Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Saz/1/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Petrou Vysaníkovou v právnej veci žalobcu: G. E. alias G. E., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: K. J.Á., bez dokladov totožnosti, právne zastúpeného: Centrum právnej pomoci, Kancelária Košice so sídlom v Košiciach, Murgašova 3, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, migračný úrad, dublinské stredisko so sídlom v Bratislave, Pivonková 6, o správnej žalobe vo veci azylu, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného ČDK: MU- DS-352-9/2021-DŽ zo dňa 11.06.2021 takto

rozhodol:

Žalobu zamieta.

Účastníkom nepriznáva právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Správnou žalobou vo veci azylu zo dňa 10.08.2021 doručenou Krajskému súdu v Košiciach ako správnemu súdu (ďalej aj súd) dňa 11.08.2021 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného ČDK: MU-DS-352-9/2021-DŽ zo dňa 11.06.2021 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Žiadal tiež priznať náhradu trov konania.

administratívne rozhodnutie

2. Žalovaný napadnutým rozhodnutím ČDK: MU-DS-352-9/2021-DŽ (ID os. 76529) zo dňa 11.06.2021 v konaní podľa o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o azyle), podľa zákona o azyle rozhodol o odovzdaní žalobcu do Rumunskej republiky, pretože žalobca má na území Slovenskej republiky neoprávnený pobyt. Žalovaný vo výroku rozhodnutia konštatoval, že v súlade s čl. 29 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EU) č. 604/2013 z 26.06.2013, ktorým sa stanovujú kritéria a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (ďalej len Nariadenie (EU) č. 604/2013, alebo Dublinské nariadenie III), sa odovzdanie žalobcu do Rumunskej republiky uskutoční najneskôr do šiestich mesiacov od prevzatia zodpovednosti iným členským štátom alebo rozhodnutia o odvolaní alebo revízií, ak rozhodnutie pripúšťa odkladný účinok. V súlade s čl. 29 ods. 2 Nariadenia (EU) č. 604/2013 sa táto lehota môže predĺžiť najviac na 1 rok, ak sa odovzdanie nemohlo uskutočniť kvôli uväzneniu dotknutej osoby, alebo najviac na 18 mesiacov, ak je dotknutá osoba na úteku.

3. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že žalobca bol dňa 06.05.2021 kontrolovaný hliadkou Obvodného oddelenia Policajného zboru Kráľovský Chlmec na autobusovej zastávke v Strážskom. Nakoľko pri kontrole nevedel preukázať svoju totožnosť vzniklo podozrenie, že sa cudzinec zdržiava na území Slovenskej republiky neoprávnene a z tohto dôvodu bol predvedený na správny orgán za účelom vykonania ďalších úkonov. Po predvedení žalobcu bolo zistené, že žalobca bol žiadateľom o udelenie azylu v jednom z členských štátov (v Rumunsku). Preverením daktyloskopických odtlačkov prstov žalobcu podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 603/2013 z 26. júna 2013 o zriadení systému EURODAC, ktorým sa ustanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov, a o žiadostiach orgánov členských štátov na presadzovanie práva a Europolu o porovnanie s údajmi v systéme EURODAC na účely presadzovania práva a o zmene nariadenia (EÚ) č. 1077/2011, ktorým sa zriaďuje Európska agentúra na prevádzkové riadenie rozsiahlych informačných systémov v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti (ďalej len Nariadenie (EU) č. 603/2013), bola zistená zhoda. Podľa čl. 9 ods. 5 Nariadenia (EU) č. 603/2013 bol centrálnou jednotkou zaslaný kladný výsledok z dôvodu, že menovaný dňa 30.03.2021 požiadal o udelenie azylu na území Rumunska. Na základe získaných informácií bola zo strany správneho orgánu dňa 10.05.2021 zaslaná štátnemu orgánu dublinské stredisko migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len dublinské stredisko) žiadosť na začatie konania podľa Nariadenia (EÚ) č. 604/2013. Rozhodnutím PPZ-HCP-PO7-23-012/2021-AV bol žalobca dňa 06.05.2021 zaistený a umiestnený v ÚPZC Sečovce podľa o pobyte cudzincov a zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony na účel zabezpečenia prípravy a výkonu jeho prevozu podľa Nariadenia (EÚ) č. 604/2013.

