Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11T/4/2021

Potvrdené rozhodnutím 5To/58/2022
„Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Nováka LL.M., a sudcov Mgr. Jána Bednára a JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD., v trestnej veci obžalovaného C. K., pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona a iné, na verejnom zasadnutí dňa 11. októbra 2022, o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Rimavská Sobota proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 11T/4/2021 zo dňa 8.11.2021, takto rozhodol: Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota samosudcom Mgr. Ivanom Antalom v trestnej veci obžalovaného C. K., E.. XX.X.XXXX v X. S., pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa , a iné, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 8. novembra 2021, takto

rozhodol:

Obžalovaný: C. K. Á. X. W. B. U., nar. XX.X.XXXX v X. S., trvale bytom Z. XX, okres X. S., zamestnaný ako murár,

j e v i n n ý , ž e

dňa 04.07.2016 na pobočke Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v X. S., na ulici Č. XX, písomnou žiadosťou požiadal o priznanie pomoci v hmotnej núdzi, na základe ktorej mu Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny X. S. rozhodnutím pod č. RS1/OHNNVaŠSD/SOC/2016/39590 zo dňa 03.08.2016 priznal dávku v hmotnej núdzi s účinnosťou od 01.07.2016, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 16.08.2016, pričom v čestnom vyhlásení zo dňa 04.07.2016 uviedol do omylu zamestnankyňu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny X. S. v otázke splnenia podmienok na poskytnutie pomoci v hmotnej núdzi tým, že v rozpore s ustanovením , a o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zamlčal, že je vlastníkom aj motorového vozidla značky VW Variant s evidenčným číslom X. XXXCK a tiež motorového vozidla značky BMW 520i s evidenčným číslom X. XXXBZ, čím bola obžalovanému v období od 01.07.2016 do 31.07.2016 vyplatená dávka v hmotnej núdzi neoprávnene, čím spôsobil škodu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, Čerenčianska 18, 979 01 Rimavská Sobota vo výške nie menej ako 107,50 eur,

t e d a

vylákal od iného príspevok z rozpočtu verejnoprávnej inštitúcie, ktorého poskytnutie alebo použitie bolo podľa všeobecne záväzného právneho predpisu viazané na podmienky, ktoré nespĺňal, a to tým, že ho uviedol do omylu v otázke ich splnenia,

t ý m s p á c h a l

prečin subvenčného podvod podľa ,

Za to sa

o d s u d z u j e

podľa § 225 ods. 1 Tr. zákona s prihliadnutím na ustanovenie § 36 písm. l/ Tr. zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona, na trest odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona samosudca obžalovanému výkon trestu podmienečne o d k l a d á .

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona samosudca u r č u j e skúšobnú dobu v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.

Naproti tomu obžalovaného C. K., nar. XX.XX.XXXX v X. S., trvale bytom Z. XX, okres X. S., spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry v Rimavskej Sobote, č.k. -45 zo dňa 11.01.2021, pre skutok, v ktorom mu je kladené za vinu, že od presne nezisteného dňa v mesiaci november 2018 do 23.11.2019 v rodinnom dome s popisným číslom XX, v obci Z., ako aj v byte bytového domu v X. O. s popisným číslom XXX, okres X. S., v pravidelných intervaloch, aj pod vplyvom alkoholu, najmenej jedenkrát za týždeň sa agresívne správal a vulgárne nadával svojej družke A. Ž., E.. XX.XX.XXXX v X., trvale bytom P. XX, okres X. a svojmu synovi mal. C..K.., E.. XX.XX.XXXX K. X. S., pričom im dával facky, družke A. Ž. sa vyhrážal aj zbitím, zabitím a podpálením domu, keď prehral peniaze na automatoch, alebo keď nebolo popratané a navarené, viackrát družku A. Ž. vyhadzoval z domu, naposledy dňa 23.11.2019 v čase okolo 21.00 h, kedy jej dal facku a vyhodil ju aj s ich spoločnou maloletou dcérkou z domu, čím u poškodených A. Ž. a mal. C..K.. vyvolával strach a spôsoboval im psychickú traumu, avšak im nespôsobil žiadne zranenia,

t e d a

mal blízkym osobám spôsobiť fyzické utrenie a psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán, ponižovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu, citovým vydieraním a iným správaním, ktoré ohrozilo ich fyzické alebo psychické zdravie alebo obmedzilo ich bezpečnosť a uvedený čin mal spáchať závažnejším spôsobom konania, t.j. po dlhší čas,

t ý m m a l s p á c h a ť

zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa , s poukazom na ustanovenie ,

o s l o b o d z u j e podľa , pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

odôvodnenie:

Prokurátorka Okresnej prokuratúry v Rimavskej Sobote dňa 11.01.2021 pod sp. zn. podala obžalobu na C. K. na tých skutkových základoch, že v bode 1/ od presne nezisteného dňa v mesiaci november 2018 do 23.11.2019 v rodinnom dome s popisným číslom XX, v obci Z., ako aj v byte bytového domu v X. O. s popisným číslom XXX, okres X. S., v pravidelných intervaloch, aj pod vplyvom alkoholu, najmenej jedenkrát za týždeň sa agresívne správal a vulgárne nadával svojej družke A. Ž., E.. XX.XX.XXXX K. X., trvale bytom P. XX, okres X.Ú. a svojmu synovi mal. C..K.., E.. XX.XX.XXXX K. X. S., pričom im dával facky, družke A. Ž. sa vyhrážal aj zbitím, zabitím a podpálením domu, keď prehral peniaze na automatoch, alebo keď nebolo popratané a navarené, viackrát družku A. Ž. vyhadzoval z domu, naposledy dňa 23.11.2019 v čase okolo 21.00 h, kedy jej dal facku a vyhodil ju aj s ich spoločnou maloletou dcérkou z domu, čím u poškodených A. Ž. a mal. C..K.. vyvolával strach a spôsoboval im psychickú traumu, avšak im nespôsobil žiadne zranenia, v bode 2/

dňa 04.07.2016 na pobočke Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v X. S., na ulici Č. XX, písomnou žiadosťou požiadal o priznanie pomoci v hmotnej núdzi, na základe ktorej mu Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny X.Á. S. rozhodnutím pod č. RS1/OHNNVaŠSD/SOC/2016/39590 zo dňa 03.08.2016 priznal dávku v hmotnej núdzi s účinnosťou od 01.07.2016, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 16.08.2016, pričom v čestnom vyhlásení zo dňa 04.07.2016 uviedol do omylu zamestnankyňu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny X. S. v otázke splnenia podmienok na poskytnutie pomoci v hmotnej núdzi tým, že v rozpore s ustanovením , a o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zamlčal, že je vlastníkom aj motorového vozidla značky VW Variant s evidenčným číslom X. XXXCK a tiež motorového vozidla značky BMW 520i s evidenčným číslom X. XXXBZ, čím bola obžalovanému v období od 01.07.2016 do 31.07.2016 vyplatená dávka v hmotnej núdzi neoprávnene, čím spôsobil škodu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, Čerenčianska 18, 979 01 Rimavská Sobota vo výške nie menej ako 107,50 eur.

