Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Csp-24-2020.pdf
PDF · 96.08 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-7Csp/24/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V pred sudcom Mgr. Jaroslavom Šupom v právnej veci žalobcu: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, právne zastúpeného: JUDr. Felix Neupauer, advokát so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, proti žalovanej: T. U., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom H. T. 2, X., o zaplatenie 94,38 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 28,22 € s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 28,22 € od 29.4.2017 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.
III. Žalovaná nemá voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 28.2.2020 domáhal zaplatenia istiny 94,38 € s príslušenstvom. Svoju žalobu odôvodnil tým, že uzatvoril poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX zo dňa X.X.XXXX, a to na dobu neurčitú. Spôsob platenia ročného poistného bol dohodnutý štvrťročne. Žalovaná sa dostala do omeškania s platbou poistného, čím došlo k porušeniu vyššie dohodnutej zmluvnej povinnosti. Podľa zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „zákon o PZP“) má poisťovateľ nárok na pomernú časť poistného do konca príslušného poistného obdobia, t. j. XX.X.XXXX vo výške 94,38 €. Pre výpočet dlžného poistného pritom platí nasledovný vzorec: (ročné poistné / 360) × počet dní ručenia do dátumu zániku poistenia. Žalobca vypočítal dlžné poistné nasledovne: (112,88/ 360 ) × dní (od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX) = 94,38 €. Žalobca si zároveň uplatnil zákonný úrok z omeškania z dlžnej sumy, a to vo výške 5 % ročne odo dňa XX.X.XXXX.
2. Súd vydal dňa 19. mája 2020 platobný rozkaz, voči ktorému podala žalovaná v zákonom stanovenej lehote odôvodnený odpor. Vzhľadom na podanie odporu súd uznesením zo dňa 31. júla 2020 platobný rozkaz zrušil.
3. Svoj odpor žalovaná odôvodnila tým, že poistná zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú v členení na štvrťročné poistné obdobia. Ročné obdobie poistného bolo určené v sume 112,88 €. Štvrťročné poistné obdobie bolo stanovené formou rovnomerných splátok v sume 28,22 € so splatnosťou vopred za príslušné obdobie. Začiatok poistenia a dátum jeho splatnosti bol dohodnutý na XX.X.XXXX, ďalšie splátky poistného boli splatné XX.X.XXXX, XX.XX.XXXX a XX.X.XXXX. Žalovaná zaplatila pri začiatku poistenia dňa XX.X.XXXX prvú splátku 28,22 €. Poistné splatné v dňoch XX.X.XXXX, XX.XX.XXXX a XX.X.XXXX už nezaplatila. Písomným oznámením žalobcu zo dňa XX.X.XXXX bolo žalovanej oznámené, že jej poistná zmluva zanikla dňa XX.X.XXXX z dôvodu nezaplatenia poistného alebo jeho
časti v zákonnej jednomesačnej lehote. Žalovaná v odpore vzniesla námietku premlčania. Mala za to, že premlčacia lehota začala plynúť dňom splatnosti každej splátky. Navyše poukázala na to, že poistná zmluva mala zaniknúť podľa § 9 ods. 4 zákona o PZP už do jedného mesiaca, v ktorom nebolo uhradené splatné poistné v dohodnutej výške 28,22 €, teda XX.XX.XXXX. Na tom nič nemení skutočnosť, že poisťovateľ trpel neplatenie zročného poistného, pretože nešlo o zmluvu uzavretú na jeden rok alebo iné presne stanovené obdobie. Napokon žalovaná poukázala na skutočnosť, že v tomto prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu.
