Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/110/2021

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a sudcov JUDr. Valérie Kleinovej a JUDr. Anny Kašajovej v právnej veci navrhovateľov: 1/ F. Č., nar. X.X.XXXX, bytom Č. XX, XXX XX Z., 2/ W. Č., nar. X.X.XXXX, bytom Č. XX, XXX XX Z., obaja právne zastúpení: KRÁLIK & PARTNERS, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Ul. 29. augusta 2B, 811 07 Bratislava, IČO: 50 061 151, proti odporkyni: R.. V. M., nar. X.X.XXXX, bytom Ž. X, XXX XX Z., zastúpená: JUDr. Ľubica Zemaníková, advokátka, Sasinkova 10, Bratislava, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, na odvolanie navrhovateľov proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 12. augusta 2021 č.k. -73 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Odporkyni priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh navrhovateľov na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým sa domáhali zriadenia záložného práva na nehnuteľnosť odporkyne v ich prospech na zabezpečenie ich peňažnej pohľadávky vo výške 6 000 eur s príslušenstvom a to na nehnuteľnostiach zapísaných na liste vlastníctva č. XX, nachádzajúcich sa v okrese M., obci G., katastrálnom území G., evidovaných Okresným úradom M., ako: a) pozemok parc. reg. „H.“ parc. č. XXX/X o výmere 131 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, b) pozemok parc. reg. „H.“ parc. č. XXX/X o výmere 34 m2, druh pozemku záhrada, c) pozemok parc. reg. „H.“ parc. č. XXX/X o výmere 774 m2, druh pozemku záhrada. (ďalej ako „pozemok“, resp. „pozemky“). Navrhovateľom nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. Vychádzal z návrhu odôvodneného tým, že na základe zmluvy o rezervácii nehnuteľnosti zo dňa 17.10.2020 uzatvorenej medzi nimi ako budúcimi kupujúcimi a odporkyňou, zložili zálohu vo výške 8 000 eur. Odporkyňa bola zastúpená splnomocnencom - V. Q.. Predmetom zmluvy o rezervácii nehnuteľnosti bola rezervácia vyššie uvedených pozemkov. V zmysle zmluvy bola záloha poskytnutá do 31.3.2021, v rámci ktorej si mali overiť stav pozemkov na stavebnom úrade, či tieto sú určené v zmysle UPI obce na zástavbu. V prípade negatívneho vyjadrenia stavebného úradu mala odporkyňa bezodkladne v deň výzvy vrátiť im zloženú zálohu. V prípade kladného stanoviska mala rezervačná záloha slúžiť na rezerváciu pozemkov až do 30.4.2021 a následne mala byť započítaná na kúpnu cenu pozemkov. K uzatvoreniu kúpnej zmluvy nedošlo z dôvodu ich zistenia, že predmetné pozemky nie sú v zmysle UPI určené na zástavbu. Následne v záujme doriešenia veci komunikovali so splnomocnenkyňou odporkyne za účelom podpísania dohody o urovnaní a uznaní záväzku vo forme notárskej zápisnice. Podmienkou uzatvorenia tejto dohody bolo uhradenie sumy 2 000 eur do 15.6.2021, k čomu však došlo až dňa 16.6.2021. Následne malo dňa 27.7.2021 dôjsť k podpisu dohody o urovnaní pred notárom, pričom tento termín navrhla splnomocnenkyňa odporkyne. V deň podpisu tejto dohody splnomocnenkyňa termín

