Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

39Nt/85/2020

Uznesenie

Okresný súd Pezinok, samosudcom Marekom Mikulčíkom, v trestnej veci odsúdeného B. N. pre prečin sexuálneho zneužívania podľa , ex cathedra dňa 8. novembra 2021 v Pezinku, takto

rozhodol:

Podľa s poukazom na ,

sa u odsúdeného B. N., I.. XX.XX.XXXX O. N., G. Z. K. XXX/XX, K. t. č. Psychiatrická nemocnica Philippa Pinela, Malacká cesta č. 63, Pezinok, bude pokračovať s výkonom ochranného liečenia sexuologického ústavnou formou, uloženého mu trestným rozkazom Okresného súdu Skalica, sp. zn. zo dňa 21.05.2019.

odôvodnenie:

Dňa 30.08.2019 oznámila Psychiatrická nemocnica Philippa Pinela, Malacká cesta č. 63, Pezinok (ďalej aj „PNPP Pezinok“) tunajšiemu súdu, že B. N. nastúpil dňa 08.08.2019 na výkon ochranného ústavného sexuologického liečenia uloženého mu trestným rozkazom Okresného súdu Skalica sp. zn. zo dňa 21.05.2019, ktoré mu bolo nariadené dňa 18.06.2019.

Tunajší súd potom uznesením č. k. : - 22 zo dňa 09.10.2020, právoplatným dňa 09.10.2020, rozhodol, že bude pokračovať s výkonom ochranného liečenia sexuologického ústavnou formou, ktoré bolo B. N. uložené trestným rozkazom Okresného súdu Skalica sp. zn. zo dňa 21.05.2019.

Nakoľko podľa , je potrebné raz ročne preskúmavať dôvody trvania ochranného liečenia, požiadal Okresný súd Pezinok dňa 08.08.2021 PNPP Pezinok o podanie správy o zdravotnom stave pacienta B. N. a Okresný súd Skalica požiadal o zapožičanie spisu.

Z predložených listinných dôkazov vyplynulo nasledovné:

V trestnej veci vedenej na Okresnom súde Skalica pod sp. zn. bol trestným rozkazom č. k.: zo dňa 21.05.2019 B. N. uznaný vinným zo spáchania prečinu sexuálneho zneužívania podľa a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere šesť mesiacov, s tým, že súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu na jeden rok. Súčasne mu súd uložil ochranné sexuologické liečenie ústavnou formou. Trestný rozkaz Okresného súdu Skalica sp. zn. zo dňa 21.05.2019 nadobudol právoplatnosť dňa 09.10.2020.

Dňa 18.06.2019 Okresný súd Skalica nariadil B. N. výkon ústavného ochranného liečenia v Psychiatrickej nemocnici Philippa Pinela, Malacká cesta 63, Pezinok.

Tunajší súd uznesením č. k.: - 22 zo dňa 09.10.2020 rozhodol, že bude pokračovať s výkonom ochranného liečenia sexuologického ústavnou formou, ktoré bolo B. N. uložené trestným rozkazom Okresného súdu Skalica, sp. zn. zo dňa 21.05.2019.

Zo znaleckého posudku č. 3/2019 vypracovaného MUDr. Danou Šedivou, znalkyňou z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria a sexuológia vyplýva, že B. N. trpí poruchou sexuálneho zamerania

- hebefíliou, znalkyňa navrhla uložiť ochranné sexuologické liečenie ústavnou formou, súčasne so záverov znaleckého posudku vyplýva, že zo sexuologického hľadiska je pacient pre spoločnosť nebezpečný, hrozí recidíva sexuálne úchylného správania. Zo znaleckého posudku č. 1/2019 vypracovaného RNDr. Mgr. Dušanom Kešickým, PhD., z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých a psychológia sexuality vyplýva, že u B. N. nebola zistená deviácia pedofílie, hraničným stavom je záujem o dospievajúce objekty (heterosexuálne) v zmysle hebefílie.

