Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2T/87/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné samosudkyňou JUDr. Gabrielou Dubovou, PhD., v trestnej veci obžalovanej A. B., nar. XX.XX.XXXX v Humennom, pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa , na hlavnom pojednávaní dňa 15. mája 2024, takto

rozhodol:

Podľa obžalovanú A. B., C. B.,nar. XX.XX.XXXX v B., trvale bytom D. E.X, F. B.,

pre skutok právne posudzovaný v obžalobe ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa , na tom skutkovom základe, že ako matka mal. G. H., nar. XX.XX.XXXX aj napriek tomu, že jej povinnosť prispievať na výživu dieťaťa vyplýva priamo zo zákona o rodine a rozsudkom Okresného súdu v Humennom sp.zn. zo dňa 02.07.2019, právoplatný dňa 06.08.2019 bola zaviazaná povinnosťou prispievať na výživu mal. G. H. sumou 120,- eur mesačne vždy do 10. dňa toho ktorého mesiaca od podania návrhu, t.j. od 01.03.2019 k rukám otca I. H., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bytom J. K. XXXX/X, L., si túto svoju povinnosť v D., okres B., M. L. a na iných miestach, úmyselne, pravidelne a v plnej výške neplnila aj napriek tomu, že vzhľadom na svoje možnosti a schopnosti na výživu dieťaťa prispievať mohla, čím tak za obdobie od mesiaca apríl 2020 až do mesiaca september 2020, dlhuje na výživnom k rukám otca I. H. sumu vo výške najmenej 340,- eur,

spod obžaloby oslobodzuje, pretože trestnosť činu zanikla.

odôvodnenie:

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Humenné podala na tomto súde obžalobu sp. zn. zo dňa 14.11.2023 na obžalovanú A. B. pre skutok uvedený vo výroku tohto rozhodnutia, ktorý po právnej stránke kvalifikovala ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa .

Žiadosťou zo dňa 13.05.2024, súdu doručenou 14.05.2024 obžalovaná výslovne požiadala konajúci súd o vykonanie hlavného pojednávania dňa 15.05.2024 v neprítomnosti obžalovanej, s čím súčasne vyslovila výslovný súhlas. Súd postupom podľa v spojení s , vykonal hlavné pojednávanie v neprítomnosti predvolanej obžalovanej. Súd mal za to, že vec možno spoľahlivo rozhodnúť aj bez prítomnosti obžalovanej.

Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom svedka I. H., čítaním rozsudkov Okresného súdu Humenné sp. zn. a sp. zn. , rodného listu G. H., rozhodnutia o prijatí do školy G. H., dokladov o úhrade výživného, dokladu o práceneschopnosti obžalovanej, správy o povesti z obce D., správy z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, potvrdení o poberaní prídavku na dieťa, správy zo sociálnej poisťovne, zápisnice o vydaní veci, dohody o výške výživného,

prekladu pracovnej zmluvy, uznesenia Okresného súdu Prešov, sp. zn. o vyhlásení konkurzu na majetok obžalovanej, lekárskej prepúšťacej správy obžalovanej, priebežnej prepúšťacej správy obžalovanej, rozsudkov Okresného súdu Humenné sp. zn. , sp. zn. , potvrdení o poberaní náhradného výživného, výpisu z ústrednej evidencie priestupkov MV SR, odpisu z registra trestov, lustrácie v Registri obyvateľov SR, návrhu na vykonanie konkurzu na Okresný súd Prešov od obvinenej, rozhodnutia o priznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci, indikatívnej informácie z Centrálneho registra exekúcií, životopisu dlžníka, aktuálnej životnej situácie a zoznamu spriaznených osôb, výzvy na poskytnutie súčinnosti, správy o stave konkurzného konania, oznámenia o zrušení konkurzu, správy o nehradení výživného zo strany správcu, dokladu o úhrade výživného, lustrácie súdov, lustrácie STA, lustrácie z Generálnej prokuratúry, lustrácie v evidencii priestupkov, lustrácie zo Sociálnej poisťovne a ďalších listín.

