Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_21P-64-2023.pdf
PDF · 82.38 KB
Case nature
Area
Subarea
21P/64/2023
Rozhodnutie
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Monikou Vozárovou vo veci starostlivosti o maloleté deti: G. Š., U.. XX.XX.XXXX, K. Š., U.. XX.XX.XXXX, O. N. R. K. G., obe zastúpené procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, deti matky: H. Š.Á., U.. XX.XX.XXXX, bytom R.. E. XX, F., otec: K. Š., U.. XX.XX.XXXX, bytom I. I. XX, F., t.č. ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, o udelenie súhlasu matke na podanie žiadosti o zmenu priezviska maloletých detí, takto
rozhodol:
I. Súd udeľuje matke H. Š., A.. Š., nar. XX.XX.XXXX, súhlas za K. Š., U.. XX.XX.XXXX, k podaniu žiadosti na zmenu priezviska maloletej G. Š., U.. XX.XX.XXXX, z priezviska "Š." na priezvisko "Š. a k podaniu žiadosti na zmenu priezviska maloletého K. Š., U.. XX.XX.XXXX, z priezviska "Š." na priezvisko "Š.“.
II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 16.08.2023, doplneným do zápisnice na súde dňa 14.11.2023, domáhala vydania rozhodnutia, ktorým jej súd udelí súhlas za otca k podaniu žiadosti na zmenu priezviska maloletej G. z priezviska Š. na priezvisko Š. a k podaniu žiadosti na zmenu priezviska maloletého K. z priezviska Š. na priezvisko Š.. Matka svoj návrh odôvodnila tým, že maloleté deti sa narodili zo vzťahu rodičov, otec uznal otcovstvo na matrike. Rozsudkom súdu boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletých detí sumou 65 eur mesačne na každé dieťa. Vyživovaciu povinnosť si otec neplní, má dlh na výživnom a toto je vymáhané cez exekútora. Rodičia sa rozišli keď mala dcéra 4 roky a syn 2 roky. Odvtedy otec neprejavuje záujem, nestretáva sa s nimi, neberie si deti k sebe. Otec sa nestará o deti, od malička sa o deti nezaujíma. Nespomenie si na ne pri príležitosti sviatkov, ničím neprispieva. Otec o maloletých neprejavuje žiadny záujem, naposledy ich videl keď mal syn 2 roky a dcéra 4 roky. Momentálne je vo výkone trestu. Deti samé prejavili záujem niesť priezvisko zhodné s matkiným. Otec nemá k deťom vytvorené žiadne citové puto a ani deti nemajú k nemu žiaden vzťah. Syn svojho otca ani nepozná. Za svojho otca považujeme matkinho aktuálneho partnera. Otca pozná len z fotky, sám si ho nevie vybaviť. Stretávanie sa vôbec nerealizuje, otec nevyužil ani raz túto možnosť. Dcéra vie o otcovi, ale nestretávajú sa. Ani nie sú v telefonickom kontakte. Výživné otec neplatí vôbec, matka poberá náhradné výživné. Otec neplatí výživné už cca 5 rokov. Nad rámec neprispieva nič ani k meninám, narodeninám ani Vianoce. Poslal iba dcére pohľadnicu k meninám, ale dcéra si to len pozrela a odložila to, bolo to teraz prvýkrát. S deťmi sa matka rozprávala o zmene priezviska, stalo sa, že syn sa v škole predstavil priezviskom Š. a matka mu to následne vysvetlila, že má iné priezvisko. Dcéra je staršia, tá sa vyjadrila, že chce mať matkine priezvisko a aj syn.
2. Matka ako dôkazy predložila a označila rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 32P/59/2017-59 zo dňa 26.09.2017, rodné listy maloletých detí.
3. Otec vo vyjadrení k návrhu uviedol, že s návrhom matky na zmenu priezviska nesúhlasí, sú to jeho deti a nie sú mu ľahostajné.
