Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_3Sa-5-2020.pdf
PDF · 126.14 KB
Case nature
Area
Subarea
3Sa/5/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Janou Raganovou v právnom spore žalobcu: W. M., nar.: XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Z., Q.. D. XXX/X, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach, Krajský dopravný inšpektorát, ul. Kuzmányho 8, 041 02 Košice, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ - KE- KD12-85/2020-P, zo dňa 06. októbra 2020, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Účastníkom konania n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa - Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach č. ORPZ - KE-ODI1-370/2020-SD zo dňa 16.06.2020, ktorým bola žalobcovi uložená podľa § 139a ods. 3 písmeno d) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov ako držiteľovi motorového vozidla Audi A4 T. pokuta vo výške 96,- EUR za to, že dňa 24.02.2020 v čase o 19:32 hod. v Meste D. na rýchlostnom privádzači PR3 D.-Z. cesta za čerpacou stanicou OMV v smere jazdy na Y. B. porušil povinnosť zabezpečiť, aby pri prevádzkovaní motorového vozidla boli dodržiavané pravidlá cestnej premávky podľa § 16 ods. 5 citovaného zákona, ktoré ustanovujú, že vodič nesmie prekročiť najvyššiu dovolenú rýchlosť jazdy vozidiel určenú dopravnou značkou o obmedzení povolenej rýchlosti na 60 km.h-1, ktorý túto prekročil o 25 km.h-1 a zaviazal ho na úhradu trov štátu spojených s prejednaním správneho deliktu vo výške 30,- EUR.
2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že po objektívnom preskúmaní predloženého spisového materiálu a po zhodnotení predložených dôkazov žalovaný dospel k záveru, že vykonané dokazovanie postačuje na spoľahlivé zistenie stavu veci a skutkové zistenia prvostupňového správneho orgánu majú v tom oporu. Spisový materiál obsahuje skutočnosti, ktoré potvrdzujú, že žalobca ako účastník konania porušil povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 6a zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke za čo mu bola podľa § 139a ods. 3 písmeno d) zákona o cestnej premávke zložená pokuta vo výške 96,- EUR. Žalovaný mal za to, že prvostupňový správny orgán vychádzal z listinných dôkazov a podkladov, ktoré tvoria súčasť spisu o správnom delikte, a ktoré boli obstarané zákonným spôsobom a možno ich považovať za hodnoverné a presvedčivé. Správny orgán vykonal dokazovanie všetkými prostriedkami, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi, postupoval v súlade so základnými pravidlami konania a hodnotením dôkazov, ktoré je vecou správnej úvahy, zabezpečil presné a úplné zistenie skutočného stavu veci. Porušenie povinností žalobcu bolo dostatočne zistené, zdokumentované a zhromaždené dôkazné prostriedky boli dostačujúce pre vydania meritórneho rozhodnutia .
3. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a vrátil vec prvostupňovému správnemu orgánu na nové konanie a rozhodnutie.
4. V žalobe namietal že v priebehu konania boli porušené jeho práva a nebola rešpektovaná zásada in dubio pro reo a bolo s ním jednané ako s vinným a nie ako s obvineným. Žalobou ďalej namietal nedostatočne zistený skutkový stav - mal za to, že meranie rýchlosti nebolo vykonané „de lege artis“ merací prístroj MicroDigiCam, ktorého výrobcom je spoločnosť LTI bol uznaný súdom v štáte Ohio nepoužiteľným pre meranie rýchlosti na účely udeľovania pokút už od roku 2008. Uviedol, že z videa zo dňa 24.02.2020 je zrejmé, že jeho vozidlo sa meralo v zákrute, navyše v noci dochádzalo k odrážaniu laserového lúča od nepovolených predmetov ako napr. chladič vozidla, mriežky, skla a pod., ďalej namietal to, že správny orgán nezohľadnil zákonnú odchýlku merania, to, že nemohol klásť svedkom policajtom otázky, nakoľko ich správny orgán nepredvolal riadne na pojednávanie, neboli dodržané podmienky na meranie ako vlhkosť a teplota. Mal za to, že podklad, ktorý bol použitý na vydanie rozhodnutia - úradný záznam bol nezákonný, a preto je nezákonné aj celé rozhodnutie, nakoľko úradné záznamy spísané príslušníkmi PZ nie sú dôkaznými prostriedkami podľa Trestného poriadku a nejde o listinný dôkaz. Namietal aj to, že vodič nebol riadne oboslaný poštovou zásielkou ako to býva v iných prípadoch a zotrval aj naďalej na všetkom čo uviedol v odvolaní. Celé rozhodnutie má podľa neho znaky arbitrárnosti, nakoľko ani prvostupňový ani druhostupňový správny orgán sa nezaoberal jeho argumentáciami. Má za to, že v konaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej (námietka podľa § 191 ods. 1 písmeno g) SSP).
5. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 02.03.2021 zotrval na svojej argumentácii uvedenej v napadnutom rozhodnutí a mal za to, že žalobu je namieste zamietnuť. K námietke žalobcu ohľadom porušenia základných práv a slobôd uviedol, že v tomto prípade nešlo o subjektívnu zodpovednosť - priestupok vodiča, ale o objektívnu zodpovednosť - správny delikt držiteľa vozidla. Vzhľadom k tomu, že sa na konanie o správnom delikte nevzťahuje ani subsidiárne zákon o priestupkoch, preto ani v konaní o správnom delikte nemohol byť žalobca označený ako obvinený, resp. vinný z priestupku. Nakoľko zákon v ustanovení § 6a písm. b) zákona č. 8/2009 Z. z. hovorí o držiteľovi motorového vozidla, ktorým sa v zmysle ust. § 2 ods. 2 písmeno c) citovaného zákona rozumie osoba zapísaná v osvedčení o evidencii časť I a časť II, bola žalobcovi ako držiteľovi vozidla, ktorý nezabezpečil povinnosť podľa § 6a zákona č.8/2009 Z. z. uložená pokuta. K námietke žalobcu, že mu nebolo umožnené klásť svedkom
- policajtom otázky žalovaný uviedol, že npor. Ing. A. I. podal dňa 16.06.2020 v čase o 13.00 hod. vysvetlenie na oddelení bezpečnosti cestnej premávky Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach. Žalobca ako účastník konania bol predvolaný na ústne pojednávanie o správnom delikte listom zo dňa 25.02.2020 na deň 16.06.2020 v čase o 20.00 hod., pričom predvolanie prevzal dňa 29.05.2020, čo potvrdil svojim podpisom na doručenke. Žalovaný uviedol, že žalobca sám svojou neúčasťou na ústnom pojednávaní sa pripravil o možnosť využitia tých procesných práv, ktoré si na tomto ústnom pojednávaní mohol uplatniť. K námietke žalobcu ohľadom nezákonnosti úradného záznamu v dôsledku čoho je podľa žalobcu nezákonné aj samotné rozhodnutie žalovaný uviedol, že vzhľadom k tomu, že zákon o správnom konaní, ktorý sa vzťahuje na konanie podľa zákona o cestnej premávke v zmysle jeho ustanovenia § 141 ods. 1 Z. z. neobsahuje taxatívny a výlučný výpočet dôkazných prostriedkov, ale len určuje všeobecné podmienky, ktoré musí spĺňať akýkoľvek dôkazný prostriedok, má žalovaný za to, že predmetný úradný záznam o vykonanom porovnaní evidenčných údajov vozidla uvedených v evidencii vozidiel s vykonanou fotodokumentáciou vozidla, ktorý spísal policajt obstarávajúci podklady potrebné pre rozhodnutie o správnom delikte, možno považovať za zákonný podklad pre rozhodnutie o správnom delikte. Pokiaľ žalobca tvrdí, že rozhodnutie žalovaného je arbitrárne, nakoľko sa tento a taktiež ani prvostupňový správny orgán nezaoberali jeho argumentáciou k tomuto žalovaný uviedol, že v rozhodnutí o odvolaní sa zaoberal všetkými podstatnými námietkami odvolateľa a dostatočne sa s nimi aj vysporiadal. K ostatným námietkam uvedeným v žalobe poukázal žalovaný na to, že tieto sú totožné s námietkami žalobcu uvedenými v jeho odvolaní, pričom žalovaný sa vo svojom rozhodnutí o odvolaní, ktoré bolo napadnuté správnou žalobou podrobne zaoberal každou námietkou žalobcu a žiadna neostala bez povšimnutia.