Výpoveď obvinenej z prípravného konania bola na hlavnom pojednávaní na návrh prokurátora prečítaná, nakoľko bolo hlavné pojednávanie vykonané v neprítomnosti obžalovanej. Obžalovaná pri svojom výsluchu v prípravnom konaní uviedla, že I. H. je jej bývalý manžel. Spolu majú jedného syna G., ktorý býva s otcom, nakoľko mu je súdom zverený do osobnej starostlivosti. Obžalovaná na syna G. platila podľa rozsudku OS Humenné č. -105 zo dňa 04.05.2016 s dátumom právoplatnosti a vykonateľnosti dňa 20.05.2016 výživné mesačné sumou 27,13 eur. Keď bola zamestnaná, tak na syna platila riadne výživné, ktoré zasielala dobrovoľne vo vyššej sume okolo 50 eur. Podľa rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. -35 zo dňa 02.07.2019 s dátumom právoplatnosti a vykonateľnosti dňa 06.08.2019 súd zmenil rozsudok Okresného súdu Humenné sp. zn. zo dňa 04.05.2016 v časti výšky výživného tak, že zvýšil výživné pre maloletého G. H. zo sumy 27,13 eur na sumu 120 eur mesačne, ktoré je povinná platiť k rukám otca vždy do 10. dňa toho ktorého mesiaca od podania návrhu od 01.03.2019. Po zvýšení výživného na syna, výživné platila riadne v plnej výške v sume 120 eur. Do mesiaca február 2020 pracovala vo A.. V mesiaci marec 2020 z dôvodu situácie s ochorením COVID nevedela, ako to bude ďalej, keďže má 11 ročnú dcéru a nevedela na ako dlho bude musieť vycestovať za hranice, tak ostala doma. V tom čase sa neprihlásila na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, nakoľko si myslela, že sa vráti do A.. Obžalovaná vo svojej výpovedi taktiež uviedla, že zavolala jej bývalému manželovi I. H., že je momentálne nezamestnaná, že mu bude platiť polovicu výživného na syna. I. H. súhlasil s tým, že mu bude platiť polovicu výživného a to sumu 60 eur. Spísala o tom aj papier rukou, ktorý jej podpísal aj I. H.. Nežiadala zníženie výživného, pretože aj mala zámer vycestovať do práce. Odo dňa 18.09.2020 bola vedená na Úrade práce, soc. vecí a rodiny ako uchádzač o zamestnanie. Výživné zasielala na účet. L. G. finančne podporuje tým, že mu kupuje oblečenie, obuv a iné veci, taktiež mu dáva vreckové. Jej finančné možnosti jej neumožňujú platiť výživné vo výške 120 eur, preto sa snaží každý mesiac platiť výživné vo výške 60 eur a v decembri a auguste 2020 zaplatila výživné vo výške 80 eur.

Svedok I. H. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaná mu vyplatila dlžnú čiastku, má k tomu aj doklad a počas neplatenia výživného maloletý syn netrpel núdzou.

Obžalovaná A. B. a I. H. sú rodičmi maloletého G. H., nar. XX.XX.XXXX, pričom táto skutočnosť vyplýva z rodného listu maloletého. Rozsudkom Okresného súdu Humenné, č. k. -105 zo dňa 04.05.2016 súd zmenil rozsudok Okresného súdu Humenné, č. k. -26 zo dňa 10.07.2009 tak, že zveril maloletého G. H. do osobnej starostlivosti otca a zaviazal matku prispievať na výživu mal. G. po 27,13 eur mesačne s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku tak, že výživné bola povinná zasielať vždy do 10. dňa v mesiaci vopred k rukám otca maloletého. Rozsudkom Okresného súdu Humenné č. k. -35 zo dňa 02.07.2019 súd zmenil rozsudok Okresného súdu Humenné, sp. zn. zo dňa 04.05.2016 v časti výšky výživného tak, že zvýšil výživné pre maloletého G. H., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 27,13 eur na sumu 120 eur mesačne, ktoré bola matka povinná platiť k rukám otca vždy do 10. dňa toho ktorého mesiaca od podania návrhu od 01.03.2019.

Z rozhodnutia riaditeľky Strednej odbornej školy železničnej zo dňa 19.05.2020, vyplýva, že G. H. bol prijatý na denné štúdium do prvého ročníka Strednej odbornej školy železničnej v Košiciach.