4. Žalovaný pokračoval, že Rumunská republika je členský štát, ktorého príslušný správny orgán potvrdil svoju zodpovednosť za posúdenie žiadosti o udelenie azylu menovaného a vyslovil súhlas s jeho odovzdaním na svoje územie za účelom posúdenia jeho žiadosti o udelenie azylu. Rumunská republika je zároveň signatárom príslušných medzinárodných zmlúv a dohôd, z čoho jej vyplývajú rovnaké povinnosti ako ostatným členským štátom. Členské štáty, ktoré uplatňujú dublinské nariadenie rešpektujú najmä zásadu nevyhostiteľnosti (non-refoulement) a považujú sa vzájomne za bezpečné krajiny pre štátnych príslušníkov tretích krajín. V závere žalovaný dodal, že vzhľadom na to, že podľa čl. 18 ods. 1 písm. d/ Nariadenia (EÚ) č. 604/2013 členský štát zodpovedný za posúdenie žiadosti o udelenie azylu podanej žalobcom je Rumunská republika a neexistujú dôvody domnievať sa, že v Rumunskej republike by žalobcovi hrozilo neľudské a ponižujúce zaobchádzanie a porušovanie čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv. Vzhľadom na uvedené bude žalobca odovzdaný z územia Slovenskej republiky na územie Rumunskej republiky.

súdne konanie

5. Správnou žalobou vo veci azylu zo dňa 10.08.2021 sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného a vrátenia mu veci na ďalšie konanie, čo odôvodnil tým, že žalovaný na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Žalobné dôvody zhrnul do tvrdenia: „Žalobca nesúhlasí so záverom žalovaného, že podmienky pre žiadateľov o azyl v rumunských táboroch sú dostatočné a to, že Európska komisia nezačala voči Rumunsku konanie o porušení záväzkov vyplývajúcich z právnych aktov Európskej únie podľa neho neznamená, že sú prijímacie podmienky v súlade s čl. 3 Európskeho dohovoru. Žalobca s jeho odovzdaním nesúhlasí a žiada, aby súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného.“

6. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 19.08.2021 uviedol, že trvá na záveroch konštatovaných v preskúmavanom rozhodnutí, a má za to, že pri vydaní preskúmavaného rozhodnutia bol dostatočne zistený skutkový stav veci a následne bolo správne rozhodnuté o odovzdaní žalobcu do Rumunska podľa § 46a ods. 4 zákona o azyle. Navrhol preto správnu žalobu zamietnuť.

7. Ďalej uviedol, že počas konania o zaistení žalobcu bolo zistené, že žalobca požiadal o udelenie azylu dňa 30.03.2021 v Rumunsku. Dňa 07.06.2021 Rumunsko písomne akceptovalo jeho prijatie späť podľa čl. 18 ods. 1 písm. d/ dublinského nariadenia. Dublinské stredisko pred vydaním rozhodnutia posúdilo informácie získané z verejne dostupných zdrojov týkajúcich sa stavu azylového konania a prijímacích podmienok v Rumunsku a možnú existenciu rizika neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania v krajine zodpovednej za prijatie späť štátneho príslušníka tretej krajiny a uzavrelo,

že Rumunsko je plnohodnotným partnerom, ktorý dodržiava všetky medzinárodné dohody a práva žiadateľov o udelenie azylu. Väčšina žiadateľov o udelenie azylu je ubytovaná v regionálnych centrách pre ubytovanie žiadateľov o udelenie azylu, ktoré riadi IGI-DAI (General Inspectorate for Immigration

- Directorate for Asylum and Integration/Generálny inšpektorát pre imigráciu - Riaditeľstvo pre azyl a integráciu). Okrem týchto regionálnych centier organizuje AIDRom (Ecumenical Association of Churches from Romania/Ekumenická asociácia cirkvi z Rumunska), mimovládna organizácia, ktorá implementuje národný program AMIF (Asylum Migration and Integration fund/Fond pre azyl, migráciu a integráciu) dve ubytovacie centrá pre zraniteľné skupiny. Žiadateľom o udelenie azylu je poskytované štandardne ubytovanie v niektorom z prijímacích stredísk, vrátane zdravotnej starostlivosti a finančného príspevku na potraviny, oblečenie a vreckové.

8. Žalovaný pokračoval, že migračný úrad v priebehu konania nedisponoval takými informáciami, že by v azylovom systéme v Rumunsku dochádzalo k vážnym pochybeniam, resp. k takým chybám, kedy by žiadateľom o udelenie azylu hrozilo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie. Poukázal tiež na to, že ani právny zástupca žalobcu žiaden takýto dôkaz týkajúci sa Rumunska správnemu orgánu nepredložil.