odvolala, ale prisľúbila, že do 2.8.2021 splatí svoj dlh aspoň vo výške 3 000 eur, avšak ani ku dňu 3.8.2021 neboli finančné prostriedky pripísané na ich účet. V návrhu uviedli, že návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa domáhajú uhradenia rezervačnej zálohy vo výške 6 000 eur. Tvrdia, že sa po celý čas snažili vec vyriešiť dohodou, pričom splnomocnenkyňa odporkyne sa správa vyhýbavo bez akéhokoľvek vážneho dôvodu. Na tomto základe majú za to, že ich nárok trvá a je dôvodný. Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nepokladajú za neprimerané obmedzenie odporkyne a zároveň zamedzí vzniku bezprostredne hroziacej ujmy, ktorý by im mohla vzniknúť. Poukázali na to, že predmetné pozemky sú stále inzerované na portály www.pozemky.sk a v zmysle predmetného inzerátu ku dňu podania návrhu sú už pozemkami so stavebným povolením. Na tomto základe majú za to, že exekúcia môže byť ohrozená. Záverom návrhu uviedli, že mienia bezodkladne podať žalobu o zaplatenie 6 000 eur.

3. Navrhovatelia k návrhu doložili:

- zmluvu o rezervácii nehnuteľnosti zo dňa 17.10.2020,

- zmluvu o zložení zálohy na kúpu parcely zo dňa 21.9.2020 s dodatkom č. 1 zo dňa 2.10.2020,

- fotokópiu príjmového pokladničného dokladu zo dňa 17.10.2020 na sumu 6 000 eur,

- fotokópiu príjmového pokladničného dokladu zo dňa 21.9.2020 na sumu 2 000 eur,

- list vlastníctva č. XX, na ktorom sú evidované vyššie uvedené pozemky.

4. O návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súd prvej inštancie rozhodol podľa , .

5. Konštatoval, že zabezpečovacie opatrenie, obdobne ako neodkladné opatrenie, je svojím charakterom výnimočným a mimoriadnym prostriedkom súdnej ochrany smerujúcim k zabezpečeniu peňažnej pohľadávky veriteľa ak je tu obava, že exekúcia bude ohrozená. Pri jeho nariadení súd zásadne nevykonáva dokazovanie, je porušená zásada rovnosti účastníkov konania, účastníci konania nemusia byť pred jeho nariadením vypočutí a k zriadeniu záložného práva dochádza vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení a vzniká zápisom do príslušného registra bez ohľadu na jeho právoplatnosť.

6. Z predložených listín vyvodil, že navrhovatelia boli s odporkyňou v zmluvnom vzťahu, ktorého predmetom bola rezervácia pozemkov za účelom ich následnej kúpy, a to na základe zmluvy zo dňa 21.9.2020 v znení dodatku č. 1 a následne zmluvy zo dňa 17.10.2020. V tejto súvislosti zložili zálohu na kúpu pozemku vo výške 2 000 eur dňa 21.9.2020 a následne dňa 17.10.2020 vo výške 6 000 eur, čo zistil zo znenia predmetných zmlúv a predložených príjmových dokladov. Uviedol, že do tejto miery má tvrdenia navrhovateľov za osvedčené predloženými listinami, s tým, že následný vývoj právneho stavu medzi zmluvnými stranami však ničím neosvedčili. Tvrdenie navrhovateľov, že na základe predmetných zmlúv (resp. zmluvy) majú voči odporkyni pohľadávku 6 000 eur zo žiadneho predloženého dôkazu nevyvodil a nemal ho za osvedčené. Konštatoval, že v návrhu navrhovatelia tvrdia, že pozemky podľa ÚPI nemali byť určené na zástavbu, avšak vyhodnotil, že túto skutočnosť neosvedčili a neosvedčili ani existenciu žiadnej rozhodujúcej právnej skutočnosti, z ktorej by vyplývalo, že dôvody nenaplnenia rezervačnej zmluvy a neuzatvorenie kúpnej zmluvy, by zakladali nárok na vrátenie zloženej zálohy, ako tvrdenej pohľadávky navrhovateľov.

7. Súd prvej inštancie konštatoval, že v návrhu navrhovatelia poukazujú na inzerát na portály pozemky.sk, ktorý v tlačenej forme predložili s tým, že z predmetného inzerátu má vyplývať, že už ide o pozemky s vydaným stavebným povolením. Túto informáciu však aj vzhľadom na predložený inzerát považoval za zmätočnú, keďže v texte inzerátu sa uvádza ako dátum poslednej aktualizácie 9.10.2019 a zároveň navrhovatelia tvrdia, že pozemok nemá byť určený na zástavbu.

