Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14P/29/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudkyňou Mgr. Andreou Tomašovičovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: O. C., B.. X.X.XXXX, X. J. C. XXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa rodičov: matka H. C., B.. XX.X.XXXX, X. J.É. C. XXX, zastúpená: JUDr. Lucia Cepka Zvolenská, advokátka so sídlom Kollárova 17, Trnava, a otec O. C., B.. X.X.XXXX, X. J. U. XX, L., zastúpený: Mgr. Mária Čechová, advokátka so sídlom Lipová 18/C, Viničné, o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto

rozhodol:

I. Súd zvyšuje výživné otca na maloletého O.Š., B.. X.X.XXXX, zo sumy 150 eur mesačne na sumu 240 eur mesačne v období od 1.9.2018 do 31.8.2021 a v období od 1.9.2021 zo sumy 240 eur mesačne na sumu 250 eur mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

II. Otec je povinný zaplatiť zročné výživné na maloletého za obdobie od 1.9.2018 do 31.10.2021 v sume 3.440 eur v pravidelných splátkach po 95 eur mesačne spolu s bežným výživným, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku, pod následkom straty výhody splátok.

III. Súd týmto mení rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. -58 zo dňa 29.9.2016 v časti výšky výživného.

IV. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 17.4.2018, sa otec domáhal vydania rozhodnutia, na základe ktorého bude zmenená úprava jeho styku s maloletým O.. Dňa 27.6.2018 matka doručila súdu vzájomný návrh, ktorým sa v konaní začatom na návrh otca, domáha zvýšenia výživného na maloletého. Otec svoj návrh na rozšírenie styku s dieťaťom zobral späť a v dôsledku toho bolo konanie o návrhu otca na zmenu úpravy styku s maloletým, uznesením č.k. -134 zo dňa 11.11.2019, zastavené. Súd ďalej konal už len o návrhu matky na zvýšenie výživného.

2. Matka dieťaťa sa svojim návrhom domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zvýšil výživné otca na maloletého O. zo sumy 150 eur mesačne na sumu 300 eur mesačne, z ktorej by suma 250 eur predstavovala bežné výživné a suma 50 eur by bola určená na tvorbu úspor. Návrh odôvodnila zmenou pomerov, ktorá nastala na strane dieťaťa, pretože nároky na zabezpečenie jeho základných životných potrieb neustále stúpajú. Matka v priebehu konania, vyjadrením do zápisnice dňa 3.6.2021, zmenila svoj návrh, keď sa domáhala ďalšieho zvýšenia výživného na sumu 400 eur mesačne od 3.6.2021.