Dňa 29.10.2021 bola tunajšiemu súdu doručená správa od PNPP Pezinok v rámci preskúmania trvania výkonu ochranného sexuologického liečenia ústavnou formou, na základe ktorej bolo zistené, že B. N. trpí poruchou sexuálneho zamerania - hebefíliou. Pacient je v liečbe kooperujúci, v súčasnosti je umiestnený na oddelení s najvoľnejším režimom. Po psychickej stránke je jeho stav stabilizovaný, dominuje akcentovaná osobnosť so sklonom k teatrálnosti, dramatizácii, pacient je nepsychotický, nesuicidálny, rešpektuje režim kliniky v plnom rozsahu. Hebefília je celoživotná sexuálna preferencia s minimálnou možnosťou liečby, aktuálne je pacient na injekčnej antiandrogénnej liečbe, ktorá znižuje sexuálne pudenie. Hospitalizácia má aktuálne detenčný charakter, otázka prognózy vývoja jeho zdravotného stavu do budúcnosti, je otázkou súdneho znalca z odboru zdravotníctvo - odvetvie psychiatria.

ustanovuje:

„(1) O prepustení z ochranného liečenia alebo o jeho ukončení rozhodne na návrh prokurátora, obvineného alebo liečebného zariadenia alebo aj bez takého návrhu predseda senátu súdu, v ktorého obvode sa ochranné liečenia vykonáva; ak rozhoduje na návrh, rozhodne najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu súdu. (2) Predseda senátu súdu, v ktorého obvode sa ochranné liečenie v zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti vykonáva, najmenej raz ročne preskúma, či dôvody ochranného liečenia trvajú. Ak dôvody ochranného liečenia pominuli, postupuje podľa odseku 1, inak rozhodne, že vo výkone ochranného liečenia sa bude pokračovať. (3) Proti uzneseniu podľa odsekov 1 a 2 je prípustná sťažnosť, ktorá má v prípade, ak ju podá prokurátor proti uzneseniu o prepustení z ochranného liečenia alebo ukončení ochranného liečenia, odkladný účinok.“

ustanovuje:

„(1) Ak sa ochranné liečenie ukladá popri nepodmienečnom treste odňatia slobody, jeho výkon sa spravidla začína po nástupe výkonu trestu v ústave na výkon trestu. V ostatných prípadoch sa ochranné liečenie vykonáva spravidla v zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti. Ak možno vzhľadom na povahu choroby a liečebné možnosti očakávať, že účel splní aj ambulantné liečenie, môže súd nariadiť aj tento spôsob liečenia, prípadne ústavné liečenie zmeniť na ambulantné liečenie alebo v odôvodnenom prípade aj naopak. Ak dĺžka výkonu trestu odňatia slobody v ústave na výkon trestu nepostačí na splnenie účelu ochranného liečenia, súd môže rozhodnúť o jeho pokračovaní v liečebnom alebo ambulantnom zariadení. (2) Ochranné liečenie potrvá, kým to vyžaduje jeho účel. Trvanie ochranného liečenia uloženého páchateľovi, ktorý užíva návykovú látku a spáchal trestný čin pod jej vplyvom alebo v súvislosti s jej užívaním, môže byť však ukončené, ak sa počas jeho výkonu zistí, že jeho účel nemožno dosiahnuť. O prepustení z ochranného liečenia rozhoduje súd. (3) Od výkonu ochranného liečenia súd upustí, ak zaniknú pred jeho začatím okolnosti, pre ktoré bolo uložené.“

Podľa , na verejnom zasadnutí rozhoduje súd, ak to zákon výslovne ustanovuje.

Podľa , na neverejnom zasadnutí rozhoduje senát tam, kde nie je zákonom predpísané, že sa rozhoduje na hlavnom pojednávaní alebo na verejnom zasadnutí.

Podľa , samosudca neverejné zasadnutie nevykonáva.

Podľa , predsedom senátu sa na účely tohto zákona rozumie aj samosudca, ak z jednotlivých ustanovení tohto zákona nevyplýva niečo iné.

