Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_38P-2-2021.pdf
PDF · 157.79 KB
No categories available
38P/2/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou Mgr. Lindou Anovčinovou v právnej veci manželov: K.. E. Q., C.. Q. (navrhovateľ - manžel - otec), nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, F., zastúpený JUDr. Luciou Cepka Zvolenskou, advokátkou, so sídlom Kollárova 17, Trnava a K.. E. Q., C.. J. (manželka
- matka), nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J.. H. XXXX/XX, M., zastúpená JUDr. Barborou Petrovič, advokátkou, so sídlom Hlavná 44, Trnava, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom: Y. Q., W.. XX.XX.XXXX a N. Q., W.. XX.XX.XXXX, zastúpené procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, so sídlom J. Bottu 4, Trnava, takto
rozhodol:
I. Manželstvo manželov K.. E. Q., rodený Q., narodený dňa XX.XX.XXXX a K.. E. Q., rodená J., narodená dňa XX.XX.XXXX uzavreté dňa XX.XX.XXXX U. M., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu M., zväzok XX, ročník XXXX, strana XXX, poradové číslo XX, sa r o z v á d z a .
II. Maloletý Y. E. maloletý N. sa na čas po rozvode manželov z v e r u j ú do osobnej starostlivosti matky, pričom obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach.
III. Otec je p o v i n n ý platiť na maloletého Y. výživné v sume 160,- Eur mesačne a na maloletého N. výživné v sume 130,- Eur mesačne, vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred k rukám matky, s účinnosťou odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.
IV. Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletými deťmi
- každý nepárny kalendárny týždeň od piatka od 15.00 hodiny do pondelka nasledujúceho párneho kalendárneho týždňa do 8.00 hodiny,
- každý párny kalendárny týždeň od štvrtka od 15.00 hodiny do piatka do 8.00 hodiny,
- počas letných školských prázdnin každý kalendárny rok od 15.07. od 09.00 hodiny do 31.07. do 19.00 hodiny a od 15.08. od 09.00 hodiny do 31.08. do 19.00 hodiny,
- počas vianočných sviatkov a zimných školských prázdnin každý párny kalendárny rok od 25.12. od 10.00 hodiny do 02.01. do 11.00 hodiny nasledujúceho nepárneho kalendárneho roku, každý nepárny kalendárny rok od 23.12. od 10.00 hodiny do 25.12. do 11.00 hodiny a každý párny kalendárny rok od 02.01. od 10.00 hodiny do 06.01. do 18.00 hodiny,
- počas jarných školských prázdnin každý nepárny kalendárny rok od soboty predchádzajúcej prázdninovému týždňu od 10.00 hodiny do nasledujúcej soboty do 19.00 hodiny,
- počas veľkonočných sviatkov a školských prázdnin každý kalendárny rok od Bielej soboty od 10.00 hodiny do Veľkonočného pondelka do 12.00 hodiny.
Počas týždňa, do ktorého zasahuje úprava styku počas školských prázdnin a sviatkov, sa úprava bežného styku otca s maloletými deťmi neuplatní.
Matka je povinná maloleté deti na styk s otcom riadne a včas pripraviť a odovzdať otcovi v čase začiatku styku v mieste svojho bydliska, s výnimkou dní, kedy sa maloleté deti zúčastnia predškolského a školského vyučovania, kedy si otec maloleté deti vyzdvihne v predškolskom a školskom zariadení. Otec
je povinný dodržiavať stanovené hodiny styku a v čase skončenia styku odovzdať maloleté deti matke v mieste jej bydliska. V prípade, že sa styk nebude môcť zo závažných dôvodov uskutočniť, rodičia sú povinní si túto skutočnosť oznámiť bezodkladne, najneskôr 24 hodín pred začiatkom styku. V prípade ak sa styk neuskutoční z dôvodov na strane maloletých detí, matka je povinná poskytnúť otcovi náhradný termín styku v rovnakom časovom rozsahu ako bol neuskutočnený styk.
V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Manžel (ďalej aj ako „navrhovateľ“ alebo „otec“) sa návrhom doručeným Okresnému súdu Trnava dňa 19.01.2021 domáhal rozvodu manželstva účastníkov konania a úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. Navrhol, aby súd maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky, otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého Y. sumou vo výške 140,- Eur a na maloletého N. sumou vo výške 110,- Eur mesačne. Stretávanie s maloletými deťmi navrhol upraviť nasledovne: každý nepárny kalendárny týždeň od piatka od 15:00 hodiny do nedele 19:00 hodiny, každý párny kalendárny týždeň od stredy od 15:00 hodiny do piatka 8:00 hodiny, počas letných školských prázdnin každý kalendárny rok od 15.07. od 09:00 hodiny do 31.07. do 19:00 hodiny a od 15.08. od 09:00 hodiny do 31.08. do 19:00 hodiny, počas vianočných sviatkov a zimných školských prázdnin každý párny kalendárny rok od 25.12. od 10:00 hodiny do nasledujúceho nepárneho kalendárneho roku do 02.01. do 11:00 hodiny, každý nepárny kalendárny rok od 23.12 od 10:00 hod do 25.12 do 11:00 hodiny a každý párny kalendárny rok od 02.01. od 10:00 hodiny do 06.01. do 18:00 hodiny, počas jarných školských prázdnin každý nepárny kalendárny rok od soboty predchádzajúcej prázdni-novému týždňu od 10:00 hodiny do nasledujúcej soboty do 19:00 hodiny, počas veľkonočných sviatkov a školských prázdnin každý kalendárny rok od Bielej soboty od 10:00 hodiny do Veľkonočného pondelku do 12:00 hodiny. Otec tiež žiadal, aby súd uložil matke povinnosť pravidelne ho informovať, vždy k poslednému dňu každého kalendárneho mesiaca v roku do 20:00 hodiny, o zdravotnom stave maloletých detí, školskom prospechu, mimoškolských aktivitách maloletých detí, o dlhodobejšom pobyte maloletých detí mimo miesta ich bydliska, o nakladaní s majetkom maloletých detí, o osobitných potrebách maloletých detí, ako aj o ďalších podstatných veciach týkajúcich sa maloletých detí a to e-mailom; a priebežne bezodkladne informovať otca o mimoriadnych podstatných veciach týkajúcich sa maloletých detí formou SMS správ alebo e-mailom.
