Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_12Co-30-2021.pdf
PDF · 118.33 KB
Case nature
Area
Subarea
12Co/30/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr. Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej v právnej veci žalobcu: U. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX/XX, XXX XX U., zastúpeného JUDr. Petrom Havlíkom, advokátom so sídlom Podzámska 18, 949 01 Nitra, proti žalovanému: G.. T. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX/XXXC, XXX XX U., zastúpeného advokátskou kanceláriou CIMMERMANN, s.r.o., so sídlom Ľ. Podjavorinskej 1735/23, 953 01 Zlaté Moravce, o zaplatenie sumy 5.000 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 25C/64/2017-254 zo dňa 15.12.2020 v spojení s opravným uznesením č. k. 25C/64/2017-261 zo dňa 15.12.2020 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výrokoch I., III. a IV. p o t v r d z u j e .
Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 4.439,15 eura s 5,05% úrokom z omeškania ročne od 22.10.2015 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a žalobu v časti sumy 394,85 eura žalobu zamietol. Zároveň rozhodol, žalobcovi voči žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 77,56 % do 06.02.2018 a v rozsahu 83,66% od 07.02.2018. Žalovaného zaviazal zaplatiť na účet Okresného súdu Nitra trovy konania v sume 3,41 eura do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 5.000 eur z titulu bezdôvodného obohatenia, pretože vozidlo žalobcu spôsobilo žalovanému škodu na majetku. Žalovaný žiadal od žalobcu škodu spôsobenú porušením povinnosti, na základe čoho mu žalobca zaplatil dňa XX.XX.XXXX a dňa XX.XX.XXXX spolu sumu 5.000 eur. Na základe nahlásenej poistnej udalosti zo dňa XX.XX.XXXX O., Y..X.., poskytla žalovanému náhradu škody v sume 1.139,15 eura a žalobca zaplatil poisťovni regres v sume 1.121,10 eura. Dôsledkom uvedeného konania sa žalovaný na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil. Listom zo dňa XX.XX.XXXX vyzval žalovaného na vrátenie bezdôvodného obohatenia. Žalovaný dobrovoľne neplnil. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz, proti ktorému žalovaný podal včas odpor s odôvodnením a namietal, že skutočná škoda bola vyššia, ako plnila poisťovňa spoločne so zálohou žalobcu v sume 5.000 eur.
2. Súd po vykonanom dokazovaní konštatoval, že vozidlo žalobcu dňa XX.XX.XXXX spôsobilo žalovanému škodu na majetku. Na základe nahlásenej poistnej udalosti zo dňa XX.XX.XXXX poisťovňa poskytla žalovanému náhradu škody v sume 1.139,15 eura, pričom vykonala obhliadku a bol spísaný súpis škôd. V priebehu konania žalovaný nešpecifikoval rozsah škody v inom rozsahu, ako zistila poisťovňa. V rámci riešenia poistnej udalosti poisťovňa vyhodnotila výšku škody v sume 1.335,15 eura a spoluúčasť poškodeného bola 166 eur a odpočet hodnoty zbytkov bol 30 eur. Žalobca zaplatil
poisťovni regres v sume 1.121,10 eura. Žalovaný žiadal od žalobcu náhradu škody, na základe čoho mu žalobca zaplatil dňa XX.XX.XXXX a dňa XX.XX.XXXX spolu 5.000 eur. Dohodli sa, že ak budú náklady nižšie, rozdiel mu žalovaný vráti. Podľa žalobcu dôsledkom uvedeného konania sa žalovaný na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil, keď nepreukázal tvrdenie o výške škody. Listom zo dňa XX.XX.XXXX žalobca vyzval žalovaného na vrátenie bezdôvodného obohatenia, no žalovaný dobrovoľne neplnil s odôvodnením, že reálna škoda bola vyššia, ako plnila poisťovňa, lebo brána stála 1.500 eur a náklady na opravu boli 600 eur. Podľa svedka brána stála 1.800 eur, práca 