Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_28P-216-2020.pdf
PDF · 100.27 KB
Case nature
Area
Subarea
28P/216/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Farkašovou v právnej veci starostlivosti súdu o mal. X. Z., nar. XX.XX.XXXX a mal. Q. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., R. Š., F. XC, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, pochádzajúce z rodičov: matky J. Z., rod. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., R. Š., F. XC, právne zast. JUDr. Františkom Komkom, advokátom so sídlom Hlavná 27, Prešov a otca N. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., R. Š., F. XC, právne zast. JUDr. Michalom Kizákom, advokátom so sídlom Masarykova 2, Prešov, v konaní o zvýšenie výživného takto
rozhodol:
I. m e n í rozsudok tunajšieho súdu sp.zn. 27P/494/2016 zo dňa 22.11.2017 v časti výživného na mal. deti tak, že zvyšuje výživné zo strany otca na mal. X. zo sumy 130,- Eur mesačne na sumu 160,- Eur mesačne a na mal. Q. zo sumy 130,- Eur mesačne na sumu 180,- Eur mesačne, ktoré bude otec poukazovať k rukám matky, vždy do 15 dňa v mesiaci vopred, počnúc 01.09.2020 opakovane do budúcna,
II. d l ž n é výživné zo strany otca na mal. X. za obdobie od 01.09.2020 do 30.11.2021 vo výške 450,- Eur a na mal. Q. za obdobie od 01.09.2020 do 30.11.2021 vo výške 750,- Eur, je otec povinný zaplatiť k rukám matky v lehote 1 mesiaca odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku,
III. v prevyšujúcej časti návrh matky z a m i e t a,
IV. žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka si dňa 31.08.2020 podala návrh na zvýšenie výživného na mal. X. a mal. Q. zo sumy 130,- Eur mesačne, na sumu 300,- Eur mesačne, na každé mal. dieťa a to počnúc právoplatnosťou rozsudku, opakovane do budúcna.
2. Na pojednávaní 18.11.2020 matka trvala na podanom návrhu, bola ochotná súhlasiť s výživným 200,- až 220,- Eur na každé dieťa a navrhovala zvýšiť výživné od podania návrhu.
3. Otec s návrhom nesúhlasil, navrhoval zvýšenie max. na 150,- Eur mesačne. Poukazoval, že podľa neho zmena pomerov nenastala.
4. Kolízny opatrovník navrhoval zvýšenie výživného, ktoré je v záujme mal. detí, ale aby súd rozhodol na základe relevantných výdavkov a príjmov oboch rodičov.
5. Súd svojím rozsudkom zo dňa 18.11.2020 rozhodol tak, že:
I. m e n í rozsudok tunajšieho súdu sp.zn. 27P/494/2016 zo dňa 22.11.2017 v časti výživného na mal. deti tak, že zvyšuje výživné zo strany otca na mal. X. zo sumy 130,- Eur mesačne na sumu 160,- Eur mesačne a na mal. Lenku zo sumy 130,- Eur mesačne na sumu 180,- Eur mesačne, ktoré bude otec poukazovať k rukám matky, vždy do 15 dňa v mesiaci vopred, počnúc 01.09.2020 opakovane do budúcna,
II. d l ž n é výživné zo strany otca na mal. X. za obdobie od 01.09.2020 do 30.11.2020 vo výške 90,- Eur a na mal. Q. za obdobie od 01.09.2020 do 30.11.2020 vo výške 150,- Eur, je otec povinný zaplatiť k rukám matky v lehote 3 mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku,
III. v prevyšujúcej časti návrh matky z a m i e t a,
IV. žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
6. Krajský súd svojím uznesením zo dňa 29.07.2021 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vrátil vec na nové rozhodnutie s tým, že sa súd má náležite zaoberať zistením výšky príjmu otca zo zamestnania, či dosahuje aj iný príjem, na jeho schopnosti a možnosti, zdravotný stav. Bude sa zaoberať aj majetkovými pomermi na strane otca, či prevod majetku nebol v rozpore so záujmami maloletých detí.
7. Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, listinnými dôkazmi, a zistil tento skutkový stav:
8. Mal. deti pochádzajú z manželstva rodičov, ktoré bolo rozsudkom tunajšieho súdu 27P/494/2016 zo dňa 22.11.2017 rozvedené. Na čas po rozvode, bola schválená rodičovská dohoda tak, že mal. deti sa zverili do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na ich výživu po 130, - Eur na každé dieťa. V tom čase mala matka príjem 760,- Eur, otec 890,- Eur.
9. Matka poukazovala v návrhu na to, že sa pomery zmenili, uplynula doba troch rokov.
10. Otec naopak uvádzal, že nedošlo medzi účastníkmi k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia.
11. Rodičia absolvovali stretnutie s koordinátorkou v rámci interdisciplinárnej spolupráce, avšak neboli ochotní a schopní nájsť pri zvýšení výživného spoločný kompromis.
12. Matka na pojednávaní potvrdila, že výživné, ktoré bolo rozhodnuté pri rozvode, neodzrkadľovalo náklady, ktoré už vtedy s deťmi mala. Pri rozvode bola uzavretá rodičovská dohoda, ale nereflektovala všetky výdavky. Obe deti športujú a majú zdravotné problémy, najmä mladšia. X. je prváčka na strednej škole, výdavky matka dala do tabuľky. Mladšia dcéra má problémy s cukrovkou, potrebuje špeciálnu stravu a keďže je volejbalistka, podáva fyzický výkon, tak má ešte ďalšie výdavky. Zakupuje jej senzory, ktorý stojí 56,- Eur na dva týždne. Sú to senzory pre cukrovkárov a je to práve kvôli tomu športu. Obidve hrajú volejbal, ale mladšia je veľmi talentovaná, dokonca hrá už za ženy za reprezentáciu. Obom deťom platí paušál po 15,- Eur. Matka pracuje na Mestskom úrade, jej príjem je 1.158,- Eur priemerný. Výživné platí otec 260,- Eur. Má aj príspevok kvôli cukrovke mladšej dcéry, to je 19.94 Eur + rodinné prídavky 49,90 Eur. Bývajú s dcérami v rodinnom dome, za ktorý platí inkaso 150,- Eur, 27,- Eur za vodu. Matka potvrdila, že otec sa s deťmi nestretáva a nad rámec výživného neprispieva. Rodinný dom je spoločný s jej manželom a majetok sa stále rieši.
13. Otec potvrdil, že s deťmi sa stretáva málo, menej ako rok predtým. Keď sa stretávali, prispieval aj nad rámec výživného. Podľa neho sú deti pod tlakom matky a majú k nemu nevraživý vzťah. So staršou je aspoň v kontakte cez Messenger, s mladšou vôbec. Otec spochybnil výdavky matky uvedené v tabuľkách, že by dávala na každú z dcér 50,- Eur mesačne na oblečenie alebo 30,- Eur na hygienu. Taktiež poukazoval na to, že spláca napr. deťom i-phony, čo jednoducho sa mu vidí nadštandardné. Volejbal hrali aj predtým, takže nevidí nejaké zvýšenie výdavkov. Zmenu vidí len v manželkinom príjme, ktorý je vyšší. Pri rozvode ho mala 750,- Eur. Na rozdiel od neho, ktorý aj vtedy, aj teraz má príjem 900,- až 950,- Eur tak ako dokladoval. Býva v byte svojej sestry spoločne s matkou, na byt prispieva 150,- Eur. 260,- Eur platí výživné, 15,- Eur MHD, internet, televízor 20,- Eur, poplatok za mobil a paušál 48,- Eur,
leasing 240,- Eur a náklady spojené s autom, benzín 120,- Eur mesačne. Otec by súhlasil so zvýšením výživného na 150,- Eur. Čo sa týka staršej dcéry, poukazuje na to, že hoci nastúpila na strednú školu, je stále v tej istej budove. Otec aj spochybňoval to, že mladšia dcéra potrebuje senzor kvôli športovému výkonu, pretože pri cukrovke takýto senzor je nadštandard. Stačilo by klasické meranie inzulínu v krvi. Na otázku súdu, či otec si nemyslí, že práve to, že dcéra športuje a má v športe aj úspechy si vyžaduje nadštandardný prístup k liečbe cukrovky, jeho právny zástupca uviedol, že to predstavuje 1.440,- Eur ročne a v tomto kontexte poukazoval aj na to, že mladšia dcéra s ním vôbec nekomunikuje a otec teda nerozumie, prečo by mal platiť takýto nadštandard. Otec kupoval auto na leasing, pretože potrebujú auto, býva s mamou, tá má chalupu 130 km od Prešova, kde pravidelne chodievajú. Staré auto už nemohol používať, pretože neprešlo cez STK.
