Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Cb-15-2021.pdf
PDF · 93.22 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
VK-14Cb/15/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Veľký Krtíš sudcom Mgr. Andrejom Maukšom v spore žalobcu MABORO, spol. s r. o., Seberíniho 9, 821 03 Bratislava, IČO: 35 747 889, zastúpeného JUDr. Svetlanou Kšiňanovou, PhD., advokátkou, Štefánikova tr. 4, 949 01 Nitra, proti žalovanému Ing. Karol Šedaj KAROLA, Osloboditeľov 5/10, 990 01 Malý Krtíš, IČO: 17 895 821, o zaplatenie 2.145,97 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.489,97 Eur s úrokom z omeškania v sadzbe 0,013 % denne od 11. 04. 2021 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov v sume 40 Eur, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.
III. Žalobca m á n á r o k na 38,86 % trov konania od žalovaného.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 25. 05. 2021 domáhal od žalovaného zaplatenia istiny 2.145,97 Eur s úrokom z omeškania v sadzbe 0,013 % denne od 11. 04. 2021 do zaplatenia, paušálnej náhrady nákladov v sume 40 Eur a nároku na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný uzavrel so spoločnosťou IKB Leasing SR, s. r. o., IČO: 35 914 912 (ďalej len „pôvodný veriteľ“) zmluvu o úvere č. 3105617/580392 na financovanie hnuteľných vecí v celkovej hodnote 32.189,40 Eur. Dňa 23. 02. 2018 previedol pôvodný veriteľ pohľadávky vyplývajúce z úverovej zmluvy na žalobcu. Keďže žalovaný namietal úroky a poplatky, žalobca žiada iba zaplatenie nezaplatenej istiny vo výške 2.145,97 Eur, nakoľko žalovaný titulom úveru zaplatil celkovo sumu 30.043,43 Eur, s úrokom z omeškania od uplynutia lehoty poskytnutej žalobcom vo výzve na zaplatenie a paušálnu náhradu nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky. Žalobca k žalobe pripojil úverovú zmluvu, žiadosť o čerpanie úveru, amortizačný plán, prehľad úhrad žalovaného, vyčíslenie pohľadávky, výpoveď úverovej zmluvy s doručenkou, oznámenie a zmluvu o postúpení pohľadávok a predžalobnú komunikáciu strán. K vyjadreniu doručenému súdu dňa 05. 08. 2021 priložil žalobca rozpis všetkých úhrad žalovaného.
2. Žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. V odpore proti vydanému platobnému rozkazu uviedol, že dňa 05. 03. 2018 mu bol adresovaný list pôvodného veriteľa o postúpení pohľadávok na žalobcu, ktorý obdržal, považuje ho však pre neho ako podnikateľa za právne nezáväzný, pretože mu nebol adresovaný ako podnikateľovi, ale ako fyzickej osobe. Žalovaný nesúhlasil s výškou ani s dátumom priradenia jeho platieb, ako ich vyčíslil žalobca v rozpise, nakoľko chýbajú platby v sumách 700 Eur dňa 11. 11. 2013, 650 Eur dňa 15. 04. 2015, 1.950 Eur dňa 25. 05. 2015, 1.415 Eur dňa 03. 06. 2016, 150 Eur dňa 30. 08. 2016, 500 Eur dňa 18. 10. 2016, 736 Eur dňa 28. 12. 2016, 115 Eur dňa 31. 03. 2017, 105 Eur dňa 10. 03. 2017, 171 Eur dňa 27. 10. 2017, 150 Eur dňa 07. 09. 2017 a 505 Eur dňa 26. 01. 2018. Ďalej namietol, že mu bola účtovaná úžernícka pokuta 30 % z omeškanej platby a namietal
