Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_42Csp-42-2021.pdf
PDF · 189.42 KB
No categories available
42Csp/42/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Kráľovou v právnej veci žalobcu: E. U. N., M..N.., N. N. Y. XXXX/XXX, XXX XX K., F.Q.: XX XXX XXX, právne zastúpený Advokátska kancelária GOLIÁŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom 1. mája 173/11, 911 01 Trenčín, IČO: 47 234 679, proti žalovanej: S. S., V.. K., J..XX.XX.XXXX, Y. G. H. XXXX/XX, XXX XX Ž., Š. Q. N., o zaplatenie 1.293,27 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalobu v celom rozsahu z a m i e t a.
Žalovaná má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobným návrhom doručeným Okresnému súdu G. G. dňa 04.05.2021 a postúpeným Okresnému súdu Žilina dňa 07.07.2021 sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 1.293,27 EUR spolu s príslušenstvom a náhrady trov konania.
2. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že žalobca ako veriteľ uzatvoril so žalovanou ako dlžníkom - spotrebiteľom dňa 05.04.2016 Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX (ďalej len „ÚZ“), ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Úverové zmluvné podmienky spoločnosti E. U. N., M..N.. (ďalej len „ÚZP“). Predmetom ÚZ bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 1600,- EUR zo strany žalobcu. Žalovaná sa zaviazala peňažné prostriedky vrátiť v 72 pravidelných mesačných splátkach po 37,41 EUR. Žalovaná sa dostala do omeškania s plnením zmluvných povinností, keď úver riadne a včas nesplácala. Napriek opakovaným upozorneniam dlžné splátky nedoplatila, a teda nedošlo k riadnemu a včasnému splácaniu úveru. Na základe tejto skutočnosti žalobca v zmysle Hlavy Obchodných podmienok s názvom Ukončenie zmluvy dňa 20.07.2018 pristúpil k zosplatneniu budúcich splátok úveru a vyzval žalovanú k splateniu celého zostatku úveru a dlžných splátok. Žalobca poskytol žalovanej lehotu 15 dní na splnenie povinností, žalovaná v lehote na plnenie dlžnú sumu neuhradila, a preto si žalobca okrem dlžnej sumy uplatnil v žalobe aj zákonné úroky z omeškania. Sadzba úroku z omeškania, ktorú si žalobca uplatnil vo výške 5 % ročne bola stanovená nasledovne: základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t.j. ku dňu 10.08.2018 navýšená o 5 percentuálnych bodov. Pred podaním žaloby vyzval žalobca listom zo 24.02.2021 žalovanú k zaplateniu aktuálne dlžnej sumy s upozornením, že ak v stanovenej lehote dlžnú sumu neuhradí, bude vo veci podaná žaloba, a teda žalovaná bola vyzvaná na úhradu dlhu v posledných troch mesiacoch pred podaním tohto návrhu. Žalovaná ku dňu podania žaloby celkovo uhradila sumu 815,97 EUR. Ako vyplýva z prehľadu splátok a úhrad, žalobca eviduje voči žalovanej dlh vo výške 1.317,09 EUR, ktorý pozostáva z nasledovných položiek: Úrok vo výške 23,82 EUR, táto suma prestavuje úrok 2.-22. splátky spolu vo výške 23,82 EUR. Zosplatnená istina vo výške 1.293,27 EUR, táto suma prestavuje len istinu splátok po zosplatnení za 23.-72. Splátky spolu vo výške 1.293,27 EUR.
3. Okresný súd G. G. vydal vo veci dňa 18.05.2021 platobný rozkaz sp. zn. XXUp/XXX/XXXX, ktorým vyhovel podanej žalobe v celom rozsahu.
4. Žalovaná v podanom odpore zo dňa 07.06.2021 navrhla pre prípad pokračovania v konaní (t.j. ak nedôjde k zastaveniu tohto konania podľa § 14 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUK“) vzhľadom na podaný odpor proti platobnému rozkazu), aby príslušný konajúci súd po prejednaní veci zastavil konanie v celom rozsahu a priznal jej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Poukázala na to, že žalobca v prejednávanej veci podal návrh na vydanie upomínacieho platobného rozkazu. V zmysle § 3 ods. 6 písm. d) ZoUK, návrh nie je prípustný, ak sa uplatňuje nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo iných zmluvných dokumentov súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou a žalovaný nebol na jeho zaplatenie vyzvaný v posledných 3 mesiacoch pred podaním návrhu. Žalobca nepredniesol žiadne skutkové tvrdenie, že by si splnil túto svoju povinnosť a neuviedol ani žiaden dôkaz na preukázanie splnenia tejto povinnosti. Nakoľko žalobca v žalobe(návrhu na vydanie upomínacieho platobného rozkazu) netvrdí žiadne skutkové tvrdenie o tom, či si splnil túto svoju zákonnú povinnosť (t.j. riadne mu doručil predžalobnú výzvu) a ani neoznačil žiaden dôkaz, mal za to, že žalobca neuniesol bremeno tvrdenia a po zrušení platobného rozkazu je preto potrebné konanie zastaviť s odkazom na § 161 ods. 1 a ods. 2 CSP. Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že súčasťou návrhu na vydanie upomínacieho platobného rozkazu je predžalobná výzva na zaplatenie dlhu a oznámenie o prevzatí právneho zastúpenia zo dňa 24.02.2021, nakoľko žalobca vo vzťahu k nemu nepredniesol žiadne skutkové tvrdenia a tak mu ani nie je zrejmé, čo má tento list osvedčovať. Navyše žalobca nepreukázal, že predžalobná výzva ako jednostranný právny akt mu bol riadne doručený (§ 45 ods. 1 „zákona č. 40/1964 Z.z.“). V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. XObo XX/XXXX (zverejnené Zo súdnej praxe č. 1/2007) z ktorého vyplýva „že pri posudzovaní účinkov doručovania jednostranného právneho úkonu v súdnom konaní musí byť nepochybne preukázané doručenie tohto úkonu a nie je možné vychádzať len z predpokladov dôjdenia tejto zásielky adresátovi jednostranného právneho úkonu na základe odoslania tejto zásielky na pošte“. Žalobca v žalobe síce tvrdí, že „Žalovaná sa dostala do omeškania s plnením zmluvných povinností, keď úver riadne a včas nesplácala. Napriek opakovaným upozorneniam dlžné splátky nedoplatila, a teda nedošlo k riadnemu a včasnému splácaniu úveru. Na základe tejto skutočnosti žalobca v zmysle Hlavy Obchodných podmienok s názvom Ukončenie zmluvy dňa 20.07.2018 pristúpil k zosplatneniu budúcich splátok úveru a vyzval žalovanú k splateniu celého zostatku úveru a dlžných splátok. Žalobca poskytol žalovanej lehotu 15 dní na splnenie povinností, žalovaná v lehote na plnenie dlžnú sumu neuhradila, a preto si žalobca okrem dlžnej sumy uplatňuje v žalobe aj zákonné úroky z omeškania.“ Žalovaná ďalej citovala ust. § 565 OZ a ust. § 53 ods. 9 OZ. Predpokladom platného zosplatnenia sp. úveru podľa platnej legislatívy (ust. § 53 ods. 9 OZ) je, že veriteľ upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie práva vyhlásiť predčasnú splatnosť sp. úveru a rovnako, že výzva ako jednostranný adresný právny úkon je adresátovi doručený (ust. § 45 ods. 1 OZ). V tejto súvislosti opätovne poukázala aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. XObo XXX/XXXX, (zverejnené Zo súdnej praxe č. 1/2007). Žalobca, na ktorom je bremeno tvrdenia, tak nepredniesol žiadne skutkové tvrdenie a neoznačil žiaden dôkaz, že by splnil svoju povinnosť uvedenú vyššie. Súd koná o podanej žalobe, teda o vznesených prostriedkoch procesného útoku - skutkových tvrdeniach žalobcu. Nakoľko žalobca v žalobe (návrhu na vydanie upomínacieho platobného rozkazu) netvrdil žiadne skutkové tvrdenie o tom, či a ako si splnil svoju povinnosť podľa ust. § 53 ods. 9 OZ, t.j. či riadne doručil predmetnú výzvu žalovanej (dokonca neuvádza ani skutkové tvrdenia o jej odoslaní), žalovaná mala za to, že žalobca neuniesol bremeno tvrdenia a po zrušení platobného rozkazu je potrebné žalobu zamietnuť. Žalobca v návrhu uviedol, že „20.07.2018 pristúpil k zosplatneniu budúcich splátok úveru a vyzval žalovanú k splateniu celého zostatku úveru a dlžných splátok.