Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3C-223-2016.pdf
PDF · 140.46 KB
Case nature
Area
Subarea
3C/223/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Barborou Kovalikovou v spore žalobcu: Stavebné bytové družstvo Vranov nad Topľou, Bernolákova 1100, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 00 175 935, právne zastúpeného: JUDr. Dušan Kmec, advokát so sídlom M. R. Štefánika 2465, 093 01 Vranov nad Topľou proti žalovaným: 1. U. B., O.. XX. XX. XXXX, Z. V. F. XXX/., XXX XX B. O. Z., 2. R. B., O.. XX. XX. XXXX, Z. V. F. XXX/., XXX XX B. O. Z., obaja právne zastúpeným: JUDr. Ján Uhlík, advokát so sídlom Námestie slobody 1, 093 01 Vranov nad Topľou o vypratanie nehnuteľnosti t a k t o
rozhodol:
I. Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne do 15 dní od právoplatnosti rozsudku vypratať pre žalobcu kuchyňu s plochou 5,57 m2, obývaciu izbu s plochou 17,48 m2, spálňu s plochou 18,90 m2, chodbu s plochou 6,75 m2, kúpeľňu + WC s plochou 3,15 m2 na prízemí bytového domu s. č. XXX na F. H. v B. O. Z., ktorý je v katastri nehnuteľností zapísaný na LV č. XXXX pre k. ú. B. O. Z..
II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorého bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou dňa 14. 11. 2016 domáhal, aby súd uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť vypratať kuchyňu s plochou 5,57 m2, obývaciu izbu s plochou 17,48 m2, spálňu s plochou 18,90 m2, chodbu s plochou 6,75 m2, kúpeľňu + WC s plochou 3,15 m2 na prízemí bytového domu s. č. XXX na F. H. v B. O. Z., ktorý je v katastri nehnuteľností zapísaný na LV č. XXXX pre k. ú. B. O. Z. a zaviazal ich na náhradu trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom bytov vrátane spoločných častí a zariadení v bytovom dome s. č. XXX na F. H. X. B. O. Z., ktorý je zapísaný na LV č. XXXX pre k. ú. B. O. Z.. Žalovaní v 1. a 2. rade bez akéhokoľvek vzťahu so žalobcom sa nasťahovali do pivničných priestorov na prízemí bytového domu s. č. XXX pivnica č. 1 s plochou 4,94 m2, pivnica č. 2 s plochou 7,22 m2, pivnica č. 3 s plochou 5,32 m2, chodba č. 4 s plochou 5,15 m2, pivnica č. 5 s plochou 2,97 m2, pivnica č. 6 s plochou 3,15 m2, pivnica č. 7 s plochou 4,20 m2, sušiareň č. 8 s plochou 7,35 m2, práčovňa č. 9 s plochou 11,55 m2. Bez súhlasu žalobcu ako vlastníka tieto priestory stavebne upravili a užívajú ich na bývanie
- kuchyňa s plochou 5,57 m2, obývacia izba s plochou 1748 m2, spálňa s plochou 18,90 m2, chodba s plochou 6,75 m2, kúpeľňa + WC s plochou 3,15 m2. Žalovaní svojím konaním neoprávnene zasiahli so výkonu vlastníckeho práva žalobcu a bez súhlasu užívajú časť spoločných priestorov v bytovom dome.
3. Na pojednávaní dňa 15. 03. 2017, kde sa súd pokúsil o zmier, žalovaní uviedli, že je pravdou, že bývajú v priestoroch, ktoré boli predtým ako pivnica bytovky, toto si však so súhlasom Stavebného bytového družstva prerobili ešte v roku 1999, odvtedy to užívajú ako byt, dokonca mali na to aj nájomnú zmluvu,
ktorú predložili Úradu práce soc. vecí a rodiny - pobočka Hanušovce nad Topľou, aby dostali príspevok na bývanie. Príspevok na bývanie dostávali 3 mesiace a potom im ho prestali vyplácať. Uvedenú nájomnú zmluvu na tento úrad odovzdali niekedy v rozmedzí rokov 2000-2004. Žalovaní uviedli, že za nájom týchto priestorov, ktoré prerobili, aj platili nájomné bytovému družstvu. Bytové družstvo im zabezpečilo elektrikára, aby im tam zaviedol elektrinu, za ktorú zaplatili 22.000,- Sk, vodárovi zaplatili 12.000,- Sk a výstavba ich stála okolo 180.000,- Sk.
4. Následne právny zástupca žalobcu uviedol, že žalobca neeviduje žiadne nájomné zmluvy súvisiace s priestormi, ktoré žiada vypratať, neeviduje žiadne platby súvisiace s nájomným za tieto priestory a nemá vedomosť o tom, aby predseda bytového družstva p. G. nejaké dohody uzatváral so žalovanými ohľadom prerobenia priestorov.