3. Matka návrh odôvodnila tým, že naposledy bolo o výživnom rozhodované rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. -58 zo dňa 29.9.2016, ktorým bolo manželstvo rodičov dieťaťa rozvedené, maloletý bol na čas po rozvode manželstva zverený do jej osobnej starostlivosti a otcovi bola uložená povinnosť platiť na výživu maloletého sumou vo výške 150 eur mesačne. V čase rozvodu bol maloletý zdravý, mal osem rokov a bol žiakom 2. ročníka základnej školy. V čase podania návrhu na zvýšenie výživného, mal maloletý 10 rokov a bol žiakom 4. ročníka základnej školy, čím sa zvýšili výdavky matky tým, že dieťa je staršie. Matka má zvýšené výdavky aj v súvislosti so zdravotným stavom dieťaťa, ktorému bol nasadený zubný strojček, s čím sú spojené značné náklady. Matka v návrhu poukázala na to, že mesačne vynakladá výdavky na splátku úveru 172,21 eur, na preddavok za elektrinu 51 eur, na vodu 16,61 eur, výdavky na stravu pre oboch odhaduje na 450 eur, na ošatenie 100 eur, na obuv 50 eur, na drogériu 100 eur, poplatok za telefón platí 32 eur a za internet 15 eur, náklady na kultúrne podujatia odhaduje na 50 eur a náklady na cestovné 50 eur. Náklady v súvislosti so starostlivosťou o dieťa má mesačne na oblečenie a obuv 100 eur, lieky a vitamíny 30 eur, na desiate, olovrant a pitný režim 100 eur, na kultúrne podujatia 80 eur, na drogériu 15 eur, na úpravu zubného strojčeka 20 eur, na knihy 20 eur, na kaderníka 6 eur, a dáva dieťaťu vreckové 20 eur. Okrem toho platí dieťaťu obedy v škole 18 eur mesačne, a v rámci školského roka má výdavky za celý rok na školné 20 eur, školské potreby 250 eur, družinu 70 eur, školský fond 30 eur, anglický krúžok 15 eur a letný denný tábor 55 eur. Dieťa nosí od roku 2018 dioptrické okuliare, s obstaraním ktorých mala matka výdavok vo výške 200 eur, od tej doby mu ďalšie okuliare zakúpené neboli. Matka uviedla aj ďalšie výdavky, ktoré v priebehu roka vynakladá, a to na opravu kúrenia približne 470 eur, na drevo na kúrenie 105 eur, na dovolenku 800 eur, poistka na dom 85,71 eur, dane a poplatky 48,80 eur. Otec platí výživné len v stanovenej výške, nad rámec tohto jej neprispieva žiadnou sumou ani vecnými darmi. Podaním doručeným súdu dňa 15.6.2021 matka z dôvodu, že od poslednej úpravy výživného sa výrazným spôsobom zmenili pomery tak na strane maloletého ako aj na strane rodičov, upresnila svoj návrh prednesený na pojednávaní dňa 3.6.2021 na zvýšenie výživného, keď žiadala v období od 1.9.2018 výživné vo výške 300 eur mesačne a od 3.6.2021 vo výške 400 eur mesačne. Vzniknuté zročné výživné za celé obdobie žiadala uhradiť jednorazovo alebo vo vyšších splátkach. Dieťa má v súčasnej dobre už 13 rokov a je žiakom druhého stupňa základnej školy, pričom sa zvýšili výdavky aj na jeho každodenné potreby vzhľadom k tomu, že je v pubertálnom veku. Maloletý sa v roku 2018 podrobil operácii zuba a bol mu nasadený zubný strojček. Na operáciu zuba, ktorá stála 200 eur, otec prispel polovicou sumy. Zubný strojček však matka hradila sama, bez finančnej pomoci otca. Okrem toho, matke vznikli nasadením strojčeka aj ďalšie výdavky, a to na kontroly strojčeka a v súvislosti s hygienou a zubnými kefkami, ktoré vynakladá mesačne približne vo výške 23 eur. Týmto podaním matka upravila výšku výdavkov, ktoré pôvodne uvádzala v návrhu, najmä pokiaľ ide o stravu, keď tu uvádzala výdavok vo výške 200 eur, na drogériu 40-50 eur, ošatenie a obuv 40-50 eur, a pokiaľ ide o výdavky na dieťa zmenila výdavky na oblečenie a obuv na 40-50 eur, na stravu 200 eur, desiate, olovrant a pitný režim 50 eur, drogériu 20 eur, školské potreby 116 eur a kultúrne podujatia 20 eur. Matke nestačili prostriedky a preto jej museli finančne pomáhať aj jej rodičia. Od jari 2021 má matka vážne zdravotné problémy v súvislosti so zubnou sklovinou a v krátkej dobe bude musieť podstúpiť vymodelovanie minimálne troch zubov.

4. Otec reagoval na podaný návrh na zvýšenie výživného a poukázal na to, že od posledného rozhodovania o výživnom nedošlo u neho k žiadnej podstatnej zmene, ktorá by odôvodňovala zvýšenie výživného. Pokiaľ ide o matkou vyčíslené výdavky, niektoré z nich sú podľa jeho názoru účelovo navýšené, a niektoré dokonca uvádza aj duplicitne. Náklady na zubára, mal otec záujem s matkou prekonzultovať, čo však odmietla. Otec namietol niektoré položky uvádzané v návrhu matky, napr.: výdavky na školské potreby 250 eur, výdavok 470 eur na opravu kotla, náklady na vodu, na stravu, drogériu a vreckové pre dieťa, ktoré sumy sa mu zdali byť nadhodnotené, tiež namietol vznik takej výraznej zmeny na strane dieťaťa, ktorá by odôvodňovala zvýšenie výživného až do takej miery ako matka navrhuje. V podaní doručenom súdu dňa 20.9.2021 otec spochybnil výdavky, o ktorých matka uvádza, že ich vynakladá na starostlivosť o dieťa, prípadne ďalšie výdavky, ktoré matka mesačne má. Podľa vyčíslenia, matka od roku 2018 doposiaľ, má bežné výdavky na dieťa v sume 588 eur plus nepredvídané výdavky 118 eur mesačne, okrem toho ďalšie výdavky matky sú okolo 1.000 eur mesačne. Pritom matka dosahuje príjem, ktorý predstavuje len asi polovicu z ňou tvrdených výdavkov. Napriek tomu matka žiadnym spôsobom nezdokladovala, kde berie zvyšok finančných prostriedkov okrem svojho mesačného príjmu. Matka si vo vyčíslení výdavkov viackrát odporuje, prípadne výdavky nadhodnotila alebo ich uviedla duplicitne, napr. vreckové, výdavok na stravu dieťaťa mimo školy a okrem toho aj výdavky na desiate,