Prokurátorka skutok pod bodom 1/ obžaloby právne kvalifikovala ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. d/ Tr. zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b/ Tr. zákona a skutok v bode 2/ obžaloby ako prečin subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1 Tr. zákona.

Na hlavnom pojednávaní dňa 11.10.2021 obžalovaný vo vzťahu ku skutku v bode 1/ urobil vyhlásenie podľa , že sa cíti byť nevinný z jeho spáchania a ohľadom skutku pod bodom 2/ podľa vyhlásil, že z jeho spáchania sa cíti byť vinný.

Následne boli vo vzťahu ku skutku 2/ obžalovanému položené otázky podľa ,, , , a obžalovaný na všetky otázky odpovedal kladne.

Podľa samosudca poučil obžalovaného, že súdom prijaté vyhlásenie o vine ako aj súdom prijaté vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním, ani dovolaním okrem dovolania podľa .

Podľa prokurátorka nemala námietky k vyhláseniu obžalovaného, že sa cíti byť vinný zo žalovaného skutku pod bodom 2/ a doporučila ho prijať.

Podľa samosudca uznesením prijal vyhlásenie obžalovaného C. K., že sa cítil byť vinný zo spáchania žalovaného skutku pod bodom 2/ v trestnej veci Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. v plnom rozsahu.

Podľa samosudca vzhľadom na prijaté vyhlásenie obžalovaného C. K. vykonal dokazovanie len v obmedzenom rozsahu, a to vo výroku o treste a škode.

Podľa , orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.

Podľa , orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní.

Na základe vykonaného dokazovania samosudca mal za preukázané, že obžalovaný C. K. dňa 04.07.2016 na pobočke Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v X. S., na ulici Č. XX, písomnou žiadosťou požiadal o priznanie pomoci v hmotnej núdzi, na základe ktorej mu Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Rimavská Sobota rozhodnutím pod č. RS1/OHNNVaŠSD/SOC/2016/39590 zo dňa 03.08.2016 priznal dávku v hmotnej núdzi s účinnosťou od 01.07.2016, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť

a vykonateľnosť dňa 16.08.2016, pričom v čestnom vyhlásení zo dňa 04.07.2016 uviedol do omylu zamestnankyňu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny X. S. v otázke splnenia podmienok na poskytnutie pomoci v hmotnej núdzi tým, že v rozpore s ustanovením , a o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zamlčal, že je vlastníkom aj motorového vozidla značky VW Variant s evidenčným číslom X. XXXCK a tiež motorového vozidla značky BMW 520i s evidenčným číslom X. XXXBZ, čím bola obžalovanému v období od 01.07.2016 do 31.07.2016 vyplatená dávka v hmotnej núdzi neoprávnene, čím spôsobil škodu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, Čerenčianska 18, 979 01 Rimavská Sobota vo výške nie menej ako 107,50 eur.

Tieto skutočnosti boli preukázané samotným doznaním obžalovaného, ktorý sa k spáchaniu skutku v plnom rozsahu doznal a svoje konanie oľutoval.

Samosudca všetky zákonným spôsobom získané dôkazy v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní vyhodnotil podľa zásady trestného konania upravenej v , teda podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo v ich súhrne a dospel k záveru, že obžalovaný C. K. svojím konaním aj po objektívnej a subjektívnej stránke naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu subvenčného podvodu podľa , nakoľko vylákal od iného príspevok z rozpočtu verejnoprávnej inštitúcie, ktorého poskytnutie alebo použitie bolo podľa všeobecne záväzného právneho predpisu viazané na podmienky, ktoré nespĺňal, a to tým, že ho uviedol do omylu v otázke ich splnenia.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zákona, pri určení druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následkov, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa Tr. zákona samosudca zistil u obžalovaného C. K. poľahčujúcu okolnosť, a to podľa , že sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.

Samosudca nezistil u obžalovaného žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa .

Podľa § 38 ods. 2 Tr. zákona samosudca pri určení druhu trestu a jeho výmery musí prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa , ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

U obžalovaného súd zistil pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností 1:0.

Samosudca obžalovanému C. K. na základe vyššie uvedených skutočností uložil podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov, pričom mu výkon trestu podmienečne odložil a uložil mu skúšobnú dobu v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov. Tento trest dáva dostatočnú záruku, že pomôže k náprave a prevýchove obžalovaného a zabezpečí účinnú ochranu spoločnosti pred páchateľom takejto trestnej činnosti.

Vzhľadom k tomu, že obžalovaný vo vzťahu ku skutku pod bodom 1/ urobil vyhlásenie, že sa z jeho spáchania cíti byť nevinný, bolo na hlavnom pojednávaní ohľadom tohto skutku vykonané nasledovné dokazovanie.

Obžalovaný C. K. pri svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní okrem iného uviedol, že spolu s družkou žili usporiadane, nikdy jej neublížil, majú tiež chorého syna, jej tvrdenia o každodennom pití tiež nemajú byť založené na pravde, nakoľko má dobré výsledky pečeňových testov. Vypovedal aj o tom, že pracuje, kde na pracovisku je nekonfliktný, každý ho má rád.

Na otázky prokurátorky uviedol, že svoju družku a aj svojho syna nikdy neudrel. V prípade ak by ich oboch bil, bolo by to na nich viditeľné. Dňa 23.11.2019 sa pohádali, nakoľko syn strčil do televízora a družka ho označila vulgarizmom „geci“, na čo reagoval tak, že ako môže takto nadávať svojmu dieťaťu. Ona zavolala svojmu otcovi, ktorý prišiel s jej bratom a matkou pre ňu a odišli s ňou, syna dal zatiaľ k svojej matke. Tvrdenia rodinných príslušníkov družky, že je agresívny, považuje za účelové, ak by bol agresívny, prečo s ním družka žila a prišla za ním žiť aj do X. O..