Podľa štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Pokiaľ v ustanovení , vo vykonávacom konaní zveruje kompetenciu rozhodnúť o tom, či má výkon ochranného liečenia pokračovať, resp. kompetenciu rozhodnúť o prepustení z ochranného liečenia alebo kompetenciu rozhodnúť o jeho ukončení výslovne predsedovi senátu súdu, v ktorého obvode sa ochranné liečenie vykonáva a zároveň výslovne neustanovuje, že pri rozhodovaní podľa rozhoduje predseda senátu na verejnom zasadnutí, dospel samosudca Okresného súdu Pezinok aplikáciou citovaných ustanovení k záveru, že na rozhodovanie v zmysle nemôže samosudca nariaďovať verejné zasadnutie, pretože mu to výslovne neustanovuje. Ústavne konformným výkladom citovaných ustanovení nemožno prijať iný záver, ako ten, že pri rozhodovaní podľa nemôže predseda senátu nariaďovať verejné zasadnutie, ale má povinnosť rozhodnúť tzv. od stola (ex cathedra).

Z hľadiska systematického výkladu citovaných ustanovení zároveň platí, že pokiaľ samosudcovi vôbec neumožňuje vykonávať neverejné zasadnutie, musí samosudca rozhodujúci vo vykonávacom konaní podľa rozhodovať len tzv. od stola (ex cathedra).

Rozhodujúc ako samosudca Okresného súdu Pezinok som na podklade listinných dôkazov dospel k záveru, že dôvody pre ktoré bolo odsúdenému B. N. uložené ochranné sexuologické liečenie ústavnou formou nepominuli a naďalej trvajú. Uložené ochranné liečenie doposiaľ nenaplnilo svoj účel, preto je potrebné aj naďalej pokračovať u odsúdeného vo výkone uloženého ochranného liečenia sexuologického ústavnou formou, keď vzhľadom na duševnú poruchu odsúdeného naďalej existuje dôvodný predpoklad, že bude pokračovať v páchaní trestnej činnosti, a teda jeho pobyt na slobode je pre spoločnosť nebezpečný.

To sú rationis decidendi, pre ktoré som rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto uznesenia.

Už len ako obiter dictum svojho rozhodnutia dodávam stručný, systematický výklad ustanovení prvého dielu, druhej hlavy, štvrtej časti v spojení s ustanoveniami piateho dielu, druhej hlavy, prvej časti , nakoľko som rozhodujúc počas svojej päťročnej praxe v obvode tunajšieho súdu, v ktorom sa nachádza Psychiatrická nemocnica Philippa Pinela zistil, že právnici, ktorí s týmito ustanoveniami prichádzajú do styku zväčša sporadicky, im nie vždy rozumejú.

Štvrtá časť upravuje postup súdu vo vykonávacom konaní, pričom výkon ochranného liečenia je konkrétne upravený v ustanoveniach prvého dielu, druhej hlavy tejto časti ( až ). Na procesný postup súdu v prípade rozhodovania o výkone ochranného liečenia sa pritom (pokiaľ ide o formu rozhodnutia a spôsob rozhodovania) nepochybne vzťahujú aj ustanovenia prvej a tretej časti .

Súd je široký pojem, nutno teda zodpovedať otázky, kto rozhoduje v jeho mene (súdny tajomník, vyšší súdny úradník, sudca pre prípravné konanie, samosudca, predseda senátu, senát), čím rozhoduje (opatrením, príkazom, trestným rozkazom, uznesením, rozsudkom) a ako rozhoduje (od stola, na hlavnom pojednávaní, na verejnom zasadnutí, na neverejnom zasadnutí) .

Ochranné liečenie možno obvinenému v súdnom konaní uložiť buď na hlavnom pojednávaní alebo na verejnom zasadnutí. Ukladá ho buď samosudca, alebo senát a to rozsudkom na hlavnom pojednávaní ( ), alebo uznesením na verejnom zasadnutí ( ). V závislosti od

toho, či bolo ochranné liečenie uložené samosudcom alebo senátom sa následne odvíja i to, či o ňom vo vykonávacom konaní rozhoduje samosudca alebo senát, resp. iba predseda senátu.

Pri ukladaní ochranného liečenia na hlavnom pojednávaní, či verejnom zasadnutí súd nikdy vopred neurčuje dobu jeho trvania, pretože v zmysle ochranné liečenie potrvá, kým to vyžaduje jeho účel. Vždy však v zmysle určuje, či má ochranné liečenie prebiehať ambulantnou alebo ústavnou formou.