2. Návrh otec odôvodnil tým, že v súčasnosti je úprava práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu, upravená podľa rodičovskej dohody, schválenej Okresným súdom Trnava, sp. zn. 11P/7/2020 zo dňa 28.05.2020. Účastníci konania uzavreli manželstvo po niekoľkoročnej známosti, pričom problémy v manželstve nastali na prelome roku 2019. Manželka, bez akéhokoľvek dôvodu a náznaku, dňa 08.05.2019 odišla s maloletými deťmi k svojim rodičom. Dôvodom malo byť nezodpovedné správanie manžela. Manželka prestala s manželom komunikovať ohľadom maloletých detí. Postupným citovým odcudzením prestalo manželstvo plniť svoje funkcie a spoločenský účel. Manžel považuje za hlavný dôvod rozpadu manželstva rozdiel v názoroch vo všetkých oblastiach, najmä výchovy, komunikácie, úcty, váženia, cti druhého manžela, intímneho života. Manžel sa snažil problémy riešiť, ale manželka odmietala akýkoľvek kompromis, nejavila záujem o vyriešenie situácie. Vzťahy medzi manželmi sa nezlepšili a sú dlhodobo veľmi vážne narušené. Otec pracuje v spoločnosti H., L.. L. C..I.. a jeho čistý príjem je 1.200,- Eur mesačne. Otcov dlh na základe Kúpnej zmluvy za pozemok a nehnuteľnosť predstavuje sumu vo výške 10.000,- Eur. Pravidelné mesačné výdavky má vo výške 1.108,21 Eur a mimoriadne výdavky vo výške 448,96 Eur v priemere mesačne za obdobie roka. Počas júnového obdobia a letných prázdnin boli maloleté deti v otcovej starostlivosti v intenciách rozhodnutia Okresného súdu Trnava. Otec žiadal, aby súd zohľadnil jeho zmenu pracovnej doby v práci. Otcovi súčasný stav v práci neumožňuje byť s maloletými deťmi plnohodnotne. Konkrétne ide o piatok, nakoľko otec nemôže mať každý piatok voľno. Z uvedeného dôvodu žiada, oproti terajšej úprave styku, zmeniť čas styku s maloletými deťmi tak, ako je uvedené v petite návrhu. Ďalej otec uviedol, že matka ho dostatočným spôsobom neinformuje o zdravotnom stave detí. Informuje ho iba sporadicky. Matka taktiež dostatočným spôsobom neinformuje otca o školských výsledkoch. O hospodárení a nakladaní s majetkom detí matka otcovi neposkytuje žiadne informácie. Otec má od matky momentálne vedomosť, že čo sa týka mimoškolských aktivít a krúžkov, ich realizácia je obmedzená v súvislosti s aktuálnou pandemickou situáciou. Otec v súčasnosti platí výživné na maloletého Y. vo výške 180,- Eur a na maloletého N.Á.
150,- Eur podľa rozsudku. Nie je ale už viac v možnostiach, schopnostiach a majetkových pomeroch otca možné, aby na naďalej platil na maloleté deti mesačne výživné v stanovenej výške. Na základe skutočnosti, že výdavky otca sú vysoké a jeho mesačný príjem klesol cca o 250,- Eur až 300,- Eur mesačne, otec mal. detí navrhuje výživné pre maloletého Y. v sume 140,- Eur a pre maloletého N. v sume 110,- Eur.
3. Manželka vo vyjadrení k návrhu doručenom súdu dňa 13.04.2021 uviedla, že s návrhom na rozvod manželstva súhlasí, nesúhlasila ale s dôvodmi uvedenými manželom. Manželka poukázala na to, že problémy v manželstve nastali už v priebehu roka 2018. Problémom v manželstve bolo financovanie rodiny, keď manžel pri nástupe maloletého Y. do materskej školy na jeseň 2018 odmietol manželke prispievať na stavu, škôlku, obedy v škôlke, oblečenie, internet, TV a trval na tom, aby manželka čo najskôr začala pracovať a pokračovala v splácaní úveru manžela. Manželka osobitne poukázala na nedôveru voči manželovi v otázke bezpečnosti (zamykanie rodinného domu, zakladanie bezpečnostných pásov, maloletý Y. sa sám hral pri potoku a pod.). Manželia si nerozumeli ani ohľadom výchovy maloletých detí, do ktorej zasahovali aj rodičia manžela. Intímny život manželov bol narušený už na začiatku manželstva. Manželka súhlasila s uzatvorením príčin rozvratu, a to v rozdielnych názoroch manželov vo všetkých oblastiach, najmä v oblasti výchovy detí, komunikácie, úcty, váženia si a ctenia druhého, ako aj v intímnej oblasti a dopĺňa aj oblasť finančnú. Manželka súhlasila so zverením detí do jej osobnej starostlivosti. Nesúhlasila však s nižšou úpravou výživného, keďže je sporné, či má manžel trvalo znížený príjem. Poukázala tiež na to, že manžel je vysokoškolsky vzdelaný a zdravý, v produktívnom veku, a teda je v jeho schopnostiach a možnostiach dosahovať príjem, aký dosahoval pri poslednom rozhodovaní súdu. Manželka rozporovala výdavky otca na energie, ktoré musia byť nižšie po jej odchode s deťmi z domácnosti. Takisto sú neprimeranými výdavky na stravu vo výške 400,- Eur mesačne a takisto aj na drogériu vo výške 50,- Eur mesačne. Spornými sú podľa matky aj ďalšie nepravidelné výdavky, ktoré nie sú zo strany otca dostatočne preukázané. Matka vyčíslila mesačné výdavky na maloletého Y. vo výške 314,- Eur až 379,- Eur (strava 120,- Eur až 150,- Eur, oblečenie 30,- Eur až 50,- Eur, lieky 30,- Eur, ŠKD 15,- Eur, školské pomôcky 15,- Eur, ZRPŠ 2,- Eur, ortopéd 4,- Eur, logopéd 48,- Eur, hygienické potreby 10,- Eur, iné - hračky, darčeky, výlety, kino, kúpalisko, stretnutia s inými deťmi, oslavy 30,- Eur až 40,- Eur, pohonné hmoty 10,- Eur až 15,- Eur) a na maloletého N. vo výške 316,- Eur až 381,- Eur (strava 120,- Eur až 150,- Eur, oblečenie 30,- Eur až 50,- Eur, lieky 20,- Eur, ŠKD 20,- Eur, školské pomôcky 15,- Eur, ZRPŠ 3,20 Eur, logopéd 48,- Eur, hygienické potreby 10,- Eur, strava v MŠ 25,- Eur, iné - hračky, darčeky, výlety, kino, kúpalisko, stretnutia s inými deťmi, oslavy 30,- Eur až 40,- Eur, pohonné hmoty 10,- Eur až 15,- Eur). Pravidelné mesačné výdavky matky sú vo výške 325,- Eur až 345,- Eur (strava 150,- Eur, oblečenie 30,- Eur až 40,- Eur, lieky 10,- Eur, hygienické potreby 20,- Eur až 30,- Eur, pohonné hmoty 50,- Eur, PZP 7,47 Eur, poistné na byt 38,- Eur, internet 23,- Eur, elektrina 22,- Eur, plyn 7,- Eur, koncesionárske poplatky 4,64 Eur, platba za byt a fond opráv 150,- Eur. Manželka poprela, že by nedostatočne informovala otca, preto návrh o povinnosti informovať otca považuje za šikanózny. Styk navrhuje upraviť v zmysle ostatného rozhodnutia, nakoľko nedošlo k zmene pomerov a zároveň takto upravený styk je v najlepšom záujme detí.