aj prechod práv z pôvodného veriteľa na žalobcu, nakoľko vo všeobecných úverových podmienkach takéto právo nepodpisoval. Vo vyjadrení doručenom súdu dňa 13. 09. 2021 uviedol, že dňa 31. 06. 2017 poštou uhradil pôvodnému veriteľovi ešte sumu 656 Eur, ktorá nie je zaznamenaná v tabuľke úhrad. Na pojednávaní doplnil, že zmluvu neplatil vždy pravidelne a že uhradil spolu vyššiu sumu ako bola poskytnutá istina. Niečo hradil pôvodnému veriteľovi, niečo spoločnosti MB Implus, s. r. o., ktorá dlh od neho predtým vymáhala. Momentálne nemá dôkazy, ktoré by túto skutočnosť preukázali, potrebuje na to ďalšiu lehotu. Doposiaľ ich nezabezpečil, pretože je živnostník - vinohradník a svoje aktivity venoval fungovaniu tohto podnikania. Taktiež uviedol, že je v konkurznom konaní, zatiaľ však nedošlo k vyhláseniu konkurzu. K písomným podaniam žalovaný priložil oznámenie o postúpení pohľadávok, korešpondenciu s pôvodným veriteľom, príkazy na úhradu, všeobecné obchodné podmienky, faktúry od pôvodného veriteľa a kópiu poštovej poukážky.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinami priloženými k podaniam strán, výpisom z obchodného registra pôvodného veriteľa a záznamami z obchodného vestníka č. 148/2021 a 164/2021, pričom zistil nasledovný skutkový stav:
4. Zo zmluvy č. 3105617/580392 vyplýva, že pôvodný veriteľ uzavrel so žalovaným ako dlžníkom dňa 16. 07. 2013 zmluvu o úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie sumy 32.189,40 Eur na zakúpenie hnuteľných vecí 1) mlýnkoodzrňovač, 2) pneumatický lis a 3) crossflow filter, pričom žalovaný sa zaviazal poskytnutú sumu vrátiť v 60 mesačných splátkach vo výške 1,9288 % z poskytnutého úveru vždy do 10. dňa kalendárneho mesiaca. Podľa amortizačného plánu mal žalovaný zaplatiť spolu 60 splátok po 623,84 Eur zahrňujúce amortizáciu istiny a úroky so splatnosťou poslednej splátky dňa 01. 06. 2018. Podľa prehľadu úhrad (č. l. 7 a 67-68 spisu) uhradil žalovaný titulom úveru sumu spolu 30.043,43 Eur. Listom zo dňa 30. 05. 2017 vypovedal pôvodný veriteľ zmluvu o úvere ku dňu 31. 05. 2017, nakoľko žalovaný meškal s platbou splátok splatných v mesiaci október 2016 až máj 2017, pričom podľa priloženej doručenky si výpoveď žalovaný prevzal dňa 08. 06. 2017. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 23. 02. 2018 postúpil pôvodný veriteľ žalobcovi pohľadávku voči žalovanému vyplývajúcu zo zmluvy o úvere č. 3105617/580392, čo žalovanému oznámil listom zo dňa 05. 03. 2018.
5. Podľa príkazov na úhradu uhradil žalovaný pôvodnému veriteľovi sumy 700 Eur dňa 11. 11. 2013, 650 Eur dňa 15. 04. 2015, 1.950 Eur dňa 25. 05. 2015, 1.415 Eur dňa 03. 06. 2016, 150 Eur dňa 30. 08. 2016, 500 Eur dňa 18. 10. 2016, 115 Eur dňa 31. 03. 2017, 105 Eur dňa 10. 03. 2017, 171 Eur dňa 27. 10. 2017 a 505 Eur dňa 26. 01. 2018. Faktúrami predloženými žalovaným vyúčtoval pôvodný veriteľ žalovanému úroky z omeškania za obdobie rokov 2013 až 2017. Poštovou poukážkou uhradil žalovaný dňa 31. 05. 2017 pôvodnému veriteľovi sumu 656 Eur.
6. Z výpisu z obchodného registra vyplýva, že pôvodný veriteľ bol z tohto registra vymazaný dňa 23. 05. 2020 bez právneho nástupcu, pričom v období od 27. 03. 2014 do 11. 09. 2017 bolo jeho sídlo na adrese Plynárenská 1, 821 09 Bratislava. V obchodnom vestníku bolo pod č. 148/2021 uverejnené uznesenie o začatí konkurzného konania voči žalovanému, ako dlžníkovi, vedeného Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 4K/11/2021. Pod č. 164/2021 bolo uverejnené predvolanie na pojednávanie dňa 12. 10. 2021 v uvedenej veci. Konkurz na majetok žalovaného nebol zatiaľ podľa lustrácie v obchodnom vestníku vyhlásený.