9. V závere žalovaný uviedol, že Rumunsko je viazané azylovou legislatívou EÚ a je signatárom príslušných medzinárodných zmlúv a dohôd, z ktorých mu vyplývajú rovnaké povinnosti ako ostatným členským štátom a v tomto prípade nemožno hovoriť o porušení čl. 3 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Pri uplatňovaní dublinského nariadenia z jeho povahy vyplýva aj povinnosť rešpektovať zásadu nevyhostiteľnosti (non- refoulement) a členské štáty sa považujú vzájomne za bezpečné krajiny pre štátnych príslušníkov tretích krajín. Na základe týchto skutočností konštatoval, že pri posudzovaní žalobcovho konkrétneho prípadu a jeho odovzdania do členského štátu Rumunska neexistujú dôkazy, že by mu hrozilo mučenie, alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie podľa čl. 3 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 4 Charty základných práv EÚ. Vzhľadom na uvedené je žalovaný toho názoru, že žalobca v priebehu konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, ani prostredníctvom svojho právneho zástupcu v správnej žalobe neuviedol a nepreukázal také skutočnosti, ktoré by zmenili právny názor žalovaného v predmetnej veci.

10. Žalobcovi bolo vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe doručené dňa 27.08.2021, no žalobca nevyužil možnosť na podanie repliky.

11. Správny súd v konaní o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia podľa a nasl. (ďalej aj ) konštatoval splnenie podmienok pre vyhlásenie rozsudku bez nariadenia pojednávania podľa a vo veci rozhodol procesným postupom podľa tak, že podľa správnu žalobu zamietol, pretože súdnym prieskumom rozhodnutia žalovaného, ako aj jemu predchádzajúceho postupu správneho orgánu zistil, že táto nie je dôvodná.

12. Podľa o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon o azyle), na konanie o odovzdaní cudzinca, ktorý má na území Slovenskej republiky neoprávnený pobyt, do iného štátu príslušného na konanie o udelenie azylu podľa osobitného predpisu20b) (ďalej len „“), je príslušné ministerstvo; konanie sa začína na podnet ministerstva.

13. Podľa § 46a ods. 4 zákona o azyle, ministerstvo rozhodne o odovzdaní do iného štátu, ak sú splnené podmienky podľa osobitného predpisu;20b) ministerstvo vo výroku rozhodnutia uvedie aj štát, do ktorého bude cudzinec odovzdaný.

14. K poznámke 20b) je uvedené: Nariadenie Komisie (ES) č. 1560/2003 z 2. septembra 2003, ktoré ustanovuje podrobné pravidlá na uplatňovanie Nariadenia Rady (ES) č. 343/2003 ustanovujúceho kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o azyl podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny v jednom z členských štátov (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ kap. 19/zv. 6) v platnom znení. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú

ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (prepracované znenie) (Ú.v. EÚ L 180, 29.6.2013).

15. Podľa § 53b ods. 1 pred bodkočiarkou zákona o azyle, sa pri určení členského štátu Európskej únie zodpovedného za posúdenie žiadosti o udelenie azylu, ktorú podal štátny občan tretej krajiny v jednom z členských štátov Európskej únie použijú kritériá a mechanizmy uvedené v právne záväzných aktoch Európskej únie, ktorým je Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013.

16. Podľa čl. 18 ods. 1 písm. b/ a c/ Dublinského nariadenia III, členský štát zodpovedný podľa tohto nariadenia je povinný: b/ za podmienok stanovených v článkoch 23, 24, 25 a 29 prijať späť žiadateľa, ktorého žiadosť je v procese posudzovania, a ktorý podal žiadosť v inom členskom štáte alebo ktorý sa nachádza na území iného členského štátu bez povolenia na pobyt; c/ za podmienok stanovených v článkoch 23, 24, 25 a 29 prijať späť štátneho príslušníka tretej krajiny alebo osobu bez štátnej príslušnosti, ktorí vzali posudzovanú žiadosť späť a podali žiadosť v inom členskom štáte, alebo ktorí sa nachádzajú na území iného členského štátu bez povolenia na pobyt.

