Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_8To-46-2020.pdf
PDF · 130.6 KB
Case nature
Area
Subarea
8To/46/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Sninského a sudcov JUDr. Moniky Halkociovej a Mgr. Iva Maruščáka na verejnom zasadnutí konanom dňa 09.11.2021 v trestnej veci obžalovaného S. G. pre zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona / ďalej len Tr. zák./ a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 9T/53/2018 zo dňa 28.09.2020, takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. d), e) Trestného poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste.
Podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku
Obžalovanému S. G., nar. XX.XX.XXXX I. H., trvale bytom X., J. H. XXX/XX, Q.. H., t. č. bytom G. XXX, Q.. J. L.,
u k l a d á :
Podľa § 199 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j) Tr. zák., § 37 písm. h) Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák., § 39 ods. 1 Tr. zák., § 39 ods. 3 písm. d) Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. obžalovaného na výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný S. G., nar. XX.XX.XXXX I. H., trvale bytom X., J. H. XXX/XX, Q.. H., t. č. bytom G. XXX, Q.. J. L., uznaný vinným zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák. a zo zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. /s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák./ na tom skutkovom základe, že
- v dobe odo dňa 22.01.2000 do času 17.30 hod. dňa 28.06.2017 v obci X., v rodinnom dome na ul. J. H. XXX/XX, Q.. H., v nepravidelných intervaloch útočil na jeho manželku S. G. verbálne tak, že jej vulgárne nadával, a fyzicky tak, že ju bil pravou rukou do oblasti tváre a kopal ju nohou do oblasti pravého stehna, so zvyšujúcou sa intenzitou týchto útokov v období posledných rokov, v počte až trikrát týždenne, pričom pri jednom z týchto útokov v roku 2000 manželku S. G. fyzicky napadol tak, že ju udrel rukami po tvári s následkom krvnej podliatiny nad pravým okom, taktiež dňa 31.01.2017 o 18.00 hod. manželku S. G. napadol tak, že jej vulgárne nadával, následne ju udrel pravou rukou do oblasti tváre a pravého ramena
s následkom krvnej podliatiny na bicepse pravej ruky, potom ju chytil za ľavú ruku a chcel jej ju v oblasti lakťa zlomiť o jeho koleno, dňa 28.06.2017 v čase o 17.30 hod. v kuchyni ich domu vulgárne nadával manželke S. G.H., kričal, že čaká, kedy môže vypadnúť z domu a užiť si s niekým, pričom jej v chodbe domu povedal, že či ju má udrieť s pohárom po hlave, taktiež v presne nezistenom dni a mesiaci na jar roku 2002 od manželky S. G. proti jej vôli vyžadoval intímny styk, kde pritom ako kľačala na podlahe v obývacej izbe domu pri maloletej dcére H.B., nar. XX.XX.XXXX, sa k nej priblížil s nožom v ruke, avšak neublížil jej, nakoľko ušla preč, taktiež v presne nezistenom dni a mesiaci v jeseni roku 2014 v doobedňajších hodinách, v spálni domu od manželky S. G. vyžadoval proti jej vôli intímny styk, pričom ju následne zvalil na posteľ, roztrhal jej tričko, podprsenku, stiahol jej nohavičky, rukami jej držal ruky tak, že sa nemohla hýbať, nasilu jej roztiahol nohy, pohlavným údom jej vnikol do vagíny a vykonal pohlavný styk, v presne nezistených dňoch a čase v dobe odo dňa 22.01.2000 do 17.30 hod. dňa 28.06.2017 manželku S. G. obmedzoval tým, že jej bránil odchádzať z domu samej, stýkať sa s rodinou a priateľmi a zamestnať sa, vyhrážal sa, že ju zabije, čím týmto konaním u manželky S. G. vyvolával pocit strachu, stresu a obavy z ďalšieho násilia z jeho strany voči nej a obavy o jej zdravie a život.