1.500 eur a materiál 1.500 až 1.800 eur. Žalovaný doklady nemal a predložil len cenovú kalkuláciu, podľa ktorej by cena brány s prácou bola 1.206 eur a motor by stál 540 eur. Podľa žalovaného žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal výšku bezdôvodného obohatenia, resp. škody. Súd o žalobe rozhodol dňa 06.02.2018 rozsudkom, ktorým žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 4.834 eur s 5,05% úrokom z omeškania ročne od 22.10.2015 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu zamietol. Na základe odvolania žalovaného odvolací súd tento rozsudok vo výroku o priznaní uvedenej sumy a vo výroku o trovách konania zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
3. Žalobca uviedol, že znalec ohodnotil škodu spôsobenú žalobcom na majetku žalovaného na sumu 1.700 eur, pričom žalovaný dostal od poisťovne sumu 1.139 eur a od žalobcu sumu 5.000 eur, hoci škoda spôsobená žalobcom a neuhradená žalovaným bola vo výške 561 eur. Žalovaný sa tak na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil o sumu 4.439 eur. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní po vykonaní dokazovania uviedol, že žalovaný v podanom odvolaní namietal neúplné zistenie skutkového stavu veci, v dôsledku nevykonania navrhovaného znaleckého dokazovania, ktorý bol prvýkrát navrhovaný XX.XX.XXXX. Výška škody vyčíslená poisťovňou bola podľa žalovaného spochybnená a nebolo ju možné stotožniť so skutočnou škodou, ktorá by bola hodnoverne preukázaná navrhnutým znaleckým posudkom. Súd aj v nadväznosti na dôvody zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu nariadil vo veci znalecké dokazovanie za účelom stanovenia výšky škody na majetku žalovaného v dôsledku škodovej udalosti zo dňa XX.XX.XXXX spôsobenej vozidlom žalobcu. Zo záverov znaleckého posudku č. XX/ XXXX vypracovaného znaleckou organizáciou C., X..H..E.., C. XX, XXX XX W., ev. č. XXXXXX, zo dňa XX.XX.XXXX vyplynulo, že výška škody spôsobená na nehnuteľnom majetku žalovaného bola 1.700 eur. Výpočet výšky škody vychádzal z ceny demontáže vrát a vrátok na oplotenie s plochou jednotlivo od 6 do 10 m2 vo výške 24,17 eura, búrania železobetónového nadzákladového muriva vo výške 121,48 eura, prenájmu kontajnera 2 m3 vo výške 150 eur, stavby oplotenia s opotrebením 2,5 roka vo výške 817,77 eura, projektovej práce vo výške 300 eur s DPH vo výške 282,69 eura.
4. Z právneho hľadiska súd posudzoval vec s odkazom na ustanovenie § 420 ods. 1, 2, § 442 ods. 1, 3, § 451 ods. 1, 2 a § 559 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ktoré v odôvodnení svojho rozsudku citoval. Konštatoval, že žalovaný získal na úkor žalobcu majetkový prospech bez právneho dôvodu, lebo bolo preukázané a žiadnou zo strán sporu to nebolo spochybnené, že žalobca svojim vozidlom spôsobil žalovanému škodu, ktorej výška však zostala sporná. Žalovaný si na základe poistnej zmluvy uplatnil náhradu škody v poisťovni, ktorá uhradila sumu 1.139,15 eura a zároveň mu aj žalobca poskytol zálohu na škodu v sume 5.000 eur, ktorú sa mu žalovaný zaviazal vrátiť v prípade nižšej škody. Žalovanému tak bola škoda uhradená v úhrne vo výške 6.139,15 eura. Žalovaný žalobcovi výšku škody nedokladoval a tvrdil, že škoda bola v takej výške aj spôsobená. V predmetnom konaní to však nijako nepreukázal. V konaní bola na základe dokladov predložených poisťovňou preukázaná výška škody v sume 1.305,15,- eura (suma 1.335,15 - 30 hodnota zbytkov, ktorá žalovanému zostala). Podaným znaleckým posudkom bolo pritom preukázané, že výška škody