5. Následne sa podaním zo dňa 10. 04. 2017 vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že vyjadrenia žalovaných na pojednávaní týkajúce sa údajného súhlasu k prestavbe nebytových priestorov a ich užívaniu ako aj vyjadrenia o uzavretí nájomnej zmluvy sú zavádzajúce a nepravdivé. Žalobca nikdy neudelil súhlas žalovaným na prestavbu spoločných priestorov v bytovom dome s. č. XXX/X, pretože k prestavbe a zmene účelového určenia a využitia spoločných priestorov by mohlo dôjsť len po vydaní rozhodnutia príslušným stavebným úradom. Rozhodnutie vo veci zmeny účelového určenia ani rozhodnutie na prestavbu nikdy vydané neboli. Žalobcovi ako výlučnému vlastníkovi bytov a spoločných priestorov v bytovom dome tak hrozí sankcia zo strany stavebného úradu. Stavebné bytové družstvo ako vlastník bytov a spoločných priestorov v bytovom dome sa žiadnym spôsobom nepodieľalo na prestavbe spoločných priestorov na bývanie a nezabezpečovalo ani montáž rozvodov elektrickej energie a vody do týchto prestavaných priestorov. Žalobca nemá vedomosť o tom, akým spôsobom si žalovaní zabezpečili dodávku elektrickej energie do užívaných priestorov. Dodávateľom elektrickej energie do bytového domu je VSD, ktorá jediná je oprávnená na príslušné odberné miesto elektromer namontovať. Žalobca žiadny elektromer na meranie odberu elektrickej energie pre žalovaných nikdy neinštaloval a žalovaní žalobcovi za odber elektrickej energie neplatia žiadne úhrady. Meranie spotreby v bytovom dome s. č. XXX/X je zabezpečené jedným vodomerom pre celý bytový dom a na základe nameranej spotreby náklady za odber vody žalobca rozúčtováva pre jednotlivé byty podľa počtu prihlásených osôb. Z dôvodu, že na odbere vody sa podieľajú aj žalovaní, žalobca v mesiaci november 2016 do každého bytu nainštaloval vodomery a vodomer nainštaloval aj do priestorov užívaných žalovanými za účelom zistenia spotreby vody a následného vymáhania nákladov na dodávku vody od žalovaných ako bezdôvodného obohatenia. Žalobca so žalovanými neuzavrel žiadnu písomnú ani ústnu nájomnú zmluvu na užívanie bytu či spoločných priestorov, preto ani žiadnu zmluvu žalovaní nemohli predložiť úradu práce sociálnych vecí a rodiny k žiadosti o pomoc v hmotnej núdzi. Žalobca pre žalovaných nikdy nevydával ani potvrdenia, ktoré sú potrebné k takejto žiadosti. Žalovaní žalobcovi neplatili a neplatia žiadne nájomné ani iné úhrady. Na základe uvedeného žalobca trvá na podanej žalobe v celom rozsahu tak ako je to uvedené v písomnom vyhotovení žaloby.
6. V podaní zo dňa 14. 07. 2017 žalovaní prostredníctvom právnej zástupkyne uviedli, že tvrdenie žalobcu uvedené v žalobnom návrhu, v zmysle ktorého si mali žalovaní priestory v bytovom dome, s. č. XXX, stavba postavená na parcele C KN č. 473/3, evidovaná na LV č. XXXX pre obec a k. ú. B. O. Z. svojvoľne a bez vedomia žalobcu stavebne upraviť a bezodplatne užívať sa nezakladajú na pravde. V roku 1996 boli priestory bytového domu výrazne znečistené splaškami, ktoré v dôsledku zlého technického stavu kanalizačného potrubia presakovali do priestorov na prízemí predmetného bytového domu. Na vzniknutú situáciu sa obyvatelia bytového domu opakovane sťažovali žalobcovi, teda vlastníkovi stavby ako aj vtedajšiemu primátorovi mesta B. O. Z., p. P. X.. Situácia so znečistením vo vyššie uvedenom bytovom dome bola v tom čase neúnosná, nakoľko znečistenie splaškami tuhého skupenstva v tom čase na prízemí bytového domu siahalo do výšky cca 20-30 cm. V tom istom roku sa v súvislosti s vyššie popísaným znečistením bytového domu uskutočnilo stretnutie obyvateľov so zástupcom vlastníka, teda SBD Vranov nad Topľou, pánom X. G.. Na predmetnom stretnutí došlo medzi prítomnými k dohode týkajúcej sa vyriešenia krízovej situácie spočívajúcej v znečistení prízemia, v zmysle ktorej sa žalovaný v 1. rade zaviazal, že priestory na svoje náklady vyčistí, v nadväznosti na čo mu žalobca, SBD Vranov nad Topľou umožní si tieto priestory prerobiť na byt a za odplatu užívať. Na základe vyššie uvedenej dohody došlo medzi žalobcom a žalovaným k uzavretiu nájomnej zmluvy, na základe ktorej žalobca žalovanému za odplatu prenajal vyššie uvedené priestory, ktoré si žalovaní na základe dohody so žalobcom, prerobili na byt a od roku 1998 riadne a za odplatu užívali. Za užívanie predmetných priestorov žalovaní v hotovosti riadne platili nájom pani L., ktorá až do svojej
smrti zastupovala žalobcu v súvislosti so správou predmetného domu. Po smrti menovanej žalovaní platili a do dnešného dňa platia nájom v hotovosti buď predsedovi družstva pánovi G. alebo priamo na SBD vo Vranove nad Topľou. Žalovaní zároveň uviedli, že v prípade úhrady nájomného im žalobca na potvrdenie o úhrade uvádza meno matky žalovaného v 1. rade, p. C. B. a následne do zátvorky uvedie meno žalovaného v 1. rade. Žalovaným nie je uvedený postup žalobcu jasný, nakoľko matka žalovaného v 1. rade, p. C. B. si nájom za užívanie bytu v totožnom bytovom dome hradí samostatne. Žalovaní uvedené nehnuteľnosti za odplatu užívajú už takmer 20 rokov. Tvrdenia žalobcu o tom, že tento nevedel, že žalovaní si vyššie uvedené nehnuteľnosti stavebne prerobili a tieto užívali a naďalej užívajú považujú za nepravdivé a zavádzajúce. Je nereálne, aby si žalobca nevšimol výkon stavebných úprav vo vlastnom bytovom dome v takom rozsahu, v akom mali byť podľa jeho vyjadrení a nákresov uvedených v žalobnom návrhu vykonané žalovanými. Žalobca vždy vedel, že žalovaní predmetné priestory v bytovom dome užívajú a nikdy voči tomu nemal žiadne výhrady. Žalobca žalovaných nikdy nevyzval, aby priestory, ktoré si s jeho súhlasom stavebne upravili, vypratali. Žalovaní uvedené priestory v bytovom dome užívali ako bytové, nakoľko im bolo umožnené si tieto priestory prerobiť z pôvodných nebytových na bytové. Žalobca umožnil žalovaným výkon stavebných úprav, dokonca žalovaným zabezpečil elektrikára a vodára, ktorým odmenu za vykonanú prácu zaplatili práve žalovaní. Taktiež vypratanie predmetných priestorov, ktoré bolo znečistené splaškami a jeho samotná prestavba bola financovaná žalovanými. V čase výkonu stavebných úprav bol vlastníkom predmetných nehnuteľností žalobca. Žalobca vo svojom vyjadrení uvádza, že ako vlastník nehnuteľnosti nedisponuje žiadnym rozhodnutím, ktorým by mu zo strany príslušného orgánu bol udelený súhlas na prestavbu dotknutých spoločných priestorov a zmenu ich účelového určenia a využitia. V prípade, ak žalobca nemal v roku 1996 k dispozícii rozhodnutie, ktorým by mu zo strany príslušného orgánu bol udelený súhlas na prestavbu spoločných priestorov a zmenu ich účelového určenia a využitia, nemal právo umožniť žalovaným vykonanie stavebných úprav. Tvrdenie žalobcu, že súhlas žalovaným k vykonaniu stavebných úprav nikdy nedal, považujú žalovaní za tendenčné, nakoľko, ak by to bola pravda, žalobca by už dávno podnikol právne kroky k zmene stavu, ktorý trvá od roku 1999 a nečakal by takmer 20 rokov, kým by pristúpil k vyprataniu nehnuteľnosti. Žalobca vedome umožnil žalovaným užívať priestory popísané vyššie ako priestory bytové, pričom žalovaní za užívanie týchto priestorov v dobrej viere platili žalobcovi odmenu vo forme nájmu. Žalovaní trvajú na tom, že medzi nimi a žalobcom bola v minulosti uzavretá zmluva o nájme, kde žalovaní na základe tejto zmluvy užívali a v súčasnosti stále užívajú uvedené priestory. Konanie žalobcu žalovaní považujú za konanie v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko tento sa snaží súdnou cestou prinútiť žalovaných, aby opustili priestory, ktoré žalovaní na základe nájomnej zmluvy riadne uzatvorenej so žalobcom oprávnene užívajú, tieto so súhlasom žalobcu sami na vlastné náklady prerobili a za užívanie, ktorých na základe nájomnej zmluvy pravidelne uhrádzali odmenu vo forme nájmu. Žalovaní majú záujem priestory, ktoré v súčasnosti obývajú užívať naďalej a naďalej platiť žalobcovi za užívanie týchto priestorov.
