Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoE/11/2021

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a členov senátu JUDr. Jána Auxta a JUDr. Evy Dzúrikovej v exekučnej veci oprávneného: INKASO Pohľadávok, spol. s r. o., so sídlom 093 01 Vranov nad Topľou, Hronského 2712, IČO: 36 039 039, proti povinnému: T. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX E. F. č. XXX, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jánom Gasperom, PhD., so sídlom Exekučný úrad 979 01 Rimavská Sobota, Kálmana Mikszatha 268, pod sp. zn. EX 196/2005, o vymoženie pohľadávky v sume 82,98 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. -16 zo dňa 14. 07. 2016 a o návrhu oprávneného na prerušenie konania, takto

rozhodol:

I. Návrh oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a.

II. Uznesenie Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. -16 zo dňa 14. 07. 2016 potvrdzuje.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Rimavská Sobota (ďalej „exekučný súd“, alebo „súd prvej inštancie“) výrokom I. exekúciu zastavil podľa ustanovenia , v spojení s ustanovením o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti Exekučného poriadku v znení účinnom do 23. 12. 2015 (ďalej „Exekučný poriadok“, alebo len „EP“) a výrokom II. uznesenia vyslovil, že o trovách exekúcie rozhodne po právoplatnosti uznesenia o zastavení exekúcie.

1.1. V odôvodnení uznesenia exekučný súd uviedol, že exekúcia je vedená proti povinnému na základe exekučného titulu, ktorým je zmenkový platobný rozkaz Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 11.02.1998, ktorým bol povinný zaviazaný na plnenie zo zmenky vystavenej na rad spoločnosti TRANSINVEST a. s. Bratislava. Exekučný súd skonštatoval, že oprávnený si podaním zo dňa 13.01.2016 splnil povinnosť uloženú ustanovením § 243f ods. 1 EP za účelom doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie. Oprávnený odvodil svoje právo zo zmenky nepretržitým radom indosamentov a zmluvou o postúpení pohľadávok voči povinnému, ktorý je fyzickou osobou. Mal však za to, že sa nejedná o vymáhanie nároku, ktorý by vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, pretože pri právnom vzťahu povinného a spoločnosti TRANSINVEST, a.s. sa jednalo o obchodnoprávny vzťah a uvedenú skutočnosť potvrdzuje aj to, že vec bola na krajskom súde, ako súde príslušnom, ktorý vydal exekučný titul, prejednávaná ako obchodnoprávna. Ďalej v doplnení návrhu oprávnený uviedol, že označuje dôkazy, z ktorých vyplývajú opísané skutočnosti, a to súdny spis, ktorý vedie Krajský súd v Banskej Bystrici, v ktorom bol exekučný titul vydaný. Iné dôkazy týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným nevie priložiť, pretože spoločnosť TRANSINVEST, a.s. medzičasom zanikla a oprávnený vzhľadom na právny stav platný do 22.12.2015 nebol povinný v zmysle žiadneho právneho predpisu platného v Slovenskej republike preukazovať vlastný vzťah s povinným. Poukázal na abstraktný charakter zmenky vyplývajúci z právneho stavu platného v čase podávania návrhu na vykonanie exekúcie.

1.2. Exekučný súd následne konštatoval, že exekučným titulom je v danom prípade zmenkový platobný rozkaz, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou. Vzhľadom na túto skutočnosť exekučnému súdu v zmysle § 243f ods. 6 Exekučného poriadku vznikla povinnosť rozhodnúť o tom, či v exekúcii možno pokračovať, prípadne či je potrebné exekúciu zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Zákon takýto postup predpisuje bez ohľadu na charakter exekučného titulu a bez ohľadu na to, kedy došlo k vydaniu exekučného titulu, resp. k vzniku právneho vzťahu, na ktorom sa vymáhaný nárok zakladá. Z tohto pohľadu je teda bez právneho významu, že k založeniu právneho vzťahu povinného a právneho predchodcu oprávneného došlo pred implementovaním spotrebiteľského práva do slovenského právneho poriadku. Exekučný titul bol vydaný v roku 1998. Právna úprava tzv. typových zmlúv podľa o ochrane spotrebiteľa nadobudla účinnosť až dňa 01.01.2000. V súvislosti so vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie došlo k implementácii Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zavedením právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv s účinnosťou od 01.04.2004. Podľa názoru exekučného súdu však nemožno prehliadať, že svojím vznikom a povahou išlo o vzťah obdobný vzťahom na základe spotrebiteľských zmlúv.