6. Žalobca vo svojej replike zo dňa 30.07.2021 poukázal na to, že žalovaný opakovane porušuje zásadu prezumpcie neviny. Pokiaľ ide o samotný rýchlomer má za to, že tvrdenie žalovaného o tom, že pokiaľ je platná kalibrácia a obsluha bola preškolená, tak je to automaticky záruka, že meranie bolo vykonané lege
artis, čo podľa neho nie je pravdou, nakoľko merací prístroj vyhodnotí meranie správne aj v prípade, ak sa v zväzku radarového lúča nachádzajú nepovolené predmety nie sú splnené podmienky na meranie. Pre preukázanie správnosti navrhol, aby súd oslovil znalca na rýchlomery a vyhotovil znalecký posudok z týchto snímok. Nakoľko má za to, že konanie, ktoré prebehlo nerešpektuje základné zásady konania zároveň aj porušuje zásadu prezumpcie neviny, preto navrhol aby súd vyslovil prejudiciálnu otázku, či je samotné konanie v súlade s ústavou. Taktiež navrhol, aby súd vyslovil prejudiciálnu otázku ohľadom platnosti § 11 ods. 4 zákona č. 157/2018 Z. z. o metrológii vo vzťahu k nameranej hodnote veličiny a nezohľadnenia odchýlky, nakoľko je to v rozpore s platnou judikatúrou ako medzinárodnými právnymi princípmi a zmluvami. Zotrval na tom, že celý čas s ním bolo jednané ako s vinným a to napriek tomu, že je povinnosťou správneho orgánu dokazovať jeho vinu a nie je povinnosťou žalobcu dokazovať jeho nevinu. Pokiaľ ide o jeho neúčasť na prejednaní veci k tomu uviedol, že ju považoval za bezpredmetnú, nakoľko v samotnom predvolaní nebola ani zmienka o prítomnosti svedkov alebo ich predvolaní a pokiaľ by boli na prejednanie veci predvolaní aj policajti, tak by sa ho bol zúčastnil.
7. Písomným podaním doručeným súdu dňa 09.11.2021 ospravedlnil žalobca svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodu mimoriadnej časovej zaneprázdnenosti ako aj hospodárnosti konania. Zotrval aj naďalej na podanej žalobe ako aj na svojich písomných vyjadreniach, ako aj na návrhu na vyžiadanie znaleckého posudku od znalca z oblasti cestných rýchlomerov, ktorý by jednoznačne preukázal neplatnosť merania.
8. Súd vo veci rozhodol za účasti žalovaného na pojednávaní dňa 09.11.2021. Na tomto pojednávaní zástupca žalobcu zotrval na všetkých svojich vyjadreniach, ktoré sa nachádzajú v spise.
9. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil tento skutkový stav :
10. Dňa 24.01.2020 bola Okresným dopravným inšpektorátom Košice vykonaná kontrola zameraná na zisťovanie a zdokumentovanie správnych deliktov držiteľov motorových vozidiel a to na rýchlostnej ceste PR3 - Z. T. za čerpacou stanicou OMV v smere na Y. B..
11. Laserovým meračom Micro Digi-cam, LTI 20-20 TruCam v.č. TC006494 s platným overením do 22.01.2021 (v administratívnom spise založený certifikát laserového merača rýchlosti - certifikát o overení podľa § 25 zákona č. 157/2018 Z. z. o metrológii č. 0029/312.04/20) bola dňa 24.02.2020 o 19:32:42 hod. nameraná rýchlosť 85 km/h pri rýchlostnom limite na tomto úseku 60 km/h, čo je zrejmé zo záznamu z tohto laserového merača č. 1582572762_Ub100_0224_193242.jmx, ktorého súčasťou je fotografia motorového vozidla, ktoré prekročilo uvedenú rýchlosť s poznávacím evidenčným číslom Z.- W.. V spise sa zároveň nachádza aj fotodokumentácia k priestupku.
12. Z evidenčnej karty motorového vozidla s evidenčným číslom Z. W. je zrejmé, že ide o motorové vozidlo značky AUDI A4 T. XH/KBDGFX/FAV, ktorého držiteľom a zároveň aj vlastníkom je W. M., narodený XX.XX.XXXX, bytom Z., Q. D. XXX/X. Zároveň sa v spise nachádza úradný záznam o tom, že bola zistená zhoda evidenčných údajov o vozidle uvedených v evidencii vozidiel s vykonanou fotodokumentáciou vozidla s evidenčným číslom Z. W..