Za to mu bol uložený podľa § 199 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j) Tr. zák., § 37 písm. h) Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. a § 41 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 8 rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. súd obžalovaného na výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení a poučení o práve na opravný prostriedok do zápisnice o hlavnom pojednávaní obžalovaný odvolanie, ktoré následne písomne prostredníctvom svojho obhajcu odôvodnil tým, že celé trestné konanie považuje za nezákonné, nakoľko slabo počuje, používa načúvací strojček, taktiež komunikuje v slovenskom jazyku na nízkej úrovni, čím nebolo dodržané právo na obhajobu a malo mu byť zabezpečené právo na tlmočníka v trestnom konaní, aby chápal význam každého úkonu a mal právo sa vyjadriť k jednotlivým úkonom súdu. Vytkol okresnému súdu, že poukazoval na výpoveď obžalovaného po podaní obžaloby po verejnom zasadnutí, na ktorom obžalovaný len s veľkými ťažkosťami pochopil význam a zmysel predbežného prejednania obžaloby, hoci, na rozdiel od prípravného konania, mal pred sebou paralelný monitor počítača, ktorým sledoval priebeh verejného zasadnutia z dôvodu, že neovláda znakovú reč, keď bol z dôvodu sluchového postihnutia a nedostatočnej znalosti slovenského jazyka len vo veľmi obmedzenej miere a s určitými ťažkosťami schopný porozumieť textu, pričom jeho slovné vyjadrenia boli veľmi obmedzené a v zjednodušenej podobe a aj okresný súd poukazoval na to, že podľa ošetrujúceho lekára sa zdravotný stav obžalovaného od roku 2017 veľmi nezmenil a teda okresnému súdu nebolo zrejmé, ako bol obžalovaný schopný vypovedať tak obsiahlo v prípravnom konaní. Obžalovaný dodal, že 07.03.2018 požiadal o ustanovenie obhajcu z dôvodu, že sa sám náležite obhajovať nevie, pretože nepočuje, nerozumie, čo sa ho pýtajú a nerozumie trestnému konaniu. Ďalej poukazoval na to, že okresný súd označil zápisnicu o výpovedi obžalovaného zo dňa 03.07.2017 za nezákonnú z dôvodu absencie zákonného poučenia, pričom poškodená vo výpovedi 22.02.2018 sama uvádzala, že nič vážne sa nestalo, a vo vzťahu k nej bol vykonaný nezákonný dôkaz. Odkazoval tiež na písomné podanie poškodenej, ktoré zaslala prostredníctvom obhajcu okresnému súdu a v ktorom žiadala o zrušenie zákazu uloženému obžalovanému v podobe zákazu priblíženia sa k nej a uvádzala, že sa s obžalovaným nechce rozviesť, lebo ho má rada, nechce bez neho žiť a nevie bez neho žiť, chce s ním žiť a zdieľať spoločnú domácnosť, čo podľa obžalovaného dokazuje, že nespáchal trestný čin tak, ako bol popísaný v obžalobe. Namietal, že nebolo dokázané naplnenie znakov skutkovej podstaty trestných činov a že okresný súd mal pri hodnotení dôkazov postupovať v zmysle zásady „in dubio pro reo“, lebo dôkazy, ktoré boli vykonané, jeho vinu nepreukazujú. V podstate na základe uvedeného obžalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil z dôvodu § 321 ods. 1 písm. a), b) alebo c) Trestného poriadku / ďalej len Tr. por./, a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie alebo aby sám obžalovaného oslobodil.
Na základe takto podaného odvolania postupoval krajský súd v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por., v zmysle ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolania, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a nezistiac také chyby, po vykonaní svojej prieskumnej povinnosti vo vzťahu k všetkým
výrokom napadnutého rozsudku, dospel k záveru, že výrokom o treste bol porušený Trestný zákon, v dôsledku čoho bol obžalovanému uložený neprimeraný trest.
V posudzovanej trestnej veci bolo, podľa názoru krajského súdu, pred súdom prvého stupňa vykonané dokazovanie v podstate v takom rozsahu, ako to bolo v zmysle ustanovenia § 2 ods. 10 Tr. por. pre správne zistenie skutkového stavu nevyhnutné.
Na úvod treba poukázať na skutočnosť, že odvolací súd nekonal na základe odvolania podaného proti výroku o vine v neprospech obžalovaného /také odvolanie prokurátor nepodal/, a teda v odvolacom konaní nemohlo dôjsť k zmene napadnutého rozsudku v neprospech obžalovaného / § 322 ods. 3 Tr. por./. Nebola teda možná ani zmena skutkovej vety výroku o vine vo vzťahu k maloletým deťom obžalovaného, keď obžaloba bola na obžalovaného podaná dňa 10.04.2018 pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b), písm. j) Tr. zák. a zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
- v dobe odo dňa 22.01.2000 do času 17.30 hod. dňa 28.06.2017 v obci X., v rodinnom dome na ul. J. H. XXX/XX, Q.. H., v nepravidelných intervaloch útočil na jeho manželku S. G. verbálne tak, že jej vulgárne nadával, a fyzicky tak, že ju bil pravou rukou do oblasti tváre a kopal ju nohou do oblasti pravého stehna, so zvyšujúcou sa intenzitou týchto útokov v období posledných rokov, v počte až trikrát týždenne, pričom pri jednom z týchto úrokov v roku 2000 manželku S. G. fyzicky napadol tak, že ju udrel rukami po tvári s následkom krvnej podliatiny nad pravým okom, taktiež dňa 31.01.2017 o 18.00 hod. manželku S. G. napadol tak, že jej vulgárne nadával, následne ju udrel pravou rukou do oblasti tváre a pravého ramena s následkom krvnej podliatiny na bicepse pravej ruky, potom ju chytil za ľavú ruku a chcel jej ju v oblasti lakťa zlomiť o jeho koleno, dňa 28.06.2017 v čase o 17.30 hod. v kuchyni ich domu vulgárne nadával manželke S. G.H., kričal, že čaká, kedy môže vypadnúť z domu a užiť si s niekým, pričom jej v chodbe domu povedal, že či ju má udrieť s pohárom po hlave, taktiež v presne nezistenom dni a mesiaci na jar roku 2002 od manželky S. G. proti jej vôli vyžadoval intímny styk, kde pritom ako kľačala na podlahe v obývacej izbe domu pri maloletej dcére H.B., nar. XX.XX.XXXX, sa k nej priblížil s nožom v roku, avšak neublížil jej, nakoľko ušla preč, taktiež v presne nezistenom dni a mesiaci v jeseni roku 2014 v doobedňajších hodinách, v spálni domu od manželky S. G. vyžadoval proti jej vôli intímny styk, pričom ju následne zvalil na posteľ, roztrhal jej tričko, podprsenku, stiahol jej nohavičky, rukami jej držal ruky tak, že sa nemohla hýbať, nasilu jej roztiahol nohy, pohlavným údom jej vnikol do vagíny a vykonal pohlavný styk, v presne nezistených dňoch a čase v dobe odo dňa 22.01.2000 do 17.30 hod. dňa 28.06.2017 manželku S. G. obmedzoval tým, že jej bránil odchádzať z domu samej, stýkať sa s rodinou a priateľmi a zamestnať sa, vyhrážal sa, že ju a deti pozabíja, viackrát sa stalo, že fyzicky napádal ich deti, čím týmto konaním u manželky S.Á. G. a u ich maloletých detí H.B., nar. XX.XX.XXXX, D.B. nar. XX.XX.XXXX a M.B., nar. XX.XX.XXXX, vyvolával pocit strachu, stresu a obavy z ďalšieho násilia z jeho strany voči nim a obavy o ich zdravie a život.
