Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

43Sa/13/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave sudcom JUDr. Ľubomírom Bundzelom, v právnej veci žalobkyne PhDr. A. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. č. XX, proti žalovanému Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor peňažných príspevkov, na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností, Špitálska č. 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/2020/6043/Dan zo dňa 10.06.2020, takto

rozhodol:

I. Súd rozhodnutie žalovaného Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, odboru peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností číslo: UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/2020/6043/Dan zo dňa 10.06.2020 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalobkyňa má právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1.

Žalobkyňa sa v konaní domáhala preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia zo dňa 10.06.2020, ktorým žalovaný ako odvolací správny orgán zamietol jej odvolanie a potvrdil rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, odboru sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) č. DS1/OPPnKŤZPaPČ/SOC/2020/48819-007 zo dňa 29.01.2020, ktorým nebolo vyhovené žiadosti žalobkyne o priznanie zvýšenia počtu hodín osobnej asistencie.

2.

Namietala, že rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, ako aj odvolacieho orgánu, neboli jej potreby ako človeka s ťažkých zdravotným postihnutím vôbec rešpektované, pričom postupom správnych orgánov bola ukrátená na svojich právach. Poukázala na to, že rozhodnutia týchto orgánov sú zmätočné a posudzovanie ťažkého zdravotného stavu je v rozpore s viacerými princípmi dobrej verejnej správy, ako aj v rozpore so zásadami správneho konania.

3.

Uviedla, že dňa 21.08.2019 si podala žiadosť o zvýšenie počtu hodín osobnej asistencie z dôvodu, že úradom priznané hodiny na osobnú asistenciu sú hlboko podhodnotené, pričom nezohľadňujú jej aktivity ako aj štúdium na dvoch vysokých školách. Zdôraznila, že v roku 2009 stratila schopnosť samostatnej chôdze a postupne došlo k progresii stavu, keď jej bola diagnostikovaná ťažká atrofia svalov, polyneuropatia s paraparézou, stratila rovnováhu a došlo k postupnému ochrnutiu dolnej končatiny, keď bez pomoci nevie opustiť domácnosť, bez pomoci druhej osoby nie je schopná sama sa pohybovať a už 9 rokov je plne odkázaná na invalidný vozík. Na základe jej žiadosti, po dlhšej dobe nečinnosti, dňa 29.01.2020 vydal prvostupňový správny orgán rozhodnutie, ktorým odmietol navýšiť potrebné hodiny osobnej asistencie, pričom svoje rozhodnutie logicky odôvodniť nedokázal. Zdôraznila, že prvostupňový

správny orgán ignoroval jej argumenty a vydal rozhodnutie totožné s priznanými hodinami z roku 2015, vzťahujúce sa na obdobie od októbra 2013 bez toho, aby zohľadnil jej skutočné potreby, ktoré potrebuje k integrácii. Namietala, že žiadny posudkový lekár ju nepredvolal, aj keď z povahy ich posudkov vyplýva, že mali pochybnosti o správnosti diagnostického záveru, tým neaplikovali ust. , pričom naviac ich posudky sú klamlivé a zavádzajúce. Ďalej namietala, že žalovaný bez toho, aby sa snažil zistiť skutočný stav veci a jej potreby a bez toho, aby ju kontaktoval, potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, pričom svoje rozhodnutie logicky nedokázal odôvodniť, nezaoberal sa jej argumentami a námietkami uvedenými v odvolacom správnom konaní a iba svojvoľne skonštatoval, že navýšenie hodín u nej nie je potrebné, pričom úplne prekopíroval svoje konštatovania z roku 2015, pričom už vtedy navrhnuté hodiny boli nadmerne podhodnotené. Uviedla, že už v tom čase podala správnu žalobu, nakoľko svojvoľným znížením hodín osobnej asistencie bez náležitého odôvodnenia, jej boli postupne znižované navrhnuté hodiny z pôvodných 2030 na 1351 hodín, napriek tomu, že jej zdravotný stav ako aj okolnosti boli stále nezmenené.

4.

Zdôraznila, že v roku 2010, keď jej zdravotný stav bol ešte lepší, jej bolo bez problémov navrhnutých 1825 hodín osobnej asistencie, ktoré jej posudkový lekár úplne odňal po štyroch mesiacoch od priznania, a to aj napriek postupnej progresii jej zdravotného stavu. V čase od februára 2011 až do októbra 2013 jej prvostupňový správny orgán a ani žalovaný nepriznali ani jednu hodinu osobnej asistencie, a to aj napriek tomu, že v tom čase už dva roky bola na vozíku. Následne po jej odvolaní v roku 2014 posudkový lekár prvostupňového správneho orgánu skonštatoval, že osoby na vozíku nepotrebujú ani jednu hodinu osobnej asistencie a navrhol jej 0 hodín osobnej asistencie. Následne po pár mesiacoch svoje rozhodnutie náhle zmenil tak, že na základe tých istých skutočností a toho istého zdravotného stavu jej navrhol 2030 hodín osobnej asistencie za rok, ale tak, že za spätné obdobie jej nepriznal ani jednu hodinu osobnej asistencie. Na základe jej odvolania potom žalovaný na základe tých istých listinných dokladov a na základe nezmeneného stavu jej pôvodne priznaných 2030 hodín osobnej asistencie ročne znížil na 1598 hodín 30 minút ročne, pričom vôbec nezohľadnil jej potreby a spätne jej nepriznal žiadne hodiny. Po ďalšom odvolaní už žalovaný hodiny osobnej asistencie znížil na 1351 hodín ročne, stále na základe nezmeneného stavu a spätne znovu nič nepriznal.

5.

Poukázala ďalej na to, že tak prvostupňový správny orgán, ako aj žalovaný, nezohľadnil jej potreby, pričom na jej argumenty vôbec neprihliadol, riadne nezistil skutočný stav veci, žalovaný ju vôbec nekontaktoval a nevykonal žiadne sociálne šetrenie, pričom jeho postup bol v rozpore s Zo strany žalovaného bolo iba stručne konštatované, že ponecháva hodiny osobnej asistencie v pôvodnom rozsahu 1351 hodín. V tejto súvislosti uviedla, že účelom osobnej asistencie je integrácia, začlenenie sa do spoločnosti až inklúzia a tieto práva, ako aj právo na vzdelávanie, právo na účasť na spoločenskom a kultúrnom živote, právo na nezávislý spôsob života a osobnú mobilitu, ľudskú dôstojnosť, právo na rovnaké zaobchádzanie, nediskriminácia, právo na prístupnosť a ďalšie musia byť garantované každému rovnako bez diskriminácie. Napriek ťažkému postihnutiu a každodenným bolestiam sa snaží žiť maximálne aktívne, k tomu však potrebuje pomoc inej osoby, bez ktorej by rôzne aktivity, ako aj štúdium, nezvládla. Poukázala na to, že ľudia v podobnej situácii a s podobným postihnutím a aj tí, ktorí majú oveľa menej aktivít ako ona, majú priznaných 12 až 15 hodín, pričom jej žalovaný určil iba cca 3,5 hodín pomoci denne, a to napriek tomu, že sám žalovaný uznáva, že má mnohé aktivity. Ďalej uviedla, že v interiéri rodinného domu sa pohybuje s vozíkom (v časti obývačka a kuchyňa), pričom v ostatných priestoroch, kde nie je zabezpečená bezbariérovosť a kam sa s vozíkom nedostane, sa pohybuje pomocou druhej osoby a chodítka, pričom z vozíka sa postaví iba s pomocou inej osoby.

6.

