Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_21Er-628-2010.pdf
PDF · 76.67 KB
Case nature
Subarea
21Er/628/2010
Uznesenie
Okresný súd Zvolen v právnej veci oprávneného: O. U., A.. XX.X.XXXX, S. W. Š. XXX/X, XXXXX F., proti povinnému: F. H., A.. XX.XX.XXXX, N..XX.XX.XXXX, naposled. W. L. X. XXXX/XX, XXXXX N., vedenej pod zn. EX XXX/XX súdnym exekútorom U.. Y. I., X. X.T. B. Ú. C. XXXX/X, XXXXX N., na vymoženie uloženej povinnosti - výživného pre maloletého, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú. II. Súd exekúciu z a s t a v u j e. III. Súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a. IV. Súdny exekútor je p o v i n n ý v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia vrátiť súdu preddavok na trovy exekúcie vo výške 107,85 Eur.
odôvodnenie:
1. Dňa 01.04.2010 bola súdu doručená žiadosť súdneho exekútora na vykonanie exekúcie v prospech oprávneného, a to spolu so žiadosťou o zloženie preddavku na úhradu trov exekúcie vo výške 126,74 Eur (ďalej len „preddavok“). 2. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdom vydané dňa 12.04.2010, a to spolu s platobným poukazom na uhradenie preddavku súdnemu exekútorovi. 3. Preddavok bol súdnemu exekútorovi zo strany súdu vyplatený dňa 12.08.2010. 4. Dňa 30.10.2012 povinný zomrel. 5. Dňa 26.10.2016 tunajší súd vydal uznesenie č. k. 21D/12/2012, právoplatné dňa 20.12.2012, ktorým konanie o dedičstve po zomrelom povinnom zastavil, a to z dôvodu, že poručiteľ (povinný) nezanechal žiaden majetok. 6. Dňa 25.11.2013 súdny exekútor doručil súdu podnet na zatavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) EP, z dôvodu vyhlásenia exekúcie za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Zároveň navrhol zaviazať súd na náhradu trov exekúcie. 7. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z., o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti („Exekučný poriadok“), veta prvá, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. 8. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.3.2017 (ďalej len „EP“), exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. 9. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. 10. Podľa § 196 EP, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. 11. Podľa § 197 ods. 1 EP, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
12. Podľa § 200 ods. 5 EP, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. 13. Podľa § 203 ods. 1 EP, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. 14. Podľa § 203 ods. 2 EP, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil. 15. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé. 16. Podľa § 7 ods. 2 OZ, smrťou táto spôsobilosť zanikne. Ak smrť nemožno preukázať predpísaným spôsobom, súd fyzickú osobu vyhlási za mŕtvu, ak zistí jeho smrť inak. Za mŕtveho súd vyhlási aj nezvestnú fyzickú osobu, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno usúdiť, že už nežije. 17. Podľa § 61 zákona č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok, procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. 18. Vzhľadom k tomu, že povinný počas exekúcie zomrel, stratil tak spôsobilosť mať práva a povinnosti ako aj spôsobilosť byť účastníkom konania, čo ma za následok, že nie je možné voči nemu pokračovať vo výkone exekúcie a je tak daný dôvod na zastavenie exekúcie z dôvodu jej neprípustnosti. Preto súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) EP. 19. Právna spôsobilosť účastníka predstavuje podmienku, ktorú je súd povinný skúmať v prvom rade, a pokiaľ zistí jej nedostatok, nemôže sa zaoberať prípadnými ďalšími dôvodmi pre zastavenie exekúcie spočívajúcimi v nedostatku majetku takejto osoby v čase jej smrti (viď. napríklad uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.10.2017, sp. zn. III. ÚS 642/201715 (ďalej len „uznesenie ÚS“)). Preto sa súd nestotožňuje s názorom súdneho exekútora zastaviť exekúciu pre nemajetnosť povinného v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) EP. 20. Správnosť zastavenia exekúcie z dôvodu uvedeného v § 57 ods. 1 písm. g) EP (nie podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP) okrem uznesenia ÚS potvrdzuje taktiež uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.08.2013, sp. zn. 5M Ober 1/2013 (ďalej len „uznesenie NS“), ktorý sa stotožnil s právnym názorom uvedeného v uznesení Okresného súdu v Trnave zo dňa 16.05.2011, č. k. 25 Er/439/2006-29 ako aj s právnymi úvahami odvolacieho Krajského súdu v Trnave vyjadrené v uznesení č. k. 9 CoE 401/2011-38 zo dňa 31.07.2012. Najvyšší súd vo svojom uznesení NS konkrétne skonštatoval, že „rozhodnutia prvostupňového aj odvolacieho súdu sú vecne správne. V danom prípade súd prvého stupňa ex offo exekúciu zastavil a vyhlásil exekúciu za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (ust. § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku). Rovnako správne súdy v odôvodnení uviedli, že exekúcia bola zastavená z dôvodu straty spôsobilosti povinného byť účastníkom konania, a teda v danej situácii nemožno oprávnenému pričítať vinu na zastavení exekúcie, nakoľko v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie ani počas exekúcie nemohol predpokladať, že v jej priebehu dôjde k úmrtiu povinnej. Rovnako správne je konštatovanie odvolacieho súdu, že nemožno uvažovať ani o nemajetnosti povinnej ako o dôvode pre zastavenie exekúcie (§ 203 ods. 2 Exekučného poriadku), nakoľko exekúcia bola zastavená v zmysle § 57 ods. 1 písm. g/.