S prihliadnutím na odvolací dôvod založený na porušení práva obžalovaného na obhajobu z titulu jeho údajnej nevyhnutnej potreby prítomnosti tlmočníka pri vykonávaní úkonov trestného konania a s tým súvisiacej neschopnosti obhajovať sa sám, treba poukázať na neopodstatnenosť takého dôvodu.
Z predloženého spisu, zo zápisníc o namietaných výsluchoch obžalovaného, z vyšetrenia duševného stavu obžalovaného znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, sexuológia Z.. S.. Z. W. a z výsledkov psychologického vyšetrenia obžalovaného znalkyne z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a klinická psychológia dospelých K.. Ľ. K., z ich znaleckých posudkov k sluchovému zdravotnému postihnutiu obvineného a frekvencii jeho ORL vyšetrenia, vyplynula účelovosť takejto odvolacej námietky.
Zo zápisnice o výsluchu obvineného ešte v pozícii zadržaného-podozrivého zo dňa 29.06.2017 vyplýva, že obvinený bol poučený o svojich právach v zmysle Trestného poriadku, uviedol, že ako podozrivý právo odoprieť vypovedať nevyužíva, vypovedať chce a bude a obhajcu si nevolí. Následne odpovedal na otázky vyšetrovateľa a vyjadril sa, že zápisnicu si prečítal, proti jej obsahu nemá námietky, ani návrhy na jej doplnenie. Neuvádzal pritom nič o svojom zdravotnom postihnutí sluchu.
Zo zápisnice o výsluchu obžalovaného zo dňa 30.06.2017 vyplýva, že bol poučený o svojich právach v zmysle Trestného poriadku, zodpovedajúcich jeho procesnému postaveniu obvineného a k veci síce uviedol, že je sluchovo postihnutý a používa strojček, zároveň však uviedol aj to, že počuje a rozumie hovorenému slovu a tak môže vypovedať a že po zdravotnej, fyzickej a psychickej stránke sa cíti dobre a chápe zmysel trestného konania a aj prípadné jeho následky pre svoju osobu. Na záver zápisnice o jeho výpovedi je uvedené, že obžalovaný si túto zápisnicu prečítal, jej obsah bol v súlade s jeho výpoveďou a preto nežiadal jej opravu ani doplnenie, pričom práva na preštudovanie vyšetrovacieho spisu sa vzdal a nežiadal byť k takému úkonu ani predvolaný. Z obsahu vyšetrovacieho spisu vyplýva, že dňa 03.07.2017 pred sudcom pre prípravné konanie rovnako neuvádzal nič o svojich zdravotných problémoch a vypovedal. Aj zo záznamu o preštudovaní vyšetrovacieho spisu vyplynulo, že obvinený sa pred vyšetrovateľa na Okresné riaditeľstvo PZ Kežmarok nedostavil napriek riadne a včasnému upovedomeniu o tomto úkone realizovanom dňa 21.03.2018. Obžalovaný teda sám nepoukazoval na to, že nevie sa sám náležite obhajovať, pretože nepočuje, že nerozumie, čo sa ho pýtajú a že nerozumie trestnému konaniu a ani iné dôkazy nenasvedčovali dôvodnosti opaku.
