, výlety, karnevaly, fotky a podobne, školské potreby 20 eur a ZRPŠ 20 eur polročne, osobitné výdavky Kúš krúžok šachový 56 eur polročne florbal 10 eur mesačne, športové oblečenie 50 eur polročne, bežné lieky 15 eur mesačne, zubár 30 eur mesačne, strojček na zuby 255 eur ročne, ortopedické topánky 42 eur ročne, letné tábory – denný 60 eur 1 krát za rok a bežný 100 eur 1 krát za rok, škola v prírode 2 krát do roka 100 eur). V roku 2020 mala matka s uspokojovaním osobných potrieb maloletého spojené pravidelné odôvodnené mesačné výdavky vo výške 871 eur, v roku 2021 vo výške 875,30 eur, v roku 2022 vo výške 890 eur a v roku 2023 vo výške 947 eur.
5.3 Matka maloletého v roku 2015 žila sama spolu s maloletým v prenajatom byte, kde v súvislosti s bývaním mala spojené výdavky 360 eur mesačne. Zo závislej činnosti dosahovala príjem priemerne vo výške 574,66 eur netto mesačne, okrem vyživovacej povinnosti k maloletému A. inú vyživovaciu povinnosť nemala a s uspokojovaním svojich osobných potrieb mala spojené bežné výdavky. V roku 2017 bol priemerný mesačný netto príjem matky vo výške 699,77 eur a v roku 2018 vo výške 742,59 eur. V roku 2018 matka bývala so synom naďalej v dvoj izbovom prenajatom byte a s uspokojovaním svojich osobných potrieb mala spojené výdavky vo výške 670 eur mesačne. V roku 2019 bol priemerný mesačný netto príjem matky vo výške 875,12 eur, v roku 2020 vo výške 903,98 eur, pričom v súvislosti s bývaním mala naďalej výdavky vo výške 360 eur mesačne a okrem toho jej stúpli výdavky v súvislosti so splácaním úveru, a to vo výške 198,42 eur mesačne. V roku 2021 mala matka priemerný mesačný netto príjem vo výške 940,02 eur, výdavky s bývaním vo výške 440 eur a so splácaním úveru 198,42 eur. V roku 2022 mala matka priemerný mesačný netto príjem vo výške 1 130,65 eur, výdavky s bývaním vo výške 440 eur. V roku 2023 mala matka priemerný mesačný netto príjem vo výške 1 154,64 eur a výdavky s bývaním vo výške 470 eur.
5.4 Otec maloletého v roku 2014 mal príjem z podnikateľskej činnosti vo výške 10 754 eur, výdavky 5 282,53 eur, základ dane 5 471,47 eur a vznikla mu daňová povinnosť vo výške 256,92 eur. V roku 2015 mal otec z podnikateľskej činnosti príjem vo výške 11 744,29 eur, výdavky 3 720 eur, základ dane 8 024,20 eur a vznikla mu daňová povinnosť vo výške 801,96 eur. V roku 2017 mal otec z podnikateľskej činnosti príjem vo výške 6 036 eur, výdavky 3 000 eur, základ dane 8 024,20 eur a vznikla mu daňová povinnosť vo výške 0 eur. V roku 2018 mal otec príjem z podnikania vo výške 17 735 eur, náklady vo výške 13 455,60 eur, základ dane vo výške 427,40 eur a vznikla mu daňová povinnosť vo výške 0 eur. Bol mu vyplatený daňový bonus 258,72 eur. Mal ukončené stredoškolské vzdelanie – vyučený rybár, v tomto odbore nikdy nepracoval. Od začiatku pracoval mimo oboru, a to v stavebníctve na živnosť, mal uzatvorenú zmluvu so stavebnou firmou, pre ktorú pracoval už 2 roky, robil prípravára a zmluvu mal uzatvorenú na 8 a pol hodiny denne s dohodnutou odmenou 8 eur za hodinu, a tak podľa jeho vyjadrení zarobil cca 800 eur netto. Inú vyživovaciu povinnosť ako k maloletému A. nemal a nad rámec výživného na syna neprispieval. Býval v jednoizbovom byte na E. ulici, ktorý vlastnil, vlastnil chatu vo F. G. H.. Pozemok pod chatou