V neposlednom rade zdôraznila, že na jednotlivé aktivity (nákupy, na osobnú mobilitu, oblasť sebaobsluhy atď.) jej nebol priznaný zodpovedajúci počet hodín, pričom neboli zohľadnené jej skutočné potreby ako aj rozsah aktivít, ktorý sa u nej rozšíril. V tejto súvislosti poukázala na to, že v roku 2010 jej bolo priznaných 175 hodín bez problémov, napriek tomu, že v tom čase ju akútne choroby trápili iba zriedkavo a aj mobilita bola oveľa lepšia. V súčasnej dobe je jej zdravotný stav zhoršený. Uviedla, že v podstate jej boli celkovo priznané hodiny prekopírované z roku 2015, pričom prvotne bez preukázania skutočnosti jej bolo priznaných 175 hodín, ktoré následne sám zvýšil na 300, a to s poukazom na časté a akútne stavy, pričom následne po opakovaných akútnych stavoch a horúčkach,

bolestiach počet hodín žalovaný svojvoľne znížil iba na 150 hodín. Žalovaný vychádzal iba z toho, ako bola posudzovaná v roku 2015, vôbec sa nezaoberal s dôkazmi a skutočným stavom, napriek tomu, že zo zákona je povinný zistiť spoľahlivo a pravdivo skutočný stav. Zdôraznila, že ani jeden posudkový lekár ju nevidel, ani jeden nezistil jej potreby a vôbec ju nekontaktoval. Všetci sa uspokojili s tým, ako výrazne a bezdôvodne v roku 2015 boli znížené potrebné hodiny bez toho, aby boli zohľadnené jej aktivity a potreba každodennej pomoci. V tomto smere poukázala na rozdielnosť záverov žalovaného, ktorý na jednej strane konštatuje, že „štyria posudkoví lekári sa zhodli, že menovaná nie je odkázaná, vzhľadom na funkčný stav horných a dolných končatín, má pomoc osobného asistenta pri vstávaní, líhaní, polohovaní, pri umývaní, pri vyprázdňovaní čriev a mechúra, pri podávaní liekov a pri zabezpečovaní domácich prác“, pričom v iných konaniach, ako aj v samotnom konaní o osobnej asistencii v roku 2015, bolo v rozhodnutiach konštatované, že „rovnako je odvolací orgán toho názoru, že v bezbariérovom interiéri nie je menovaná schopná pohybovať sa bez pomoci inej fyzickej osoby, nie len s chodítkom, ale ani na invalidnom vozíku, tento fakt nebol zo strany odvolacieho orgánu spochybnený“. V tejto súvislosti preto poukázala na nezrovnalosti, ktoré vyplývajú z jednotlivých rozhodnutí žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu. Napr. v rozhodnutí z roku 2015, kedy bola naposledy posudzovaná jej odkázanosť na osobného asistenta, bolo uvádzané, že „v bezbariérovom interiéri nie je menovaná schopná pohybovať sa bez pomoci inej fyzickej osoby, nielen s chodítkom, ale ani na invalidnom vozíku“, v ďalších svojich rozhodnutiach a posudkoch uvádza napr. „má paraparézu dolných končatín s trasom dolných končatín, s neschopnosťou ovládania kolien... Má hypotrofiu svalstva horných aj dolných končatín, multifaktoriálne vertigo (komplexný posudok zo dňa 15.03.2018), došlo k závažnej zmene zdravotného stavu v zmysle motoriky a mobility, teda aj schopnosti aktívne vykonávať pohyby na horných a dolných končatinách“ (rozhodnutie úprava garáže zo dňa 02.02.2018) alebo cituje „v roku 2013 nebola schopná ovládať dolné končatiny, horné končatiny mala problém ovládať (pravá ruka je horšia), vonku sama nebola už 6 rokov..., neovláda dolné a ani horné končatiny“ (vyjadrenie žalovaného zo dňa 23.10.2017), je odkázaná na pomoc inej osoby pri vstaní z vozíka a premiestnení..., samostatne bez pomoci inej osoby neustojí“ (vyjadrenie žalovaného dňa 10.05.2017). Poukázala preto na to, že žalovaný v jednotlivých konaniach opisuje jej ťažký zdravotný stav, sám uvádza jej aktivity, avšak na ne neprihliada, nerešpektuje ich a pri posudzovaní rozsahu hodín osobnej asistencie nepristupuje individuálne, pričom nezohľadňuje jej potreby a jednotlivé aktivity, ktoré má. Poukázala na to, že priznaný rozsah hodín osobnej asistencie má neustále znižujúcu tendenciu (napriek tomu, že žalovaný tvrdí, že u nej nedošlo k zmene zdravotného stavu). V tejto súvislosti poukázala na to, že jej zdravotný stav sa nikdy nezlepšoval, postupne pribudli ďalšie zdravotné problémy, ktoré spôsobili postupné zhoršenie stavu. Ďalej uviedla, že prvotne priznané hodiny v rozsahu 1825 postupne mali byť zvýšené a nie odňaté a následne znížené. Okrem toho namietala, že rozhodnutie žalovaného nie je dostatočne odôvodnené, obsahuje klamlivé a zavádzajúce informácie a je arbitrárne. Žalovaný sa vôbec nezaoberal jej argumentáciou, a to aj napriek tomu, že dôkladne odôvodnila všetky svoje činnosti, ktoré vykonáva, a ktoré bez pomoci osobného asistenta vzhľadom na jej zdravotný stav, nie je schopná sama vykonávať.

7.

Na záver žaloby uviedla, že opakovane ju posudzuje ten istý posudkový lekár, ktorý vo veci rozhodoval už predtým, tento prehodnocuje svoje vlastné závery, čo je v rozpore s ust. § 9 ods. 2 Správneho poriadku. Tento stav na ústredí trvá od roku 2011, kedy ju posudzuje ten istý posudkový lekár a stále ako jediný vypracuje lekárske posudky, ktoré sú klamlivé a protirečivé. Poukázala aj na zaujatosť zo strany ostatných pracovníkov žalovaného, vrátane riaditeľky odboru, ktorá po vyhratom súdnom spore v inej veci jej oznámila, že si musí podať novú žiadosť, inak jej príspevok nebude poskytnutý. Poukázala aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. , v ktorom bolo konštatované, že lekársky posudok v zmysle § 9 ods. 2 Správneho poriadku má vypracovať iný posudkový lekár, ktorý rozhodoval prvotne. Aj v roku 2015 a aj predtým (od roku 2011) vo veci príspevku na osobnú asistenciu, ako aj v ostatných príspevkoch, rozhodoval stále ten istý posudkový lekár, čo je vážnym porušením konania, čo môže mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia ( ).

8.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 13.11.2020 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

9.

K tvrdeniu žalobkyne, že od roku 2010 sa u nej neustále zhoršuje zdravotný stav, a že neovláda dolné, horné končatiny a má poškodený aj zrak, žalovaný uviedol, že napriek týmto tvrdeniam žalobkyňa podala na prvostupňový správny orgán viacero žiadostí (11.12.2017, 11.04.2018, 23.04.2018 a 22.06.2018),

ktorými žiadala o priznanie peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla s automatickou prevodovkou, ktoré odôvodňovala tým, že pri svojom zdravotnom postihnutí je schopná bez problémov a pomoci druhej osoby (teda aj osobného asistenta) riadiť takto upravené motorové vozidlo. V tejto súvislosti uvádzala, že vie bez pomoci do vozidla nasadnúť, ovláda dolné aj horné končatiny tak, že je schopná bezpečne takéto vozidlo riadiť a nemá poškodený zrak. Dokonca na podporu tohto svojho tvrdenia predložila aj potvrdenie z autoškoly zo dňa 07.11.2019 o kondičnej jazde na takomto vozidle. Vzhľadom k tomu, že správne orgány nevyhoveli jej žiadostiam o priznanie peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla s automatickou prevodovkou, žalobkyňa podala na Krajský súd v Trnave viacero žalôb (, ), v ktorých zotrvala na svojom závere, že nemá žiadny problém riadiť takéto motorové vozidlo. V tejto súvislosti zdôraznil, že pri týchto konaniach žalobkyňa neuvádzala žiadne zdravotné postihnutia, ktoré by ju pri vedení takéhoto motorového vozidla diskvalifikovali. Pri uplatňovaní peňažných príspevkov na osobnú asistenciu na druhej strane tvrdí, že má poškodené horné, dolné končatiny a zrak a nie je teda schopná samostatne vykonávať vybrané jednotlivé činnosti uvedené v prílohe č. 4 k a uvádza, že pri všetkých ňou uvedených činnostiach podľa tejto prílohy č. 4 je odkázaná na pomoc druhej osoby.