14. Po zrušujúcom uznesení krajského súdu a doplnenom dokazovaní, súd zistil nasledovné skutočnosti.
15. Otcov príjem bol preukázaný opisom mzdových listov zo Slovenskej pošty, kde čistý príjem otca je 970,- Eur. Súd mal preukázaný aj čistý príjem matky za obdobie roku 2021, jej čistý príjem je priemerne 1.100,- Eur.
16. Ak krajský súd vo svojom uznesení uviedol, že vymeriavací základ je 1.300,- až 1.420,- Eur a teda celkový príjem otca je 1.500,- Eur, to znamená vymeriavací základ, nie čistý príjem, ale hrubú mzdu. Súd vypočítal čistý príjem z opisu mzdových listov zo Slovenskej pošty, ktorá je štátnou akciovou spoločnosťou a nemá dôvod spochybniť takýto listinný dôkaz. Bolo preukázané aj to, že otec nedosahuje iný príjem.
17. Súd vykonal dokazovanie aj ohľadom bytu. Byt je vo výlučnom vlastníctve matky otca a kúpu tohto bytu v roku 2012 financovala otcova matka, pričom peniaze na kúpu tohto bytu poukázala matka z predaja rodinného domu po jej nebohom otcovi a bytu po bratovi otcovej matky.
18. Súd chce poukázať na to, že v roku 2012, kedy sa byt kupoval a bol uvedený otec ako 1/3-nový vlastník, samotná matka neuviedla, že by na kúpu tohto bytu išli finančné prostriedky z ich spoločných prostriedkov ako manželov, pretože v tom čase žili ako manželia a zrejme by vedela, že spoločné finančné prostriedky išli na kúpu tejto nehnuteľnosti. Súd preto nemá dôvod neveriť tvrdeniam otca, že neprispel na kúpu tohto bytu a preto následne previedol 1/3 späť na matku, keďže sa finančne na tomto byte nepodieľal. Samotná matka, ak by tvrdila niečo iné, preukázala by alebo by tvrdila, čo ani nerobila, že 1/3 bytu financovali zo spoločných prostriedkov, ktoré mal v tom čase otec, v čase trvania ich manželstva.
19. Otec tvrdil, že jeho práca v Slovenskej pošte je v rámci jeho kvalifikácie, pretože nie je IT-čkár, ukončil Fakultu prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov na Žilinskej univerzite v odbore prevádzka a ekonomika spojov o čom predložil doklad. Práca na pošte otca sa javí ako relevantná jeho vzdelaniu. Otec uviedol, že za obdobie zvýšenia výživného prispel na snowboard jednej dcére a druhej daroval 100,- Eur na sviatok. Problematickým sa aj v jeho výpovedi po zrušení pojednávania javil hlboký konflikt medzi nimi. Otec potvrdil aj to, že v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva mu bolo vyplatených 42.000,- Eur.
20. Právny zástupca matky založil do spisu dohodu, ktorú nakoniec manželia nepodpísali v rámci vyporiadania BSM, kde sa mal otec zaviazať zo 42.000,- Eur po 5.000,- Eur vložiť každej dcére na účet. Otec na to uviedol, že tieto peniaze sú z vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva a nebolo jeho povinnosťou z toho vyplácať maloleté deti.
