Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1T-65-2021.pdf
PDF · 87.92 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
PE-1T/65/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Partizánske samosudcom Mgr. Radoslavom Smatanom, PhD., v trestnej veci obžalovaného A. O. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 08.11.2021, takto
rozhodol:
Obžalovaný
A. O., D.. XX.XX.XXXX v Partizánskom, trvale bytom A., O. XXX/XX, zamestnaný, slobodný, t. č. v ÚVV Ilava,
j e v i n n ý, ž e :
dňa 14.07.2021 v čase okolo 18:15 hod. v Partizánskom, v dome č. XXX/XX na O. X., kde s poškodenou, svojou matkou V. O. býva, pod vplyvom alkoholu začal svojej matke V. O. vulgárne nadávať a následne jej povedal, že jej stoličkou rozbije hlavu, pričom jej nespôsobil žiadne zranenia, na čo poškodená v obave o svoj život a zdravie zavolala na políciu a následne toho istého dňa v čase o 18:45 hod. volal obžalovaný z miesta trvalého pobytu, a to z domu č. XXX/XX na O. X. S. A. prostredníctvom mobilného zariadenia svojej sestre W. F., ktorej uviedol, že matka naňho zavolala políciu a sa jej vyhrozil, že zabije ju, aj ich matku, po čom W. F. okamžite vyrazila za matkou domov, nakoľko sa zľakla, že by obžalovaný matke ublížil, pričom obžalovaný svojím konaním u poškodenej svojej matky V. O., D.. XX.XX.XXXX a u poškodenej svojej sestry W. F. vzbudil dôvodnú obavu o ich život a zdravie,
t e d a :
inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal na chránenej osobe - na blízkej osobe - matke a sestre a čin spáchal na osobe vyššieho veku,
č í m s p á c h a l:
prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/, písm. e/ Trestného zákona v spojení s § 127 ods. 3, ods. 4/ Trestného zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e :
Podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l/ Trestného zákona, § 38 ods. 3 Trestného zákona, § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Trestného zákona per analogiam k trestu odňatia slobody v trvaní 5 (päť) mesiacov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Trestného zákona súd ukladá obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Partizánske podal dňa 12.10.2021 na tunajšom súde obžalobu na A. O. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/, písm. e/ Trestného zákona v spojení s § 127 ods. 3, ods. 4 Trestného zákona na tom skutkovom základe, ako je uvedené v predmetnej obžalobe.
Vo veci súd nariadil termín hlavného pojednávania na deň 08.11.2021, na ktorom obžalovaný po zákonnom poučení urobil v súlade s § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku obžalobou mu kladeného za vinu, svoje konanie oľutovala a ospravedlnil sa prítomným poškodeným. Následne samosudca postupom podľa § 257 ods. 5 Trestného poriadku, v súlade s § 333 ods. 3 písm. c/, písm. d/, písm. f/, písm. g/, písm. h/ Trestného poriadku zistil otázkami či obžalovaný:
- rozumie z čoho je obžalovaný,
- bol poučený o svojich právach najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby,
- rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu,
- bol oboznámený s trestnou sadzbou, ktorú zákon ustanovuje za trestný čin mu kladený za vinu,
- sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa v obžalobe právne kvalifikuje ako prečin nebezpečného vyhrážania.
Nakoľko obžalovaný na všetky položené otázky odpovedal kladne (áno), súd po predchádzajúcom vyjadrení prokurátora podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku a obhajcu obžalovaného jeho vyhlásenie prijal a dokazovanie v rozsahu, v akom sa priznal k spáchaniu skutku nevykonal a vykonal iba dôkazy súvisiace s výrokom o treste a ochrannom opatrení.
Súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie oboznámením podstatnej časti znaleckého posudku MUDr. Viktora Segedu č. 50/2021 zo dňa 31.08.2021 (č.l. 83-97) za splnenia podmienok podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku, podľa § 269 Trestného poriadku čítaním listinných dôkazov, a to opatrenie z č.l. 32-33, zápis o dychovej skúške z č.l. 98, písomné vyjadrenie poškodenej z č.l. 101-102, rozsudok Okresného súdu Partizánske č.k. 1T/44/2016-96 zo dňa 07.09.2016 z č.l. 103-106, zápisnica o dohode o vine a treste z č.l. 119-120, odpis z registra trestov z č.l. 125, lustrácia GP SR z č.l. 126-127, lustrácia CESDaP z č.l. 128-135, lustrácia v CDB z č.l. 136, správa z ÚVV Ilava z č.l. 156.
Súd na základe takto vykonaného dokazovania, po právnej stránke konanie obžalovaného popísané vo výrokovej časti tohto rozsudku kvalifikoval ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/, písm. e/ Trestného zákona v spojení s § 127 ods. 3, ods. 4 Trestného zákona, pričom vinu obžalovaného za skutok obžalobou mu kladený za vinu ustálil na základe ním urobeného vyhlásenia o vine, ktoré prijal a ktoré je neodvolateľné. Pokiaľ ide o formu zavinenia, ide o priamy úmysel podľa § 15 písm. a/ Trestného zákona, nakoľko bolo preukázané, že obžalovaný chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone spôsobiť ohrozenie chráneného záujmu.
Zo záverov znaleckého posudku č. 50/2021 MUDr. Viktora Segedu, znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria zo dňa 31.08.2021 okrem iného vyplýva, že znalec u obžalovaného zistil abúzus alkoholu s vývojom závislosti v iniciálnom štádiu. V čase inkriminovaného skutku obžalovaný bol v stave prostej alkoholovej opojenosti, do ktorej sa uviedol sám, z vlastnej vôle a vlastným zapríčinením. Obžalovaný v čase spáchania činu mohol rozpoznať jeho protiprávnosť a vedel ovládať svoje konanie. Zo psychiatrického hľadiska pobyt obžalovaného na slobode nie je nebezpečný pre spoločnosť, avšak z vlastnej vôle a vlastným zapríčinením sa obžalovaný môže dopúšťať trestnej činnosti. Znalec navrhol uložiť obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.
Zo zápisu o dychovej skúške obžalovaného (č.l. 98) vyplýva, že tento bol podrobený dychovej skúške dňa 14.07.2021 o 19:25 hod. s výsledkom 0,93 mg/l alkoholu v dychu.
Z písomného vyjadrenia poškodenej V. O. (č.l. 101-102) okrem iného vyplýva, že ona nechcela, aby obžalovaný (jej syn) skončil vo väzení, chcela ho len vystrašiť a zavolala políciu, pričom si myslela, že mu len dohovoria, postrašia ho. Chcela by, aby bol obžalovaný doma čo najskôr. tiež poukázala na skutočnosť, že obžalovaný má úver, ktorý musí splácať a nechce, aby mu vznikli problémy. Zároveň uviedla, že využíva právo na späťvzatie súhlasu so začatím trestného stíhania, ktoré sa vedie voči obžalovanému.
Zo správy Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Ilava na obžalovaného zo dňa 20.10.2021 vyplýva, že tento sa vo výkone väzby nachádza od 16.07.2021 a je aktuálne umiestnený v oddiele so zmierneným režimom výkonu väzby. Správanie a vystupovanie obžalovaného počas výkonu väzby je na požadovanej úrovni, prejavuje snahu o dodržiavanie ústavného poriadku. Príkazy a nariadenia personálu plní. K osobám, s ktorými prichádza do styku, zachováva zásady slušného správania. Vo vzťahu k iným obvineným neboli zaznamenané konfliktné situácie. Hygienické návyky má osvojené. Nedovolenej činnosti sa doposiaľ nedopustil, disciplinárne riešený nebol, nebola mu udelená disciplinárna odmena. Vo svojom osobnom voľne prejavuje pozitívny postoj a záujem o trávenie voľného času, sleduje televíziu, počúva ústavný rozhlas, takmer pravidelne sa zúčastňuje vychádzok. Neprejavil záujem o zaradenie do práce, avšak písomne požiadal o umožnenie pracovných činností v ústave, ktoré sú vykonávané dobrovoľne, bez nároku na pracovnú odmenu a ktorých cieľom je zmysluplne zachovávať, rozvíjať a využívať schopnosti obžalovaného a zvládanie negatívnych vplyvov umiestnenia vo výkone väzby. Sociálne kontakty s vonkajším prostredím udržiava formou ojedinelej korešpondencie a formou telefonovania so svojou matkou a súrodencami. Záverom sa v správe konštatuje, že ide o obžalovaného, ktorý si plní základné povinnosti vyplývajúce zo zákona o výkone väzby a priebeh výkonu väzby menovaného je zatiaľ bezproblémový.