skutočne spôsobená na nehnuteľnom majetku žalovaného bola vo výške 1.700 eur a vzhľadom na to súd ustálil, že žalovanému bola v dôsledku porušenia povinnosti žalobcu spôsobená škoda vo výške 1.700 eur, a nie vo výške 6.139,15 eura. Poisťovňa žalovanému nepreplatila spoluúčasť v sume 166 eur. V tejto časti súd žalobu prvým rozsudkom zo dňa 06.02.2018 zamietol z dôvodu, že žalovaný mal zákonný nárok na náhradu tejto škody priamo od škodcu - žalobcu, pričom tento výrok nebol odvolaním napadnutý. Žalovaný mal voči žalobcovi po poskytnutí poistného plnenia nárok na náhradu škody vo výške 560,85 eura (spôsobená škoda 1.700 eur - 1.139,15 eura plnenie poisťovni). Vo zvyšku v sume 4.439,15 eura bolo plnenie žalobcu žalovanému bez právneho dôvodu. Žalovaný nemal žiaden zákonný dôvod na uvedenú sumu od žalobcu, keďže mu v takejto výške škoda nevznikla a ani neexistoval nijaký iný zákonný či zmluvný záväzok, z ktorého by vyplýval jeho nárok v takejto výške. Škodu v uvedenej výške nepreukázal a zároveň ním navrhnutým znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že tieto náklady na odstránenie škody ani reálne nevynaložil. Súd teda rozhodol, že žalobca má sumu 4.439,15 eura zaplatiť žalovanému ako bezdôvodné obohatenie. V časti
o zaplatenie sumy 394,85 eur súd žalobu zamietol (nárok na náhradu škody voči žalobcovi 560,85 eura
- zákonný nárok na náhradu spoluúčasti žalovaného voči žalobcovi 166 eur).
5. Súd prvej inštancie návrh žalovaného na doplnenie dokazovania výsluchom znalca, ktorý vypracoval znalecký posudok, zamietol z dôvodu, že znaleckým posudkom bola výška škody preukázaná bez akýchkoľvek pochybností a nebola spochybnená žiadnymi relevantnými tvrdeniami či dôkazmi. Námietku žalovaného, že sa mu znalecký posudok zdá byť neobjektívny, neakceptoval, lebo objektívnosť znaleckého posudku nebola spochybnená a výsluch znalca by bol nadbytočný a nehospodárny. Žalovaný mal totiž dostatok času na prípadné predloženie dôkazov o výške škody, čo však nevyužil. Odo dňa prevzatia finančných prostriedkov sa s plnením žalovaný dostal do meškania a súd ho preto podľa § 517 Občianskeho zákonníka a nariadenia vlády č. 87/1995 Z .z. zaviazal na príslušný úrok z omeškania.
6. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že pomerne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania do 06.02.2018 v rozsahu 77,56 % (88,78 - 11,22). Žalobca žiadal sumu 5.000 eur, v priznanej časti 4.439,15 eura bol úspešný v rozsahu 88,78 %, v zamietnutej sume 560,85 eura bol neúspešný v rozsahu 11,22 %. Po vrátení veci prvostupňovému súdu na opätovné prejednanie a rozhodnutie bol predmetom sporu nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 4.834 eur (žalovaný nárok vo výške 5.000 eur - priznaná a odvolaním nenapadnutá spoluúčasť žalovaného 166 eur). Preto bol pomerne úspešnému žalobcovi priznaný nárok na náhradu trov konania od XX.XX.XXXX v rozsahu 83,66 % (91,83-8,17). Predmet sporu od XX.XX.XXXX bol vo výške 4.834 eur, v priznanej časti 4.439,15 eura bol žalobca úspešný v rozsahu 91,83 %, v zamietnutej sume 394,85 eura bol neúspešný v rozsahu 8,17 %. Znalecká organizácia si za vypracovanie znaleckého posudku vyúčtovala znalečné vo výške 503,41 eura a keďže preddavok zaplatený žalovaným vo výške 500 eur na vypracovanie znaleckého posudku nepostačoval na úhradu celého znalečného, súd zaviazal žalovaného ako pomerne neúspešného v konaní na úhradu trov konania vo výške 3,41 eura. Pomerné vyporiadanie strán za znalečné náklady bude predmetom uznesenia o samotnej výške trov.