1.3. V dôvodoch odôvodnenia svojho rozhodnutia sa exekučný súd vysporiadal s námietkami oprávneného, pokiaľ tvrdil, že právny vzťah vzniknutý medzi jeho právnym predchodcom TRANSINVEST, a. s. a povinným bol obchodno-právneho charakteru, čo vyvodzoval z toho, že príslušný krajský súd vec prejednal ako obchodnú. S týmto názorom sa súd nestotožnil. V sporovom konaní bol nárok právneho predchodcu oprávneného uplatnený na základe zmenky vystavenej povinným. Príslušnosť krajského súdu na konanie v prvom stupni v sporoch z právnych vzťahov týkajúcich sa zmeniek vyplývala z ustanovenia bodu 3 v znení účinnom do 31.12.2001, pričom z predmetného ustanovenia výslovne vyplýva, že príslušnosť je daná "bez zreteľa na to, že nejde o obchodné veci podľa písmena a) alebo b)". Okresný súd z pripojeného spisu Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zistil, že spoločnosť TRANSINVEST, a. s. svoj návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu odôvodnila len existenciou zmenky vystavenej povinným. Z návrhu na začatie konania nie je zistiteľné, aká bola hospodárska kauza vystavenej zmenky, t.j. aký právny vzťah existoval medzi spoločnosťou TRANSINVEST, a. s. a povinným. Z označenia povinného v návrhu na začatie konania nemožno vyvodiť, že by išlo v jeho osobe o podnikateľa - identifikovaný bol výlučne menom a priezviskom, rodným číslom a adresou zhodujúcou sa s miestom jeho trvalého pobytu. V konaní nebolo preukázané, že povinný do záväzkového vzťahu nevstupoval ako spotrebiteľ, t.j. ako fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, resp. ako fyzická osoba, ktorá nakupovala výrobky alebo používala služby pre priamu osobnú spotrebu. Exekučnému súdu je z jeho úradnej činnosti známe, že spoločnosť TRANSINVEST a. s. v obdobných exekučných veciach vystupovala pravidelne, preto je nepochybné, že zmluvu uzatvárala ako dodávateľ v rámci svojej obchodnej činnosti. O inom postavení účastníkov v konaní nebol predložený žiaden dôkaz.

1.4. Na základe uvedeného potom exekučný súd dospel k záveru, že na právny vzťah právneho predchodcu oprávneného a povinného možno nahliadať ako na "de facto" spotrebiteľský vzťah. V zmysle vyššie uvedeného mal za to, že ustanovenie § 243f ods. 1 až 6 Exekučného poriadku je potrebné aplikovať aj na právne vzťahy, ktoré síce v čase ich vzniku neboli vzťahmi zo spotrebiteľskej zmluvy stricto sensu, ale išlo o fakticky obdobné vzťahy vzniknuté pred zavedením právnych noriem na ochranu spotrebiteľa. Zákonodarca uložil oprávnenému povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie bez ohľadu na čas vzniku právneho vzťahu, na ktorom sa právny nárok zakladal. Exekučný súd poznamenal, že pokiaľ ochrana má byť poskytnutá fyzickým osobám, voči ktorým boli uplatnené nároky zo zmenky, niet racionálneho dôvodu, aby z okruhu týchto osôb boli vylúčení spotrebitelia len z toho dôvodu, že v čase vzniku ich právneho vzťahu ešte nedošlo k plnému sformovaniu spotrebiteľského práva.

1.5. Exekučný súd potom vyslovil záver, že ustanovenie § 243f ods. 4 Exekučného poriadku obsahuje vyvrátiteľnú právnu domnienku, podľa ktorej ak sa v konaní podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Povinnosť tvrdenia a nadväzne aj dôkazné bremeno na preukázanie skutočností týkajúcich sa vlastného vzťahu s povinným zaťažuje oprávneného a to aj v prípade, ak ide o oprávneného, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov (§ 39 ods. 4 Exekučného poriadku). V dôsledku neunesenia dôkazného bremena o vlastnom vzťahu pôvodného veriteľa (dodávateľa) k povinnému súd si nemohol vytvoriť záver o tom, či v konaní bolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, na

obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo na rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Keďže nebolo preukázané, že sporové konanie nebolo zaťažené uvedenými vadami a nedošlo tým k vyvráteniu právnej domnienky podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, exekučný súd mal za to, že sú naplnené dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Súčasne exekučný súd vyslovil, že o trovách exekúcie rozhodne po právoplatnosti uznesenia, keďže v čase jeho vydania nemal k dispozícii vyčíslenie trov exekúcie.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodov podľa , a a má za to, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, ako aj z dôvodu, že súd neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy.

