Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Csp/56/2021

Uznesenie

Okresný súd Žiar nad Hronom v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 35 831 154, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 37 927 795, proti žalovanému: B. B., Z.. XX.XX.XXXX, K. B. Q. T. XXX, XXX XX Q. T., o zaplatenie 438,72 €, takto

rozhodol:

I. Súd konanie z a s t a v u j e .

II. Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 18.02.2021 prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 438,72 € s príslušenstvom. Žalobca tvrdil, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným zmluvu o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej predchodca žalobcu poskytol a sprístupnil žalovanému verejné elektronické komunikačné služby prostredníctvom verejnej spoločnosti Slovak Telekom, a.s., za čo sa žalovaný zaviazal uhradiť dohodnutú cenu. Žalovaný porušil svoj záväzok viazanosti tým, že porušil zmluvnú povinnosť platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby po dobu dlhšiu ako 45 dní po splatnosti, čím právnemu predchodcovi žalobcu vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty.

2. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal dňa 05.05.2021 platobný rozkaz sp. zn. , ktorým zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 129,70 €, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 29,93 € od 24.02.2018 do zaplatenia, vo výške 5,00 % ročne zo sumy 34,92 € od 24.03.2018 do zaplatenia, vo výške 5,00 % ročne zo sumy 29,93 € od 24.04.2018 do zaplatenia, vo výške 5,00 % ročne zo sumy 34,92 € od 24.05.2018 do zaplatenia a zmluvnou pokutovou vo výške 154,51 €. Žalovaný podal proti platobnému rozkazu dňa 21.06.2021 odpor s odôvodnením, že služby Slovak Telekomu, a.s. nikdy nevyužíval, a zároveň podal trestné oznámenie za zneužívanie osobných údajov. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 03.08.2021 uviedol, že vyjadrenie žalovaného považuje za nedôvodné, s chýbajúcou oporou v zákone a skutkovom stave, pričom tvrdenia žalovaného sa javia ako účelové, s cieľom vyhnúť sa plneniu záväzku. Žalovaný podal dňa 30.08.2021 na Okresný súd Žiar nad Hronom vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu, v ktorom naďalej tvrdil, že nie je osobou, ktorá uzatvorila so spoločnosťou Slovak Telekom a.s. zmluvu o poskytovaní verejných služieb a má za to, že bol v tejto veci spáchaný trestný čin.

3. Dňa 29.10.2021 bolo súdu doručené späťvzatie žaloby, v ktorom žalobca uviedol, že svoju žalobu berie späť v celom rozsahu a navrhuje súdu, aby zastavil konanie.

4. Podľa z 21.mája 2015 (ďalej len „“), žalobca môže vziať žalobu späť.

5. Podľa , ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

6. Podľa , súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie.

7. Ak vezme žalobca svoj návrh na začatie konania späť, ide o procesný úkon voči súdu, ktorým prejavuje vôľu, aby sa nekonalo a o veci meritórne nerozhodovalo (R 54/1992). Keďže v prejednávanej veci vzal žalobca žalobu voči žalovanému v celom rozsahu späť skôr než sa začalo pojednávanie, súd konanie podľa zastavil.

8. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

9. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

10. Podľa , výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

11. V prípade zastavenia sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, je povinnosťou súdu pri rozhodovaní nároku na náhradu trov konania skúmať procesnú zodpovednosť strán sporu na zastavení konania, a to na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, ako aj na strane žalovaného. Pokiaľ by žalobca zobral žalobu späť pre správanie žalovaného, spočívajúce napríklad v úhrade žalovanej sumy po začatí konania, potom by bolo potrebné konštatovať, že zastavenie konania procesne zavinil žalovaný. Ak však žalobca zoberie žalobu späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, a teda nemožno pričítať procesné zavinenie žalovanému, zastavenie konania zavinil žalobca, ktorý by mal znášať aj trovy žalovaného. Žalobca žiadnym spôsobom nešpecifikoval dôvod späťvzatia žaloby, preto súd dospel k záveru, že zastavenie konania zavinil žalobca.

12. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa v spojení s , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, pričom súd z dôvodu hospodárnosti rozhodol súčasne aj o výške trov konania. Hoci žalobca procesne zavinil zastavenie konania, keď zobral žalobu späť v celom rozsahu bez udania dôvodu, následkom čoho by vznikol žalovanému nárok na náhradu trov konania, z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že žalovanému v doterajšom priebehu konania žiadne trovy nevznikli a žalovaný si náhradu trov konania voči žalobcovi ani neuplatnil. Súd preto súčasne s rozhodovaním o nároku na náhradu trov konania rozhodol zároveň aj o výške trov konania a s poukazom na skutočnosť, že žalovanému žiadne trovy nevznikli rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

13. Nakoľko súd žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal, postup podľa sa neuplatní a súd nebude po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodovať o výške trov konania samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie (, ), ktoré je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Žiar nad Hronom, písomne v dvoch vyhotoveniach ( ).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( ). Podľa sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Náležitosťou odvolania je aj uvedenie spisovej

značky tohto konania ( ). Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis s prílohami zostal na súde a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( ).