4. Manžel sa v stanovisku k vyjadreniu manželky doručenom súdu dňa 22.04.2021 pridržal tvrdení uvedených v návrhu. Poprel manželkine tvrdenia, že by sa v minulosti nepodieľal na financovaní nákladných jednorazových výdavkov ako aj mesačných výdavkov, nakoľko otec vždy financoval nákupy potravín, elektrinu, vodu, plyn atď.... Nesúhlasil ani s výživným požadovaným matkou. Aktuálna pandemická situácia, a tým pádom otcova horšia ekonomická situácia (preukázaný výrazný pokles mesačného príjmu), nedovoľuje otcovi na výživu maloletých detí prispievať v takom rozsahu ako doteraz. Otcov príjem rapídne klesol, nakoľko v čase úpravy rodičovských práv k maloletým deťom na čas do rozvodu, otec dosahoval cca 1.500,- Eur mesačne v čistom a aktuálne dosahuje čistý príjem cca 860,- Eur mesačne, čo je pokles o približne 540,- Eur. ďalej poukázal na to, že otec je ako rodič oprávnený vedieť všetky náležité podrobnosti ohľadom detí, najmä zdravotného stavu a taktiež má právo vedieť koľko stoja vyšetrenia a ako je s jeho poskytovaným výživným nakladané z hľadiska efektívnosti a hospodárnosti. Nesúhlasil s úpravou styku uvádzanou matkou, nakoľko aktuálne nevidí žiadnu logiku a efektivitu v takejto úprave. Nemôže byť v najlepšom záujme práve maloletých detí, aby v piatok bol otec povinný zaviesť ráno deti do školy, ísť po ne po škole a následne ich odovzdať do 18:00 hodiny matke. Uvedené nie je logicky navrhnuté, nakoľko celý piatok bude spočívať v tom, že otec deti vozí v aute z F. H. M. a naopak, namiesto toho, aby spolu trávili spoločný voľný čas normálnym racionálnym spôsobom. Otec nevidel žiadne rozumné dôvody, prečo by maloleté deti mali tráviť každý Silvester a Nový rok, výlučne iba u matky. Zotrval tiež na návrhu na uloženie informačnej povinnosti matke.
5. Procesný opatrovník písomné vyjadrenie nepodal.
6. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise, pripojeným spisom tunajšieho súdu sp. zn. 11P/7/2020 a výsluchom účastníkov, pričom zistil nasledovný skutkový stav:
7. Manželia uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX U. M., manželka je štátna občianka Ruskej federácie s povolením na pobyt na území Slovenskej republiky do 06.04.2027 a manžel je štátnym občanom Slovenskej republiky.
8. Manželom sa počas ich vzťahu, ešte pred uzavretím manželstva narodili dve maloleté deti, Y., W.. XX.XX.XXXX E. N., W.. XX.XX.XXXX. Práva a povinnosti rodičov k maloletým deťom na čas do rozvodu boli upravené rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 11P/7/2020-92 zo dňa 28.05.2020, právoplatným dňa 31.05.2020. Súd schválil dohodu rodičov, v zmysle ktorej boli obe maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky, pričom obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach. Otec sa zaviazal platiť výživné na maloletého Y. vo výške 180,- Eur a na maloletého N. vo výške 150,- Eur s účinnosťou od 27.01.2020. Nedoplatok na zročnom výživnom sa otec zaviazal zaplatiť v splátkach po 30,- Eur pri každom nedoplatku. Rodičia sa dohli aj na úprave stretávania otca s maloletými deťmi každý nepárny kalendárny týždeň od piatka od 15.00 hodiny do nedele do 18.00 hodiny, každý párny kalendárny týždeň od štvrtka od 15.00 hodiny do piatka do 18.00 hodiny, počas letných školských prázdnin každý kalendárny rok od 15.07 od 09.00 hodiny do 31.07. do 18.00 hodiny a od 15.08. od 09.00 hodiny do 31.08. do 18.00 hodiny, počas vianočných sviatkov a zimných školských prázdnin každý párny kalendárny rok od 25.12. od 10.00 hodiny do 31.12. do 11.00 hodiny a od 01.01. od 10.00 hodiny do 06.01. do 18.00 hodiny a každý nepárny kalendárny rok od 23.12. od 10.00 hodiny do 25.12. do 10.00 hodiny, počas jarných školských prázdnin každý nepárny kalendárny rok od soboty predchádzajúcej prázdninovému týždňu od 10.00 hodiny do nasledujúcej soboty do 18.00 hodiny, počas veľkonočných sviatkov a školských prázdnin každý kalendárny rok od Bielej soboty od 10.00 hodiny do Veľkonočného pondelka do 12.00 hodiny. V čase schválenia rodičovskej dohody súdom mala matka priemerný mesačný príjem zo zamestnania vo výške 530,52 Eur. Bývala spolu s deťmi v byte, ktorého vlastníkmi sú jej rodičia. Náklady na bývanie mala vo výške 197,78 Eur (145,78 Eur užívanie bytu, 22,- Eur plyn, 23,- Eur internet + TV, 7,- Eur plyn). Matka vlastnila 3-izbový byt v Trnave a aj nebytový priestor. Byt neprenajíma, pretože tam býva jej stará matka. Vlastnila osobné motorové vozidlo zn. Škoda Fabia Family, rok výroby 2012. Pravidelné výdavky na maloletého Y. boli vo výške 269,- Eur mesačne (100,- Eur strava a drogéria, 30,- Eur oblečenie a obuv, 30,- Eur lieky a výživové doplnky, 15,- Eur družina, 2,- Eur ZRPŠ, 10,- Eur školské pomôcky, 4,- Eur ortopedická obuv, 48,- Eur logopéd, 30,- Eur plavecký krúžok) a maloletého N. boli vo výške 250,- Eur mesačne (100,- Eur strava a drogéria, 30,- Eur oblečenie a obuv, 20,- Eur lieky a výživové doplnky, 20,- Eur škôlka, 25,- Eur strava v škôlke, 3,20 Eur ZRPŠ, 4,- Eur ortopedická obuv, 48,- Eur logopéd). Otec maloletých detí bol zamestnaný a jeho priemerný mesačný príjem v čistom bol vo výške 1.495,- Eur. Jeho pravidelné výdavky boli vo výške 642,60 Eur (250,- Eur stavebný úver, 100,- Eur energie na dom, 37,60 Eur televízor a internet, 25,- Eur telefón, 150,- až 200,- Eur strava, 30,- Eur lieky. Vlastnil podiel na rodinnom dome, v ktorom býval, inú nehnuteľnosť alebo hnuteľnú vec vyššej hodnoty nevlastnil.