Na otázky obhajkyne obžalovaného ohľadne toho ako vyzeral ich bežný deň a ako vyzerali situácie, kedy sa s družkou hádali, obžalovaný uviedol, že družka upratovala, starala sa o deti, varila, po práci sa hrala s deťmi. Pokiaľ sa hádali, tak tieto hádky boli krátke, vulgárne svojej družke nenadával a ani ju fyzicky nenapádal. Ďalej uviedol, že družka ho chcela zničiť z dôvodu, že poslúcha svojho otca, závidia mu, že pracuje a má všetko naproti nim, ktorí nič nemajú. Po tom, čo bolo družke zverené dieťa, bráni mu v jeho vídaní, neberie telefón, zablokovala ho aj na sociálnych sieťach. Počas trvania vzťahu nemali iné známosti ani on a ani jeho družka.

Na otázky samosudcu ohľadne počtu ich spoločných detí, obžalovaný vypovedal, že majú syna a dcérku, obžalovaný mal ešte jednu dcéru v predchádzajúcom vzťahu, ktorá tragicky zahynula.

Znalec A.. X. S. na hlavnom pojednávaní dňa 11.10.2021 po zákonom poučení okrem iného uviedol, že trvá na znaleckom posudku, ktorý vypracoval a tiež uviedol, že u obžalovaného nebolo zistené žiadne duševné ochorenie a tiež neboli zistené žiadne závislosti na alkohole a ani závislosť patologického hráčstva. Obžalovaný užíva alkohol, no v kontrolovanom množstve, ktoré na jeho osobu nemajú vplyv. Je impulzívnou osobou, avšak len v takej miere, ktorá sa nedá považovať za duševnú chorobu. Ďalej uviedol, že sa k osobe družky vyjadroval pozitívne, ako na družku, tak aj na syna mal pozitívnu väzbu.

Ďalej na hlavnom pojednávaní konanom dňa 11.10.2021 za účasti znalkyne Z.. Y. K. vypovedala svedkyňa - poškodená A. Ž., ktorá po zákonnom poučení uviedla, že spolužitie v dobe od novembra 2018 do novembra 2019 nebolo dobré, len sa hádali, s obžalovaným si už nerozumeli, domov chodil pozde, nestaral sa o domácnosť, všetky peniaze hádzal do stroja. Fyzicky ju nebil, len fackal po lícach vonkajšou časťou dlane, hlavným dôvodom bolo zväčša to, že uhrádzala jeho dlžoby a jemu sa to nepáčilo, hádali sa aj kvôli tomu, že s ním odmietala mať sex, takéto hádky a fackanie začalo byť na dennej báze. Obžalovaný ju častokrát posielal domov, musela robiť len to, čo chcel on.

Na doplňujúce otázky prokurátorky, či sa jej niekedy vyhrážal bitkou či smrťou, poškodená uviedla, že aj taká situácia sa odohrala. S ich spoločným synom sa nehrával, nevenoval sa mu, uviedla situáciu, kedy mal dať ich synovi facku, pretože od neho požadoval čaj. Na dej, ktorý sa odohral dňa 23.11.2019 sa pamätá, obžalovaný opäť chcel odísť z domu, ona mu vyčítala kam ide, na to jej obžalovaný povedal, aby si zavolala rodičov, aby ju odniesli, syna jej nedal. Ku koncu sa ho už veľmi bála, nakoľko obžalovaný prehrával peniaze na stávkach a následne bol doma agresívny.

Na otázky obhajkyne obžalovaného, prečo obžalovaného neopustila, keď sa ho bála a keď ju mal fyzicky napádať, uviedla, že počas toho, ako spolu žili nemohla opúšťať ich spoločnú domácnosť, nemohla ísť do dediny, obžalovaný žiarlil. Bála sa odísť z domu, aby nerobil cirkus, ktorý neskôr robil už každý deň keď sme bývali v X. O.. Obžalovaný ju obmedzoval v kontakte s rodinou.

Na otázky obžalovaného, ako ju obmedzoval v kontakte s rodinou, keď spolu za nimi chodievali a trávili pri jej rodičoch celý deň a on jej navrhol, aby u nich aj prespali, poškodená uviedla, že ona pri rodičoch nechcela spať, aby obžalovaný nerobil „ cirkus“ keď sa vrátili do bytu v X. O..

Na doplňujúce otázky samosudcu, ako sa správal obžalovaný, keď mal byť nahnevaný a prečo sa tak správal, uviedla, že obžalovaný sa nahneval, keď mu nevyšli stávky napríklad na futbal, vtedy bol nervózny, kričal a nadával, nadával vo všeobecnosti na všetkých a na všetko, ona si to brala aj tak osobne. Keď bol obžalovaný doma, deťom sa nevenoval. Častokrát obžalovaný chodil do práce, mával brigády a z tých peňazí kupoval veci potrebné do domácnosti a tiež deťom, nákupy sa realizovali aj z peňazí z rodičovského príspevku. O problémoch v rodine sa zdôverila len svojej svokre, ktorá mala pre ňu pochopenie, nakoľko vedela aký je jej syn.

V súvislosti s výpoveďami poškodenej na hlavnom pojednávaní je potrebné uviesť, že s poškodenou sa komunikovalo ťažšie, poškodená na položené otázky častokrát nevedela odpovedať alebo odpovedala nesúvisiacou skutočnosťou, tiež nevedela špecifikovať určité pojmy, ktoré však vo svojej výpovedi používala (hádka, cirkus), alebo pri opätovnom opísaní určitých situácii ich opisovala inak.

Znalkyňa Z.. Y. K., na hlavnom pojednávaní konanom dňa 11.10.2021 po zákonnom poučení okrem iného uviedla, že trvá na záveroch svojho znaleckého posudku. Ďalej uviedla, že ako znalkyňa posudzovala mentálne schopnosti poškodenej a jej psychologický stav, kedy u poškodenej zistila, že jej vnímanie je zamerané skôr na detaily, ťažšie vníma súvislosti ako aj celý kontext, intelektovo, ako aj pamäťovo je podpriemerná, jej pamäťové schopnosti boli zaznamenané až v pásme podpriemernosti až ľahkej duševnej zaostalosti, čo môže spôsobiť nesprávnu a menej kvalitnú reprodukciu. Ďalej uviedla, že osobnosť poškodenej je jednoduchšia, ovplyvniteľná, nezrelá, nevie zvládať záťažové situácie, je naklonená k únikovým riešenia a nevie sama zvládať problémy, tiež nie je schopná sa prispôsobovať novým situáciám, u poškodenej nebolo zistené žiadne traumatické poškodenie na jej psychike, celú aktuálnu životnú situáciu prežívala v napätí, avšak to bol len odraz jej schopnosti zvládať záťaž. U poškodenej nebol šetrením zistený syndróm týranej osoby.

