Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_B4-25P-139-2020.pdf
PDF · 70.34 KB
No categories available
B4-25P/139/2020
Uznesenie
Mestský súd Bratislava II vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: T. L. C., narodený XX.XX.XXXX a B. L. C., narodená XX.XX.XXXX, obe bytom Y. XXXX/X, Q., toho času bytom u matky, matky: B. J., narodená XX.XX.XXXX, bytom J. XXX L.. X, XX XXX C., U. D., a otca: Ľ. C., narodený XX.XX.XXXX, bytom Y. XXXX/X, Q., o návrhu otca na prerušenie výkonu rozhodnutia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh otca na prerušenie výkonu rozhodnutia z a m i e t a .
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom zo dňa 18.08.2020, doručenému súdu dňa 25.08.2020 sa otec maloletých detí: T. C., nar. XX.XX.XXXX a B. C., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len „maloletí“) domáhal, aby tunajší súd vydal rozhodnutie, ktorým sa prerušuje výkon rozhodnutia Okresného súdu C.-K., sp. zn. F. D. XXX/XX zo dňa 06.08.2018 na mesiace január a august v každom roku, ak budú maloletí v osobnej starostlivosti otca. Svoj návrh otec odôvodnil tým, že U. súd rozhodol o vyživovacej povinnosti otca na obe maloleté deti a zaviazal otca platiť výživné na maloleté deti v sume 1600 S. mesačne, cca 375 eur mesačne, pričom maloletí sa nachádzajú v osobnej starostlivosti otca skoro tri mesiace v roku a počas týchto troch mesiacov je otec povinný platiť výživné.
2. Súd vyzval otca v dňoch 19.12.2022, 21.02.2023 a 31.07.2023, aby oznámil, či na príslušnom súde členského štátu pôvodu - U.. Okresný súd C.-K. podal návrh na preskúmanie rozhodnutia U. Okresného súdu C.-K., sp. zn. F. D. XXX/XX zo dňa 06.08.2018 (P. D. R. C.-Ś. Z. C., F. Z. D. I. M.) podľa článku 19 Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti a zároveň oznámil, či bola na jeho návrh pozastavená vykonateľnosť rozhodnutia U. Okresného súdu C.-K., sp. zn. F. D. XXX/XX zo dňa 06.08.2018 (P. D. R. C.-Ś. Z. C., F. Z. D. I. M.). Otec bol vyzývaný aby oznámil, že takýto návrh na preskúmanie predmetného rozhodnutia nepodal, resp. lehota na podanie takéhoto návrhu mu už márne uplynula, tak v rovnakej lehote mal oznámiť tunajšiemu súdu či trvá na podanom návrhu na prerušenie výkonu rozhodnutia, nakoľko po predbežnom právnom posúdení sa súdu javilo, že predmetný návrh je zjavne nedôvodný. Súd poučil otca, že pre zmenu rozhodnutia o výživnom je potrebné, aspoň podľa úvahy súdu, podať nový návrh na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na súde, ktorý predmetné rozhodnutie vydal podľa čl. 8 Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti.
3. Otec na predmetné výzvy nereagoval, súdu neoznámil potrebné informácie aj napriek tomu, že výzva zo dňa 19.12.2022 bola otcovi doručená dňa 04.01.2023. Ďalej výzva zo dňa 21.02.2023 bola otcovi doručená dňa 24.02.2023 a výzva zo dňa 31.07.2023 bola otcovi doručená dňa 16.08.2023.
4. Vzhľadom na skutočnosti uvedené v návrhu, t. j. maloletí majú obvyklý pobyt v U. republike, ide o konanie s cudzím prvkom. Súd najprv skúmal či má právomoc konať v danej veci.
5. Podľa ustanovenia článku 7 ods. 2 druhej vety Ústavy Slovenskej republiky, právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.
6. Týmto právne záväzným aktom v predmetnej veci je Nariadenie Rady (ES) č. 4/2009 z 18.12.2008 o právomoci, rozhodnom práce, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti (ďalej ako „Nariadenie“), ktoré má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, preto je ho potrebné aplikovať prednostne podľa čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a je priamo vykonateľné v členských štátoch Európskej únie a Spojeného kráľovstva a Írska, s výnimkou Dánska.
