Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2T-203-2014.pdf
PDF · 146.27 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-2T/203/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Považskej Bystrici na hlavnom pojednávaní konanom dňa 08.11.2021, trestnej veci obžalovaného 1/ M. J., nar. XX.XX.XXXX M. W. A. a obžalovaného 2/ V. K., nar. XX.XX.XXXX M. W. A., pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák., spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. a iné, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Kovačinovej a prísediacich Mgr. Anny Haviarovej a Mgr. Dagmary Kulišíkovej, takto
rozhodol:
obžalovaný 1/ M. J. V. T. J. Š. Z. K. , nar. XX.XX.XXXX M. W. A., trvale bytom Y. L., Y. W. A.,
obžalovaný 2/ V. K. Y. E. V. L. N. F. P. , nar. XX.XX.XXXX M. W. A., trvale bytom W. A., F. XXXX/XXX,
s a
podľa § 285 písm. c) Tr. por., spod obžaloby Okresnej prokuratúry W. A., sp. zn. Pv XXXX/XX/XXXX- XX, zo dňa 04.09.2014, pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák., spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. a prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák., spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák., ktorých sa mali dopustiť tak,
ž e
dňa 22.10.2012 v čase okolo 16.30 hod., v W., N. L. X. V., na parkovisku pred Y. F. R., po predchádzajúcom slovnom konflikte, fyzicky napadli Q. K. tak, že najskôr sa obžalovaný 2/ V. K. oceľovým pajsrom dĺžky približne 80 cm, štvoruholníkového prierezu, zahnal smerom na hlavu Q. K., ktorému sa podarilo úder rukou vykryť a následne oceľový pajser obžalovanému 2/ V. K. z rúk vytrhnúť, po čom na Q. K. zaútočil obžalovaný 1/ M. J., ktorého útoku sa Q. K. bránil tým, že ho udrel oceľovým pajsrom do pravého ramena, po čom následne obžalovaný 2/ V. K. hodil obžalovanému 1/ M. J. drevenú palicu (porisko) o dĺžke asi 90 cm, ktorý s touto drevenou palicou s poškodeným Q. K. ďalej zápasil, kedy obžalovaný 2/ V. K. zo vzdialenosti asi tri metre, najmenej trikrát vystrelil plynovou pištoľou smerom na poškodeného Q. K., po čom ho obžalovaný 1/ M. J. udrel najmenej dvakrát drevenou palicou odzadu do oblasti hlavy a krku a následne obžalovaný 2/ V. K., zo vzdialenosti asi 50 cm, opäť najmenej trikrát vystrelil plynovou pištoľou smerom do oblasti tváre poškodeného Q. K., ktorý následkom toho zostal paralyzovaný, po čom mu obžalovaný 1/ M. J. zasadil silný úder drevenou palicou do oblasti pravého predlaktia, následkom čoho poškodenému Q. K. vypadol z rúk na zem oceľový pajser, ktorý ihneď zo zeme zodvihol obžalovaný 2/ V. K. a následne tento s oceľovým pajsrom a obžalovaný 1/ M. J. s drevenou palicou poškodeného Q. K., spoločne opakovane udierali po celej hornej časti tela, následkom čoho poškodený Q. K. spadol na zem, kde ho opätovne, opakovane udierali oceľovým pajsrom a drevenou palicou po celom tele, čím poškodenému Q. K., trvale bytom A. - M., Č. Č.. XXXX/XX, spôsobili tržnú ranu v pravej čelovo - temennej oblasti, tržnú ranu v ľavej temennej oblasti, pomliaždenie hrudníka a brucha (pruhovité krvné podliatiny, nachádzajúce sa na pravej aj ľavej strane trupu), pomliaždenie oboch predlaktí a zlomeniny záprstných kostí druhého a tretieho prsta pravej ruky s dobou práceneschopnosti v trvaní 6-9 týždňov, pričom uvedené zranenia poškodeného
obmedzovali v bežnom spôsobe života po celú dobu trvania práceneschopnosti a to dlhodobou fixáciou pravej hornej končatiny, bolestivosťou poranenia pri pohyboch pravej hornej končatiny, znemožnením vykonávať niektoré pohyby pravou hornou končatinou, znemožnením adekvátne a bezpečne viesť motorové vozidlá, nemožnosťou vykonávať manuálnu prácu so zapojením pravej ruky, či oboch rúk a obmedzením hygienických návykov,
o s l o b o d z u j ú ,
nakoľko nebolo dokázané, že skutok spáchali obžalovaní.
Podľa § 288 ods. 3 Tr. por., sa poškodený Q. K., N.. XX.XX.XXXX, C. A. A., Č. XXXX/XX, s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry W. A. podal na obžalovaných obžalobu pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák., ktorých trestných činov sa obžalovaní mali dopustiť na tom skutkovom základe ako je uvedené vo výroku.
Súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovaných, poškodeného Q. K., svedkov Q. Š., X. W., V.. T. T., W. K., prečítaním zápisnice o výsluchu poškodeného Q. K., svedkov F. K. a F. K., oboznámením znaleckých posudkov Znaleckej lekárskej organizácie, s.r.o., KEÚ PZ Slovenská Ľupča a KEÚ PZ Bratislava, zápisnice o ohliadke miesta činu s fotodokumentáciou, úradných záznamov OR PZ W.. A., OO PZ W. a mestskej polície, oboznámením spisu Okresného súdu W. A. sp. zn. XT/XX/ XXXX a oboznámením ostatných listinných dôkazov. Na základe vykonaných dôkazov súd rozsudkom zo dňa 30.10.2019, č.k. XT/XXX/XXXX-XXX obžalovaných spod obžaloby oslobodil z dôvodu podľa § 285 písm. a/ Tr. por., nakoľko nebolo preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý sú obžalovaní stíhaní. Uznesením Krajského súdu v C. zo dňa 21.01.2021, č.k. XTo/XX/XXXX-XXX bol prvostupňový rozsudok zrušený a vrátený okresnému súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Vzhľadom na to, že účastníci ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemali, súd rozhodoval na podklade doposiaľ vykonaných dôkazov.