8. Záverom sa súd prvej inštancie nestotožnil ani s navrhovateľmi prezentovanými tvrdeniami o ohrození exekúcie alebo primeranosti takéhoto zásahu berúc do úvahy, že ich pohľadávka (ak existuje) má byť vo výške 6 000 eur, pričom hodnota pozemkov má byť 85 000 eur podľa predložených zmlúv, resp. 90 000 eur podľa predloženého inzerátu. Hodnota pohľadávky tak je cca 7% z hodnoty pozemkov (ktorá vyplýva z predložených dokumentov). Súd prvej inštancie tiež nemal za osvedčené akékoľvek skutočnosti, ktoré by nasvedčovali ohrozeniu exekúcie, keď mu navrhovatelia nepredložili žiaden dôkaz vo vzťahu ku konaniu odporkyne okrem toho, že pozemok je naďalej inzerovaný, čo nepovažoval za dôvod možného ohrozenia exekúcie. Po oboznámení sa s tvrdeniami navrhovateľov a predloženými listinami

dospel k záveru, že navrhovatelia neosvedčili existenciu predpokladov na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia tak, ako to predpokladá ustanovenia a preto návrh zamietol.

9. Vzhľadom na to, že žaloba vo veci samej spolu s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podaná nebola, o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že tento navrhovateľom nepriznal, keďže návrh zamietol. Prípadný nárok odporkyne na náhradu trov konania neposudzoval vzhľadom na osobitosť tohto konania, keďže s ňou nekonal.

