Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_3To-25-2024.pdf
PDF · 98.45 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/25/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr. Mária Šuleja a Mgr. Ivany Datlovej, na verejnom zasadnutí dňa 15. mája 2024, v trestnej veci obžalovaného A. B. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. h) Tr. zák., o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 13. februára 2024, sp. zn. 18T/61/2023, takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok okresného súdu v celom výroku o treste.
Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX C. A. D., trvale bytom E. XXX, F. A. D.
o d s u d z u j e
podľa § 157 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. j), l) Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., § 56 ods. 2 Tr. zák. na peňažný trest vo výške 2 000 (dvetisíc) euro.
Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. mu pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený ustanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zák., § 36 písm. j), l) Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. na trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel akéhokoľvek druhu vo výmere 1 (jeden) rok.
Vo zvyšnej časti zostáva napadnutý rozsudok okresného súdu nedotknutý.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný A. B. uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. h) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
dňa 05.06.2022 asi okolo 15.40 h viedol osobné motorové vozidlo značky C. G., evidenčného čísla A. XXXXX, v obci A. E., F. A. D., po štátnej H. I. D. J. K. A. D., A. podstatne vyššou ako bola dovolená, a to v intervale 95,4 km/h až 105,5 km/h, po rovnej suchej zjazdnej vozovke, kde v kilometri 4,0, zvolil nesprávnu techniku jazdy, nesledoval situáciu v cestnej premávke, neprispôsobil rýchlosť jazdy svojim schopnostiam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať, došlo k zrážke s osobným motorovým vozidlom značky L. M., evidenčného čísla A. XXXXX, ktoré mohol prvýkrát vidieť ako stojí na pravej strane mimo vozovky v smere jeho jazdy vo vzdialenosti cca 400 metrov a ktoré sa
začalo otáčať na uvedenej ceste keď bolo od neho vo vzdialenosti 78,3 metra až 92,4 metra, kde pri tomto otáčaní z nezistených príčin zastalo niekde v strede vozovky a keď už bol vo vzdialenosti cca 64,5 metra od tohto vozidla, začal na neho reagovať prudkým brzdením, pričom vodič osobného motorového vozidla značky L. M., evidenčného čísla A. XXXXX E. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. E. XXX, utrpel zranenia, a to zlomeninu stavca C6 s poranením miechy, malé vnútrolebečné krvácanie, vykĺbenie akromioklavikulárneho kĺbu vľavo III. stupňa, s dobou liečenia cca 245 dní, čím porušil ustanovenie § 3 ods. 2 písm. a), písm. b), § 4 ods. 1 písm. c), § 16 ods. 1, ods. 4 Zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zmien a doplnkov.
Za to bol odsúdený podľa § 157 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. j), písm. l) Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., § 56 ods. 2 Tr. zák. na peňažný trest vo výmere 2 000 euro.
Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. mu bol pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovený náhradný trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. mu bola uložená povinnosť zaplatiť poškodenému E. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. E. XXX, F. A. D., škodu vo výške 6 176,10 euro.
Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. bol poškodený E. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. E. XXX, F. A. D. so zvyškom nároku na náhradu škody odkázaný na civilný proces.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. bola poškodená N. O. P., Q., I.: XXXXXXXX, D. D. B. XX, XXX XX R., I.: XXXXXXXX s celým nárokom na náhradu škody odkázaná na civilný proces.