“ A k návrhu priložil dôkaz označený ako „Výzva k splateniu celého úveru“ a poštový podací hárok. Žalobca však nepredniesol žiadne skutkové tvrdenia o tom, že by táto výzva ako jednostranný právny akt bola žalovanej aj riadne doručená (ust. § 45 ods. 1 OZ). Opätovne v tejto súvislosti žalovaná poukázala na rozhodnutie NS SR sp. zn. XObo XXX/XXXX, (zverejnené Zo súdnej praxe č. 1/2007). Mala za to, že žalobca neuniesol bremeno tvrdenia ani v tejto otázke a po zrušení platobného rozkazu je potrebné žalobu zamietnuť. Nakoľko Žalobca v tomto smere nič neuviedol, žalovaná nemá ani čo popierať. V zmysle judikatúry SD EÚ C-449/13 dôkazné bremeno konania s odbornou starostlivosťou zaťažuje veriteľa, nikdy nie spotrebiteľa. Súd koná o podanej žalobe, teda o vznesených prostriedkoch procesného útoku - skutkových tvrdeniach žalobcu. Nakoľko žalobca v žalobe (návrhu na vydanie upomínacieho platobného rozkazu) netvrdil žiadne skutkové tvrdenie o tom, či a ako si splnil svoju povinnosť podľa ust. § 7 ods. 1 Zákona (ktorý
je výrazom implementácie článkov 5 a 8 smernice 2008/48), žalovaná mala za to, že žalobca neuniesol bremeno tvrdenia , že bol oprávnený vyhlásiť predčasnú splatnosť sp. úveru a že veriteľovi patria riadne úroky (resp. že sp. úver nie je bezúročný a bez poplatkov pre hrubé porušenie povinnosti veriteľa konať s odbornou starostlivosťou) a po zrušení platobného rozkazu je potrebné žalobu zamietnuť. Opäť v tomto kontexte žalovaná nemá čo popierať, keďže žalobca nevymedzil tieto prostriedky procesného útoku v žalobe a po zrušení platobného rozkazu je potrebné žalobu zamietnuť pre neunesenie bremena tvrdenia zo strany žalobcu. Žalovaná ďalej namietala, že žalobca nevyhlásil predčasnú splatnosť úveru platne, a to týchto dôvodov: Právo žalobcu vyhlásiť predčasnú splatnosť nebolo platne dojednané. Práva vyhlásiť predčasnú splatnosť podľa ust. § 565 OZ nie je zákonné právo, ale právo, ktoré musí byť medzi veriteľom a dlžníkom dojednané individuálne. Žalobca v návrhu na vydanie upomínacieho platobného rozkazu uvádza prostriedok procesného útoku, v ktorom tvrdí, že toto právo dojednal v Hlave Obchodných podmienok s názvom Ukončenie zmluvy a k návrhu priložil ÚVEROVÉ ZMLUVNÉ PODMIENKY SPOLOČNOSTI E. U. N., M.. N.. - O. (hotovostný úver a revolvingový úver), platné od 01.10.2015 (ďalej ako „ÚZP“) . Žalovaná sa však s týmito ÚVZ oboznámila až v priebehu tohto súdneho konania. Žalovaná ďalej uviedla, že ÚZP sa nikdy nestali súčasťou Zmluvy, do Zmluvy neboli inkorporované správne, Žalovaná nimi nie je viazaná, Žalovaná ich nikdy nepodpísala a nikdy sa s nimi neoboznámila. Ak by aj ÚZP boli do Zmluvy inkorporované platne, právo veriteľa podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka je právo, ktoré musí byť medzi stranami individuálne dojednané, čo vylučuje dojednanie vo forme ÚZP. Ak by aj ÚZP boli do Zmluvy inkorporované platne, právo veriteľa podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka je nárokové právo, pričom účelom ÚZP je zakotvenie výhradne vedľajších a technických dojednaní a nie nárokových noriem. V ďalšom žalovaná pokiaľ ide o jej obranu o nesprávnej inkorporácii ÚZP do zmluvy poukazovala na odbornú literatúru a judikatúru vo svojom odpore proti platobnému rozkazu. V posudzovanom prípade ide o formulárovú zmluvu, ktorú síce podpísala, ale ÚZP nikdy neprevzala, nikdy jej neboli doručené, nikdy sa s nimi neoboznámila a nikdy s nimi neprejavila súhlas. Z tohto dôvodu ÚZP neboli do zmluvy platne inkorporované, a preto nemôže byť nimi viazaná. Ako priemerný spotrebiteľ nemá dostatok právnych a iných vedomostí a ani také možnosti ako pôvodný veriteľ, pre ktorého pracujú vlastní právnici alebo advokátske kancelárie, aby počas uzatvárania zmluvy vedela, čo má byť a čo nemá byť súčasťou zmluvy. Navyše, keďže ÚZP nie sú podpísané z jej strany, a nakoľko ich neprevzala, nemohla skontrolovať čo bolo ich obsahom, preto nemôže poznať obsah svojich práv a povinností. Ak by súd došiel k záveru, že ÚPZ boli do zmluvy inkorporované platne a žalovaná je nimi viazaná, poukázala na skutočnosť, že právo veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka je právo, ktoré musí byť medzi stranami individuálne dojednané, čo dojednanie vo forme ÚZP vylučuje. Súdna prax obdobné právne prípady riešila v kontexte otázky „zmluvných pokút“, ktoré neboli dojednané v spotrebiteľských zmluvách, ale len vo všeobecných obchodných podmienkach. Obdobne ako v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka, aj v zmysle § 544 Občianskeho zákonníka platí, že nejde o zákonný nárok oprávnenej osoby, ale ide o právo, ktoré musí byť medzi stranami dojednané. Súdna prax vo všetkých krajoch SR drží konštantnú názorovú líniu, že ak zákon požaduje, aby bolo nejaké právo v zmluve dojednané (napríklad právo oprávnenej osoby na zmluvnú pokutu), takéto právo nemôže byť nanútené spotrebiteľovi prostredníctvom obchodných podmienok, aj keby s nimi vyslovil súhlas (prevzal ich a podpísal). Takéto právo totiž nie je individuálne dojednané, a v danom prípade jemu ako spotrebiteľovi by bolo predostreté len v rámci ÚZP, pričom on by mohol zmluvu spolu s ÚZP ako celok buď prijať, alebo odmietnuť, keď v tomto smere žalovaná poukázala na rôzne rozhodnutia krajských súdov uvedených v odpore. Zdôraznila, že právna teória k otázke obsahu VOP a OP (za ktoré je potrebné považovať aj ÚZP) zastáva názor, že „všeobecné obchodné podmienky musia v prípade spotrebiteľských záväzkov obsahovať výhradne vedľajšie a iné dojednania, a teda nie nárokové normy a normy regulujúce v tomto zmysle plnenie; rovnako je vylúčené, aby obchodné podmienky upravovali sankcie“. Poukázala aj na rozhodnutie Ústavného súdu ČR I. ÚS 3512/11, z 11.11.2013, z ktorého v odpore na podporu svojho názoru citovala „Je potrebné zdôrazniť, že obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách na rozdiel napríklad od obchodných zmlúv majú slúžiť predovšetkým na to, aby nebolo potrebné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru. Naopak nesmú slúžiť k tomu, aby do nich v často neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa pravdepodobne uniknú (napríklad rozhodcovská doložka alebo dojednania o zmluvnej pokute) ...“. Ak súd ustáli, že ÚZP boli do zmluvy inkorporované platne, právo veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka nepredstavuje technické, vedľajšie dojednanie, ale nárokovú normu, a preto jeho dojednanie vo forme ÚPZ je neplatné. Nakoľko právo veriteľa zosplatniť úver je neplatne v danom prípadne dojednané, rovnako aj vyhlásenie predčasnej splatnosti, a teda neplatné je aj samotné postúpenie. Perfektné upozornenie - výzva podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka,