4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením s návrhom matky, listinnými dôkazmi predlženými matkou, správou procesného opatrovníka z 21.12.2023, výsluchom matky, výsluchom otca, keď pojednával v neprítomnosti otca, ktorý súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
5. Matka pri výsluchu uviedla, že na svojom návrhu trvá, nič sa nezmenilo. Žiada, aby jej súd udelil súhlas za otca detí podaním žiadosti na zmenu priezviska maloletých detí na Š. K. Š.. Nie je pravdou, že otec keď bol zamestnaný telefonoval deťom raz za týždeň, otec s nimi nebol v žiadnom kontakte. Minulý rok poslal synovi k narodeninám pohľadnicu, tento rok dcére k narodeninám a aj k meninám. Predtým roky nič neposielal. Otec za posledný rok prvýkrát poslal pohľadnice k meninám a k narodeninám, bolo to po podaní návrhu. Predtým ako nastúpil do výkonu trestu sa s deťmi nestretával, nebral si ich podľa rozsudku tak ako mal upravený styk. Keď mala G. X roky a K. X A. tak sa videl s nimi naposledy. K. si na neho pamätá iba matne, raz ho stretli na ceste do škôlky a K. sa matky spýtal kto to je. Za otca považujú matkinho priateľa. S týmto matka dlhodobo vytvára rodinné prostredie, sú spolu už 5 rokov. Deti ho oslovujú krstným menom ale majú k nemu vzťah ako k otcovi. Otec aj keď je teraz vo výkone trestu tak im netelefonováva. Výživné neplatil dobrovoľne ani po vydaní rozsudku, preto matka podala návrh na vykonanie exekúcie a v súčasnosti poberá náhradné výživné. Deti sa pri výsluchu vyjadrili, že by chceli mať matkine priezvisko a to povedali aj matke. Maloletý sa viackrát predstavil priezviskom Š., na čo si matku triedna učiteľka predvolala, aby jej vysvetlila aké má maloletý vlastne priezvisko. On už s tým je stotožnený.
6. Otec pri výsluchu uviedol, že nesúhlasí s návrhom, lebo sú to jeho deti. Keď budú mať 18 rokov, potom si to môžu zmeniť. On si cestu k ním nájde a všetko bude tak ako má byť. S deťmi sa nestretával, chce to zmeniť. Naposledy sa s nimi stretával tak cca 5 rokov dozadu, tak ako uvádza matka maloletých. Po odchode sa s nimi ešte stretol na šibačku. Nestretával sa s nimi, lebo sa nechcel s matkou maloletých hádať a nechcel robiť problémy s jej priateľom. Teraz deťom netelefonuje, keď bol zamestnaný, tak telefonoval tak 1 x za týždeň. O deti sa zaujíma tak, že na ne myslí. Chce si k ním nájsť cestu po prepustení. Posiela im pohľadnice na meniny, narodeniny. Teraz platí výživné 48 eur mesačne. Pred tým neplatil, nemal z čoho. Nesúhlasí s návrhom, on im dal svoje priezvisko na to, aby ho nosili a nie na to, aby ho menili.
7. Procesná opatrovníčka na pojednávaní uviedla, že odporúča vyhovieť návrhu matky, vypočuli aj deti a tie sa vyjadrili, že by chceli mať priezvisko ako matka.
8. Zo správy procesného opatrovníka z 21.12.2023 vyplýva, že dňa 21.12.2023 vykonali šetrenie v domácnosti matky. Matka býva s deťmi a priateľom v 2 izbovom byte, ktorý majú v prenájme. Matka počas rozhovoru uviedla, že deti sa s otcom vôbec nestretávajú, naposledy sa videli keď mala G. štyri roky a K. 2 roky. Deti sa chcú volať Š. ako matka. K. sa už v škole prezentoval ako Š.. Matka na konci rozhovoru uviedla, že deti majú výdavky primerane veku a že poberá náhradné výživné vo výške 130 eur mesačne, nakoľko je otec maloletých vo výkone trestu. Maloleté deti boli prítomné v domácnosti, správali sa pokojne mali dobrú náladu usmievali sa. Počas rozhovoru bez prítomnosti matky deti zhodne uviedli, že by sa chceli volať Š., lebo celá ich rodina sa tak volá. S ocinom sa nestretávajú, mal. K. uviedol, že majú iného ocina, matkinho priateľa G. R.. Majú ho veľmi radi. Tatina nevideli veľmi dlho, ani si nepamätajú kedy to bolo. Otec ich nekontaktuje, iba na meniny a narodeniny im pošle pohľadnicu. Tatina poznajú, vedia kto je to, ale nevedia, či by ho chceli niekedy vidieť.
9. Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn 32P/59/2017 súd zistil, že rozsudkom č.k. 32P/59/2017 - 26 zo dňa 26.09.2017 súd schváli rodičovskú dohodu, ktorou boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky, otec sa zaviazal platiť výživné vo výške 65 eur na každé dieťa a otec bol oprávnený sa stretávať s maloletými deťmi každý párny týždeň v sobotu od 15.00 hod. do 17.00 hod.
10. Podľa § 35 Zákona č. 36/2005 Z.z. zákona o rodine (ďalej len „zákon o rodine“), ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve
maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.