9. Manželia nežijú v spoločnej domácnosti od mája 2019, kedy manželka opustila spoločnú domácnosť aj s maloletými deťmi, intímne sa nestretávajú a ani spoločne nehospodária viac ako 2 roky. Obaja manželia súhlasili s rozvodom manželstva a vylúčili obnovenie manželského spolužitia. Ako príčinu rozvratu manželstva manželia uviedli rozdielnosť v názoroch na výchovu detí a nedostatok konštruktívnej komunikácie.
10. Otec je zamestnaný ako poradca zákazníka, pracuje pre spoločnosť H., L.. L. C..I.., K.: XX XXX XXX, pričom jeho priemerný mesačný príjem v čistom je vo výške 1.105,- Eur mesačne (č.l. 82 a č.l. 76). Pracuje na smeny (2 dni 11- hodinová smena a 2 dni voľno), ktoré sa môžu meniť v prípade neprítomnosti niektorého z kolegov (č.l. 60). K poklesu príjmu na strane otca došlo z dôvodu zatvorenia maloobchodných prevádzok do apríla 2021, kedy mu bola vyplácaná náhrada mzdy (60%). Nešlo o trvalý pokles, od mája 2021 má už príjem v štandardnej výške (1.113,32 Eur za apríl 2021 a 1.094,38 Eur za máj 2021). Práca za nadčas mu vyplácaná nie je, ale má príplatky za prácu v sobotu a nedeľu (č.l. 75, č.l. 76). Býva sám, v rodinnom dome, v nadstavbe, ktorá je v jeho výlučnom vlastníctve. Iné nehnuteľnosti
ani hnuteľnú vec vyššej hodnoty nevlastní. Pravidelné mesačné výdavky má vo výške 1.108,21 Eur a mimoriadne výdavky vo výške 448,96 Eur v priemere mesačne za obdobie roka. Výživné na maloleté deti uhrádza vo výške stanovenej rozhodnutím súdu na čas do rozvodu. Iné vyživovacie povinnosti už nemá. S maloletými deťmi sa otec stretáva v zmysle rozhodnutia súdu, ktorou bola schválená rodičovská dohoda.
11. Matka je zamestnaná ako manažérka, pracuje pre spoločnosť Y..L., L..C..I.., K.: XX XXX XXX a jej mesačný príjem v čistom je vo výške 565,- Eur (č.l. 83 a č.l. 32). Matke je vyplácaný daňový bonus a poberá rodinné prídavky na obe deti. Býva v družstevnom byte s deťmi. Byt jej prenajímajú rodičia a náklady na byt má vo výške 150,- Eur mesačne. Vlastní 3-izbový byt v centre Trnavy, ktorý prenajíma len za úhradu nákladov, nemá z toho žiaden príjem. Pravidelné mesačné výdavky matky sú vo výške 325,- Eur až 345,- Eur. Vlastní osobný automobil zn. Škoda Fabia, r. výroby 2012. Inú vyživovaciu povinnosti, okrem maloletých detí, nemá.
12. Maloletý Y. W. X. C. A. Š. a jeho pravidelné výdavky sú vo výške 314,- Eur až 379,- Eur. Maloletý N. navštevuje T. A. a jeho pravidelné výdavky sú vo výške 316,- Eur až 381,- Eur. Zdravotný stav oboch maloletých detí je dobrý. Obe deti sú sledované u ortopéda a navštevujú logopéda. Platené krúžky nenavštevujú. Maloletý Y. sa pravidelne pripravoval počas dištančnej výučby do školy, zúčastňoval sa online vyučovania a plnil si zadávané úlohy, príprava bola dostatočná. Mal chvíle, keď pekne pracoval, ale aj keď sa mu vytrácala motivácia. Avšak zo strany oboch rodičov, bola snaha o plynulé plnenie školskej dochádzky, ktorá prebiehala dištančnou formou (č.l. 58). Maloletý Y. pri pohovore vykonanom prostredníctvom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava uviedol, že má otca rád, má s nim dobrý vzťah. Spomenul, že sa v lete na výletoch s otcom stratil, ale že ho nakoniec našli. Nemal z tej udalosti úzkosť alebo traumu. Úlohy si s otcom nerobí, ale môže sa u neho hrať na mobile, čo mu matka nedovolí. Maloletý N.Š. trávi čas s otcom pozeraním televízie.
13. Rodičia počas pohovoru na Referáte poradenskopsychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava prejavovali len formálnu spoluprácu so psychológom, konsenzus medzi rodičmi sa nepodarilo dosiahnuť. Vzájomný vzťah rodičov je výrazne napätý, konfliktný až latentne hostilný.
14. Procesný opatrovník v konaní uviedol, že čo sa týka úpravy stretávania otca s maloletými navrhuje ho ponechať ako doposiaľ a výživné určiť vo výške zodpovedajúcej zárobkovým možnostiam a majetkovým pomerom otca ako aj odôvodneným výdavkom detí.
15. Podľa § 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve, súkromnom a procesnom (ďalej len „zákon o MPS“), účelom tohto zákona je ustanoviť, ktorým právnym poriadkom sa spravujú občianskoprávne, obchodné, rodinné, pracovné a iné podobné vzťahy s medzinárodným prvkom, upraviť právne postavenie cudzincov, ako aj ustanoviť postup slovenských justičných orgánov pri úprave týchto vzťahov a rozhodovanie o nich a tým napomáhať medzinárodnej spolupráci.