si prenajímal za 108 eur mesačne, chata nebola obývateľná a skolaudovaná. Vlastnil 2 nepojazdné autá a jedno Audi ročník 1997, motorku, ktorá nemala STK ani uhradenú poistku. S uspokojovaním svojich osobných potrieb mal spojené výdavky vo výške 968,86 eur (úver na bývanie 231,50 eur, poplatky spojené s vlastníctvom bytu na E. I. XXX eur, poplatky spojené s užívaním bytu na E. ulici ZSE 55 eur, výživné na A. 150 eur, obedy A. 22,36 eur, pohonné hmoty 80 eur, strava 150 eur, telefón 30 eur, oblečenie 50 eur, pracovné pomôcky 40 eur). V roku 2018 prispel na tábory pre maloletého 135 eur a v roku 2017 na zubný strojček pre maloletého 150 eur. V roku 2021 príjem otca z
podnikateľskej činnosti dosiahol sumu 11 374,75 eur, výdavky 9 914,01 eur, základ dane 1 460,74 eur a vznikla mu daňová povinnosť vo výške 0 eur. V roku 2022 otec dosiahol príjem z podnikania vo výške 15 422,50 eur, výdavky mal vo výške 9 526,05 eur a vznikla mu daňová povinnosť vo výške 197,58 eur. Výdavky otca v roku 2022, v súvislosti s uspokojovaním svojich osobných potrieb, predstavovali sumu 1 177,94 eur mesačne (výživné na dieťa 300 eur + 50 eur, odvody Sociálna poisťovňa 200,72 eur, odvody zdravotná poisťovňa 84,77 eur, platba za byt správcovi 160 eur, elektrina 75 eur, voda 15 eur, telefón 48 eur, UPC 19,80 eur, RTVS 4,65 eur, SPP 15 eur, PHM 200 eur, strava 200 eur, oblečenie/obuv 50 eur, drogéria 20 eur, lieky 10 eur - č. l. 581). V roku 2023 otec dosiahol z podnikania príjem vo výške 14 554,80 eur a v súvislosti s uspokojovaním jeho osobných potrieb mal výdavky vo výške 584,17 eur mesačne. Okrem vyživovacej povinnosti k maloletému A. inú vyživovaciu povinnosť nemal. Naďalej žil sám vo svojom dome.
6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací [§ 3 ods. 5 písm. b) CMP], po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnutý rozsudok, konanie mu predchádzajúce, ako aj rodičmi navrhnutú rodičovskú dohodu o úprave výkonu práv a povinností rodičov k maloletému na nariadenom odvolacom pojednávaní (§ 385 CSP), súc viazaný iba rozsahom, nie však dôvodmi podaného odvolania, keďže ide o konanie, ktoré sa začína na návrh (§ 65, 66 CMP), a dospel k záveru, že rodičmi navrhnutá rodičovská dohoda o úprave výkonu ich práv a povinností k maloletému je v záujme maloletého A., a preto je dôvodné takúto rodičovskú dohodu podľa § 24 ods. 3 ZR schváliť.
7. Predmetom konania je zvýšenie výživného na maloleté dieťa. Súd prvej inštancie návrhu matky na zvýšenie výživného vyhovel. Predmetom odvolacieho konania je, vzhľadom na rodičmi prednesenú rodičovskú dohodu o úprave výkonu ich práv a povinností k maloletému A., posúdenie súladu takto prednesenej dohody s odôvodnenými záujmami maloletého.
7.1 . Podľa § 157 CMP rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.
7.2 Podľa § 78 ods. 1 ZR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
7.3 V zmysle vyššie uvedeného predstavuje práve zmena pomerov hmotno-právnu podmienku pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výživnom. Zmena pomerov musí byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výšku výživného za podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne – okolnosťami na strane povinného, resp. na strane oprávneného, alebo objektívne – vývojom životných nákladov.