Obžalovaný 1/ M. J. uviedol, že pár dní pred incidentom brat poškodeného Q. K. vytĺkol okná na mäsiarstve jeho dcéry a zaťa, vtedy Q. K. prišiel za ním, že on s tým nič nemá, on na to, že dobre, veď brata chytili a tým to považoval za vybavené. V daný deň prišiel na parkovisko pred R. doniesť zaťovi V. K. kôš s prádlom, keďže dcéra mu právala oblečenie, zať tam prišiel spolu so Š.K., následne sa spoločne na jeho aute išli pozrieť na jeho prácu, ktorú vykonával pre železnice. Keď sa vrátili na parkovisko, tak tam stálo zaparkované auto, v ktorom sedel poškodený Q. K. a kričal na neho, aby prišiel, keď prišiel k jeho autu, všimol si, že K. má na sedadle spolujazdca pištoľ, K. začal skákať, že čo si to do nich dovoľuje, on mu na to povedal, že ak prišiel zaplatiť tie okná, nech ich zaplatí a nemá sa sním o čom baviť, následne mávol rukou a išiel preč. K. sa vtedy s autom zobral preč, zrazu na konci parkoviska sa otočil, vrátil, zastavil sa pri nich a vykrikoval, ktorý je J. zať. Jeho zať mu na to povedal, že je to on, na čo K. vytiahol z auta pajser, rozohnal sa a udrel zaťa po hlave, bolo evidentné, že ide presne po spánkoch. On vtedy zakričal na zaťa, aby uchodil, sám ho išiel brániť a vtedy začal K. s tým pajsrom útočiť na neho, udrel ho do pleca, snažil sa udrieť aj do hlavy, dvakrát ho aj trafil. Ako K. stále útočil, on zakričal, aby mu z auta hodili násadu, nevie či od motyky alebo od čoho, takéto veci nosí v aute stále, keďže s tým robí. Túto násadu mu niekto hodil, asi Š., K. stále útočil pajsrom a on sa tou násadou snažil vyraziť mu ho z ruky, ako sa šermovali, udrel K. po ruke. K. počas útoku stále vykrikoval, že ich zabije, ustupoval smerom k autu, čomu sa on snažil zabrániť, keďže videl, že tam má K.s zbraň. Po čase sa K. unavil, spadol na zem a tým, že mu po celoživotných bitkách chýba časť lebky, zostal ležať na zemi, díval sa na neho a hovoril mu, M. prosím ťa nezabíjaj ma. Vtedy mu on pajser zobral, odhodil ho na zem, zobral zaťa a išiel ho zaviesť do nemocnice, pretože bol celý krvavý. K. spadol na zem preto, že bol unavený, prebehne
30 metrov a odpadne, nemá fyzičku a možno padol aj od bolesti, keď ho udrel po rukách, hlavou narazil o asfalt a zostal ležať, potom ako zostal na zemi, ho nikto nebil. Keď spolu so zaťom v aute vychádzali z parkoviska, išli okolo mestskí policajti, ktorým zakričal, že na zemi leží K., nech zavolajú policajtov a záchranku a išiel ďalej. On na K. neútočil, len bránil život svoj a zaťov, pajser bol K., tento s ním stále chodí, K. ho ani nemal v rukách. Jednalo sa o o klasický pajser, ktorý sa dá kúpiť v železiarstve, asi 70, 80 cm dlhý, na jednej strane zahnutý a na druhej plochý, tento bol na jednej strane omotaný izolačkou, aby sa lepšie držal v ruke a na druhej bol zabrúsený do špica. Po tom ako sa mu ho podarilo zobrať K. ho odhodil na zem a nechal ho tam, pretože ho doniesol K. a bol jeho. Na otázku prokurátora uviedol, že on o pištoli v K. aute hovoril už na polícii, nečítal si však po sebe výpovede. K. bol v tom čase v V. partii, bol svedčiť v jeho prospech, preto si do každého dovoľoval, z auta vyšiel sám, pajser mal v aute a bol to on kto ako prvý napadol K.. Pripustil, že on sám K. trafil po rukách, ale hlavu si sám treskol o zem. Okrem nich boli na parkovisku ešte bratia K., kto odhodil drevenú násadu do kontajnera nevie, údajne to bol Š., ale on to nikomu nekázal, možno bratia K..
Obžalovaný 2/ V. K. uviedol, že v daný deň prišiel spolu so Š. na parkovisko pred R., kde mu mal svokor M. J. doniesť kôš s prádlom, tento v tom čase pracoval pre železnice, išli sa tam preto všetci spolu pozrieť. Keď sa vrátili na parkovisko a vystúpili, na konci parkoviska stál B. P., v ktorom sedel človek, ktorého dovtedy nepoznal a kričal niečo na svokra, ten šiel za ním a keď sa vrátil, auto začalo odchádzať, pri výjazde z parkoviska sa však tento človek otočil, zaparkoval kúsok od nich a keď vystúpil spýtal sa, ktorý je J. zať. On na to, že to je on, na čo ten človek vytiahol z auta nejakú tyč a šľahol ho s ňou po hlave, on odletel medzi autá a keď sa uvedomil, začal utekať, ten človek za ním, pričom svokor na neho kričal, aby uchodil odtiaľ preč. B. sa ho snažil brániť a preniesol ten útok v podstate na seba, bránili sa až kým ten človek - K. nezostal ležať na zemi. K. sa neustále zaháňal, viedol útok, chcel ich trafiť tým železom a oni sa snažili tie rany vykrývať, svokor si spomenul, že má v aute nejakú drevenú násadu a zakričal, aby mu ju podali, myslí si, že mu ju podal Š.. Tú násadu si so svokrom podávali. Podrobnosti si úplne nepamätá, mal prasknutú lebku. On ani svokor pajser v rukách nedržali, až keď K. padol na zem, svokor mu ho zobral a hodil na zem. Pajser videl detailne až na polícii, bol dlhý asi 70 cm, na jednom konci zabrúsený do špica a omotaný nejakou izolačnou páskou. Z K. mal strach, zaútočil na neho nepripraveného, dostal hneď do temennej časti, kričal, že zabijem ťa ty sviňa alebo niečo podobné. Ako vznikli K. poranenia nevie, možno si ich spôsobil sám tým pádom alebo možno vznikli pri ich obrane, ale určite ho neudreli do hlavy. K. z auta vystúpil sám, nikto ho nevyťahoval, keď spadol potom na zem, nikto ho neudieral, nemal kto, on išiel so svokrom do nemocnice, svedkyňu W. na parkovisku nikde nevidel. Pokiaľ ide o plynovú pištoľ, podal mu ju niektorý z bratov K., párkrát z nej vystrelil na K., ale po tom výstrele K. stále stál na nohách, bol aktívny a pokračoval v útočení. Uviedol, že v ten deň mal oblečené dlhé rifle a dlhé modré tričko a číny, fotili to aj policajti.