Na otázky prokurátorky ohľadne záverov znaleckého posudku, znalkyňa uviedla, že poškodená môže aj na menšie konflikty reagovať napäto, prežívať ich intenzívnejšie, nakoľko nedokáže zvládať záťaž, hneď je nervózna a podráždená, hneď chce utekať od problému. Poškodená je veľmi ovplyvniteľná a naviazaná na rodinu, a to môže mať vplyv na úpravu jej odpovedí, môže určité okolnosti vedome zahmlievať.

Na otázku obhajkyne obžalovaného, či si je poškodená schopná uvedomovať závažnosť jej obvinení voči obžalovanému, znalkyňa uviedla, že si poškodená uvedomuje vážnosť obvinenia, avšak sadzbu pri odsúdení za tento zločin už nevníma.

Svedkyňa A. Ž. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 11.10.2021 po zákonnom poučení k veci uviedla, že je matkou poškodenej A. Ž. a vypovedať bude. K veci spolužitia poškodenej s obžalovaným uviedla, že zo začiatku žili dobre, narodil sa im syn, neskôr sa začali hádať, v období keď mal ich syn pol roka, dcéra jej volala, aby prišli pre ňu, po príchode poškodená už doma nebola, bola u svokry, kde bola zastrašovaná, aby nešla k svedkyni, nakoľko tým stratí poškodená syna. K hádkam dcéry s obžalovaným ďalej uviedla, že vedela len toľko, že obžalovaný chodil pozde domov, lebo pracoval, vedomosť o tom, že obžalovaný poškodenú bije priamo nemala. Dcéra sa jej však zdôverila, že jej dal obžalovaný jednu facku, o tom či sa obžalovaný dcére vyhrážal nevie. Vzťah obžalovaného s jeho synom nevie definovať, len raz bola svedkom toho, ako ho buchol po zadku, keď maloletý nechcel spať. Dcéra musela obžalovaného poslúchať. Ďalej uviedla, že dcéra nemohla nikam chodiť, obžalovaný ju nikam nepúšťal, či jej niečo priamo zakazoval, uviesť nevie. Zranenia po fyzickom napádaní na svojej dcére nespozorovala, bola vždy len nervózna. V presne nezistený deň, jej dcéra volala, aby pre ňu prišli, neskôr na to jej volal aj obžalovaný, aby si prišli pre dcéru, nakoľko s ňou už nechce bývať, tak sme pre ňu išli a už tam bol cirkus, nakoľko obžalovaný prehral peniaze na stroji, čo znamenalo „bol tam cirkus“ , uviesť nevedela.

Na doplňujúce otázky obhajkyne obžalovaného, či má svedkyňa znalosť o dobrom vzťahu jej dcéry so svokrou, svedkyňa uviedla, že tomu neverí, skôr má pocit, že dcéra lepšie vychádzala so svokrom. Ďalej uviedla, že v dobe, keď sa obžalovaný pohádal so svojim otcom, žili u svedkyne približne mesiac, neskôr si našli vlastné bývanie, keď k nim chodili na návštevu, zväčša ostali deň - dva, vtedy sa obžalovaný s jej dcérou rozprával pekne a správal sa k nej dobre.

Samosudca svedkyni položil doplňujúcu otázku, ako dlho sa obžalovaný poznal s jej dcérou pred tým, ako sa im narodilo prvé dieťa, kedy svedkyňa uviedla, že sa dlho nepoznali, spoznali sa na internete, pred narodením dieťaťa spolu bývali v Z., pred týmto vzťahom jej dcéra nikoho nemala, doma u nich ako rodičov nebýva od roku 2016, kedy sa presťahovala do Z., svedkyňa ani nevedela, že sa v tom čase s niekým stretáva. V dobe kedy žila dcéra ešte s rodičmi, nemala veľa kamarátov, nakoľko mala prísnu výchovu.

Na ďalšie doplňujúce otázky prokurátorky, ohľadne SMS správy, ktorú svedkyňa uviedla v prípravnom konaní, svedkyňa uviedla, že obžalovaný im poslal SMS správu, v ktorej bolo uvedené že „oni uvidia kto je on“.

Na otázky samosudcu, aby svedkyňa definovala ako vyzerala hádka jej dcéry s obžalovaným a tiež ako sa správal obžalovaný, keď bol agresívny, nakoľko svedkyňa častokrát spomína spojenia ako „robili cirkus, hádali sa a bol agresívny“, uviedla, že ona nebola nikdy priamo pri žiadnej hádke a ani agresívnom chovaní obžalovaného, to že bola hádka a že bol agresívny vždy len dedukovala z toho, že im hovoril, aby si zobrali svoju dcéru. Nikdy tiež nebola svedkom situácie, kedy by sa obžalovaný niekomu vyhrážal zabitím, či podpálením obydlia.

Svedok Y. Ž., otec poškodenej A. Ž. k veci uviedol, že spolužitie jeho dcéry a obžalovaného nebolo po narodení oboch detí harmonické, len to tušili, vždy keď boli na návšteve, videli ako jeho dcéra musí robiť to, čo od nej obžalovaný požaduje. Pri výsluchu spomenul jednu hádku, a to keď odišli od nich z návštevy a potom čo prišli domov do X. O., tak mu dcéra telefonovala, aby pre ňu rýchlo prišli, lebo sa hádajú, čo svedok počul aj v telefóne. O čom hádka bola uviesť nevedel, počul v telefóne len plač dieťaťa. On sám pre dcéru nešiel, išla len manželka so synom, manželka mu volala, že obžalovaný kričal aj na nich. Či obžalovaný dcéru bil a či ju aj psychicky týral nevie, vedel len o tom, že dcéru vyhodil a oni následne išli pre ňu. Keď prišli, tak už neboli žiadne problémy a dcéra išla k obžalovanému naspäť. Dňa 23.11.2019 prišiel pre dcéru spolu s jeho manželkou, obžalovaný na nich kričal, bol nahnevaný, nechcel im vydať chlapca, po tom čo sadli do auta, obžalovaný chcel do auta hodiť kameň, avšak ho nehodil. Mal aj kričať, nie však nič také ako že im zapáli dom a priamo sa nikomu ani nevyhrážal. Následne svedok uviedol, že sa obžalovaný vyhrážal jeho dcére, nesmeroval to priamo na ňu, oni si len mysleli, že to je priamo na jej osobu. Po tomto incidente svedok zobral dcéru k nim domov, kde ďalej žila. Ako sa správal obžalovaný k deťom uviesť nevie, nežil s nimi v jednej domácnosti, dcéra sa obžalovaného bála, lebo musela robiť to, čo on povedal. Pred ním sa obžalovaný nikdy nesprával k jeho dcére zle.