21. Na záver právny zástupca matky tvrdil, že došlo k výraznému zlepšeniu finančnej situácie zo strany otca od posledného pojednávania k darovaniu jeho spoluvlastníckeho podielu matke z bytu a pri vyporiadaní BSM dostal 42.000,- Eur, čím sa zvýšili jeho majetkové pomery. Poukázal aj na maloleté deti, na to, že mal. Q. je šikovné dievča, je členkou reprezentačného družstva vo volejbale a zároveň má aj zvýšené výdavky ohľadne stravy, keďže je diabetička.
22. Právny zástupca otca naopak navrhoval, aby súd rozhodol tak, ako vo svojom prvom rozhodnutí a zvýšil výživné tak, ako to urobil pred rokom. Majetkové pomery otca sú rovnaké ako v čase poslednej úpravy, naopak matke sa zvýšil príjem takmer o 50% ako mala predtým.
23. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
24. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
25. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
26. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
27. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
28. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
29. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
30. Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
31. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
32. Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol vo veci opakovane rozhodnúť, je zmena pomerov. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne, okolnosťami na strane povinného resp. oprávneného alebo objektívne vývojom životných nákladov (§ 78 ods. 3 Zákona o rodine). V zmysle judikatúry, je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti zmeny pomerov, avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. Nestačí úvahu súdu o tom, že doterajšie výživné je neprimerané. Pokiaľ by súd nemal preukázanú zmenu pomerov a rozhodol by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, šlo by vlastne o neprípustné preskúmavanie, reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia.
33. V tejto súvislosti, súd chce poukázať na vyjadrenie matky, ktorá uvádza, že pred dvoma rokmi uzavrela rodičovskú dohodu, ale rodičovská dohoda nereflektovala všetky náklady, ktoré s deťmi má. Súd však poukazuje na to, že rozhodnutie o zmene vyživovacej povinnosti nereparuje predchádzajúce rozhodnutie súdu. Vychádza len z relevantnej zmeny pomerov. Taktiež dáva do pozornosti matky, že každé mal. dieťa, by si zaslúžilo vyšší životný štandard, ale výživné vždy reflektuje na pomery oboch rodičov, teda na ich reálny príjem a nie na priania, túžby aký by deti mali mať životný štandard. Tak nedá súdu nepripomenúť matke, že aj predchádzajúce rozhodnutie súdu, kde bola uzavretá rodičovská dohoda reflektovala podľa pripojenej zápisnice reálne pomery medzi účastníkmi.
34. Aj po doplnenom dokazovaní po zrušujúcom uznesení krajského súdu, súd mal za nepochybne preukázané, že otcov príjem sa nezmenil, ak len tak minimálne, kdežto matkin príjem sa zmenil
výraznejším spôsobom. Matka mala príjem okolo 760,- Eur v čase rozvodu, v súčasnej dobe to je cez 1.100,- Eur mesačne. Čo sa týka namietaného prevodu, ktorý otec urobil na svoju matku, a teda 1/3 bytu, súd poukazuje na konpet celého príbehu a na to, že sa jedná o prevod majetku medzi blízkymi príbuznými s tým, že v roku 2012 na predmetný byt dala peniaze matka otca, čo nespochybnila matka, pretože v tom čase ešte boli obaja rodičia manželia. Toto sú fakty a akékoľvek ďalšie úvahy by boli len špekuláciami, ktoré sú právne nepodložené. Na dôvažok, súd chce povedať, že vlastníctvo 1/3 bytu samo o sebe neprináša nejaký výrazný benefit, keďže otec by nebol väčšinovým vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. Súd uzatvára, že táto okolnosť nebola pre súd sporná, ani relevantná pre rozhodovanie.
35. Bolo tiež preukázané a nepoprela to ani jedna strana, že pri vyporiadní BSM otec dostal finančné prostriedky vo výške 42.000,- Eur. Túto skutočnosť súd bral do úvahy, ale výrazným spôsobom nezasiahla do výšky vyživovacej povinnosti, poukazujúc na to, že finančné prostriedky z vyporiadania BSM nemajú a priori slúžiť na výživné a poukazujúc na to, že otec nemá zabezpečené vlastné bývanie a preto tieto finančné prostriedky súd nepovažuje ako niečo navyše, ale ako to, čo patrilo otcovi z manželstva s matkou mal. detí. Táto skutočnosť bola zohľadnená pri platbe dlžného výživného, pri určení výšky výživného však nezohrala relevantnú úlohu, keďže otcov príjem je stabilný a pravidelný.