7.4 Podľa § 24 ods. 3 ZR rozhodnutia o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
7.5 Podľa § 62 ods. 1 ZR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
7.6 Podľa § 62 ods. 2 ZR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
7.7 Podľa § 62 ods. 3 ZR každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
7.8 Podľa § 62 ods. 4 ZR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
7.9 Podľa § 62 ods. 5 ZR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
7.10 Podľa § 75 ods. 1,veta prvá ZR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
7.11 Podľa § 36 ods. 1 ZR rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
7.12 V zmysle vyššie uvedeného, každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť rodiča môže byť plnená osobnou starostlivosťou a tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť, poskytovaním vecných plnení, napríklad bývania alebo stravovania a napokon aj platením výživného ako peňažného príspevku na úhradu potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní v zásade vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určí súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, nakoľko dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Výšku životnej úrovne rodiča môže preukazovať výška mesačných nákladov rodiča, a to v súhrne, ale aj jednotlivé položky. Smerodajnou môže byť výška tých položiek, ktoré nie sú pre život nevyhnutné a ktoré signalizujú prebytok finančných prostriedkov (účty za mobilný telefón, účty za internet, dovolenky, pohonné látky do auta, poistky, sporenia a podobne). Určujúcou môže byť tiež výška prevzatého hypotekárneho úveru, nakoľko nie je pravdepodobné, že peňažný ústav poskytne vyšší hypotekárny úver záujemcovi, ktorý dostatočne nepreukáže schopnosť splácať ho v určenej výške. Výpovednú hodnotu má aj skutočnosť, na akom motorovom vozidle rodič jazdí, aké sú mesačné náklady na toto vozidlo, kde býva, aké má koníčky, či sú finančne náročné, alebo nie a podobne. Vodiacou zásadou na strane povinného rodiča je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Pokiaľ dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je neporovnateľne nižšia, než životná úroveň druhého rodiča, potom možno zaviazať povinného rodiča aj na plnenie všetkých preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa, pričom súd bude vychádzať z predpokladu, že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovaním bytových potrieb dieťaťa. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Tento je však treba pri posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú reálne dosahovaný zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti (ako je jeho fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný stav, pracovné ponuky, časový priestor, prax, skúsenosti v odbore a podobne). Pre posúdenie možností a schopností povinného rodiča teda sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové (prípadne aj majetkové) možnosti dané okrem iného jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovných skúseností, a podobne.
7.13 Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na dieťa. Musí sa urobiť reálne tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozsudku (§ 217 ods. 1 CSP). Na povinnosť stabilizovať výšku nákladov na dieťa nemôže súd rezignovať ani v prípade, ak sa rodičia na výške výživného dohodnú. Výška mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojenie jeho potrieb ako sú napríklad bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školskej dochádzky, preprava dieťaťa, poplatky na záujmovú činnosť, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR II. ÚS 730/2014 v zmysle, ktorého „... položky, ktoré sa pravidelne mesačne opakujú (strava, mobilný telefón), ale aj tie, ktoré sa opakujú prevažnú väčšinu mesiacov v roku (družina, školné, stravné, poplatky za záujmovú činnosť a podobne), je nutné uviesť v konkrétnej výške aktuálne za mesiac, nepravidelné platby (kúpa športových potrieb, zdravotníckych pomôcok, škola v prírode, letné tábory) sa na jednotlivé mesiace rozpočítajú tak, že celková úhrada každého nákladu sa vydelí dvanástimi mesiacmi, a k pravidelným mesačným nákladom sa pripočíta iba suma zodpovedajúca výške mesačného príspevku, pričom spoločné náklady rodiny na zabezpečenie bývania alebo napríklad telekomunikačného pripojenia sa do nákladov dieťaťa započítajú iba vo výške
zodpovedajúcej na jedného člena rodiny. Pokiaľ sa vyčísľujú súčasne náklady na viac detí tých istých rodičov, potom je potrebné trvať na striktnom oddelení nákladov každého dieťaťa osobitne tak, aby bolo v budúcnosti možné zmeniť len časť rozhodnutia týkajúcu sa jedného dieťaťa (ak by to bolo potrebné)“. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že len základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť rodičov len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Pokiaľ to životná úroveň rodičov dovoľuje, je potrebné zohľadniť tiež náklady na voľnočasové aktivity, dovolenky, výlety, detské tábory, lyžiarske kurzy a podobne tak, aby sa deti podieľali na výhodách vyššej životnej úrovne rodičov. Práve pri posudzovaní otázky, čo súd zahrnie do oprávnených nákladov na dieťa, sa najviac prejaví porovnanie životnej úrovne rodičov a dieťaťa.