Poškodený Q. K. na hlavnom pojednávaní výslovne uviedol, že on vie kvôli čomu tam je, pretože bol za to odsúdený, že ich napadol, zbil, obkľúčil, odsúdili ho na tri roky podmienečne a nevie, čo sa to tu súdi, keď aj podľa Okresného súdu W. A. oni jeho nenapadli a napadol on ich. On si na nič také nepamätá, nevie o tom nič, nepamätá si na také veci, ktoré sú uvedené v obžalobe. Na otázku, či nevie o čom sa pojednáva alebo nevie o tom, že by ho napadli uviedol, že on si nepamätá, o ničom takom nevie. Taktiež uviedol, že sa vôbec necíti ako poškodený, nepamätá si, vôbec na žiadny skutok kedy by ho niekto zbil, vôbec si nepamätá, že by ho niekto zbil pred siedmimi, ôsmymi alebo desiatimi rokmi. Z prečítanej svedeckej výpovede poškodeného z prípravného konania zo dňa 10.12.2012 vyplynulo, že dňa 22.10.2012 išiel na svojom motorovom vozidle do R. do W., kde videl autá, o ktorých vie, že patria ľuďom spriazneným s M. J., keď sa vrátil asi o 5 minút z nákupu, išiel z parkoviska preč, vtedy zbadal, že na parkovisko prichádza M. J., jeho auto bolo plné, ľudí v ňom nepoznal, preto sa vrátil, zaparkoval, J. prišiel za ním a povedal mu, že musia zistiť, kto rozbil ten výklad na mäsiarstve. Poškodený na vysvetlenie uviedol, že počul, že asi dva dni pred týmto incidentom niekto rozbil výklad na mäsiarstve a údajne to mal byť jeho brat R. K., toto chcel J. riešiť, bavili sa o tom kto by to mohol byť a rozišli sa s tým, že on J. povedal: „Neboj sa M., ja si to zistím“. J. sa potom vrátil k štyrom mužom, dvaja z nich boli K., ďalších dvoch nepoznal a on naštartoval auto a chystal sa odísť. Vtedy J. začal kričať: „Tak jak som ci povedal, do večera prídeš a povieš mi, kto to bol, lebo tak vás vyplieskam po tých hlavách.“, on vtedy otočil auto, zastavil pre nimi a povedal mu, že s kým sa to baví a že on nie je jeden z tých debilkov, čo stoja za ním. Vtedy jeden z tých dvoch pre neho neznámych mužov zakričal vytiahnite to z auta, ťahajte zbrane z auta, potom ten muž, teraz už vie, že je to K. sa rozbehol medzi autá a otvoril dvere na Q.. Medzitým on vyskočil z auta a bežal za ním, pretože mu chcel zabrániť, aby vytiahol nejakú zbraň, K. ho však predbehol, vytiahol z auta železnú tyč, zdvihol nad hlavu a s výkrikom zabijem ťa ho
udrel. Hneď pri prvom údere sa mu podarilo tú tyč zachytiť, pretože na konci bola ohnutá a vytrhnúť ju K. z rúk. Už v tom momente kričal J.: „Zabice ho“. On čakal, že ho všetci jeho kumpáni napadnú, ale ako držal tú tyč v ruke, udrel K. do hlavy, bol to silný úder, ale on sa musel brániť, pretože tam boli vyhrážky zabitím a nemal inú možnosť. K. po tom údere zostal otrasený, hlava mu krvácala, potom to nasledovalo v rýchlom slede. Keď sa otočil, J. už bol asi meter pri ňom tak ho tiež dvakrát tou tyčou udrel do oblasti ľavého ramena. J. išiel vtedy smerom k bratom K., tí sa do incidentu nezapájali, nereagovali na J. pokyny. Keď sa otočil, videl, že K. z auta vyťahuje ďalšiu zbraň, bola to drevená palica, ktorú hodil J. a ten tou palicou začal na neho útočiť. Potom sa s J. šermovali a niekto z okolostojacich ľudí vykríkol pozor, má zbraň. Vtedy zbadal K. aj Š., ktorý bol štvrtý z tých jemu neznámych mužov, ako sa k nemu približujú, K. mal v rukách zbraň, vtedy začul dva výstrely, nevedel, že je to plynová pištoľ, vyzerala ako ozajstná, K. strieľal smerom na neho cca zo vzdialenosti 3 metre. Po tej streľbe sa na K. rozbehol s tou železnou tyčou, K. začal utekať a ako utekal a bol otočený smerom k nemu na neho ešte možno päťkrát vystrelil zo vzdialenosti 2 - 3 metre. Vtedy ku nemu pribehol J. zozadu a asi dva alebo trikrát ho tou drevenou palicou udrel do oblasti hlavy a krku. Opäť sa začali s J. šermovať, vtedy prišiel zboku K. a z bezprostrednej vzdialenosti cca pol metra na neho znova trikrát vystrelil z tej pištole, priamo na jeho tvár. On bol udýchaný, zhlboka sa nadýchol a to ho paralyzovalo,. Zaregistroval už len ako K. kričí: „M., už je v piči, už ho máme“. Vtedy dostal od J. silný úder po pravej ruke drevenou palicou, jemu vtedy vypadla tá železná tyč a J. kázal K., aby ju zdvihol a začali ho mlátiť hlava - nehlava, mlátili ho ešte na zemi asi 10 - 15 údermi, J. drevenou palicou a K. tou železnou tyčou. Navzájom sa pri tom povzbudzovali, on bol pri vedomí, tie údery aj počítal, keď narátal 27 prestal, myslel si, že ho zabijú, ale potom prestali. Vtedy mu J. povedal: „Zabijem ti toho S. a skončíte všetci“, na čo mu on povedal: „M., chodíš tu ako páv, ale perie nemáš“ a vtedy ho J. znova zmlátil tou drevenou palicou. Následne ho ešte domlátil tou železnou tyčou a hrotom tej tyče ho aj bodal do tela. Vtedy si nad neho kľakol a chytil ho za tvár a minimálne trikrát zopakoval to isté čo predtým, že zabije S.. On ostal ležať na zemi dobitý, počul ako J. kričí, že treba zaviesť K. do nemocnice. Potom už prišla sanitka, mestská polícia a tým to skončilo. A. K. ani Š. sa do toho nezapájali, keď už bol koniec jeden z K. za ním prišiel, že či má zavolať záchranku, na čo mu on povedal, že má ísť do piče, že to mal zastaviť skôr. Pri tejto bitke utrpel viaceré zranenia, najvážnejšie bola polámaná ľavá ruka v oblasti predzápästia, tú mu operovali a dávali mu tam železá, mal tiež dve otvorené tržné rany na hlave, zranenia na pravej ruke, modriny po celom tele, narazení rebrá. Z výpovede poškodeného z prípravného konania zo dňa 29.1.2013 súd zistil rovnaké skutočnosti ako z predchádzajúcej výpovede, naviac poškodený uviedol, že na konci J. tú železnú tyč po ňom hodil ako oštep, on sa jej snažil inštinktívne vyhnúť a tá tyč narazila hrotom vedľa neho a zastavila na jeho tele. On si na ňu ľahol, snažil sa ju zakryť telom, aby ju už nemohli použiť a vtedy sa vrátil K. a iba s holými rukami ho 10 alebo 15 krát udrel do oblasti hlavy a tváre. Po prečítaní daných svedeckých výpovedí poškodený uviedol, že on si na nič také nepamätá a nepamätá si, že sa stalo to, čo bolo čítané.