7. Súd vec právne posúdil podľa ustanovenia § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka ako obchodnozáväzkový vzťah, nakoľko pôvodný veriteľ bol právnickou osobu zapísanou v obchodnom registri založenou za účelom podnikania a žalovaný je podnikateľom na základe živnostenského oprávnenia zapísaný v živnostenskom registri. Uzavretá zmluva o úvere sa týkala ich podnikateľskej činnosti, nakoľko predmetom podnikania pôvodného veriteľa bolo podľa obchodného registra aj poskytovanie úverov nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov a žalovaný si úver použil na kúpu hnuteľných vecí - strojov určených na podnikanie v poľnohospodárskej oblasti, pričom podľa živnostenského registra je predmetom jeho podnikania aj obchodovanie s poľnohospodárskymi produktami. Ide o typovú zmluvu podľa ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, a to zmluvu o úvere, ktorou sa pôvodný veriteľ zaviazal poskytnúť žalobcovi úver v sume 32.189,40 Eur a žalovaný sa ich ako dlžník zaviazal vrátiť s úrokom v 60 mesačných splátkach vo výške 1,9288 % z poskytnutého úveru, vyčíslených v amortizačnej tabuľke.
8. Aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu súd posúdil podľa ustanovenia § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko na neho bola postúpená pohľadávka pôvodného veriteľa z uzavretej zmluvy o úvere. Túto skutočnosť má súd preukázanú zo zmluvy o postúpení predmetnej pohľadávky zo dňa 23. 02. 2018, kde je pohľadávka špecifikovaná a preukazuje ju aj oznámenie pôvodného veriteľa o postúpení pohľadávky, pričom žalovaný vo svojom vyjadrení sám potvrdil, že toto oznámenie obdržal a dokonca ho sám priložil. Námietka žalovaného, že mu oznámenie nebolo doručené ako podnikateľovi, ale ako fyzickej osobe, nie je relevantná, nakoľko účelom oznámenia postúpenia pohľadávky je, aby sa dlžník o tomto postúpení dozvedel, a teda vedel, kto je jeho novým veriteľom a komu má pohľadávku plniť. Tento účel bol v predmetnej veci splnený, keďže žalovaný túto vedomosť z oznámenia o postúpení pohľadávky skutočne získal. Zákon nepredpisuje náležitosti doručovania oznámenia, a preto nie je potrebné, aby fyzická osoba - podnikateľ bola označovaná osobitným spôsobom. Nepriznanie účinkov doručenia tohto oznámenia len z dôvodu neoznačenia žalovaného ako podnikateľa by preto bolo príliš formalistické. Dôvodná nie je ani námietka žalovaného, že nepodpisoval právo na prechod pohľadávky z pôvodného veriteľa, nakoľko postúpenie pohľadávky nie je podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka viazané na súhlas dlžníka. Pohľadávku by podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka nebolo možné postúpiť vtedy, ak by tomu odporovala dohoda pôvodného veriteľa s dlžníkom, ktorá by postúpenie zakazovala. Takéto zmluvné dojednanie ale nebolo medzi stranami dohodnuté.
9. Predmetom žaloby je len vrátenie poskytnutej istiny zo zmluvy o úvere v sume 32.189,40 Eur, na ktorú má žalobca ako právny nástupca pôvodného veriteľa nárok. Od poskytnutej sumy je potrebné odpočítať všetky úhrady žalovaného, ktoré žalobca vyčíslil na sumu 30.043,43 Eur. Pokiaľ sa žalovaný v podaní doručenom súdu dňa 23. 07. 2021 bránil, že žalobca nezapočítal všetky jeho úhrady v súčte 7.147 Eur, preukázané príkazmi na úhradu, ktoré k vyjadreniu priložil, žalobca vo vyjadrení doručenom súdu dňa 05. 08. 2021 v priložených prehľadoch úhrad žalovaného vysvetlil ako a ku ktorému dátumu všetky tieto sumy započítal v priloženej tabuľke na č. l. 67 spisu. Konkrétne sumu 700 Eur zo dňa 11. 11. 2013 započítal dňa 27. 02. 2014, sumu 650 Eur zo dňa 15. 04. 2015 započítal v časti 26,16 Eur dňa 05. 02. 2016 a v časti 623,84 Eur dňa 16. 04. 2015, sumu 1.950 Eur zo dňa 25. 05. 2015 započítal v časti 45,66 Eur dňa 05. 02. 2016 a v časti 1.904,34 Eur dňa 26. 05. 2015, sumu 1.415 Eur zo dňa 03. 06. 2016 započítal v časti 167,32 Eur dňa 30. 09. 2016 a v časti 1.247,68 Eur dňa 06. 06. 2016, sumu 150 Eur zo dňa 30. 08. 2016 započítal dňa 30. 09. 2016, sumu 500 Eur zo dňa 18. 10. 2016 započítal dňa 22. 11. 2016, sumu 736 Eur zo dňa 28. 12. 2016 započítal v časti 112,16 Eur dňa 24. 01. 2017 a v časti 623,84 Eur dňa 28. 12. 2016, sumu 115 Eur zo dňa 31. 03. 2017 započítal dňa 22. 05. 2017, sumu 105 Eur zo dňa 10. 03. 2017 započítal dňa 22. 05. 2017, sumu 171 Eur zo dňa 27. 10. 2017 započítal dňa 26. 01. 2018, sumu 150 Eur zo dňa 07. 09. 2017 započítal dňa 31. 12. 2017 a sumu 505 Eur zo dňa 26. 01. 2018 započítal v časti 52,16 Eur dňa 28. 02. 2018 a v časti 452,84 Eur dňa 26. 01. 2018. Tieto úhrady korešpondujú s výškou úhrad uvedených v prehľade, ktorý žalobca priložil k žalobe na č. l. 7 spisu. Preto súd nemohol tieto platby odpočítať od sumy poskytnutej istiny nad rámec úhrad v sume 30.043,43 Eur tvrdených žalobcom.