7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý uviedol, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, keď nevykonal všetky navrhované dôkazy, a to výsluch znalca G.. F. X., F.., k záverom znaleckého posudku a spôsobu jeho výpočtu. Výška škody uvedená poisťovňou O., Y..X.., a znaleckým posudkom bola spochybnená výpoveďou svedka, ktorý opísal skutkové okolnosti popierajúce akékoľvek finančné nároky žalobcu. Škodu určenú znaleckým posudkom vo výške 1.700 eur nemožno stotožniť so skutočnou škodou z dôvodu, že znalec nevykonal obhliadku na mieste a vychádzal iba z fotodokumentácie. Pri svojom výpočte nezohľadnil reálne náklady potrebné na opravu múrika a brány, ktorá bola spôsobená škodlivým konaním žalobcu s jeho motorovým vozidlom. Navrhovaný výsluch znalca by bol spôsobilý hodnoverne preukázať skutočné náklady, ktoré musel vynaložiť a ktoré boli rozdielne, než tie, ktoré sú uvádzané v znaleckom posudku. Súd prvej inštancie nevykonal uvedený dôkazný prostriedok (znalecký posudok) bez toho, aby v odôvodnení rozsudku dostatočne svoj postup vysvetlil. Takýmto rozhodnutím bol žalovaný postavený do podstatne nevýhodnejšej pozície ako druhá strana v konaní, a zároveň došlo aj k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, pretože odôvodnenie rozsudku je nepresvedčivé a nepreskúmateľné, čo je v rozpore s ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Takto mu bola odopretá možnosť konať pred súdom, čím bolo zasiahnuté do jeho práva v zmysle čl. 46 Ústavy SR a v zmysle čl. 6 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, pretože každé rozhodnutie súdu musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Súd nevykonal ním navrhnutý dôkaz, hoci mohol mať pre rozhodnutie podstatný význam, resp. pri rozhodovaní o tom, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná, nerešpektoval princíp „rovnosti zbraní“. Pokiaľ súd odmietol vykonať v konaní navrhovaný dôkaz (výsluch znalca) na zistenie rozhodujúcej skutočnosti, t. j. na skutočnú výšku škody, zasiahol i v zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, Ústavného súdu Slovenskej republiky a ESĽP do práva na spravodlivý proces a do práva na presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia. Až po vykonaní tohto dôkazu mohol súd v rámci zásady voľného hodnotenia dôkazov hodnotiť vykonané dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti, pričom odôvodnenie o hodnotení rozhodujúcich dôkazov musí byť presvedčivé, rozumné, inštančne preskúmateľné a nesmie byť svojvoľné, resp. arbitrárne. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a žalobu zamietol.
8. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Nestotožnil sa s dôvodmi odvolania žalovaného, pretože súd prvej inštancie vo veci rozhodol správne v nadväznosti na znalecký posudok. Výšku škody zistenú podľa tohto znaleckého posudku nemožno
spochybniť svedeckou výpoveďou syna žalovaného, ktorý nemá odborné vedomosti a nie je ani príslušným znalcom. Žalovaný sa obohatil na úkor žalobcu vo výške uvedenej vo výroku rozsudku, pričom od začiatku sa snažil oddialiť rozhodnutie súdu a až na vytýčenom pojednávaní navrhol vykonať dôkaz, ktorého vykonanie mohol navrhnúť už predtým. Súd pritom strany vyzýval na vyjadrenie k znaleckému posudku, no žalovaný namiesto toho, aby navrhol výsluch znalca, tak si tento návrh opätovne ponechal až na pojednávanie. Keby žalovaný postupoval svedomito, navrhoval by dôkazy včas. Čo sa týka námietky o nedostatočnom odôvodnení rozsudku, s tým žalobca nesúhlasil, pretože podľa neho rozsudok spĺňa náležitosti v zmysle § 220 ods. 2 CSP. Právo na spravodlivý súdny proces neznamená právo strany sporu byť úspešná a súd sa nemusí zaoberať so všetkými argumentmi procesných strán, ak sú z odôvodnenia zrejmé všetky rozhodujúce skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia.
9. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 219 ods. 3 CSP) a po prejednaní veci urobil záver, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené. Preto tento rozsudok v napadnutej časti vo výrokoch I., III. a IV. podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Zároveň aplikoval ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd v nadväznosti na odvolacie dôvody odvolania žalovaného poukazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie a na dôvažok dodáva nasledovné:
10. Predmetom tohto sporu podľa obsahu spisu je žaloba podaná dňa XX.XX.XXXX na Okresný súd W. W., ktorou sa žalobca domáha zaplatenia sumy 5.000 eur s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia, keďže dňa XX.XX.XXXX v obci U. spôsobil motorovým vozidlom (vyradeným z evidencie), nezabezpečením proti pohybu, škodu na majetku žalovaného - oplotenia rodinného domu, a následne mu zaplatil preddavok na opravu v sume 5.000 eur tak, ako je to opísané vyššie v bode 1. odôvodnenia tohto rozsudku. Žalovanému však následne škodu čiastočne hradila poisťovňa z titulu poistnej udalosti a túto vyčíslila v omnoho nižšej sume, než v akej žalobca poskytol žalovanému uvedený preddavok, t.j. vo výške 1.335,15 eura, pričom z tejto sumy odpočítala tzv. spoluúčasť poškodeného v sume 166 eur a aj hodnotu zvyškov v sume 30 eur. Poisťovňa si potom proti žalobcovi uplatnila náhradu škody tzv. regresom v sume 1.121,10 eura vo výške poistného plnenia, ktorú jej žalobca zaplatil. Celkove teda žalobca z titulu uvedenej poistnej udalosti znášal škodu vo výške 6.121,10 eura. Predmetom konania bolo teda právo žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 5.000 eur z titulu zaplatenia vyššieho preddavku na krytie nákladov na opravu poškodeného múra a brány, ktorú mu žalovaný nevrátil. Po tom, čo v poradí prvý rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť v zamietajúcej časti, t. j. v sume 166 eur s príslušenstvom, predmetom konania zostala suma 4.834 eur s príslušenstvom.
11. Proti platobnému rozkazu vydanému podľa zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o upomínacom konaní“) podal žalovaný odpor s odôvodnením. V odpore o. i. uviedol, že so žalobcom sa dohodli, že po skončení likvidácie poistnej udalosti poisťovňou mu sumu, ktorá bude vyplatená, nad rámec skutočnej škody vráti späť; náklady na opravu však boli vyššie, ako poistná náhrada. Žalobca v reakcii na podaný odpor navrhol v konaní pokračovať, a tak Okresný súd W. W. podľa § 14 ods. 3 zákona o upomínacom konaní postúpil vec Okresnému súdu Nitra ako súdu príslušnému na prejednanie a rozhodnutie veci. Žalobca sa k odporu žalovaného vyjadril tak, že žalovaný nepreukázal skutočnú výšku škody a dôkazné bremeno si v podanom odpore nesplnil, lebo v ňom mal aspoň označiť navrhované dôkazy, čo neučinil. Žiadal preto, aby súd nepripustil ďalšie navrhované dôkazy zo strany žalovaného, ktorý ich mal označiť v odpore, keďže o nich musel vedieť. Žalovaný v priebehu konania navrhol vyžiadať si odborné vyjadrenie od odborne spôsobilej osoby, prípadne nariadiť znalecké dokazovanie a ustanoviť znalca na výpočet výšky škody na poškodenej bráne a oplotení rodinného domu, keďže náklady na opravu vyčíslené poisťovňou podľa neho nezodpovedajú skutočne vynaloženým nákladom. Zároveň navrhol vypočuť ako svedka svojho syna Y. O., ktorý opravu zabezpečoval.