16. Podľa § 2 zákona o MPS, ustanovenia tohto zákona sa použijú, len pokiaľ neustanovuje niečo iné medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo zákon vydaný na vykonanie medzinárodnej zmluvy.
17. Podľa čl. 26 ods. 1 a 2 vyhlášky ministra zahraničných vecí č. 95/1983 Zb. o Zmluve medzi Československou socialistickou republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík o právnej pomoci a právnych vzťahoch v občianskych, rodinných a trestných veciach (ďalej len „Vyhláška“), rozvod manželstva sa spravuje právnym poriadkom zmluvnej strany, ktorej občanmi sú manželia v čase podania návrhu. Ak jeden z manželov je občanom jednej zmluvnej strany a druhý druhej zmluvnej strany, použije sa právny poriadok zmluvnej strany, u orgánu ktorej konanie o rozvod prebieha.
18. Podľa čl. 27 ods. 1 a 2 Vyhlášky, na rozvod manželstva v prípade uvedenom v článku 26 ods. 1 je daná právomoc orgánov tej zmluvnej strany, ktorej občanmi sú manželia v čase podania návrhu. Ak obaja manželia majú v čase podania návrhu bydlisko na území druhej zmluvnej strany, je daná právomoc aj orgánov tejto zmluvnej strany. Na rozvod manželstva v prípade uvedenom v článku 26 ods. 2 je daná právomoc orgánov tej zmluvnej strany, na území ktorej majú obaja manželia bydlisko. Ak jeden z manželov má bydlisko na území jednej zmluvnej strany a druhý na území druhej zmluvnej strany, je na rozvod manželstva daná právomoc orgánov oboch zmluvných strán.
19. Manžel je občanom Slovenskej republiky a manželka je občiankou Ruskej federácie. V čase podania návrhu o rozvod manželstva mali obaja manželia bydlisko na území Slovenskej republiky. Nakoľko v danom prípade, v čase podania návrhu obaja manželia mali bydlisko na území Slovenskej republiky je v zmysle čl. 27 ods. 2 Vyhlášky daná právomoc Slovenskej republiky vo veci rozvodu manželov, pričom s poukazom na čl. 26 ods. 2 Vyhlášky sa rozvod manželstva spravuje slovenským právnym poriadkom.
20. Podľa čl. 1 Základných zásad zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „ZR“), manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.
21. Podľa článku 4 Základných zásad ZR, všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny.
22. Podľa § 18 ZR, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
23. Podľa § 19 ods. 1 až 3 ZR, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. O veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd. Na výkon povolania a na pracovné uplatnenie nepotrebuje žiadny z manželov súhlas druhého manžela.
24. Podľa § 22 ZR, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
25. Podľa § 23 ods. 1 až 3 ZR, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa §18 a 19.
26. V ustanovení § 23 ZR, je uvedená všeobecná hmotnoprávna podmienka na rozvod manželstva, ktorou je existencia vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi spôsobujúca nemožnosť plnenia účelu manželstva a kumulatívne neexistencia ďalšej perspektívy obnovenia manželského spolužitia. Rozvrat vzťahov musí byť kvalifikovaný, jeho intenzita by mala byť vysoká a musí sa javiť ako nezmeniteľný a nenapraviteľný. Nezhody manželov sa majú týkať podstatných vecí manželského spolužitia a musia byť medzi nimi vážne narušené citové vzťahy, i keď nie je vylúčené, že aj pretrvávajúce nezhody ohľadom nepodstatných vecí môžu zapríčiniť vážne narušenie a trvalý rozvrat vzťahov.
27. V danom prípade súd dospel k záveru, že manželstvo manželov je hlboko, vážne a trvalo rozvrátené a nemožno od manželov očakávať obnovenie manželského spolužitia. Manželstvo nie je totiž len právny stav či právny pomer, ale je aj životným spoločenstvom, ktoré sa má vyznačovať vzájomným rešpektom, citovou náklonnosťou, úctou, dôverou a pomocou. Má vytvárať zdravé rodinné prostredie, kde sa manželia vzájomne správajú ohľaduplne, majú porozumenie pre vzájomné potreby a osobitné záujmy a prípadné rozpory vzniknuté pod vplyvom rôznych okolností sa snažia preklenúť vzájomnou dohodou, resp. odpustením, t. j. aby sa vo všeobecnosti vytvorili priaznivé podmienky pre spolužitie a realizáciu všetkých členov rodiny vrátane maloletých detí. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že manželstvo účastníkov konania si už neplní žiadnu z funkcií, ktoré manželstvo má mať, účastníci konania viac ako dva roky nežijú v spoločnej domácnosti, nehospodária spoločne, ako manželia sa intímne nestýkajú a nezabezpečujú spoločnú starostlivosť a výchovu svojich detí. Obaja manželia s rozvodom manželstva súhlasili a vylúčili možnosť obnovenia manželského spolužitia. Na základe týchto skutočností súd manželstvo účastníkov konania výrokom I. rozsudku rozviedol.
28. Podľa čl. 30 ods. 1 Vyhlášky, právne vzťahy medzi rodičmi a deťmi sa spravujú právnym poriadkom zmluvnej strany, na území ktorej dieťa trvale žije.
29. Podľa § 100 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.
30. Podľa § 24 ods. 1 , 3 až 5 ZR, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností, alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá o to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
31. Podľa § 25 ods. 1 a 2 ZR, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
32. Podľa § 28 ods. 2 ZR, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
33. Podľa § 62 ods. 1 až 5 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
34. Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
35. Podľa § 76 ods. 1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
36. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
37. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
38. S konaním o rozvod manželstva je zo zákona spojené konanie o úprave pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode. Zákon o rodine v ustanovení § 24 ods. 1 presne vymedzuje, ktoré otázky majú byť obsiahnuté v rozhodnutí. Súd sa v prvom rade musí vysporiadať s otázkou zverenia maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, s otázkou jeho zastupovania a spravovania majetku. Ďalej je potrebné vyriešiť otázku výšky výživného, ktorým bude na dieťa prispievať rodič, ktorému nebude rozhodnutím zverené a stretávania sa dieťaťa s rodičom, ktorému nebude zverené do osobnej starostlivosti. Naproti tomu všetky autoritatívne výroky súdu môžu byť nahradené dohodou rodičov. Dohoda rodičov je základným predpokladom zdravej výchovy maloletého dieťaťa, ktoré kultivovaným správaním rodičov získava pozitívny vzor pre riešenie konfliktných situácií v budúcnosti, ale tiež oslobodzuje dieťa od rozhodovania o tom, ktorého z rodičov uprednostní. Zároveň je potrebné rešpektovať právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s oboma rodičmi. Až v prípade ak sa rodičia nevedia navzájom dohodnúť, by mal práva a povinnosti rodičov upraviť súd autoritatívnym rozhodnutím, ktoré by však malo byť krajným riešením.