“ 21. Súd sa následne zaoberal otázkou, koho zaviazať na náhradu trov exekúcie. Vzhľadom k tomu, že dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) EP v tomto prípade nebol daný, nie je tak ani možné zaviazať na náhradu trov exekúcie súd (§ 203 ods. 2 EP a contrario). 22. Oprávneného súd môže zaviazať na úhradu trov exekúcie len vtedy, ak: 1/ dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného (§203 ods. 1 EP), 2/ ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí na úhradu trov exekúcie (§ 203 ods. 2 EP) a 3/ ak na povinného bol vyhlásený konkurz (§ 203 ods. 3 EP). Keďže na povinného konkurz nebol vyhlásený a exekúcia nebola zastavená ani z dôvodu nemajetnosti povinného, v zmysle § 203 ods. 2 a 3 EP na trovy exekúcie nemožno zaviazať oprávnených. Nakoľko exekúcia sa zastavuje z dôvodu úmrtia povinného, nie je možné ani konštatovať, že by zastavenie exekúcie zapríčinili oprávnení. Oprávnených tak v tomto prípade nie je možne zaviazať na náhradu trov exekúcie, čo potvrdzuje aj napríklad uznesenie ÚS, ktorý uviedol, že „pokiaľ sťažovateľka vyčíta okresnému súdu, že pri rozhodovaní nepostupoval podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a zaoberal sa iba § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, táto jej argumentácia nezohľadňuje, že exekúcia v tejto veci, ako to výslovne vyplýva z odôvodnenia uznesenia okresného súdu vo vzťahu k výroku o neprípustnosti a zastavení exekúcie, bola zastavená z dôvodu smrti povinného, teda nie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Ako z hypotézy ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, predpokladom aplikácie tohto ustanovenia je práve zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie; iba v takom prípade
znáša trovy exekúcie oprávnený. Ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku sa na vec sťažovateľky nevzťahovalo, a preto nebol ani dôvod, aby bolo okresným súdom aplikované. To, že exekúcia bola v tomto prípade zastavená z dôvodu smrti povinného, je pritom zrejmé nielen z odôvodnenia príslušného výroku uznesenia okresného súdu, ale i z povahy veci. Pokiaľ fyzická osoba smrťou stráca právnu spôsobilosť, ide o podmienku konania, ktorú je všeobecný súd povinný skúmať v prvom rade, a pokiaľ zistí jej nedostatok, nemôže sa zaoberať prípadnými ďalšími dôvodmi pre zastavenie exekúcie spočívajúcimi v nedostatku majetku takejto osoby v čase jej smrti. Napokon i sťažovateľka podala podnet na zastavenie exekúcie až po tom, keď povinný zomrel. V tejto situácii preto skutočne prichádzalo do úvahy zaoberať sa iba tým, či k zastaveniu exekúcie došlo zavinením oprávneného v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku zakladajúcim aj v takom prípade iba možnosť, a nie povinnosť uložiť náhradu trov exekúcie oprávnenému. Pokiaľ v tejto súvislosti okresný súd konštatoval, že rozhodujúcim kritériom pre zaviazanie oprávneného na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi je zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie, vykladal § 203 ods. 1 Exekučného poriadku v súlade s jeho účelom a zmyslom. V rámci uvedeného je preto úplne ústavne akceptovateľný záver okresného súdu, podľa ktorého zaviazať oprávneného na náhradu trov exekúcie sťažovateľke nebolo možné.“ 23. Do úvahy by tak prichádzalo zaviazať na náhradu trov exekúcie jedine povinného (§ 197 EP). Keďže ale povinný nemá právnu spôsobilosť (zomrel), tak ho nie je možné ani zaviazať na náhradu trov exekúcie. 24. Vzhľadom k tomu, že na náhradu trov exekúcie nebolo možné zaviazať súd, oprávnených a ani povinného, súd náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal. 25. Keďže súdnemu exekútorovi súd vyplatil preddavok na trovy exekúcie, pričom náhrada trov exekúcie mu priznaná nebola, súd zároveň rozhodol aj o vrátení tohto preddavku v plnej výške (výrok IV.)
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici (§ 362 ods. 1, prvá veta CSP). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada (§ 125 ods. 1, 2 CSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 1, 2 CSP). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).