12. Súd prvej inštancie na základe tohto podania žalovaného na prvom pojednávaní dňa 28.09.2017 vypočul svedka Y. O., ktorý vypovedal, že on za otca danú vec riešil, a keďže bolo jasné, že škoda bude
vyššia ako 3000 eur, bola k prípadu volaná aj polícia. Podľa neho poškodené bolo premostenie cez potok, brána, múrik a chodník. Cez domovú poistku sa to riešilo vyše roka a nakoniec poisťovňa zaplatila sumu, ktorá však nestačila ani na materiál. Vypovedal tiež, že sa tam dala nová brána, lebo žalobca si poškodenú bránu aj s motorom zobral, opravovalo sa premostenie, príjazd, chodník, múr a základy múru, čo stálo približne 6.000 eur. Na to doklady nemal, lebo to riešil s partiou ľudí svojpomocne s tým, že sa snažil vynaložiť čo najnižšiu sumu na opravu. Súd hoci pojednávanie odročil, pričom znalecké dokazovanie potom nevykonal a nariadil ďalšie pojednávanie dňa 06.02.2018, kedy žalovaný zotrval na svojom návrhu na doplnenie dokazovania znaleckým posudkom za vo veci rozhodol svojím prvým rozsudkom č. k. 25C/64/2017-133 v tejto veci s tým, že nevykonal dokazovanie znaleckým posudkom na ocenenie výšky škody, ktorá bola podľa jeho záveru v konaní preukázaná a reálne nebola nijako spochybnená. Údaje o tom, aké náklady hradila poisťovňa a v čom uhradená suma spočívala, súd v odôvodnení rozsudku nešpecifikoval. Znalecké dokazovanie teda súd nenariadil pre jeho nadbytočnosť a nehospodárnosť a aj preto, že žalovaný mal dostatok času na predloženie dôkazov o výške škody, čo neurobil.
13. Odvolací súd v prvom odvolacom konaní v dôsledku odvolania žalobcu konštatoval, že rozsudok súdu prvej inštancie pre čiastočnú absenciu dôvodov nie je v jeho odôvodnení dostatočne presvedčivý a postupom súdu tak došlo k porušeniu práva žalovaného na súdnu ochranu. Právo na spravodlivý súdny proces je jedným zo základných ľudských práv a do obsahu tohto práva patrí viacero samostatných subjektívnych práv a princípov. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny proces pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov a rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov. Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky rozhodnutia (napr. III. ÚS 107/07). Rozhodnutie súdu s jeho argumentáciou v odôvodnení má obsahovať súvislosti, t. j. jeho rozhodnutie musí byť konzistentné a jeho argumenty musia podporiť príslušný záver. Súčasne musí dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli prijateľné, racionálne, a v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. (I. ÚS 243/07, I. ÚS 402/08)
14. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení svojho prvého rozsudku relevantne nevysporiadal s tým, prečo nevyhovel návrhu žalovaného na nariadenie znaleckého posudku. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie považoval znalecké dokazovanie za nadbytočné a nehospodárne, a to napriek tomu, že od podania návrhu žalovaného na odborné vyjadrenie alebo znalecký posudok do dňa vyhlásenia rozsudku uplynula doba niekoľkých mesiacov. V odôvodnení rozsudku nekonštatoval ani všetky skutkové zistenia a aj keď uviedol, že výška škody bola preukázaná a reálne nebola nijako spochybnená, takýto záver si vyžadoval odôvodnenie špecifikácie súdom zistenej výšky škody. Odvolací súd vtedy urobil záver, že súd prvej inštancie bezdôvodne odmietol vykonať právne významný dôkaz navrhnutý žalovaným, pretože znaleckým posudkom by bolo možné zistiť, aká výška škody na oplotení domu žalovaného bola žalobcom spôsobená. Vzhľadom na to posúdiac odvolanie žalovaného ako opodstatnené napadnutý rozsudok uznesením č. k. 12Co/80/2020-168 zo dňa 22.01.2019 vo výroku o priznaní sumy 4.834 eur s príslušenstvom a vo výroku o trovách konania podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec podľa § 391 ods. 2 CSP vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom konaní súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu bol povinný vyhovieť návrhu žalovaného na nariadenie znaleckého dokazovania s cieľom zistenia nákladov na opravu žalobcom poškodeného oplotenia domu žalovaného a následne vo veci rozhodnúť.
15. Na základe uznesenia súdu prvej inštancie bol podaný znalecký posudok, ktorý stanovil výšku škody na strane žalovaného v sume 1.700 eur a súd pri novom rozhodovaní z tejto sumy vychádzal. Jej špecifikácia je uvedená v bode 10. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Tento znalecký posudok bol doručený obom stranám, teda aj zástupcovi žalovaného, a to dňa XX.XX.XXXX spolu s výzvou na vyjadrenie v lehote 20 dní. Žalovaný túto možnosť nevyužil a k obsahu znaleckého posudku sa nevyjadril.