Na doplňujúce otázky obhajkyne obžalovaného, ako často ich dcéra s obžalovaným navštevovali, uviedol, že chodila spolu s obžalovaným, dokopy 5 - 6 krát, väčšinou u nich aj spali, správali sa k sebe dobre, len obžalovaný zväčša všetko „dirigoval“, dcéra sa mu nikdy nezdôverila, že by k nej bol obžalovaný agresívny. To, že dcéra má s obžalovaným známosť, svedok ani nevedel, po tom, čo sa to dozvedel, sa dcéra odsťahovala k obžalovanému a povedala mu, že je tehotná. Na otázku, či mala dcéra kamarátky v dedine kde vyrastala a či mala pred obžalovaným vzťah, svedok uviedol, že dcéra nemala kamarátky, ju také veci nezaujímali a tiež nemala žiaden vzťah. V dobe, keď sa obžalovaný pohádal s jeho otcom, žili u svedka v ich domácnosti približne 5 dní a následne sa odsťahovali do X. O..

Svedok E. Ž., brat poškodenej A. Ž. uviedol, že spolužitie jeho sestry a obžalovaného bolo problematické, stále sa len hádali, hlavne preto, že obžalovaný sa vracal domov pozde, míňal peniaze. Či sestru obžalovaný bil uviesť nevedel, sestra len plakávala, lebo obžalovaný na ňu kričal, tieto skutočnosti, ktoré uviedol, vie len z počutia, svedkom ničoho takého nebol. Uviedol, že podľa neho je obžalovaný agresívny, vie to, lebo pozná ľudí podľa výrazu. V novembri 2019 to bolo tak, že sestra volala mame, aby pre ňu prišli, keď dorazili sestra plakala, oni zobrali len malé dievčatko, druhé dieťa zobral obžalovaný, ktorý im ho dal až na druhý deň, po tom čo chlapec plakal za mamou. Má vedomosť aj o tom ako obžalovaný sestru vyhadzoval z domu, veľakrát im sestra volala, aby prišli pre ňu, avšak keď dorazili, tak už s nimi nechcela nikam ísť.

Na otázku obhajkyne obžalovaného, ako často ich sestra s obžalovaným navštevovala, uviedol, že raz do mesiaca a keď prišli, ostali cez noc, k sestre sa počas návštev obžalovaný správal poriadne, občas surovo, a to tak, že hlasno rozprával. Rozísť sa nerozišli podľa neho preto, lebo sa sestra bála, že jej zoberú deti.

Na doplňujúce otázky samosudcu, či sa obžalovaný dňa 23.11.2019 niekomu vyhrážal smrťou alebo podpálením domu svedok uviedol, že nikomu sa obžalovaný nevyhrážal, len nadával.

Svedkyňa G. X., sestra obžalovaného, k veci uviedla, že spolužitie jej brata s poškodenou bolo dobré, vie to preto, lebo sa navštevovali každý deň, navštevovali sa aj vtedy keď bola poškodená len sama doma, vtedy sa jej nikdy poškodená nesťažovala na jej brata. Vedomosť o tom, že poškodená odišla zo spoločnej domácnosti jej brata nemá.

Obhajkyňa obžalovaného svedkyni položila otázku, či bola svedkom situácie kedy bol jej brat voči komukoľvek agresívny, svedkyňa uviedla, že nie, vzťah poškodenej k matke svedkyni vnímala pozitívne, dôvod prečo sa deje celý tento spor uviesť nevedela. Poškodená sa svedkyni nikdy nesťažovala a ani nevyjadrila chuť odísť z domácnosti jej brata.

Samosudca položil svedkyni doplňujúce otázky, a to ako často navštevovala domácnosť poškodenej a či s poškodenou a obžalovaným bývali niekedy v jednej domácnosti a či niekedy spozorovala zranenia na tele poškodenej, svedkyňa uviedla, že sa navštevovali každý deň, zo začiatku bývali v jednej obci v Z., neskôr sa navštevovali aj v keď bývali v X.T. O., raz prišla ona, inokedy prišla za ňou poškodená, keď bývali v Z., bývala o štyri domy ďalej od brata s poškodenou. Má vedomosť, že poškodená chodila na návštevy aj k iný ľuďom v Z., napríklad k W. S., bývajúcej desať domov od poškodenej, vie to, nakoľko menovanú navštevovali aj spolu. Po dedine sa poškodená pohybovala s deťmi s kočíkom, videla poškodenú pohybovať sa po obci aj samú s deťmi sa prechádzať. Svedkyňa má vedomosť, že brat pracuje a pracoval aj v minulosti, čo robil s peniazmi, ktoré zarobil, nevie, vie len to, že poškodenej nič nechýbalo, lebo jej brat dával výplatu a za ňu poškodená nakupovala, to že jej brat dáva peniaze videla aj osobne. Ďalej uviedla, že brat od rodičov s poškodenou odišli, nakoľko sa chceli osamostatniť, či to bol skutočný dôvod odchodu z Z. nevie.

Svedok M. X. k veci uviedol, že spolužitie obžalovaného a poškodenej vnímal pozitívne, mali pekný život, vedomosť o tom, že by obžalovaného jeho rodičia vyhodili z domu vedomosť nemá.

Svedok následne odpovedal na otázky obhajkyne obžalovaného, či sa navštevovali s manželkou svedka a nimi ako rodinou, svedok odpovedal, že áno stretávali sa spolu a aj osobitne, tiež uviedol, že sa poškodená stretávala aj s inými ľuďmi, ako napríklad s tetou svedka, W. S.. Nikdy nebol svedkom udalosti, kedy by sa poškodená sťažovala na život s obžalovaným, preto si nevie vysvetliť prečo sa toto deje.

