Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1S/200/2021

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: PharmaComp s.r.o., so sídlom Bystrická 901, 966 81 Žarnovica, IČO: 47 358 203, zastúpený: Hronček & Partners, s.r.o., so sídlom Kálov 1, 010 01 Žilina, IČO: 47 248 327, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500 v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 101024380/2021 zo dňa 11.06.2021, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 03.08.2021 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101024380/2021 zo dňa 11.06.2021 z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 03.08.2021, doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej ako „krajský súd“ alebo aj ako „správny súd“) elektronicky dňa 03.08.2021, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101024380/2021 zo dňa 11.06.2021 (ďalej len ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný podľa ust. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Daňový poriadok“), potvrdil rozhodnutie Úradu pre vybrané hospodárske subjekty (ďalej len ako „prvostupňový orgán“) č. 100109459/2021 zo dňa 22.01.2021 (ďalej len ako „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bola žalobcovi podľa ust. Daňového poriadku, vyrubená daň z príjmov vyberaná zrážkou za zdaňovacie obdobie rok 2015 v sume X XXX XXX,XX eura. Žalobca navrhol, aby správny súd po preskúmaní veci zrušil napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie a aby vrátil vec prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. Zároveň žiadal, aby správny súd zaviazal žalovaného na náhradu trov konania.

2. Žalobca v žalobe zároveň požiadal správny súd, aby správnej žalobe priznal odkladný účinok podľa ust. v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „SSP“). Návrh na priznanie odkladného účinku odôvodnil tým, že obe napadnuté rozhodnutia, ktorých zrušenia sa žalobca domáha správnou žalobou sa uplynutím lehoty na plnenie stávajú daňovým exekučným titulom, na podklade ktorého možno okamžite pristúpiť k nútenému výkonu rozhodnutia v daňovom exekučnom konaní podľa 4. hlavy Daňového poriadku. Okrem tohto neuhradením dorubenej dane v plnej výške, v lehote splatnosti má automaticky za následok zverejnenie daňového subjektu v zoznamoch daňových dlžníkov, ktoré sú vedené verejne. Uviedol, že by bol následne zaradený do zoznamu daňových dlžníkov s dlhom v sume vyše XX E.. eur a tak by sa stal pre svojich obchodných partnerov nespoľahlivým a rizikovým partnerom, čo spôsobí fatálne problémy v obchodných vzťahoch, odmietnutie mu dodávok tovaru. Rovnako sa stane nespoľahlivým pre banky a finančné inštitúcie, na účely financovania podnikateľskej činnosti, vrátane možnosti získať prípadný úver. Žalobca zdôraznil, že v zmysle uzatvorených zmlúv o financovaní, môže banka využiť svoje právo a vyhlásiť úver za okamžite splatný, čo v súčasnosti nie je schopný uhradiť. Uvedené automaticky bude mať za následok neschopnosť nakupovať tovar na účely jeho ďalšieho predaja a na úhrady faktúr za už nakúpený tovar