Po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bolo obvinenému uložené ochranné liečenie má predseda senátu súdu, ktorý ochranné liečenie uložil povinnosť takéto rozhodnutie vykonať, resp. jeho výkon zariadiť v zmysle veta tretia . V praxi sa tak deje nariadením výkonu uloženého ochranného liečenia podľa , ktoré má povahu opatrenia. Ustanovenie nehovorí o tom, že by mal o nariadení výkonu ochranného liečenia predseda senátu rozhodovať na verejnom zasadnutí, teda je zrejmé, že zákonodarca počítal s tým, že v štádiu po právoplatnom skončení trestného stíhania nie je nutné, aby výkon súdneho rozhodnutia zariaďoval senát, ale postačí ak ho zariadi sám predseda senátu. Predseda senátu rozhoduje opatrením vydaným od stola (ex cathedra) a proti jeho opatreniu nie je prípustný opravný prostriedok. V praxi mnohých súdov sa využíva ustanovenie veta tretia , na základe ktorého predseda senátu poverí vyššieho súdneho úradníka zariadiť výkon rozhodnutia o ochrannom liečení. Vyšší súdny úradník potom o nariadení výkonu ochranného liečenia rozhoduje od stola (ex cathedra) sám opatrením, proti ktorému takisto nie je prípustný opravný prostriedok.

Prebiehajúci výkon ochranného liečenia možno skončiť len jedným z nasledujúcich spôsobov: A/ upustením; B/ ukončením; C/ prepustením.

Ad A/: Od výkonu ochranného liečenie sa upúšťa vtedy, ak zaniknú ešte pred jeho začatím okolnosti, pre ktoré bolo uložené (§ 74 ods. 3 Tr. zák.).

Pre úplnosť citujme ustanovenie : „(1) O upustení od výkonu ochranného liečenia pred jeho začiatkom rozhodne súd, ktorý ochranné liečenie uložil, a to na verejnom zasadnutí na návrh prokurátora, obvineného, jeho zákonného zástupcu, osoby, ktorá by mohla za obvineného v jeho prospech podať odvolanie, alebo ak obvinený medzitým nastúpil alebo absolvoval uloženú odvykaciu alebo inú liečbu v niektorom zdravotníckom zariadení, na návrh ošetrujúceho lekára alebo aj bez takého návrhu. (2) Proti uzneseniu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.“

Bezpochyby je tak rozhodnutie o upustení od ochranného liečenia zverené senátu, alebo samosudcovi toho súdu, ktorý ho uložil a rozhoduje o ňom na verejnom zasadnutí samosudca, resp. senát uznesením, proti ktorému je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

Ad B/: Výkon prebiehajúceho ochranného liečenia možno v zmysle § 74 ods. 2 veta druhá Tr. zák. ukončiť, ak sa počas jeho výkonu zistí, že jeho účel nemožno dosiahnuť (napr. liečebný ústav oznámi súdu, že obvinený ktorému bolo nariadené protialkoholické liečenie nedokáže abstinovať).

Procesný postup súdu pri ukončení ochranného liečenia upravuje nasledovne:

„(1) O prepustení z ochranného liečenia alebo o jeho ukončení rozhodne na návrh prokurátora, obvineného alebo liečebného zariadenia alebo aj bez takého návrhu predseda senátu súdu, v ktorého obvode sa ochranné liečenia vykonáva; ak rozhoduje na návrh, rozhodne najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu súdu. (2) Predseda senátu súdu, v ktorého obvode sa ochranné liečenie v zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti vykonáva, najmenej raz ročne preskúma, či dôvody ochranného liečenia trvajú. Ak dôvody ochranného liečenia pominuli, postupuje podľa odseku 1, inak rozhodne, že vo výkone ochranného liečenia sa bude pokračovať. (3) Proti uzneseniu podľa odsekov 1 a 2 je prípustná sťažnosť, ktorá má v prípade, ak ju podá prokurátor proti uzneseniu o prepustení z ochranného liečenia alebo ukončení ochranného liečenia, odkladný účinok.“.