doručené spotrebiteľovi, je nevyhnutná na to, aby došlo k platnému zosplatneniu spotrebiteľského úveru. Žalobca ani len neprednáša skutkové tvrdenia o tom, že by takáto výzva bola niekedy žalovanej doručená či vôbec odoslaná a k návrhu ani nepriložil žiadnu listinu, ktorú by bolo možné považovať za výzvu podľa ust. § 53 ods. 9 OZ. Nakoľko neboli splnené podmienky podľa § 53 ods. 9 OZ, a ani platné dojednanie možnosti zosplatnenia úveru v zmluve, nemohlo dôjsť ani k platnému vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru a teda ani k platnému postúpeniu pohľadávky, keďže nenastal termín konečnej splatnosti dohodnutý v Zmluve. Takéto dojednanie však nie je v súlade s ust. § 53 ods. 9 a § 565 OZ, je neurčité a ako také neplatné. Keďže žalobca odôvodnil svoj údajný nárok od údajného porušenie povinností žalovanej plniť splátky podľa Zmluvy, je nepochybné, že právo žalobcu zosplatniť celý úver nebolo dojednané platne a teda aj z tohto dôvodu nemohlo dôjsť k platnému vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru. Žalovaná v podanom odpore ďalej uviedla, že Dohoda o odplate medzi dlžníkom a veriteľom sa považuje za neplatnú, pretože dojednaná odplata je v hrubom rozpore s dobrými mravmi. K otázke neplatnosti dojednanej odplaty v zmluve o spotrebiteľskom úvere pre rozpor s dobrými mravmi sa vyjadril napr. Krajský súd K. v rozsudku sp. zn. XXCo/XXX/XXXX. V zmluve je vyjadrená odplata - ročná úroková sadzba vo výške 18,71 %. NBS uvádza ako priemernú úrokovú sadzbu z úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny pre obdobie 04/2016, kedy došlo k uzavretiu predmetnej zmluvy priemernú úrokovú sadzbu pre všetky nové úverové zmluvy medzi domácnosťami alebo nefinančnými spoločnosťami a bankou počas referenčného obdobia pre spotrebiteľské a ostatné úvery nad rokov vo výške 10,68 %.Zmluvne dohodnutá úroková sadzba úveru presahuje priemernú úrokovú sadzbu uplatňovanú bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek pre spotrebiteľské a ostatné úvery nad 5 rokov podľa údajov zverejnených NBS v čase uzatvárania Zmluvy 1,75 násobne, resp. o viac ako 8 percentuálnych bodov ročne. Takéto zmluvné dojednanie nemožno považovať inak ako v rozpore s dobrými mravmi, a teda neplatné v zmysle ust. § 39 OZ. Veriteľ vôbec nehľadel na finančnú situáciu žalovanej a napriek tomu, bola požadovaná odplata výrazne vyššia ako úrokové sadzby bánk. Ak by súd mal za to, že dohoda o odplate je platná, žalovaná mala za to, že Zmluva je postihnutá vadou bezúročnosti a bezpoplatkovosti podľa zákona č. 129/2010 Z. z.. Žalovaná prehlásila, že všetky platby, ktoré historicky v súvislosti s predmetným úverom vykonala, započítava najprv na istinu a potom na úroky. Zmluva je zmluvou formulárovou, ktorej obsah Žalovaná nemohla meniť, mohla ju len ako celok prijať alebo len ako celok odmietnuť (rozsudok SD EÚ vo veci U., body 26.-28. odôvodnenia). Zmluva je v hrubom rozpore so zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „Zákon“), smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (ďalej len „Smernica“), zákonom č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o ochrane spotrebiteľa“) a zákonom č. 40/1964 Zb. Občianskym zákonníkom (ďalej len „Občiansky zákonník“ alebo „OZ“). V Zmluve nie sú uvedené nižšie uvedené náležitosti, resp. tieto sú uvedené nesprávne (čo má v zmysle konštantnej súdnej praxe ten istý účinok, ako keby Zmluva uvedenú náležitosť neobsahovala): 1. predpoklady použité na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov (náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k) Zákona) - v Zmluve je táto náležitosť vyjadrená nesprávne, 2. výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia (náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa ust. § 9 ods. 2 písm. l) Zákona) - v Zmluve je táto náležitosť vyjadrená nesprávne, 3. doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere (náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa ust. § 9 ods. 2 písm. f) Zákona) - v Zmluve tento údaj absentuje úplne. Skutočnosť, že Zmluva je vyhotovená v tak hrubom rozpore so Zákonom a Smernicou má ipso facto za následok, že žalobca porušil právo žalovanej podľa ust. § 3 ods. 1 Zákona o ochrane spotrebiteľa, a to právo na výrobky a služby v bežnej kvalite ako aj právo na informácie (kde je predpokladom právnej normy právo na správne a presné informácie a nie na informácie zavádzajúce a nepravdivé). Navyše, žalobca porušil aj svoju povinnosť podľa ust. § 4 ods. 2 písm. a) Zákona o ochrane spotrebiteľa, kedy ukladal žalovanej povinnosti bez právneho dôvodu (žalobca požadoval od žalovanej úroky bez právneho dôvodu - sp. úver bol od počiatku postihnutý fikciou bezúročnosti a bezpoplatkovosti). Ad 1. Neuvedenie predpokladov pre výpočet RPMN Zákon (§ 9 ods. 2 písm. k)) ako aj Smernica (čl. 10 ods. 2 písm. g)) požadujú, aby boli v zmluve o sp. úvere uvedené „všetky predpoklady použité na výpočet tejto miery“. Uvedené slúži na i) kontrolu správnosti postupu poskytovateľa sp. úveru pri vypočítavaní RPMN zo strany orgánov kontroly (vrátane súdov),
a ii) informovanie spotrebiteľa. Podľa Zmluvy: „RPMN bola vypočítaná na základe údajov platných v čase uzatvorenia tejto zmluvy, t.j. má sa za to, že úver bol v prípade výplaty v hotovosti poskytnutý v deň podpisu zmluvy a v prípade výplaty na bankový účet klienta tretí deň po dni jej podpisu.“ K tejto skutočnosti žalovaná poukázala na Rozsudok SD EÚ vo veci C-448/17 Danko, kde v bode 66 odôvodnenia tohto rozsudok SD EÚ uzavrel, že: „Je potrebné dodať, že rovnako ako neuvedenie RPMN v zmluve o úvere sa musí posudzovať situácia, keď tak ako vo veci samej zmluva obsahuje iba matematický vzorec výpočtu tejto RPMN, ktorý nie je doplnený údajmi nevyhnutnými na uskutočnenie tohto výpočtu.“. Neuvedenie konkrétnych predpokladov pre výpočet RPMN je teda potrebné posudzovať rovnako, ako keby RPMN uvedená v Zmluve vôbec nebola, čo je naplnené aj v tomto prípade. Nakoľko v zmluve nie sú uvedené predpoklady pre výpočet RPMN, nie je možné žiadnym spôsobom overiť, či boli do výpočtu RPMN a celkovej čiastky zahrnuté aj náklady na doplnkové služby, menovite služba Zmena výšky a počtu splátok a služba Odložené splátky. Ad. 2 Nesprávne uvedenie výšky mesačnej splátky V zmluve je uvedená celková výška mesačnej splátky 37,41 EUR a ďalej, že strany sa dohodli na službe Zmena výšky a počtu splátok a na službe Odložené splátky. V zmluve však absentuje uvedenie výšky mesačnej splátky bez nákladov na vyššie uvedené doplnkové služby. Na základe vyššie uvedeného je v zmluve nesprávne uvedená náležitosť ustanovenia § 9 ods. 2 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z. a sp. úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Ad 3. Nesprávne uvedenie doby trvania Zmluvy Zmluva v čase jej uzatvárania musela podľa Zákona účinného v čase jej uzatvárania zo Zákona (§ 9 ods. 2 písm. f)) obsahovať dobu trvania Zmluvy. Doba trvania Zmluvy však nie je v Zmluve uvedená vôbec. V zmysle konštantnej judikatúry má byť doba trvania Zmluvy uvedená v jednotkách času (dni, týždne, mesiace, roky) tak, aby táto skutočnosť bola vyjadrená transparentne bez toho, aby spotrebiteľ musel vykonávať akékoľvek počty, aby sa dopracoval k transparentnej informácii. Vzhľadom na skutočnosť, že Zmluva neobsahuje náležitosti uvedené vyššie, v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. b) Zákona sa spotrebiteľský úver poskytnutý prostredníctvom Zmluvy považuje za bezúročný a bez poplatkov. Z týchto dôvodov, ak súd konanie nezastaví, žiadala žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť a priznať nárok na náhradu trov konania.
