Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Csp-51-2019.pdf
PDF · 79.35 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-3Csp/51/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica sudcom JUDr. Jaroslavom Ivanom v spore žalobcu: Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava 829 90, IČO: 31 320 155, zastúpeného: JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - Staré Mesto proti žalovanej: G.Í. W., D.. XX.XX.XXXX, H. N. C., o zaplatenie 516,59 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Skalica dňa 28.08.2019 domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu sumu 516,59 eura s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil existenciou dlhu zo Zmluvy o pôžičke č. XXXXXXXX/XXXXXXXXXX uzatvorenej žalovanou a spoločnosťou: Consumer Finance Holding a.s., IČO: 35 923 130, dňa 18.09.2015.
2. Žalovaná sa k žalobe (doručenej dňa 14.08.2020) nevyjadrila.
3. Okresný súd Skalica uznesením č.k. 3Csp/51/2019 - 42 zo dňa 25.3.2020 rozhodol, že nevyhovuje návrhu spoločnosti Intrum Slovakia s.r.o. so sídlom na Mýtnej ul. č. 48 v Bratislave - mestskej časti Staré Mesto, IČO: 35 831 154 ohľadom vstupu do konania namiesto žalobcu Všeobecnej úverovej banky a. s. so sídlom na Mlynských nivách 1 v Bratislave, IČO: 31 320 155 a vstup spoločnosti Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom v Bratislave na Mýtnej č. 48, po zmene obchodného mena a sídla spoločnosti Intrum Slovakia s.r.o. so sídlom: Bratislava - mestská časť Staré Mesto, Mýtna 48 , IČO: 35 831 154 do konania nepripúšťa. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.08.2020. Uznesenie bolo odôvodnené tým, že súd nemohol prihliadnuť na zmluvu založené v registri tunajšieho súdu pod sp. zn. 1OpP/3/2018, nakoľko táto bola uložená iba vo fotokópii. Jednalo sa o Rámcovú zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 30.11.2017, na základe ktorej došlo k postúpeniu pohľadávky, ktorá je premetom tohto konania na spoločnosť: Intrum Slovakia s.r.o. so sídlom na Mýtnej ul. č. 48 v Bratislave - mestskej časti Staré Mesto, IČO: 35 831 154.
4. Súd nariadil na prejednanie veci samej pojednávanie, pričom po vyvolaní veci zistil, že sa na pojednávanie nedostavil zástupca žalobcu, ani žalovaná, zástupca žalobcu požiadal ospravedlniť neúčasť na pojednávaní. Súd rozhodol, že bude pojednávať v neprítomnosti strán sporu, nakoľko ich účasť na pojednávaní nepovažoval za nevyhnutnú a otvoril pojednávanie (§ 180 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“). Súd následne určil, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Súd tiež uviedol svoje predbežné právne posúdenie veci (§ 181 ods. 2 CSP).
5. Súd pri rozhodovaní vychádzal z týchto listinných dôkazov: notárska zápisnica, rozdelenie majetku a záväzkov, prehľad splátok a úhrad, predžalobná upomienka, zmluva o spotrebiteľskom úvere a zmluvné podmienky k nej, oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti, oznámenie o postúpení, príloha č. 3 k Rámcovej zmluve o postúpení pohľadávok, z ktorých zistil tento skutkový stav:
6. Obsahom notárskej zápisnice N 3283/2017, NZ 54215/2017 zo dňa 11.12.2017 notárky M.. Ľ. T. je Projekt rozdelenie zlúčením zanikajúcej spoločnosti: Consumer Finance Holding a.s., IČO: 35 923 130, s tým, že spoločnosť: Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155 sa stala nástupníckou spoločnosťou.
7. Dňa 18.09.2015 bola uzavretá zmluva o pôžičke č. XXXXXXXXXXX medzi spoločnosťou: Consumer Finance Holding a.s., IČO: 35 923 130 a žalovanou (ďalej len „zmluva“) . Predmetom zmluvy bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 681,30 €.
8. Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 25.2.2020 spoločnosti VÚB Leasing, a.s. ako i z Prílohy č. 3 Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok vyplýva, že žalovaná pohľadávka zo zmluvy o pôžičke č. XXXXXXXX (v žalobe označená súčasne aj ako XXXXXXXXXXX) bola postúpená na spoločnosť: Intrum Justitia Slovakia, a.s. , IČO: 35 831 154.
9. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
10. Podľa § 524 ods. 2 OZ, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
11. Postúpenie pohľadávky podľa § 524 a nasledujúce Občianskeho zákonníka zakladá nový záväzok len medzi postupníkom a postupcom; obsahom nového záväzku je prevod pohľadávky z majetku postupcu do majetku postupníka; obsah pôvodného záväzku sa postúpením nemení a samotným uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávky sa nemení ani postavenie dlžníka; jeho postavenie sa mení až tým, že mu postúpenie postupca alebo postupník oznámi (§ 526 OZ); nemení sa nič na jeho postavení dlžníka, teda na jeho povinnosti dlh splatiť; postavenie dlžníka sa po tom, ako mu niektorý z účastníkov zmluvy o postúpení pohľadávky postúpenie oznámi spôsobom predpokladaným v ustanovení § 526 OZ mení len v tom, že namiesto pôvodnému veriteľovi musí dlh splniť postupníkovi; pokiaľ mu postúpenie neoznámia, musí plniť pôvodnému veriteľovi a takýmto plnením sa zbaví záväzku.
12. Dôvodom zamietnutia žaloby je nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu, t.j. spoločnosti: Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava 829 90, IČO: 31 320 155. Pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou, alebo pasívnou sa vo všeobecnosti v civilnom konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť subjektov vyplývajúca z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia), alebo nositeľom povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden zo subjektov konania nenamieta.) Ako vyplýva z vykonaného dokazovania (listín: oznámenia o postúpení, prílohy č. 3 k zmluve o postúpení pohľadávok), pohľadávka zo zmluvy o pôžičke č. XXXXXXXX (v žalobe označená súčasne aj ako XXXXXXXXXX) bola postúpená na spoločnosť: Intrum Justitia, a.s. , IČO: 35 831 154, teda bola postúpená v zmysle § 524 OZ na subjekt, ktorý nie je žalobcom v tomto konaní. O tom svedčí aj samotný procesný návrh na zmenu žalobcu (na spoločnosť Intrum Justitia, a.s. , IČO: 35 831 154) z tohto dôvodu, ktorému nebolo z dôvodu formálnych nedostatkov uvedených v predmetnom uznesení vyhovené, čo však nič nemení na tom, že v skutočnosti prišlo k zmene nositeľa subjektívneho práva. Žalobca v tomto konaní tak podľa súdu nemá aktívnu vecnú legitimáciu, nie je možné mu pre uvedený nedostatok pripísať úspech v konaní a súd preto žalobu ako nedôvodnú, t.j. pre nedostatok aktívnej legitimácie na strane žalobcu zamietol (výrok I.).
13. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
14. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
15. Podľa Čl. 17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.
16. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol aj bez návrhu (§ 262 ods. 1 CSP) tak, že žalovanej náhradu trov konania nepriznal, pričom postupoval v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s Čl. 17 CSP. Žalovaná by mala voči žalobcovi podľa § 255 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania v plnej výške, nakoľko bola v tomto konaní v celom rozsahu úspešná, keďže žaloba bola zamietnutá, avšak vzhľadom na to, že jej žiadne trovy v tomto konaní preukázateľne nevznikli, súd rozhodol, že jej náhradu trov konania nepriznáva. V opačnom prípade, t.j. v prípade priznania nároku na náhradu trov konania by napokon súd musel rozhodnúť o výške tejto náhrady, no tá by bola v sume 0,-€, čo možno považovať za nehospodárne (Čl. 17 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Skalica, v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Z každého podania musí byť zrejmé, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané; ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.