olovrant a pitný režim, na školské potreby, na zubára a dentálnu hygienu. Otec v rámci majetkového vyrovnania sa zaviazal naďalej splácať úver mesačne vo výške 148 eur, ktorý bol použitý na financovanie rodinného domu v ktorom dieťa býva, čím sa teda podľa jeho názoru, čiastočne podieľa na nákladoch na bývanie maloletého.

5. V rámci svojho prednesu na pojednávaní matka uviedla, že v čase posledného rozhodovania o výživnom malo dieťa 8 rokov a bolo žiakom 1. stupňa základnej školy. Výdavky v tom období boli najmä na školu, stravu, obedy v škole, družinu a krúžky. V tomto období dosahovala príjem okolo 600 eur mesačne. Od obdobia posledného rozhodovania o výživnom sa zmenili pomery na strane dieťaťa, keď zvýšenie výdavkov na jeho starostlivosť súviselo s tým, že dieťaťu bol dňa 4.10.2017 nasadený zubný strojček, následne dňa 2.11.2017 podstúpil prvú operáciou zuba a v roku 2018 absolvoval druhú operáciu zuba. Na obe operácie zubov, jej otec polovicou sumy prispel. Za strojček zaplatila 515 eur, na tento strojček jej otec finančne už neprispel. V súvislosti s nosením strojčeka mala mesačne výdavky na výmenu gumičiek 23 eur, občas keď sa niečo pokazilo bol výdavok od 55 do 80 eur. Celkovo tak za rok 2018 matka vynaložila na zubára pre dieťa v súvislosti so strojčekom sumu 999,91 eur, ktorá pozostáva z jednotlivých poplatkov za výmenu gumičiek a poplatkov za kontroly a čelustnú ortopédiu. V roku 2019 z rovnakého dôvodu na zubára vynaložila sumu 319,97 eur, za rok 2020 sumu 182 eur a za rok 2021 sumu 101 eur, keď zubný strojček bol dieťaťu odňatý v apríli 2021. Okrem výdavkov spojených so zubným aparátom, mala matka výdavky aj na bežného zubára, v roku 2018 to bolo 80 eur, v roku 2020 to bolo odhadom 40 eur za celý rok. Od 1.9.2018 dieťa nastúpilo do 5. ročníka základnej školy, kde boli výdavky na ZRPŠ 20 eur ročne, na družinu a školský fond 70 eur ročne, na anglický krúžok 15 eur ročne, pri nástupe do školy mala jednorazové výdavky na školské potreby asi 116 eur, na oblečenie a obuv 20 eur. Mesačne platila stravu v škole 20 eur. Pokiaľ ide o výdavky na školské pomôcky v rámci roka 2019/2020, tieto boli v primeranej výške ako za rok 2018/2019. Matka žije s dieťaťom sama, spoločnú domácnosť nevedie s nikým, bývajú v rodinnom dome, ktorý je v jej výlučnom vlastníctve. Okrem pracovného príjmu iný príjem nemá, poberá len prídavky na dieťa. Mesačne spláca úver vo výške 172,21 eur, jedná sa o úver poskytnutý za trvania manželstva na výstavbu domu, ktorý v rámci vyporiadania BSM prevzala a ktorý spláca s tým, že otec na seba prevzal povinnosť splácania iného spoločného úveru. Ďalšie mesačné výdavky má na telefón 32 eur, za internet spočiatku platila 15 eur teraz 20 eur, za elektrinu 47,50 eur, na drogériu pre oboch v čase podania návrhu platila 100 eur pričom v súčasnosti je to 150 eur, v tom boli sprchové gély, pracie prostriedky, špeciálna kefka a zubná pasta na zubný strojček, keď len kefka bola v hodnote 14 eur, za stravu pre oboch v čase podania návrhu platila 450 eur, v