5. Podaním odporu tak došlo zo zákona podľa ust. § 11 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní k zrušeniu platobného rozkazu v celom rozsahu a keďže žalobca v zákonnej lehote navrhol podľa ust. § 14 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z. pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa CSP, Okresný súd G. G. postúpil predmetnú sporovú vec Okresnému súdu Žilina (ďalej len „súd“) ako súdu príslušnému na jej prejednanie podľa CSP. Žalobca sa k podanému odporu vyjadril podaním, v ktorom uviedol, že predkladá konajúcemu súdu výzvu, ktorú adresoval žalovanej dňa 7.6.2018 a upozornil ju na možnosť zosplatnenia budúcich splátok. S ohľadom na uvedené žalobca upriamil pozornosť na skutočnosť, že strata výhody splátok je dohodnutá v úverovej zmluve a pred samotným zosplatnením zo dňa 20.07.2018 bola žalovaná na túto možnosť upozornená. Žalobca k právnemu názoru žalovanej o neplatnosti časti právneho úkonu pre rozpor odplaty (úroku) s dobrými mravmi uviedol, že nie je správny s ohľadom na to, že nemá oporu v ustanoveniach právneho poriadku SR. Žalobca ďalej uviedol, že výška maximálnej odplaty v spotrebiteľských úverových zmluvách bola stanovená právnym predpisom ku dňu 5.4.2016 nasledujúco: ust.§ 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis. ust. § 1 ods. 4 Nariadenia vlády SR 87/1995 Z.z., „Na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa § 1a sa použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu, naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy.“ S ohľadom na uvedené, maximálnu výšku odplaty upravuje zákonné ustanovenie konkrétnou číselnou hodnotou (2x 12,46 = 24,92% ) a táto hodnota odplaty nebola prekročená zmluvným dojednaniami v úverovej zmluve (úroková sadzba 18,71 % ), a teda čo je v súlade so zákonom musí, byť v súlade s dobrými mravmi. Žalobca pripojil - Súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za 1. štvrťrok 2016. Žalobca ďalej uviedol, že ročná úroková sadzba je dohodnutá v bode 34. zmluvy a je platná počas doby trvania zmluvného vzťahu. Žalobca uviedol predpoklady pre výpočet RPMN na strane 3. zmluvy ako - „RPMN bola vypočítaná na
základe údajov platných v čase uzatvorenia tejto zmluvy, t.j. mal sa za to, že úver bol v prípade výplaty v hotovosti poskytnutý v deň podpisu zmluvy a v prípade výplaty na bankový účet klienta tretí deň po dni jej podpisu.“ Žalobca v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ uviedol: termín konečnej splatnosti - bod 41. zmluvy ako 72 mesiacov po poskytnutí úveru, a to 15. dňa v poslednom mesiaci, a teda splatnosť záväzku je ku dňu 15.04.2022. Ustanovenie § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ vyžaduje uvedenie termínu konečnej splatnosti, nie dátumu splatnosti. Podľa právnej teórie pojem termín predstavuje pevný bod, ktorý ale nemusí byť určený konkrétne, napr. dátumom, ak je možné ho určiť na základe výkladových pravidiel (Števček, M. a kol. Občiansky zákonník I. §1 - 450. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2015, str. 775.). Z určenia konečnej splatnosti v úverovej zmluve možno jednoznačne vyvodiť, kedy bude úver konečne splatný , a preto napĺňa obsah pojmu termín. Preto pokiaľ je údaj o termíne konečnej splatnosti požadovaný zákonom uvedený dostatočne určito a zrozumiteľne, nemôže ísť o chýbajúcu náležitosť. Žalobca poukázal na Rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 vo veci E. U. N. M.. N.. U.-XX/ XX, ktorý analyzoval účel uvádzania termínu splátok v zmluve o spotrebiteľskom úvere a jeho závery je možné použiť aj pre výklad ust. § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ. Tento účel je podľa Súdneho dvora splnený, „ak podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy “ (ods. 49). Súdny dvor na základe týchto úvah vo výroku rozhodnutia judikoval, že „nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok.“ Na podporu správnosti právneho názoru žalobca uviedol nasledujúce rozhodnutia: Uznesenie Krajského súdu v G. N.. L.. X U. XX/XXXX, z ktorého citoval: „Vo vzťahu k náležitostiam zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z .z., ktorý vyžaduje, aby bola v zmluve uvedená doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti, odvolací súd v zhode s námietkami žalobcu poznamenáva, že zmluva túto náležitosť obsahuje. Z obsahu zmluvy vyplýva, že dlžník bol povinný poskytnutý úver splácať v pravidelných 24 mesačných splátkach, vždy do 28. dňa v kalendárnom mesiaci. Záväzok splácať poskytnutý úver podľa dohodnutých zmluvných podmienok trval dlžníkovi (žalovanému) do 28.4.2016, t.j. do dňa úhrady poslednej splátky úveru.“ Uznesenie Krajského súdu v J. N.. L.. XX U. XXX/XXXX, z ktorého citoval: „Stotožnil sa s odvolacími dôvodmi žalobcu, ktorý poukazoval na ustanovenia čl. 37, v ktorom je uvedená mesačná výška splátky 38,71 eura, článok 46, v ktorom je uvedená lehota splatnosti 84. ... Preto musela v zmysle zmluvy vedieť, kedy nastala splatnosť prvej splátky úveru a zročnosť ostatných splátok. O jej vedomosti svedčili aj prvé splátky, ktoré v zmysle zmluvy plnila. Nadväzujúc na to, pri konkrétnom určení výšky a počtu splátok je zrejmá aj konečná splatnosť úveru.“ Uznesenie Krajského súdu v G. G. N.. L.. XX U. XX/XXXX, z ktorého citoval: „V zmluve je uvedená aj náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. f) - doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. V bode 41 zmluvy označenom ako „Termín konečnej splatnosti úveru" je uvedené: „48 mesiacov po poskytnutí úveru a to do 15. dňa v poslednom mesiaci". Uvedené kritériá (podmienky úverovej zmluvy) umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať konečnú splatnosť úveru a dobu trvania zmluvy, keďže je v zmluve zároveň zrozumiteľne uvedené kedy je splatná v poradí prvá splátka úveru.“ Uznesenie Krajského súdu v H. N.. L.. X U. XXX/XXXX, z ktorého citoval: „Eurokonformným výkladom ust. § 9 ods. 2 písm. f), ktorý v danom prípade je nielen možný, ale aj potrebný, dospel odvolací súd k záveru, že povinnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je vymedzenie dĺžky trvania zmluvy o úvere dostatočne určitým spôsobom a vnútroštátna úprava vymedzenie dĺžky trvania predpokladá uvedením doby trvania zmluvy a termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. V prejednávanej veci súd správne zistil, že lehota splatnosti úveru (konečná splatnosť) je určená 84 mesiacov po poskytnutí úveru, a to do 15. dňa v poslednom mesiaci.“ Rozsudok Krajského súdu I. K. N.. L.. XX U. XX/XXXX, z ktorého citoval: „a to pri počte splátok 84. Podľa názoru odvolacieho súdu, z týchto údajov obsiahnutých v úverovej zmluve je možné nie náročným matematickým úkonom zistiť konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, aj keď v zmluve konkrétne dátumom ohraničená nie je.“ Žalobca na základe vyššie uvedených skutočností zotrval na podanej žalobe.