Podľa potvrdení o platbách, obžalovaná platila výživné na jej syna vo výške 60 eur dňa 01.03.2021, vo výške 60 eur dňa 23.03.2021, vo výške 60 eur dňa 19.04.2021, vo výške 60 eur dňa 17.05.2021.

Z potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti vyplýva, že obžalovaná bola neschopná práce od 08.06.2021.

Podľa odpisu z registra trestov, obžalovaná nemá žiaden záznam v registri trestov.

Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vyplýva, že obžalovanej boli uložené pokuty za priestupky na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Obec D. vo svojej správe uviedla, že obžalovaná nevlastní žiaden nehnuteľný majetok.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné zo dňa 30.03.2021 vyplýva, že obžalovaná bola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 18.09.2020. Predtým bola obžalovaná vedená v evidencii od 15.06.2016 do 11.07.2017, pričom dňom 12.07.2017 bola vyradená z dôvodu nástupu do pracovného pomeru. Obžalovaná nepoberala dávku v hmotnej núdzi a príspevky k dávke ako žiadateľ alebo spoluposudzovaná osoba. Obžalovaná od 01.07.2010 poberala prídavok na dieťa C. B. vo výške 25,50 eur mesačne. Z potvrdenia o poberaní prídavku na dieťa za rok 2019 vyplýva, že v mesiacoch január až december obžalovaná poberala príspevok na dieťa vo výške 24,34 eur. Z potvrdenia o poberaní prídavku na dieťa za rok 2020 vyplýva, že v mesiacoch január až december obžalovaná poberala príspevok na dieťa vo výške 24,95 eur. Z potvrdenia o poberaní prídavku na dieťa za rok 2021 vyplýva, že v mesiacoch január až marec obžalovaná poberala príspevok na dieťa vo výške 25,50 eur.

Zo správy Sociálnej poisťovne, pobočka Humenné zo dňa 13.04.2021 vyplýva, že obžalovaná nebola v období od apríla 2020 do septembra 2020 evidovaná v registri poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia.

Uznesením F. G. M. B., Obvodné oddelenie PZ v Snine, ČVS: ORP-136/SV-HE-2021 zo dňa 29.07.2021 bolo trestné stíhanie voči obžalovanej prerušené, nakoľko nebolo možné pre neprítomnosť obvinenej vec náležite objasniť. Toto uznesenie bolo prokurátorkou Okresnej prokuratúry Humenné zrušené.

Z dohody medzi I. H. a obžalovanou vyplýva, že I. H. súhlasil, aby obžalovaná mu platila výživné od februára 2020 vo výške 60 eur mesačne, po dobu kým začne pracovať.

Prokurátor Okresnej prokuratúry Humenné v záverečnej reči na hlavnom pojednávaní dňa 15.05.2024 navrhol obžalovanú oslobodiť spod obžaloby vzhľadom na to, že obžalovaná uhradila dlžné výživné 340 eur a svedok I. H. pred súdom vyhlásil, že mu obžalovaná nedlhuje žiadne výživné.

Podľa súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak trestnosť činu zanikla.

Podľa trestnosť trestného činu zaniká aj vtedy, ak ide o trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa , ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ svoju povinnosť dodatočne splnil skôr, než sa súd odobral na záverečnú poradu.

Neplnením vyživovacej povinnosti je stav, kedy oprávnená osoba nedostane všetko, čo je obsahom vyživovacej povinnosti. Trestný súd pri rozhodovaní o vine obžalovaného nie je viazaný rozhodnutím, ktorým bola určená vyživovacia povinnosť v civilnom konaní, vrátane rozsahu výživného ( R 11/1984). Súd posudzuje rozsah vyživovacej povinnosti samostatne, a preto môže vychádzať aj z iného rozsahu vyživovacej povinnosti ako civilný súd.