Z citovaného ustanovenia predovšetkým vyplýva to, že príslušnosť rozhodnúť o ukončení ochranného liečenia zákon zveruje predsedovi senátu (resp. v zmysle aj samosudcovi), toho súdu, v ktorého obvode sa ochranné liečenia vykonáva. Keďže zákonodarca si bol vedomý toho, že počet liečebných ústavov v ktorých sa ochranné liečenia ústavnou formou vykonávajú je násobne menší, ako počet súdov, ktoré tieto ochranné liečenia ukladajú, nevložil právomoc rozhodovať o ukončení ochranného liečenia senátu (ktorý by o tom musel rozhodovať na verejnom, či neverejnom zasadnutí), ale zveril túto právomoc výslovne len predsedovi senátu (a tým v zmysle aj samosudcovi) súdu, v ktorého obvode sa ochranné liečenia vykonáva, čím mu umožnil rozhodovať o ukončení ochranného liečenia tzv. od stola (ex cathedra), len na podklade listinných dôkazov a bez potreby vyslúchnutia obvineného. Zákonodarca totiž nikde v neustanovuje, že pred rozhodnutím o ukončení ochranného liečenia musí byť obvinený vyslúchnutý, ako je tomu v prípade rozhodovania o zmene spôsobu výkonu ochranného liečenia podľa ustanovenia . Zároveň pokiaľ zákonodarca výslovne neustanovuje, že pri rozhodovaní podľa rozhoduje predseda senátu na verejnom zasadnutí, je zrejmé, že o ukončení ochranného liečenia má predseda senátu (samosudca) rozhodnúť uznesením vydaným tzv. od stola (ex cathedra), proti ktorému je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok vtedy, ak ju podá prokurátor.

Ad C/: Z výkonu prebiehajúceho ochranného liečenie možno obvineného prepustiť vtedy, ak dôvody ochranného liečenia pominuli. Typicky sa tak deje na návrh liečebného zariadenia, resp. obvineného, avšak môže k nemu prísť aj v prípade každoročného preskúmavania dôvodov trvania ochranného liečenia.

Procesný postup súdu pri rozhodovaní o prepustení z ochranného liečenia upravuje , ktoré už bolo vyššie citované a mutatis mutandis tak preň platí to, čo bolo vyššie uvedené v rámci jeho výkladu. Je teda zrejmé, že ak z predložených listinných dôkazov vyplýva, že dôvody ochranného liečenia pominuli, má predseda senátu (samosudca) rozhodnúť o prepustení z ochranného liečenia uznesením vydaným tzv. od stola (ex cathedra), nakoľko mu SR neumožňuje, aby na rozhodovanie o prepustení z ochranného liečenia nariadil verejné zasadnutie. Proti takémuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok vtedy, ak ju podá prokurátor.

Ani cez ustanovenie nemožno priamo vyvodiť možnosť predsedu senátu/samosudcu rozhodovať vo vykonávacom konaní o prepustení z ochranného liečenia, či o jeho ukončení na verejnom zasadnutí. Uvedené ustanovenie je totiž z hľadiska systematiky zaradené do tretej časti (súdne konanie), tretej hlavy (hlavné pojednávanie), šiesteho dielu (rozhodnutie súdu na hlavnom pojednávaní) a rieši procesný postup súdu pri rozhodovaní o ukladaní ochranného opatrenia a nie procesný postup súdu pri rozhodovaní o ďalšom výkone ochranného opatrenia, ktoré už bolo rozhodnutím súdu (trestným rozkazom, rozsudkom na hlavnom pojednávaní, uznesením na verejnom zasadnutí) v minulosti uložené.

Na záver súd uvádza, že súčasné znenie ustanovenia , bolo novelizované , ktorý nadobudol účinnosť dňom 01.02.2009 a ustanovuje postup, aby rozhodnutie o pokračovaní vo výkone ochranného liečenia vydal predseda senátu, resp. samosudca ex cathedra (tzv. od stola), bez nariadenia verejného zasadnutia. Naproti tomu právna úprava platná a účinná pred vyššie uvedenou novelou ustanovovala, že súd, v ktorého obvode sa ochranné liečenie vykonáva, najmenej raz ročne na verejnom zasadnutí preskúma, či dôvody ochranného liečenia trvajú.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť, v lehote troch pracovných dní odo dňa jeho oznámenia.