7. Podľa ustanovenia článku 3 písm. a) Nariadenia, v členských štátoch je právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná súdu podľa miesta obvyklého pobytu odporcu.
8. Podľa ustanovenia článku 19 Nariadenia, odporca, ktorý sa nezúčastnil konania na súde v členskom štáte pôvodu, má právo podať návrh na preskúmanie rozhodnutia na príslušný súd tohto členského štátu, ak: a) mu písomnosť, ktorou sa začalo konanie, alebo rovnocenná písomnosť nebola doručená v dostatočnom predstihu a takým spôsobom, aby si mohol zabezpečiť obhajobu, alebo b) mu vyššia moc alebo mimoriadne okolnosti bez zavinenia na jeho strane zabránili vzniesť námietku proti nároku na výživné, okrem prípadu, keď opomenul začať konanie, ktorým by napadol rozhodnutie, keď tak mohol urobiť (ods. 1). Lehota na podanie návrhu na preskúmanie začína plynúť odo dňa, keď sa odporca skutočne oboznámil s obsahom rozhodnutia a mohol konať, najneskôr však odo dňa prvého opatrenia v rámci výkonu rozhodnutia, v ktorého dôsledku úplne alebo čiastočne stratil možnosť nakladať so svojím majetkom. Odporca musí konať bez zbytočného odkladu, najneskôr v lehote 45 dní. Predĺženie tejto lehoty z dôvodu vzdialenosti nie je prípustné (ods. 2).
9. Podľa ustanovenia článku 21 ods. 3 Nariadenia, príslušný orgán v členskom štáte výkonu môže na návrh povinného sčasti alebo úplne prerušiť výkon rozhodnutia súdu pôvodu, ak príslušný súd členského štátu pôvodu začal konať o návrhu povinného na preskúmanie rozhodnutia súdu pôvodu podľa článku 19.
10. Odporca v zmysle ustanovenia článku 3 písm. a) Nariadenia je otec maloletých detí a jeho obvyklý pobyt je na adrese Y. XXXX/X, Q., teda na území Slovenskej republiky. Na základe vyššie popísaných skutočností súd ustálil, že vo veci má právomoc konať.
11. Z návrhu je zrejmé, že otec sa o rozhodnutí, ktorým mu súd uložil povinnosť platiť výživné dozvedel koncom októbra 2018, kedy bol v C. a kde si na tamojšom súde požiadal o vydanie rozhodnutia. Otcovi lehota na podanie návrhu na preskúmanie začala plynúť teda koncom októbra 2018, keď sa odporca skutočne oboznámil s obsahom rozhodnutia a mohol konať. V takomto prípade je nutné konať bez zbytočného odkladu, najneskôr v lehote 45 dní. Za predpokladu, že otec sa o predmetnom rozhodnutí dozvedel najneskôr dňa 31.10.2018, lehota na podanie návrhu na preskúmanie by mu skončila dňa 17.12.2018. Tunajší súd nemá vedomosť, že by otec takýto návrh na preskúmanie v U. podával, respektíve prebiehalo by konanie o preskúmanie otcovho návrhu na pG. súde. Súd sa snažil opätovne od otca zistiť či takýto návrh podával, avšak otec so súdom nekomunikuje a na výzvy nereaguje. Vzhľadom na to, že U. súd nezačal konať o návrhu otca na preskúmanie rozhodnutia súdu v zmysle ustanovenia článku 19 Nariadenia, tunajší súd nemôže ako členský štát výkonu prerušiť výkon rozhodnutia U.W. súdu.
12. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že návrh otca na prerušenie výkonu rozhodnutia je nedôvodný z dôvodu nezlučiteľnosti uplatnenia dôvodov prerušenia výkonu rozhodnutia s uplatnením v ustanovení článku 21 ods. 3 Nariadenia, a preto podľa citovaného Nariadenia súd návrh otca na prerušenie výkonu rozhodnutia zamietol.
13. Podľa ustanovenia § 391 CMP, o náhrade trov konania rozhoduje súd v uznesení, ktorým konanie o výkon rozhodnutia zastavuje, pričom o trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie (§ 357 a contrario Civilného sporového poriadku ).