Proti tomuto rozsudku vo výroku o treste podal prokurátor priamo na hlavnom pojednávaní odvolanie v neprospech obžalovaného, ktorého dôvody doplnil písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 19. marca 2024. Úvodom popísal výrok napadnutého rozsudku ako i jeho stručné zdôvodnenie. Dodal, že vzhľadom na výsledky prípravného konania, ako aj vykonané dokazovanie na hlavnom pojednávaní, kde obžalovaný k predmetnému skutku urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku považuje výrok Okresného súdu Rimavská Sobota, v časti v ktorej uznal obžalovaného A. B. za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona v súvislosti s ustanovením § 138 písm. h) Trestného zákona za správny. Má za to, že súd správne ustálil skutkový stav a správne kvalifikoval konanie obžalovaného v zhode s obžalobou, za čo mu uložil peňažný trest vo výmere 2 000 euro, zároveň podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona samosudca obžalovanému pre prípad, keby výkon tohto trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovil náhradný trest odňatia slobody vo výmere šesť mesiacov. Poukázal na to, že z odôvodnenia predmetného rozsudku okrem iného vyplýva, že súd pri ukladaní trestu obžalovanému vychádzal zo základnej zásady pre ukladanie trestov uvedenej v § 34 ods. 4 Tr. zákona pri určení druhu trestu a jeho výmere súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy s tým, že súd u obžalovaného vzhliadol podľa § 36 písm. j), písm. l) Tr. zák. poľahčujúce okolnosti, pričom priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Tr. zák. u obžalovaného nevzhliadol. Ďalej uviedol, že pri ukladaní trestu súd dospel k záveru, že druh a výmera trestu musia byť v každom konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu. V danom prípade sa jednalo o jednoznačné spoluzavinenie dopravnej nehody zo strany poškodeného E. K.. Tieto skutočnosti vyplývajú zo znaleckého posudku z odboru cestná doprava, z ktorých vyplývajúce dve varianty, kedy by aj poškodený mohol predísť predmetnej dopravnej nehode. Taktiež poukázal na to, že obžalovaný pracuje dva roky v Nemecku jednak ako montér ťažkých konštrukcií, ale zároveň na miesta jednotlivých montáží pravidelne vezie potrebný materiál, takže šoférovanie je dennou súčasťou jeho práce. Vzhľadom k tomu, že obžalovaný dlhšiu dobu pracuje a má pravidelný príjem, bolo mu možné uložiť alternatívny peňažný trest vo výmere 2 000 euro, teda vo výške jedného mesačného príjmu, a pre prípad, že by výkon tohto trestu bol úmyselne zmarený, súd ustanovil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov. Vzhľadom na kladné pracovné hodnotenie obžalovaného, jeho doterajší spôsob života, ako aj z pohľadu generálnej a individuálnej prevencie, považoval takýto trest za postačujúci na jeho prevýchovu a nápravu. Trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel mu súd neuložil z dôvodu, že predmetnú rýchlu jazdu považoval len za ojedinelú z jeho strany, nakoľko doteraz nebol postihnutý za priestupok za rýchlosť jazdy, pričom rýchlosť mala byť jediným dôvodom prečo došlo k predmetnej dopravnej nehode. Taktiež poukázal na spoluzavinenie zo strany poškodeného, ktorý, aj keď oprávnene začal otáčajúci manéver (nemohol
počítať s tým, že obžalovaný pôjde v obci takou vysokou rýchlosťou), mal takýto otáčací manéver dokončiť a nie ho prerušiť a zastať s vozidlom v strede vozovky. Súd ďalej zdôraznil, že pri obžalovanom neukladal trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel aj z dôvodu jeho pracovného zaradenia, kedy je nevyhnutnou súčasťou jeho práce je aj šoférovanie vozidla, čo by mohlo mať za následok, že by mohol prísť o prácu a o pravidelný mesačný príjem a toto by v konečnom dôsledku mohlo v budúcnosti sťažiť jeho schopnosť uhradiť vzniknutú škodu. Z vyššie uvedených dôvodov súd považoval uloženie trestu zákazu činnosti za neprimerane prísne a preto takýto druh trestu obžalovanému neuložil. Okresný prokurátor má za to, že pri ukladaní trestu súd nepostupoval celkom správne a zákonne, keď neuložil obžalovanému trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel. Okresný prokurátor je toho názoru, že je možné stotožniť sa vzhľadom na celkovú dôkaznú situáciu, mieru zavinenia