4. K odporu žalovanej sa žalobca vyjadril replikou. V súvislosti so zánikom poistenia žalobca dal do pozornosti článok IV ods. 10 Všeobecných poistných podmienok poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len ,,VPP“), ktoré sa vzťahovali na zmluvu uzavretú medzi žalobcom a žalovanou a s ktorými bola žalovaná pri podpise poistnej zmluvy oboznámená. Nakoľko poistné obdobie bolo dojednané ako ročné a poistné malo byť hradené vo štvrťročných splátkach (splatných vždy k XX.X., XX.X., XX.XX., XX.X. príslušného poistného obdobia), zánik poistenia mohol nastať až uplynutím jedného mesiaca od splatnosti poslednej splátky poistného (splatnej dňa XX.X.XXXX). Až dňa XX.X.XXXX bolo totiž ročné poistné splatné v plnom rozsahu. Žalobca teda správne a v súlade so zákonom a dojednaniami zmluvy určil zánik poistenia ku dňu XX.X.XXXX. V tejto súvislosti žalobca odkázal aj na judikatúru upravujúcu túto otázku, pričom ako príklad uviedol uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 11Co/155/2016 zo dňa 1.2.2017. V neposlednom rade žalobca zdôraznil, že žalovaná bola až do XX.X.XXXX poistením krytá. Ak by teda poistenie malo zaniknúť podľa výkladu žalovanej už skôr (teda ku dňu XX.XX.XXXX), žalovaná by ako držiteľ motorového vozidla nemala splnenú povinnosť mať uzavretú zmluvu pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle § 3 zákona o PZP, nakoľko neuzavrela poistnú zmluvu so žiadnym iným poisťovateľom. To by následne priamo viedlo k udeleniu pokuty pre žalovanú v zmysle § 19 ods. 1 zákona o PZP. Z vyššie uvedeného tiež vyplýva, že nárok žalobcu nie je premlčaný, nakoľko premlčacia lehota začala plynúť dňa XX.X.XXXX, kedy bolo poistné splatné v plnom rozsahu, pričom žalobca doručil žalobu na súd dňa XX.X.XXXX, t.j. pred uplynutím trojročnej premlčacej lehoty.
5. Žalovaná sa k replike žalobcu nevyjadrila.
6. Súd vo veci rozhodol podľa § 219 ods. 3 v spojení s § 177 ods. 2 písm. c) a § 297 písm. b) CSP bez nariadenia pojednávania, nakoľko išlo o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000,- €.
7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a zistil nasledovný skutkový stav.
8. Z poistnej zmluvy č. návrhu XXXXXXXXXX zo dňa X.X.XXXX vyplýva, že žalobca ako poistiteľ a žalovaná ako poistník uzavreli zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla BMW XXX, EČV: X Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú so začiatkom poistenia dňa X.X.XXXX s tým, že poistným obdobím bol technický (poistný) rok. Ročné poistné bolo dojednané vo výške 112,88 €, pričom splatné bolo štvrťročne v splátkach vo výške 28,22 €.
9. Z Poistky č. 6 XXX XXX XXX vyplýva, že žalobca vydal túto poistku ako potvrdenie o uzatvorení poistno-zmluvného vzťahu podľa návrhu poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX uzatvoreného dňa X.X.XXXX pre poistné obdobie od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX. Poistné obdobie bolo ročné, pričom poistného bolo splatné štvrťročne. Ročné poistné podľa tohto dokumentu predstavovalo 112,88 €, lehotné poistné 28,22 €, pričom splatnosť poistného bola k XX.X., XX.X., XX.XX. a XX.X.
10. Z listu označeného ako „Zánik poistenia pre nezaplatenie poistného a upomienka“ zo dňa XX.X.XXXX vyplýva, že žalobca žalovanej oznámil, že poistná zmluva (č. XXXXXXXXXX, č návrhu XXXXXXXXXX) zanikla z dôvodu nezaplatenia poistného alebo jeho časti v zákonnej jednomesačnej lehote dňa XX.X.XXXX v súlade s § 9 zákona o PZP. Žalobca uviedol, že má nárok na poistné do XX.X.XXXX v sume 94,38 € a vyzval žalovanú na úhradu dlžného poistného do 15 dní odo dňa doručenia listu.
11. Z výpisu z inkasného účtu poistnej zmluvy za obdobie XX.X.XXXX - XX.XX.XXXX týkajúceho sa poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX vyplýva, že dlžné poistné za obdobie XX.X.XXXX - XX.X.XXXX predstavovalo 94,38 €.
12. Z článku IV. ods. 10 Všeobecných poistných podmienok poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla č. 707 (ďalej ako „VPP“) vyplýva, že v prípade platenia poistného formou štvrťročnej alebo polročnej platby zanikne poistenie nezaplatením zostávajúcej časti poistného do jedného mesiaca od splatnosti poslednej dohodnutej štvrťročnej alebo polročnej platby v rámci príslušného poistného obdobia.