7. Z predloženej správy ÚPSVaR Vranov nad Topľou zo dňa 05. 09. 2017 vyplýva, že žalovanému v 1. rade a žalovanej v 2. rade, v obdobiach poskytovania pomoci v hmotnej núdzi, t. j. od 01. 01. 2000 do 31. 05. 2013, od 01. 01. 2014 do 30. 06. 2014 a od 01. 01. 2015 do dňa podania správy, nebol poskytovaný príspevok na bývanie. Úrad nedisponuje nájomnou zmluvou ani iným dokladom, ktorý by zakladal nárok na priznanie príspevku na bývanie menovaných v čase poberania pomoci v hmotnej núdzi.
8. Dňa 18. 09. 2017 sa k vyjadreniu žalovaných vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že dôkazom toho, že žalovaní užívali spoločné priestory svojvoľne a bez akéhokoľvek zmluvného vzťahu so žalobcom svedčí žiadosť žalovaných o uzatvorenie nájomnej zmluvy z roku 2011, na ktorú žalobca reagoval listom zo dňa 10. 05. 2011. V tomto liste žalobca vyjadril nesúhlas s prenájmom. Na základe uvedeného neobstojí tvrdenie žalovaných, že medzi žalobcom a žalovanými došlo k uzatvoreniu nájomnej zmluvy, na základe ktorej žalobca žalovaným za odplatu prenajal spoločné priestory v bytovom dome, ktoré žalovaní užívali za odplatu. Žalobca poukazuje na to, že žalovaných eviduje ako osoby nahlásené v byte č. 4, ktorého užívateľkou je matka žalovaného v 1. rade C. B., čoho dôkazom je evidenčný list pre výpočet nájomného z bytu zo dňa 28. 01. 1999 s vyznačenými zmenami. Pravdivosť údajov na evidenčnom liste potvrdil podpisom užívateľ bytu. K pokladničným dokladom, ktorými sa snažia žalovaní preukázať platenie nájomného za užívanie spoločných priestorov žalobca uvádza, že tieto pokladničné doklady sú vystavované na meno užívateľa bytu, ktorým je C. B. a ktorá mala so žalobcom uzatvorenú nájomnú zmluvu. Meno a priezvisko v zátvorke za menom a priezviskom C. B. je v pokladničných dokladoch zapisované na požiadanie žalovaného v 1. rade, resp. žalovanej v 2. rade s odôvodnením, aby bolo preukázané, že na úhrade nájomného a zálohových platieb na tomto byte sa podieľa aj žalovaný v 1.
rade. Žalovaní žalobcovi neplatia žiadne nájomné súvisiace s užívaním spoločných priestorov v bytovom dome, s. č. XXX, ktorých vypratania sa žalobca domáha. Žalobca opakovane poukazuje na to, že ako vlastník bytov a spoločných priestorov v bytovom dome sa žiadnym spôsobom nepodieľal na prestavbe spoločných priestorov na bývanie a nezabezpečoval ani montáž rozvodov elektrickej energie a vody do týchto prestavaných priestorov.
9. Vo vyjadrení zo dňa 25. 09. 2017 žalovaní opätovne poukázali na tie isté skutočnosti ako v podaní zo dňa 14. 07. 2017.
10. Súd vo veci pojednával dňa 10. 01. 2018, kde žalobca uviedol, že v žiadnom prípade nemohlo dôjsť k uzavretiu nájomnej zmluvy ako uvádza zástupkyňa žalovaných. Žalovaná strana uvádza, že ide o spoločné priestory, ktoré žalovaní upravili na bývanie. Žalobca nedisponoval bytom na prízemí bytového domu, ktoré momentálne obývajú žalovaní v 1. a 2. rade. V tejto súvislosti poukázal na prílohu, ktorú žalobca doručil súdu spolu s vyjadrením zo dňa 18. 09. 2017, a to na žiadosť žalovaných z roku 2011, kde žalovaní v 1. a 2. rade žiadali o uzavretie nájomnej zmluvy pokiaľ sa týka nebytových priestorov. Žalobca na to reagoval listom, ktorý súdu predložil. V žiadnom prípade nemohlo dôjsť, pokiaľ ide o spoločné priestory bytového domu, ani k písomnej ani ústnej ani konkludentnej dohode o nájme týchto nebytových priestorov. Ide o spoločné priestory bytového domu.