Svedok Q. Š. uviedol, že spolu s obžalovaným 2/ V. K. prišli na parkovisko pred R., kde sa mali stretnúť s obžalovaným 1/ M. J., stretli tam aj bratov K.. Na parkovisku stálo auto, neskôr sa dozvedel, že to bol poškodený K., ktorý v ňom sedel, tento si zavolal J. a začali sa rozprávať. Keď sa J. vrátil k nim, K. išiel s autom preč, pri výjazde z parkoviska sa však otočil a vrátil, postavil sa krížom za ich autá a opýtal sa J., či tam má toho nádejného zaťa, on že áno, na to K. vystúpil z auta, pozrel sa na K., či je to on, K., že áno a vtedy sa K. natiahol do auta a zo spolujazdcovej strany vytiahol pajser, najskôr naznačil a potom sa prudko zahnal na K. a trafil ho do oblasti hlavy. K. sa nejako zachytil o autá a ustál to, následne sa rozbehol preč, K. ho začal naháňať. J. zakričal, aby mu skočil do auta, že tam má nejaké porisko, on mu ho podal, potom bratia K. na neho zakričali, že majú plynovú pištoľ so slzným plynom a tú podal K.. K. keď sa nejako dostal pred K., vystrelil možno 6, 7 krát, K. zostal oťapený, pretieral si oči, ale stále sa zaháňal a keď K. vystrieľal pištoľ, odhodil ju na zem. J. s K. sa šermovali, K. mal pajser, J. porisko, nepadla tam však žiadna rana, že by niekto niekoho udrel. Následne sa potom dostali niekde za autá, kde on už nejako extra nevidel, nevie, čo sa tam dialo. Z jeho pohľadu sa J. len snažil zabrániť tomu incidentu. K. z auta vystúpil sám, obžalovaní ho určite nevyťahovali. Pokiaľ ide o pajser, tento bol dlhý pomaly meter, červenej farby a ak si dobre všimol tak na spodu na tej rovnej časti bol olepený, z druhej strany si nepamätá. Pokiaľ ide o porisko, bolo mu povedané, aby toto hodil do koša, nevie kto mu to povedal, on ho odhodil v šoku.
Svedkyňa X. W. uviedla, že v daný deň bola s dcérou na nákupe v R., keď vyšla von na parkovisko prišli nejakí veľkí chlapi, zhruba ich bolo 10 a začali tĺcť toho pána z auta, jeden z nich vytiahol z veľkého čierneho auta bejzbalku alebo čo to bolo a jeden tam do toho pána tĺkol a obžalovaný 2/ potom
prechádzal okolo ich bytovky a vedľa krčmy tú bejzbalku celú od krvi zahodil. Je si istá, že to bol on, díval sa jej do očí a nie je slepá. Bolo tam viac chlapov, asi 10, ale pamätá si iba obžalovaného 2/. Nevie, kto presne začal, najskôr išiel k tomu pánovi, čo sám sedel v aute jeden, začali hulákať, aby išiel von, on ale nešiel, tak ten jeden ho vytiahol z auta von a potom už to začalo. Ako ho vytiahol nevie, či otvoril dvere alebo ho ťahal cez sklo, zdá sa jej, že na strane vodiča bolo rozbité okno, keď už ho ale vytiahol, bol vyzlečený, nemal košeľu. Keď ho vytiahli tak ho tam začali mlátiť, kopali do neho, potom ten jeden vytiahol z auta tú bejzbalku, dal ju druhému a povedal pojme na neho, potom ho vláčili okolo toho auta, bol už celý krvavý. Ľudia tam stáli a kričali, aby niekto zavolal policajtov, ale tých zavolali až potom ľudia z bytovky. Ona od incidentu stála cca 4 až 5 metrov, všetko boli veľkí, vysokí chlapi, videla tam tri autá, tú osobu vytiahli z takého staršieho auta šedého, horčicového, skôr takého šedého, ďalšie dve boli jedno čierne a druhé nemalo jednu farbu, bolo také športové a malo na sebe viacej farieb. Pán, ktorého vyťahovali z auta bol chudší športovej postavy, keď ho vytiahli už nemal košeľu a mal šortky, nikdy predtým ho nevidela, či tento pán mal niečo v rukách nevidela, nevie ani či bil ostatných, keď ho vytiahli z auta bol na zemi, aj stál a potom sa do neho pustili. Ten pán sa bránil, tí chlapi ho tĺkli, z tých desiatich, ktorí tam boli zhruba siedmi, niektorí stáli pri aute. Na otázku obhajcu, či tam videla aj obžalovaného 1/ uviedla, že tento pán tam určite nebol, obžalovaný 2/ však áno, mal biele gate krátke po kolená, také moderné ako sa teraz nosia, biele tričko a na hlave okuliare, ostaní muži mali niektoré krátke gate, niektorí nie. Pokiaľ ide o tú bejzbalku uviedla, že to bolo v takom tvare, bolo to drevené, hnedé, malo úzku rúčku a hrubší koniec, vyzeralo to pre ňu ako bejzbalka.
Svedok V.. T. T., príslušník mestskej polície, uviedol, že si z daného dňa skoro nič nepamätá, vie, že im niekto volal na služobný telefón, že pred R. sa strieľalo alebo niečo také, preto tam išli, keď vchádzali na parkovisko, vychádzal odtiaľ J. s niekým v aute a bolo mu povedané, že ide do nemocnice s týmto a henten je tam. Čo sa stalo na parkovisku nevie, pri aute však našli na zemi ležať K., zavolali záchranku a privolali policajtov. Z miesta si pamätá, že tam boli bratia K.. K. bol do pol pása vyzlečený, košeľa bola vedľa neho, komunikoval, nepamätá si či, tam bola krv. K. mu nehovoril nič, iba, že ho napadli a že má v aute pištoľ a keď sa ho pýtal, či má zavolať záchranku, on že zavolajte. Tú pištoľ oznámil príslušníkom, niečo také tam ležalo, ale nevie, aká to bola pištoľ, on ju v ruke nemal, drevenú palicu nevidel, potom už riešili vec policajti. Z jeho výpovede z prípravného konania vyplynulo, že prevzal anonymný hovor, že v blízkosti R. došlo k bitke, vzájomnému napádaniu aj k streľbe, preto tam s kolegom vyrazili, keď vchádzali na parkovisko oproti nim vychádzal na vozidle M. E. bordovej farby M. J., ktorý sedel za volantom, pristavil sa pri nich a zakričal cez okno „idzeme do nemocnice s týmtok a ten kokot leží tam na zemi“. Vedľa J. niekto sedel, nepoznal ho, ani sa nevedel vyjadriť v akom bol stave. Keď prišli na parkovisko, zaregistrovali, že na zemi leží nejaký muž, bol to Q. K., bol krvavý, dobitý, vyzlečený do pol pása, vedľa neho bola zakrvavená košeľa a pod ním mláka krvi, bližšie zranenia popísať nevedel. Na jeho aute boli otvorené dvere na strane vodiča, cca meter od neho ležal drevený pajser. K. komunikoval, nič konkrétne mu ale nepovedal, iba že ho napadli, nespomínal si, či hovoril nejaké mená, povedal, ale, že má na sedačke v aute zbraň, táto je jeho a aby sa postarali o to, aby sa dostala do rúk polície.