2.1. Oprávnený po tom, čo zhrnul obsah svojho procesné podania zo dňa 13.01.2016 uviedol, že ním predložené doplnenie návrhu mal exekučný súd vyhodnotiť ako dostačujúce a rozhodnúť o pokračovaní v exekúcii, pretože neexistoval dôvod na jej zastavenie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. V konaní nemohlo vyjsť najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, pretože v čase základného konania ani neplatila právna úprava spotrebiteľských zmlúv. Uvedené podporuje aj dôkaz zabezpečený konajúcim súdom - a to základný spis, z ktorého vyplýva, že v konaní sa neskúmala hospodárska kauza vystavenej zmenky a ani akýkoľvek spotrebiteľský vzťah. Pred 01.01.2004, teda v čase podpisu zmluvy, neexistovala v Slovenskej republike úprava spotrebiteľských zmlúv a aj exekučným súdom aplikované ustanovenia a nasl. bolo do doplnené len s účinnosťou od 01.04.2004. Exekučný súd tak nemohol vymáhaný nárok vyhodnotiť ako nárok vzniknutý zo spotrebiteľskej zmluvy s poukazom na a .

2.2. Odvolateľ ďalej namietal, že exekučný súd nemal pri svojom rozhodovaní z dôvodu ústavnej zásady zákazu retroaktivity prihliadnuť na právnu domnienku stanovenú v § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, keďže právna úprava od oprávneného do 22.12.2015 nevyžadovala preukazovať vlastný vzťah s povinným. Exekučný súd mal pri svojom rozhodovaní uplatniť výklad ním citovaných ustanovení v súlade so zásadou právnej istoty a zákazu retroaktivity, t.j. mal vyhodnotiť postavenie oprávneného ako postavenie takého subjektu, ktorý nezavinil nemožnosť splnenia podmienky - doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie. Exekučný súd podľa oprávneného nemohol zastaviť exekúciu len na základe toho, že právny predpis vyžaduje od oprávneného niečo, čo je pre oprávneného objektívne nesplniteľné z dôvodu, že predchádzajúca právna úprava, podľa ktorej oprávnený nadobudol legitímne právo na domáhanie sa núteného výkonu rozhodnutia, sa na základe rozhodnutia zákonodarcu zmenila, pričom je nepochybné, že oprávnený nemohol rozumne predpokladať, že k výkonu jeho súdom priznaného práva sa bude od neho v budúcnosti požadovať splnenie ďalších predtým nevyžadovaných podmienok. Oprávnený zároveň namietal, že súd mu svojim rozhodnutím odňal možnosť konať pred súdom a v minulosti zákonne získané právo na nútený výkon rozhodnutia.

2.3. S poukazom na uvedené dôvody sa oprávnený domáhal zmeny odvolaním napadnutého rozhodnutia a žiada odvolací súd, aby prehodnotil právne závery exekučného súdu a rozhodne o pokračovaní v exekúcii, prípadne aj posúdil súladnosť prechodných ustanovení Exekučného poriadku s SR, pričom ak dôjde k záveru, že tieto ustanovenia sú v rozpore s SR oprávnený navrhol postúpiť návrh Ústavnému súd SR na zaujatie stanoviska a toto konanie prerušiť.

3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

4. V dôsledku odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací ( - ďalej „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením a a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením a contrario uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia a ako vecne správne potvrdil.

5. Odvolací súd sa v prvom rade vysporiadal procesne s návrhom oprávneného na eventuálne prerušenie exekučného konania do času, kým nerozhodne Ústavný súd SR o odvolacím súdom predloženom návrhu na zaujatie stanoviska o nesúlade prechodného ustanovenia Exekučného poriadku s SR. V tejto časti odvolanie oprávneného posúdil odvolací súd ako návrh na prerušenie konania podľa , ktorému však nie je možné vyhovieť.