13. Dňa 04.03.2020 bol Okresným dopravným inšpektorátom, oddelením bezpečnosti cestnej premávky Košice vydaný rozkaz o uložení pokuty za správny delikt, ktorým bola žalobcovi ako účastníkovi konania ako držiteľovi motorového vozidla s evidenčným číslom Z. W., značky: Audi A4 T. podľa § 139a ods. 3 písmeno d) zákona o cestnej premávke uložená pokuta vo výške 96,- EUR za porušenie ustanovenia § 6a písmeno b) zákona o cestnej premávke, ktorého sa dopustil konaním, ktoré je uvedené v bode 1 odôvodnenia tohto rozsudku. Rozkaz o uložení pokuty so žalobca prevzal dňa 14.03.2020 a v zákonom stanovenej lehote podal proti nemu odpor. V ňom namietal, že neexistuje správny delikt, nakoľko vozidlo, ktoré je na fotografiách nie je jeho vozidlom, sú tam len neurčité rozmazané fotografie, poukázal na to, že je verejne známou osobou a má množstvo neprajníkov a ktokoľvek si mohol vytvoriť takúto evidenčnú značku motorového vozidla a si ju nasadiť na svoje vozidlo a zároveň uviedol, že v daný deň a čas zveril vedenie motorového vozidla pani D.J. Z., bytom Z. XXX, J., Česká republika. Namietal aj to, že samotné meranie nebolo vykonané lege artis v súlade s návodom na obsluhu, ktorý má takmer 100 strán a nenachádza sa v spise.
14. Rozhodnutím číslo ORPZ - KE-ODI1-370/2020-SD zo dňa 16.04.2020 bolo prerušené konanie o správnom delikte, nakoľko boli zistené dôvody podľa ň 139 ods. 7 zákona o cestnej premávke a vec bola postúpená Okresnému riaditeľstvu v Košiciach ako orgánu príslušnému na prejednanie priestupku osoby D. Z., bytom Z. XXX, J., Česká republika.
15. Z uvedeného dôvodu bola dožiadaná o súčinnosť Polícia ČR, obvodní oddelení Kojetín za účelom prešetrenia skutočnosti, či menovaná D. Z. mohla viesť v čase spáchania skutku predmetné motorové vozidlo aj s ohľadom na to, že táto zomrela dňa 07.03.2020, čo bolo zistené z vyhľadávania na internete a ku skutku došlo dňa 24.02.2020. Správou príslušného obvodného oddelenia PZ v ČR bolo oznámené, že bolo vykonaná previerka na adrese trvalého pobytu D. Z. a bolo zistené, že táto zomrela dňa 07.03.2020, od 02.12.2019 bola z dôvodu jej zlého zdravotného stavu hospitalizovaná v Léčebne pro dlouhodobě nemocné v Z., kde aj zomrela. Bola držiteľkou vodičského oprávnenia číslo W., ktoré však stratilo platnosť pred mnohými rokmi a ona veľa rokov motorové vozidlo neviedla. Nikto z jej príbuzných nepozná žalobcu. Záverom je v správe uvedené, že z tohto teda vyplýva, že menovaná nemohla dňa 24.02.2020 viesť motorové vozidlo v Košiciach a iná osoba s uvedeným menom a priezviskom sa na predmetnej adrese nezdržiava.
16. Písomným podaním zo dňa 28.05.2020 bol žalobca upovedomený o začatí konania vo veci správneho deliktu podľa ustanovenia § 139a ods. 3 písmeno d) zákona o cestnej premávke a zároveň predvolaný na ústne pojednávanie na deň 16.06.2020 o 13:00 hod. na určené miesto a bol poučený o svojich právach. Túto písomnosť prevzal žalobca dňa 29.05.2020.
17. Dňa 16.06.2020 na nariadenom ústnom pojednávaní podal k správnemu deliktu zo dňa 24.02.2020 spáchanému v čase o 19:32 hod. v Košicich na Z. T. v smere na Y. B. - ev. číslo Z. W. zn. Audi A4 T., držiteľ vozidla W. M., vysvetlenie do zápisnice číslo: ORPZ-KE-ODI1-370/20019-SD npor. Ing. A. I., ktorý je služobne zaradený na diaľničnom oddelení Krajského dopravného inšpektorátu KRPZ v KE, ktorý vo svojom vysvetlení popísal priebeh merania rýchlosti na uvedenom úseku ako aj všetky skutočnosti, ktoré si vo vzťahu k meraniu rýchlosti predmetného motorového vozidla pamätá.
18. Zo zápisnice o prejednaní správneho deliktu v neprítomnosti žalobcu číslo: ORPZ-KE- ODI1-370/2020-SD zo dňa 16.06.2020 vyplýva, že správny orgán v nej popísal skutkové okolnosti správneho deliktu, uviedol podklady, ktoré boli doložené a z ktorých vychádzal pri prejednaní správneho deliktu, uviedol v nej svoje stanoviská k námietkam a návrhom účastníka konania, ktoré aj následne premietol do prvostupňového rozhodnutia, uviedol svoju úvahu, ktorou sa spravoval pri hodnotení všetkých okolností daného prípadu a záverom vyhlásil rozhodnutie tak, ako to je aj následne premietnuté v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu zo dňa 16.06.2020 číslo: ORPZ - KE-ODI1-370/2020- SD. Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom uviedol totožné námietky aké uvádza aj v správnej žalobe.