Svedok W. K., príslušník mestskej polície, uviedol, že keď s kolegom T. prišli na miesto stretali M. J., ktorý odchádzal s niekým v aute, toho pána nepoznal, J. povedal, že ide s tým pánom na ošetrenie. K. ležal vedľa svojho auta, na aute boli otvorené dvere na vodičovej strane, mal nejaké poranenia v tvárovej oblasti a asi na rukách, bolo vidieť, že je krvavý. On sa K. nič nepýtal, nevedel, či niečo K. povedal, ani nevedel, či spomínal nejakú pištoľ, on sám zbraň nevidel. Nespomínal si, či bol K. oblečený alebo vyzlečený, vedľa neho ležala nejaká palica alebo tyč, nevie, či oceľová alebo drevená. Následne zavolali štátnych policajtov, ktorí si to potom už koordinovali, vie, že sa hľadala nejaká drevená palica, ktorá bola nakoniec nájdená na ulici Š..
Svedkovia F. K. a F. K. odmietli vo veci vypovedať, nakoľko by svojou výpoveďou mohli spôsobiť nebezpečenstvo trestného stíhania sebe, resp. im blízkym osobám.
Zo zápisnice o ohliadke miesta činu zo dňa 22.10.2012 bolo zistené, že na mieste našli uzamknuté motorové vozidlo Q. K., po pravej strane vozidla boli na zemi 2 väčšie škvrny červenej farby (stopa č. 3), vedľa nich bledá košeľa s farebnými pásikmi s červenými škvrnami (stopa č. 1), vedľa košele sa nachádzalo oceľové kovové páčidlo (stopa č. 2). Ostatné stopy 4 - 15 sú nábojnice, ktoré boli nájdené v okruhu o polomere 8 - 9 metrov, stopy 4, 9, 10 - 15 sa nachádzali po pravej strane auta, spolujazdcovej
a stopy 5 - 8 po ľavej strane auta, vodičovej. Na strane vodiča vo vzdialenosti asi 2,5 metra boli viaceré kvapky červenej farby (stopa č. 16). Súčasťou ohliadky bola aj fotodokumentácia.
Súd taktiež oboznámil úradné záznamy, a to záznam OR PZ W.. A., Y. zo dňa 26.10.2012 o zaistení páčidla ako stopy č. 2, na ktorom neboli zistené žiadne vhodné, upotrebiteľné daktyloskopické stopy a záznam OO PZ W. zo dňa 22.10.2012, z ktorého bolo zistené, že na mieste privolaná hliadka našla zraneného muža, jednalo sa o Q. K., tento mal viditeľné zranenia na hlave, na mieste sa nachádzali bratia K., bola zistená svedkyňa celej udalosti X. W. a tiež bol vyťažený svedok, ktorý uviedol, že jeden zo zúčastnených mužov vo veku od 30 do 35 rokov vo výške 175 - 180 cm, holohlavý, v tričku s nápisom Demitra a so slnečnými okuliarmi čiernej farby na očiach utiekol smerom k H. banke a držal drevenú zakrvavenú palicu, ktorú následne odhodil do kontajnera, uvedená palica vola odovzdaná vyšetrovateľovi.
Súd ďalej oboznámil záznam zo služby V. polície a správu V. W., z ktorej zistil, že priestor pred R. v roku 2012 a ani v súčasnosti nie je monitorovaný kamerovým systémom MsP W..
Zo záverov znaleckého posudku KEÚ PZ B. C. č. W.-K.-SL-Z.-XXXX/XXXX bolo zistené, že stopy č. 4 - 15 v počte 12 kusov sú nábojnice, ktoré boli vystrelené z predloženej krátkej strelnej zbrane zn. Z. E., E.. 9 mm P.A. č. EFC-1270088 ako stopy č. 19, tieto nábojnice boli pred vystrelením laborované výmetovou náplňou obsahujúcou paralyzujúcu látku P.V. (nonivamid). V regionálnej ani centrálnej zbierke nie je evidovaný trestný čin spáchaný predloženou zbraňou.
Zo záverov znaleckého posudku KEÚ PZ B. C. č. W.-K.-SL-Z.-XXXX/XXXX bolo zistené, že pôvodcom krvných stôp zaistených z predmetov č. 18 - biele tričko Adidas F. K., č. 19 - krátka strelná zbraň zn. Z. E. , č. 21 - mikina V. K. a stôp č. 16 - viaceré kvapky červenej farby a č. 17 - ster z drevenej palice je obžalovaný 2/ V. K. a obžalovaný 1/ M. J. a poškodený Q. K. boli vylúčení ako pôvodcovia týchto krvných stôp. Z analýzy krvných stôp zaistených na predmetoch č. 1 - bledá košeľa s farebnými pásikmi s červenými škvrnami, č. 2a - 2d - ster z oceľového páčidla a č. 3 - dve väčšie škvrny červenej farby vyplynulo, že pôvodcom týchto je poškodený Q. K. a obžalovaní 1/ a 2/ boli ako pôvodcovia stôp č. 1, 2a, 2b, 2c a 3 vylúčení. Pokiaľ ide o stopu č. 2d , táto je zmiešanou krvnou stopou, jej DNA profil je kombináciou DNA profilov poškodeného Q. K. a obžalovaného 2/ V. K., obžalovaný 1/ bol ako pôvodca vylúčený.
Zo záverov znaleckého posudku KEÚ PZ A. č. W.-K.-BA-Z.-XXXX/XXXXX vyplynulo, že na špeciálnych terčíkoch so stopami z ľavej a pravej ruky od obžalovaného 2/ V. K. nebola zistená prítomnosť povýstrelových splodín. Chemické zloženie povýstrelových splodín detegovaných na špeciálnych terčíkoch z rúk sa porovnáva s chemickým zložením povýstrelových splodín pochádzajúcich zo zápalkovej zlože použitého streliva iba v prípade pozitívneho výsledku. Prítomnosť povýstrelových splodín na rukách strelca závisí od niekoľkých faktorov, napr. umytia rúk, obtretia rúk o povrch odevnej súčiastky, zakrvavenia rúk, od druhu zbrane a spôsobu jej držania, doby uplynutej medzi streľbou a zaistením stôp ako aj od správneho spôsobu ich zaistenia.