10. Proti tomuto uzneseniu podali riadne a včas prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie navrhovatelia a navrhli ho zmeniť a nariadiť nimi navrhované zabezpečovacie opatrenie, prípadne zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, majúc za to, že súd prvej inštancie dospel na základe predložených dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a taktiež že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedli, že si overili stav pozemkov na stavebnom úrade v G.W., čím si splnili povinnosť podľa zmluvy a tie neboli k 30.04.2021 určené na zástavbu, čo žiadnym spôsobom nerozporovala ani odporkyňa, ktorá konala prostredníctvom splnomocnenca V. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. U.. XXX/XX, XXX XX Z., SR (ďalej len „splnomocnenec“), naopak splnomocnenec dňa 16.06.2021 im vrátil časť rezervačnej zálohy, a to sumu 2 000 eur (z celej výšky rezervačnej zálohy 8 000 eur podľa zmluvy). Stavebný úrad územnoplánovaciu informáciu nevydal, navrhovatelia si teda len telefonicky túto skutočnosť overili. Mali za to, že im táto nečinnosť stavebného úradu nemôže byť na ťarchu. V kontexte vyššie uvedeného odmietli úvahy súdu prvej inštancie o tom, že naopak oni porušili zmluvnú povinnosť a považujú ich za neadekvátne. Upriamili pozornosť na to, že fakt, že inzerát predložili neznamená, že údaje resp. tvrdenia inzerenta sú správne a kompletné. Samotná skutočnosť, že predmetné pozemky sú nepretržite inzerované od roku 2019 nezakladá podľa nich domnienku, že je v roku 2021 ich predaj neaktuálny. V roku 2021 stav predmetných pozemkov overovali prostredníctvom UPI. Tiež mali za to, že podľa ustálenej súdnej praxe v štádiu konania o návrhu na nariadenie neodkladného (zabezpečovacieho) opatrenia nie je možné zaťažiť navrhovateľov povinnosťou preukázať bezprostredný úmysel odporcu smerujúci k ohrozeniu exekúcie. Obava z ohrozenia exekúcie je dôvodná najmä v prípadoch, keď nositeľ hmotnoprávnej povinnosti realizuje faktické alebo právne úkony smerujúce k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej exekúcie. Úplne postačuje dôvodná obava, resp. reálna hrozba takýchto úkonov. Navyše uviedli, že by bolo proti zmyslu zabezpečovacieho opatrenia, ak by ním bolo možné postihnúť len veci rovnakej alebo nižšej hodnoty, ako je pohľadávka. Splnomocnenec počas obdobia od 30.4.2021 až do podania žaloby a návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia vyvíjal snahu, ktorá smerovala k uznaniu záväzku, avšak samotné dovŕšenie tejto snahy odkladal a tak mali oprávnené obavy, že toto odkladanie formálneho úkonu zo strany splnomocnenca slúži na získanie času na zrealizovanie predaja predmetných pozemkov iným záujemcom. Návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa domáhali len ochrany zabezpečenia svojej peňažnej pohľadávky práve vo vzťahu k predmetným pozemkom len z dôvodu, že ide jediný im známy majetok odporkyne. Nestotožnili sa ani so závermi súdu prvej inštancie o (ne)primeranosti zásahu. Uviedli, že cena 85 000 eur bola zmluvnými stranami odsúhlasená, avšak za predpokladu, že pozemky budú z rozhodnutia stavebného úradu určené na zástavbu, čo sa nestalo. V tomto smere považujú napadnuté uznesenie za arbitrárne a navyše vykazujúce znaky zmätočnosti, keď na jednej strane súd prvej inštancie v napadnutom uznesení vyjadruje pochybnosť nad existenciou pohľadávky v spojitosti s nepredložením UPI v písomnej podobe a na druhej opiera argument zamietnutia zabezpečovacieho opatrenia z dôvodu neprimeranosti vzhľadom na cenu pozemkov 85 000 eur resp. 90 000 eur, pričom s vynaložením aspoň elementárnej starostlivosti muselo byť súdu prvej inštancie jasné, že kúpna cena uvedená v zmluve resp. v inzeráte je za prevod vlastníckeho práva k pozemkom, ktoré budú určené na zástavbu. V tejto súvislosti upozornili na nepomer cien pozemkov určených na zástavbu a tých pozemkov, ktoré na výstavbu určené nie sú. Pre nich je prinajmenšom nezrozumiteľné, ako súd prvej inštancie posúdil tak jednoznačne, že medzi cenou pozemkov a pohľadávkou je výrazný nepomer. Oznámili, že žaloba vo veci samej bola na príslušný Okresný súd Bratislava I podaná v ten istý deň ako návrh na vydanie zabezpečovacieho opatrenia pod sp. zn. . Považovali za neprijateľné, že súd prvej inštancie spochybňuje dôvod neuzavretia kúpnej zmluvy, ktorej predmetom by boli vyššie uvedené nehnuteľnosti len z dôvodu, že nepredložili dôkaz o tom, že pozemky nie sú určené na zástavbu podľa osobitného zákona, napriek tomu, že predložili v rámci žaloby vo veci samej všetky im dostupné dôkazy na účely preukázania svojich tvrdení, a to všetko v rámci jedného miestne príslušného súdu. Zopakovali, že v zmluve bola zakotvená povinnosť kupujúcich preveriť v rámci UPI na stavebnom úrade v Tomášove či pozemky, ktoré boli predmetom zmluvy sú určené na zástavbu, pričom zo zmluvy explicitne nevyplýva, že musia disponovať

UPI v písomnej forme. V rámci konania vo veci samej predložili súdu dôkazy, ktoré potvrdzujú ich tvrdenia o tom, že dôvod zániku zmluvy spočíval v tom, že pozemky neboli k 30.4.2021 určené na zástavbu, čo spôsobilo jej zánik ku dňu 30.4.2021 a vznikol im oprávnený nárok na vrátenie rezervačnej zálohy vo výške 8 000 eur (z čoho bolo pred podaním žaloby a návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia uhradených 2 000 eur). Z predložených listinných dôkazov v tomto konaní podľa nich vyplýva, že pri koncepcii dohody o urovnaní a uznaní záväzku samotná právna zástupkyňa splnomocnenca, prostredníctvom štádia pripomienkovania dopĺňala do dohody dôvod neuzatvorenia kúpnej zmluvy o prevode vlastníckych práv k pozemkom, a to dôvod, že pozemky neboli ku dňu 30.4.2021 určené na zástavbu.