Svedkyňa W. S. vypovedala o tom, že nemala vedomosť o problémoch spolužitia poškodenej a obžalovaného.

Následne boli podľa odstraňované rozpory vo výpovedi tejto svedkyne na hlavnom pojednávaní s jej výpoveďou z prípravného konania zo dňa 23.7.2020, pričom bol prokurátorkou prečítaný podstatný obsah zápisnice tejto svedkyne z prípravného konania.

Svedkyňa rozpor vo výpovediach vysvetlila tak, že nemá vedomosť o problémoch takého druhu ako že by obžalovaný poškodenú bil. Ďalej svedkyňa uviedla, že tiež nemá vedomosť o tom, že by bol obžalovaný vyhodený z domu v Z.. Na doplňujúce otázky samosudcu, či vie kde býva G. X., ďalej či si niekedy všimla, že by bola poškodená nervózna a či má vedomosť o tom s kým sa stretávala poškodená, svedkyňa uviedla, že vie kde X. býva, poškodená nebývala nervózna, o tom, či sa poškodená stretávala aj s niekým iným, nemá vedomosť, ďalej uviedla, že počas návštev poškodenej s obžalovaným pri svedkyni sa správali normálne, na ich synovi bolo vidieť, že má naozaj svojho otca - obžalovaného rád.

Svedkyňa C. I. sa k spolužitiu poškodenej s obžalovaným nevedela vyjadriť, nevedela povedať či sa hádali alebo nie, poškodená sa jej nesťažovala keď ku nej chodila na návštevu. Stretávali sa raz za týždeň, a to tak, že buď prišla poškodená k svedkyni alebo naopak, viac ako pol hodinu sa nezdržiavala, poškodená chodievala so svojím synom.

Na doplňujúce otázky samosudcu, či sa stretávala s poškodenou aj mimo domácnosti, svedkyňa uviedla, že áno, videla poškodenú v obci aj samú aj s obžalovaným, ani vtedy sa poškodená na nič nesťažovala, žiadne viditeľné zranenia na nej nespozorovala.

Svedkyňa G. K., matka obžalovaného vypovedala o tom, že poškodená mala s jej synom dobrý vzťah, rozumeli si. Dôvod, prečo poškodená podala trestné oznámenie vidí v tom, že poškodená je motivovaná jej rodičmi. Svedkyňa ďalej uviedla, že poškodená mala voľný pohyb, nikto jej v tom nebránil, poškodená mala zvláštnu povahu, s nikým sa nerozprávala, v prípade ak mali aj návštevu, len ticho sedela alebo telefonovala s rodičmi či bratom. S kým každým sa poškodená stretávala nevie uviesť, nakoľko bola v

tej dobe keď spolu u nich žili pracovne vyťažená, skoro ráno odchádzala z domu. Problémy mali nastať v dobe, keď bola poškodená druhýkrát tehotná a do ich vzťahu sa začali starať rodičia poškodenej.

Na otázky prokurátorky ohľadne obžalovaného, svedkyňa odpovedala, že nemá vedomosť o tom, že by jej syn hrával automaty a tiež že by pil alkohol, nikdy nebola svedkom toho ako napadol poškodenú. O udalosti zo dňa 21.11.2019 vie len toľko, že syn poškodenú s deťmi v ten večer nikam von nevyhodil, poškodená čakala na rodičov dnuka v byte.

Na otázky samosudcu, kedy a prečo sa syn s poškodenou odsťahovali z domácnosti svedkyne, uviedla, že rodičia poškodenej chceli prespávať počas návštev u poškodenej, tiež poškodená sa sama dobre necítila v domácnosti svedkyni, iné dôvody tam neboli.

Vo veci bolo vykonané aj ďalšie dokazovanie a podľa samosudca prečítal rodný list mal C. K. z čl. 136, správu s Nemocnice Svet zdravia X. S. z čl. 139, výpis z ústrednej evidencie priestupkov z čl. 225 až 226, odpis registra trestov z čl. 224, správu o povesti z čl. 227, správu od zamestnávateľa M. S..X..F.. X. S. z čl. 228 a po vyššie uvedenom dokazovaní dospel samosudca k nasledovným skutkovým a právnym záverom.

Z vykonaného dokazovania nebolo preukázané nič z toho, čo bolo obžalovanému C. K. kladené za vinu v bode 1/ obžaloby.

Tvrdenie prokurátorky v podanej obžalobe, že blízkym osobám spôsobil fyzické utrpenie a psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán, ponižovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu, citovým vydieraním a iným správaním, ktoré ohrozilo ich fyzické alebo psychické zdravie alebo obmedzilo ich bezpečnosť a uvedený čin spáchal závažnejším spôsobom konania, t. j. po dlhší čas, sa vykonaným dokazovaním nepreukázali.

Prokurátorka mala za to, že v bode 1/ obžaloby uvedené konanie obžalovaného napĺňa znaky skutkovej podstaty zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. d/ Tr. zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b/ Tr. zákona.

Podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, kto blízkej osobe, alebo osobe, ktorá je v jeho starostlivosti alebo výchove, spôsobí fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán, ponižovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu, citovým vydieraním a iným správaním, ktoré ohrozilo ich fyzické alebo psychické zdravie alebo obmedzilo ich bezpečnosť potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov.

Podľa § 208 ods. 3 písm. d/ Tr. zákona, odňatím slobody na sedem rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania.

Na trestnosť páchateľa v predmetnej veci sa vyžaduje, aby v dôsledku páchateľovho konania bolo spôsobené fyzické alebo psychické utrpenie, a to ktorýmkoľvek konaním taxatívne uvedeným v § 208 ods. 1 písm. a/ až e/ Tr. zákona. Týranie je zlé zaobchádzanie so zverenou osobou, ktoré sa vyznačuje vyšším stupňom hrubosti a bezcitnosti a určitou trvalosťou, ktoré táto osoba pociťuje ako ťažké príkorie. Nemusí ísť o sústavné alebo dlhší čas trvajúce konanie. Tohto trestného činu sa možno dopustiť aj opomenutím povinnej starostlivosti (§ 122 ods. 1). Nevyžaduje sa, aby u zverenej osoby vznikli následky na zdraví, musí však ísť o konanie, ktoré týraná osoba pre jeho krutosť, bezohľadnosť alebo bolestivosť pociťuje ako ťažké príkorie. Z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že by obžalovaný C. K.X. poškodenú A. Ž. týral, a to takým spôsobom, že by jej bolo spôsobované fyzické alebo psychické utrpenie, ďalej nebolo preukázané ani hrubé či agresívne správanie obžalovaného voči poškodenej, kedy by mala poškodená pociťovať ťažké príkorie.