6. Podaním zo dňa 30.08.2021 bolo doručené vyjadrenie žalovanej, v ktorom uviedla, že plnom rozsahu sa pridržiava svojich prostriedkov procesnej obrany uvedených v odpore zo dňa 07.06.2021 a že všetky nové skutkové tvrdenia a dôkazy predložené žalobcom, ktoré nie sú obsiahnuté v žalobe, ale až vo Vyjadrení k stanovisku žalovanej, sú neprípustnou zmenou žaloby, najmä nie však výlučne nové skutkové tvrdenia žalobcu k zosplatneniu úveru. V zmysle CSP, ktorý je tak ovládaný tzv. princípom formálnej pravdy, platí, že predmet sporu je zásadne vymedzený skutkovými tvrdeniami uvedenými žalobcom v žalobe/návrhu na vydanie PR a súd skúma a žalovaný popiera práve tieto skutkové tvrdenia žalobcu. Žalovaný v tomto kontexte nemal čo popierať a na základe skutkového stavu vymedzeného žalobcom súd musí prísť k záveru, že žalobca neuniesol nielen dôkazné bremeno, ale
ani bremeno tvrdenia. Na nové skutkové tvrdenia a nové dôkazy tak nie je možné prihliadnuť. V tomto kontexte poukázala na rozsudok Krajského súdu K. XXCo/XXX/XXXX zo dňa 28.03.2019 (E.:/..Z..N.-/.- O.-M.-Xcea-G. XXfXeeXXXaXa%XAXfXbXXXa-M.-XbXX-M.-U.), ktorým potvrdil ako vecne správny rozsudok Okresného súdu H. Č..H.. XCsp/XX/XXXX zo dňa 05.09.2018 (E.:/..Z..N.-/.-O.-P.-XXXX-M. XcXdbXcXXXXX%XAXdeXXXXX-G.-XdXc-M.-XXcacXeXXfXX), ktorým OS H. zamietol žalobu žalobcu
- postupníka (spoločnosti G. U., M..N.. proti spotrebiteľovi) a ktorým nepripustil zmenu žaloby z dôvodu, že žalobca v danej veci tvrdil doručenie k výzve zo dňa 22.05.2014 nie v žalobe samotnej, ale až počas súdneho konania a až počas súdneho konania k tomu aj priložil dôkaz. Vyššie uvedené skutkové tvrdenia žalobca predložil až v samotnom Vyjadrení, a to nielen na základe hmotnoprávnych prostriedkov procesnej obrany žalovanej, ale predovšetkým na základe procesných námietok žalovanej ohľadom neunesenia bremena tvrdenia a dôkazného bremena v Odpore. Zmena žaloby v spotrebiteľských sporoch je vylúčená ex lege a súd nemá žiadny priestor na úvahu o pripustení, resp. nepripustení zmeny žaloby. Vo vedenom spore nie je súd prvej inštancie oprávnený prihliadať na zmenu žaloby a je teda povinný prihliadať na tvrdenia žalobcu uvádzané v samotnej žalobe. Predmetná žaloba a teda skutkové tvrdenia žalobcu v žalobe sa neopierajú o dôkaz, ktorý tieto tvrdenia potvrdzuje. Žalobca tak neuniesol bremeno tvrdenia, čo vedie bez ďalšieho k strate sporu a zamietnutiu žaloby aj z tohto dôvodu. V prvom rade žalovaná namietala, že ide o neprípustnú zmenu žaloby, ktorú žalobca uviedol prvýkrát až vo Vyjadrení: Žalobca v návrhu na vydanie PR neuviedol žiadne skutkové tvrdenia o výzve v zmysle ust. § 53 ods. 9 OZ a na tieto nové skutkové tvrdenia tak nie je možné prihliadať. Žalobca, na ktorom je bremeno tvrdenia, však vo Vyjadrení naďalej nepredniesol žiadne skutkové tvrdenie a neoznačil žiaden dôkaz, že by splnil povinnosť v zmysle ust. § 53 ods. 9 OZ. Súd koná o podanej žalobe, teda o vznesených prostriedkoch procesného útoku - skutkových tvrdeniach žalobcu. Nakoľko žalobca v žalobe (návrhu na vydanie upomínacieho platobného rozkazu) ani vo Vyjadrení netvrdí žiadne skutkové tvrdenie o tom, či a ako si splnil svoju povinnosť podľa ust. § 53 ods. 9 zákona č. 40/1964 Z. z., t.j. či riadne doručil predmetnú výzvu žalovanej (dokonca neuvádza ani skutkové tvrdenia o jej odoslaní), žalovaná mala za to, že žalobca neuniesol bremeno tvrdenia a žalobu je potrebné zamietnuť. Žalovaná zároveň popiera čo i len odoslanie listu, ktorým žalobca údajne upozornil žalovanú na možnosť zosplatnenia budúcich splátok. Z obsahového hľadiska žalovaná uviedla, že túto výzvu považuje za neurčitú a neplatnú. Žalovaná ďalej citovala ust. § 53 ods. 9 OZ. Ako uvádza Z.. F.. S. G., K.. Pri výklade ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka „možno považovať za pozitívne, že zákonodarca opustil počet splátok, s ktorými má byť spotrebiteľ v omeškaní [pozn. autora: na rozdiel od obchodno- právnej úpravy], a podmienku koncipoval vzhľadom na konkrétnu lehotu a plynutie času od omeškania so splátkou. Ak zákon vymedzuje podmienku omeškania splátky spotrebiteľa, myslí tým omeškanie v poradí prvej splátky za predpokladu, že táto nebude spotrebiteľom uhradená. Vzhľadom na povahu dikcie treba podľa našej mienky odsek 8 [pozn.: v súčasnosti už odseku 9] vykladať spôsobom, že dodatočné uhradenie omeškanej splátky spotrebiteľom oneskorene konzumuje právo dodávateľa na jednorazové zosplatnenie pohľadávky. Tento právny záver možno odobriť aj vzhľadom na dikciu § 565 OZ, ktorá rovnako časovo limituje právo dodávateľa vykonať jednorazové zosplatnenie pohľadávky. Keďže ustanovenie odseku 8 [pozn.: v súčasnosti už odseku 9] malo predstavovať výhodnejší právny režim oproti všeobecnej norme § 565 OZ, je potrebné ustáliť, že právo podľa odseku 8 [pozn.: v súčasnosti už odseku 9] môže dodávateľ vykonať len po uplynutí zákonnej lehoty, ktorú nemožno skrátiť a len za predpokladu, že omeškanie (s prvou) splátkou trvá. Ak uvádzame prvú splátku máme tým na mysli aj každú ďalšiu splátku, ktorá bude vnímaná ako prvá omeškaná splátka, napríklad v prípade, ak sa spotrebiteľ omešká s troma po sebe idúcimi splátkami, rozhodujúca bude v poradí prvá omeškaná splátka.“ Z.. F.. S. G., K.. K výkladu ust. 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ďalej uvádza, že, „Upozornením má zákonodarca na mysli adresovanú písomnosť, ktorá sa musí nevyhnutne dostať do sféry dispozície spotrebiteľa, a z ktorej obsahu musí byť zrejmé jednak splnenie zákonných podmienok uplatnenia režimu odseku 8 [pozn.: v súčasnosti už odseku 9], a jednak výslovné upozornenie spotrebiteľa na vykonanie práva dodávateľa podľa § 565 OZ a v súlade s odsekom 8 [pozn.: v súčasnosti už odseku 9] § 53 OZ. Netreba pritom zabúdať na skutočnosť, že zákonom požadovaný úkon dodávateľa po splnení kumulatívnych podmienok predstavuje hmotnoprávny jednostranný adresovaný právny úkon, ktorý musí predovšetkým spĺňať zákonné znaky, náležitosti a podmienky bezvadnosti právneho úkonu. Úkon dodávateľa musí spĺňať podmienky jasnosti, určitosti a zrozumiteľnosti právneho úkonu a jeho forma musí korešpondovať s formou právneho úkonu, ktorým sa zakladal spotrebiteľský záväzok. Inými slovami povedané, z nášho pohľadu sa prihovárame vždy za zachovanie písomnej formy právneho úkonu. Iba všeobecne upozorňujeme na skutočnosť, že ak jednostranné predčasné zosplatnenie pohľadávky nebude spĺňať náležitosti právneho úkonu, bude trpieť vadami podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch, nebude vychádzať zo splnenia