a ďalšie na to nadväzujúce následky. Tvrdil, že v tomto prípade, okamžitým výkonom napadnutých rozhodnutí mu hrozí závažná ujma na právach a oprávnených záujmoch. Závažnú ujmu žalobca odôvodňuje najmä tým, že mu hrozí reálna ujma na jeho právach a majetku v rozsahu nielen podľa napadnutých rozhodnutí žalovaného, ale aj trov prípadnej daňovej exekúcie a tiež v dôsledku jeho zaradenia medzi daňových dlžníkov (čo žalobcu automaticky vylučuje, napr. z možnosti uchádzať sa a realizovať verejné zákazky, uchádzať sa o využitie štátnej pomoci alebo čerpania európskych fondov vrátane prípadnej pomoci poskytovanej v súvislosti s pandémiou COVID-19. Podľa žalobcu ochranu pred začatím daňovej exekúcie až do času pokiaľ nebude preskúmaná súdom zákonnosť napadnutých rozhodnutí, zabezpečí len priznanie odkladného účinku tejto správnej žalobe, a to až do právoplatného skončenia súdneho konania. Návrh na priznanie odkladného účinku podanej správnej žalobe ďalej žalobca odôvodnil tým, že nemá možnosť vyrubenú daň zaplatiť bez toho, aby tým neohrozil vlastnú existenciu a ďalšie fungovanie, čo vyplýva aj z ekonomických výkazov a správy o ekonomickom stave spoločnosti a analýze dopadov pohľadávky správcu dane voči nemu, ktorú nechal vypracovať pre účely tohto konania, pre lepšie ozrejmenie ekonomickej situácie, jeho možností a dôsledkov, ktoré by nastali, ak by sa napadnuté rozhodnutie stalo vykonateľným a voči žalobcovi by bol začatý výkon - daňová exekúcia. Žalobca ďalej uviedol, že navyše sa jedná o daň, ktorú on a jeho dodávatelia, uvedení v protokole z daňovej kontroly a v prvostupňovom rozhodnutí už priznal, odviedol a zaplatil, spôsobom a postupom cez tvorbu základu dane v daňovom priznaní DPPO za rok 2016. Žiadal, aby správny súd vzal do úvahy spornosť napadnutými rozhodnutiami vyrubenej zrážkovej dane, nakoľko v obdobných veciach, ale u iných právnych subjektov v súčasnosti prebiehajú viaceré súdne konania a zároveň poukázal na rozhodnutia správnych súdov, ktoré boli vyhodnotené a posúdené správnymi súdmi ako opodstatnené s tým, že priznali odkladný účinok správnej žalobe v obdobných prípadoch. Zastával, že dorubená daň je sporná a preto podaná žaloba je opodstatnená. Zdôraznil, že vymáhanie úhrady spornej dane za rok 2015 v sume vo výške X XXX XXX,XX eura by mu mohlo spôsobiť nezvratné následky. Žalobca zároveň uviedol, že správca dane vykonal u žalobcu súbežne daňovú kontrolu zrážkovej dane aj za zdaňovacie obdobie roka 2016, v ktorom aplikoval úplne totožnú právnu argumentáciu a dospel k úplne rovnakým záverom na základe ktorých, mu dorubil zrážkovú daň za zdaňovacie obdobie roka 2016 vo výške X XXX XXX,XX eura, a teda, mu bola v úplne totožnej veci vyrubená daň za roky 2015 a 2016, spolu vo výške XX XXX XXX,XX eura s tým, že vyrubenie dane v oboch rokoch je založené na obdobnom skutkovom základe a na totožnej právnej argumentácií finančných orgánov. Žalobca poukázal na to, že na účely tohto návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe je potrebné zohľadniť výšku dorubenej zrážkovej dane v rámci oboch daňových konaní, t.j. spolu vo výške XX XXX XXX,XX eura. Ďalej argumentoval tým, že uvedená zrážková daň sa stane splatnou a bude predmetom exekúcie a tak ho výrazne zaťaží. Zdôraznil, že v prípade ak by nedošlo k priznaniu odkladného účinku správnej žalobe, žalobca by musel ukončiť podnikanie a podať návrh na vyhlásenie konkurzu z dôvodu platobnej neschopnosti a ktorá vznikne len priamo ako príčina vyrubenej zrážkovej dane pri transakciách, kde sa nemala aplikovať, resp. kde je táto aplikácia z pohľadu súdu minimálne sporná.