11. Odporkyňa v rámci svojho vyjadrenia k odvolaniu navrhovateľov realizovaného prostredníctvom svojej právnej zástupkyne elektronickým podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 18.10.2021 uviedla, že nikdy nespochybnila nárok na vrátenie peňažného záväzku vo výške 6 000,- eur a s navrhovateľmi celý čas intenzívne komunikovala ako aj s právnym zástupcom navrhovateľov o vrátení rezervačného poplatku pôvodne vo výške 8 000 eur, ktorý prevzala prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu pani V. Q., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. U.. XXX/XX, XXX XX Z., SR (ďalej len „splnomocnenec“) od navrhovateľov na základe Zmluvy o rezervácii nehnuteľnosti zo dňa 17.10.2020. Časť rezervačného poplatku vo výške 2 000 eur vrátila dňa 15.06.2021, čo navrhovatelia uviedli v samotnom návrhu. Mala v záujme uzatvoriť Dohodu o urovnaní a uznaní záväzku prostredníctvom svojho splnomocnenca pani V. Q., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. U.. XXX/XX, XXX XX Z., SR (ďalej len „splnomocnenec“), a predovšetkým mala záujem vrátiť zložený rezervačný poplatok, avšak návrh Dohody o urovnaní a uznaní záväzku a zároveň podpis notárskej zápisnice bol pre ňu nezrozumiteľný, keďže už v prvom návrhu Dohody o urovnaní a uznaní záväzku zo dňa 07.06.2021 zaslanom právnym zástupcom navrhovateľov nebola účastníkom dohody. Ako dôkaz doložila Dohodu o urovnaní a uznaní záväzku zo dňa 07.06.2021. Prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhovala doplniť svoju osobu ako účastníka tejto Dohody o urovnaní a uznaní záväzku, avšak ani v poslednom návrhu tejto dohody zo dňa 17.08.2021 nebola opäť uvedená ako účastník dohody. Navyše navrhovatelia trvali na tom, aby splnomocnenec teda V. Q. formou notárskej zápisnice urobila Vyhlásenie povinnej osoby o uznaní dlhu a súhlase s vykonateľnosťou o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov zo dňa 27.07.2021. Navrhovatelia v Dohode o urovnaní a uznaní záväzku zo dňa 17.08.2021 žiadali uznať záväzok priamo splnomocnencom pani V. Q. vo výške 6 000 eur a taktiež náhradu trov konania v sume vo výške 1 207,20 eur. Podľa znenia tejto dohody až zaplatením sumy vo výške 7 207,20 eur navrhovatelia urobili späťvzatie žalobných návrhov v konaniach (žaloba o zaplatenie 6 000 eur) a (Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia). Postup navrhovateľov bol podľa nej nedostatočne právne zdôvodnený. Ďalej navrhovatelia dňa 23.09.2021 prostredníctvom svojho právneho zástupcu trvali na zaplatení sumy vo výške 7 851,38 eur vo „Vyčíslení dlhu ku dňu 23.09.2021“, pričom len trovy právneho zastúpenia v obidvoch vyššie uvedených konaniach vyčíslili a uplatňovali si u splnomocnenca pani V. Q. dokopy vo výške 1 700,01 eur. Uviedla, že vzhľadom na zlepšenie svojej finančnej situácie a po zohľadnení nemožnosti uzatvorenia Dohody o urovnaní a uznaní záväzku, v ktorej nebola uvedená ako účastník dohody, vzhľadom na neopodstatnený tlak zo strany navrhovateľov, (iii) aby pani V. Q. uznala dlh vo forme notárskej zápisnice, vzhľadom na neopodstatnené zvyšovanie dlhu s príslušenstvom zo strany navrhovateľov, vrátila peňažný záväzok vo výške 6 000 eur navrhovateľom hotovostným vkladom na ich účet dňa 27.09.2021 prostredníctvom splnomocnenca. Dňa 04.10.2021 zaplatila aj úrok z omeškania vo výške 85 eur, ktorý bol uvedený vo „Vyčíslení dlhu ku dňu 23.09.2021“. Mala za to, že jej záväzok voči navrhovateľom zanikol dňa 04.10.2021. Ako dôkazy doložila kópiu dokladu o hotovostnom vklade 6 000 eur a o prevode z internetbankingu 85 eur. Bola toho názoru, že navrhovatelia neprimeraným spôsobom uplatňovali svoj nárok prostredníctvom Návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a uvádzali dôkazy, ktoré neboli v súlade so skutočnosťou. Uviedla, že o skutočnosti, že sa pozemok inzeruje na internetovej stránke www.pozemky.sk sa dozvedela z Návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Túto internetovú stránku ona a ani realitná kancelária, cez ktorú sa pozemok inzeroval na predaj, nikdy nevyužila na zverejnenie ponuky pozemku na predaj. Podotkla, že na predmetnej internetovej stránke sa nachádzajú inzeráty dokonca aj z roku 2014. Navrhovatelia po celú dobu komunikácie mali informáciu priamo od nej, že pozemok neponúka na predaj. Namietala pravdivosť tvrdenia navrhovateľov o akomkoľvek jej úmysle vyhnúť sa vráteniu rezervačného poplatku vo výške 8 000 eur, čo podľa nej potvrdzuje aj čiastočné vrátenie sumy 2 000 eur navrhovateľom dňa 15.06.2021 a intenzívna komunikácia právnych zástupcov obidvoch účastníkov súdneho konania. Vrátenie zostatkovej sumy rezervačného poplatku vo výške 6 000 eur ku dňu 27.09.2021 a následne