10.

Pokiaľ ide o nárok žalobkyne na priznanie osobnej asistencie, žalovaný uviedol, že rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu zo dňa 10.09.2010 bol žalobkyni priznaný peňažný príspevok na osobnú asistenciu, pričom po zlepšení zdravotného stavu došlo zo strany prvostupňového správneho orgánu rozhodnutím zo dňa 08.06.2011 k odňatiu tohto príspevku odo dňa 01.02.2011. Po podaní odvolania proti tomuto rozhodnutiu žalovaný svojim rozhodnutím zo dňa 21.09.2011 zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie o odňatí peňažného príspevku na osobnú asistenciu. Následne žalobkyňa dňa 20.10.2011 podala voči tomuto rozhodnutiu žalovaného na súd žalobu, pričom Krajský súd v Trnave rozsudkom č.k. zo dňa 31.01.2012 žalobu ako nedôvodnú zamietol. Voči tomuto rozsudku žalobkyňa podala odvolanie dňa 28.02.2012. Najvyšší súd rozsudkom č.k. zo dňa 24.04.2013 potvrdil rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. , a teda odvolanie žalobkyne zamietol. Znamená to, že žalobkyni dňom 01.02.2011 zákonným spôsobom zaniklo poskytovanie peňažného príspevku na osobnú asistenciu. Žalobkyňa dňa 30.10.2013 opätovne požiadala o priznanie peňažného príspevku na osobnú asistenciu vo výške 5969,50 hodín/rok. Nakoľko došlo k zmene stavu veci, bol žalobkyni rozhodnutím žalovaného zo dňa 04.04.2016 priznaný peňažný príspevok na osobnú asistenciu vo výške 1351 hodí/rok. Rozhodnutie nadobudlo v mesiaci jún 2016 právoplatnosť. Žalobkyňa aj napriek tejto právoplatnosti odmietala priebežne poberať peňažný príspevok na osobnú asistenciu až do septembra 2018. Následne žalobkyňa podala voči tomuto rozhodnutiu žalobu, pričom Krajský súd v Trnave dva krát túto žalobu zamietol. V súčasnom období Najvyšší súd SR v konaní č.k. preskúmava kasačnú sťažnosť žalobkyne proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Trnave č.k. zo dňa 19.06.2019, v ktorej uvádza, že žalovaný jej priznal nedostatok hodín na osobnú asistenciu, pretože ona neovláda dolné, horné končatiny a má poškodený zrak. V tejto súvislosti žalovaný ďalej uviedol, že žalobkyňa Najvyššiemu súdu SR neuviedla, že týmito postihnutými dolnými a hornými končatinami a poškodeným zrakom dokáže nasadnúť do motorového vozidla, bezpečne ovládať pedále a volant s ovládacími prvkami u motorového vozidla s automatickou prevodovkou a bezpečne takéto auto viesť. Tvrdenie žalobkyne, že spor o priznanie osobnej asistencie trvá 10 rokov je v plnom rozsahu zavádzajúce, pretože žaloba bola podaná žalobkyňou v máji 2016, pričom vo veci sa neustále koná. Ďalej poukázal na to, že žalobkyňa dňa 28.11.2017 podala proti prvému rozsudku Krajského súdu v Trnave č.k. -17 zo dňa 20.09.2017 odvolanie, v ktorom hodnotila svoj zdravotný stav okrem iného tak, že neovláda dolné a ani horné končatiny a má poškodený zrak. Týmto rozsudkom súd zamietol žalobu žalobkyne o navýšenie hodín osobnej asistencie na 5969,50 hod./rok a v podstate potvrdil priznaný počet hodín osobnej asistencie vo výške 1351 hod./rok. Napriek týmto tvrdeniam, dňa 11.12.2017, t.j. ani nie dva týždne po podaní kasačnej sťažnosti, žalobkyňa podala na prvostupňový správny orgán prvú žiadosť o priznanie peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla s automatickou prevodovkou. V tomto konaní už tvrdila, že je schopná pri svojom zdravotnom stave viesť takéto motorové vozidlo. Znamená to, že čiastočne ochrnutými nohami a rukami dokáže nasadnúť do vozidla, bezpečne ovládať možné pedále a postihnutými rukami ovládať volant a ďalšie ovládacie prvky v motorovom vozidle. Z týchto tvrdení žalobkyne je zrejmé, že nie je možné akceptovať jej účelové, subjektívne hodnotenia jej zdravotného stavu, ale je potrebné hodnotiť jej zdravotný stav na základe lekárskych nálezov.

11.

K tvrdeniu žalobkyne, že správne orgány porušili ust. § 9 ods. 2 Správneho poriadku, v ktorom je ustanovené, že z prejednávania a rozhodovania pred správnymi orgánmi je vylúčený aj ten, kto sa v tej istej veci zúčastnil na konaní ako zamestnanec správneho orgánu iného stupňa, tak žalovaný uviedol, že k porušeniu tejto zákonnej podmienky nedošlo, nakoľko vo veci žalobkyňu posudzoval posudkový lekár prvostupňového správneho orgánu a posudkový lekár žalovaného, pričom žiadny z nich v minulosti nepôsobil na inom stupni pri posudzovaní žalobkyne. V tejto súvislosti ďalej uviedol, že právoplatným rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. zo dňa 19.06.2019 bolo rozhodnuté o zamietnutí žaloby žalobkyne proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 04.04.2016 o priznaní peňažného príspevku na osobnú asistenciu vo výške 1351 hod./rok.

12.

