Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_30S-119-2018.pdf
PDF · 69.24 KB
Case nature
Subarea
30S/119/2018
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v právnej veci žalobcu: V. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX M.-K. XXX, proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, Kancelária Žilina, P. O. Hviezdoslava 6, 010 01 Žilina, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KaZA/18472/2018 zo dňa 09.08.2018, o sťažnosti žalobcu proti uzneseniu č. k. 30S/119/2018-427 zo dňa 06.11.2019, takto
rozhodol:
Správny súd sťažnosť žalobcu zo dňa 28.11.2019 proti uzneseniu č. k. 30S/119/2018-427 zo dňa 06.11.2019 zamieta.
odôvodnenie:
1. Správny súd uznesením č. k. 30S/119/2018-427 zo dňa 06.11.2019 vydaným vyšším súdnym úradníkom zastavil konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku pri aplikácii § 14, § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“). V uznesením poukázal na to, že žalobca požiadal o oslobodenie do súdnych poplatkov, jeho návrh bol právoplatne zamietnutý.
2. Elektronickým podaním bez autorizácie zo dňa 28.11.2019, dodatočne v zákonnej lehote doručeným v listinnej podobe, namietal žalobca protiprávnosť uznesenia č. k. 30S/119/2018-427 zo dňa 06.11.2019, ktorého zrušenia sa domáhal. Poukázal na to, že krajský súd nielenže nerešpektoval jeho základné práva a právo na súdnu ochranu podľa Ústavy SR, Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj Dohovor OSN o právach osôb zdravotne postihnutých, ale ignoroval aj nálezy a rozhodnutia Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR, Európskeho súdu pre ľudské práva a ustanovenia zákona o správnom súdnom konaní a ďalších zákonov, čo považoval za porušenie jeho práv a za diskrimináciu. Žalobca mal za to, že rozhodnutia centra právnej pomoci a súdov sú protiústavné v rozpore s medzinárodnými zmluvami na ochranu osôb zdravotne postihnutých, pretože má právo na poskytnutie bezplatnej právnej pomoci, ako i oslobodenia od súdnych poplatkov. Zároveň žalobca opätovne podal návrh na oslobodenie od súdnych poplatkov. V závere sťažnosti žiadal, aby súd podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom EÚ, pretože krajský súd nerešpektoval jeho základné práva a právo na súdnu ochranu podľa Ústavy SR, Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Dohovoru OSN o právach osôb zdravotne postihnutých a tiež Chartu základných práv Európskej únie a ignoroval aj rozhodnutia Ústavného a Najvyššieho súdu SR, zákon č. 162/2015 Z. z. a ďalšie.
3. Podľa § 14 zákona č. 71/1992 Zb. (1) Ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie vo veciach poplatkov sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku okrem § 357 písm. a). (2) V konaní podľa tohto zákona možno výnimočne vykonať dôkazy, ktoré strany alebo účastníci nenavrhli, ak je to nevyhnutne potrebné na zistenie skutkového stavu veci. (3) V sťažnosti proti rozhodnutiu o zastavení súdneho konania pre nezaplatenie súdneho poplatku nemožno namietať skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty na zaplatenie súdneho poplatku.
(4) V konaní podľa tohto zákona koná a rozhoduje vyšší súdny úradník vrátane rozhodovania o zastavení konania. Sudca v konaní koná a rozhoduje o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Ak sa sťažnosti vyhovie v plnom rozsahu, rozhodnutie nemusí obsahovať odôvodnenie.
Podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. poplatková povinnosť vzniká podaním žaloby, návrhu, odvolania, žaloby na obnovu konania, dovolania, kasačnej sťažnosti alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom žalobca alebo navrhovateľ, odvolateľ, ten, kto podal žalobu na obnovu konania, dovolateľ a ten, kto podal kasačnú sťažnosť.
Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, dovolania alebo kasačnej sťažnosti, súd podľa § 9 vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí, spravidla v lehote desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v lehote, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť poplatník vo výzve poučený.