10. Na druhej strane súd započítal na žalovanú sumu platbu žalovaného v sume 656 Eur, ktorú preukázal poštovým poukazom, ktorý bol adresovaný pôvodnému veriteľovi dňa 31. 05. 2017. Žalovaný síce uviedol, že k tejto úhrade došlo dňa 31. 06. 2017, avšak takýto dátum neexistuje, pričom z poštového poukazu (hoci je pre podpis prekrývajúci dátum tento slabo čitateľný) je viditeľné, že k úhrade došlo dňa 31. 05. 2017. Keďže k postúpeniu pohľadávky na žalobcu došlo až v roku 2018, žalovaný dňa 31. 05. 2017 mal plniť ešte pôvodnému veriteľovi, pričom adresa sídla na poštovej poukážke: Plynárenská 1, 921 09 Bratislava bola adresou pôvodného veriteľa v roku 2017, ako to vyplynulo z výpisu z obchodného registra, a teda touto úhradou plnil svoj dlh riadne. V prehľade úhrad žalovaného na č. l. 7 ani na č. l. 67-68 spisu sa takáto úhrada nenachádza, nakoľko po dátume 31. 05. 2017 sú evidované len úhrady dňa 27. 06. 2017 v sume 450 Eur, dňa 08. 09. 2017 v sume 150 Eur, dňa 30. 10. 2017 v sume 171 Eur, dňa 20. 11. 2017 v sume 316 Eur, dňa 14. 12. 2017 v sume 2.500 Eur, dňa 26. 01. 2018 v sume 52,16 Eur, dňa 26. 01. 2018 v sume 452,84 Eur, dňa 31. 01. 2018 v sume 170 Eur, dňa 28. 02. 2018 v sume 26,06 Eur a dňa 28. 02. 2018 v sume 489,94 Eur. Suma 656 Eur nevyplýva ani zo súčtu niektorých z týchto úhrad. Žalobcovi bola poštová poukážka spolu s vyjadrením žalovaného doručená, pričom jeho právny zástupca na pojednávaní uviedol, že platbu v sume 656 Eur neeviduje. Je teda zrejmé, že žalobca pri vyčíslení úhrad žalovaného v sume 30.043,43 Eur túto úhradu nezohľadnil.
11. Vzhľadom na vyššie uvedené súd od žalovanej sumy 2.145,97 Eur odrátal úhradu žalovaného 656 Eur, ktorá nebola žalobcom v žalobe zohľadnená a priznal žalobcovi titulom istiny poskytnutého úveru sumu 1.489,97 Eur. Vo zvyšku istiny sú žalobu zamietol.
12. Súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania podľa ustanovenia § 369 Obchodného zákonníka. Podľa amortizačného plánu mal žalovaný úver splatiť poslednou splátkou ku dňu 01. 06. 2018 a už od nasledujúceho dňa bol žalovaný v omeškaní s celým úverom. Keďže si však žalobca uplatnil úrok z omeškania až od neskoršieho dátumu - od 11. 04. 2021, viazaného na výzvu zaslanú žalovanému, priznal mu ho súd až od uvedeného dátumu. Sadzba úroku z omeškania v súlade s ustanovením § 1 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. predstavuje základnú úrokovú sadzbu Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu kalendárneho polroka omeškania zvýšenú o 8 percentuálnych bodov, aktuálne vo výške spolu 8 % ročne. Keďže si však žalobca uplatňuje nižší úrok z omeškania v sadzbe 0,013 % denne (4,745 % ročne) priznal mu ho súd v tejto sadzbe z priznanej istiny. Vo zvyšku úroku z omeškania (žiadaného z časti istiny, v ktorej súd žalobu zamietol) súd žalobu zamietol. Súd priznal žalobcovi aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa ustanovenia § 369c Obchodného zákonníka v spojení s § 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. v sume 40 Eur, nakoľko žalovaný ako dlžník z úverovej zmluvy je v omeškaní.