Pokiaľ ide o osobné pomery a možnosti nápravy obžalovaného súd zistil, že tento je slobodný, bezdetný, pred vzatím do väzby bol zamestnaný. V súčasnosti je vo výkone väzby v predmetnej trestnej veci v ÚVV Ilava. Podľa lustrácie v Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov Ministerstva spravodlivosti SR obžalovaný bol doteraz sedemkrát postihnutý v priestupkovom konaní, pričom v dvoch prípadoch išlo o priestupky proti občianskemu spolunažívaniu (dňa 16.02.2019 vulgárne nadával susede a dňa 20.07.2020 vulgárne urážal matku). Z odpisu z registra trestov obžalovaného a zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 1T/44/2016 súd zistil, že obžalovaný bol doposiaľ jedenkrát súdne trestaný, a to rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 1T/44/2016-96 zo dňa 07.09.2016, právoplatným toho istého dňa, kedy bol uznaný vinným zo zločinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. d/ Trestného zákona a § 139 ods. 1 písm. e/ Trestného zákona v súbehu s prečinom nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e/ Trestného zákona a § 127 ods. 3 Trestného zákona na podmienečný úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 36 mesiacov, výkon ktorého mu bol odložený na skúšobnú dobu s probačným dohľadom na 36 mesiacov za súčasného uloženia primeraných povinností a obmedzení. Toto odsúdenie má zahladené.
Pri uložení druhu a výmery trestu súd vychádzal zo zásad ukladania trestov uvedených v ustanovení § 34 Trestného zákona, pričom prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, na osobu páchateľa, ako aj možnosti jeho nápravy, nakoľko trest musí mať v prvom rade prevýchovný účinok. Prihliadol tiež na to, že trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
U obžalovaného súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l/ Trestného zákona (priznal sa k spáchaniu žalovaného skutku a svoj čin úprimne oľutoval) pri nezistení žiadnej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Trestného zákona. Nakoľko obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie o vine, ktoré súd prijal, súd v súlade so závermi Stanoviska Trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Tpj 55/2016 per analogiam aplikoval ustanovenie § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Trestného zákona o mimoriadnom znížení trestu tak, ako by to mohol urobiť i prokurátor v dohadovacom konaní. Tento postup súdu zároveň bránil tomu, aby mohla byť obžalovanému priznaná i poľahčujúca okolnosť v zmysle § 36 písm. n/ Trestného zákona. Pri prevahe poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi dochádza v zmysle § 38 ods. 3 Trestného zákona k zníženiu hornej hranice trestnej sadzby o 1/3, teda súd vychádzal z trestnej sadzby 6 mesiacov až 26 mesiacov. Na základe toho mu súd uložil v zmysle § 360 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. l/, § 38 ods. 3 Trestného zákona, § 39 ods. 2 písm. d/, § 39 ods. 4 Trestného zákona per analogiam trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby
(majúc na zreteli ustanovenie § 39 ods. 4 Trestného zákona), vo výmere 5 mesiacov nepodmienečne, nakoľko mal za to, že účel trestu (najmä jeho zložku výchovnú ako aj zložku individuálnej prevencie) je možné dosiahnuť len nepodmienečným trestom odňatia slobody. Súd pri ukladaní trestu vychádzal zo záverov znaleckého posudku MUDr. Segedu, znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, ktorý u obžalovaného konštatoval abúzus alkoholu s vývojom závislosti v iniciálnom štádiu. I predmetného skutku sa obžalovaný dopustil pod vplyvom