Pokiaľ ide o žalobkyňou uvádzané aktivity (štúdium na dvoch vysokých školách, rôzne dobrovoľnícke aktivity, rôzne občianske, kultúrne, voľnočasové a iné aktivity)a tvrdenie, že pri naplnení týchto aktivít potrebuje pomoc osobného asistenta pri činnostiach uvedených v prílohe č. 4 k , a to pri vstávaní, líhaní, polohovaní, umývaní, kúpaní, holení nôh, úprave nechtov, vyprázdňovaní čriev a mechúra, obliekaní spodnej časti tela, vyzliekaní spodnej časti tela, príprave jedla, podávaní liekov, nakupovaní, domácich prácach, starostlivosti o pomôcku, akútnom ochorení a pri preprave a premiestňovaní, pri vzdelávacích, občianskych a voľnočasových aktivitách, tak celkovo požadovala priznať na pomoc osobného asistenta pri týchto činnostiach 5199,25 hod./rok, t.j. 14,244 hod./deň, z toho na prepravu motorovým vozidlom a premiestňovanie 2000 hod./rok, t.j. 5,48 hod./deň, tak tieto považoval žalovaný za neprimerané. Z uvedeného je zrejmé, že žalobkyňa na uvedené činnosti žiada o priznanie osobnej asistencie denne 14,244 hodín. Ak teda žalobkyňa denne má 8-hodinový spánok, tak jej zostávajú na činnosti, ktoré nie sú upravené v prílohe č. 4 k denne cca 1,75 hod. denne. Znamená to, že v tejto 1,75 hod. sa žalobkyňa stretáva s manželom, deťmi, rodičmi, priateľmi, ktorí ju prídu navštíviť, sleduje televíziu, počúva rozhlas, číta literatúru, časopisy, píše žaloby, sťažnosti, žiadosti, odvolania, statusy, práce do školy atď., ale v neposlednom rade v tomto čase (1,75 hod.) sa pripravuje aj na plnenie úloh vyplývajúcich z úspešného štúdia na dvoch vysokých školách, t.j. minimálne sa pripravuje na skúšky. Z uvedeného je zrejmé, že žalobkyňa účelovo v žiadosti zjavne navýšila počet hodín osobnej asistencie, pričom žalovaný objektívne na základe posúdenia jej zdravotného stavu a sociálnych potrieb jej priznal počet hodín osobnej asistencie v rozsahu 1351 hod./rok. Zo žaloby je tiež zrejmé, že v nej deklaruje, že prítomnosť asistenta počas návštevy školy je pre ňu nutná. V žalobe však neuvádza aké činnosti jej asistent počas návštevy školy poskytuje. Poskytovanie pomoci osobného asistenta fyzickej osobe s ŤZP je podľa základnou podmienkou na priznanie peňažného príspevku na osobnú asistenciu. Žalobkyňa však bez akéhokoľvek zdôvodnenia asistentovej činnosti v žalobe žiada, aby jej bola priznaná osobná asistencia, a to len za prítomnosť asistenta v škole v rozsahu 560 - 600 hod./akademický rok. Vyhodnotením tohto tvrdenia žalobkyne v správnom konaní mal žalovaný za preukázané, že žalobkyňa počas sociálneho posúdenia uviedla, že žiada asistenta pri preprave do školy. Ani v odvolacom správnom konaní žalobkyňa nešpecifikovala u asistenta pomoc pri činnostiach, ktoré jej asistent poskytuje pri návšteve školy, okrem prepravy do tejto školy, a tá jej bola priznaná.

13.

Ďalej žalovaný uviedol, že z jeho strany nedošlo k porušeniu ust. , keď zo spisovej dokumentácie vyplýva, že so žalobkyňou bola zo strany prvostupňového správneho orgánu podrobne vykonaná sociálna posudková činnosť, čo potvrdzuje aj samotná žalobkyňa v žalobe. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že žalobkyňa bola posudzovaná dňa 05.11.2015 a 03.05.2018 posudkovým lekárom správneho orgánu, ďalej v dňoch 30.01.2018, 15.10.2019, 22.10.2019 a 28.11.2019, pričom žalobkyňa sa mala možnosť vyjadriť k svojim potrebám a podať návrhy na riešenie svojej sociálnej situácie. Okrem toho z komplexného posudku žalovaného zo dňa 13.05.2020 je zrejmé, že tento preskúmal aj podklad komplexného posudku - posudkového záveru úradu Dunajská Streda, ktorý bol vyhotovený na základe vykonanej posudkovej činnosti. Žalovaný nezistil žiadne nedostatky pri výkone sociálnej posudkovej činnosti prvostupňovým správnym orgánom, táto bola vykonaná v zmysle Znamená to, že žalovaný nezistil nedostatky v konaní prvostupňového správneho orgánu, ktorý postupoval v súlade so všetkými platnými procesnoprávnymi ustanoveniami, tento náležite zistil skutočný stav veci. Obsah posudkového záveru bol použitý v odvolacom správnom konaní a nebol žiadny zákonný dôvod pre vykonanie sociálnej posudkovej činnosti zo strany žalovaného a vyhotovenie nového posudkového záveru.

14.

K tvrdeniu žalobkyne, že pokiaľ posudkový lekár má pochybnosti o správnosti diagnostického záveru, tak ju mal predvolať, žalovaný uviedol, že žalobkyňa nešpecifikuje v čom došlo k nesprávnemu posúdeniu jej zdravotného stavu. V tejto súvislosti poukázal na lekársky posudok žalovaného zo dňa 03.05.2020, keď z tohto posudku je okrem iného zrejmé (viď neurologický nález MUDr. G. zo dňa 04.12.2019), že u žalobkyne je zdokumentovaná dobrá svalová sila a pohyblivosť na horných končatinách, nie sú zdokumentované poruchy úchopu a jemnej motoriky. Za tohto stavu žalobkyňa potrebuje čiastočnú pomoc asistenta pri kúpaní, obliekaní a vyzliekaní spodnej časti tela, holení nôh, pri nakupovaní, pri preprave a premiestňovaní, pri úprave nechtov na dolných končatinách, pri príprave a podávaní jedla, pri starostlivosti o pomôcku a pri akútnom ochorení. Ani z dodatočne doložených lekárskych nálezov k odvolaniu nie je zdokumentované funkčné zhoršenie alebo zlepšenie mobility a motoriky u žalobkyne. Okrem toho žalobkyňa bola osobne posúdená posudkovým lekárom dňa 05.11.2015 a 03.05.2018, do konania predložila lekárske správy a nálezy, takže posudkový lekár mal dostatočnú znalosť o zdravotnom stave žalobkyne a teda nemal pochybnosti o správnosti diagnostického záveru. Za tohto stavu preto nebol dôvod žalobkyňu predvolať na posúdenie jej zdravotného stavu.

15.

Vzhľadom k vyššie zisteným skutočnostiam žalovaný uviedol, že pri vydaní napadnutého rozhodnutia žalovaného nedošlo k porušeniu , a teda toto rozhodnutie bolo vydané v súlade s právnymi predpismi a s účelom tohto zákona. Žalobu žiadal ako nedôvodnú zamietnuť.

16.

Žalobkyňa v replike, ktorá obsahovo zodpovedá správnej žalobe reagovala na vyjadrenie žalovaného. Zdôraznila, že pri posudzovaní nároku na osobnú asistenciu z hľadiska počtu priznaných hodín je potrebné prihliadnuť na individuálne potreby každej osoby. Uviedla, že jej zdravotný stav sa napriek početným rehabilitáciám a jej veľkej snahe postupne zhoršoval. Poukázala na to, že jej početné aktivity ako aj jej snaha aktívne sa zapájať do spoločenského života odôvodňujú priznanie osobnej asistencie v rozsahu cca 13,5 hodín denne. Zdôraznila, že pri každom konaní žiadala, aby ju správne orgány kontaktovali, ak budú mať aj najmenšie pochybnosti o rozsahu žiadaných hodín. Mala za to, že žalovaný nezohľadnil jej potreby, v rozhodnutí žalovaného absentujú novozistené skutočnosti, pričom v rozhodnutí sú prekopírované zistenia z roku 2016 ohľadne jej zdravotného stavu. Ďalej uviedla, že napriek tvrdeniu žalovaného, že jej zdravotný stav je nezmenený, došlo zo strany správnych orgánov k zmenám ohľadne počtu priznaných hodín osobnej asistencie žalobkyni. Namietala, že nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že dňa 01.02.2011 jej zaniklo poskytovanie peňažného príspevku na osobnú asistenciu, pretože vo veci bola opakovane podaná kasačná sťažnosť. Poukázala tiež na to, že od roku 2018 súčasne študuje na dvoch vysokých školách (v roku 2016 študovala iba na jednej vysokej škole), čo nebolo zo strany správnych orgánov zohľadnené. Tiež sa jej rozšírili aj ďalšie aktivity (účasť v neziskových organizáciách, pracovné aktivity atď.), čo správne orgány pri posudzovaní jej nároku nezohľadnili. Namietala, že na posudzovanie jej zdravotného stavu nebola vôbec predvolaná (naposledy v roku 2015), napriek tomu, že mailom to vyslovene požadovala. V neposlednom rade poukázala na nezrovnalosti v diagnostických záveroch, ktoré vyplynuli zo samotných rozhodnutí žalovaného, keď jej žalovaný v rozhodnutí zo dňa 04.04.2016 priznal iba 1351 hodín osobnej asistencie, napriek tomu, že tvrdil, že „v bezbariérovom interiéri nie je menovaná schopná sa pohybovať bez pomoci inej fyzickej osoby, nielen s chodítkom ale ani na invalidnom vozíku“. Taktiež v rozhodnutí o úprave garážovej brány žalovaný dňa 02.02.2018 uviedol, že: „došlo k závažnej zmene zdravotného stavu v zmysle motoriky a mobility, teda aj schopnosti aktívne vykonávať pohyby na horných a dolných končatinách“, má hypotrofiu svalstva horných aj dolných končatín, multifaktoriálne vertigo, poruchu úchopovej schopnosti pravej ruky“. V závere svojej dupliky uviedla, že osobná asistencia má slúžiť k tomu, aby aj napriek ťažkému zdravotnému znevýhodneniu, v prípade telesného postihnutia aj napriek odkázanosti na invalidný vozík, dokázali tieto osoby žiť životom, akým žijú zdravý ľudia so všetkými právami a povinnosťami. Tiež poukázala na jednotlivé články Dohovoru o právach zdravotne postihnutých (čl. 5 ods. 1 Dohovoru a čl. 19 písm. b) Dohovoru), v ktorých je ustanovené, že zdravotne postihnuté osoby majú nárok na rovnakú ochranu zo zákona bez akejkoľvek diskriminácie a Slovenská republika je povinná zaručiť ťažko zdravotne postihnutým osobám právo na nezávislý spôsob života a začlenenie do spoločnosti, čo zahŕňa povinnosť členských štátov zabezpečiť prístup k podporným službám nevyhnutým pre nezávislý život v spoločnosti a pre začlenenie sa do nej.