19. O predmetnom odvolaní rozhodol žalovaný tak, ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia.
20. Podľa § 6a písmeno b) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke držiteľ vozidla je povinný zabezpečiť, aby pri prevádzkovaní motorového vozidla boli dodržiavané pravidlá cestnej premávky podľa tohto zákona, ktoré ustanovujú rýchlosť jazdy podľa § 16 alebo § 27 ods. 3.
21. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke vodič je povinný rýchlosť jazdy prispôsobiť najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať. Vodič smie jazdiť len primeranou rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad.
22. Podľa § 16 ods. 5 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke vodič nesmie prekročiť najvyššiu dovolenú rýchlosť jazdy vozidiel určenú dopravnou značkou alebo dopravným zariadením.
23. Podľa § 137 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke porušenie povinností ustanovených týmto zákonom sa považuje za porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.
24. Podľa § 139a ods. 3 písmeno d) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke držiteľovi vozidla, ktorý porušil v obci povinnosť podľa § 6a písm. b), orgán policajného zboru uloží pokutu, ak nie je v odseku 2 uvedené inak 96,- eur, ak bola prekročená rýchlosť o 21 až 25 km/h na -1.
25. Podľa § 141 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, ak v tomto zákone nie je ustanovené inak, na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje Správny poriadok.
26. V danej veci ide o preskúmanie zákonnosti postupu, ako aj rozhodnutia žalovaného č.: KRPZ- KE-KDI3-48/2020-P zo dňa 16.06.2020, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. ORPZ-KE-ODI1-370/2020-SD zo dňa 16.06.2020, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta za porušenie povinnosti na úseku cestnej dopravy, a ktorým bolo odvolanie žalobcu proti takémuto rozhodnutiu zamietnuté. Žalobca v žalobe svoje námietky subsumoval pod žalobný dôvod uvedený v ustanovení § 191 ods. 1 písmeno g) SSP - došlo k podstatnému porušeniu ustanovení v konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. 27. Súd v konaní podľa § 177 a nasl. Správneho súdneho poriadku, posudzujúc správnu žalobu vo veciach správneho trestania podľa § 194 a nasl. Správneho súdneho poriadku, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a tiež konanie, ktoré jeho vydaniu prechádzalo a po dôkladnom oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu dospel k záveru, že žalovaný postupoval správne a v súlade s platnou právnou úpravou, a preto aj preskúmavané rozhodnutie je vecne správne a zákonné. V správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci a na jeho základe bol vyvodený aj správny právny záver, s ktorým sa súd v celom rozsahu stotožňuje. Rozhodnutie zodpovedá zákonu aj po formálnej stránke. Žalovaný sa podľa názoru súdu dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými, pre posúdenie predmetnej veci rozhodujúcimi skutočnosťami, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a to citáciou dotknutých právnych noriem ako aj ich logickým výkladom a správnym aplikovaním na prejednávaný prípad. V jeho postupe neboli zistené také procesné pochybenia, ktoré by mali za následok nezákonnosť tohto rozhodnutia.
28. Základným poslaním správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní (čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky); ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správy ukrátená dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho práva v konaní ide.
29. Podstatou konania v správnom súdnictve je preskúmať zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Úlohou súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti; teda, či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu, súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
30. Správny súd zdôrazňuje, že v danej veci ide o vec správneho trestania, keď v správnom konaní je povinnosťou správneho orgánu na základe výsledkov vykonaného dokazovania rozhodnúť na základe čo najúplnejšie zisteného skutkového stavu veci. Pre takýto typ správneho konania je veľmi podstatným to, že dôkazné bremeno zaťažuje správny orgán, ktorý musí v konaní spoľahlivo a bez dôvodných pochybností preukázať vinu podozrivému zo spáchania priestupku. Takéto správne konanie rovnako, ako aj trestné konanie je ovládané zásadou prezumpcie neviny, preto sa na účastníka správneho konania(spravidla vodiča) hľadí akoby bol nevinný, až pokým nebude preukázaný opak.