Zo záverov znaleckého posudku D. R. Y., B..T..Y.. č. 58/2013 je zrejmé, že poškodený Q. K. utrpel dňa 22.10.2012 tržnú ranu v pravej čelovo - temennej oblasti, tržnú ranu v ľavej temennej oblasti, pomliaždenie hrudníka a brucha (pruhovité krvné podliatiny nachádzajúce sa na pravej a ľavej strane trupu), pomliaždenie oboch predlaktí a zlomeniny záprstných kostí druhého a tretieho prsta ľavej ruky. V prípade tržnej rany v pravej čelovo - temennej oblasti a tržnej rany v ľavej temennej oblasti tieto poranenia vznikli v dôsledku pôsobenia tupého násilia na oblasť hlavy poškodeného, jednalo sa o údery predmetom pevnej konzistencie, podlhovastého tvaru, menšej kontaktnej plochy s možnými oblými hranami, ktoré boli vedené stredne veľkou až veľkou intenzitou. S najväčšou pravdepodobnosťou sa jednalo o údery palicou, tyčou, poriskom, prípadne iným bližšie neurčeným predmetom. Vzhľadom na lokalizáciu poranení nie je možné presne určiť pozíciu útočníka a poškodeného, avšak možno s pravdepodobnosťou predpokladať, že tieto poranenia mohli veľmi dobre vzniknúť v ležiacej polohe poškodeného. Pokiaľ ide o poranenia hrudníka, brucha a oboch predlaktí, takéto poranenia vznikajú mechanizmom pôsobenia tupého násilia, ktoré bolo v danom prípade vedené strednou až stredne veľkou intenzitou, pričom sa s najväčšou pravdepodobnosťou jednalo i údery predmetom pevnej konzistencie, podlhovastého tvaru, menšej kontaktnej plochy s možnými oblými hranami. Vzhľad krvných podliatín na hrudníku a bruchu poškodeného pomerne veľmi dobre kopíruje tvar pôsobiaceho predmetu, uvedené
poranenia mohol poškodený veľmi dobre utrpieť v polohe ležmo na pravom a neskôr na ľavom boku, pričom sa útočníci nachádzali nad ním. Čo sa týka zlomenín záprstných kostí druhého a tretieho prsta pravej ruky, toto poranenie s veľkou mierou pravdepodobnosti vzniklo v dôsledku pôsobenia tupého násilia na oblasť chrbtovej strany pravej ruky, tieto zlomeniny vznikli v danom prípade v dôsledku buď jednorazového alebo aj opakovaného pôsobenia tupého násilia pevným predmetom bez ostrých hrán, pričom pôsobiace násilie bolo veľkej intenzity. Jednalo sa o priamy úder na chrbát ruky, pričom pozíciu poškodeného a útočníka nie je možné spoľahlivo stanoviť, nakoľko horná končatina poškodeného bola počas predmetného útoku v pohybe. S prihliadnutím na lokalitu poranenia je možné v danom prípade s pravdepodobnosťou vyhodnotiť ako obranné poranenie, ktoré nezriedka utrpí obeť útoku, keď sa snaží kryť si zasahované časti tela pred útokom hlavne nástrojom, resp. keď sa snaží odvrátiť prebiehajúci útok. Všetky poranenia vznikli s veľkou mierou pravdepodobnosti v dôsledku konania inej osoby, resp. iných osôb, poškodený si ich nemohol spôsobiť sám vlastným konaním, resp. nevznikli pri páde menovaného na podložku. U poškodeného uvedené napadnutie na anatomickú oblasť hlavy mohlo spôsobiť poranenia skeletu lebky, prípadne aj vnútrolebkové poranenia a mohlo by sa jednať o život ohrozujúce poranenia (v prípade poranenia mozgu). Všetky poranenia sú hodnotené zo súdno - lekárskeho hľadiska ako stredne ťažké poranenia, ktoré si vyžadujú vystavenie práceneschopnosti v trvaní 6 - 9 týždňov. Najzávažnejšie poranenia predstavujú zlomeniny záprstných kostí pravej ruky, doba liečenia môže predstavovať 2 - 3 mesiace, poškodeného na bežnom spôsobe života obmedzovalo počas trvania práceneschopnosti dlhodobou fixáciou, bolestivosťou poranenia pri pohyboch končatiny, znemožnením vykonávať niektoré pohyby, znemožnením adekvátne a bezpečne viesť motorové vozidlo, nemožnosť vykonávať manuálnu prácu so zapojením pravej ruky, či oboch rúk a obmedzením hygienických návykov. Celkový počet priznaných bodov za bolestné bol 135 a finančné ohodnotenie bolestného tak predstavovalo sumu 2.122,20 €.
Zo spisu Okresného súdu W. A. sp. zn. XT/XX/XXXX súd zistil, že v tomto konaní bol obžalovaným Q. K. a obžalovaní 1/ M. J. a 2/ V. K. boli v pozícii poškodených. Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 10.11.2014, č.k. XT/XX/XXXX-XXX bol Q. K. uznaný vinným zo zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák., prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. a prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukázaním na § 138 písm. a/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že dňa 22.októbra 2012 asi o 16.30 hod. v W. na parkovisku pred Y. F. R., oceľovým pajserom šesťuholníkového prierezu o dĺžke 80 cm, silnou až veľmi silnou intenzitou sa zahnal na V. K., ktorého zasiahol jedenkrát do hlavy, do pravej strany nad uchom a následne fyzicky napadol M. J. tak, že ho miernou až stredne silnou intenzitou udrel oceľovým pajsrom do ramena a hlavy, čím takto spôsobil V. K. zlomeninu temennej a klinovej kosti vpravo, tržnozmliaždenú ranu hlavy v temenno-spánkovej oblasti hlavy vpravo, otras mozgu, čo na základe znaleckého posudku je možné označiť za útok na životne dôležitý orgán, nakoľko pri takomto útoku mohli u V. K. vzniknúť aj život ohrozujúce vnútrolebečné poranenia vrátane krvácania do dutiny lebečnej s možnosťou smrti, pričom zranenia ho obmedzovali v bežnom spôsobe života po dobu 10 až 21 dní, závratmi, bolesťou hlavy a výkyvmi krvného tlaku a tepu, v dôsledku otrasu mozgu a M. J. spôsobil pomliaždenie spánkovej oblasti hlavy vpravo s odreninou a v ramenno-lopatkovej oblasti vpravo krvný výrok s odreninou, ktoré zranenia ho mohli obmedzovať v bežnom spôsobe života 10 až 14 dní, najmä bolesťou a nemožnosťou úplného zaťaženia pravej hornej končatiny a využívanie maximálneho funkčného rozsahu pravého ramenného kĺbu, ktorými zraneniami neboli ohrozené základné životné funkcie. Q. K. bol uložený podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 3 roky s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu tri roky za súčasného uloženia probačného dohľadu a bol mu tiež uložený trest prepadnutia veci, a to oceľového pajsra šesťuholníkového prieretu dĺžky 80 cm. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia súd zistil, že M. J., V. K. i Q. Š. vypovedali zhodne ako v tomto konaní, Q. K. v podstate taktiež vypovedal zhodne s výnimkou opisu priebehu konca útoku, keď uviedol, že keď už ležal na zemi, vyzval K., aby si ešte udrel a že K. ho udrel ešte tak, že mu hlavu udrel o zem a vykrikoval niečo o S.. Ďalej z odôvodnenia je zrejmé, že súd neuveril obrane Q. K. v tom smere, že to bol on, ktorý bol napadnutý práve J. a K., súd pri svojich záveroch vychádzal jednoznačne z výpovedí J.Š., K., ale aj svedkov F. a F. K., svedka Š.É., vychádzal zo záverov znaleckého posudku, ako i výpovede znalca. Súd uviedol, že v celom súhrne jednoznačne od samého začiatku títo svedkovia uvádzali verziu útoku zo strany K. na J. a K. tak, ako v prípravnom konaní, tak i na hlavnom pojednávaní presne popísali, akým spôsobom to bol práve K., ktorý napadol J. a K.. Na druhej strane nutno však dosvedčiť aj tvrdenie V. K., že žiadnym spôsobom sa nepreukázalo tvrdenie obžaloby uvedené v obžalobnom návrhu, že by K. mal vytrhnúť K. pajser a následne týmto pajsrom na nich zaútočiť, teda na K. a J.. Jednak poškodený K., ako aj J., ako aj ostatní traja svedkovia zhodne ako v prípravnom konaní, tak i na hlavnom pojednávaní
tvrdili, že Q. K. vytiahol zo svojho auta pajser, s ktorým následne zaútočil. Ďalej súd uviedol v odôvodnení, že pokiaľ by aj mal pochybnosť o tendenčnosti výpovede J. a K., svedok Š. ako v prípravnom konaní, tak i na hlavnom pojednávaní ucelene dopodrobna vysvetlil, akým spôsobom došlo k bitke, nakoľko nemožno oddeliť konanie poškodeného V. K. a J. od konania K.. Bol to ale však K., ktorý prvý zaútočil na K. slovami „ktorý z Vás je J. zať“, potom čo K. vyšiel zo skupinky ľudí, na tohto zaútočil. K., hoci poukazoval na tú skutočnosť, že je nelogické, aby on išiel útočiť na partiu chlapov sám, avšak na druhej strane to bol aj sám K., ktorý uviedol, že sa s J. bavil v podstate takým spôsobom, že mu dával najavo, že sa ho vôbec nebojí , že preňho neznamená žiadne nebezpečenstvo a teda skutočne potom nemožno vylúčiť, že obžalovaný K. aj takýmto spôsobom chce demonštrovať svoju moc nad nimi, resp. skutočnosť, že ako sám povedal, si nenechá „brnkať po nose“. Súd ďalej dospel k záveru, že skutočne to bol práve Q. K., ktorý potom, čo prišiel za uvedenými mužmi, medzi ktorými sa nachádzal K., prvý zaútočil na K. kovovým pajstrom, ktorý si doniesol, nakoľko všetci svedkovia unisimo dosvedčil, že to bol K., ktorý si tento železný pajser vytiahol zo svojho auta, súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že tento pajser nepoužil v sebe obrane, ale použil ho ako útočnú zbraň. Súd tiež poukázal v odôvodnení na dve samostatné obžaloby (XT/XX/XXXX a XT/XXX/XXXX), ktoré si svojím obsahom odporujú a na skutočnosť, že na základe svedeckých výpovedí ustálil, že k útoku na K. nedošlo tak, že by mu K. vytrhol pajser, ale naopak bolo preukázané, že tento pajser si doniesol K., ktorý ho vytiahol z auta, poukázal na to, že žiadne skutočnosti nenasvedčujú tomu, že by pajser doniesol K. a útočil ním a napriek tomu v obžalobe XT/XXX/XXXX prokurátor tvrdí, že to bol práve K., ktorý sa pajsrom zahnal na K. a tento mu ho následne vytrhol z rúk. Uznesením Krajského súdu v C. zo dňa 29.7.2015, č.k. XTo/XX/XXXX-XXX bolo odvolanie Q. K. a prokurátora proti prvostupňovému rozhodnutiu zamietnuté, pretože nie je dôvodné. V odôvodnení odvolací súd poukázal na to, že prvostupňový súd vykonal všetky potrebné dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci a tieto správne vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti, dospel ku správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom, svoje skutkové zistenia správne oprel o vykonané dôkazy, svoje skutkové zistenia dostatočne podrobne, vecne správne a presvedčivo odôvodnil v napadnutom rozsudku a na ich podklade správne zistil, že skutok sa stal a že ho spáchal Q. K. spôsobom uvedeným v napadnutom rozsudku, dôkazy, ktoré vykonal okresný súd a na ktoré podrobne poukázal v odôvodnení napadnutého rozsudku, vytvárajú ucelenú reťaz dôkazov, ktoré jednoznačne a nepochybne usvedčujú Q. K. zo spáchania žalovaného skutku. Súd pri hodnotení vykonaných dôkazov veľmi správne prihliadol na výpovede V. K. a M. J., ako aj na výpovede svedkov F. K., F. K. a Q. Š.. V. K., rovnako tak M. J.Š., ako aj ostatní traja svedkovia zhodne ako v prípravnom konaní, tak i na hlavnom pojednávaní vypovedali, že Q. K. vytiahol zo svojho auta pajser, s ktorým následne zaútočil na V. K.. Rovnako tak zotrvali na svojich tvrdeniach pri jednotlivých konfrontáciach s Q. K.. Týmito dôkazmi bola vierohodne vyvrátená obrana Q. K., ktorý tvrdil, že on pajser z auta nevytiahol (keďže ho ani v aute fyzicky nemal, nakoľko mal v aute legálne držanú zbraň), ale najprv ho mal v ruke práve V. K., ktorému ho po tom, ako na neho K. zaútočil, vytrhol z ruky a len sa bránil voči útoku, ktorý mu hrozil zo strany V. K.. Taktiež svedok Q. Š. ako v prípravnom konaní, tak i na hlavnom pojednávaní ucelene a podrobne uviedol, akým spôsobom došlo k bitke. Vypovedal, že bol to práve Q. K., ktorý prvý zaútočil na K. zo slovami: „ktorý z Vás je J.Š. zať“, následne po tom, čo V. K. vyšiel zo skupiny ľudí, tak na tohto Q. K. zaútočil oceľovým pajsrom. Ohľadne námietky Q. K. ,že existujú rozpory vo výpovediach jednotlivých svedkov odvolací súd uviedol, že v podstatných okolnostiach ani odvolaciemu súdu nie sú zrejmé tak výrazné rozdiely vo výpovediach, ktoré by odôvodňovali doplnenie dokazovania v naznačenou smere, na ktorý poukazuje Q. K. v rámci svojej obrany. Odvolací súd poukázal na skutočnosť, že predmetný incident v inkriminovanom mieste a čase sa odohral v pomerne krátkom časovom období, a preto z pohľadu výpovedí jednotlivých svedkov je úplne logické a pochopiteľné, že vypočutí svedkovia vnímali svojimi zmyslami priebeh celého incidentu subjektívne, a preto je možné pripustiť isté rozpory (nesúlad) v ich výpovediach.