jednotlivých účastníkov, možnosti zabránenia dopravnej nehody jednotlivými účastníkmi, postoj páchateľa k trestnej činnosti, keď na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku s tým, že súd obžalovanému uložil peňažný trest vo výmere 2 000 euro a zároveň pre prípad, že by výkon tohto trestu mohol byť úmyselne zmarený ustanovil mu náhradný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, avšak s argumentáciou súdu v tom smere z akých dôvodov neuložil trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel, nie je možné stotožniť sa. Okresný prokurátor má za to, že u obžalovaného boli splnené všetky zákonné podmienky na uloženie trestu zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel. V tomto smere poukázal na tú skutočnosť, že svojej trestnej činnosti sa dopustil ako vodič motorového vozidla, na okolnosti dopravnej nehody, priebeh dopravnej nehody a aj mieru zavinenia samotného obžalovaného, tu je potrebné poukázať na tú skutočnosť, že na miesto dopravnej nehody, keď k dopravnej nehode došlo v obci, kde dovolená rýchlosť bola maximálne do 50 km/h, pričom obžalovaný išiel podstatne vyššou rýchlosťou ako bola dovolená v tomto mieste, a to v intervale od 95,4 km/h do 105,5 km/h, pričom pri povolenej rýchlosti by k dopravnej nehode bol jednoznačne zabránil a s vozidlom by zastal pred miestom zrážky, dokonca aj keby išiel rýchlosťou 87,2 km/h by zastal pred miestom zrážky, pričom svojím konaním porušil viaceré dôležité povinnosti pri vedení motorového vozidla, ktoré ustanovuje zák. č. 8/2009 Z.z. uvedených v § 3 ods. 2 písm. a), písm. b), § 4 ods. 1 písm. c), § 16 ods. 1, ods. 4 citovaného zákona a predovšetkým na samotný následok dopravnej nehody, keď spôsobil poškodenému E. K. ťažkú ujmu na zdraví, a to zlomeninu stavca C6 s poranením miechy, malé vnútrolebečné krvácanie, vykĺbenie akromioklavikulárneho kĺbu vľavo III. stupňa, s dobou liečenia cca 245 dní. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, na nápravu a prevýchovu obžalovaného, ako aj generálnu prevenciu vo vzťahu k ďalším možným páchateľom obdobnej trestnej činnosti, ktorí spôsobia dopravnú nehodu s následkom smrti, má okresný prokurátor za to, že bolo a je potrebné obžalovanému uložiť aj trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel, nakoľko v súčasnosti uložený trest by sám o sebe nemohol splniť svoje zákonné poslanie tak ako predpokladá ustanovenie § 34 ods. 1 Tr. zák. V neposlednom rade považoval okresný prokurátor za potrebné poukázať aj na to, že síce z registra trestov vyplýva, že doposiaľ obžalovaný súdne trestaný nebol, avšak z evidenčnej karty vodiča vyplýva, že sa dopustil ôsmich priestupkov na úseku cestná doprava pred uvedenou dopravnou nehodou, za čo mu boli uložené blokové pokuty od 10 euro do 30 euro, pričom priestupku na úseku dopravy sa mal dopustiť aj po uvedenej nehode, za čo mu bola uložená bloková pokuta vo výške 10 euro, a to dňa 28.09.2023.
Navrhol, aby krajský súd v zmysle ustanovenia § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por. napadnutý rozsudok, čo do výroku o treste zrušil a sám na podklade správne zisteného skutkového stavu zmenil výrok o treste v neprospech obžalovaného a uložil mu popri peňažnom treste, tak ako mu bol uložený napadnutým rozsudkom okresného súdu, aj primeraný trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel.
K odvolaniu okresného prokurátora sa vyjadril obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu listom doručeným krajskému súdu dňa 29. apríla 2024. Uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za zákonný, právne odôvodnený a to tak vo vzťahu k vine ako aj vo vzťahu k uloženému trestu. Ďalej popísal výrokovú časť napadnutého rozsudku. Dodal, že súdom uložený peňažný trest ako aj tresty na neho nadväzujúce považuje za zákonné, spravodlivé a vecne správne. Okresný súd sa do všetkých dôsledkov a detailov vysporiadal s rozhodujúcimi skutočnosťami a okolnosťami, ktoré sú významné pre ukladanie trestu a toto svoje rozhodnutie náležite odôvodnil. Na hlavnom pojednávaní obžalovaný urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. c) Tr. por. a to, že nepopieral spáchanie skutku. Ďalej obžalovaný poukázal na to, že vo svojom rozhodnutí okresný súd vzhliadol u obžalovaného dve významné poľahčujúce okolnosti a to podľa § 36 písm. l) a podľa § 36 písm. j) Tr. zák. Obžalovaný zdôraznil, že v konečnom dôsledku proti uloženému peňažnému trestu nemá výhrady ani prokurátor a v tomto smere rozsudok odvolaním nenapadol. Tvrdenie prokurátora, že okresný súd mal obžalovanému uložiť aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, považuje obžalovaný za nepresvedčivé a v rozpore so zásadami ukladania trestov