Zo znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, sexuológia Z.. S.. Z. W., ktorý vyšetril obvineného psychiatricky a podal svoj znalecký posudok č. 150/2017 ku dňu 28.08.2017, vyplynulo, že obžalovaný ani v čase predmetného činu netrpel ani netrpí v súčasnosti duševnou chorobou ani poruchou, rozumové schopnosti sú priemerné, pamäťové schopnosti a schopnosť vytvorenia si správneho úsudku sú nenarušené, rozpoznávacie a ovládacie schopnosti obžalovaného neboli v nijakej miere znížené a boli plne zachované, a že bol schopný chápať zmysel trestného konania a je schopný plnohodnotnej účasti na všetkých procesných úkonoch trestného konania. Treba dodať, že išlo o komplexné psychiatrické vyšetrenie duševného stavu obžalovaného za účelom odstránenie akýchkoľvek pochybností, a to vyšetrenie osobou, ktorá je riadne zapísaným súdnym znalcom, čo zvyšuje dôveryhodnosť odborných záverov takej osoby. Zo znaleckého posudku znalkyne z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a klinická psychológia dospelých K.. Ľ. K. č. 54/2017, na základe psychologického vyšetrenia obvineného, ktoré bolo vykonané dňa 13.09.2017 vyplýva, že úroveň jeho pamäťových schopnosti je celkovo priemerná, obvinený dokáže reprodukovať podstatu zmysluplného textu s menším počtom detailov, mechanická pamäť je dobrá, intelektové schopnosti priemerného formulácii svojich názorov je zásadový, je schopný chápať zmysel trestného konania, pričom porucha sluchu a tým pádom aj reči vedie u obvineného len k potrebe hovoriť s ním veľmi pomaly a overovať si, či pochopil kladené otázky a klásť v rámci výsluchu aj kontrolné otázky.
Keďže z tohto hľadiska nedošlo v predmetnom trestnom konaní k žiadnemu porušeniu práva na obhajobu a nebol dôvod na to, aby bol obžalovanému zabezpečený tlmočník, odvolací súd tejto námietke odvolateľa nemohol vyhovieť. Možno dodať, že neboli zistené ani iné procesné chyby, ktoré by odôvodnili odvolací návrh obžalovaného. V rámci skutkových zistení a ich právneho posúdenia možno k odôvodneniu uvedenému v napadnutom rozsudku poukázať na nasledovné.
Obžalovaný S. G. vo vzťahu k vznesenej obžalobe k svojmu konaniu priznal, keď v prípravnom konaní dňa 30.06.2017 vypovedal, že s poškodenou S. G. žije v manželstve od 22.01.2000 s tým, že už pred svadbou, keď spolu chodili asi jeden mesiac, ju fyzicky napadol, kedy ju udrel dvakrát rukou po tvári, a to preto, lebo chodila s partiou na guláš a pozerala sa po iných chlapoch a že vtedy bola poškodená už tehotná s dcérou E.. Potvrdil, že dňa 31.01.2017 niekoľkokrát udrel poškodenú S. G. po tvári a taktiež po ramene, lebo bol nahnevaný, pretože jeho syn O. v škole prepadol a že poškodenú S.V. G. bil v nepravidelných intervaloch, a to tak štyrikrát do roka, pri hádkach, keď si poškodená v rámci rodiny neplnila svoje povinnosti alebo míňala rodinné peniaze na nepotrebné veci. Potvrdil, že dňa 28.06.2017 poškodenej S. G. nadával, že je kurva, piča prijebaná a tiež jej povedal, že len čaká, kedy ju príde niekto pojebať a kedy môže vypadnúť z domu a užiť si to. Tiež jej na chodbe ich rodinného domu povedal, či jej má „prijebať“ s pohárom, ktorý mal vtedy v ruke a z ktorého pil víno. Priznal, že svojej manželke a deťom sa vyhrážal zabitím, ale nemyslel to vážne a chcel ich iba postrašiť. Bolo to niekoľkokrát, ale už nevie, kedy. Potvrdil, že keď mala dcéra E. 2 roky, chcel od poškodenej S. G. intímny styk, ktorý ona nechcela a preto pred ním ušla k bratovi, ktorý žije v susedstve. Poprel, že by sa vtedy chcel priblížiť k manželke s nožom v ruke. Predovšetkým ale priznal, že zhruba pred 3 rokmi chcel vykonať s manželkou pohlavný styk a vtedy ju zvalil na posteľ v spálni ich domu, kde jej roztrhal tričko, podprsenku, stiahol jej nohavičky a vykonal s ňou súlož, aj keď to ona vtedy nechcela. Na druhej strane poprel, že by jej
bránil v styku s rodinou, s priateľmi alebo sa zamestnať a len raz jej zakázal ísť do práce lebo chcel, aby sa učila teóriu do autoškoly.
Zákonnosť tejto výpovede obžalovaného nie je dotknutá ani zistením okresného súdu, že v inej výpovedi, a to vo výpovedi zo dňa 03.07.2017, došlo k porušeniu zákona, lebo absentovalo zákonné poučenie obžalovaného.