39. V prejednávanej veci sa rodičia na úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode nevedeli dohodnúť, a preto bolo potrebné, aby ich upravil súd svojim rozhodnutím.
40. Obaja rodičia súhlasili so zverením maloletých detí do osobnej starostlivosti matky, pričom súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že od kedy manželia spolu nežijú starostlivosť o deti zabezpečuje matky. Do osobnej starostlivosti matky boli deti zverené aj rozhodnutím Okresného súdu Trnava č.k. 11P/7/2020-92 zo dňa 28.05.2020. Starostlivosť matky nebola otcom spochybňovaná, otec v konaní zverenie detí do svojej starostlivosti ani nežiadal, preto súd na čas po rozvode výrokom II. rozsudku zveril maloletého Y. maloletého N. do osobnej starostlivosti matky, pričom právo zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok ponechal obom rodičom, keďže do výkonu rodičovských práv a povinností môže súd zasiahnuť výlučne z dôvodov uvedených v § 38 ZR, k čomu v tomto konaní nedošlo.
41. Nakoľko súd na čas po rozvode manželov zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, bolo potrebné rozhodnúť aj o výživnom toho rodiča, do starostlivosti ktorého maloleté deti neboli zverené.
42. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že v čase uzatvorenia rodičovskej dohody (rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 11P/7/2020-92 zo dňa 28.05.2020), v ktorej sa otec zaviazal uhrádzať výživné na maloletého Y. vo výške 180,- Eur mesačne a na maloletého N. vo výške 150,- Eur mesačne, bol priemerný mesačný príjem otca v čistom 1.495,- Eur. Priemerný mesačný príjem matky v čistom bol vo výške 488,35 Eur. Maloletý Y. Y. X C. a navštevoval X. C. A. Š. a maloletý N.Á. Y. X C. a navštevoval materskú školu. Obe deti mali bežné výdavky, primerané ich veku. Starší Y. navštevoval krúžok plávania a logopéda, mladší N. navštevoval tiež logopéda. Zdravotný stav oboch detí bol dobrý, zvýšené výdavky mali len s nákupom ortopedickej obuvi. Súd vykonaným dokazovaním zistil, že v čase jeho rozhodovania súdu o návrhu na rozvod a úpravu rodičovských práv je priemerný mesačný príjem otca 1.105,- Eur v čistom. Ako vyplýva z listinných dôkazov k poklesu príjmu otca došlo z objektívnych príčin, z dôvodu zatvorenia prevádzok maloobchodu na základe rozhodnutia vlády. Otec v tom čase poberal náhradu príjmu vo výške 60%, pričom zamestnávateľ uviedol, že príjem otca je po uvoľnení opatrení od apríla 2021 už štandardný. Ako vyplýva aj z priloženého potvrdenia o príjme otca (č.l. 76) jeho štandardný príjem je vo výške 1.113,32 Eur za mesiac apríl 2021 a vo výške 1.094,38 Eur za mesiac máj 2021. Nakoľko súd z vykonaného dokazovania zistil, že príjem otca je nižší ako v čase úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, nemohol určiť vyživovaciu povinnosť v tej výške ako sa otec zaviazal v rodičovskej dohode. Súd nepovažoval za dôvodné argumenty matky, že otec si môže nájsť ďalšiu prácu, nakoľko pracuje na smeny (2 dni v práci a 2 dni voľno), keďže otec je zamestnaný na trvalý pracovný pomer, na plný úväzok a fond pracovného času nemá znížený. Otec si môže zvýšiť príjem u súčasného zamestnávateľa len v prípade práce cez víkendy, za ktoré má príplatky. Otec si neznižuje príjem vyhýbaním sa práci počas dní, za ktoré dostáva príplatok, o čom svedči aj jeho príjem za posledné mesiace. Takisto nebol dôvodný argument matky, aby súd vychádzal z potenciálneho príjmu otca, keď uvádzala, že ako zdravý a vysokoškolsky vzdelaný muž môže dosahovať vyšší príjem. Ako už súd uviedol, otec je zamestnaný na trvalý pracovný pomer, na dobu neurčitú ako poradca zákazníka od 01.06.2014, ktoré skutočnosti dávajú predpoklad trvalého a pravidelného príjmu, najmä v tom kontexte,
že otec má dve vyživovacie povinnosti voči maloletým deťom. Nie je na mieste od neho požadovať, aby si hľadal iné zamestnanie. Zo strany otca tu nešlo o špekulatívne znižovanie príjmu, ani o vyhýbanie sa tomu, aby dosahoval vyšší príjem. K poklesu príjmu na jeho strane došlo k naozaj objektívnych príčin. Napokon lepšie platenú prácu si môže nájsť aj matka.
43. Za odôvodnené výdavky na maloletého Y. považoval súd výdavky vo výške 254,- Eur (strava 110,- Eur, oblečenie 30,- Eur, lieky 10,- Eur, ŠKD 15,- Eur, školské pomôcky 15,- Eur, ZRPŠ 2,- Eur, ortopéd 4,- Eur, logopéd 48,- Eur, hygienické potreby 10,- Eur, pohonné hmoty 10,- Eur) a na maloletého N. výdavky vo výške 256,20 Eur (strava 100,- Eur, oblečenie 30,- Eur, lieky 10,- Eur, ŠKD 20,- Eur, ZRPŠ 3,20 Eur, logopéd 48,- Eur, hygienické potreby 10,- Eur, strava v škôlke 25,- Eur, pohonné hmoty 10,- Eur), keď výdavok za stravu považoval za dôvodný na obe deti v nižšej sume, nakoľko ide o deti vo veku 8 a 6 rokov. Tu súd vychádzal aj z tej skutočnosti, že matka výdavok na stravu v čase úpravy rodičovských práv a povinnosti na čas do rozvodu vyčíslila na sumu 100,- Eur, pričom k podstatnému zvýšeniu za obdobie jeden a pol roka nedošlo. Výdavok detí na hračky a záľuby je dôvodný, avšak len v takom rozsahu ako to dovoľujú pomery rodičov.
