Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16C-137-2019.pdf
PDF · 96.89 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/137/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou JUDr. Martinou Mésarošovou, v spore žalobkyne: E. U., narodená XX. X. XXXX, trvale pobytom Ž. XX, XXX XX F., zastúpená: K.. A. U., bytom V.. E. X, XXX XX F., proti žalovaným: 1/ H. Z. H., narodený XX. X. XXXX, trvale pobytom W. XXXX/XX, XXX XX F. a 2/ M. T. W. M., narodená X. X. XXXX, trvale pobytom W. XXXX/XX, XXX XX F., obaja zastúpení advokátom: JUDr. František Gutek so sídlom Nezábudková 46, 821 01 Bratislava, o odstránenie neoprávnenej stavby, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovaným 1/ a 2 p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou, doručenou Okresnému súdu Bratislava III dňa 21. 11. 2019, domáhala, aby súd uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť odstrániť na vlastné náklady plot aj mrežu, postavené na nehnuteľnostiach žalobkyne a uviesť rodinný dom do pôvodného stavu, nachádzajúce sa na Ž. G. XX, zapísaných v katastri nehnuteľností vedenom Okresným súdom (pozn. súdu: správne má byť úradom) F. K., katastrálny odbor na LV č. XXXX pre okres F. K., obec F. - Y.. Č.. C., V.. Ú.. C. ako parcela registra „C“ č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parcela registra „C“ č. XXXX/XXX
- záhrady o výmere XXX m2, stavba - rodinný dom súp. č. XXXX postavený na parcele č. XXXX/XX, ako aj nahradiť trovy konania.
2. Žalobu skutkovo odôvodnila tým, že žalobkyňa je vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v F. na Ž. G. XX, zapísaných v katastri nehnuteľností, vedenom Okresným úradom F. K., katastrálny odbor na LV č. XXXX pre okres F. K., obec F. - Y.. Č.. C., V.. Ú.. C.E. ako parcela registra „C“ č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parcela registra „C“ č. XXXX/XXX - záhrady o výmere XXX m2, stavba - rodinný dom súp. č. XXXX postavený na parcele č. XXXX/XX. Žalovaný je sused žalobkyne. Uviedla, že v priebehu minulých rokov si žalovaný postavil na pozemku žalobkyne murovaný plot bez stavebného povolenia a bez jej súhlasu. Pri výstavbe plotu žalovaný zasekol plot do nosnej obvodovej steny jej domu, čím poškodil jej majetok, na jej rodinný dom osadili oceľovú mrežu na okno, čím poškodili obvodové nosné múry. O tom, že tak činia, žalobkyňa netušila, pretože nehnuteľnosť navštevovala iba sporadicky. Žalovaného písomne vyzvala na odstránenie plotu a odstránenie oceľovej mreže, avšak do dňa podania žaloby tak neučinil.
3. Na preukázanie skutkových tvrdení žalobkyňa predložila kópiu katastrálnej mapy, predžalobnú výzvu adresovanú žalovanému zo dňa 25. 10. 2018, výpis z katastra nehnuteľností LV č. XXXX a LV č. XXXX a fotodokumentáciu.