17. Podľa čl. 20 ods. 5 prvý pododsek Dublinského nariadenia III, žiadateľa, ktorý sa nachádza v inom členskom štáte bez povolenia na pobyt alebo ktorý tam podá žiadosť o medzinárodnú ochranu po tom, ako vzal späť svoju prvú žiadosť podanú v inom členskom štáte počas procesu určovania zodpovedného členského štátu, prijme späť za podmienok stanovených v článkoch 23, 24, 25 a 29 členský štát, v ktorom bola podaná prvá žiadosť o medzinárodnú ochranu s cieľom ukončiť proces určovania zodpovedného členského štátu.

18. Podľa čl. 29 ods. 1 Dublinského nariadenia III, odovzdanie žiadateľa alebo inej osoby uvedenej v článku 18 ods. 1 písm. c/ alebo d/ zo žiadajúceho členského štátu do zodpovedného členského štátu sa uskutoční v súlade s vnútroštátnym právom žiadajúceho členského štátu, po porade medzi dotknutými členskými štátmi, akonáhle to je prakticky možné a najneskôr do šiestich mesiacov od akceptovania dožiadania iným členským štátom o prevzatie alebo prijatie späť dotknutej osoby alebo konečného rozhodnutia o odvolaní alebo preskúmaní, ak majú v súlade s článkom 27 ods. 3 odkladný účinok.

19. Podľa čl. 29 ods. 2 Dublinského nariadenia III, ak sa odovzdanie neuskutoční v lehote 6 mesiacov, zodpovedný členský štát bude zbavený svojej povinnosti prevziať alebo prijať späť dotknutú osobu a táto zodpovednosť sa presunie na žiadajúci členský štát. Táto lehota sa môže predĺžiť najviac na jeden rok, ak sa odovzdanie nemohlo uskutočniť kvôli uväzneniu dotknutej osoby, alebo najviac na osemnásť mesiacov, ak je dotknutá osoba na úteku.

20. Podľa čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, nikoho nemožno mučiť alebo podrobovať neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

21. Podľa , nikoho nemožno mučiť ani podrobiť krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

22. Podľa bodu 17 Preambuly Dublinského nariadenia III, každý členský štát by mal možnosť odchýliť sa od kritérií zodpovednosti, a to najmä z humanitárnych dôvodov a dôvodov súcitu, aby sa umožnilo zlúčenie rodinných príslušníkov, príbuzných alebo iných osôb blízkych rodine, a posúdiť žiadosť o medzinárodnú ochranu podanú v tomto alebo inom členskom štáte, aj keď za takéto posúdenie nie je zodpovedný podľa záväzných kritérií stanovených v tomto nariadení.

23. Podľa o správnom konaní (ďalej aj Správny poriadok), tento zákon sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

24. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

25. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

26. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovil osobitný zákon.

27. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

28. Vychádzajúc z napadnutého rozhodnutia žalovaného, je zrejme, že žalovaný rozhodol podľa § 46a ods. 4 zákona o azyle o odovzdaní žalobcu, ktorý na území Slovenskej republiky má neoprávnený pobyt, a to na územie Rumunskej republiky, pretože dňa 07.06.2021 Rumunská republika písomne akceptovala prijatie žalobcu späť, čím súhlasila s jeho odovzdaním na svoje územie. Navyše s odkazom na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je zrejme, že dublinské stredisko pred vydaním rozhodnutia posúdilo informácie získané z verejne dostupných zdrojov týkajúce sa stavu azylového konania a prijímacích podmienok v Rumunsku a možnú existenciu rizika neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania v krajine zodpovednej za prijatie späť štátneho príslušníka tretej krajiny vylúčilo.