3. Žalobca uviedol, že vypracoval priebežnú účtovnú závierku spoločnosti ku dňu 31.05.2021 a ďalšie účtovné výstupy a dospel k záveru, že z účtovných dokladov vyplývajú hodnoty, ktoré sú pre posúdenie hroziacej závažnej ujmy a značnej hospodárskej škody významné, nakoľko výška vyrubenej dane v celkovej sume XX XXX XXX,XX eura je žalobcom reálne nezaplatiteľná a žalobca nevlastní majetok z predaja ktorého, by bol schopný predmetný záväzok uhradiť. Uviedol, že ak by nebol súdom priznaný odkladný účinok správnej žalobe, došlo by k definitívnej likvidácii spoločnosti a okamžitému ukončeniu jej podnikateľskej činnosti. Ďalej je možné predpokladať, že na žalovaný vyrubí žalobcovi z neuhradenej istiny zrážkovej dane sankcie, ktoré rovnako žalobca nie je schopný finančne uhradiť. Žalobca dal ekonomické dopady dorubenej dane v sume XX XXX XXX,XX eura a jej prípadného vymáhania voči žalobcovi posúdiť odborne spôsobilej osobe a nechal spracovať ekonomickú analýzu dopadov spoločnosťou h-analysis, s. r. o., IČO: 47 384 743, a ktorá je dôkazom, ktorým žalobca že vymáhanie dorubenej zrážkovej dane, v sume cez 14 000 000 eur, bude mať fatálne následky na jeho podnikateľskú činnosť a bude pre neho likvidačné. Ďalej žalobca uviedol, že nebude mať možnosť domôcť sa svojich práv a preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ak sa už začne výkon rozhodnutia a dôjde k zablokovaniu účtov, alebo inému zabezpečeniu majetku, čím by sa takmer okamžite dostal do stavu platobnej neschopnosti a úpadku, a tak dôjde k naplneniu zákonných predpokladov pre vznik povinnosti štatutára spoločnosti žalobcu, podať návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok spoločnosti v zmysle príslušných ustanovení o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako “). Žalobca ďalej poukázal na to, že prípadný možný výkon napadnutého rozhodnutia žalovaného pred rozhodnutím o správnej žalobe žalobcu, vzhľadom na výšku

vyrubenej dane na dani vyberanej zrážkou za zdaňovacie obdobie roka 2016 (dorubená zrážková daň za rok 2015 vo výške X XXX XXX,XX eura), je teda spôsobilý výrazne a nezvratne ho ako osobu povinnú z napadnutého rozhodnutia, poškodiť, pretože vzhľadom na jeho finančnú situáciu by výkon napadnutého rozhodnutia znamenal úpadok spoločnosti žalobcu a takmer okamžité ukončenie jeho obchodnej činnosti. Žalobca poukázal na to, že mu hrozí reálne závažná ujma a začatie výkonu napadnutých rozhodnutí by bolo preňho likvidačné. Zdôraznil, že ak by správnej žalobe odkladný účinok nebol priznaný a žalobca by bol v tomto konaní, vo veci samej úspešný, nebude to mať pre neho už žiadny reálny význam, pretože spoločnosť bude pred zánikom, riadená určeným správcom konkurznej podstaty, a obnova podnikateľskej činnosti bude logicky nemožná. Uviedol, že jeho spoločnosť riadne vykonáva svoju podnikateľskú činnosť za účelom dosiahnutia zisku a v tejto činnosti plánuje pokračovať aj ďalej, a teda bude svoju činnosť ďalej zdaňovať a bude zabezpečovať potrebné dodávky pre oblasť zdravotníctva.

4. Argumentoval, že jednak nemá dostatok finančných prostriedkov na zaplatenie vyrubenej dane a jednak nikdy žiadne zrážky podľa ust. § 43 zákona o dani z príjmov z peňažných platieb zaplatených poskytovateľom zdravotnej starostlivosti nevykonal, pretože je presvedčený, že túto povinnosť nemá a ani nikdy nemal.

5. Uviedol, že dohodnuté peňažné plnenia riadne vyplatil svojim dodávateľom, ktorí si tieto príjmy následne zdanili ako príjem z podnikania cez tvorbu základu dane a podanie daňového priznania.

6. Zdôraznil, že keďže tieto zrážky nevykonal, nemôže ani nikdy nemohol objektívne disponovať prostriedkami na ich zaplatenie. Rovnako ani aktuálna finančná situácia mu neumožňovala uloženú peňažnú povinnosť žalovaným splniť.

7. Ďalej žalobca uviedol, že návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je v rozpore s verejným záujmom, nakoľko má všetky svoje záväzky voči štátu vysporiadané a svoje daňové povinnosti si plní riadne. Z hľadiska platobnej disciplíny voči štátu sa teda jedná o subjekt, ktorý svoje záväzky dôsledne plnil.

8. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca správnemu súdu predložil nasledovné dôkazy:

- riadnu účtovnú závierku spoločnosti PharmaComp s.r.o. za rok 2020

- priebežnú účtovnú závierku spoločnosti PharmaComp s.r.o. za obdobie 01.01.2021 - 01.05.2021 (mimoriadne vypracovaná pre účely tohto návrhu)

- ekonomickú analýzu (Posúdenie vplyvu záväzku voči Finančnej správe Slovenskej republiky na spoločnosť PharmaComp s r.o.)