Relevantná právna úprava

17. Podľa (ďalej aj ako „SSP“) sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.

18. Podľa , ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

19. Podľa vety prvej , správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.

20. Podľa , na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

21. Podľa cieľom úpravy právnych vzťahov uvedených v odseku 1 je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti za podmienok a v oblastiach ustanovených týmto zákonom.

22. Podľa sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia (ďalej len "") je zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia poskytovaním peňažných príspevkov na podľa tohto zákona alebo poskytovaním sociálnych služieb podľa osobitného predpisu. Za sa na účely tohto zákona považuje aj osobitná starostlivosť podľa osobitného predpisu.

23. Podľa sociálny dôsledok ťažkého zdravotného postihnutia je znevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba z dôvodu jej ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok a ktoré nie je schopná z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia prekonať sama.

24. Podľa v oblasti sebaobsluhy sa kompenzuje obmedzená schopnosť sebaobsluhy alebo strata schopnosti sebaobsluhy. Účelom v tejto oblasti je poskytnúť pomoc pri úkonoch sebaobsluhy alebo poskytnúť osobitnú starostlivosť podľa osobitného predpisu.

25. Podľa obmedzená schopnosť sebaobsluhy alebo strata schopnosti sebaobsluhy je stav, keď fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím v dôsledku poškodenia alebo straty telesných funkcií, zmyslových funkcií alebo duševných funkcií si sama nemôže zabezpečiť úkony sebaobsluhy, úkony starostlivosti o svoju domácnosť alebo realizovať základné sociálne aktivity.

26. Podľa o kompenzácii dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov

(1) Lekárska posudková činnosť na účely tohto zákona je: a) hodnotenie a posudzovanie zdravotného stavu, jeho zmien a porúch, ktoré podmieňujú zdravotné postihnutie fyzickej osoby, b) určovanie miery funkčnej poruchy, c) posudzovanie sociálnych dôsledkov v oblastiach kompenzácií, ktoré má fyzická osoba v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia, d) posudzovanie jednotlivých druhov odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, e) posudzovanie fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby vykonávať opatrovanie, f) posudzovanie fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím udeliť písomný súhlas podľa § 40 ods. 6, g) posúdenie potreby osobitnej starostlivosti podľa osobitného predpisu. 1)

(2) Lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár príslušného orgánu. Posudkový lekár pri vykonávaní lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje najmä s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo a s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore

pediatria, ktorý poskytuje všeobecnú ambulantnú starostlivosť pre deti a dorast, alebo s lekárom so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore a sociálnym pracovníkom príslušného orgánu.

(3) Pri výkone lekárskej posudkovej činnosti posudkový lekár vychádza z aktuálneho lekárskeho nálezu na účely , na účely preukazu, na účely parkovacieho preukazu, na účely posudzovania fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby vykonávať opatrovanie a posudzovania fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím udeliť písomný súhlas podľa (ďalej len "lekársky nález"), ak tento zákon neustanovuje inak. Vzor lekárskeho nálezu je uvedený v prílohe č. 1.

(4) Ak fyzická osoba v priebehu konania vo veciach , preukazu alebo parkovacieho preukazu predloží ďalšiu zdravotnú dokumentáciu, ktorá nie je obsahom lekárskeho nálezu, posudkový lekár túto zdravotnú dokumentáciu posúdi a zohľadní ju v lekárskom posudku.

(5) Posudkový lekár požiada poskytovateľa zdravotnej starostlivosti o kompletizáciu lekárskeho nálezu, ak je lekársky nález neúplný.

(6) Lekársky nález je na účely tohto zákona aktuálny, ak nie je starší ako šesť mesiacov.

(7) Posudkový lekár vychádza z lekárskeho nálezu, z ktorého vychádzal pri poslednom posúdení, ak od posúdenia fyzickej osoby podľa odseku 1 neuplynulo viac ako šesť mesiacov a nie sú známe nové skutočnosti o jej zdravotnom stave, ktoré podmieňujú zmenu miery funkčnej poruchy alebo zmenu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia.

(8) Posudkový lekár môže vychádzať aj z lekárskeho nálezu, ktorý je starší ako šesť mesiacov, ak je podľa posudkového lekára zdravotný stav fyzickej osoby chronický s trvalým poškodením a miera funkčnej poruchy je definitívna a od ďalšej liečby nemožno očakávať zlepšenie.

(9) Posudkový lekár môže predvolať fyzickú osobu na posúdenie jej zdravotného stavu, ak má pochybnosti o správnosti diagnostického záveru vyplývajúceho z predloženého lekárskeho nálezu alebo je potrebné overiť objektívnosť alebo úplnosť diagnostického záveru. V ostatných prípadoch posudkový lekár vykoná posúdenie bez prítomnosti posudzovanej fyzickej osoby.

(10) Posudkový lekár je povinný pozvať fyzickú osobu na posúdenie jej zdravotného stavu, ak o to táto fyzická osoba písomne požiada.

(11) Výsledkom lekárskej posudkovej činnosti je lekársky posudok, ktorý obsahuje mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, závery k jednotlivým druhom odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 14 a termín opätovného posúdenia zdravotného stavu, ak tento zákon neustanovuje inak. Vzor lekárskeho posudku je uvedený v prílohe č. 2.

27. Podľa § 14 ods. 3 zákona o peňažných príspevkoch, fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na osobnú asistenciu, ak je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby pri činnostiach uvedených v prílohe č. 4 a osobnou asistenciou sa dosiahne účel ustanovený v § 20 ods. 2.

28. Podľa na základe lekárskeho posudku podľa a na základe posudkového záveru podľa príslušný orgán vypracúva komplexný posudok na účely , ktorý obsahuje: a) mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, c) sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia vo všetkých oblastiach , d) návrh druhu peňažného príspevku na , e) vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na sprievodcu, f) vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom alebo či má praktickú slepotu alebo úplnú slepotu oboch očí, g) termín opätovného posúdenia zdravotného stavu, ak ho určí posudkový lekár, h) odôvodnenie komplexného posudku.

29.Podľa podkladom na rozhodnutie o peňažnom príspevku na je komplexný posudok.