29. Správny súd k skutkovým okolnostiam vedúcim k vydaniu rozhodnutia žalovaného uvádza, že žalobca v priebehu konania žiadnym spôsobom nespochybnil záver správneho orgánu o jeho neoprávnenom pobyte na území Slovenskej republiky a aj z obsahu administratívneho spisu žalovaného (zo Zápisnice o vyjadrení účastníka konania zo dňa 06.05.2021 č. PPZ-HCP-PO7-23/2021-AV) vyplýva, že žalobca nemá cestovný pas, podľa jeho výpovede mu ho vzali jednotky NATO na turecko-gréckej hranici. Zároveň z obsahu administratívneho spisu (Rozhodnutie o zaistení žalobcu č.: PPZ-HCP- PO7-23-012/2021-AV zo dňa 06.05.2021) vyplýva, že z informačného systému EURODAC, t.j. oficiálnej databázy Európskej únie obsahujúcej odtlačky prstov žiadateľov o azyl ako i z jeho vyjadrenia bolo zistené, že žalobca je žiadateľom o udelenie azylu na území Rumunska, kde je jeho žiadosť vedená pod č.: RO1AR202T2103301231. Zároveň v konaní bolo nesporne zistené, že po vykonaní potrebných procesných úkonov Rumunská republika dňa 07.06.2021 písomne akceptovala prijatie žalobcu späť, čím súhlasila s jeho odovzdaním na svoje územie. Vo vzťahu k osobnému stavu žalobcu, z obsahu jeho vyjadrení v administratívnom konaní zároveň vyplynulo, že tento k Slovenskej republike nemá žiadne väzby, a nemá tu žiadnych príbuzných. Zároveň sa vyjadril, že odchodom z domovskej krajiny sa chcel dostať hocikde do Talianska. Správny súd v tej súvislosti uvádza, že postup žalovaného a jeho rozhodnutie vychádza z platného právneho poriadku a komunitárneho predpisu (Dublinské nariadenie III), ktorého cieľom je hlavne zamedziť tzv. asylum-shopping, t.j. aby si žiadatelia určovali sami krajinu, v ktorej sa rozhodnú žiť, napriek svojmu predchádzajúcemu rozhodnutiu požiadať o azyl v inej krajine európskeho priestoru.

30. Vzhľadom na uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného ČDK: MU-DS-352-9/2021-DŽ zo dňa 11.06.2021 podanú žalobu podľa zamietol, pretože z výsledkov vykonaného dokazovania zistil, že žalobné dôvody uplatnené žalobcom v podanej správnej žalobe vo vzťahu k jeho tvrdeniu, že žalovaný rozhodol na základe nesprávnych skutkových zistení a vec nesprávne právne posúdil, nie sú dôvodné. Správny súd zdôrazňuje, že žalobca v tomto smere v správnej žalobe žalobné dôvody žiadnym spôsobom nešpecifikoval a nekonkretizoval, k akým nesprávnym skutkovým zisteniam dospeli správne orgány a z akého dôvodu vec nesprávne právne posúdili. Námietka, ktorú uviedol v správnej žalobe sa týka jeho tvrdenia, že podmienky pre žiadateľov o azyl v rumunských táboroch nie sú dostatočné, ako aj to, že Európska komisia začala voči Rumunsku konanie o porušení záväzkov vyplývajúcich z právnych aktov Európskej únie, t.j. uvádza dôvody, ktoré bránia vykonateľnosti predmetného rozhodnutia žalovaného. Správny súd uvedenú námietku nepovažuje za dôvodnú, pretože žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí uvedenú otázku dostatočne ozrejmil tým, keď skúmal podmienky žiadateľov o azyl v Rumunskej republike a nedospel k žiadnym zisteniam o tom, aby práva azylantov boli v súčasnosti porušované. Z uvedeného teda možno uzavrieť, že žalovaný dostatočným spôsobom posúdil podmienky v azylovej procedúre a azylových táboroch v

Rumunsku a uzavrel, že nie sú známe správy o tom, žeby osoby odovzdané na rumunské územie podľa Dublinského nariadenia III čelili problémom v prístupe k azylovému konaniu po ich transfere z iných členských štátov a neexistujú ani dôvody domnievať sa, že v Rumunskej republike by žalobcovi hrozilo neľudské a ponižujúce zaobchádzanie. Žalobca v správnej žalobe prejavil svoj subjektívny nesúhlas s odovzdaním do Rumunska, ktorý však pre toto konanie nie je relevantný, pretože povinnosťou správnych orgánov je postupovať v súlade s platnými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými záväzkami, ktoré v Slovenskej republike pre prípad, ak cudzinec sa na jeho území zdržiava bez platného povolenia a požiadal zároveň o azyl v inej členskej krajine Európskej únie, má povinnosť za súhlasu tohto štátu cudzinca odovzdať do členského štátu, kde požiadal o azyl.

31. O trovách konania rozhodol súd podľa a nasl. tak, že právo na ich náhradu účastníkom nepriznal, pretože žalobca v konaní nebol úspešný a žalovanému voči žalobcovi nevznikli žiadne dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný.

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia rozsudku na Krajský súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a/ označenie napadnutého rozhodnutia, b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.