31. Správny súd v súvislosti s vykonávaným dokazovaním pred správnym orgánom v procesnom režime konania o správnych deliktoch držiteľov motorových vozidiel opakovane zdôrazňuje, že v konaní sa vykonáva dokazovanie, pričom dôkazné bremeno na preukázanie viny zo spáchania správneho priestupku zaťažuje správny orgán. Inými slovami správny orgán musí spoľahlivo, bez dôvodných
pochybností preukázať vinu vodičovi, a nie aby vodič mal dokazovať v konaní svoju nevinu. Uvedené vyplýva z vyššie uvedenej zásady prezumpcie neviny, preto sa na páchateľa - vodiča hľadí akoby bol nevinný, až pokiaľ nebude preukázaný opak. V konaní pred správnym orgánom sa pritom použijú procesné ustanovenia zákona o priestupkoch, za subsidiárneho použitia správneho poriadku, v zásade však pre úplné zistenie skutkového stavu nie je možné pominúť vykonanie dôkazov, ktoré navrhuje vykonať aj jeho účastník, najmä, ak ním označené dôkazy môžu objasniť skutkový stav veci, a sú prípadne aj spôsobilé spochybniť vinu zo spáchaného priestupku. Dokazovanie pred správnym orgánom by preto malo byť aj podľa názoru súdu vedené tak, aby účastníkovi správneho konania bolo umožnené preukazovať ním tvrdené skutočnosti, samozrejme za situácie, že sú relevantné vo vzťahu k predmetnému konaniu.
32. Jednou zo základných námietok žalobcu bola námietka porušenia prezumpcie neviny, žalobca namietal, že počas celého konania s ním bolo jednané ako s vinným a nie ako s obvineným. Súd sa však s touto námietkou žalobcu po preskúmaní administratívneho spisu nestotožnil a má za to, že táto nie je dôvodná a teda z tohto dôvodu nedošlo k porušeniu ustanovení v konaní pred správnym orgánom, ktoré by mohli mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Súd konštatuje že z pripojených administratívnych spisov je zrejmé, že správne orgány postupovali pri objasňovaní správneho deliktu v súlade s vyššie uvedenou zásadou a žiadnym spôsobom ju neporušili. Zo žiadneho úkonu pri objasňovaní správneho deliktu tak prvostupňového správneho orgánu ako aj žalovaného nie je možné vyvodiť, aby bol žalobca od počiatku považovaný za obvineného. Súd tu zároveň dáva do pozornosti to, že žalobca bol v konaní po celý čas označovaný ako účastník konania a nie obvinený a takéto označenie ani v konaní o správnych deliktoch držiteľov motorových vozidiel neprichádza do úvahy, nakoľko na konanie o týchto správnych deliktoch sa nevzťahuje právny režim priestupkového práva , čo vyplýva jednak z negatívneho vymedzenia pojmu priestupok v zákone o priestupkoch (§ 2 ods. 1 zákona o priestupkoch), jednak z príslušných zákonov, ktoré popri hmotnoprávnych ustanoveniach súčasne riešia aj procedurálne otázky. Tieto delikty prejednávajú správne orgány v správnom konaní bez odchýlok ustanovených všeobecnou právnou úpravou priestupkov (dôvodová správa k zákonu č. 68/2012 Z. z., ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 8/2009 Z. z.).
33. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že v žalobcovom prípade sa jedná o porušenie povinností držiteľa motorového vozidla upravených zákone č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, pričom v tomto prípade ide o takzvanú objektívnu zodpovednosť. Pod objektívnou zodpovednosťou držiteľa motorového vozidla sa rozumie jeho povinnosť zabezpečiť, aby pri prevádzkovaní vozidla boli dodržiavané vybrané pravidlá cestnej premávky uvedené v zákone o cestnej premávke. Ide o taxatívny výpočet tých pravidiel cestnej premávky, ktoré je možné zadokumentovať prostredníctvom automatizovaných technických prostriedkov a ktorých porušenie je príčinou dopravných nehôd s následkami na živote alebo zdraví účastníkov cestnej premávky. Držiteľom motorového vozidla je podľa § 2 ods. 2 písmeno c) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke osoba zapísaná v osvedčení o evidencii časť I a časť II ako držiteľ osvedčenia alebo takáto osoba zapísaná v osvedčení o evidencii vydanom v cudzine. Keďže ako vlastník a držiteľ môžu byť zapísané rôzne osoby, takýmto vymedzením sa dosiahne oproti prevádzkovateľovi jednoznačné určenie, kto nesie túto zodpovednosť.