4. Žalovaní 1/ a 2/ sa vyjadrili k žalobe podaním zo dňa 10. 3. 2020, v ktorom žiadali žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a zaviazať žalobkyňu k náhrade trov konania. Dôvodili tým, že žalovaný 1/ a žalovaná 2/ nie sú pasívne vecne legitimovaní z dôvodu, že navrhovanú stavbu (plot), nachádzajúcu sa na pozemku žalobkyne (ďalej len „stavba“), nezriadili a ani nemajú vedomosť, kto stavbu zriadil. Pasívna vecná legitimácia svedčí subjektu, ktorý stavbu vyhotovil, a týmto subjektom nie je žiaden zo žalovaných. Rovnako na strane žalobkyne nevystupujú všetci spoluvlastníci spoločnej nehnuteľnosti, ktorí tvoria, v súlade s § 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nerozlučné procesné spoločenstvo. Žalovaný 1/ a žalovaná 2/ nesúhlasia so žalobným návrhom a jeho odôvodnením v celom rozsahu, nakoľko sa žaloba opiera o nepreukázané a nesprávne tvrdenia, skutkový stav opísaný v žalobe je nepravdivý a nevychádza z reálneho stavu veci. Žalovaný 1/ a žalovaná 2/ nadobudli nehnuteľnosti (stavbu a pozemok) susediace s pozemkom, na ktorom je tvrdená stavba, Kúpnou zmluvou z 13. 6. 2007. V čase nadobudnutia nehnuteľnosti bola predmetná stavba postavená. Keďže sa stavba nachádzala na pozemku zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom pre katastrálne územie C., parcelné číslo XXXX/XX (ďalej len „susedný pozemok“), ktorého jednou zo spoluvlastníčok je žalobkyňa, k uvedenej stavbe nemajú ani nemali žalovaní žiaden vzťah a nie sú ani jej vlastníkom. V súlade s aktuálnou judikatúrou je pasívne vecne legitimovaným subjektom na odstránenie neoprávnenej stavby ten kto stavbu zriadil. Žalobkyňa podľa vyjadrenia žalovaných 1/ a 2/ neuviedla žiadne dôkazy alebo skutočnosti, z ktorých by vyplývalo vlastníctvo stavby žalovanými, resp. akýkoľvek ich iný vzťah ku stavbe. Žalovaní 1/ a 2/ zároveň poukázali na skutočnosť, že žalobkyňa je len jednou z viacerých vlastníkov susedného pozemku a žalobu nepodali všetci spoluvlastníci. K tvrdeniam žalobkyne, že „žalovaný postavil na pozemku ... murovaný plot ... bez patričného stavebného povolenia ... aj bez jej súhlasu; žalovaný zasekal plot do nosnej obvodovej steny jej domu, čím poškodil jej majetok,“ žalovaní 1/ a 2/ uviedli, že tieto tvrdenia bližšie nekonkretizuje, neuviedla ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, nie je zrejmé kedy k postaveniu stavby došlo, kto ju fyzicky postavil, prípadne či k tomu bolo alebo nebolo akékoľvek rozhodnutie príslušného stavebné orgánu. Rovnako nie je ničím odôvodnené tvrdenie týkajúce sa oceľovej mreže, jej vlastníctva, prípadne aká škoda vznikla a kto za ňu zodpovedá. Vôbec potom nie je zrejmé k akému poškodeniu majetku došlo, a prípadne ako za toto poškodenie zodpovedajú žalovaní. Podľa názoru žalovaných neuniesla žalobkyňa dôkazné bremeno a bremeno tvrdenia. Záverom žalovaní uviedli, že snahou o zmierlivé spolunažívanie medzi žalovanými a vlastníkmi susedného pozemku bola napríklad skutočnosť, že žalovaní na vlastné náklady zabezpečili montáž zvodov na dažďovú vodu, ktorá zatekala do domu, ktorý spoluvlastní žalobkyňa. K vyjadreniu pripojili fotodokumentáciu.
5. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovaných nevyjadrila.
6. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na deň 8. 11. 2021, ktorého sa zúčastnila žalobkyňa, žalovaný 1/ a právny zástupca žalovaných 1/ a 2/. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými žalobkyňou a žalovanými, prednesom žalobkyne a právneho zástupcu žalovaných 1/ a 2/, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav.
7. Žalobkyňa na pojednávaní zotrvala na podanej žalobe a žiadala, aby žalovaný odstránil na vlastné náklady plot aj mrežu, pretože sa chce „tam dostať“. Žalovaný vymenil odkvapovú rúru, nepripevnil ju a voda tečie na jeho pozemok a pod jej dom a ten sa podmáča. Uviedla, že dcéra chcela, aby sa dal preč plot a upravia si to. Žalobkyňa vlastní časť pozemku aj časť rodinného domu, býva na poschodí, kde má 2 izby, kuchyňu a kúpeľňu. V druhej časti býva jej sestra H. T. a V. K., jej brat, oni bývajú na prízemí.