6. Podľa ustanovenia § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno podať návrh na obnovu exekučného konania.

7. S poukazom na znenie ustanovenia Exekučného poriadku v znení účinnom do 23. 12. 2015, exekučné konanie nie je možné prerušiť z dôvodov, ktoré sú uvedené v druhej časti v . Dôvodom je tá skutočnosť, že účel, ktorý sa v základnom konaní (sporovom) sleduje prerušením konania, je možné v exekučnom konaní dosiahnuť odkladom exekúcie podľa Exekučného poriadku. Výnimkou je len situácia, ak osobitný o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov (), o konkurze a reštrukturalizácii (, ako aj o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (). Okrem skutočnosti, že úprava Exekučného poriadku neumožňovala prerušiť exekučné konanie (mimo už uvedených osobitných predpisov) je však nutné zdôrazniť, že odvolací súd nevzhliadol ani dôvod nesúladu prechodného ustanovenia Exekučného poriadku s SR a pokiaľ tak nevyvstal dôvod iniciovať osobitné konanie pred ústavným súdom, ani nebol dôvod na prerušovanie exekúcie aj za hypotetickej situácie, pokiaľ by prerušenie exekúcie aj osobitná právna úprava pripúšťala. Na základe uvedených dôvodov potom odvolací súd považoval návrh oprávneného na prerušenie konania podľa za nedôvodný, procesne neprípustný a preto ho výrokom I. uznesenia zamietol.

8. Následne sa odvolací súd zameral na vecný prieskum odvolaním napadnutého uznesenia exekučného súdu a s poukazom na znenie ustanovenia sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pričom na zdôraznenie jeho správnosti považuje za potrebné zvýrazniť nasledujúce zásadné skutočnosti.

9. Podkladom na vedenie exekúcie a exekučným titulom v danej exekúcii je zmenkový platobný rozkaz vydaný Krajským súdom v Banskej Bystrici pod sp. zn.. zo dňa 11.02.1998, právoplatný dňom 17.02.1998 a vykonateľný dňom 28.03.1998 na vymoženie zmenkovej sumy 82,98 eur (pôvodne 2.500,- Sk) s príslušenstvom, trov predchádzajúceho konania a trov exekúcie. Podkladom pre vydanie exekučného titulu bola zmenka vystavená povinným ako fyzickou osobou na rad právneho predchodcu oprávneného spoločnosti Transinvest, a.s so sídlom Panská 33 811 12 Bratislava, ktorý aj bol pôvodným oprávneným v tejto exekúcii. Následne v prebiehajúcom exekučnom konaní na základe dvoch indosamentov a zmluvy o postúpení pohľadávky si nárok uplatnil oprávnený ako veriteľ povinného. Z pripojeného súdneho spisu Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. vyplýva, že právny predchodca oprávneného spolu s návrhom na vydanie zmenkového platobného rozkazu predložil ako listinný dôkaz len zmenku a v návrhu na začatie konania bol povinný označený menom, priezviskom, adresou trvalého bydliska a rodným číslom. Z obsahu základného spisu, ani z návrhu a jeho príloh, nevyplývajú žiadne údaje umožňujúce identifikovať povinného ako fyzickú osobu podnikateľa a to ani len alternatívne. Žiadna zmluva alebo iná listina preukazujúca dôvod vystavenia zmenky, t.j. právny vzťah medzi vystaviteľom zmenky a veriteľom a jej kauza sa v spisovom materiáli nenachádza.

10. Poverenie pre pôvodnú súdnu exekútorku bolo vydané dňa 13.09.1999. Oprávnený s poukazom na § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 23.12.2015 doplnil návrh na vykonanie exekúcie podaním zo dňa 13.01.2016, v ktorom uviedol, že svoje právo zo zmenky, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul, preukazuje nepretržitým radom indosamentov, resp. zmluvou o postúpení pohľadávok, ktoré sú obsahom exekučného spisu. Ďalej uviedol, že vlastný vzťah s povinným vyplýva zo zmluvy uzavretej medzi povinným a spoločnosťou TRANSINVEST, a.s. Bratislava, IČO: 31 631 053. Oprávnený tvrdil, že vymáhaný nárok nevznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, pretože pri právnom vzťahu povinného so spoločnosťou TRANSINVEST, a. s. sa jednalo o obchodnoprávny vzťah. Uvedenú skutočnosť potvrdzuje aj to, že vec bola na príslušnom krajskom súde prejednávaná ako obchodnoprávna. Oprávnený žiadne dôkazy o tom, že povinný vystupoval v zmluvnom vzťahu ako podnikateľ a že aj zmenku podpisoval ako podnikateľ v konaní nepreukázal. Vo svojom podaní oprávnený poukázal tiež na skutočnosť, že v čase základného súdneho konania neplatila právna úprava, ktorá by ukladala súdom posudzovať nárok ako právny vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy. Opätovný prieskum právoplatného a vykonateľného rozhodnutia neprichádza v tomto prípade do úvahy. Ako dôkaz, z ktorého vyplývajú vyššie opísané skutočnosti, oprávnený označil súdny spis zo sporového konania vedeného pred Krajským súdom v Banskej Bystrici. Iné dôkazy oprávnený nevie predložiť vzhľadom na skutočnosť, že spoločnosť TRANSINVEST, a. s. medzitým zanikla a oprávnený až do