Okrem toho, obžalovaného priamo usvedčuje výpoveď poškodenej S. G. z prípravného konania zo dňa 30.06.2017, teda časovo krátko po skutku obžalovaného, po vznesení obvinenia, kedy uviedla, že s obžalovaným S. G. sú manželia už 17 rokov, pričom z manželstva pochádzajú štyri deti - E. G., nar. XX.XX.XXXX, O. G., nar. XX.XX.XXXX, S. G., nar. XX.XX.XXXX a X. G., nar. XX.XX.XXXX. V priebehu manželstva dochádzalo medzi ňou a obžalovaným mnohokrát k nezhodám, nakoľko jej manžel je žiarlivý a má agresívnu povahu. Pri týchto hádkach ju obžalovaný slovne napádal vulgárnymi výrazmi, že je kurva, že čaká, kedy odíde do práce a že sa potom pôjde kurviť. Pri týchto hádkach ju obžalovaný častokrát aj fyzicky napadol tak, že ju udieral pravou rukou do tváre a kopal nohou do oblasti pravého stehna. Tieto verbálne, ale aj fyzické útoky sa podľa poškodenej vyskytovali počas ich manželstva pomerne často, ale v nepravidelných intervaloch, pričom v posledných rokoch to bolo asi trikrát do týždňa. Po žiadnom z fyzických útokov nevyhľadala lekárskej ošetrenie a ani nepodala trestné oznámenie, lebo sa jej obžalovaný vyhrážal, že ak to urobí, bude zle. V roku 2000, keď bola tehotná a čakala dcéru E., ju obžalovaný fyzicky napadol tak, že ju bil rukami po tvári a pod okom mala krvnú podliatinu. Dňa 31.01.2017 v čase okolo 18.00 hod. ju v rodinnom dome obžalovaný fyzicky napadol, a to preto, lebo syn O. na pol roka v škole prepadol. Obžalovaný na ňu kričal, že je to jej vina, lebo sa o deti nestará, hoci je na materskej dovolenke. Taktiež jej vtedy vulgárne nadával, že je kurva a piča vyjebaná. Následne ju obžalovaný chytil za rameno a sotil tak, že spadla na podlahu v obývacej izbe. Potom ju obžalovaný udrel pravou rukou po tvári a po pravom ramene až sa jej na bicepse ruky vytvorila krvná podliatina. Potom obžalovaný odišiel, ale po chvíli sa vrátil, opäť jej vulgárne nadával, chytil ju za ľavú ruku v mieste predlaktia a chcel ju zlomiť o svoje koleno. Svedkom uvedeného bola aj poškodená E. G.H.. Dňa 28.06.2017 v čase okolo 17.30 hod. došlo v kuchyni ich rodinného domu k ďalšiemu sporu s obžalovaným, kedy obžalovaný popíjal biele víno a hľadal hygienické vreckovky, ktoré nemohol nájsť, čo ho rozčúlilo a začal na ňu kričať, že je to jej vina. Pritom hodil pohár do kuchynského drezu. Následne jej začal nadávať, že je kurva a piča pojebaná. Poškodená sa zľakla a odišla z kuchyne do chodby. Po chvíli za ňou prišiel obžalovaný, ktorý v ruke držal druhý pohár s vínom, ktorého obsah úmyselne rozlial na podlahu a opýtal sa jej, či jej má prijebať s pohárom po hlave. To videla ich dcéra E., ktorá keď počula, ako obžalovaný kričí na poškodenú S. G., utekala do susedného domu pre priateľa S. E., s ktorým prišla naspäť. Keď obžalovaný videl S. E., začal na neho kričať, aby vypadol z domu a začal mu vulgárne nadávať. Keď sa medzi nich postavila dcéra E., obžalovaný ju sotil na podlahu chodby. Keď S. E. začal hovoriť obžalovanému, aby sa ukľudnil, obžalovaný ho začal strkať a potom aj S. E. začal strkať obžalovaného. Obžalovaný sa potom pošmykol a spadol na podlahu, kde ešte chvíľu obžalovaný a S. E. spolu zápasili. Potom poškodená, jej dcéra a S. E. odišli do domu S. E.. Podľa poškodenej sa v poslednej dobe agresívne správanie obžalovaného stupňuje, pričom ona sa cíti ohrozená ďalším násilím z jeho strany a má obavu o svoj život a svoje zdravie, ako aj o život a zdravie svojich detí.
K sexuálnym útokom poškodená priamo usvedčila obžalovaného výpoveďou, že niekedy na jar roku 2002, keď mala poškodená E. G.H. asi dva roky, chcel obžalovaný od nej pohlavný styk, s ktorým ona nesúhlasila, pretože sa jej zhnusil svojím správaním. Keď kľačala pri svojej dcéru na podlahe, videla, ako sa k nej obžalovaný priblížil s nožom v ruke. Vtedy ušla k bratovi P. E.. Na jeseň roku 2014 v doobedňajších hodinách od nej obžalovaný v ich rodinnom dome požadoval pohlavný styk, ktorý ona odmietla. Následne ju obžalovaný hrubou silou zvalil na posteľ, roztrhal jej tričko a podprsenku a stiahol jej nohavičky. Potom, keď ostala na posteli nahá, obžalovaný jej chytil obe ruky tak, aby sa nemohla hýbať, nasilu jej roztiahol nohy a vnikol pohlavným údom do jej vagíny, pričom vykonal pohlavný styk. O tejto udalosti najprv nikomu nevravela a nebola ani na lekárskom ošetrení. Až keď dcéra E. našla roztrhané tričko a podprsenku, o celej udalosti jej poškodená povedala.