8. Právny zástupca žalovaných 1/ a 2/ v rámci svojho prednesu navrhol žalobu zamietnuť z viacerých dôvodov, ktoré uviedol v podaní. Tvrdenia žalobkyne sú nesprávne, nevychádzajú zo skutkového stavu veci, plot a rovnako mreža sa nachádzajú na pozemku žalobkyne. Uviedol, že žalovaní v žiadnom smere nepoškodzujú majetok žalobkyne, naopak žalobkyňa poškodzuje majetok žalovaných, nedôvodne vstupuje na ich pozemok a snaží sa o tento vstup, aj keď na to nemá zákonné povolenie. Preto navrhol zamietnuť žalobu pre nesplnenie procesných podmienok a podmienok konania a nepreukázanie dôvodnosti podaného návrhu.
9. Zo žalobkyňou predloženej kópie katastrálnej mapy a na základe zhodných vyjadrení strán sporu nebolo v konaní sporné, že plot je postavený na pozemku žalobkyne parc. č. XXXX/XX, ktorého je podielovou spoluvlastníčkou.
10. Z predžalobnej výzvy adresovanej žalovaným 1/ a 2/ zo dňa 25. 10. 2018 súd zistil, že splnomocnená zástupkyňa žalobkyne vyzvala žalovaných 1/ a 2/, aby odstránili na vlastné náklady plot aj mrežu, postavené na nehnuteľnostiach žalobkyne a uviedli rodinný dom do pôvodného stavu (opravili poškodenia, ktoré pri stavbe plotu a osadení mreže na rodinnom dome spôsobili), nachádzajúceho sa v F. na Ž. G. XX. Zároveň ich upozornila, že ak plot a mrežu do 11. 11. 2018 neodstránia, pristúpi k uplatneniu nárokov súdnou cestou.
11. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie C., obec C., okres F. K., vyhotovenému ku dňu 24. 10. 2018, vyplynulo, že na tomto LV sú zapísané pozemky: parcela registra „C“ parc. č. XXXX/ XX o výmere XXX m2 - zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. XXXX/XXX o výmere XXX m2 - záhrada a stavba - rodinný dom súp. č. XXXX, postavená na pozemku parc. č. XXXX/XX, ktorých spoluvlastníkmi sú: V. K. v podiele 1/5, T. K. v podiele 1/5, V. W. v podiele 1/5, E. U. (žalobkyňa) v podiele 1/5 a H. T. v podiele 1/5.
12. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie C., obec C., okres F. K., vyhotovenému ku dňu 24. 10. 2018, vyplynulo, že na tomto LV sú zapísané pozemky: parcela registra „C“ parc. č. XXXX/ X o výmere XXX m2 - zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. XXXX/X o výmere XXX m2 - záhrada, parc. č. XXXX/XX o výmere XX m2 - zastavaná plocha a nádvorie a stavby: rodinný dom s nadstavbou súp. č. XXXX, postavená na pozemku parc. č. XXXX/X a garáž súp. č. XXXX, postavená na pozemku parc č. XXXX/XX, ktorých bezpodielovými spoluvlastníkmi sú žalovaní 1/ a 2/.
13. Na fotodokumentácii predloženej žalobkyňou je vidieť časť bližšie neurčeného pozemku so stavbami
- rodinným domom a múrom. Na fotodokumentácii, ktorú predložili žalovaní, je zachytená časť odkvapového zvodu.
14. Podľa § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil (ďalej len „vlastník stavby“).
15. Podľa § 135 c ods. 2 OZ, pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí.
16. Podľa § 135c ods. 3 OZ, súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe.
17. Podľa § 77 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), nerozlučné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca alebo žalovaný; procesný úkon jedného z nich platí i pre ostatných.