30.Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

31.Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

32.Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom

33.Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy preskúmal napadnuté rozhodnutie ako i priebeh administratívneho konania predchádzajúceho jeho vydaniu, neviazanúc rozsahom a dôvodmi správnej žaloby ( ) a posudzujúc žalobu neformálne ( ), vychádzal zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia ( ), pričom na prejednanie veci samej nariadil podľa psím. b) pojednávanie na deň 18.10.2021, ktoré následne odročil za účelom vyhlásenia rozsudku na 08.11.2021 a dospel k záveru, že správna žaloba bola podaná dôvodne.

34.

Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiava argumentácie a dôvodov uvedených v žalobe, v ktorej podrobne rozpísala svoje námietky. Uviedla, že podľa jej názoru nemá správne určenú diagnózu a okrem toho počas posledných piatich rokov neboli v posudkoch, ktoré sú súčasťou tohto konania, zohľadnené jej ďalšie zdravotné problémy. Zdôraznila, že jej zdravotný stav sa postupne od roku 2015 zhoršuje, pričom poukázala na to, že v roku 2010 bol jej zdravotný stav celkom dobrý, keď v tomto čase jej bolo navrhnutých 1825 hodín osobnej asistencie, následne v roku 2014 posudkový lekár prvostupňového správneho orgánu dokonca skonštatoval, že osoby na vozíku nepotrebujú ani 1 hodinu osobnej asistencie a navrhol jej 0 hodín osobnej asistencie, pričom v tom čase dokonca musela vrátiť preukaz ZŤP, napriek tomu, že už bola 2 alebo 3 roky na invalidnom vozíku. Následne asi po 4 mesiacoch jej posudkový lekár na základe tých istých skutočností a toho istého zdravotného stavu navrhol, resp. priznal 2030 hodín osobnej asistencie, pričom v rámci odvolacieho správneho konania jej z týchto 2030 hodín osobnej asistencie bolo priznaných 1598 hodín 30 minút ročne, a to taktiež na základe tých istých lekárskych nálezov a nezmeneného zdravotného stavu. Následne od roku 2015 po jej ďalšom odvolaní žalovaný hodiny osobnej asistencie znížil na 1351 hodín ročne, napriek tomu, že jej zdravotný stav bol i v tomto období nezmenený. Poukázala ďalej na to, že nemôže bez pomoci druhej osoby, asistenta riadne žiť, pričom zo strany správnych orgánov je jej takéto právo odopreté. Uviedla, že napriek svojmu zdravotnému stavu študuje na dvoch vysokých školách, je študentkou štvrtého ročníka Univerzity Komenského v Bratislave na právnickej fakulte a tiež je súčasne študentkou druhého ročníka Sociálnej práce - doktorandské štúdium. Okrem toho je aktívne zapojená do pracovného pomeru, zakladá si vlastné občianske združenie a má aj ďalšie aktivity. Zdôraznila, že samotný žalovaný vo svojom rozhodnutí v roku 2016 konštatoval, že v jej prípade nie je možnosť sa riadne pohybovať v bezbariérovom prostredí, súčasne potvrdil, že osobnú asistenciu potrebuje, pričom správne orgány by mali vychádzať z individuálnych potrieb každej osoby. Poukázala tiež na to, že v jej prípade bolo zo strany žalovaného porušené ust. z ktorého vyplýva, že posudkový lekár môže predvolať fyzickú osobu na posúdenie jej zdravotného stavu, ak má pochybnosti o správnosti diagnostického záveru vyplývajúceho z lekárskych nálezov, čo v jej prípade podľa jej názoru jednoznačne nastalo, a to vzhľadom už na rôznych spôsobom žalovaným stanovené počty jednotlivých hodín osobnej asistencie počas predchádzajúceho obdobia. Mala za to, že žalovaný mal v rámci odvolacieho správneho konania ju prizvať na takéto odborné posúdenie, nakoľko o to požiadala e-mailom a tiež to spomínala aj sociálnym pracovníkom v čase, keď u nej vykonávali posudkovú činnosť.

35.

Poverený zástupca žalovaného žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, v plnom rozsahu sa pridržiaval argumentácie uvedenej v písomnom vyjadrení k žalobe. Uviedol, že žalovaný vychádzal z lekárskych posudkov, ktoré boli v rámci administratívneho konania v súvislosti s posudzovaním zdravotného stavu žalobkyne vyhotovené. Poukázal na to, že ohľadne zdravotného stavu žalobkyne boli vyhotovené štyri lekárske posudky, pričom tri z týchto posudkov boli vypracované v rámci prvostupňového správneho konania a jeden posudok zabezpečoval žalovaný. Mal za to, že posudky sú komplexné, úplné a tieto musel žalovaný rešpektovať. K samotnému počtu, resp. rozsahu hodín osobnej asistencie sa poverený zástupca žalovaného nevedel vyjadriť, pričom odkázal na stanovisko zo dňa 22.10.2020, ktoré je priložené k vyjadreniu žalovaného k žalobe a k tomuto stanovisku sú uvedené aj dôvody a argumentácia pokiaľ ide o priznaný rozsah počtu hodín osobnej asistencie žalobkyni. Pokiaľ ide o čerpanie peňažných príspevkov zo strany žalobkyne uviedol, že v období rokov 2013 až 2018 je bolo poukázaných 19.603,01 Eur, v roku 2019 vo výške 15.160,82 Eur a v roku 2020 vo výške 5.647,18 Eur. Pokiaľ ide o žalobkyňou namietané procesné pochybenie spočívajúce v tom, že ju žalovaný nepredvolal na posúdenie jej zdravotného stavu v rámci odvolacieho správneho konania, tak mal za to, že v tomto smere nedošlo k pochybeniu, nakoľko boli splnené podmienky na konanie v neprítomnosti žalobkyne, keď neboli vzhliadnuté pochybnosti v diagnostických záveroch posudkových lekárov. Okrem toho bola u žalobkyne vykonaná posudková činnosti v termínoch 15.10.2019, 22.10.2019 a 28.11.2019.

36.

Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že žalobkyňa si podala dňa 26.08.2019 na prvostupňový správny orgán žiadosť o zvýšenie rozsahu osobnej asistencie. Prvostupňový správny orgán na základe tejto žiadosti prehodnotil zdravotný stav a sociálne dôsledky žalobkyne a vydal dňa 23.01.2020 komplexný posudok, v ktorom konštatoval, že vzhľadom k tomu, že u žalobkyne nenastali skutočnosti, ktoré by odôvodnili zvýšenie počtu hodín osobnej asistencie na kalendárny rok, rozsah hodín ponecháva v pôvodnom rozsahu a to 1351 hodín na kalendárny rok. Za tohto stavu preto prvostupňový správny orgán nepriznal žalobkyni zvýšenie počtu hodín osobnej asistencie. Následne druhostupňový správny orgán ako odvolací orgán na základe podaného odvolania žalobkyne preskúmal kompletnú spisovú dokumentáciu, doplnil dokazovanie komplexným posudkom Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, odboru peňažných príspevkov na ŤZP a posudkových činností č. ÚPS/ÚS1/ SSVOPPKPC1/SOC/2020/6146 zo dňa 03.05.2020, v ktorom z medicínsko-posudkového hľadiska za najvážnejšie zdokladovaných ochorení považoval ochorenie zaradené podľa prílohy č. 3 Zákona o peňažných príspevkoch na ťažkého zdravotného postihnutia v časti V., bod 2.C, písm. a) - nervový systém (poškodenie mozgu, miechy a periférnych nervov), periférne neurogénne poruchy (poškodenie periférnych nervov), periférne neurogénne poruchy dolnej končatiny (pri obojstrannom postihnutí + 10%), plexus lumbosacralis „s mierou funkčnej poruchy v rozpätí 50 - 80%“. Miera funkčnej poruchy bola stanovená na 60% (50% plus 10%) v zhode s posudkovými lekármi prvostupňového správneho orgánu a na základe určenej miery funkčnej poruchy sa žalobkyňa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Posudzovanie zdravotného stavu posudzovanej osoby bolo uskutočnené komplexne na základe všetkých zdokumentovaných predložených objektívnych lekárskych nálezov a záverov vyšetrovacích metód v aktuálnom časovom slede, s vyjadrením sa k funkčnej poruche. Podľa pri posúdení zdravotného stavu posudkový lekár vychádza z odborných lekárskych nálezov lekárov, špecialistov v príslušnom špecializovanom odbore, ak pre ďalšie posúdenie zdravotného stavu nie je nevyhnutné vychádzať z lekárskeho nálezu. V aktuálne zdokumentovaných lekárskych nálezoch nie je zdokumentované zhoršenie zdravotného stavu u menovanej. Bolo zistené, že žalobkyňa trpí aj neurogénnou poruchou vyprázdňovania močového mechúra, používa pomôcky pre inkontinentných. Zdokumentovaná bola v minulosti rehabilitačná liečba viacúrovňového bolestivého chrbticového syndrómu a multifaktoriálne vertigo. V minulosti bolo vyslovené podozrenie na sklerózu multiplex, zdokumentované lekárske správy toto ochorenie u žalobkyne nepotvrdili. Tiež bola liečená gastroenterológom pre chronické poškodenie podžalúdkovej žľazy, mala ordinovanú substitučnú liečbu pankreatickými enzýmami na zlepšenie trávenia. Ma poruchu zraku, ktorú mala skorigovanú šošovkami, a okrem toho je liečená na vysoký krvný tlak, na liečbe nie zdokumentovaná tlaková dekompenzácia. Aktuálne nie je zdokumentovaná liečba chronickej chlamídiovej alebo mykoplazmovej infekcie, ani imunodeficientného stavu u menovanej, na ktoré bola liečená v minulosti. Podľa lekárskej posudkového záveru prvostupňového správneho orgánu žalobkyňa je odkázaná na pomoc osobného asistenta pri kúpaní, pri holení nôh, pri úprave nechtov, pri obliekaní spodnej časti tela, pri vyzliekaní spodnej časti tela, pri príprave jedla, pri podávaní jedla, pri nakupovaní, pri starostlivosti o pomôcku, pri akútnom ochorení a pri preprave a premiestňovaní. Pomoc osobného asistenta pri ostatných činnostiach, ktoré žalobkyňa žiadala, posudkovým lekárom prvostupňového správneho orgánu nebola navrhnutá.

37.

Ďalej bolo zistené, že v rámci odvolacieho správneho konania boli vydané štyri lekárskej posudky posudkových lekárov s vyjadrením sa k odkázanosti na činnosti osobnej asistencie uvedené v prílohe č. 4, z ktorých záverov vyplýva, že žalobkyňa je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby - osobného asistenta pri preprave a premiestňovaní, kúpaní, holení nôh, úprave nechtov, obliekaní spodnej časti tela, vyzliekanie spodnej časti tela, príprava jedla, podávanie jedla, nakupovanie, starostlivosť o pomôcku, pomoc pri akútnom ochorení. Štyria posudkoví lekári sa zhodli, že menovaná nie je odkázaná vzhľadom na funkčný stav horných a dolných končatín na pomoc osobného asistenta pri vstávaní, líhaní, pri polohovaní, pri umývaní, pri vyprázdňovaní čriev a mechúra, pri podávaní liekov a pri zabezpečovaní domácich prác. V komplexnom posudku odvolacieho orgánu bolo tiež uvedené, že rozsah osobnej asistencie bude ponechaný ako bol navrhnutý v komplexnom posudku zo dňa 30.11.2015. V oblasti sebaobsluhy určil odvolací orgán rozsah potrebnej osobnej asistencie len pri tých činnostiach podľa prílohy č. 4 k , ktoré boli objektivizované na základe dostupných lekárskych nálezov v čase posudzovania, a ktoré vymenoval posudkový lekár odvolacieho orgánu v lekárskom posudku a rovnako ďalší traja posudkoví lekári prvostupňového správneho orgánu.

38.

Odbor peňažných príspevkov na ŤZP a posudkových činností ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny na základe lekárskeho posudku a posudkového záveru o sociálnych dôsledkoch ťažkého zdravotného postihnutia ohľadne žalobkyne konštatoval, že menovaná v čase posudzovania spĺňala kritériá odkázanosti na osobnú asistenciu, nakoľko potrebuje čiastočnú pomoc inej fyzickej osoby v oblasti mobility a v oblasti sebaobsluhy. Na základe objektívneho posúdenia sociálnych dôsledkov žalobkyne dospel odvolací správny orgán k záveru, že navrhnutý rozsah hodín osobnej asistencie je pre menovanú adekvátny, že v roku 2015 bol navrhnutý nadčasovo s maximálnym prihliadnutím na objektívnu jej funkčnej poruchy s ohľadom a rodinné prostredie a s ohľadom na jej aktívny spôsob života prostredníctvom vzdelávania. Zo strany odvolacieho správneho orgánu bolo konštatované, že u žalobkyne nedošlo od posledného navrhnutia osobnej asistencie od roku 2015 k podstatným zmenám a preto ponechal vyššie uvedený rozsah osobnej asistencie.

39.

Ako už bolo vyššie spomínané, predmetom konania bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa o nevyhovení žiadosti žalobkyne zo dňa 26.08.2019 o priznanie peňažného príspevku na osobnú asistenciu.

40.

Podmienky priznania peňažného príspevku na osobnú asistenciu upravuje o peňažných príspevkoch na ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Ide o fakultatívnu dávku, ktorú správny orgán môže, ale nie je povinný priznať - nie je na ňu právny nárok. Súd pri preskúmaní takého rozhodnutia posudzuje len to, či správna úvaha nevybočila z medzí zákona. Samotná správna úvaha (správne uváženie) však musí vychádzať zo zistenia skutočného stavu veci, čo v danom prípade znamená zadováženie si dostatočných podkladov pre posúdenie zdravotného postihnutia a odkázanosti žalobkyne na požadovanú z hľadiska splnenia zákonných kritérií na jej priznanie. Tvorca zákona definuje osobnú asistenciu ako nástroj sociálnej pomoci určený pre občanov s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorí sú schopní samostatne si organizovať svoje aktivity a preberať za tieto aktivity zodpovednosť.

41.

Nakoľko neustanovuje obsahové náležitosti rozhodnutia vo veciach konania o peňažnom príspevku na osobnú asistenciu, je potrebné vychádzať pri vymedzení základných náležitostí rozhodnutia žalovaného, ktoré bolo vydané v konaní vo veciach ako aj pri vymedzení jeho minimálneho rozsahu, z príslušných ustanovení Správneho poriadku. Podľa a rozhodnutie žalovaného v predmetnej veci musí okrem iného obsahovať aj odôvodnenie, v ktorom správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. Riadne a logické a pre účastníka zrozumiteľné odôvodnenie sa pre neho stáva argumentom presvedčujúcim ho o zákonnosti vydaného správneho rozhodnutia alebo zdrojom argumentov na spochybnenie tohto rozhodnutia.

42.

Pokiaľ ide o predmetnú vec, tak z obsahu administratívneho spisu, ale ani z rozhodnutia žalovaného a prvostupňového správneho orgánu a podkladov rozhodnutí (komplexný posudok žalovaného a prvostupňového správneho orgánu) nevyplýva, že by nejakým relevantným spôsobom bolo posudzované a porovnávané, resp. skúmaný rozsah osobnej asistencie navrhnutý v komplexnom posudku zo dňa 30.11.2015 s rozsahom osobnej asistencie aký má žalobkyňa, potrebným v roku 2020. Podľa názoru správneho súdu konštatovanie žalovaného, že u žalobkyne nedošlo od posledného navrhnutia osobnej asistencie od roku 2015 k podstatným zmenám, a preto ponechal rozsah osobnej asistencie tak, ako v roku 2015, nemožno považovať za postačujúce, a to napriek viacerým zmenám, ktoré nastali u žalobkyne aj ohľadne zdravotného stavu, ako aj ďalších aktivít, čo žiadnym spôsobom nebolo porovnávané a zdôvodnené.