Podľa § 25 Správneho súdneho poriadku ak tento zákon neustanovuje inak, použijú sa na konanie pred správnym súdom primerane ustanovenia prvej a druhej časti Civilného sporového poriadku okrem ustanovení o intervencii. Ak niektorá otázka nie je riešená ani v Civilnom sporovom poriadku, správny súd postupuje primerane podľa základných princípov konania tak, aby sa naplnil účel správneho súdnictva.
Podľa § 159 ods. 1 SSP o sťažnosti rozhodne správny súd, ktorý napadnuté uznesenie vydal.
Podľa § 159 ods. 2 SSP ak bolo napadnuté uznesenie vydané vo veci, v ktorej koná a rozhoduje senát správneho súdu, rozhodne o sťažnosti predseda senátu. Ak bolo napadnuté uznesenie vydané vo veci, v ktorej koná a rozhoduje sudca, rozhodne o sťažnosti sudca.
Podľa § 157 SSP ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa na konanie o sťažnosti nepoužijú.
Podľa § 161 ods. 1 SSP ak nie je sťažnosť dôvodná, správny súd sťažnosť zamietne.
4. Správny súd má za to, že sťažnosť žalobcu nie je dôvodná. Žalobca neuviedol, v čom považuje postup súdu za nesprávny, keď konanie zastavil pre nezaplatenie súdneho poplatku. Ak podaná sťažnosť nemá náležitosti v zmysle § 157 SSP, ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú. Súd je oprávnený pokračovať v konaní o podanej sťažnosti aj napriek vadám konania. Vzhľadom na to, posudzoval súd sťažnosť a jej dôvody neformálne, vychádzajúc z obsahu.
5. V sťažnosti proti rozhodnutiu o zastavení súdneho konania pre nezaplatenie súdneho poplatku nemožno namietať skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty na zaplatenie súdneho poplatku (§ 14 ods. 3 zák. č. 71/1992 Zb.). Relevantnými dôvodmi na zrušenie uznesenia o zastavení konania sú len dôvody uvedené v § 10 ods. 3 cit. zákona, teda že bol súdny poplatok zaplatený v lehote určenej súdom podľa odseku 1 alebo ak sú na to dôvody podľa odseku 2. V danom prípade žalobca v lehote stanovenej súdom vo výzve na zaplatenie súdneho poplatku súdny poplatok nezaplatil, ani nejde o žiadnu zo situácií uvedených v § 10 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb., preto neboli splnené podmienky predpokladané v ust. § 10 ods. 3 veta prvá zák. č. 71/1992 Zb.. Správny súd uvádza, že žalobca v sťažnosti zo dňa 28.11.2019 ani netvrdil, že súdny poplatok za správnu žalobu uhradil.
6. Správny súd o návrhu žalobcu na oslobodenie od súdnych poplatkov už právoplatne rozhodol, preto poukaz žalobcu na jeho nárok na oslobodenie od súdnych poplatkov je v tomto štádiu konania irelevantný. Žalobca žiadal podať návrh na začatie prejudiciálneho konania, avšak takýto návrh je úplne nesúvisiacim s predmetom napadnutého uznesenia, ktoré nemá podklad v práve Európskej únie.
7. K opätovnému návrhu žalobcu na oslobodenie od súdnych poplatkov obsiahnutom v sťažnosti správny súd uvádza, že o žiadosti žalobcu o oslobodenie od súdnych poplatkov v tomto konaní už bolo právoplatne rozhodnuté uznesením č. k. 30S/119/2018-218 zo dňa 13.02.2019 tak, že súd žalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznal (uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 09.03.2019). Správny súd je týmto uznesením viazaný. V novom návrhu žalobca neuviedol žiadne okolnosti, ktoré by svedčili o zmene jeho osobných a majetkových pomerov od právoplatnosti uznesenia o nepriznaní
oslobodenia od súdnych poplatkov. Táto námietka žalobcu preto nemôže mať za následok zrušenie uznesenia o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku.
8. Vychádzajúc z vyššie uvedeného správny súd, konajúc o sťažnosti žalobcu, dospel k záveru, že táto nie je dôvodná, preto ju podľa § 161 SSP zamietol.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu o sťažnosti nie je prípustný opravný prostriedok. (§ 162 SSP)