13. Podľa § 788 Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
14. Podľa § 790 písm. c) Občianskeho zákonníka poistiť možno najmä zodpovednosť za škodu vzniknutú na živote a zdraví alebo na veci, prípadne zodpovednosť za inú majetkovú škodu (poistenie zodpovednosti za škodu).
15. Podľa § 6 ods. 1 zákona o PZP poistná zmluva okrem všeobecných náležitostí podľa osobitného predpisu obsahuje aj údaje o motorovom vozidle zapísané v osvedčení o evidencii vozidla podľa osobitného predpisu alebo údaje zapísané v technickom osvedčení vozidla pri motorových vozidlách, ktoré nepodliehajú evidencii vozidiel, alebo v obdobnom preukaze.
16. Podľa § 9 ods. 4 zákona o PZP poistenie zodpovednosti zanikne tiež, ak poistné nebolo zaplatené do jedného mesiaca od dátumu jeho splatnosti, ak pre takýto prípad nebola v poistnej zmluve dohodnutá dlhšia lehota pre zánik poistenia zodpovednosti, maximálne však na dobu troch mesiacov. Poistenie zodpovednosti zanikne uplynutím tejto lehoty.
17. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
18. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
19. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
20. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
21. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná.
22. V konaní nebolo sporné, že medzi žalobcom ako poistiteľom a žalovanou ako poistníkom bola uzavretá poistná zmluva podľa § 788 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktorej predmetom bolo povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla podľa zákona č. 381/2001 Z. z. Žalobca sa v predmetnej zmluve uzavretej na dobu neurčitú zaviazal poskytovať žalovanej poistenie a žalovaná sa zaviazala platiť poistné. Poistné bolo dojednané ako ročné vo výške 112,88 €, splatné v štvrťročných splátkach po 28,22 €. V samotnej poistnej zmluve bol za začiatok poistenia určený deň X.X.XXXX, podľa poistky pritom poistenie začalo až dňom XX.X.XXXX, žalovaná však nesporovala tvrdenie žalobcu, že začiatok poistenia nastal až dňom XX.X.XXXX. Z poistnej zmluvy nevyplývala splatnosť jednotlivých splátok poistenia, táto bola určená až poistkou, a to na XX.X., XX.X., XX.XX. a XX.X. príslušného poistného obdobia.
23. Poistná zmluva zanikla pre neplatenie poistného ku dňu XX.X.XXXX, do tohto dňa trvalo poistné krytie. Žalovaná namietala, že podľa jej názoru malo poistenie zaniknúť už skôr, a to uplynutím lehoty jeden mesiac od splatnosti splátky poistného splatnej dňa XX.X.XXXX, ktorú nezaplatila, t.j.
dňa XX.XX.XXXX. Tento názor žalovanej je však v rozpore s ustanovením článku IV. ods. 10 VPP, podľa ktorého poistenie v tomto prípade zanikne nezaplatením zostávajúcej časti poistného do jedného mesiaca od splatnosti poslednej dohodnutej štvrťročnej platby v rámci príslušného poistného obdobia. Príslušný článok je v súlade s § 9 ods. 4 zákona o PZP, nakoľko termínom splatnosti celého ročného poistného bol v tomto prípade až deň splatnosti jeho poslednej splátky.
24. Medzi stranami bol sporný výklad zmluvy, pokiaľ išlo o dĺžku poistného obdobia. Z obsahu poistnej zmluvy je pritom jednoznačne zrejmé, že táto bola dojednaná na dobu neurčitú, pričom poistným obdobím bol technický (poistný) rok. Aj samotné poistné bolo stanovené ako ročné, iba jeho splatnosť bola rozložená na štyri štvrťročné splátky. Rozloženie splatnosti ročného poistného na splátky neznamená, že každé z období medzi splatnosťou jednotlivých splátok, sa stane samostatným poistným obdobím. Poistné obdobie zostáva zachované ako ročné, bez ohľadu na to, či je ročné poistné splatné v jednej alebo viacerých splátkach.