Prokurátorka predmetnú obžalobu postavila na tvrdeniach poškodenej A. Ž. a tiež na tvrdeniach jej blízkych rodinných príslušníkov, a to matky A. Ž., otca Y. Ž., brata E. Ž.. Samotná poškodená počas svojej výpovede na hlavnom pojednávaní dňa 11.10.2021 častokrát nevedela presne definovať pojmy ktoré používala (cirkus, hádka, agresívny), alebo si ich definíciu vykladala nesprávne. Bežné problematické situácie v spolužití s obžalovaným poškodená vnímala ako závažnú hádku, kedy ako riešenie sporu

vyhľadávala kontakt s rodičmi, ktorým vždy v takejto situácii telefonovala a žiadala ich, aby po ňu prišli, pričom ako samotní rodičia poškodenej vo svojich výpovediach uviedli, vždy keď následne dorazili do domácnosti poškodenej a obžalovaného, všetko už bolo v poriadku. Toto prehnané citové prežívanie bežných sťažených životných situácii poškodenou potvrdzuje aj samotný záver znaleckého posudku vypracovaného na poškodenú, kedy znalkyňa Z.. Y. K. aj na hlavnom pojednávaní vo svojej výpovedi okrem iného uviedla, že poškodená nezvláda bežné stresové situácie, reaguje prehnane citlivo a od problému skôr uteká ako by ho riešila, čo potvrdzujú aj ostatní svedkovia vo svojich výpovediach. Poškodená osobu obžalovaného označila tiež za osobu agresívnu, túto vlastnosť si však vysvetľovala ako pojem, ktorým sa označuje osoba s dominantným postavením v domácnosti, kedy uviedla, že obžalovaný k nej bol agresívny a prejavovalo sa to tak, že doma musela robiť to čo od nej požadoval. Takéto mylné vnímanie pojmu „agresívny“ súd zachytil aj vo výpovediach svedka E. Ž., ktorý tak ako aj poškodená, osobu obžalovaného označoval za agresívneho človeka, ako príklad, kedy videl obžalovaného vystupovať agresívne, uviedol, že vždy, keď bola poškodená a obžalovaný u nich na návšteve, ona musela robiť len to čo povedal obžalovaný a tiež považoval obžalovaného za agresívneho len na základe svojho vnútorného pocitu, že vie odhadnúť ľudí. Svedkovia Y. a A. Ž. vo svojich výpovediach tiež uvádzajú tú skutočnosť, že obžalovaný mal na poškodenú nároky na bežnú starostlivosť o domácnosť, kedy práve táto požiadavka obžalovaného na poškodenú mala byť častokrát motívom na hádku. Svedkovia Y., A. a E. Ž. ďalej vypovedali, že majú vedomosť o častých hádkach poškodenej s obžalovaným a tiež o tom, že obžalovaný nadmieru pil a hral automaty a stávkoval, avšak ako sami uviedli, nikdy neboli osobne pri hádke poškodenej s obžalovaným, obžalovaného niky nevideli hrať automaty a ani byť opitým, tiež sami uviedli, že na poškodenej nikdy nebadali známky fyzického násilia a ani poškodená sa im nikdy nesťažovala, že by ju obžalovaný týral, práve naopak, svorne vo výpovediach uvádzajú, že keď boli u nich na návšteve, obžalovaný sa k poškodenej správal vzorne a láskavo, takéto správanie potvrdili aj ostatní svedkovia, a to menovite W. S., M. X. a G. X. a tiež matka obžalovaného G. K., ktorá s poškodenou a obžalovaným zdieľala určitú dobu spoločnú domácnosť. Tvrdenia poškodenej, že obžalovaný bol doma častokrát pod vplyvom alkoholu a následne bol agresívny, či tvrdenia že je závislí na automatoch a stávkach, boli vyvrátené závermi znaleckého posudku A.. X. S., ktorý vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní okrem iného uviedol, že u obžalovaného nezistil žiadnu formu alkoholizmu, či patologického hráčstva, tiež nezistil agresívne sklony obžalovaného, skôr ho nazval impulzívnym bez potreby vyhľadávať násilie. Ďalšie tvrdenie obžaloby ohľadne vyhrážania sa smrťou a podpálením domu obžalovaným poškodenej dňa 23.11.2019 súd považuje za nedokázané, nakoľko priamo z výpovedí na mieste prítomných svedkov vznikajú rozpory, kedy svedok Y. Ž. vo svojej výpovedi uviedol, že obžalovaný sa nikomu nevyhrážal tobôž nie smrťou a tiež sa nikomu nevyhrážal podpálením domu, mal byť len rozrušený a mal nadávať vo všeobecnosti, túto verziu prvotne potvrdil aj E. Ž.. Súd má za rozporné aj tvrdenie poškodenej a tiež svedkyne A. Ž. o obmedzovaní pohybu poškodenej, kedy z výpovedí menovaných vyplýva, že obžalovaný mal zakazovať poškodenej stretávať sa s rodinou, mať kamarátky, či chodiť voľne po obci, naproti tomu A. Ž., ako matka poškodenej uviedla, že na návštevu ku nim domov chodievali 2 až 3-krát za mesiac, svedok ZF.E. Ž. tento počet uviedol ako len párkrát do roka a obaja uviedli, že ich dcéra - poškodená nemávala kamarátky ani v detstve, nakoľko nevyhľadávala takýto druh socializácie. Svedkyňa G. X. tiež vo svojej výpovedi oponovala tvrdeniam o tom, že by poškodená mohla sedieť len doma a nikam nechodiť, nakoľko ako sama uviedla, navštevovali sa denne, spoločne chodievali na prechádzky a aj na návštevy iných osôb v obci, kde bývali, a to menovite ku svedkyni W. S., ktorá túto skutočnosť potvrdila. Sociálny status poškodenej definovala aj svedkyňa G. K., ktorá poškodenú v súvislosti s tým, že poškodená nemohla mať kamarátky, či tým, že nemohla nikam chodiť, označila poškodenú za osobu zvláštnu, nevyhľadávajúcu spoločnosť, uviedla tiež, že v dobe, kedy zdieľali spoločnú domácnosť a mali návštevu, poškodená len ticho sedela. Súd nemá za preukázané ani závažné tvrdenie, že by obžalovaný hrubo zaobchádzal so svojím synom mal. C..K.., kedy mu podľa tvrdenia obžaloby mal dávať facky. Žiaden zo svedkov vypočutých na hlavnom pojednávaní nikdy nebol svedkom hrubosti obžalovaného, smerujúcej k jeho synovi, svedkyňa W. S. vo svojej výpovedi tiež uviedla, že keď boli u nej na návšteve bolo zjavné, že syn má svojho otca rád a je na neho naviazaný. V priebehu konania súd zistil, že poškodená ako násilie na ich spoločnom synovi chápala aj zvýšenie hlasu obžalovaného, či razantnejšie riešenie problémovej situácie s mal. C..K.., ktoré je spojené s výchovou dieťaťa.