43.

V predmetnej veci nebolo sporné, že žalobkyňa je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá v dôsledku svojho zdravotného postihnutia vyžaduje celodenný dohľad. Na druhej strane je taktiež potrebné prihliadať na to, že žalobkyňa je spoločenská a má záujem vyvíjať a realizovať tak vzdelávacie ako aj voľnočasové aktivity aj mimo rodinného prostredia, a to aj bez účasti rodinných príslušníkov. Správne orgány sa touto argumentáciou žalobkyne dôsledne nezaoberali a v tomto smere zistené skutočnosti náležitým spôsobom nevyhodnotili. Napriek tomu, že hodnotenie a posúdenie zdravotného stavu posudzovanej osoby je v kompetencii posudkového lekára, rozhodnutie v konaní vydáva správny orgán, ktorý aplikuje právnu normu na zistený skutkový stav so zreteľom na tvrdenia a argumenty žiadateľa (účastníka konania). Nepostačuje preto stručné zdôvodnenie, že v komplexnom posudku nebolo navrhnuté kompenzovať sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutie príspevkom na osobnú asistenciu, resp. zvýšením rozsahu hodín osobnej asistencie.

44.

Pokiaľ žalobkyňa požiadala o príspevok na osobnú asistenciu a dôvodila na aký účel a z akých dôvodov oň žiada, bolo povinnosťou správnych orgánov vysporiadať sa s touto jej argumentáciou. Znamená to, že v lekárskom posudku je potrebné vyhodnotiť zdravotný stav žiadateľa vrátane ním tvrdených schopností; svoj záver musí odôvodniť presvedčivo z hľadiska kritérií vyžadovaných zákonom pre konkrétny peňažný príspevok na ťažkého zdravotného postihnutia.

45.

Obdobné sú požiadavky na výkon sociálnej posudkovej činnosti, ktorú vykonáva odborný sociálny pracovník. V zmysle ust. sociálny pracovník pri vykonávaní tejto činnosti, v rámci ktorej posudzuje individuálne predpoklady fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, spolupracuje najmä s posudkovým lekárom; v zložitých prípadoch nemožno vylúčiť zohľadnenie a vyhodnotenie aj iných podkladov na tom základe vypracovaný a riadne, presvedčivo odôvodnený záver o sociálnych dôsledkoch ťažkého zdravotného postihnutia v jednotlivých oblastiach a z neho vyplývajúci návrh konkrétnej . Úplnosťou a presvedčivosťou lekárskeho posudku a vykonaného sociálneho posúdenia sa musí správny orgán prvého a druhého stupňa zaoberať v komplexnom posudku ( ), vypracovávanom na ich základe. Závery komplexného posudku napríklad o sociálnych dôsledkoch ťažkého zdravotného postihnutia vo všetkých oblastiach a návrh druhu peňažného príspevku na , je potrebné taktiež riadne a presvedčivo odôvodniť, pričom sa to týka aj rozsahu hodín osobnej asistencie v prípade žalobkyne.

46.

Podľa názoru správneho súdu napadnuté rozhodnutie žalovaného vyššie uvedené náležitosti nespĺňa. Rozhodnutie žalovaného najmä neobsahuje úvahu správneho orgánu, ktorou sa spravoval pri vyvodení záveru, že pri preskúmaní ročného rozsahu hodín osobnej asistencie sa odvolací správny orgán stotožnil s posúdením z predchádzajúceho obdobia a to roku 2015 s následným konštatovaním žalovaného, že 1351 hodín na obdobie kalendárneho roka je v súčasnosti postačujúce a nie je dôvod na zmenu rozsahu hodín osobnej asistencie. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že žalovaný sa v odôvodnení rozhodnutia dostatočným spôsobom nevysporiadal s porovnaním vykonávania voľnočasových a vzdelávacích aktivít žalobkyne v čase posledného posudzovania jej zdravotného stavu, resp. rozsahu hodín osobnej asistencie so stavom súčasným, ako aj následnými zmenami v jej sociálnom statuse (žalobkyňa študuje na dvoch vysokých školách v súčasnej dobe a pribudli jej aj ďalšie aktivity). V tejto súvislosti

súd poukazuje na základný cieľ konania o kompenzácii, ktorým nepochybne je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti, vrátane nepriameho zabezpečenia nevyhnutných podmienok na uspokojenie základných životných potrieb za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti, minimalizácia sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, ktoré nie je postihnutá osoba schopná prekonať vlastným úsilím a prostriedkami, ako aj zmiernenie jej nepriaznivej sociálnej situácie. Správne orgány v danom prípade opomenuli, že podľa účelom osobnej asistencie je aktivizácia, podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a podpora jej nezávislosti a možnosti rozhodovať sa a ovplyvňovať plnenie rodinných rolí, vykonávanie pracovných aktivít, vzdelávacích aktivít a voľnočasových aktivít. Pre náležité odôvodnenie prijaté záveru žalovaného nepostačuje len konštatovanie, že zvýšenie počtu hodín osobnej asistencie po posúdení medicínskych a sociálnych kritérií, nebolo žalobkyni navrhnuté.

47.

V súvislosti s posudzovaním zdravotného stavu žalobkyne správny súd ďalej uvádza, že ust. oprávňuje posudkového lekára vykonať posúdenie zdravotného stavu fyzickej osoby bez jej prítomnosti, avšak pri splnení podmienky, že posudkový lekár vopred môže s vysokou pravdepodobnosťou vylúčiť pochybnosti o správnosti diagnostického záveru konštatovaného už prvostupňovým správnym orgánom. V danom prípade totiž žalobkyňa v rámci odvolacieho správneho konania namietala určený rozsah hodín osobnej asistencie a považovala ho za podhodnotený, pričom e-mailom žiadala, že sa osobne môže zúčastniť posudzovania jej zdravotného stavu, pričom žalovaný na túto jej požiadavku neprihliadal. V predmetnej veci by podľa názoru správneho súdu bolo v prípade žalobkyne vhodné, vzhľadom na závažnosť zdravotného postihnutia žalobkyne, naviac v prípade, ak zo strany posudkového lekára dochádza k posudzovaniu miery samoobsluhy, resp. určenia rozsahu hodín osobnej asistencie v číselných hodnotách, aby táto bola na takéto posúdenie jej zdravotného stavu predvolaná. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné tiež uviesť, že pokiaľ zo strany posudkového lekára žalovaného dochádza k posudzovaniu, či žalobkyňa nepotrebuje zvýšený počet hodín osobnej asistencie, je dôležité, aby rozhodnutie bolo v tejto časti aj riadne zdôvodnené. Práve odôvodnenie rozhodnutia má presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia.

48.

Z vyššie uvedených dôvodov správny súd rozhodnutie žalovaného zrušil ( ) a taktiež aj z dôvodu, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, pretože posúdenie zdravotného stavu pred odvolacím správnym orgánom bolo zrealizované v neprítomnosti žalobkyne, aj napriek tomu, že táto uvádzala, že sa môže osobne zúčastniť takéhoto posudzovania, a teda možno považovať túto jej požiadavku za jasne vyslovenú ( ), čím došlo k odňatiu možnosti účastníkovi riadne konať pred správnym orgánom ( ), v dôsledku čoho správny súd rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

49.

O trovách konania súd rozhodol postupom podľa tak, že v konaní úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov konania, o ktorých rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Trnave a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.