Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_7C-30-2021.pdf
PDF · 77.73 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/30/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra sudcom JUDr. Danou Gáborovou v spore žalobcu: Z. I., nar. XX.X.XXXX, J. T. XX, X., zast.: Mgr. Marcel Lesňák, advokát, Murgašova 6, Poprad, proti žalovanému: F.. Z. K., nar. XX.X.XXXX, K. XX/X, J., o zaplatenie sumy vo výške 500 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 500 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 500 eur od 16.4.2019 do zaplatenia a náklady spojené s uplatneným pohľadávky vo výške 2,52 eura, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobca má voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorej rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou dňa 16.7.2021 domáhal od žalovaného zaplatenie sumy 500 eur s príl. Žalobu odôvodnil tým, že žalovanému bola dňa 15.3.2019 na základe žiadosti žalovaného a prísľubu ich vrátenia v hotovosti poskytnutá suma 500 eur. Žalobca vyzval žalovaného na vrátenie sumy do 15.4.2019, pričom žalovaný uvedenú sumu neuhradil.
2. Súd vo veci vydal platobný rozkaz, č.k. 2Up/610/2021 zo dňa 8.6.2021, ktorý pre nedoručenie žalovanému do vlastných rúk, bol zrušený.
3. Žalovaný sa nevyjadril k žalobe, ktorá mu bola doručená podľa § 116 ods. 2 CSP, po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia na úradnej tabuli a webovej stránke súdu, pretože sa mu nepodarilo doručiť mu žalobu ani po vykonaní všetkých potrebných úkonov na zistenie jeho skutočného pobytu.
4. Súd spor rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 297 písm. b) CSP, pretože ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, hodnota sporu bez príslušenstva neprevýšila 1000 eur a žalovaný sa k žalobe nevyjadril a preto neboli skutkové tvrdenia žalobcu sporné a to aj s poukazom na uznesenie Ústavného súdu SR z 11.júna 2019 sp. zn. I ÚS 246/2019, podľa ktorého spornosť ako kritérium pre nenariadenie pojednávania sa v súlade s citovaným ustanovením Civilného sporového poriadku týka zisteného skutkového stavu a požiadavka nespornosti skutkových tvrdení je splnená tým, že žalovaný sa k žalobe nevyjadrí.
5. Súd preto posúdil iba podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty žalobcu, vychádzal z dôkazov, ktoré predložil a za preukázané považoval nasledovné skutočnosti:
6. Medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 15.3.2019 ústne uzatvorená zmluva o pôžičke, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému peňažnú pôžičku vo výške 500 eur. Dlžník sa zaviazal tieto
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť do 1.4.2019. Z sms komunikácie má súd za preukázané, že žalovaný predmetnú sumu obdržal, pričom správou zo dňa 23.3.2019 žalobcovi uviedol, že uvedenú sumu vráti do 1.4.2019. Nakoľko žalovaný na výzvu žalobcu o vrátenie požičanej sumy nereagoval a predmetnú sumu nevrátil, žalobca sms správou zo dňa 11.4.2019 vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy do 15.4.2019. Nakoľko žalovaný uvedenú sumu neuhradil, žalobca sa domáha vrátenia pôžičky vo výške 500 eur spolu s príslušenstvom.
7. Podľa § 657 OZ, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
8. Podľa § 563 OZ, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
9. Zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou, pretože na vznik záväzkového vzťahu sa vyžaduje aj reálne odovzdanie veci dlžníkovi, a to buď bezhotovostným spôsobom na účet dlžníka (pri peňažnej pôžičke), alebo odovzdaním z „ruky do ruky“ (pri nepeňažnej pôžičke). Nie je vylúčená ani predbežná dohoda o (budúcej) pôžičke (pactum de mutuo dando). Zmluva o pôžičke má charakter reálnej (nielen konsenzuálnej) zmluvy. Právnym dôvodom vzniku pôžičky (causa debendi) je odovzdanie druhovo určenej veci (napr. peniaze). Veriteľ je zároveň povinný umožniť, aby dlžník nadobudol vlastnícke právo k požičanej veci, a to neobmedzené právom inej osoby. Vlastnícke právo k požičanej veci prechádza na dlžníka v momente jej odovzdania (§ 133 OZ). V tomto momente prechádza na dlžníka aj nebezpečenstvo škody na veci (ustanovenie § 590 OZ o kúpnej zmluve tu platí analogicky).Vznik pôžičky predpokladá a) dohodu strán a b) skutočné odovzdanie predmetu pôžičky. Dohoda strán vyjadruje ich vôľu, aby jedna strana prenechala druhej strane veci určené podľa druhu s tým, že druhá strana vráti po čase veci toho istého druhu. Táto dohoda nemusí nevyhnutne riešiť splatnosť pôžičky ani to, či ide o odplatnú alebo bezodplatnú zmluvu. Inak táto dohoda musí vyhovovať náležitostiam pre zmluvy vôbec. Na základe dohody vznikne pôžičkový pomer medzi veriteľom a dlžníkom a v jeho rámci najmä povinnosť veriteľa odovzdať predmet pôžičky a oprávnenie dlžníka požadovať jeho odovzdanie. Samotná pôžička vzniká odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi. Odovzdanie má za následok zánik tejto povinnosti, resp. oprávnenie a vznik povinnosti dlžníka vrátiť prijaté požičané veci. Ku skutočnému odovzdaniu predmetu pôžičky nemusí nutne dôjsť len v čase uzavretia zmluvy o pôžičke. Odovzdanie sa môže uskutočniť aj osobitným spôsobom. Napr. keď dlžník dostane požičané peniaze v hotovosti, ale i bezhotovostným prevodom na účet dlžníka.
10. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba bola zo strany žalobcu podaná dôvodne, keď žalobca v konaní svoje skutkové tvrdenia uvádzané v žalobe preukázal. Súd mal za preukázané, pričom uvedené nebolo medzi stranami sporné, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 15.3.2019 ústne zmluvu o pôžičke, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému v hotovosti sumu 500 eur. Uvedené vyplýva z sms komunikácie medzi žalobcom a žalovaným. Žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlhu do dňa 15.4.2019, pričom žalovaný svoj dlh v uvedenej lehote splatnosti neuhradil a preto súd považoval žalobu čo do základu i výšky za dôvodnú.
11. Podľa § 559 OZ, splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas.
12. Podľa § 121 ods. 3 OZ, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
13. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
14. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 1.2.2013, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba v čase omeškania žalovaného bola 0,00% (5% + 0,00%), t.j. súd zaviazal žalovaného na úrok z omeškania vo výške 5% z dlžnej sumy, ktorý plynie od nasledujúceho dňa, po dni, do ktorého bol žalovaný povinný uvedený dlh splniť, t.j. od 16.4.2019 do zaplatenia.
15. Keďže žalovaný nesplnil svoj peňažný záväzok, pričom žalobcovi s podanou žalobou vnikli náklady v súvislosti s uplatnením pohľadávky vo výške 2,52 eura za vykonanie zaručenej konverzie, súd priznal žalobcovi aj túto časť príslušenstva k pohľadávke.
16. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
17. Vzhľadom na plný úspech žalobcu v konaní, súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§262 ods.2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Nitra v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364CSP)
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.( § 365 ods. 3CSP)
V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.