22.12.2015 nebol povinný preukazovať vlastný vzťah s povinným. Oprávnený mal za to, že nemožno od neho vyžadovať doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie pod sankciou zastavenia exekúcie, pretože k zastaveniu exekúcie by došlo aplikovaním neprípustnej retroaktivity.

11. Podľa ustanovenia § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.

12. Podľa ustanovenia § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

13. Podľa ustanovenia § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).

14. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.

15. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na - 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

16. Vychádzajúc z citovanej právnej úpravy Exekučného poriadku platnej a účinnej od 23.12.2015 obsiahnutej v , , a Exekučného poriadku, zavedenej , sú exekučné súdy povinné ex offo prihliadať v exekučných konaniach, v ktorých sa vymáha nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, na kauzálny vzťah oprávneného s povinným. Odvolací súd v súvislosti s odvolacou námietkou oprávneného, namietajúceho neprípustnosť právneho posúdenia postavenia dlžníka - povinného ako spotrebiteľa podľa ustanovení upravujúceho spotrebiteľské zmluvy zdôrazňuje, že dikcia ustanovenia EP vyžaduje splnenie povinnosti v zmysle hypotézy tohto zákonného ustanovenia vo všeobecnosti ku každej fyzickej osobe, ktorá je povinným, a to bez ohľadu na eventuálne postavenie povinného ako spotrebiteľa, alebo bez spotrebiteľského charakteru. Podľa ustanovenia Exekučného poriadku v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, vyplýva oprávnenému povinnosť opísať aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. V zmysle zákonnej dikcie skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov a vyplýva mu povinnosť k návrhu na vykonanie exekúcie pripojiť dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú. Oprávnený po dátume novely Exekučného poriadku v znení od 24.12.2015 uvedené skutočnosti bol povinný uvádzať a preukázať už v návrhu na vykonanie exekúcie, po dátume 23.12.2015 bol oprávnený tak povinný urobiť aj v prebiehajúcich exekučných konaniach, ktoré začali pred dátumom 23.12.2015, a to v zmysle intertemporálneho ustanovenia Exekučného poriadku vo všetkých prípadoch, ak je exekúcia vedená na podklade exekučného titulu, ktorým bol priznaný nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou vo všeobecnosti (nielen spotrebiteľom), a to v lehote 30 dní od účinnosti zákona, t.j. do 22.01.2016. V prípade, že oprávnený si svoju povinnosť splní a návrh zákonom predpísaným spôsobom doplní, následne exekučný súd v zmysle EP preskúma, či existujú dôvody na zastavenie exekúcie podľa Exekučného poriadku, alebo rozhodne o pokračovaní exekúcie. V danej veci je právne zásadné, že Exekučný poriadok v intertemporálnom ustanovení upravil v odseku 4 vyvrátiteľnú právnu domnienku, podľa ktorej, ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa EP. Dôkazné bremeno, a teda povinnosť preukázať skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným tak, ako to správne uviedol v odôvodnení

uznesenia aj exekučný súd, zaťažuje oprávneného, a to aj v prípade, ak ide o oprávneného, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov (§ 39 ods. 4 Exekučného poriadku).

17. Pokiaľ tak oprávnenému v danej exekúcii bez akýchkoľvek pochýb vznikla povinnosť stanovená v § 243f ods. 1 EP, v spojení s § 39 ods. 4 EP na doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie bez ohľadu na to, či povinný podpísal zmenku ako fyzická osoba podnikateľ alebo spotrebiteľ a oprávnený v podaní zo dňa 13.01.2016, doručeným súdnemu exekútorovi dňa 20.01.2016, neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu spoločnosti TRANSINVEST, a. s., ako zmenkového veriteľa s povinným, ako vystaviteľom zmenky, na podklade ktorej bol exekučný titul vydaný, je potom relevantná aplikácia ustanovenia § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, z ktorej vyplýva právna domnienka, že ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) EP. Opakovane odvolací súd v súvislosti s aplikáciou ustanovení § 39 ods. 4 EP a § 243 f ods. 6 EP zdôrazňuje, že povinnosť upravená v § 39 ods. 4 EP sa vzťahovala na oprávneného bez ohľadu na eventuálny spotrebiteľský status povinného, postačovalo, ak išlo o fyzickú osobu a vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.