zákonných podmienok ustanovených v odseku 8 [pozn.: v súčasnosti už odseku 9] alebo nebude doručené do sféry dispozície jeho adresáta, nikdy nevyvolá zamýšľané právne účinky a dodávateľ svojím konaním založí protiprávny stav, proti ktorému bude svedčiť súdna ochrana spotrebiteľa. Keďže predčasné zosplatnenie pohľadávky dodávateľom je jednostranný adresovaný hmotnoprávnym úkonom, je nevyhnutné, aby tento obsahoval aj jednoznačné, jasné a určité a rovnako nezameniteľné skutkové a právne odôvodnenie jeho urobenia smerom k právnemu postaveniu spotrebiteľa a trvaniu spotrebiteľského záväzku. Akýkoľvek úkon, ktorým je dotknutý spotrebiteľský záväzok a ktorý sa týka práv a povinností spotrebiteľa, musí byť aj náležite odôvodnený. Požiadavka odôvodnenia je daná práve titulom, aby sa spotrebiteľ nielen adekvátne oboznámil s dôvodmi konania na strane dodávateľa, ale aby sa mohol vo vzťahu k jednostrannej zmene zmluvných pomerov aj adekvátne brániť. Požiadavka na odôvodnenie jednostranného konania dodávateľa, ktoré napĺňa znaky jednostrannej zmeny zmluvných podmienok, plynie aj z ostatnej judikatúry Súdneho dvora EÚ, konkrétne z rozsudku vo veci C-92/11, RWE Vertrieb AG v. Verbraucherzentrale Nordrhein-Westfalen EV, a rovnako z rozsudku Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-359/11 a C-400/11, Alexandra Schulz v. Technische Werke Schussental GmbH und Co. KG a Josef Egbringhoff v. Stadtwerke Ahaus GmbH. Medzi uvedenými situáciami vidíme nevyhnutnú analógiu, ktorú medzičasom z hľadiska nevyhnutnosti odôvodnenia vyhlásenia predčasnej splatnosti pohľadávky potvrdzuje aj súdna prax.“ Zo zákonnej textácie „najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky“, ako aj zo záverov vyššie citovanej odbornej literatúry a z podstaty veci, že spotrebiteľ sa po upozornení veriteľa na možnosť predčasného zosplatnenia spotrebiteľského úveru má možnosť brániť, a to tak, že zaplatí konkrétnu splátku, s ktorou je v omeškaní viac ako 3 mesiace, vyplýva, že veriteľ musí v takomto upozornení jasne uviesť, s ktorou konkrétnou splátkou je spotrebiteľ v omeškaní. Takéto konkrétne vymedzenie tejto nesplnenej povinnosti následne musí byť tiež uvedené v právnom úkone, ktorým veriteľ vyhlasuje predčasnú splatnosť. V spise je založená výzva zo dňa 07.06.2018, ktorá však tieto zákonné náležitosti nespĺňa. Z výzvy nevyplýva, s ktorou konkrétnou splátkou Zmluvy bol žalovaný v omeškaní a ktorú konkrétnu splátku veriteľ požadoval od žalovaného ako spotrebiteľa zaplatiť tak, aby predišiel vyhláseniu predčasnej splatnosti. Vo výzve je uvedené, že Žalovaný doteraz nereagoval na upozornenia o omeškaní so splácaním mesačných splátok ani na výzvy k zaplateniu dlžnej čiastky úveru. Žalovaný bol veriteľom vyzvaný na úhradu čiastky 190,64 Eur so splatnosťou ihneď. Takýto právny úkon je neurčitý, nakoľko nie je možné identifikovať, s ktorou konkrétnou splátkou mal byť žalovaný v omeškaní. Takýto právny úkon je neplatný, nakoľko je vykonaný v rozpore s ust. § 53 ods. 9 OZ a veriteľ tak neumožnil žalovanému sa riadne brániť, nakoľko zabráneniu vyhlásenia predčasnej splatnosti postupca podmieňoval zaplatením viac ako jednej splátky, čo je v rozpore s ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Navyše, tento právny úkon je ďalej neurčitý aj z dôvodu, že z tohto právneho úkonu nie je ani možné určiť, či bol spotrebiteľ vôbec v omeškaní s nejakou splátkou po dobu 3 mesiacov, alebo nie a súd to nemá pre nedostatok vymedzenia tejto náležitosti v upozornení veriteľa ako posúdiť. Vo výzve dokonca nie je uvedené vôbec, s plnením ktorej konkrétnej povinnosti je žalovaný v omeškaní a tento právny úkon neobsahuje jednoznačné, jasné a určité a rovnako nezameniteľné skutkové a právne odôvodnenie jeho urobenia smerom k právnemu postaveniu spotrebiteľa a trvaniu spotrebiteľského záväzku. Veriteľ tak konal v rozpore s ust. § 53 ods. 9 OZ, a teda vyhlásenie predčasnej splatnosti je pre rozpor so zákonom neplatné v zmysle ust. § 39 OZ. Na jednej strane tak spotrebiteľ z tohto dokumentu nemá možnosť vyčítať, ktorú konkrétnu splátku má zaplatiť, aby sa vyhol vyhláseniu mimoriadnej splatnosti, a na druhej strane súd tak z tohto dokumentu nemá možnosť zistiť, s ktorou splátkou bol žalovaný v omeškaní po dobu 3 mesiacov, a teda či boli splnené požiadavky v zmysle ust. § 53 ods. 9 OZ. Žalobca vo Vyjadrení vo vzťahu k odplate uvádza, že „maximálnu výšku odplaty upravuje zákonné ustanovenie konkrétnou číselnou hodnotou (2x 12,46 =24,92% ) a táto hodnota odplaty nebola prekročená zmluvným dojednaniami v úverovej zmluve (úroková sadzba 18,71 % ), a teda čo je v súlade so zákonom musí, byť v súlade s dobrými mravmi.“ Žalovaná poukázala na skutočnosť, že je zásadný rozdiel medzi RPMN a úrokom. RPMN je veličina, ktorá premieta ročnú percentuálnu mieru nákladov, a teda zohľadňuje tzv. celkové náklady spotrebiteľského úroku, ktorými sú v zmysle ust. § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj poistné a náklady spojené so zmluvou o zabezpečení záväzku spotrebiteľa podľa tohto zákona, ktorých uzavretím bolo podmienené získanie spotrebiteľského úveru alebo jeho získanie za ponúkaných podmienok. Naproti tomu úroky sú len jednou zložkou RPMN. V tomto ohľade v plnom rozsahu žalovaná odkázala na odpor zo dňa 07.06.2021. Na základe vyššie uvedeného, úroková sadzba dojednaná v Zmluve prevyšuje priemernú úrokovú sadzbu za dané obdobie pre obdobné sp. úvery o 8,03 percentuálnych bodov ročne. Keďže Zmluva bola dojednaná na 72 splátok, úroková sadzba
za obdobie 72 mesiacov presahuje priemernú úrokovú sadzbu o 48,18 percentuálnych bodov (!) za celé obdobie trvania zmluvy [8,03 * (72/12) = 48,18]. Vyjadrené percentuálne, ak bola priemerná sadzba úrokov v rozhodnom období pre porovnateľný údaj 10,68 % p.a. (100 %), úroková sadzba vo výške 18,71 % p.a. dojednaná v Zmluve predstavuje 175,19 % z tohto priemeru, a teda navýšenie o 75,19 % oproti priemeru. Dohoda o úrokovej sadzbe je preto v rozpore s dobrými mravmi, a teda neplatná. Je pritom zrejmé, že Nariadenie vlády 87/1995 Z. z. stanovuje len administratívny strop (aj to pre celú hodnotu RPMN, kde úroky sú len jednou súčasťou RPMN), a že žiadnym spôsobom nie je vylúčený súdny prieskum výšky úrokov z pohľadu dobrých mravov, čo koniec koncov potvrdila aj súdna prax. Pri administratívnej výške odplaty spotrebiteľského úveru ide len o číselné vyjadrenie toho, čo je v danom čase priemerom na trhu, pričom tento priemer sa skladá jednak z výšky odplaty bánk a jednak z výšky odplaty nebankových spoločností, ktoré tento priemer podstatne navyšujú. Tak ako každý právny úkon, aj spotrebiteľské zmluvy podliehajú súdnemu prieskumu z hľadiska dobrých mravov. Úroky podľa Zmluvy za celú dobu trvania Zmluvy presahujú priemer bánk o 48,18 percentuálnych bodov, a preto je nevyhnutné považovať ich za úžernícke a v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaná ďalej poukázala na názor prezentovaný Z.. F.. G., aj keď ešte zákon č. 258/2001 Z. z., ktorý bol nahradený zákonom č. 129/2010 Z. z., ktorý poukazuje na relevantnú judikatúru, ktorá na jednej strane správne vyhodnotila kritériá najvyššej prípustnej odplaty podľa § 3 ods. 10 a 11 zákona č. 258/2001 Z. z., teda nedospela k názoru o neplatnosti dojednanej úverovej zmluvy pre neplatnosť so zákonom, no pri následnom teste súladu s dobrými mravmi súdy konštatovali, že ani úverové zmluvy spĺňajúce hranicu najvyššej prípustnej administratívnej odplaty neobstáli v posúdení súladnosti s dobrými mravmi. S uvedeným prístupom sa žalovaná stotožnila, keďže dôvod neplatnosti podľa § 3 ods. 10 a 11 zákona č. 258/2001 Z. z., resp. podľa § 53 ods. 6 OZ (ktorý je aplikovateľný aj v tomto prípade) nekonzumuje test neplatnosti právneho úkonu pre rozpor s dobrými mravmi, a teda aj neplatnosť právneho úkonu z dôvodov podľa § 39 a § 39a OZ. V tejto súvislosti poukázala na rozsudok Krajského súdu v K. z 23. februára 2017, sp. zn. X U. XX/XXXX; rozsudok Krajského súdu v Y. z 25. júla 2017, sp. zn. X U. XX/XXXX; rozsudok Krajského súdu v J. z 11. januára 2017, sp. zn. X U. XX/XXXX. Vo vzťahu k predpokladom na výpočet RPMN žalobca vo Vyjadrení tvrdil, že „Žalobca uviedol predpoklady pre výpočet RPMN na strane 3. zmluvy ako