Až na pojednávaní nariadenom na deň 15.12.2020 po vykonaní dokazovania súdom prvej inštancie zástupca žalovaného uviedol, že navrhuje vypočuť znalca k záveru znaleckého posudku z dôvodu, že žalovanému „sa zdá znalecký posudok neobjektívny“. Iné, konkrétnejšie výhrady prezentované neboli a neboli uvedené ani okolnosti, ku ktorým by sa mal znalec na súdnom pojednávaní vyjadriť. Žalovaný až v podanom odvolaní uviedol, že znalec by sa mal vyjadriť k záverom znaleckého posudku a spôsobu jeho výpočtu, pričom výška škody uvedená poisťovňou O., Y..X.., a znaleckým posudkom bola spochybnená výpoveďou svedka, ktorý opísal skutkové okolnosti popierajúce akékoľvek finančné nároky žalobcu. Žalovaný v odvolaní ďalej namietal, že škodu určenú znaleckým posudkom v sume 1.700 eur nemožno stotožniť so skutočnou škodou, lebo znalec nevykonal obhliadku na mieste a vychádzal iba z fotodokumentácie a nezohľadnil reálne náklady potrebné na opravu múrika a brány. Navrhovaný výsluch znalca by bol podľa neho spôsobilý hodnoverne preukázať skutočné náklady, ktoré musel vynaložiť a ktoré boli rozdielne, než tie, ktoré sú uvádzané v znaleckom posudku. V odvolaní namietal, že súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku dostatočne svoj postup nevysvetlil, čím bol žalovaný postavený do nevýhodnejšej pozície než žalobca, a zároveň došlo aj k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, pretože súd rozsudok presvedčivo neodôvodnil. Pokiaľ súd odmietol vykonať výsluch znalca na zistenie rozhodujúcej skutočnosti, t. j. na skutočnú výšku škody, zasiahol do jeho práva na spravodlivý proces a do práva na presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia.
16. Odvolací súd pri rozhodovaní o odvolaní mal na zreteli o. i. ustanovenia Civilného sporového poriadku upravujúce postup v súvislosti so znaleckým dokazovaním:
17. Podľa § 206 CSP ak je potrebné posudzovať skutočnosti, na ktoré treba odborné znalosti, súd na návrh vyžiada odborné vyjadrenie od odborne spôsobilej osoby.
18. Podľa § 207 ods. 1,2,3 CSP: (1) Ak rozhodnutie závisí od posúdenia skutočností, na ktoré treba vedecké poznatky, a pre zložitosť posudzovaných otázok nepostačuje postup podľa § 206, súd na návrh nariadi znalecké dokazovanie a ustanoví znalca. Ak súd ustanovil viacerých znalcov, môžu vypracovať spoločný posudok. (2) V písomnom znaleckom posudku znalec odpovie na položené otázky; nevyjadruje sa k právnemu posúdeniu veci. (3) Návrh na nariadenie znaleckého dokazovania znaleckým ústavom je prípustný len v obzvlášť závažných prípadoch vyžadujúcich si osobitné vedecké posúdenie, alebo ak závery znalcov sú v zrejmom rozpore.
19. Podľa § 208 ods. 1,2,3 CSP: (1) Znalecký posudok sa vyhotovuje písomne, ak súd nerozhodne inak. (2) Písomný znalecký posudok súd doručí stranám; v odôvodnených prípadoch ich len upovedomí o predložení znaleckého posudku znalcom. (3) Ak je to účelné, môže súd znalca vyslúchnuť o skutočnostiach uvádzaných v znaleckom posudku.