- popis aktuálnej ekonomickej situácie v spoločnosti PharmaComp s.r.o. (najmä v akom finančnom stave sa spoločnosť nachádza, a aké by mohlo mať zaplatenie vyrubenej dane dôsledky na ďalšie fungovanie a existenciu spoločnosti) - stav k 31.05.2021

- interný doklad spol. PharmaComp s.r.o. - vyčíslenie mesačných nákladov spoločnosti na zamestnancov (mzdy a s tým súvisiace plnenia) zo dňa 31.05.2021

- zoznam zamestnancov (pseudonymizovaný - bez os. údajov) k 31.05.2021

- zoznam majetku spoločnosti PharmaComp s.r.o. k 31.05.2021

- zoznam pohľadávok spoločnosti PharmaComp s.r.o. k 31.05.2021

- zoznam záväzkov spoločnosti PharmaComp s.r.o. k 31.05.2021

9. Žalovaný sa k žalobe vo veci samej vyjadril písomne, podaním zo dňa 29.09.2021, doručeným tunajšiemu súdu dňa 29.09.2021. Predložil správnemu súdu administratívny spis, vo vyjadrení zaujal stanovisko k jednotlivým žalobným námietkam žalobcu. K návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa vyjadril tak, že ho navrhuje zamietnuť. 10. Podľa , podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

11. Podľa , správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok,

a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska

škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,

b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.

12. Podľa , ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

13. Správny súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol, nakoľko neboli naplnené dôvody pre jeho priznanie podľa ust. . Dôvodom priznania odkladného účinku správnej žalobe v zmysle ust. je naplnenie niektorého z nasledovných dôvodov pre priznanie odkladného účinku: 1. hrozba následku závažnej ujmy, 2. hrozba následku značnej hospodárskej či finančnej škody, 3. hrozba následku ujmy na životnom prostredí, 4. prípadne hrozba iného vážneho nenapraviteľného následku. Hrozba týchto následkov musí byť pritom tiež spojená buď s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, alebo jeho inými právnymi následkami. Samotné naplnenie uvedených dôvodov však pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe nepostačuje, pretože zákon súčasne ustanovuje podmienku, že takéto priznanie nebude v rozpore s verejným záujmom.

14. Žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, podanom so správnou žalobou

- ako jej súčasť, ako dôvod pre vyhovenie jeho žiadosti uviedol ohrozenie následkom závažnej ujmy, značnej hospodárskej a finančnej škody. Vychádzajúc z tvrdení žalobcu a po dôkladnom preskúmaní spisového materiálu správny súd dospel k záveru, že žalobca vo svojom návrhu dostatočne neodôvodnil a to, v čom konkrétne spočíva jeho ohrozenie tvrdenými následkami. V tejto súvislosti správny súd zdôrazňuje, že okrem všeobecných náležitostí podania ( ) musí návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku (či už v zmysle písm. a) alebo b) ). Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) ust. (prejednávaný prípad) je žalobca zároveň povinný dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Inštitút odkladného účinku má dočasný charakter a je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v ust. . Pri návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe má žalobca povinnosť dôvody na jeho priznanie nielen uviesť, ale má i tú povinnosť, niektorý z týchto dôvodov správnemu súdu osvedčiť tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, hospodársku, či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. 15. Primárne považuje správny súd za potrebné uviesť, že nastúpenie odkladného účinku správnej žaloby predstavuje iba určitú výnimku a nie pravidlo, kedy ešte pred rozhodnutím správneho súdu vo veci samej nastupujú právne následky predpokladané v ust. , ktoré sa vo svojej podstate blížia k účinkom vyhovenia správnej žalobe.

16. Priznanie odkladného účinku neslúži na zhojenie nepriaznivej finančnej situácie a nepredstavuje spôsob vyhnutia sa plneniu svojich záväzkov. Je potrebné si uvedomiť, že rozhodnutie o priznaní odkladného účinku žalobe nezbavuje žalobcu povinnosti zaplatenia daňových pohľadávok a v zásade jeho priznanie odôvodňuje prechodný stav, keď by okamžitým výkonom rozhodnutia hrozila žalobcovi závažná ujma, a nie ju privodilo splnenie uloženej povinnosti ako takej.