- „RPMN bola vypočítaná na základe údajov platných v čase uzatvorenia tejto zmluvy, t.j. má sa za to, že úver bol v prípade výplaty v hotovosti poskytnutý v deň podpisu zmluvy a v prípade výplaty na bankový účet klienta tretí deň po dni jej podpisu.“ Žalovaná v tejto súvislosti v celom rozsahu poukázala na argumentáciu uvedenú na v odpore, ktorú žalobca relevantným spôsobom nerozporoval. Neuvedenie konkrétnych predpokladov pre výpočet RPMN je teda potrebné posudzovať rovnako, ako keby RPMN uvedená v Zmluve vôbec nebola, čo je naplnené aj v tomto prípade. Zároveň žalovaná naďalej uviedla, že nie je možné žiadnym spôsobom overiť, či boli do výpočtu RPMN a celkovej čiastky zahrnuté aj náklady na doplnkové služby, menovite služba Zmena výšky a počtu splátok a služba Odložené splátky. Vo vzťahu k dobe trvania sp. úveru sa žalovaný v celom rozsahu pridržiava tvrdení uvádzaných v odpore. V ostatnom sa žalovaná pridržiavala v plnom rozsahu podaného odporu proti platobnému rozkazu, ktorý považovala za dôvodný, odôvodnený a námietky v ňom uvedené za relevantné a v súlade s právnou úpravou ako aj skutkovým stavom. Na základe vyššie uvedených skutočností navrhla, aby súd žalobu zamietol v celom rozsahu a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
7. Dňa 04.10.2021 bolo súdu doručené vyjadrenie žalobcu, v ktorom uviedol, že žalovaná vo svojom vyjadrení neuviedla žiadne nové skutočnosti a nepredložila žiadne nové dôkazy, ku ktorým by sa mal vyjadriť. Na základe uvedených skutočností je preukázané, že zmluva o úvere spĺňa všetky náležitosti platného právneho úkonu, bola uzatvorená v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a neobsahuje žiadne ustanovenia, ktorá by spôsobovali značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Z uvedených dôvodov žalobca považuje vyjadrenie, ktoré podala žalovaná za nedôvodné a s týmto vyjadrením nesúhlasí. Žalobca naďalej zotrval na podanej žalobe a na priznaní náhrady trov konania.
8. Vo veci súd nariadil a dňa 09.11.2021 vykonal pojednávanie v súlade s ust § 180 CSP v neprítomnosti strán sporu a ich právnych zástupcov. Podaním doručeným súdu dňa 03.11.2021 bolo súdu doručené ospravedlnenie žalobcu a právneho zástupcu žalobcu z neúčasti na pojednávaní z dôvodu hospodárnosti konania a účelnosti trov vynakladaných stranami sporu v konaní pred súdom s tým, že žalobca a jeho právny zástupca súhlasili, aby súd pojednával a rozhodol v ich neprítomnosti. Zároveň žalobca oznámil súdu, že v súlade s § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 62/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19, a v justícii v spojení s vyhláškou MS SR č. 24/2021 Z.z., a to § 1 ods. 1 písm. p) súhlasí s vykonaním
pojednávania v jeho neprítomnosti. Podaním doručeným súdu dňa 09.11.2021 bolo súdu doručené ospravedlnenie žalovanej a jej právneho zástupcu z neúčasti na pojednávaní s tým, že zároveň žalovaná doručila súdu záverečnú reč, v zmysle ktorej žiadala, aby súd žalobu zamietol v celom rozsahu a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
9. Súd tak na základe žalobcom produkovaných dôkazov a vyjadrení strán sporu dospel k nasledovným skutkovým zisteniam, pričom vec posúdil podľa nižšie uvedených ustanovení právnych predpisov a dospel k nasledovným záverom.
10. Na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorenej medzi spoločnosťou E. U. N., M..N.. a žalovanou dňa 05.04.2016 (rub č.l. 9 spisu) právny žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 1.600,- EUR, ktorý mala žalovaná splatiť v 72 pravidelných mesačných splátkach po 37,41 EUR, pri ročnej úrokovej sadzbe 18,71%, RPMN 20,6%, odplate 18,71%, pri celkovej čiastke splatnej spotrebiteľom (bez platieb za doplnkové služby) vo výške 2.693,52 EUR, a to do 15. dňa v kalendárnom mesiaci. Finančné prostriedky vo výške 1.600,- EUR) boli čerpané žalovanou bankovým prevodom na jej účet dňa 06.04.2016. V zmysle predmetnej zmluvy neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy boli Úverové zmluvné podmienky (ďalej aj ako „ÚZP“) spoločnosti E. U. N., M..N.. (č.l. 12 - 23 spisu).
11. Žalovaná z čerpanej sumy 1.600,- EUR uhradila splátky v celkovej výške 815,97 EUR (rub č.l. 25 - 26 spisu). Keďže žalovaná neplnila v stanovených termínoch splátky, čím porušila svoju povinnosť podľa zmluvy, žalobca vyzval žalovanú k splateniu celého dlhu výzvou zo dňa 07.06.2018 (č.l. 63 spisu).
12. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
13. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 11.06.2010, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
14. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení zákona č. 3942011 Z.z. účinnom od 01.12.2011, spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania [5a) napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov, zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov].
15. Podľa § 2 písm. b), d), g), h), i), j) a l) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom od 11.06.2010, na účely tohto zákona sa rozumie b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok, g) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok, h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so
spotrebiteľským úverom, i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19, j) úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru úroková sadzba vyjadrená ako fixné alebo variabilné percento, ktoré sa na ročnom základe uplatňuje z výšky čerpaného spotrebiteľského úveru, l) celkovou výškou spotrebiteľského úveru maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
16. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom od 11.06.2010, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
17. Podľa 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení zákona č. 394/2011 Z.z. účinnom od 01.12.2011, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka [18) § 52 až 60 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov] musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej
miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
18. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení zákona č. 352/2012 Z.z. účinnom od účinnom od 01.01.2013, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.