K iným formám obmedzovania jej zákonných práv uviedla, že počas manželstva ju obžalovaný obmedzoval tak, že jej bránil s týkať sa s rodinou a s priateľmi, bránil jej sa zamestnať a vyžadoval, aby bola stále s ním, nechcel ju pustiť samú von a keď vyšla pred dom, obžalovaný ju sledoval cez okno. Bránil jej chodiť samej na lekárske vyšetrenie, kde mohla chodiť iba v jeho prítomnosti, zakazoval jej ísť z domu von za rodinou a známymi. Prístup k strave jej obžalovaný neodopieral, ale musela odovzdať
všetky peniaze, ktoré jej potom obžalovaný vydeľoval, a to asi 10,- eur na deň. Keď sa obžalovaný k nej správal agresívne, mala z jeho konania strach, triasla sa na tele a mala bolesti brucha až do tej miery, že za týždeň schudla aj 6 kíl.
Pokiaľ následne vo svojej výpovedi zo dňa 22.02.2018 zmenila svoju výpoveď v prospech obžalovaného, treba túto zmenu považovať za zjavne účelovú predovšetkým z dôvodu pretrvávajúceho blízkeho rodinného vzťahu poškodenej k obžalovanému, keď už vo svojej usvedčujúcej výpovedi poukazovala na to, že toto správanie nikomu neoznamovala, pričom keď dňa 22.02.2018 na jednej strane vypovedala tak, že netrvá na svojej predchádzajúcej výpovedi, že vypovedala nepravdu o tom, že jej obžalovaný držal nôž pri krku, tak zároveň uvádzala, že ušla a bála sa obžalovaného, pretože tento bol agresívny, no následne bol za ňou s tým, že je mu to ľúto a že vyhrážky zabitím podľa nej obžalovaný kričal len z nervov, ale podľa nej to nemyslel vážne, že otvorene dodala, že nechce, aby bol obžalovaný vo väzení, ale aby bol s nimi a pomáhal im, pretože je to finančne náročné a že ho usvedčovala preto, aby obžalovaný vedel, že sa ho nebojí a preto sa mu postavila čelom.
Tento manželský, rodinný, ochranársky vzťah poškodenej k obžalovanému, napriek predmetnému skutku, bol teda prítomný nielen počas trvania skutku, ale aj po ňom, no nijako neznižuje usvedčujúcu hodnotu jej výpovede. To zodpovedá aj záverom psychologického vyšetrenia poškodenej v tom, že jej správanie je vo väčšine prípadov ovplyvnené aktuálnymi okolnosťami. Má tendenciu skrývať, nepovedať nič dôležité a ako keby sa vyhýbať nepríjemným situáciám. Dôvodnosti usvedčujúcej výpovede pritom nasvedčuje aj obsah trestného oznámenia zo dňa 29.06.2017, ktoré doplnila toho istého dňa a v ktorom uviedla skutočnosti zhodné s tým, ako ich neskôr opísala vo svojej výpovedi v prípravnom konaní dňa 30.06.2017, hoci v doplnení trestného oznámenia poprela svoje predchádzajúce tvrdenie, že by jej obžalovaný držal nôž pri krku. Pri zmene svojej výpovede nijako nezdôvodnila, prečo v ďalších jednotlivých konkrétnych útokoch na ňu vypovedala inak. Tomu zodpovedá aj výpoveď svedkyne S.. S. I., že spis mal. detí na ich úrade neviedli, že im nebolo nikým oznámené, že sa v tejto rodine pácha násilie na deťoch, že poškodená, ako matka maloletých detí, nevyhľadala u nich žiadnu pomoc, aby jej poskytli na ich oddelení poradenstvo a že tak neboli ani následne vykonané stretnutia s poškodenými alebo rodinou poškodených.
Obžalovaného usvedčil a usvedčujúcu výpoveď poškodenej pri jednom z konkrétnych útokov potvrdil svojím svedectvom svedok S. E., ktorý oznámil, že síce nebol svedkom celého incidentu, ktorý sa odohral dňa 28.06.2017 v čase asi okolo 17.30 hod. Tohto dňa prišla v popoludňajších hodinách za ním domov jeho priateľka E. G. a volala ho, aby prišiel k nim domov, že sa u nich doma niečo deje a že keď poškodená E. G. povedala obžalovanému, aby sa ukľudnil, obžalovaný reagoval tak, že chytil E. a zvalil ju na podlahu. Vtedy svedok zareagoval tak, že pristúpil k obžalovanému, chytil ho obidvoma rukami, kedy ho ľavou rukou chytil pod krk, pravou rukou za rameno a zložil ho na podlahu, pričom obžalovaného udrel pravou rukou do oblasti tváre. Obžalovaný, ktorý ho neudrel, sa schúlil na podlahe a kryl si tvár. Potom už svedok nechal obžalovaného na pokoji a z domu obžalovaného odišiel spoločne s priateľkou
- poškodenou E. G., poškodenou S. G. a X. G.. Pritom dodal, že asi mesiac pre uvedenou udalosťou mu poškodená E. G. na mobilnom telefóne ukazovala fotografiu zachycujúcu krvnú podliatinu na tele poškodenej S. G., pričom sa jednalo o fotografiu 2 až 3 dni starú.