vymedzených v § 34 Tr. zák. Obžalovaný poukázal na to, že v tejto súvislosti okresný súd prihliadajúc na dôkazy z prípravného konania ako aj dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní postupoval správne a zákonne, a aj dôvod neuloženia trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá náležite odôvodnil. Zdôraznil, že okresný súd správne poukázal, že predmetná rýchla jazda zo strany obžalovaného bola ojedinelá, čo je evidentné aj z toho, že obžalovaný doteraz nebol postihnutý za priestupok za rýchlosť jazdy. V tomto kontexte okresný súd v súlade s dôkazmi poukázal aj na spoluzavinenie poškodeného K., ktorého podiel na následku vo forme zranení bol tiež výrazný. Ten totiž z úseku mimo cesty, bez ukázania zmeny smeru jazdy, náhle vošiel do jazdnej dráhy obžalovaného s cieľom sa otočiť do protismeru, následne z nezistených príčin po zhasnutí motora zastal v strede cesty tak, že zasahoval svojím vozidlom do oboch jazdných pruhov vytvoril tak prekážku. Podľa znalca z odboru dopravy I. R. C. P., ak by bol poškodený dokončil otáčací manéver plynule, bol by obžalovaný vo svojom jazdnom pruhu aj pri zistenej rýchlosti bezpečne prešiel. Okresný súd správne zdôraznil aj profesijné pracovné zaradenie obžalovaného ako vodiča nákladnej dopravy, ktorý by v prípade uloženia trestu zákazu činnosti stratil svoje zamestnanie a tým príjem nevyhnutný na to, aby mohol poškodenému uhradiť spôsobenú škodu. Od dopravnej nehody uplynuli už takmer dva roky a ukladať trest zákazu činnosti po tak dlhej dobe by bolo v rozpore s jeho účelom. Obžalovaný je presvedčený, že aj bez uloženia trestu zákazu činnosti, súdom uložený peňažný trest vo výške 2 000 euro v dostatočnej miere zabezpečí generálnu ako aj individuálnu prevenciu a bude viesť k náprave obžalovaného a jeho prevýchove. V závere poukázal na znenie ust. § 34 ods. 3 Tr. zák. a § 34 ods. 4 Tr. zák.
Navrhol, aby krajský súd odvolanie okresného prokurátora podľa § 319 Tr. por. zamietol ako nedôvodné.
Na verejnom zasadnutí, ktoré bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, poškodených a splnomocnenkyne poškodeného, prokurátor krajskej prokuratúry sa pridržal skutočností uvádzaných v písomnom odvolaní a navrhol napadnutý rozsudok vo výroku o treste zrušiť a žiadal, aby krajský súd rozhodol vo veci tak, že popri peňažnom a náhradnom treste uloží obžalovanému i trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel akéhokoľvek druhu.
Obhajkyňa sa pridržala skutočností uvádzaných vo vyjadrení k odvolaniu prokurátora a žiadala odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuť.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací zistil, že odvolanie podal okresný prokurátor ako oprávnená osoba v zákonnej lehote proti rozhodnutiu, proti ktorému bolo prípustné. Následne preskúmal v intenciách § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku vo výroku o treste, proti ktorému odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytknuté, by prihliadol len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., čo však zistené nebolo. Po uvedenom procesnom postupe dospel k záveru, že odvolanie okresného prokurátora bolo podané dôvodne (krajský súd obžalovanému sprísnil uložený trest, keď mu popri peňažnom a náhradnom treste uložil i trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel akéhokoľvek druhu).
Úvodom krajský súd konštatuje, že výrok o vine obžalovaného, ktorým bol uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. h) Tr. zák. na tom skutkovom základe ako je vyššie uvedený, už nadobudol právoplatnosť, nakoľko obžalovaný vyhlásil na hlavnom pojednávaní podľa § 257 ods. 1 písm. c) Tr. por., že nepopiera spáchanie skutku, následne okresný súd jeho vyhlásenie uznesením prijal a vyhlásil odsudzujúci rozsudok.