11. Žalovaní následne uviedli, že pokiaľ sa týka žiadosti o uzavretie nájomnej zmluvy na nebytové priestory, ktorú uvádzal zástupca žalobcu, tak uvedená žiadosť nebola vypracovaná žalovanými v 1. a 2. rade, ale pani L., už nebohou pracovníčka žalobcu. Uviedli, že už mali v minulosti nájomnú zmluvu na priestory, ktoré si upravili so stavebným bytovým družstvom Vranov nad Topľou, avšak túto nájomnú zmluvu odovzdali na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, pretože chceli, aby im bol poskytnutý príspevok na bývanie. Preto nemajú k dispozícii nájomnú zmluvu, ktorú odovzdali Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, a preto chceli, aby pani L. s nimi spísala takú istú nájomnú zmluvu, ktorá už spísaná bola. Ďalej uviedli, že požiadali Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vo Vranove nad Topľou o príspevok na bývanie a odovzdali Úradu práce, sociálnych vecí vo Vranove nad Topľou nájomnú zmluvu na priestory, ktoré si upravili a bolo to období od januára 1999. Žiadali tento príspevok do júna 1999. Na základe tejto žiadosti im bol priznaný príspevok na bývanie za obdobie od 01. 01. 1999 do júna 1999. Dostali o tom aj rozhodnutie z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vo Vranove nad Topľou, ktoré však k dispozícií nemajú, kde bola uvedená aj výška príspevku na bývanie, ktorý im bol aj vyplatený. Po tomto si podali novú žiadosť o príspevok na bývanie, a to za obdobie od júna 1999 do konca roka 1999, avšak na úrade práce im bolo povedané, že nemôžu nájsť nájomnú zmluvu, ktorú im predtým predložili, preto išli na pracovisko Stavebného bytového družstva vo Vranove nad Topľou do Hanušoviec, hneď s nimi spísali žiadosť, že užívajú nebytové priestory. Spísali s nimi listinu, ktorú odovzdali na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny vo Vranove nad Topľou, avšak už im príspevok za obdobie od júna 1999 do konca roka 1999 nebol priznaný. Žalovaní uviedli, že nájomnú zmluvu mali uzatvorenú na dobu neurčitú. Uviedli, že od 01.09.1998 užívajú priestory, ktoré si prerobili na prízemí bytového domu ako byt až po súčasnú dobu. Uvedenú nájomnú zmluvu odovzdali na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny vo Vranove nad Topľou, kde im bolo povedané, že v archívoch sa uvedená zmluva nenachádza. Žiadosť o prenájom nebytových priestorov podali len z toho dôvodu, lebo chceli len vydať novú nájomnú zmluvu, ktorú už mali na prerobené priestory uzavretú a ktorá sa niekde stratila na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny vo Vranove nad Topľou. Toto bola ich snaha a účel a bola s nimi spísaná žiadosť o prenájom nebytových priestorov. Toto s nimi spísali na pracovisku v Hanušovciach nad Topľou, pracovisku žalobcu s tým, že odpoveď im doručená nebola. Čo sa týka oprávnenia užívať predmetné priestory, preukazujú to tým, že ich užívajú dlhodobo za odplatu vo forme nájmu.
12. Následne sa vyjadril právny zástupca žalobcu, ktorý uviedol, že nie je pravdou, že žalovaní platia nájomné za užívanie priestorov, ktoré si prerobili, pretože je to plnenie, resp. náhrada za užívanie bytu C. B., matky žalovaného, nie úhrada za užívanie nebytových priestorov bytového domu. A len pre identifikáciu ich vzájomných vzťahov, t. j. medzi matkou žalovaného v 1. rade a žalovaným v 1. rade je tam uvedené, že to platil B.. Ďalej žalobca predložil súdu evidenčné listy, kde je uvedené za čo je uvedené nájomné B., t. j. matkou žalovaného platené.
13. Právna zástupkyňa žalovaných uviedla, že v pokladničných dokladoch, kde je uvedené, že peniaze boli prijaté od C. B., tak toto platila C. B. - matka žalovaného v 1. rade za užívanie svojho bytu. V príjmových pokladničných dokladoch, kde je uvedené, že prijaté od C. B. (zaplatil U. B.), že to zaplatil
žalovaný v 1. rade za priestory, ktoré užíval a ktoré si prerobil. Uviedla, že ide o potvrdenia o prijatí platby za tie isté mesiace.
14. Následne sa opäť vyjadril právny zástupca žalobcu, ktorý uviedol, že je to možné, ale poukázal na to, že C. B., matka žalovaného v 1. rade, mala predpísané platné nájomné vo výške cez 200,- eur mesačne. Takže, keď sa spočítajú sumy, ktoré sú uvedené, že ich zaplatil žalovaný v 1. rade a sumy, kde je uvedené, že ich platila C. B., je to vlastne nájomné, ktoré platila C. B. za svoj byt, ktorý užívala. Išlo o nájomné podľa rozpisu za m2, ktoré bola povinná platiť a ktoré užívala. Ďalej tam bola aj vysoká spotreba vody, ktorá bola účtovaná v súvislosti s užívaním bytu C. B. a osobami, ktoré boli evidované ako spoluužívatelia tohto bytu.
15. Žalovaný v 1. rade uviedol, že nepopiera to, že jeho matka C. B. platila 50,- eur mesačne. Zvyšok platil on, 170,- eur mesačne. Chce uviesť, že on platil 176,- eur mesačne za to, čo užíval a prerobil priestory on. On za to nemôže, že pán G., predseda bytového družstva - žalobcu, to písal na byt jeho matky.
16. Žalovaní na záver uviedli, že oprávnenie užívať priestory odôvodňujú na základe nájomnej zmluvy, ktorá bola uzavretá medzi žalovanými v 1. a 2. rade a žalobcom ešte v roku 1998 a na základe tejto zmluvy žalovaní v 1. a 2. rade upravené priestory užívali a užívajú doteraz.
17. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v správe zo dňa 20. 02. 2018 uviedol, že za obdobie od 01. 01. 1999 do 31. 12. 1999 žalovaní v 1. a 2. rade neboli poberateľmi príspevku na bývanie a v databáze ÚPSVaR Vranov nad Topľou sa nenachádza žiadna žiadosť o príspevok na bývanie z roku 1999.