25. Napriek tomu, že súd sa s väčšinou procesnej obrany žalovanej nestotožnil, žalovanou vznesená námietka premlčania bola čiastočne dôvodná. Žalovaná správne uviedla, že premlčacia lehota začala plynúť odo dňa splatnosti každej zo splátok poistného. Takýto režim premlčania plnenia rozloženého na splátky vyplýva z § 103 Občianskeho zákonníka. Žalobca sa k tejto procesnej obrane žalovanej v zásade nevyjadril, tvrdil iba bez bližšieho zdôvodnenia, že premlčacia lehota začala plynúť dňa XX.X.XXXX, t.j. dňom nasledujúcim po dni splatnosti poslednej splátky poistného. Opomenul však, že dňom XX.X.XXXX začala plynúť iba premlčacia lehota vo vzťahu k poslednej splátke poistného. Vo vzťahu ku skôr splatným splátkam poistného začala premlčacia lehota plynúť samostatne vždy dňom nasledujúcim po dni ich splatnosti. V poradí prvá splátka splatná dňa XX.X.XXXX bola žalovanou uhradená, v súvislosti s ňou sa preto premlčaním nie je potrebné zaoberať. Premlčacia lehota, ktorá je v tomto prípade trojročná (§ 101 Občianskeho zákonníka) vo vzťahu k splátke splatnej dňa XX.X.XXXX začala plynúť dňa XX.X.XXXX a uplynula dňa XX.X.XXXX; premlčacia lehota vo vzťahu k splátke splatnej dňa XX.XX.XXXX začala plynúť dňa XX.XX.XXXX a uplynula dňa XX.XX.XXXX. Nakoľko žaloba bola podaná dňa XX.X.XXXX, splátky poistného splatné dňa XX.X.XXXX a XX.XX.XXXX boli v čase podania žaloby už premlčané vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote. Nepremlčaná zostala len posledná splátka poistného splatná dňa XX.X.XXXX, vo vzťahu ku ktorej trojročná premlčacia lehota začala plynúť dňa XX.X.XXXX a uplynula by až dňa XX.X.XXXX, teda po podaní žaloby dňa XX.X.XXXX.
26. Vzhľadom na žalovanou čiastočne dôvodne vznesenú námietku premlčania súd v časti istiny žalobe vyhovel v rozsahu 28,22 €, teda pokiaľ išlo o jedinú splátku poistného, ktorá nebola v čase podania žaloby premlčaná. Vo zvyšku súd žalobu v časti istiny zamietol.
27. Podľa § 559 Občianskeho zákonníka dlh musí byť splnený riadne a včas.
28. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
29. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
30. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
31. Nakoľko žalovaná splátky poistného riadne a včas neuhradila, dostala sa s plnením peňažného dlhu do omeškania dňom nasledujúcim po dni splatnosti jednotlivých splátok. Nepremlčaná bola len v poradí posledná splátka poistného splatná dňa XX.X.XXXX, žalobcovi by vznikol nárok na úroky z omeškania z tejto splátky odo dňa XX.X.XXXX. Žalobca však požadoval priznať úrok z omeškania až odo dňa nasledujúceho po dni zániku poistenia, t.j. od XX.X.XXXX, pričom súd mu nemohol priznať viac, než čoho sa domáhal. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu bola vo výške 0 %, teda výška úrokov z omeškania predstavuje podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. 5 % ročne. Súd preto zaviazal žalovanú na zaplatenie úrokov z
omeškania z dlžnej sumy 28,22 € vo výške 5 % ročne od XX.X.XXXX do zaplatenia. Vo zvyšku súd žalobu v časti príslušenstva zamietol.
32. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP. Žalobca mal vo veci čiastočný úspech zodpovedajúci istine 28,22 €, v percentuálnom vyjadrení 29,9 %. Žalovaná dosiahla úspech zodpovedajúci istine 66,16 € v percentuálnom vyjadrení 70,1 %. Vzájomný pomer úspechu tak predstavuje 40,2 % v prospech žalovanej. Žalovanej však podľa obsahu spisu žiadne trovy konania nevznikli, súd preto rozhodol tak, že žalovaná nemá voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania. S poukazom na čl. 4 ods. 2 CSP nebude potom ani potrebné, aby súd o výške náhrady trov konania rozhodoval podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia osobitným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie písomne v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava V.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.