44. V súvislosti s určením výšky výživného zo strany povinného rodiča je potrebné uviesť, že neexistujú záväzné kritériá pre jeho určenie a vždy sa vychádza z individuálneho posúdenia. Súd musí vždy zhodnotiť, jednak oprávnené výdavky maloletého dieťaťa a jednak zárobkové a majetkové schopnosti rodičov. Základnou zásadou pre stanovenie výšky výživného u povinného rodiča je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosiahne v čase vyhlásenia rozhodnutia. Súd určoval výšku vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom v hornej hranici jeho príjmových možností a pri určení výšky vyživovacej povinnosti potom vychádzal z ustáleného priemerného mesačného príjmu 1.105,- Eur v čistom, poukazujúc na skutočnosť, že výživné na maloleté dieťaťa má prednosť pred inými výdavkami povinného rodiča a príjmu matky vo výške 488,35 Eur. Súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 11P/7/2020 uzavreli rodičia rodičovskú dohodu o úprave rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu manželstva. Keďže rodičovská dohoda upravovala rodičovské práva a povinnosti k maloletým deťom na načas do rozvodu, súd v tomto konaní skúmal pomery účastníkov konania nanovo. Skúmal ich schopnosti a možnosti ako aj oprávnené výdavky detí a bol toho názoru, že súdom určené výživné pokryje odôvodené potreby maloletých detí a zároveň zodpovedá aj schopnostiam a možnostiam otca ako povinného rodiča. Súd prihliadol aj na mieru starostlivosti oboch rodičov o maloleté deti, a teda že matka vykonáva osobnú starostlivosť o deti vo väčšej miere ako otec, keďže sú zverené do jej osobnej starostlivosti a zároveň súd vzal do úvahy aj širší rozsah stretávania sa otca s maloletými deťmi.
45. Súd pri určení výšky vyživovacej povinnosti otca zhodnotil všetky dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo počas konania najavo a dospel k záveru, že schopnostiam, možnostiam otca a odôvodneným potrebám maloletého Y. zodpovedá určenie výživného vo výške 160,- Eur a maloletého N. výživné vo výške 130,- Eur mesačne (výrok III. rozsudku), ktoré spolu s prídavkom na dieťa 25,50 Eur na každé z detí a výživným od matky bude pokrývať všetky odôvodnené náklady maloletých detí.
46. Právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom vyplýva najmä z článku 7 Dohovoru o právach dieťaťa, pričom jedným z prostriedkov na zabezpečenie aspoň čiastočnej spoluúčasti rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na výchove dieťaťa, je osobný styk rodiča s dieťaťom. Súd pri rozhodovaní o rozsahu styku zvažuje okolnosti tak na strane maloletého dieťaťa (jeho vek, zdravotný stav, vzťah k rodičovi, ktorý ho nemá v starostlivosti, doterajší spôsob a rozsah styku, denný režim), ako aj okolnosti na strane rodičov (ich vzájomný vzťah, časové a ekonomické možnosti, rodinné pomery, vzdialenosť medzi bydliskom dieťaťa a rodiča a podobne).
47. Ideálnym prípadom riešenia stretávania druhého rodiča s maloletým dieťaťom je styk, na ktorom sa rodičia vedia operatívne dohodnúť, a to s prihliadnutím na aktuálne potreby dieťaťa, danú situáciu, svoj voľný čas, prípadne zaneprázdnenosť. Ak rodičia takejto kooperácie nie sú schopní, druhým vhodným riešením je potom dohoda rodičov na konkrétnych termínoch schválená súdom, pričom stále ide o riešenie, pri ktorom rodičia môžu zohľadniť vzájomné požiadavky. V tomto konaní však rodičia rodičovskej dohody neboli schopní a zostali odkázaní na to, aby úprava styku otca s maloletým
bola riešená autoritatívne, rozhodnutím súdu, ktoré právoplatné rozhodnutie sú potom rodičia povinní rešpektovať.
48. Vzhľadom na potrebu zachovania vzťahu maloletých detí k obidvom rodičom a s cieľom rešpektovať právo detí na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s rodičom, ktorý nemá maloleté deti v osobnej starostlivosti (otec), upravil súd styk otca vo výroku IV. rozsudku tak, že otec je oprávnený stýkať sa každý nepárny kalendárny týždeň od piatka od 15.00 hodiny do pondelka nasledujúceho párneho kalendárneho týždňa do 8.00 hodiny, každý párny kalendárny týždeň od štvrtka od 15.00 hodiny do piatka do 8.00 hodiny, počas letných školských prázdnin každý kalendárny rok od 15.07. od 09.00 hodiny do 31.07. do 19.00 hodiny a od 15.08. od 09.00 hodiny do 31.08. do 19.00 hodiny, počas vianočných sviatkov a zimných školských prázdnin každý párny kalendárny rok od 25.12. od 10.00 hodiny do 02.01. do 11.00 hodiny nasledujúceho nepárneho kalendárneho roku, každý nepárny kalendárny rok od 23.12. od 10.00 hodiny do 25.12. do 11.00 hodiny a každý párny kalendárny rok od 02.01. od 10.00 hodiny do 06.01. do 18.00 hodiny, počas jarných školských prázdnin každý nepárny kalendárny rok od soboty predchádzajúcej prázdninovému týždňu od 10.00 hodiny do nasledujúcej soboty do 19.00 hodiny, počas veľkonočných sviatkov a školských prázdnin každý kalendárny rok od Bielej soboty od 10.00 hodiny do Veľkonočného pondelka do 12.00 hodiny.