34. Ani ďalšia námietka žalobcu ohľadom toho, že meranie nebolo vykonané lege artis, nemohla v konaní obstáť a súd sa v tomto smere stotožňuje v plnej miere s tým, ako sa s touto námietkou vysporiadal tak správny orgán prvého stupňa vo svojom rozhodnutí, ako aj žalovaný. V tomto súd odkazuje na odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia na strane 7, ako aj odôvodnenie napadnutého rozhodnutia na strane 4. K zdokumentovaniu prekročenia rýchlosti došlo cestným rýchlomerom zn. Micro Digi- Cam LT I 20-20 TruCam, výrobné číslo: TC006494, číslo snímky 1582572762 s platným certifikátom s overením do 22.01.2021. Platnosť overenia tohto rýchlomera je zrejmá z tohto certifikátu o verení č. 0029/312.04/20 zo dňa 22.01.2020, ktorý je obsahom spisového materiálu Z jeho výsledku vyplýva, že meradlo zodpovedá schválenému typu a požiadavkám uvedeným v prílohe č. 34 k vyhláške Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR č. 161/2019 Z. z. o meradlách a metrologickej kontrole a ustanoveniam zákona č. 157/2018 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Z obsahu tejto vyhlášky a prílohy č. 31 k vyhláške č. 210/2000 Z. z. o cestných rýchlomeroch vyplýva nielen to, ako je cestný rýchlomer povinne vybavený, ale aj ako meria v sťažených podmienkach a aký je odklon nameranej oproti skutočnej rýchlosti v takýchto podmienkach. Vo vyhláške a prílohe k nej je presne vymedzené, aké zariadenia musí rýchlomer obsahovať, aby sa zabránilo chybám pri jeho použití a meraní. Je v nej uvedené, kedy sa prístroj vypne, nezameria, ako upozorní na chybu
a podobne. V bode 3. Metrologické požiadavky a v bode 3.2, písm. b/vyhláška stanovuje najväčšiu dovolenú chybu +-3% z hodnoty meranej rýchlosti pre hodnoty rýchlosti nad 100 kmh-1. Z uvedeného vyplýva, že merač opatrený certifikátom bezporuchovosti môže namerať rýchlosť v rozsahu maximálne + 3% oproti nameranej rýchlosti. Ak by sme pripustili najväčšiu možnú chybovosť 3% z nameranej rýchlosti 85 km/h (= 3x 0,85 = 2,55) dostali by sme údaj, ktorý po odpočítaní od nameranej rýchlosti 85 km/hod. nie je nižší ako 60 km/hod. a teda nezbavuje žalobcu zodpovednosti za zistený a bezpečne preukázaný správny delikt - rýchlosť jazdy na vymedzenom úseku o 21 - 25 km/h. Vzhľadom na uvedený certifikát preukazujúce overenie správnosti cestného rýchlomeru, ktorý bol vydaný orgánom na to oprávneným v zmysle platných právnych predpisov neboli v konaní žiadne pochybnosti o správnosti vykonaného merania a preto sa s námietkou žalobcu o tom, že meranie nebolo vykonané lege artis a taktiež že nebola pri meraní dodržaná odchýlka nemožno stotožniť. Zároveň z tohto dôvodu nebol dôvodný návrh žalobcu na ustanovenie znalca na rýchlomery a vyhotovenie znaleckého posudku snímok.
35. Pokiaľ žalobca namietal tú skutočnosť, že žalovaný nepreukázal, že boli dodržané podmienky na vykonanie samotného merania súd má za to, že táto námietka taktiež nie je dôvodná, nakoľko predmetný cestný rýchlomer je opatrený certifikátom o overení, ktorý deklaruje aj to že za podmienok, za akých bolo uskutočnené dňa 24.02.2020 v čase o 19:32 hod bolo meranie vykonané správne . Zároveň poukazuje na vysporiadanie sa s touto námietkou žalovaným na strane 5 napadnutého rozhodnutia, s ktorou sa v plnom rozsahu stotožňuje.