13. Pokiaľ žalovaný vo svojich vyjadreniach ďalej namietal neprimeranú výšku úroku, zmluvných pokút a iných sankcií a priloženými faktúrami pôvodného veriteľa vyúčtované úroky z omeškania za obdobie od roku 2013 do roku 2017, tieto nároky neboli predmetom konania, keďže žalobca žiadal len vrátenie poskytnutej istiny úveru a úrok z omeškania od 11. 04. 2021. Preto je táto obrana žalovaného irelevantná.
14. Pokiaľ žalovaný na pojednávaní uviedol, že potrebuje ďalšiu lehotu na zabezpečenie dôkazov ohľadom toho, že uhradil viac ako je tvrdené žalobcom, a to sumu prevyšujúcu poskytnutú istinu, súd tieto dôkazy v súlade so sudcovskou koncentráciou konania podľa ustanovenia § 153 CSP nevykonal. Žalovaný jednak neuviedol konkrétne dôkazy, ktoré by uhradenie vyšších platieb preukazovali, teda súd na pojednávaní ani nemal aký konkrétny dôkaz vykonať. Pokiaľ žalovaný uviedol, že potrebuje ďalšiu lehotu na zabezpečenie týchto dôkazov, neuplatnil tento prostriedok procesnej obrany včas. Pokiaľ by žalovaný konal starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania, mohol ich súdu predložiť, resp. navrhnúť ich vykonanie už skôr ako na pojednávaní. Žalovaný mal v súlade s ustanovením § 167 CSP možnosť vyjadriť sa k žalobe v rámci odporu, ako aj v rámci dupliky, kedy jednotlivé úhrady žalovanej istiny príkazmi na úhradu a poštovou poukážkou preukazoval. Ani v jednom z týchto podaní neuviedol, že disponuje ďalšími dôkazmi o úhradách, ani nepožiadal o poskytnutie lehoty na ich zabezpečenie. Žalovaný zároveň ani netvrdil akú konkrétnu sumu na úhradách úveru doposiaľ zaplatil, a teda nie je zrejmé, akú konkrétnu skutočnosť (konkrétnu výšku úhrady) chce preukazovať. Žalovaný si bral úver v pomerne vysokej sume, prevyšujúcej 32.000 Eur, pričom aj jeho čiastkové úhrady často prevyšovali sumu 1.000 Eur. Bolo na žalovanom, aby si sumy, ktoré uhrádzal riadne evidoval a odkladal si dôkazy, ktoré tieto platby preukazujú. Pokiaľ by žalovaný konal takto starostlivo, mal dostatočnú možnosť skutkové tvrdenia a dôkazy ohľadom jeho úhrad (nad rámec tých, ktoré už uviedol a predložil) uviesť vo svojich dvoch vyjadreniach vo veci samej, ktoré adresoval súdu. Žalovaný bol o možnosti použitia sudcovskej koncentrácie konania v súlade s ustanovením § 167 ods. 4 CSP poučený v rámci výzvy spolu s doručením repliky žalobcu na vyjadrenie.
15. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 255 CSP. Keďže ani jedna zo strán nemala vo veci plný úspech, súd náhradu trov konania pomerne rozdelil. Žalobca bol úspešný v žalovanej istine v časti 1.489,97 Eur oproti žalovaným 2.145,97 Eur, teda v časti 69,43 %, žalovaný vo zvyšku istiny, v ktorom súd žalobcu zamietol, teda 30,57 %. Úspešnejší v konaní bol teda žalobca, pričom rozdiel jeho úspechu a úspechu žalovaného predstavuje 38,86 %, a preto súd vyslovil, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v uvedenom rozsahu. O výške trov rozhodne súd podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
16. Záverom súd uvádza, že pokiaľ žalovaný tvrdil, že je v konkurznom konaní, z lustrácie v obchodnom vestníku vyplynulo, že konkurzné konanie bolo zatiaľ len začaté, ale nedošlo k vyhláseniu konkurzu. Preto predmetné konanie nebolo zatiaľ prerušené podľa ustanovenia § 47 zákona č. 7/2005 Z. z. a súd mohol vo veci pokračovať a vyhlásiť rozsudok. Samotné začatie konkurzného konania nemá na priebeh tohto konania vplyv.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Veľký Krtíš písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom mu bola uložená peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.