18. Následne v správe zo dňa 10. 04. 2018 uviedol, že v spisovej dokumentácii ÚPSVaR Vranov nad Topľou sa nachádza nájomná zmluva zo dňa 02. 01. 2007, ktorej kópiu priložil, ktorá je uzavretá na dobu určitú od 02. 01. 2007 do 31. 12. 2007. Nájomná zmluva ohľadom nebytových priestorov sa v spisoch úradu práce, sociálnych vecí a rodiny nenachádza.
19. Na pojednávaní dňa 14. 05. 2018 právny zástupca žalobcu uviedol, že popiera, aby bola uzavretá nájomná zmluva so žalovanými v 1. a 2. rade na byt č. 4 na 1. poschodí s tým, že jedine matka C. B., t. j. matka žalovaného v 1. rade, mala nájomnú zmluvu so Stavebným bytovým družstvom Vranov nad Topľou, avšak ohľadom akého bytu, to momentálne uviesť nevie, ale rozhodne nájomná zmluva na prízemie obytného domu, resp. na spoločné priestory v obytnom dome č. XXX nebola s nikým uzavretá ani so žalovanými v 1. a 2. rade. Taktiež uviedol, že v takej podobe ako predložili žalovaní v 1. a 2. rade nájomnú zmluvu a jej text, tak Stavebné bytové družstvo Vranov nad Topľou takéto nájomné zmluvy nikdy s nikým neuzatváralo.
20. Žalobca sa následne vyjadril písomným podaním zo dňa 29. 06. 2018, kde uviedol, že predložená nájomná zmluva je jednoznačne falzifikátom. V bytovom dome s. č. XXX/X na F. H. X. B. O. Z. neexistuje jednoizbový byt č. 4 na I. poschodí vo výmere obytných miestností 32,72 m2 ako je to uvedené v predloženej nájomnej zmluve. V bytovom dome s. č. XXX/X je 5 bytov. Na prízemí bytového domu sa nachádza jeden byt č. 5 s 2 obytnými miestnosťami, kuchyňou a príslušenstvom, na prvom poschodí sa nachádzajú dva trojizbové byty č. 3 a 4. Nájomcom bytu č. 4 je matka žalovaného v 1. rade. Na druhom poschodí sú taktiež dva trojizbové byty. Žiadny z uvedených bytov nebol prenajatý žalovaným. Žalovaným nebol prenajatý ani spoločný priestor, ktorý si stavebne upravili na dvojizbový byt. Žalobca poukazuje na to, že tretia strana nájomnej zmluvy je písaná iným typom písma ako prvé dve strany a naviac podpisy B., B. nie sú podpismi žalovaných, pričom ich pravdepodobne písala tá istá osoba. Podľa názoru žalobcu, predložená nájomná zmluva vznikla skombinovaním údajov z iných zmlúv. Za veľmi podstatnú skutočnosť žalobca považuje aj údaj o dobe nájmu, ktorý mal byť dohodnutý na dobu určitú od 02. 01. 2007 do 31. 12. 2007. V prípade platnosti uvedenej zmluvy by nájomný vzťah skončil uplynutím dojednanej doby a žalovaní by boli povinní byt vypratať bez pridelenia bytovej náhrady.
21. Zo správy mesta Hanušovce nad Topľou zo dňa 05. 09. 2018 vyplýva, že mesto Hanušovce nad Topľou nemá vedomosť o prerobení pivničných priestorov na bytové priestory, resp. byt v bytovom dome č. XXX umiestnenom na parcele 473/3 k. ú. B.Š. O. Z.. Mesto Hanušovce nad Topľou ako stavebný úrad nevydal žiaden súhlas so stavebnými prácami súvisiacimi s touto zmenou užívania časti stavby, t. j. nevydal žiadne stavebné povolenie ani oznámenie k ohláseniu stavebných úprav a ani povolenie na
zmenu užívania časti stavby. Mesto je stavebným úradom od roku 2003, teda nemôže vylúčiť vydanie stavebného povolenia pred týmto dátumom.
22. Na pojednávaní dňa 03. 10. 2018 žalovaní potvrdili, že na nájomnej zmluve, ktorú predložil ÚPSVaR Vranov nad Topľou zo dňa 02. 01. 2007 sa nenachádzajú ich podpisy. Nájomnú zmluvu zo dňa 02. 01. 2007 im dali na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Hanušovciach, kto ju podpísal oni nevedia, oni rozhodne popierajú, aby uvedenú nájomnú zmluvu podpísali. Uviedli, že žiadnu inú nájomnú zmluvu súdu predložiť nevedia. Následne predložili súdu dohodu o prevzatí dlhu uzavretú na jednej strane s veriteľom Stavebné bytové družstvo Vranov nad Topľou a na druhej strane s preberateľmi dlhu U. B. a R. B., G. V., E.. B. a E. V. s tým, že preberatelia vyhlasujú, že preberajú voči veriteľovi čo do dôvodu a výšky dlh 16.524,84,- eur. Zároveň predložili súdu čestné vyhlásenie R. B. zo dňa 03. 10. 2018.