Svedkyňa I. G., ako matka obžalovaného, sa k udalostiam, ktoré sa mali odohrať v roku 2000, 2002, 2014 a 31.01.2017 vyjadriť nevedela, nebola svedkom žiadneho konania obžalovaného, ktoré sa mu kladie za vinu a o týchto udalostiach nič nepočula, a tak jej výpoveď, že podľa nej obžalovaný určite nebránil poškodenej, aby sa stretávala s rodinnými príslušníkmi alebo priateľmi, prípadne, aby chodila do práce, že na tele poškodenej S. G. nikdy nevidela žiadne známky, ktoré by svedčili, že by ju obžalovaný bil a taktiež, že na ňu poškodená nepôsobila ustráchaným dojmom a že poškodená S. G. sa jej ani nikdy nezdôverila, že by jej mal obžalovaný akýmkoľvek spôsobom ubližovať, nemôže konkurovať usvedčujúcej, podrobnej a konkrétnej výpovedi tejto poškodenej o útokoch, ktorý sa v predmetnom období obžalovaný voči nej dopúšťal v uzavretom, rodinnom prostredí ich domácnosti.
Ani výpoveď svedka P. E. nenasvedčuje, že by tento hodnoverne vnímal reálnu situáciu medzi poškodenou a obžalovaným. Pokiaľ uviedol, že sestra mu nehovorila a ani od nikoho nepočul, prečo podala trestné oznámenie a ani na nej ani na deťoch nevidel žiadne zranenia, tak to len zodpovedá skutočnosti, že útoky obžalovaného na poškodenú boli obmedzené na prostredie ich najužšej domácnosti a že iné osoby nemuseli o nich vedieť, keďže, ako bolo už uvedené, bolo prítomné
utajovanie týchto útokov zo strany poškodenej, ktoré nakoniec skončilo podaním trestného oznámenia na obžalovaného.
Znalkyňa K.. Ľ. K., Q. podala na obžalovaného, poškodenú a ich deti znalecké posudky z odboru psychológia a z nich možno poukázať najmä na to, že u obžalovaného zistila sklon, ako keby potierať názory iných a v kritických situáciách má sklon k reakciám na takom nižšom vývinovom stupni, dochádza u neho často k prekvapivému správaniu, ale môže sa objaviť aj otvorené agresívne správanie, pričom zvýšená úzkosť u menovaného vedie k tomu, že to zvýšené napätie a neistotu môžu odvádzať často až bizarným spôsobom, môže byť nekompromisný a keďže ten sluchový hendikep je výrazný, tak to môže viesť k domýšľaniu a k takému subjektívnemu dokresľovaniu reality.
U maloletých detí bola zaznamenaná zvýšená úzkosť, ktorú nevedeli adekvátne spracovať, hádky rodičov mali výrazný vplyv na ich schopnosť dôverovať ľuďom a na ich schopnosť vytvárať plnohodnotné vzťahy. Nepredvídateľné správanie otca v nich vyvolávalo neistotu.
Znalkyňa S.. M. V. vo svojom psychiatrickom znaleckom posudku u poškodenej S. G. nezistila prítomnosť duševnej choroby alebo duševnej poruchy, poškodená nemá porušené vnímanie, jej myslenie je v kontakte s realitou, je schopná pamätať si a reprodukovať prežité udalosti a jej pamäťové schopnosti, intelekt nejavia známky hrubého poškodenia a chápe zmysel trestného konania. Konanie obžalovaného u poškodenej neviedlo k rozvoju duševnej poruchy alebo duševnej choroby. Poškodená S. G., podľa súdnej znalkyne, netrpí neurotickou alebo depresívnou symptomatológiou ani žiadnou formou závislosti.
Podľa psychiatrického znaleckého posudku Z.. S.. Z. W., obžalovaný netrpí žiadnou duševnou chorobou alebo poruchou, má rozumové schopnosti v pásme populačného priemeru, dobre rozvinutú praktickú zložku inteligencie, nenarušené pamäťové schopnosti, nenarušenú schopnosť vytvorenia si vlastného úsudku a nebola u neho zistená závislosť na alkohole a ani na iných návykových látkach, ovládacie a rozpoznávacie schopnosti obžalovaného sú plne zachované, netrpí žiadnou sexuálnou deviáciou. Obžalovaný je schopný chápať zmysel trestného konania a je schopný plnohodnotnej účasti na všetkých procesných úkonoch konania. Obžalovaný nie je pre spoločnosť nebezpečný, nie je závislý na alkohole a ani na iných návykových látkach, netrpí sexuálnou deviáciou a preto mu nie je potrebné nariadiť žiadny druh ochranného liečenia.
Obžalovaný požíva v mieste bydliska dobrú povesť, doposiaľ nebol ani priestupkovo ani trestne postihnutý.
Aj keď konanie obžalovaného u poškodenej neviedlo k spôsobeniu závažnejších následkov na jej psychike, jeho úmyselné konanie obžalovaného objektívne svojou dlhodobosťou a agresivitou znamenalo spôsobovanie fyzického utrpenia a psychického utrpenia bitím, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu. Išlo o spôsobovanie fyzického, psychického utrpenia blízkej osobe, ktoré sa vyznačovalo dlhodobosťou a intenzitou zlého zaobchádzania, ktorým páchateľ objektívne prejavoval hrubší stupeň necitlivosti a bezohľadnosti a ktoré poškodená, ako blízka osoba, pre jeho intenzitu, hrubosť, bezohľadnosť alebo bolestivosť pociťuje ako ťažké príkorie, keď sama potvrdila, že keď sa obžalovaný k nej správal agresívne, mala z jeho konania strach, triasla sa na tele a mala bolesti brucha až do tej miery, že za týždeň schudla aj 6 kíl. Bolo tak dokázané, že obžalovaný spáchal zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák..