Je nepochybné, že dňa 22.10.2012 došlo k fyzickému konfliktu medzi obžalovanými a poškodeným, pričom poškodený bol za útok voči obžalovaným aj odsúdený v konaní vedenom na Okresnom súde W. A. sp. zn. XT/XX/XXXX. Taktiež je zo znaleckého posudku nepochybné, že poškodený K. v daný deň utrpel viaceré zranenia, rovnako svedkovia V.. T. P. W. K. uviedli, že poškodený ležal po ich príchode v kaluži krvi. Na základe vykonaného dokazovania však súd nemal preukázané, že to boli skutočne obžalovaní, ktorí napadli poškodeného K. a spôsobili mu popísané zranenia, a teda že sa dopustili skutku, ktorý je predmetom obžaloby. V prvom rade súd poukazuje na skutočnosť, že ohľadne daného fyzického konfliktu boli podané dve samostatné obžaloby, a to v konaní XT/XXX/XXXX a XT/XX/XXXX, ktoré si však svojím obsahom
odporujú, pričom na uvedené bolo poukázané už v konaní XT/XX/XXXX. V konaní XT/XX/XXXX bol či už prvostupňovým alebo odvolacím súdom ustálený skutkový dej tak ako ho popísali aj v tomto konaní obžalovaní, ktorí spolu so svedkom Š.É. vypovedali zhodne v oboch konaniach vedených na tunajšom súde. V konaní XT/XX/XXXX bolo preukázané, že to bol práve poškodený K., ktorý vytiahol pajser z auta a týmto ako prvý napadol obžalovaných. Skutočnosť, že pajser bol práve K. vyplýva aj z toho, že tomuto bol v konaní XT/XX/XXXX uložený trest prepadnutia veci, a to práve uvedeného pajsra. V tomto smere teda nemožno prisvedčiť obžalobe, že týmto pajsrom sa najskôr zahnal obžalovaný 2/ K.. Obžalovaní, pokiaľ ide o tento skutok, teda že by i oni mali napadnúť poškodeného K. , od začiatku svoju vinu popierali, zhodne tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní vypovedali, že to bol práve poškodený, ktorý si doniesol pajser a týmto najskôr zaútočil na obžalovaného 2/ a potom následne aj na obžalovaného 1/, pripustili, že mohli udrieť poškodeného, avšak len v dôsledku obrany. Pokiaľ by aj súd mal pochybnosti o pravdivosti ich výpovedí, svedok Š. taktiež podrobne opísal priebeh konfliktu, a to v zhode s obžalovanými. Opätovne súd poukazuje na to, že tak obžalovaní ako aj svedok Š. rovnako vypovedali nielen v tomto konaní, ale aj v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. XT/XX/XXXX a v tomto konaní bol aj ustálený skutkový dej tak ako ho títo popísali. Skutočnosti, že obžalovaní sa skutkov uvedených v obžalobe dopustili nenasvedčujú ani ďalšie dôkazy. Poškodený K. na hlavnom pojednávaní výslovne uviedol, že on sa necíti byť poškodený, že na veci uvedené v obžalobe si nepamätá a o ničom takom nevie. Hoci prokurátorka poukazovala na to, že výpoveď poškodeného na hlavnom pojednávaní bola účelová a že sa môže cítiť poškodený v tom smere, že on bol uznaný vinným a páchatelia v jeho veci sú doposiaľ nepotrestaní, súd má za to, že práve poškodený by mal mať eminentný záujem na potrestaní páchateľov, ktorí mu spôsobili vážne zranenia, pričom na hlavnom pojednávaní jednoznačne a niekoľkokrát uviedol, že obžalovaní ho nenapadli, že nevie, že sa niečo také stalo a vôbec sa necíti ako poškodený. Pokiaľ ide o jeho výpoveď z prípravného konania aj po jej prečítaní poškodený opätovne uviedol, že si nepamätá, že sa stalo to, čo bolo čítané. Naviac táto jeho výpoveď z prípravného konania je v rozpore so skutkovým stavom zisteným v konaní XT/XX/XXXX. V tejto jeho výpovedi sú aj ďalšie rozpory, keď v tomto konaní tvrdil, že to bol práve J., ktorý ho naposledy udrel a rozprával mu o S. a v konaní XT/XX/XXXX , že to bol K., ktorého na konci aj oslovil krstným menom V., a to napriek tomu, že v tej istej výpovedi tvrdil, že K. predtým nepoznal. Taktiež svedkyňa W. nepotvrdila, že to boli práve obžalovaní, ktorí sa dopustili skutkov uvedených v obžalobe. Hoci jej výpoveď bola v mnohých smeroch rozporuplná, pričom rozpory boli nielen s výpoveďami obžalovaných, ale aj samotného poškodeného, čo však môže byť logické vzhľadom na dlhý časový odstup od skutku, uvádzala však, že poškodeného „tĺkli“ z desiatich veľkých chlapov zhruba siedmi. Nie je teda jednoznačné, či to boli práve obžalovaní alebo iné osoby nachádzajúce sa na mieste, ktoré napadli poškodeného a spôsobili mu zranenia popísané v obžalobe. Naviac samotná svedkyňa ani nepotvrdila, že medzi uvedenými mužmi, ktorí bili poškodeného boli i obžalovaní, keďže jednoznačne uviedla, že obžalovaný 1/ J. tam ani nebol, že tam bol iba obžalovaný 2/ K.. Taktiež však uviedla, že obžalovaný 2/ K. mal oblečené krátke gate a biele tričko, čo je však nepravda, keďže aj z fotodokumentácie zo spisu XT/XX/XXXX je zrejmé, že obžalovaný 2/ K. mal oblečené dlhé rifle a modrú mikinu tak ako to tvrdil aj vo svojej výpovedi. Skutočnosť, že na mieste sa okrem obžalovaných a poškodeného nachádzali viaceré osoby pritom potvrdili aj svedkovia V.. T. T. a W. K., keď uviedli, že v čase ich príchodu sa na mieste okrem iného nachádzali aj bratia K., pričom, keď vchádzali na parkovisko, obžalovaní už boli na ceste do nemocnice, keďže týchto míňali autom. Tieto skutočnosti tiež vyplývajú aj z úradného záznamu a tiež z výpovede samotného poškodeného, ktorý taktiež okrem obžalovaných a bratov K. hovoril aj o ďalších osobách nachádzajúcich sa na mieste, ktoré ale nepoznal. Hoci boli na mieste zaistené viaceré krvné stopy, ich pôvodcami boli tak poškodený ako aj obžalovaní, čo je logické vzhľadom na to, že všetci pri konflikte utrpeli zranenia, taktiež z ďalších zaistených a skúmaných stôp nemožno jednoznačne vyvodiť vinu obžalovaných. Na základe všetkých uvedených skutočností potom súd nemal bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že to boli práve obžalovaní, ktorí sa dopustili skutkov uvedneých v obžalobe, teda že napadli poškodeného Karasa a spôsobili mu zranenia popísané v znaleckom posudku, a preto súd v zmysle zásady „in dubio pro reo“ obžalovaných spod obžaloby v celom rozsahu oslobodil.
Keďže obžalovaní boli spod obžaloby oslobodení, súd poškodeného s nárokom na náhradu škodu odkázal na civilný proces.
Poučenie:
Tento rozsudok môže odvolaním napadnúť: a) p r o k u r á t o r pre nesprávnosť, ktoréhokoľvek výroku, b) o b ž a l o v a n ý pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, c) p o š k o d e n ý pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, d) z ú č a s t n e n á o s o b a pre nesprávnosť výroku o zhabaní vecí. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku, môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo, že chýba. V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor; len čo do povinnosti na náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť, okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného. Odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, a to do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.