23. K uvedenému sa vyjadril právny zástupca žalobcu, ktorý uviedol, že v celom rozsahu poukazuje na vyjadrenie, ktoré zaslal súdu zo dňa 29. 06. 2018. V tejto súvislosti zdôraznil, že žalovaní v 1. a 2. rade prehlásili, že odvíjajú svoj nárok na užívanie priestorov v bytovom dome na F. H. XXX X. B. O. Z. na základe nájomnej zmluvy. Dôkazom toho mala byť akási nájomná zmluva, ktorá sa nachádzala na Úrade práce, sociálnych vecí v Hanušovciach nad Topľou. Chce uviesť, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Hanušovce nad Topľou predložil súdu nájomnú zmluvu z archívu, ktorá sa nachádza v spise a ktorá bola oboznámená. Samotní žalovaní v 1. a 2. rade potvrdili, že podpisy na tejto nájomnej zmluve nepochádzajú z ich ruky. Za veľmi podstatnú okolnosť však považuje skutočnosť, že podľa tejto nájomnej zmluvy má byť predmetom nájmu jednoizbový byt, pričom takéto byty na bytovom dome XXX, F. H., B. O. Z., sa nenachádzajú. Ďalej chce poukázať, že uvedená nájomná zmluva mala byť uzavretá na dobu určitú, do 31. 12. 2007, ale posledná strana, na ktorej sú podpisy na tejto nájomnej zmluve je vyhotovená úplne iným písmom a s úplne inou úpravou listu, ako predchádzajúce strany nájomnej zmluvy. Takže tvrdenie žalovaných v 1. a 2. rade, že mali uzavretú nejakú nájomnú zmluvu so žalobcom Stavebným bytom družstvom vo Vranove nad Topľou je nepravdivé. Vo vzťahu k žalobcovi žalovaní v 1. a 2. rade neplatili žiadne poplatky súvisiace s užívaním akéhokoľvek bytu. Žalovaní v 1. a 2. rade, celá ich rodina bola evidovaná v byte matky žalovaného v 1. rade. Na tomto byte vznikol záväzok 16.524,- eur. Pretože matka žalovaného v 1. rade nebola schopná žalobcovi platiť žiadne poplatky súvisiace s užívaním bytu. Žalovaní v 1. a 2. rade sa správali tak, akoby povinnosť platiť poplatky súvisiace s užívaním bytu sa na nich nevzťahovala. Preto vlastne sa pristúpilo k dohode, že žalovaní v 1. a 2. rade pristúpia k záväzku a preberajú časť záväzku spolu so sestrou žalovaného, ktorá takisto býva v byte so svojim manželom. Až po uzavretí tejto dohody pravidelne splácajú záväzky, ktoré vznikli ako povinnosť C. B., matke žalovaného v 1. rade.
24. Žalovaný v 1. rade následne uviedol, že mal uzavretú riadnu nájomnú zmluvu s Bytovým družstvom vo Vranove nad Topľou ohľadom priestorov, ktoré prerobil na bývanie. Rozhodne však chce uviesť, že to nebola nájomná zmluva, ktorú zaslal súdu Úrad práce a rodiny Hanušovce nad Topľou, bola to iná nájomná zmluva. On žiadnu kópiu z nájomnej zmluvy ohľadom priestorov, ktoré prerobil spolu so žalovanou v 2. rade na bývanie, nemá k dispozícii. Mala by byť na Úrade práce v Hanušovciach nad Topľou. Do prerobenia nebytových priestorov na prízemí bytového domu dal sumu okolo 300.000,- Sk.
25. Na otázku, či platil poplatky súvisiace s užívaním nebytových priestorov v nájomnom dome, ktoré prerobil, žalovaný v 1. rade odpovedal, že platil, avšak žiadne potvrdenie mu o tom nedali na bytovom družstve, pretože mu povedali, že na nebytové priestory sa nemá platiť nájomné a že keď platí, tak jedine bez potvrdenia. Platil takým spôsobom, že mu šeky nedávali, ale robilo sa to na meno jeho matky, C. B.. A pod menom B. C. bol písaný on, žalovaný v 1. rade. Má vedomosť, že žalobca viedol súdne konanie proti jeho matke o zaplatenie za nájom, za vypratanie bytu a jeho matka na súde predložila šeky o tom, že nájomné platila. Bolo to vedené na Okresnom súde vo Vranove nad Topľou, kde terajší žalobca žaloval jeho matku C. B., aby vypratala byt. Jeho matka na súde predložila šeky o tom, že platila bytovému družstvu Vranov nad Topľou nájomné. Nebytové priestory, ktoré v bytovom dome prerobil spolu so svojou manželkou, žalovanou v 2. rade, užíva a býva v nich už skoro 20 rokov. Chce uviesť, že aj po duševnej stránke je to už jeho byt. Má šesťročného syna. Chodí s ním po doktoroch, pretože potrebuje lekársku starostlivosť. Peniaze dáva do bytu, do chlapca. Keď ho vyhodí žalobca, nemá kam ísť.
26. Na otázku zástupcu žalobcu, aby sa žalovaný vyjadril, koľkokrát dostali od žalobcu, Stavebného bytového družstva Vranov nad Topľou, výmer na platenie mesačných zálohových platieb na nebytové priestory, ktoré prerobil - spoločné priestory bytového domu XXX O. F. H., B. O. Z., uviedol, že on výmer
nedostal, avšak pani L., ktorá už nežije a ktorá pracovala na Stavebnom bytovom družstve vo Vranove nad Topľou mu povedala, že na nebytové priestory mu nemôže dať šeky na platenie poplatkov. Celú vec vyriešila tak, že poplatky súvisiace s užívaním priestorov ktoré prerobil, písali na jeho matku. Chce uviesť, že o dva roky po tom, čo začal spolu s manželkou a rodinou užívať prerobené priestory, zdvihli mu poplatky na 1.500,- Sk a zase to písali na jeho matku. Od r. 2012 už platil 170,- eur. Chce uviesť, že platil poplatky súvisiace s užívaním priestorov, ktoré prerobil tak, že im boli zasielané, alebo vydávané príjmové pokladničné doklady, kde bolo uvedené: C. B., jeho matka, a pod tým som bol uvedený on, U. B.. On má k dispozícii takého príjmové pokladničné doklady, kde je uvedené C. B. a pod tým je uvedený on, U. B.. Chce uviesť, že v r. 2016 žalobca im dvihol poplatky súvisiace s užívaním tak bytu jeho matky C. B., ako aj nebytových priestorov, ktoré prerobil, na 200,- eur mesačne, ale tam už bolo jeho meno, t. j. U. B. R. R. B. a pod tým bolo nebytové priestory. Od r. 2018 platia po 300,- mesačne.
27. Zástupca žalobcu uviedol, že popiera tú skutočnosť, aby žalovaní v 1. a 2. rade platili do pokladne bez toho, aby nedostali žiaden doklad. Proti C. B., matke žalobcu, bolo vedené súdne konanie o zaplatenie poplatkov súvisiacich s užívaním bytu. Žalovaní v 1. a 2. rade boli vedení ako užívatelia bytu č. 4, resp. spoluužívatelia bytu č. 4 na ul. F. XXX, B. O. Z..
28. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a prílohami žaloby, a to najmä výpisom z listu vlastníctva č. XXXX, okres Vranov nad Topľou, obec Hanušovce nad Topľou, KÚ Hanušovce nad Topľou, potvrdenkami o úhradách nájomného, žiadosťou o prenájom nebytových priestorov, evidenčným listom pre výpočet nájomného, rozpismi preddavkov za služby a plnenia za užívanie bytu, potvrdením o poberaní dávok v hmotnej núdzi za roky 2006 a 2007, výsluchom žalovaného v 1. rade, vyjadreniami žalobcu a žalovaných ako aj ostatným spisovým materiálom, a zistil nasledovný skutkový stav:
29. Žalobca je výlučným vlastníkom bytov vrátane spoločných častí a zariadení v bytovom dome s. č. XXX O. F. H. X. B. O. Z., ktorý je zapísaný na LV č. XXXX pre k. ú. B. O. Z.. Žalovaní v 1. a 2. rade sa nasťahovali do pivničných priestorov na prízemí bytového domu s. č. XXX pivnica č. 1 s plochou 4,94 m2, pivnica č. 2 s plochou 7,22 m2, pivnica č. 3 s plochou 5,32 m2, chodba č. 4 s plochou 5,15 m2, pivnica č. 5 s plochou 2,97 m2, pivnica č. 6 s plochou 3,15 m2, pivnica č. 7 s plochou 4,20 m2, sušiareň č. 8 s plochou 7,35 m2, práčovňa č. 9 s plochou 11,55 m2. Tieto priestory si stavebne upravili a užívajú ich na bývanie - kuchyňa s plochou 5,57 m2, obývacia izba s plochou 1748 m2, spálňa s plochou 18,90 m2, chodba s plochou 6,75 m2, kúpeľňa + WC s plochou 3,15 m2. V roku 2011 žalovaní v 1. a 2. rade požiadali žalobcu o uzatvorenie nájomnej zmluvy na nebytový priestor, na ktorú žalobca reagoval listom zo dňa 10. 05. 2011. V tomto liste žalobca vyjadril nesúhlas s prenájmom. Čo sa týka priestorov, ktoré žalovaní v 1. a 2. rade prerobili na byt, jedná sa o spoločné priestory v bytovom dome s. č. XXX O. F. H. X. B. O. Z., ktorý je zapísaný na LV č. XXXX pre k. ú. B.Š. O. Z.. Za obdobie od 01. 01. 1999 do 31. 12. 1999 žalovaní v 1. a 2. rade neboli poberateľmi príspevku na bývanie a v databáze ÚPSVaR Vranov nad Topľou sa nenachádza žiadna žiadosť o príspevok na bývanie z roku 1999 a teda ani žiadna nájomná zmluva na vyššie uvedené priestory. Matka žalovaného, C. B. je užívateľkou bytu č. 4 na 1. poschodí bytového domu s. č. XXX O. F. H. X. B. O. Z., ktorý je zapísaný na LV č. XXXX pre k. ú. B. O. Z.. Žalobca sa podanou žalobou dňa 14. 11. 2016 domáhal, aby súd uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť vypratať vyššie uvedené priestory. Žalovaní v 1. a 2. rade sa bránili, že uvedené priestory užívajú oprávnene, nakoľko so žalobcom uzavreli nájomnú zmluvu a za uvedené priestory platia nájomné. Uviedli, že nájomnú zmluvu odovzdali Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vo Vranove nad Topľou, aby mohli dostať príspevok na bývanie. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vo Vranove nad Topľou však žiadnu zmluvu týkajúcu sa uvedených priestorov k dispozícii nemá. Súdu predložil iba nájomnú zmluvu uzatvorenú 02. 01. 2007, ktorá však bola uzatvorená na neexistujúci byt a žalovaní popreli, že na zmluve sa nachádzajú ich podpisy. Taktiež žalobca sa vyjadril, že ide o falzifikát, nakoľko takýto byt sa na uvedenej adrese nenachádza a uviedol, že tretia strana zmluvy vyzerá úplne ináč ako prvé dve a podpisy žalovaných nepatria žalovaným. Inú zmluvu so žalovanými ÚPSVaR Vranov nad Topľou nemá k dispozícii. Žalovaní v 1. a 2. rade taktiež uviedli, že za uvedené priestory platia nájomné, čo však žalobca vyvrátil, keď uviedol, že nájomné platia za byt svojej matky vo vzťahu ku ktorej aj dňa 08. 11. 2017 prevzali dlh týkajúci sa neuhradených mesačných platieb za služby a plnenia poskytovaných s užívaním bytu dlžníčkou voči žalobcovi.
30. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka (ďalej „OZ“) vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
31. Podľa § 126, ods. 1 OZ vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
32. Podľa § 685, ods. 1 OZ nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.
33. Podľa § 688 OZ nájomca bytu a osoby, ktoré žijú s nájomcom v spoločnej domácnosti, majú popri práve užívať byt aj právo užívať spoločné priestory a zariadenie domu, ako aj požívať plnenia, ktorých poskytovanie je spojené s užívaním bytu.
34. Podľa § 689 OZ nájomca je povinný užívať byt, spoločné priestory a zariadenie domu riadne a riadne požívať plnenia, ktorých poskytovanie je spojené s užívaním bytu.
35. Podľa § 694 OZ nájomca nesmie vykonávať stavebné úpravy ani inú podstatnú zmenu v byte bez súhlasu prenajímateľa, a to ani na svoje náklady.
36. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov bytom sa na účely tohto zákona rozumie miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu trvalo určené na bývanie a môžu na tento účel slúžiť ako samostatné bytové jednotky.
37. Podľa § 2, ods. 3 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, nebytovým priestorom sa na účely tohto zákona rozumie miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu určené na iné účely ako na bývanie; nebytovým priestorom nie je príslušenstvo bytu ani spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu.
38. Podľa § 85 zákona č. 50/1976 Zb., stavebného zákona, stavbu možno užívať len na účel určený v kolaudačnom rozhodnutí, prípadne v stavebnom povolení. Zmeny účelu užívania stavby, ktoré spočívajú v zmene spôsobu užívania stavby, jej prevádzkového zariadenia, v zmene spôsobu a v podstatnom rozšírení výroby alebo činností, ktoré by mohli ohroziť život a zdravie ľudí alebo životné prostredie, vyžadujú rozhodnutie stavebného úradu o zmene v užívaní stavby; na konanie o zmene v užívaní stavby sa vzťahujú primerane ustanovenia § 76 až 84.
39. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca je výlučným vlastníkom bytov vrátane spoločných častí a zariadení v bytovom dome s. č. XXX O. F. H. X. B. O. Z., ktorý je zapísaný na LV č. XXXX pre k. ú. B. O. Z.. Taktiež nebolo sporné, že žalovaní v 1. a 2. rade sa nasťahovali do pivničných priestorov na prízemí bytového domu s. č. XXX pivnica č. 1 s plochou 4,94 m2, pivnica č. 2 s plochou 7,22 m2, pivnica č. 3 s plochou 5,32 m2, chodba č. 4 s plochou 5,15 m2, pivnica č. 5 s plochou 2,97 m2, pivnica č. 6 s plochou 3,15 m2, pivnica č. 7 s plochou 4,20 m2, sušiareň č. 8 s plochou 7,35 m2, práčovňa č. 9 s plochou 11,55 m2. Tieto priestory si stavebne upravili a užívajú ich na bývanie - kuchyňa s plochou 5,57 m2, obývacia izba s plochou 1748 m2, spálňa s plochou 18,90 m2, chodba s plochou 6,75 m2, kúpeľňa + WC s plochou 3,15 m2. Spornou skutočnosťou bolo, či žalovaní tieto priestory upravili so súhlasom žalobcu a taktiež či medzi žalobcom a žalovanými existoval nájomný vzťah na základe ktorého sú oprávnení uvedené priestory užívať. Súd sa teda musel vysporiadať s dvomi otázkami.
40. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalovaní mali právo bývať v uvedenom bytovom dome v byte matky žalovaného v 1. rade, t. j. v byte č. 4 na 1. poschodí bytového domu. Túto skutočnosť nepopiera ani žalobca. Na základe tejto skutočnosti, osoby, ktoré žijú s nájomcom v spoločnej domácnosti majú popri práve užívať byt aj právo užívať spoločné priestory a zariadenie domu, ako aj požívať plnenia, ktorých poskytovanie je spojené s užívaním bytu. To, že priestory, ktoré žalovaní prestavali na byt boli spoločnými priestormi, vyplýva z ich určenia, keďže sa jednalo o pivnice, sušiareň, práčovňu, chodbu a schodište. Predpokladom, aby išlo o spoločné priestory je to, že tie sú určené na spoločné užívanie všetkým nájomcov bytov v dome. Spoločné priestory a zariadenia domu je oprávnený nájomca užívať v súlade s ich určením. Právo užívať, však samozrejme nezahŕňa právo prestavať a v žiadnom prípade nezahŕňa právo bývať v takýchto priestoroch. Z § 694 OZ jednoznačne vyplýva, že nájomca nesmie vykonávať stavebné úpravy ani inú podstatnú zmenu v byte bez súhlasu prenajímateľa,
a to ani na svoje náklady. Tento zákaz sa okrem bytu vzťahuje aj na príslušenstvo bytu ako aj na spoločné časti a zariadenia domu.
41. Žalobca pre úspech v spore musí preukázať, že je vlastníkom veci, ktorej vypratania sa domáha, že vec sa nachádza u žalovaného a že žalovaný zadržiava vec neoprávnene. Na preukázanie vlastníctva žalobca predložil výpis z listu vlastníctva a táto skutočnosť nebola sporná. Taktiež žalovaný nepopieral, že vec - priestory bytového domu užíva. Čo však popieral, bola neoprávnenosť. Svoj nárok odvodzoval od nájomnej zmluvy, ktorú uzavrel zo žalobcom. Tvrdil, že žalobca mu dal súhlas na prestavbu uvedených priestorov a následne s ním uzatvoril nájomnú zmluvu už na bytový priestor. Podľa názoru súdu sa mu však uvedenú skutočnosť nepodarilo preukázať. Žalobca uvedenú skutočnosť poprel a taktiež žalobca uviedol, že uvedené priestory nemohli byť predmetom nájomnej zmluvy, nakoľko sa jedná o spoločné priestory, ktoré je nájomca oprávnený užívať v súlade s ich určením. Žalovaný nepreukázal, že došlo k zmene účelu stavby, a teda že došlo k premene spoločných priestorov na priestory bytové. Na spoločné priestory nebolo možné nájomnú zmluvu uzavrieť. Túto by bolo možné uzavrieť na nebytový priestor alebo byt. Avšak ani v prípade nebytového priestoru by tam žalovaní nemohli trvalo bývať. Skutočnosť, že uvedený priestor bol zmenený na byt, žalovaný nijak nepreukázal. Pokúsil sa preukázať, že za uvedený priestor platí nájom, avšak žalobca túto skutočnosť vyvrátil, keď preukázal, že nájomné, ktoré žalovaní platili, sa týkalo bytu č. 4 na 1. poschodí, ktorého nájomcom je matka žalovaných a na ktorý sú aj žalovaní zapísaní ako osoby, ktoré žijú s nájomcom v spoločnej domácnosti. Taktiež žalovaní prevzali dlh matky žalovaného v 1. rade voči žalobcovi, ktorý splácajú. Žalovaní taktiež poukázali aj na skutočnosť, že žaloba je v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko žalovaní v byte bývajú aj so svojím maloletým synom a v prípade, že ich vysťahujú, tak nebudú mať kam ísť. Súd je však toho názoru, že právo užívať byt č. 4 na 1. poschodí bytového domu, ktorého nájomcom je matka žalovaného v 1. rade, nezaniklo, nakoľko žalovaní stále za tento byt platili nájom, a teda po vysťahovaní sa z priestorov, ktoré obývali neoprávnene sa budú môcť vrátiť do tohto bytu, ktorý užívali spolu s matkou žalovaného v 1. rade. Na základe vyššie uvedeného mal súd za to, že žaloba žalobcu je dôvodná a uložil žalovaným v 1. a 2. rade vypratať priestory špecifikované vo výroku rozsudku.
42. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
43. V zmysle § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
44. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
45. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešný žalobca má voči žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v plnej výške.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.