Pokiaľ ide o výrok o treste, po splnení prieskumnej povinnosti v rozsahu § 317 ods. 1 Tr. por. krajský súd zistil, že peňažný a náhradný trest uložený obžalovanému napadnutým rozsudkom, bez súčasného uloženia trestu zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel akéhokoľvek druhu, je neprimerane mierny. Preto krajský súd podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok v celom výroku o treste a následne rozhodol podľa § 322 ods. 3 Tr. por. vo veci rozsudkom sám tak ako je to uvedené v jeho výrokovej časti. Preskúmajúc napadnutý rozsudok v tejto časti, krajský súd konštatuje, že okresný súd pri ukladaní trestu prihliadol na všetky podstatné skutočnosti, na ktoré bol povinný podľa Trestného zákona prihliadnuť. V tomto smere v podrobnostiach krajský súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku na strane č. 4 odsek posledný a strane č. 5. Okresný súd správne u obžalovaného vzhliadol dve poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. j), písm. l) Tr. zák., že viedol pred spáchaním trestného činu riadny život a že sa k spáchaniu trestného činu priznal a tento úprimne
oľutoval. Správne taktiež u obžalovaného nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Tr. zák. Krajský súd má taktiež za to, že okresný súd správne vzhľadom na pomery obžalovaného a okolnosti prípadu uložil obžalovanému peňažný trest vo výmere 2 000 euro ako alternatívny trest. Nakoniec, takto uložený peňažný trest vo výmere 2 000 euro nenamietal v odvolaní ani okresný prokurátor, ktorý sa s výmerou peňažného trestu stotožnil. V súvislosti s uloženým peňažným trestom okresný súd taktiež správne pre prípad jeho úmyselného zmarenia obžalovanému uložil podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. primeraný náhradný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov. Pokiaľ však ide o okresným súdom samostatne uložený peňažný a náhradný trest, bez súčasného uloženia trestu zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel akéhokoľvek druhu, krajský súd má v úplnej zhode s okresným prokurátorom za to, že takto uložený trest nie je dostatočným trestom na zabezpečenie individuálnej i generálnej prevencie. Na rozdiel od názoru okresného súdu je teda krajský súd toho názoru, že okresný súd uložil obžalovanému neprimerane mierny trest. Správne síce okresný súd poukázal na skutočnosť, že do určitej miery zavinenia sa na dopravnej nehode podieľal i sám poškodený ako i na to, že pri obžalovanom ide o zamestnanca, kde šoférovanie je dennou súčasťou jeho práce a že ide o osobu bezúhonnú, teda bez záznamu v registri trestov. Pokiaľ však ide o priestupky na úseku dopravy, v centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov má obžalovaný 6 záznamov. I keď obžalovaný nebol priestupkovo postihnutý za prekročenie povolenej rýchlosti, nemožno ho považovať o zodpovedného a disciplinovaného vodiča, pri ktorom výchovná funkcia trestu zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel nemá opodstatnenie. Na tomto mieste musí krajský súd zdôrazniť, že obžalovaný zapríčinenou predmetnou dopravnou nehodou spôsobil poškodenému závažný následok, preto trest zákazu činnosti, ktorého uloženia sa podaným odvolaním okresný prokurátor popri už uloženému peňažnému a náhradnému trestu domáha, vyhodnotil krajský súd ako dôvodnú odvolaciu námietku, a to napriek kritickému postoju obžalovaného k spáchanému trestnému činu, ku ktorému sa priznal, vyhlásil na hlavnom pojednávaní podľa § 257 ods. 1 písm. c) Tr. por., že nepopiera spáchanie skutku a úprimne ho oľutoval. Obžalovaný sa prejednávaného prečinu dopustil práve v súvislosti s vedením motorového vozidla, preto podľa § 61 ods. 2 Tr. zák. je uloženie trestu zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel akéhokoľvek druhu v súlade so zákonom s tým, že trest zákazu činnosti je možné uložiť v zmysle už cit. § 61 ods. 2 Tr. zák. na 1 až 10 rokov. Krajský súd vzhľadom na tieto skutočnosti uložil obžalovanému trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel akéhokoľvek druhu na samej dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 1 rok. Takto uložený trest považuje krajský súd za zákonný a primeraný. Z už spomínaného dôvodu, že obžalovaný zapríčinenou dopravnou nehodou spôsobil poškodenému závažný následok, nebolo potom možné neuložiť obžalovanému trest zákazu činnosti, hoci sa toho obžalovaný opakovane domáhal.
Vo zvyšnej časti (konkrétne vo výroku o vine a v celom výroku o náhrade škody) zostal napadnutý rozsudok okresného súdu nedotknutý, nakoľko výrok o vine obžalovaného už nadobudol právoplatnosť a výrok o náhrade škody nebol napadnutý odvolaním. Tieto výroky potom neboli ani predmetom odvolacieho konania a krajský súd ich teda nepreskúmaval.
Z týchto dôvodov potom krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, a to pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.