alkoholu, ako to vyplýva zo zápisu o dychovej skúške, pričom poškodenými boli jednak jeho matka (osoba vyššie veku a osoba so zdravotnými problémami, ktorá by si skôr zaslúžila jeho pomoc) a zároveň jeho sestra. Súd tiež pri ukladaní trestu zohľadnil aj okolnosť, že obžalovaný bol v priestupkovom konaní sedemkrát postihnutý za spáchanie priestupku, pričom v dvoch prípadoch sa dopustil priestupku proti občianskemu spolunažívaniu (voči matke a tiež susede), teda z tohto pohľadu sa uloženie podmienečného trestu odňatia slobody nejavilo súdu ako účelné z hľadiska výchovnej zložky trestu, ako aj zložky individuálnej, či generálnej prevencie. Na druhej strane súd pri ukladaní trestu zohľadnil jednak celkový postoj obžalovaného k spáchanej trestnej činnosti a jeho kritický postoj, keď tento sa doznal k spáchaniu trestnej činnosti kladenej mu za vinu a svoje konanie úprimne oľutoval a zároveň sa ospravedlnil poškodeným svojej matke a sestre. Obžalovaný prejavil v konaní pred súdom dostatočnú pokoru, keď urobil vyhlásenie o vine a tým stratil možnosť v tejto otázke rozhodnutie napadnúť riadnym opravným prostriedkom. Súd pri ukladaní trestu zohľadnil aj predchádzajúcu trestnú minulosť obžalovaného, keď tento bol jedenkrát súdom trestaný podmienečným trestom odňatia slobody, toto odsúdenie má už zahladené. Pri ukladaní trestu súd zohľadnil tiež správu z výkonu väzby obžalovaného, v ktorej bol hodnotený kladne. Súd pri ukladaní trestu ako podstatnú okolnosť zohľadnil aj samotný postoj poškodenej matky obžalovaného, ktorá sa vyjadrila, že chce, aby bol obžalovaný čím skôr doma, naďalej ho ľúbia. Na základe vyššie uvedených skutočností súd považuje za dostatočný i trest uložený pod zákonom stanovenú trestnú sadzbu (avšak za dodržania § 39 ods. 4 Trestného zákona) vo výmere 5 mesiacov nepodmienečne, ktorý trest v dostatočnej miere spĺňa požiadavku nielen represie, ale aj individuálnej, či generálnej prevencie a aj zložku výchovnú.
Pre výkon trestu súd obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný doteraz nebol vo výkone trestu odňatia slobody.
Súd obžalovanému tiež v zmysle § 73 ods. 2 písm. d/ Trestného zákona uložil ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou, pričom pri rozhodovaní o uložení tohto ochranného opatrenia vychádzal najmä zo záverov znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, v ktorom znalec konštatoval u obžalovaného abúzus alkoholu s vývojom závislosti v iniciálnom štádiu a tiež konštatoval, že zo psychiatrického hľadiska pobyt obžalovaného na slobode nie je nebezpečný pre spoločnosť, avšak z vlastnej vôle a vlastným zapríčinením sa obžalovaný môže dopúšťať trestnej činnosti. Znalec navrhol uložiť obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou. S týmto záverom sa stotožnil aj súd, pričom uloženie ochranného liečenia ambulantnou formou považoval za potrebné, keď v danom prípade rozhodujúcim faktorom je vôľa obžalovaného skončiť s konzumáciou alkoholu, avšak súd má za to, že toto jeho odhodlanie musí byť podporené aj pomocou špecialistu a v tejto kombinácii je predpoklad, že sa dostaví pozitívny výsledok.
Na základe týchto skutočností súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie len ohľadne výroku o treste a ochrannom opatrení v lehote 15 (pätnásť) dní od oznámenia rozsudku prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne. Ohľadne výroku o vine nie je možné podať odvolanie, nakoľko obžalovaný urobil vyhlásenie o vine, ktoré súd prijal uznesením.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Trestného poriadku).