20. Vo všeobecnosti súd nariadi znalecké dokazovanie a ustanoví znalca len za splnenia troch podmienok, t. j. na návrh strany na nariadenie znaleckého dokazovania, ďalej že rozhodnutie závisí od posúdenia skutočností, na ktoré treba vedecké poznatky, a napokon že nepostačuje vyžiadanie odborného vyjadrenia od odborne spôsobilej osoby z dôvodu zložitosti posudzovaných otázok. Súd má po odovzdaní písomného znaleckého posudku možnosť vypočuť znalca o skutočnostiach uvádzaných v znaleckom posudku. Môže tak urobiť aj v prípade, ak to strany nenavrhnú. Po vypracovaní znaleckého posudku súd štandardne tento doručuje stranám. Na požiadanie zadávateľa znalec potvrdí a doplní písomne podaný znalecký posudok alebo jeho obsah bližšie vysvetlí. Znalec vykoná aj doplnenie znaleckého úkonu, ak boli dodatočne zistené nové skutočnosti majúce vplyv na závery znalca, ktoré neboli zohľadnené v podanom znaleckom úkone, a požiada o to zadávateľ alebo na odstránenie metodických alebo formálnych chýb v podanom znaleckom úkone z vlastného podnetu alebo na výzvu zadávateľa. Súd posudok hodnotí voľne ako ktorýkoľvek iný dôkaz podľa zásad uvedených v § 191 CSP. Hodnoteniu nepodliehajú odborné znalecké závery z hľadiska ich správnosti; súd hodnotí len presvedčivosť posudku, pokiaľ ide o jeho úplnosť vo vzťahu k zadaniu, k zásadám logického myslenia a jeho súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi.
21. V súlade s uvedeným po podaní písomného znaleckého posudku bol posudok doručený zástupcovi žalovaného, ktorý jeho závery vôbec nenamietal, nepožiadal o jeho doplnenie alebo bližšie vysvetlenie. Rovnako to neurobil ani na následne nariadenom pojednávaní, pretože uviedol len toľko, že žalovanému sa nezdá objektívnosť tohto posudku, a to bez uvedenia akéhokoľvek konkrétneho dôvodu vo vzťahu k obsahu znaleckého posudku. Súd prvej inštancie preto nevidel opodstatnenosť návrhu žalovaného na
výsluch znalca k jeho nešpecifikovaným námietkam týkajúcim sa výlučne jeho objektívnosti, keďže by to vôbec nebolo účelné a hospodárne. Odvolací súd vzhľadom na to neuznal ako relevantné dôvody odvolania žalovaného, ktoré je opísané vyššie v bode l. a ktoré sa týka stanovenia výšky žalobcom spôsobenej škody ako aj dostatočnosti odôvodnenia samotného rozsudku súdu prvej inštancie. Žalovaný neprejavil relevantnú procesnú aktivitu v konaní pred súdom prvej inštancie a bez podstatných dôvodov si ju ponechal až do svojho odvolania. S ohľadom na to, čo opísal súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia, odvolací súd v nadväznosti na odvolaciu námietku urobil záver, že toto odôvodnenie spĺňa požiadavku jeho presvedčivosti v zmysle § 220 ods. 2 CSP. Je v ňom totiž uvedené, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti mal za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalší navrhnutý dôkaz výsluch znalcom a ako vec právne posúdil. Uvedené zákonné náležitosti napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie obsahuje. Pokiaľ žalovaný nepreukázal účelnosť výsluchu znalca po podaní jeho písomného znaleckého posudku ku konkrétnym skutočnostiam, ktoré by relevantne v prvoinštančnom konaní namietal, súd prvej inštancie nemal dôvod pojednávanie opätovne odročiť a znalca na ďalšom pojednávní vypočuť.
22. Na základe uvedeného je zrejmé, že žalovaný prevzal od žalobcu preddavok na náhradu škody vo vyššej sume, než aká mu podľa znaleckého posudku patrila, preto bol daný dôvod na vyhovenie žalobe žalobcu v pomere ku skutočne spôsobenej škode vo výške 1.700 eur, konštatovanej v znaleckom posudku. V dôsledku uvedeného hodnotenia prvoinštatnčného rozsudku odvolací súd v nadväznosti na dôvody odvolania žalovaného konštatoval, že toto odvolanie podal neopodstatnene namietajúc okolnosti, ktoré mohol oznámiť súdu vo vyjadrení k znaleckému posudku alebo na pojednávaní, čo neurobil. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok v jeho I. výroku a v súvisiacich výrokoch III. a IV. týkajúcich sa trov konania a znalečného podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, pričom v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie (§ 387 ods. 2 CSP). Rozsudok v II. výroku o zamietnutí zvyšku žaloby v sume 394,85 eura pre absenciu odvolania žalobcu nadobudol právoplatnosť.
23. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, preto odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol v zmysle § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že mu priznal voči žalovanému nárok na ich náhradu. O ich výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
24. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).