Vykonaným dokazovaním bolo pritom jednoznačne dokázané aj to, že práve obžalovaný násilím donútil ženu k súloži a spáchal taký čin na chránenej osobe - blízkej osobe, ako manželke, s ktorou obžalovaný žil v čase skutku v spoločnej domácnosti, nepochybne je. Na druhej strane práve skutočnosť, že konanie obžalovaného nezanechalo na poškodenej výraznejšie účinky, bola v prospech obžalovaného pri ukladaní trestu. Obžalovaný spáchal zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. / s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák./.
Podstatou skutku je konanie ako prejav vôle navonok. Za jeden skutok možno považovať len také prejavy vôle páchateľa navonok, ktoré sú pre následok v trestnom práve relevantné, kauzálne a pokiaľ sú pokryté zavinením. Ak ide o viac následkov, jednota skutku bude zachovaná v prípade, že všetky následky boli spôsobené aspoň sčasti jedným konaním. Príčinou trestnoprávne relevantného následku
predpokladaného skutkovou podstatou trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 Tr. zák. je zásadne iné konanie obvineného tvoriace podstatu skutku, ako konanie napĺňajúce znaky trestných činov sexuálneho zneužívania podľa § 201 Tr. zák. a ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. a) Tr. zák. /R59/2006 ZSP/
Namiesto uvedených sexuálnych trestných činov to zjavne platí aj o jednotlivom zločine znásilnenia podľa § 199 Tr. zák., ktorý bol v rámci súbežnej trestnej trvácej činnosti, teda oproti dobe trvania zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák., spáchaný v jeseni roku 2014. K právnej kvalifikácii možno teda vytknúť okresnému súdu len, že z nepopísaných dôvodov dospel k záveru, že tieto zločiny boli obžalovaným spáchané v jednočinnom súbehu. Takýto názor je nesprávny, no vzhľadom na vyššie uvedenú prekážku možnosti zmeniť napadnutý rozsudok v neprospech obžalovaného, nápravu prakticky nemožno realizovať. Aj pre potrebu rozhodnutia o treste, musel súd zotrvať na použití § 41 ods. 1 Tr. zák..
V zmysle ustanovenia § 34 Tr. zák., trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Okrem toho, hľadiská, na ktoré súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery najmä prihliada, sú podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osoba páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Pokiaľ ide o aplikáciu ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2005/300/>, je potrebné uviesť, že podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2005/300/> môže súd páchateľovi znížiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom, ak vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania.
Vzhľadom na vyrovnaný pomer priťažujúcej a poľahčujúcej okolnosti, osobu obžalovaného, jeho predchádzajúcu bezúhonnosť, keď doposiaľ, že nielen nebol trestne stíhaný, ale nemá ani žiaden záznam o spáchanom priestupku, na jeho zdravotný stav, špecifické zdravotné postihnutie, ktoré negatívne ovplyvňuje úroveň jeho komunikácie s okolím vrátane najbližšieho okolia a spoločensky priaznivé správanie po skutku, keď nie sú poznatky, aby vo svojej rodine či na verejnosti sa dopúšťal protiprávnej činnosti a v mieste bydliska požíva dobrú povesť a v rámci následku miernejší účinok v podobe okolnosti, že konanie obžalovaného u poškodenej neviedlo k rozvoju k duševnej poruchy alebo duševnej choroby a ktorá netrpí neurotickou alebo depresívnou symptomatológiou, bolo namieste zohľadniť pomery obžalovaného, ktorý je ženatý a vychováva s poškodenou, ako svojou manželkou, maloleté deti, pričom nie sú známe poznatky o tom, že by protispoločenské javy v tejto rodine pokračovali, bolo namieste dospieť k záveru, že použitie trestnej sadzby ustanovenej Trestným zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. V danom prípade je to úhrnný trest odňatia slobody v rámci zákonného obmedzenia uvedeného v § 39 ods. 3 písm. d) Tr. zák., a to vo výmere 4 rokov.
Pre splnenie podmienok uvedených v § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. je zákonné a odôvodnené zaradiť obžalovaného na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Takto uložený trest zodpovedá všetkým zákonným hľadiskám stanoveným pre jeho ukladanie v zmysle § 34 ods. 1 až 4 Tr. zák. vysokej závažnosti spáchaného trestného činu vyplývajúcej z jeho povahy a spôsobu spáchania, pomeru poľahčujúcej a priťažujúcej okolnosti, ako aj pomerom obžalovaného a možnostiam jeho nápravy z hľadiska účelu trestu, jeho individuálnej i generálnej prevencie, pričom uložený trest odňatia slobody v takto stanovenej výmere je dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia trestných činov obžalovaného spoločnosťou.
Preto odvolací súd, na podklade odvolania obžalovaného, zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a sám rozhodol o treste tak, ako to vyplýva z výroku tohto rozsudku.
Tento rozsudok bol prijatý jednomyseľne. jednohlasne
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.