11. Podľa § 40 ods. 1 Zákona o rodine, deti majú spoločné priezvisko rodičov, alebo priezvisko jedného z nich určené vyhlásením pri uzavieraní manželstva podľa § 6 ods. 3, 4.
12. Podľa § 41 ods. 3 zákona o rodine, na zmenu mena alebo zmenu priezviska maloletého dieťaťa staršieho ako 15 rokov sa vyžaduje jeho súhlas.
13. Podľa § 43 ods. 1 zákona o rodine, maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.
14. Podľa § 8 zákona NR SR č. 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku v znení neskorších predpisov, zmena mena alebo zmena priezviska maloletého sa nepovolí, ak by bola v rozpore so záujmom maloletého, alebo s § 4 ods. 2, alebo ak by bola v rozpore s právnym poriadkom alebo tradíciou iného štátu, ak štátny občan Slovenskej republiky je tiež štátnym občanom iného štátu.
15. Podľa § 11 ods.3 písm. a) zákona NR SR č. 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku v znení neskorších predpisov, žiadosť o zmenu mena alebo zmenu priezviska maloletého podávajú jeho rodičia, ak sú jeho zákonnými zástupcami, ako spoločnú žiadosť. Ak ide o maloletého staršieho ako 15 rokov, musia k žiadosti priložiť jeho písomný´ súhlas s jeho úradne osvedčeným podpisom. Ak o zmenu mena alebo zmenu priezviska maloletého žiada iba jeden z jeho rodičov, k žiadosti priloží aj písomný´ súhlas druhého rodiča s jeho úradne osvedčeným podpisom alebo právoplatné rozhodnutie
16. Súd po vykonanom dokazovaní a právnom posúdení veci dospel k záveru, že návrh matky je dôvodný ´.
17. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že rodičia maloletých detí nežijú v spoločnej domácnosti, rodičovské práva a povinnosti k maloletým deťom boli upravené rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 32P/59/2017 - 26 zo dňa 26.09.2017, ktorým bola schválená rodičovská dohoda, ktorou boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky, otec sa zaviazal platiť výživné vo výške 65 eur na každé dieťa a podľa ktorej je otec oprávnený sa stretávať s maloletými deťmi každý párny týždeň v sobotu od 15.00 hod. do 17.00 hod.
18. V konaní mal súd z výpovedí rodičov preukázané, že otec roky neplatí výživné na maloleté deti, matka podala návrh na vykonanie exekúcie a v súčasnosti poberá náhradné výživné. Rodičia sa rozišli keď mala maloletá G. 4 roky a K. 2 roky, odvtedy otec o deti neprejavuje záujem, nestará sa o ne, vôbec sa s nimi nestretáva. Otec je síce v súčasnosti vo výkone trestu odňatia slobody, avšak s deťmi sa nestretával ani pred nástupom do výkonu trestu. Deti videli otca naposledy pred ôsmimi rokmi (keď mala mal. G. 4 roky a mal. K. 2 roky). Otec sa s deťmi nekontaktuje ani telefonicky. Po podaní návrhu na súd začal otec deťom posielať pohľadnice k meninám a narodeninám. Maloleté deti boli v konaní vypočuté a obe sa vyjadrili, že chcú mať priezvisko Š. ako matka a ako zvyšok rodiny. Maloletý K. za otca považuje matkinho priateľa, ktorého majú deti veľmi radi. Deti nevedia, či by otca vôbec chceli niekedy vidieť. Maloletý K. sa škole viackrát predstavil priezviskom Š., na čo si matku triedna učiteľka predvolala, aby jej uvedené vysvetlila. Z vyššie uvedeného vyplýva, že maloleté deti nemajú k otcovi vybudovaný žiadny vzťah, za otca považujú partnera matky.
19. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že udelenie súhlasu matke k zmene priezviska maloletých detí je v záujme maloletých detí, v záujme ich zdravého psychického vývinu, a to i napriek nesúhlasu otca, ktorý neprejavuje o deti skutočný záujem dlhé roky a dlhé roky neprispieva ani na ich výživu, preto nie je v záujme maloletých detí prehlbovať pocit spolupatričnosti k otcovi. Súd zobral do úvahy aj vyjadrenia maloletých detí k zmene ich priezviska, ktoré podľa ich vyjadrení stratili citový vzťah k otcovi a chcú mať priezvisko ako ich matka a zvyšok matkinej rodiny.
20. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
21. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keď v konaniach podľa Civilného mimosporového poriadku je náhrada trov konania v zásade vylúčená a neuplatňuje sa princíp úspechu ani zavinenia, pričom súd možnosť priznať náhradu trov konania v zmysle § 53 a nasl. Civilného mimosporového poriadku nezistil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trnave. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.