úhrada aj požadovaných úrokov z omeškania vo výške 85 eur jej tvrdenie dokazuje. Zároveň upriamila pozornosť na zjavnú neprimeranosť medzi hodnotou pozemku, ktorý by mal byť zaťažený záložným právom a výškou pohľadávky ku dňu podania návrhu navrhovateľmi s prihliadnutím na prebiehajúcu aktívnu komunikáciu, cieľom ktorej malo byť uzatvorenie Dohody o urovnaní a uznaní záväzku.

12. Ďalšie vyjadrenia v rámci odvolacieho konania neboli podané.

13. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (ust. ) preskúmal vec podľa a a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľov nie je dôvodné.

14. Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

Podľa ak súd nepostupoval podľa (odmietnutie návrhu), nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

Podľa zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

Podľa výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Podľa ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

15. Citované účinného od 1.7.2016, ktorých účelom sú totožné ciele ako pri inštitúte predbežného opatrenia v zmysle účinného do 30.6.2016, ktorý bol novým procesným zákonom zrušený. Z uvedeného odvolací súd vyvodil, že právne závery súdnej praxe ohľadom podmienok pre nariadenie pôvodného inštitútu predbežného opatrenia sa plne vzťahujú aj na v súčasnosti platnú úpravu týkajúcu sa neodkladných opatrení, rovnako aj na platnú úpravu týkajúcu sa zabezpečovacích opatrení, keďže vychádzajúc z vyššie citovaného ust. zákonné podmienky a kritéria pre vydanie oboch inštitútov sú v zásade zhodné. Je teda zrejmé, že účelom neodkladného opatrenia a rovnako aj zabezpečovacieho opatrenia je poskytnúť dočasnú ochranu ohrozeným alebo porušeným právnym pomerom strán sporu