18. Len pre úplnosť je potrebné zdôrazniť, že okrem toho, že z pripojeného základného spisu Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. nevyplynulo ani z jediného údaju, eventuálne listinného dôkazu, že by bol vystaviteľ zmenky podnikateľom, nie je záver o obchodno-právnom vzťahu v danej veci možné vyvodiť ani z tej skutočnosti, že zmenkový platobný rozkaz vydával krajský súd tak, ako naznačuje v odvolaní oprávnený. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že exekučný titul, ktorým je zmenkový platobný rozkaz, bol vydaný Krajským súdom v Banskej Bystrici ako v tej dobe vecne a kauzálne príslušným súdom prvej inštancie, ktorého vecná príslušnosť bola daná ustanovením , bod 3 (ďalej „“) v znení účinnom do 31.12.2001, podľa ktorého krajské súdy rozhodovali ako súdy prvého stupňa spory z právnych vzťahov týkajúcich sa zmeniek vrátane sporov z vydaných zmenkových platobných rozkazov a to bez zreteľa na to, že nešlo o obchodné veci upravené v , alebo b) . Z uvedeného je zrejmé, že vecná príslušnosť krajských súdov v zmenkových veciach vyplývala priamo zo zákona a návrhy v zmenkových konaniach boli zapísané do súdneho registra prvostupňových zmenkových vecí „Zm“ a nie prvostupňových obchodných vecí, ktoré boli zapisované do registra „Cb“. Príslušnosť krajského súdu na konania v prvom stupni z právnych vzťahov týkajúcich sa zmeniek podľa právnej úpravy platnej v čase vydania exekučného titulu tak bola daná bez ohľadu na status subjektov tohto vzťahu a bez ohľadu na povahu samotného právneho vzťahu týkajúceho sa zmenky. Nemožno preto v žiadnom prípade len z tej skutočnosti, že zmenkový platobný rozkaz vydával ako súd prvej inštancie krajský súd, vyvodzovať bez ďalšieho obchodnoprávny charakter a povahu strán zmenkového konania.

19. Odvolací súd v závere považuje za potrebné poznamenať k námietke oprávneného, že nezavinil nemožnosť splnenia podmienky - doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie z dôvodu, že predchádzajúca právna úprava splnenie podmienok podľa neskoršej úpravy nevyžadovala, uvádza, že ustanovenie § 243f Exekučného poriadku neupravuje výnimky zo splnenia povinnosti doplnenia návrhu a preukázania vlastného vzťahu medzi oprávneným a povinným, a to ani z hľadiska časového a ani z hľadiska zavinenia, resp. nezavinenia nemožnosti splnenia povinností podľa tohto ustanovenia. Súd preto pri zachovaní a nutnosti rešpektovať zákonom predpokladaného postupu podľa § 39 ods. 4 v spojení s § 243f Exekučného poriadku nemá možnosť prihliadať na subjektívne či objektívne dôvody nesplnenia povinnosti oprávneného v zmysle dikcie zákona.

20. Na základe všetkých uvedených skutočností a s dôrazom na právnu úpravu, potom odvolací súd konštatuje, že oprávnený v predmetnej exekučnej veci neopísal vlastný vzťah vzniknutý medzi pôvodným zmenkovým veriteľom spoločnosťou TRANSINVEST a. s. so sídlom v Bratislave a povinným tak, ak to vyžaduje ustanovenie § 39 ods. 4 Exekučného poriadku. Vzhľadom na uvedené exekučný súd správne konštatoval, že oprávnený neuniesol dôkazné bremeno o vlastnom vzťahu pôvodného veriteľa k povinnému a preto nemohol vyvodiť záver o tom, či v konaní bolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, na obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo na rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Keďže Exekučný poriadok pre takýto prípad v § 243f ods. 4 upravuje právnu domnienku, podľa ktorej platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku, pokiaľ súd prvej inštancie postupoval v súlade s týmto zákonným ustanovením, je jeho rozhodnutie vecne správne a zákonné.

21. Odvolací súd preto z horeuvedených dôvodov uznesenie súdu prvej inštancie podľa ustanovenia a ako vecne správne potvrdil.

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( až c/ ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).