17. V kontexte vyššie uvedených skutočností týkajúcich sa zákonných podmienok možnosti priznať odkladný účinok správnej žalobe a argumentácie žalobcu obsiahnutej v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, správny súd dospel k záveru, že žalobca hodnoverne neosvedčil tvrdenú hrozbu vzniku závažnej ujmy, značnej hospodárskej a finančnej škody v spojení s okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného. Z účtovnej evidencie žalobcu, t.j. z účtovnej závierky ku dňu 31.12.2020 mal správny súd v konaní preukázané, že žalobca nie je v strate. Závažnú ujmu žalobca odôvodňoval najmä tým, že mu hrozí reálna ujma na jeho právach a majetku v rozsahu nielen podľa napadnutých rozhodnutí žalovaného, ale aj trov prípadnej daňovej exekúcie a tiež v dôsledku zaradenia žalobcu medzi daňových dlžníkov. Správny súd zdôrazňuje, že výkon rozhodnutia (exekúcia) je zákonným dôsledkom právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu, ktorým v danom prípade

je napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, v prípade dobrovoľného nesplnenia povinnosti ním uloženej a sám o sebe ako zákonný inštitút nemôže odôvodňovať hrozbu ujmy. Správny súd má za to, že daňová exekúcia sama o sebe nenapĺňa kvalifikáciu závažnej ujmy a nenapraviteľného následku a nemôže byť dôvodom pre priznanie odkladného účinku aj s ohľadom na zásadu subsidiarity správneho súdnictva. Správny súd konštantne postupuje v obdobných prípadoch a to tak, že pokiaľ žalobca dôvodí „iba“ hrozbou daňovej exekúcie, mal by s ohľadom na subsidiaritu správneho súdnictva vykonať kroky na jej zamedzenie bez ingerencie súdu, vec však súd vždy hodnotí jednotlivo podľa okolností prípadu.

18. Správny súd poznamenáva, že žalobca sám poukázal na skutočnosť, že na jeho strane je daná objektívna nemožnosť dobrovoľného plnenia bez toho, aby ukončil svoju činnosť a teda je možné vyvodiť, že žalobca nemá záujem na dobrovoľnom plnení si svojich daňových povinností poukazujúc na to, že by to malo preňho likvidačný charakter. Správny súd má za to, že žalobca neosvedčil, že priznanie odkladného účinku žaloby nie je v rozpore s verejným záujmom. Preto argument žalobcu, že má všetky svoje záväzky voči štátu vysporiadané a svoje daňové povinnosti si plní riadne, nemožno považovať za relevantný pri posúdení skutočnosti, že priznanie odkladného účinku žaloby nie je v rozpore s verejným záujmom.

19. Záverom správny súd uvádza, že nie je vecou správneho súdu, aby „nahrádzal aktivitu“ žalobcu a „vyhľadával dôkazy“, ktoré by priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodňovali. Zastáva názor, že žalobca má povinnosť niektorý zo zákonných dôvodov uvedených pre priznanie odkladného účinku správnej žaloby nielen tvrdiť, ale tieto dôvody musí v konaní aj preukázať. Je potrebné si uvedomiť, že rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe nezbavuje žalobcu povinnosti zaplatenia daňových pohľadávok a v zásade jeho priznanie odôvodňuje prechodný stav, keď by jej okamžitým výkonom rozhodnutia hrozila závažná ujma, a nie ju privodilo splnenie uloženej povinnosti ako takej. Pokiaľ žalobca súdu nepreukázal žiaden dôvod, pre ktorý by mal priznať správnej žalobe odkladný účinok v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia, správny súd dospel k záveru, že neosvedčil, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia mu hrozí závažná ujma, vážne ohrozenie jeho podnikateľskej činnosti, či finančná škoda, resp. iný vážny nenapraviteľný následok, a preto krajský súd nepriznal žalobe odkladný účinok.

20. Na základe uvedených skutočností postupoval správny súd v súlade s ust. a návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná podľa .