Civilným súdom bola určená obžalovanej vyživovacia povinnosť vo výške 120,- eur mesačne s účinnosťou od 1.3.2019, pričom rozsudok bol súdom vydaný dňa 2.7.2019. Od apríla 2020 do septembra 2020, počas ktorej podľa obžaloby obžalovaná neplnila svoju vyživovaciu povinnosť v plnom rozsahu, súd skúmal, či došlo na strane obžalovanej k zmene rozhodných okolností, ktoré by mali vplyv na rozsah jej vyživovacej povinnosti. V nadväznosti na civilným súdom určenú vyživovaciu povinnosť obžalovanej, má súd za to, že od rozhodovania civilného súdu pre dobu od apríla do septembra 2020, na strane obžalovanej nedošlo k takej zmene rozhodných okolností, ktoré by mali podstatný vplyv na jeho schopnosť platiť výživné, a ktorá by viedla tento súd k posúdeniu o inej výške vyživovacej povinnosti obžalovanej. V tomto smere súd poukazuje na skutočnosť, že aj napriek tomu, že obžalovaná po návrate zo zahraničia vo februári 2020 už do práce znova nevycestovala, nebola prihlásená na Úrade práce ako

uchádzač o zamestnanie a vyčkávala vzhľadom na situáciu s covidom na možnosť vrátiť sa do práce. Toto konanie je potrebné posúdiť ako nezodpovedné vo vzťahu k jej vyživovacej povinnosti, nakoľko výživné pre syna je nielen určené súdom, ale je to jej zákonná povinnosť, na ktorú nemá vplyv situácia s D., nakoľko maloleté dieťa aj v tomto období malo svoje potreby. Zároveň súd dospel k záveru, že ani dohoda medzi obžalovanou a svedkom G. H. o výške výživného, na ktorú obžalovaná poukazovala, nemá vplyv na výšku vyživovacej povinnosti zo strany matky, nakoľko túto otázku súd musí riešiť ako predbežnú otázku. S ohľadom na vyššie uvedené okolnosti o nepožiadaní obžalovanej o zaradenie do zoznamu uchádzačov o zamestnanie mal súd teda za to, že je potrebné vychádzať pri výške vyživovacej povinnosti z rozsahu vyživovacej povinnosti určenej civilným súdom, teda po 120,- eur mesačne.

Pri skúmaní zániku trestnosti trestného činu, súd prihliada na dve podmienky, a to či trestný čin zanedbania povinnej výživy nemal trvalo nepriaznivé následky a na to či páchateľ svoju povinnosť dodatočne splnil skôr, než sa súd odobral na záverečnú poradu.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že obžalovaná svojím konaním porušila a ohrozila záujem chránený zákonom, a to nárok na výživu založený na ustanoveniach Zákona o rodine, keď si v celom rozsahu neplnila rozhodnutím súdu uloženú vyživovaciu povinnosť voči svojmu maloletému dieťaťu G. H. narodenému z manželstva s I. H., keď týmto svojím konaním naplnila znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa . Obžalovaná uhradila dlžné výživné za obdobie apríl 2020 – september 2020, vo výške 340 eur, dňa 22.04.2024 poštovým poukazom na adresu. Dlžné výživné tak bolo uhradené do vyhlásenia rozsudku súdu prvého stupňa na hlavnom pojednávaní dňa 15.05.2024, na ktorom svedok I. H. potvrdil skutočnosť, že ku dňu konania hlavného pojednávania je celé dlžné výživné uhradené a neexistuje žiadna suma dlžného výživného. Zároveň však mal súd z výpovede svedka I. H. za preukázané, že v čase skutku maloletý núdzou netrpel, nakoľko mu svedok zabezpečil všetky základné životné potreby, teda neplnenie vyživovacej povinnosti obžalovanou nemalo u maloletého trvalo nepriaznivé následky.

Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že obžalovaná sa predmetnej trestnej činnosti kladenej jej za vinu dopustila, no svoju vyživovaciu povinnosť si v celom rozsahu dodatočne splnila a zanedbanie povinnej výživy nemalo trvalo nepriaznivé následky na osobu, ktorej mala výživné poukazovať t.j. na maloleté dieťa G. H. k rukám jeho otca, teda obžalovaná tým, že zaplatila dlžné výživné využila ustanovenie o účinnej ľútosti podľa , v dôsledku čoho trestnosť činu zanikla a preto ju súd spod obžaloby oslobodil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Humenné. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.