36. Dôvod na zvýšenie výživného však rozhodne stále trvá, tak ako to súd uvádzal vo svojom prvom rozhodnutí v danej veci v novembri 2020, pretože zmena pomerov nastala na strane mal. detí.
37. Súd zvýšil výživné na mal. deti, pretože zmenu pomerov videl na strane mal. detí a to nasledovne. Pri mal. X. sa jedná o skutočnosť, že v septembri 2020 nastúpila na strednú školu. Neobstojí tvrdenie otca, že stredná škola je v tej istej budove, pretože nástup na strednú školu neznamená len zmenu budovy, ale aj zmenu spôsobu života mladého človeka. Je súdnou praxou ustálené, že zmena prechodu na iný stupeň školy, v tomto prípade na strednú školu, znamená zvýšené náklady. Mal. X. je aj staršia a hlavne vo veku, kedy má zvýšené náklady nielen na stravu a napr. drogériu, ale aj napr. na sociálny život primeraný stredoškolákom. Nepochybne aj aktívne športovanie znamená zvýšené výdavky a súd súhlasí s tým, že toto aktívne športovanie bolo aj v predchádzajúcej úprave, preto dôraz pri mal. X. súd bral práve na zmenu školy, nástup na strednú školu a adolescentný vek, ktorý sám o seba znamená zvýšené výdavky pre matku.
38. Pri mal. Q. súd zvýšil výživné až o 50,- Eur, na sumu 180,- Eur mesačne, pretože zmenu pomerov na jej strane súd vnímal výraznejším spôsobom ako pri X.. Mal. Q. má zdravotné problémy a súhlasí súd s tým, že tieto zdravotné problémy - diabetes, mala aj v čase predchádzajúcej úpravy. Avšak to, že sa jej v športe darí a teda aj s týmto súvisí nadštandardný prístup k liečbe diabetes, súd nepovažuje na rozdiel od otca ako nadštandardný výdavok, práve naopak. Otec by sa mal tešiť z toho, že dcéra, napriek svojmu ochoreniu je aktívna v športe, dosahuje takéto výsledky a určite by si zaslúžila podporu zo strany oboch rodičov. Súd preto nepovažuje zvýšené výdavky pri liečbe diabetes, ktoré deklarovala matka za nadštandard, práve v súvislosti s jej aktivitami a úspechmi v športe. Je zarážajúce, že otec nadštandard pri liečbe diabetes nedáva do súvislosti s podporou dcéry pri športovaní, ktoré je mimoriadne dôležité práve pri jej ochorení, ale dáva do súvislosti s neochotou dcéry komunikovať s ním. Toto prenášanie bremena platenia výživného k ich vzájomnému vzťahu je z otcovej strany nepochopenie rodičovskej kompetencie v tomto smere. Na mal. Q. a súd chce zvýrazniť jej vek, ktorá má 14 rokov, nemôžu byť kladené požiadavky, aby kvôli financiám sa usilovala o zlepšenie vzťahu s otcom. Práve naopak, nepodmienečná láska zo strany rodiča dokáže obnoviť narušený vzťah. Nie kupovanie si dieťaťa, ale záujem o neho prejavovaný skutočnými a ústretovými skutkami.
39. Keďže súd zvýšil výživné od podania návrhu, teda od septembra 2020, otcovi vznikol dlh za obdobie 15 mesiacov pri mal. X. 450,- Eur (15x30) a pri mal. Q. 750,- Eur (15x50) s tým, že súd zaviazal otca zaplatiť tento dlh v lehote jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozsudku a to z dôvodu, že otec má finančné prostriedky z vyporiadania BSM a môže tento dlh uhradiť v podstate vzápätí.
40. V prevyšujúcej časti, súd návrh matky zamietol a to v kontexte vyššie uvedeného zdôvodnenia poukazujúc na reálnosť príjmu oboch rodičov.
41. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Prešov na Krajský súd v Prešove, v piatich vyhotoveniach.
Podľa § 363 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).