18. Podľa § 228 ods. 1 CSP, výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak.
19. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala voči žalovaným 1/ a 2/ odstránenia stavby - plota a mreže a uvedenia rodinného domu do pôvodného stavu na náklady žalovaných, tvrdiac, že žalovaní 1/ a 2/ sú spoluvlastníkmi ňou tvrdenej neoprávnenej stavby, ktorá zasahuje na pozemok žalobkyne, pričom pozemok žalovaných je susedným pozemkom k pozemkom v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne. Po oboznámení sa s vlastníckou štruktúrou na základe predložených listov vlastníctva dospel súd k záveru, že žalobe nemožno vyhovieť pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobkyne. Legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník civilného sporového konania je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaný) a účastník na opačnej procesnej strane (žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný).
20. Z obsahu žaloby a tvrdení prednesených žalobkyňou vyplynulo, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala odstránenia tzv. neoprávnenej stavby podľa § 135c Občianskeho zákonníka. Podstata neoprávnenej stavby spočíva v tom, že niekto postaví stavbu na cudzom pozemku bez tohto, aby
mu svedčil občiansko-právny titul umožňujúci postaviť stavbu na cudzom pozemku. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo/44/2012 za neoprávnenú stavbu v zmysle § 135c Občianskeho zákonníka sa považuje taká stavba, ktorú stavebník zriadi na cudzom pozemku bez toho, aby k tomu mal právny titul umožňujúci mu zriadiť stavbu na cudzom pozemku; pre posúdenie, či ide o stavbu neoprávnenú, nie je podstatné, či stavebník mal stavebné povolenie, a ani vedomie (súhlas) orgánu obce o stavbe. Pre klasifikáciu stavby ako neoprávnenej nie je rozhodujúce, či bola postavená na základe stavebného povolenia (uznesenie NS ČR zo dňa 27.04.2004 sp. zn. 22Cdo/2612/2003) ani, či bolo vydané kolaudačné rozhodnutie (uznesenie NS ČR zo dňa 29.04.2010 sp. zn. 22Cdo/3953/2008). Pojem neoprávnená stavba vyjadruje, že stavebník nemal súkromnoprávne oprávnenie na stavbu na pozemku iného.
21. V konaní súd zistil nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne, keď ochrany vlastníckeho práva sa nedomáhali všetci spoluvlastníci pozemku, na ktorom je postavená stavba (plot a mreža), o ktorej žalobkyňa tvrdí, že je žalovaných 1/ a 2/ a ide o neoprávnenú stavbu. Preto sa súd stotožnil s námietkou žalovaných týkajúcej sa nedostatku aktívnej legitimácie na strane žalobkyne. Žalobkyňa sa v konaní domáhala odstránenia stavby postavenej na pozemku, pričom predložila výpis z listu vlastníctva, z ktorého je zrejmé, že predmetný pozemok je v podielovom spoluvlastníctve ďalších osôb. Účastníkmi konania, resp. subjektmi strán konania však nie sú všetci spoluvlastníci pozemku, na ktorom je stavba postavená, pričom vyporiadanie vzťahov k neoprávnenej stavbe podľa § 135c Občianskeho zákonníka predpokladá ich účasť v konaní. Samotná skutočnosť, že na strane žalobcov nevystupujú všetci spoluvlastníci neoprávnenou stavbou zastavaného pozemku, potom vylučuje prípadné vysporiadanie neoprávnenej stavby podľa § 135c Občianskeho zákonníka a postačuje k zamietnutiu žaloby (uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22Cdo 3179/2005 z 23. 11. 2006). Ustanovenie § 135c Občianskeho zákonníka ponúka súdu viac možností, ako riešiť právne vzťahy medzi vlastníkmi pozemku a neoprávneným stavebníkom, pričom nie je viazaný v rozhodnutí návrhom žalobkyne. Ak by súd dospel k záveru, že vyporiadanie navrhnuté žalobkyňou je neprijateľné, musí upraviť vzťah medzi účastníkmi iným spôsobom vyplývajúcim z § 135c Občianskeho zákonníka. Práve z uvedeného dôvodu musia byť v konaní zúčastnení všetci spoluvlastníci pozemku zastavaného neoprávnenou stavbou, keďže v prípade usporiadania vzťahov podľa § 135c ods. 2 alebo ods. 3 Občianskeho zákonníka by súd rozhodoval o právach, resp. vecnom bremene vo vzťahu k celému pozemku patriacemu do podielového spoluvlastníctva. Predmetom konania je preto celý pozemok patriaci do podielového spoluvlastníctva zastavaný stavbou, preto subjektmi strán tohto konania musia byť všetci spoluvlastníci, keď právoplatný výrok súdu je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku (§ 228 ods. 1 CSP). V tomto prípade ide o nerozlučné procesné spoločenstvo všetkých spoluvlastníkov pozemku (§ 77 ods. 1 CSP).