7.14 Až po stanovení konkrétnej výšky priemerných mesačných nákladov na dieťa môže súd pristúpiť k určeniu miery, ktorou sa na stanovených mesačných nákladoch bude podieľať každý z rodičov. Pri určení tejto miery súd zohľadní zárobkové schopnosti a možnosti toho-ktorého rodiča, majetkové pomery, životnú úroveň, počet iných vyživovacích povinností a ich výšku, plnenie vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa a starostlivosťou o domácnosť, ktorej je dieťa členom a napokon aj plnenie vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami nad rámec určený súdnym rozhodnutím. Vzhľadom na uvedené je preto potrebné uvedené faktory oboch rodičov porovnať navzájom a zohľadniť tiež osobnú starostlivosť o dieťa, prípadne starostlivosť o spoločnú domácnosť. Preto aj v prípade, ak sa preukáže, že možnosti rodičov ako povinných sú približne rovnaké a sú primerané potrebám dieťaťa, musí súd zaviazať toho z nich, ktorý sa o dieťa osobne nestará, na plnenie v miere vyššej, než zodpovedá 1/2 preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa. Po porovnaní všetkých kritérií oboch rodičov súd rozdelí náklady na dieťa medzi rodičov tak, že jednému z nich (ktorému nebude dieťa zverené do osobnej starostlivosti) určí výživné. V tejto súvislosti ďalej odvolací súd zdôrazňuje, že každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb (§ 62 ods. 5 ZR). Nie je preto prípustná taká disproporcionalita, keď rodič s nadštandardnými nákladmi na svoj život bude povinný hradiť dieťaťu len výživné v takej výške, aby boli zabezpečené jeho základné bežné výdavky. V takom prípade by išlo o zjavný nepomer v miere životnej úrovne rodiča a dieťaťa, ktorý je v rozpore s ustanovením § 62 ods. 2 ZR, ale aj v rozpore s ustanovením článku 27 Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý garantuje právo každého dieťaťa na životnú úroveň nevyhnutnú pre jeho telesný, duševný, duchovný, mravný a sociálny rozvoj, pričom základnú zodpovednosť za zabezpečenie životných podmienok, nevyhnutných pre vývoj dieťaťa, nesú v rámci svojich schopností a finančných možností rodičia, respektíve iné osoby, ktoré sa o dieťa starajú. Nemožno tiež opomenúť aktuálne poberanú výšku rodinných prídavkov na dieťa podľa zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a rodičom uplatňovaný daňový bonus na dieťa podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
8. Nakoľko v konaní bolo nesporným, že od poslednej úpravy rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k maloletému A. došlo k podstatnej zmene v pomeroch najmä na strane maloletého, a to najmä k zvýšeniu jeho odôvodnených potrieb (v súvislosti s jeho nástupom do školy) a rodičia maloletého reagujúc na takúto zmenu v pomeroch na strane maloletého navrhli schváliť o úprave výkonu ich práv a povinností k maloletému rodičovskú dohodu o zvýšení výživného na maloletého zo sumy 150 eur mesačne na sumu 300 eur mesačne od 22.02.2018 do 30.04.2024 a na sumu 250 eur mesačne od 01.05.2024 (berúc do úvahy podstatnú zmenu aj v pomeroch otca maloletého súvisiacu so zhoršením jeho zdravotného stavu a z toho plynúcej dočasnej pracovnej neschopnosti), ktorá dohoda vzhľadom na jej obsah je súladná s odôvodnenými potrebami maloletého, ako aj s možnosťami a schopnosťami jeho rodičov prispievať na výživu maloletého, odvolací súd takúto rodičovskú dohodu ako celok schválil. Pri schvaľovaní rodičmi navrhnutej rodičovskej dohody odvolací súd prihliadol ku všetkým okolnostiam, ktoré majú podstatný vplyv na posúdenie výšky vyživovacej povinnosti a ktoré sa závažnejším spôsobom prejavili v pomeroch účastníkov konania v porovnaní s ich pomermi v čase poslednej úpravy.
9. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 52 CMP v spojení s § 396 ods. 1 CSP, pretože žiaden z účastníkov nepodal návrh na ich priznanie v zmysle § 57 CMP.
10. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).