49. Pri určovaní rozsahu styku otca s maloletými deťmi súd prihliadal najmä na ich záujem a na právo stretávať sa aj s druhým rodičom, teda s otcom a na rozvíjanie ich vzájomného vzťahu. V prvom rade súd vychádzal z predchádzajúcej pomerne širšej úpravy stretávania otca a maloletých detí, na ktorej sa rodičia dohodli (sp.zn. 11P/7/2020). Súd prihliadol tiež na vyjadrenia rodičov počas konania, keď pri pokuse o uzavretie dohody ako problematický zostal styk otca s deťmi počas Silvestra a Nového roka, pričom následne už matka trvala na tom, aby sa úprava stretávania nemenila. Oproti predchádzajúcej úprave bežného styku súd určil čas odovzdávania detí otcom v párny pondelok o 8.00 hodine (do školy alebo predškolského zariadenia v čase školského vyučovania) namiesto odovzdávania v nepárnu nedeľu večer. Súd bol toho názoru, že je v záujme detí, aby s otcom trávili čo najviac času a otec bude mať aj priestor tráviť čas s maloletým Y., neskôr tiež s maloletým N., aj prípravou na vyučovanie do školy. Otec je takisto rodičom a má právo podieľať sa na príprave detí do školy, najmä ak o to prejavuje záujem. Posun v čase odovzdávania z nedele na pondelok sa súdu javil dôvodný aj preto, že došlo k úprave odovzdávania v piatok z 18.00 hodiny na 8.00 hodiny. Tu súd musel súhlasiť s tvrdením otca, že je pre maloleté deti vhodnejšie ak strávia s otcom kontinuálny čas, ktorý nie je v prevažnej miere vyplnený cestovaním. Predchádzajúca úprava podľa názoru súdu neúmerne zaťažovala deti, keď ich otec musel každý párny piatok ráno odviesť z F. H. M. do školy a materskej školy, po skončení vyučovania ich vyzdvihnúť, opäť cestovať z M. H. F. a následne večer o 18.00 hodiny zas naspäť do M.. Na tomto mieste považuje súd za potrebné uviesť, že rodičovské práva a povinnosti toho rodiča, ktorý nemá maloleté deti v osobnej starostlivosti, majú byť súdom upravené takým spôsobom, aby bol zabezpečený riadny a bezproblémový vývoj dieťaťa a to tak, aby rodič mal v rámci stanovenej úpravy nielen povinnosti, ale i práva a v rámci toho priestor jednak na utužovanie a prehlbovanie svojho vzťahu k deťom a súčasne i na uplatňovanie svojho výchovného pôsobenia na svoje deti a prehlbovanie pocitu jeho spolupatričnosti s deťmi. Kontakt rodiča s maloletými deťmi je takým významným činiteľom ovplyvňujúcim ich zdravý vývoj, že je potrebné, aby mu ustúpili niektoré iné záujmy, prípadne oprávnenia dotknutých osôb. Súd preto pri určovaní rozsahu styku otca a maloletých detí prihliadal najmä na ich záujem, pričom je toho názoru, že táto úprava styku rešpektuje riadny a dostatočný vývin detí aj v prostredí otca a upevnenie ich väzieb k otcovi. Mimoriadny styk súd upravil tak ako sa rodičia dohodli v predchádzajúcom konaní (sp.zn. 11P/7/2020) s tým rozdielom, že počas letných školských prázdnin predĺžil čas odovzdávania detí na 19.00 hodinu v zmysle návrhu otca, keďže počas leta majú deti „voľnejší“ režim a nie je potrebná taká príprava na spánok ako počas školského roka. Inak zostal rozsah styku nezmenený. Súd vychádzal aj z toho, že tento styk sa realizoval aj počas ostatných letných školských prázdnin. Rozsah úpravy styku počas jarných školských prázdnin a veľkonočných sviatkov upravil súd zhodne s uzavretou dohodu rodičov v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu. Pri určovaní rozsahu mimoriadneho styku počas vianočných sviatkov a zimných školských prázdnin, súd zmenil rozsah, kedy tento voľný čas detí rozdelil medzi rodičov rovnako. Súd nevidel žiadny dôvod, pre ktorý by práve jeden deň v roku (prelom rokov) nemali deti tráviť čas s otcom. Námietky matky, že otec bol v minulosti v tento deň pod vplyvom alkoholu nepovažoval súd za dôvodné. V konaní nebolo preukázané a nebolo to zo strany účastníkov konania ani tvrdené, že by mal otec problém s alkoholom a daná situácia predstavuje len jednorazové individuálne zlyhanie otca. Napokon požiť alkohol môže otec aj pri inej príležitosti ako len na prelome rokov. Otec, tak ako matka je rodičom detí a musí prevziať zodpovednosť za ich
starostlivosť. Skutočnosť, že sa maloletý Y. otcovi počas leta stratil automaticky neznamená, že je menej kompetentným rodičom ako matka. Navyše uvedené situácie u maloletého Y. nevyvolali žiadnu traumu, čo sám uviedol počas pohovoru s opatrovníkom.
50. Súd zároveň vo výroku rozsudku z dôvodu určitosti medzi rodičmi uviedol, že počas týždňa, do ktorého zasahuje úprava styku počas školských prázdnin a sviatkov, sa úprava bežného styku otca s maloletými deťmi neuplatní. Matke súd uložil povinnosť maloleté deti na styk s otcom riadne a včas pripraviť a odovzdať otcovi v čase začiatku styku v mieste svojho bydliska, s výnimkou dní, kedy sa maloleté deti zúčastnia predškolského a školského vyučovania, kedy si otec maloleté deti vyzdvihne v predškolskom a školskom zariadení. Otcovi uložil povinnosť dodržiavať stanovené hodiny styku a v čase skončenia styku odovzdať maloleté deti matke v mieste jej bydliska. Povinnosť informovať sa navzájom v prípade realizácie styku uložil súd rodičom z dôvodu, aby sa vedeli aj deti pripraviť na to, či sa stretnutie uskutoční alebo nie a v prípade jeho neuskutočnenia z dôvodu na strane detí (napr. choroba a pod.) súd uložil matke povinnosť poskytnúť otcovi náhradný termín stretnutia.
51. Súd nepovažoval za dôvodné ukladať matke informačnú povinnosť, keďže matka si túto povinnosť plní. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že otca informuje (napr. sms komunikácia na č.l. 70). Obaja rodičia ako zákonní zástupcovia majú právo sa informovať, či už u lekára alebo v škole ohľadom maloletých detí, otec zároveň potvrdil, že prístup k edupage detí má. Navyše otec má možnosť komunikovať aj so samotnými deťmi ohľadom ich záujmových aktivít, krúžkov a trávenia voľného času, keďže deti sú vo veku X E. X C. schopné sa vyjadriť.
52. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
53. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
54. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 CMP, keď vo výroku V. rozsudku rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keďže v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanovení § 53 a nasl. CMP, keď zároveň nezistil, že by tu boli také okolnosti prípadu, aby bolo možné priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov s poukazom na zásadu spravodlivosti.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 370 a nasl. CMP).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva oznámiť príslušnému matričnému úradu, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska (§ 27 zákona č. 36/2005 Z.z.).