dovtedy, kým tieto nepodajú žalobu vo veci samej, resp. kým súd svojím meritórnym rozhodnutím neposkytne stranám definitívnu ochranu. I pre aplikáciu inštitútu zabezpečovacieho opatrenia sa teda vyžaduje naliehavosť potreby predbežnej úpravy, ktorá musí byť osvedčená. Uvedený inštitút teda plní zabezpečovaciu a preventívnu funkciu a predstavuje prostriedok na dočasné riešenie situácie, ktorá nastala v pomere medzi stranami sporu, ak je obava, že by bol výkon súdneho rozhodnutia ohrozený. Jeho základným atribútom je dočasnosť a provizórnosť. Jeho zmyslom je rýchlo a pružne riešiť situáciu, ktorá si vyžaduje okamžitý zásah súdu v jeho priebehu, odôvodnený spomenutou nevyhnutnou potrebou dočasnej úpravy pomerov strán sporu a obavou z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súd musí skúmať naplnenie zákonných formálnych a vecných predpokladov pre jeho nariadenie. Úspech navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia si vyžaduje osvedčenie danosti hmotnoprávneho nároku (práva) medzi stranami sporu a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe úpravy pomerov. Podmienkou pre vyhovenie návrhu na jeho nariadenie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov, by bolo právo žalobcu na riadny výkon exekúcie očakávaného súdneho rozhodnutia ohrozené. Je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie existencie hrozby zmarenia exekúcie. Aj v prípade, ak sú splnené formálne a vecné predpoklady vyžadované zákonom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, súd musí zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov strán sporu alebo tretích osôb, a teda posúdiť primeranosť zásahu, ktorý nariadenie zabezpečovacieho opatrenia predstavuje. Miera osvedčenia všetkých zákonných predpokladov pre zriadenie zabezpečovacieho opatrenia sa riadi naliehavosťou situácie.

16. O potrebe neodkladnej úpravy teda nesmú byť vážnejšie pochybnosti. Procesnú zodpovednosť za výsledok konania (dôkazné bremeno) v tomto smere má navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia.

17. V danej veci odvolací súd v zhode s vysloveným právnym názorom súdu prvej inštancie vyhodnotil, že navrhovatelia potrebu nariadenia navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia dostatočne neosvedčili, keďže neosvedčili žiadnym aktuálnym dôkazom iniciatívu odporkyne smerujúcu k prevodu predmetných nehnuteľností, ku ktorým žiadajú záložné právo zriadiť a tak ani ohrozenie výkonu exekúcie ich tvrdenej pohľadávky vo výške 6 000 eur, keďže neosvedčili pravdepodobnosť, že táto najmä vzhľadom na jej tvrdenú výšku nebude môcť byť prípadne realizovaná iným spôsobom než predajom predmetných nehnuteľností, resp. na báze dobrovoľného plnenia odporkyne. Naliehavosť potreby zabezpečenia nimi tvrdenej pohľadávky zriadením záložného práva k nehnuteľnostiam súdom, vo vzťahu ku ktorým ich návrh smeruje, neosvedčili. Odporkyňa navyše v odvolacom konaní k vyjadreniu k odvolaniu navrhovateľov proti napadnutému uzneseniu doložila listinné dôkazy (potvrdenie G. Z., F..M.. o vklade hotovosti vo výške 6 000 eur splnomocnenou zástupkyňou odporkyne na účet s názvom navrhovateľky 2/, výpis z internetbankingu), z ktorých možno dospieť k záveru o osvedčení odporkyňou vo vyjadrení k odvolaniu tvrdenej skutočnosti, že navrhovateľmi tvrdenú pohľadávku uhradila, t. j. odvolací súd nemôže konštatovať, že by nemal vážnejšie pochybnosti o potrebe dočasnej úpravy právnych a faktických pomerov medzi navrhovateľmi a odporkyňou a o potrebe zabezpečenia navrhovateľmi tvrdenej pohľadávky voči odporkyni, keďže táto pravdepodobne neexistuje.

18. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia ako vecne správne podľa ust. potvrdil.

19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle zásady úspechu v konaní vzhľadom na plný úspech odporkyne v odvolacom konaní o návrhu navrhovateľov na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia.

20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolaciemu súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).