19. Podľa § 52 ods. 1 Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v znení zákona č. 568/2007 Z.z. účinnom od 01.01.2008, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
20. Podľa § 52 ods. 2 OZ v znení zákona č. 568/2007 Z.z. účinnom od 01.01.2008, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
21. Podľa § 52 ods. 3 OZ v znení zákona č. 568/2007 Z.z. účinnom od 01.01.2008, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
22. Podľa § 52 ods. 4 OZ v znení zákona č. 379/2008 Z.z. účinnom od 01.11.2008, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
23. Podľa § 54 ods. 2 OZ v znení zákona č. 150/2004 Z.z. účinnom od 01.04.2004, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
24. Podľa § 100 ods.1, 2, 3 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.
25. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
26. Podľa § 103 OZ, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
27. Podľa § 53 ods. 9 OZ ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
28. Podľa § 54a Občianskeho zákonníka účinného od 05.12.2018, premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.
29. Posudzovaný právny vzťah strán je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou, konkrétne ide o spotrebiteľský úver. Žalobca bol od uzavretia zmluvy v postavení dodávateľa a žalovaná v postavení spotrebiteľa, preto uvedený právny vzťah je v režime spotrebiteľského práva.
30. V zmysle § 54a Občianskeho zákonníka premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť. Vzhľadom k tomu, že sa jedná o nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, súd v súlade s § 54a OZ ex offo skúmal, či nárok nie je premlčaný.
31. K tomuto je potrebné uviesť, že z listinných dôkazov (z prehľadu čerpaní a úhrad dôkaz produkovaný žalobcom na rube č.l. 25 - 26 spisu) vyplýva, že posledné čerpanie finančných prostriedkov bolo dňa 06.04.2016 a úhrada zo strany žalovanej bola vykonaná dňa 19.01.2018, pričom žaloba bola podaná na Okresný súd G. G. až dňa 04.05.2021, teda po uplynutí objektívnej trojročnej lehoty stanovenej v ust. § 101 OZ, teda neskoro.
32. Podľa ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka platí, že trojročná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz, s dodatkom - ak nie je ďalej ustanovené inak. V nasledujúcom ustanovení § 103 Občianskeho zákonníka, ktoré je potrebné vo vzťahu k § 101 považovať za špeciálne, vo vete druhej je ustanovené, že ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (pričom nasleduje výslovne odkaz na § 565 Občianskeho zákonníka), začne plynúť premlčacia lehota odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. V právnom poriadku pritom platí zásada lex specialis derogat legi generali, ktorá znamená, že ak existuje rozpor medzi ustanoveniami dvoch právnych predpisov - noriem, prednosť má konkrétnejší právny predpis oproti všeobecnejšiemu. Premlčacia doba teda začala plynúť odo dňa zročnosti nesplnenej splátky, pre ktorú došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru, nie od vyhlásenia celého úveru za zosplatnený. (por. aj rozsudok Krajského súdu v Y. N.. L.. XXCo/XXX/XXXX).
33. V zmysle citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka veriteľ môže žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky. Dodávateľ má teda podľa § 53 odsek 9 Občianskeho zákonníka povinnosť čakať s využitím práva na predčasné zosplatnenie ešte tri mesiace od omeškania so zaplatením splátky, to však nič nemení na tom, že premlčacia doba sa aj v takomto prípade začína počítať odo dňa zročnosti tejto omeškanej splátky. Je pravdou, že tým zákonodarca de facto skrátil premlčaciu dobu pre takýto prípad o tri mesiace (keďže prvé tri mesiace omeškania dlžníka so splátkou dodávateľ nemôže ešte zosplatniť dlh, lebo by porušil ustanovenie Občianskeho zákonníka), avšak je právom zákonodarcu stanoviť pre jednotlivé prípady premlčaciu dobu odlišne, ak má za to, že takto ustanovená premlčacia doba je dostatočná na uplatnenie práv.
34. V oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru nie je uvedené nezaplatenie ktorej splátky bolo dôvodom pre zosplatnenie úveru, preto sa s touto otázkou musel vysporiadať súd.
35. Z výpisu z úverového účtu je zrejmé, že žalovaná od splátky splatnej dňa 25.01.2018 do zosplatnenia úveru už nezrealizovala žiadnu platbu. Taktiež je zrejmé, že mimoriadna splatnosť bola vyhlásená ku dňu 20.07.2018 a vzhľadom na uvedené mohla byť vyhlásená pre nezaplatenú splátku splatnú dňa 25.01.2018, keďže splátky boli splatné k 25.dňu v príslušnom kalendárnom mesiaci. Splatnosť nesplnenej splátky, kvôli ktorej nastala zročnosť celého dlhu teda nastala dňa 25.01.2018 a premlčacia doba celého dlhu tým začala plynúť ako je vyššie uvedené dňa 25.01.2018 a uplynula dňa 25.01.2021. Z čoho je zrejmé, že nárok bol premlčaný v čase podania žaloby, ktorá bola podaná na Okresný súd G. G. dňa 04.05.2021, a teda po uplynutí premlčacej doby.
36. Na podporu správnosti uvedeného právneho názoru súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v G. G. N.. L.. XXCo/XX/XXXX zo dňa 18.10.2018, v zmysle ktorého, cit: „Žalobca svoje odvolanie založil na spochybnení právneho záveru okresného súdu, že premlčacia doba v prejednávanom spore začína plynúť od splatnosti splátky, ktorá bola dôvodom zosplatnenia celého úveru, keď tvrdí, že splátky splatné do zosplatnenia celého dlhu zo zmluvy sa premlčujú v režime podľa § 103 Občianskeho zákonníka a premlčanie zosplatneného dlhu zo zmluvy sa riadi § 101 Občianskeho zákonníka. Vyššie uvedený právny názor žalobcu však podľa názoru odvolacieho súdu opomína znenie druhej vety §103 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorej „ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky“, ako aj logický a
gramatický výklad § 101 Občianskeho zákonníka, z ktorého jednoznačne vyplýva, že toto ustanovenie sa aplikuje len v prípadoch, ak „v ďalších ustanoveniach nie je uvedené inak“. Ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka je teda úpravou všeobecnou (lex generalis) a ustanovenie § 103 Občianskeho zákonníka vo vzťahu k nemu je lex specialis, t. j. osobitnou úpravou, ktorá má pred aplikáciou všeobecnej úpravy prednosť. Preto, ak z ustanovenia druhej vety § 103 Občianskeho zákonníka, ktorá predstavuje špeciálnu úpravu vyplýva, že v prípade predčasnej splatnosti celého dlhu začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti tej splátky, ktorá zosplatnenie celého dlhu vyvolala, a z ust. § 101 Občianskeho zákonníka, ktorá je všeobecnou úpravou, vyplýva odlišný režim určenia začiatku plynutia premlčacej doby, je zrejmé, že prednosť má úprava druhej vety §-u 103 Občianskeho zákonníka a počiatok plynutia premlčacej doby bude viazaný na zročnosť tej splátky, ktorá zosplatnenie celého dlhu vyvolala. Aplikácia § 101 Občianskeho zákonníka bude potom vo vzťahu k druhej vete § 103 Občianskeho zákonníka namieste, len pokiaľ sa jedná o dĺžku premlčacej doby (3 roky), nakoľko ustanovenie § 103 druhej vety Občianskeho zákonníka inú úpravu ohľadne dĺžky premlčacej doby neustanovuje.“
37. V danom prípade k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti nepochybne došlo dňa 20.07.2018 tak ako to vyplýva z výzvy k splateniu celého úveru zo dňa 20.07.2018 (dôkaz produkovaný žalobcom na č.l. 24 spisu). Splatnosť nesplnenej splátky, kvôli ktorej nastala zročnosť celého dlhu teda nastala dňa 25.01.2018 a premlčacia doba celého dlhu tým začala plynúť dňa 25.01.2018 a uplynula dňa 25.01.2021. Nárok žalobcu je premlčaný a takýto nárok v zmysle § 54a OZ nie je možné vymáhať, a preto súdu nezostávalo nič iné ako žalobu veriteľa, ktorou sa domáhal premlčaného práva, zamietnuť.
38. Súd tiež konštatuje, vzhľadom na obsiahlosť vyjadrení oboch sporových strán, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku, je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán.
39. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
40. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
41. Žalovaná bola v konaní úspešná v plnom rozsahu, preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a priznal jej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov bude rozhodnuté v samostatnom uznesení po právoplatnosti tohto rozsudku v súlade s § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.