Súd prihliadal aj na závery znaleckého posudku č. 33/2020 vypracovaného znalcom z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria A.. X.Ó. S. na obžalovaného, z ktorého okrem iného vyplýva, že obžalovaný nie je závislý na alkohole ani inej psychoaktívnej látke, konzumácia alkoholu u neho nepresahuje zneužívanie alkoholu, tzv. abúzus, nejedná sa o chorobnú väzbu. Ďalej u

obžalovaného nebola zistená žiadna závislosť - chorobná väzba na hraní automatov, ide len o príležitostné hranie, teda nejde o patologické hráčstvo, nezistila sa ani tendencia uvádzať nepravdivé údaje a ani snaha vyhnúť sa svojím správaním trestnému konaniu a trestnej zodpovednosti.

Dôležitým pre rozhodnutie v tejto veci sú závery znaleckého posudku č. 6/2020 vypracovaného znalkyňou z odboru psychiatria, odvetvie klinická psychológia dospelých Z.. Y. K. na poškodenú A. Ž., z ktorého vyplýva, že poškodená je jednoduchá, nevyzretá, s nízkym energetickým potenciálom zvládania záťažových situácii, v ktorých má sklon k nezrelým únikovým reakciám, má podpriemerné intelektové schopnosti, pamäťové schopnosti sú na úrovni ľahkej duševnej zaostalosti. Psychologickými metódami boli u poškodenej prítomne konfabulácie, pri reprodukcii je manipulovateľná. U poškodenej neboli príznaky syndrómu týranej osoby ani masívnej postraumatizácie prežívania v tejto podobe detekované. Zistené však bolo zvýšené neurotické prežívanie (emočná labilita, zvýšená dráždivosť a pohotovosť k afektom), znížená frustrácia (s podráždenými reakciami aj na minimálnu frustráciu), reaktívne depresívne zmeny, pocity vyčerpania s pravdepodobnosťou viazane na personu obžalovaného.

Výpoveď poškodenej A. Ž. a tiež svedkov A. Ž., Y. Ž. a E. Ž. vniesli do prejednávaného prípadu vážne pochybnosti, nakoľko boli plné rozporov oproti obžalobe. Uvedené pochybnosti musel súd následne vykladať v prospech obžalovaného.

Záverom možno na základe výpovedí svedkov a znalcov konštatovať, že práve kľúčová výpoveď poškodenej A. Ž. v značnej miere negovala tvrdenia prokurátorky, ktoré boli uvedené v skutku obžaloby a jej tvrdenia neboli založené na reálnom vnímaní prežitých situácii.

Dôležité je tiež podotknúť na skutočnosť, že samotná poškodená A. Ž. sa nikomu nesťažovala, že by bola fyzicky alebo psychicky týraná, súd je skôr toho názoru, že tak, ako je to uvedené aj v záveroch znaleckého posudku Z.. Y. K., poškodená nezvládala záťažové situácie každodenného partnerského života, nakoľko predtým ako začala žiť s obžalovaným, nemala iný partnerský vzťah, nežila mimo rodičovskej domácnosti a k obžalovanému sa nasťahovala po krátkej známosti, následne otehotnela a musela začať sama riešiť problematiku denného života či už partnerky alebo matky dieťaťa spojenú so stresom a záťažovými situáciami, ktoré mala problém emočne zvládať, čo u nej vyvolávalo pocit, že je jej osobe ubližované.

Z vyššie uvedených dôvodov dospel súd po zhodnotení vykonaného dokazovania k záveru, že žiaden priamy dôkaz vo vzťahu ku skutku uvedenom v obžalobe pod bodom 1/, ktorý by svedčil o vine obžalovaného pre tento skutok, produkovaný nebol a nepriame dôkazy, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní netvorili vo svojom súhrne ničím neporušenú a uzavretú sústavu nepriamych dôkazov navzájom sa doplňujúcich a na seba nadväzujúcich, ktoré sú v takom príčinnom vzťahu k dokazovanej skutočnosti, že z nich možno vyvodiť len jediný záver a súčasne vylúčiť možnosť iného záveru (R38/1970, R38/1968).

Na uvedenom základe a zároveň aplikovaním zásady „pochybnosti v prospech obžalovaného“ súd dospel k záveru, že nebolo dokázané, že skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, sa stal, a preto obžalovaného podľa spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Rimavská Sobota, sp. zn. zo dňa 11.01.2021, za skutok právne kvalifikovaný ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa , s poukazom na ustanovenie , oslobodil. -vylákal od iného príspevok z rozpočtu verejnoprávnej inštitúcie, ktorého poskytnutie alebo použitie bolo podľa všeobecne záväzného právneho predpisu viazané na podmienky, ktoré nespĺňal, a to tým, že ho uviedol do omylu v otázke ich splnenia,

-mal blízkym osobám spôsobiť fyzické utrenie a psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán, ponižovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu, citovým vydieraním a iným správaním, ktoré ohrozilo ich fyzické alebo psychické zdravie alebo obmedzilo ich bezpečnosť a uvedený čin mal spáchať závažnejším spôsobom konania, t.j. po dlhší čas,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Okresnom súde Rimavská Sobota ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (/2 ).

Odvolanie môžu podať:

Prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (/1a ), a to v neprospech i v prospech obžalovaného (/1,2 ). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (/2 ). Obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (/1b ), a to len vo svoj prospech (/2 ). Príbuzní obžalovaného v priamom rade (jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh) pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (/2 ). Zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (/2 ). Orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného, a to len v jeho prospech, ako aj proti jeho vôli (/1 ). Poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (/1c ), a to v neprospech obžalovaného (/1 ). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu ( ). Zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (/1d a /1 ). Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.