36. Vo vzťahu k námietke žalobcu že nemohol klásť svedkom otázky na prejednaní správneho deliktu súd poukazuje na to, že žalobca sám svojou neúčasťou na prejednaní správneho deliktu dňa 16.06.2020 na ktoré bol včas a riadne predvolaný ktoré predvolanie prevzal dňa 29.05.2020 sa vzdal svojho práva klásť svedkom otázky. Súd zároveň poukazuje na to, že žiadne ustanovenie správneho poriadku ( zákon č. 71/1967 Zb. neobsahuje ustanovenie o tom, že predvolanie na prejednanie veci má obsahovať aj presný popis úkonov, ktoré budú na tomto prejednaní vykonané. Jedinou náležitosťou, ktorú správny poriadok ukladá uviesť v predvolaní je to, že správny orgán má upozorniť účastníka konania na následky nedostavenia sa (§ 41 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb.). A zároveň súd poukazuje na to, že žalobcovi musí byť pri zachovaní bežnej opatrnosti vzhľadom na jeho všeobecný rozhľad, ktorý sa u neho predpokladá zrejmé, že na takomto prejednaní veci sa bude vykonávať dokazovanie, ktoré eventuálne môže zahŕňať aj výsluch svedkov. Vychádzajúc z týchto skutočností mal súd za to, že ani námietka žalobcu nie je dôvodná.
37. K námietke žalobcu ohľadom nezákonného podkladu použitého k vydaniu rozhodnutia, ktorým má podľa žalobcu byť úradný záznam zo dňa 24.02.2020 súd uvádza nasledovné: Predmetný úradný záznam sa nachádza v administratívnom spise prvostupňového správneho orgánu obsahom ktorého je popis zistenej skutočnosti príslušného zamestnanca prvostupňového správneho orgánu pri overovaní si informácie ohľadom evidenčného čísla vozidla zaznamenaného na fotodokumentácii pri meraní vykonanom dňa 24.02.2020 o 19:32:42 hod.. Aj keď vo všeobecnosti platí, že úradné záznamy nie sú dôkaznými prostriedkami a na preukázanie skutočností v nich obsiahnutých je potrebný výsluch osoby, ktorá tento úradný záznam spísala, resp., ktorá podala vyjadrenie do úradného záznamu, nič to nemení na tom, že napadnuté rozhodnutie ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa je zákonné a správne. Predmetný úradný záznam len zachytáva určitú skutočnosť, zistenú porovnaním vyhotovenej fotodokumentácie a skutočností zistených z výpise v evidencii vozidiel, pričom pri rozhodovaní vychádzal prvostupňový správny orgán nie z úradného záznamu namietaného žalobcom ale mimo iného aj z fotodokumentácie prekročenia rýchlosti a z výpisu z evidencie vozidiel, ktoré sú dôkaznými prostriedkami. Vzhľadom k tomu ani táto námietka žalobcu nebola v konaní úspešná.
38. Pokiaľ namietal žalobca neoboslanie vodiča, ktorého meno uviedol v odpore proti rozkazu na plnenie, zásielkou, čím ho ukrátil na jeho procesných právach, ani táto nemohla v konaní uspieť a prispieť zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. Súd poukazuje na to, že jednak žalobca neuviedol ktoré jeho procesné práva boli týmto porušené a jednak nakoľko v rámci dožiadania príslušného policajného orgánu v Čechách, ktoré dožiadanie je bežný procesný postup v rámci hospodárnosti konania, ktorým sa zisťujú informácie potrebné pre ďalší postup vo veci bolo zistené, že menovaná už nežije a v predmetnom čase z dôvodu svojej hospitalizácie nemohla viesť motorového vozidlo, nebolo ďalšie zasielanie listín prostredníctvom pošty hospodárne. Ak by skutočnosti zistené dožiadaním zakladali pravdepodobnosť vedenia motorového vozidla, ktorého
držiteľom je žalobca v inkriminovanom čase, bol by správny orgán prvého stupňa povinný postupovať v zmysle príslušných právnych predpisov a vydať rozkaz na plnenie, ktorý by bol menovanej zaslaný.
39. A v neposlednom rade v konaní pred súdom neuspela ani námietka arbitrárnosti rozhodnutia, nakoľko z administratívneho spisu je zrejmé, že sa tak správny orgán prvého stupňa ako aj žalovaný sa dostatočne a podrobne zaoberali všetkými námietkami žalobcu, čo vyplýva z odôvodnení oboch rozhodnutí.
40. Vychádzajúc z uvedeného mal súd za to, že žaloba žalobcu nie je dôvodná a je namieste ju podľa ust. § 190 SSP zamietnuť.
41. Podľa ust. § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.
42. Podľa ust. § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.
43. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s ustanovením § 168 SSP tak, že účastníkom nepriznal nárok na ich náhradu, nakoľko žalobca nebol v konaní úspešný a žalovanému žiadne účelné trovy konania nevznikli.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Krajskom súde v Košiciach v lehote do 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu.
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.