22. Žalobkyňou v konaní je len jedna z viacerých podielových spoluvlastníkov parcely registra „C“ parc. č. XXXX/XX o výmere XXX m2 - zastavaná plocha a nádvorie zapísanej na LV č. XXXX pre k. ú. C., obec C., I. F. K.. Žalobkyňou tvrdená stavba žalovaných (plot a mreža) je postavená na tejto parcele, ktorej spoluvlastníkmi sú aj ďalšie osoby. Vzhľadom na to, že v konaní nie sú zúčastnení ostatní spoluvlastníci pozemku, na ktorom je postavená stavba, ktorej odstránenie je predmetom konania, a to V. K., T. K., V. W. a H. T., nie je daná aktívna vecná legitimácia žalobkyne, čo zakladá dôvod pre zamietnutie žaloby.
23. Pre nedostatok vecnej legitimácie, ktorý je dôvodom pre zamietnutie žaloby, súd v súlade so zásadou hospodárnosti konania nevykonal ďalšie dokazovanie, ktoré navyše ani nebolo navrhnuté. Nad rámec vyššie uvedeného však súd dopĺňa, že pre úspešnosť žaloby podľa § 135c Občianskeho zákonníka je nevyhnutné preukázať zo strany žalobkyne (žalobcov), že stavba, ktorej odstránenia sa domáha, je stavbou neoprávnenou, t. j. bola v čase jej zriadenia postavená na cudzom pozemku bez oprávnenia. Dôkazné bremeno ohľadne tejto skutočnosti (že ide o neoprávnenú stavbu) zaťažuje žalobkyňu, ktorá sa domáha odstránenia stavby. Medzi sporovými stranami bolo sporným to, či túto stavbu, ktorej odstránenia sa žalobkyňa domáhala, zriadili žalovaní 1/ a 2/, čo tvrdila žalobkyňa, keď žalovaní 1/ a 2/ sa bránili tým, že v čase nadobudnutia nehnuteľností, ktorých sú bezpodielovými spoluvlastníkmi, bola stavba postavená a nemajú k nej žiadny vzťah. Preto spornou ostalo tvrdenie, kto stavbu zriadil, či zriaďovateľ stavby postupoval pri zriadení stavby neoprávnene. Žalobkyňa však tieto skutočnosti nepreukázala a zostali neobjasnené. Nepreukázanie tejto skutočnosti, resp. dôkazná núdza, preto negatívne postihuje žalobkyňu uplatňujúcu nárok a súd by žalobu pre neunesenie dôkazného bremena zamietol.
24. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
25. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
26. Žalovaní 1/ a 2/ boli v konaní stranou s úplným úspechom vo veci a nárok na náhradu trov konania si v konaní riadne uplatnili, preto im patrí náhrada trov konania proti neúspešnej žalobkyni v rozsahu 100 %.
Poučenie:
Proti I. výroku tohto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP).
Proti II. výroku tohto rozsudku, ktorým súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania, je prípustné odvolanie (§ 357 písm. m/ CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods. 2 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a uvedenie spisovej značky prebiehajúceho konania /§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP/) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/ (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie
Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.