súčasnej dobe platí aj viac ako 500 eur, nakoľko dieťa začalo viacej jesť. Okrem toho štvrťročne platí za vodu 16,60 eur. Matka si mesačne sporí sumu 23,81 eur, je to poistka, ktorá bude vyplatená dieťaťu. Okrem toho si sporí podľa požiadavky svojho zamestnávateľa ďalšiu sumu, 10 eur mesačne. Finančne jej rodičia vypomáhali sumou od 25 do 50 eur mesačne, pretože jej to nevychádzalo. Matka na pojednávaní dňa 8.7.2021 opäť upravila výšku výdavkov ktoré mala od roku 2018 doposiaľ a uviedla, že v roku 2018 mohol byť jej reálny výdavok na stravu pre oboch vo výške 400 eur s tým, že dieťa malo okrem toho ešte ďalší výdavok na svoje desiate, olovranty a pitný režim vo výške 100 eur, a tiež aj 18 eur mesačne na obedy v škole. Od roku 2020 bol výdavok na stravu pre oboch už 500 eur a rovnako ako v predchádzajúcom období, okrem toho dieťaťu mesačne platila aj školské obedy 20 eur a platila mu aj desiatu, olovrant, ovocie a pitie vo výške 60 eur. V položke drogéria a hygienické potreby, ktoré uvádza vo výške 40-50 eur mesačne (neskôr až 60 eur mesačne), sú náklady na čistiace prostriedky, pracie prostriedky, okrem toho platila dieťaťu zvlášť v roku 2018 za drogériu 20 eur, v roku 2019 platila 30 eur a v roku 2020 dokonca 40 eur mesačne na jeho sprchové gély a kozmetické výrobky ktoré dieťa používa, ako aj za krémy na atopický ekzém. V roku 2020, z dôvodu že bol Covid, skutočný výdavok na kultúrne vyžitie mala v priemernej výške 200 eur ročne, v tomto roku dieťaťu platila vyššie vreckové v sume 30 eur, pretože z vreckového si maloletý kupuje zmrzlinu a sú to peniaze určené na stretnutia s inými deťmi a na iné aktivity. V súvislosti s dištančným spôsobom výučby v školskom roku 2020/2021 matka bola nútená zakúpiť dieťaťu notebook a zabezpečiť wifi adaptér, papier do tlačiarne a tonery, všetko v hodnote asi 450 eur. Peniaze na zakúpenie notebooku dostala požičané od svojho otca, zatiaľ tieto peniaze ešte nevrátila. Počas celej doby od ostatného rozhodovania o výživnom, je matka zamestnaná u toho istého zamestnávateľa, a z pracovného pomeru v roku 2018 dosiahla priemerný čistý mesačný príjem vo výške 704,60 eur, v roku 2019 vo výške 784,73 eur, v roku 2020 vo výške 760,70 eur, v roku 2021 vo výške 809,17 eur. Ďalší príjem okrem pracovného nemá, poberá prídavky na dieťa. Výdavky na dieťa sú bežného charakteru s výnimkou výdavkov v súvislosti so zubným strojčekom a výdavkov na okuliare v roku 2018. Dieťa má atopický ekzém a výdavky v súvislosti s týmto ekzémom matka zarátala do výdavkov na lieky a drogériu. Otec platí výživné riadne a včas v sume 150 eur, nad rámec výživného

otec prispel dieťaťu v období posledného trištvrte roka sumou 10 prípadne 20 eur, dokopy takto mohol dať dieťaťu sumu asi 75 eur. Matka ďalej namietla, reagujúc na vyjadrenie otca, že pokiaľ ide o splácanie úveru z jeho strany vo výške 148 eur, táto suma nemá byť zahrnutá ako platba otca nad rámec výživného, pretože hodnota úveru, ktorý otec spláca, je zahrnutá v hodnote, ktorú v rámci finančného vyporiadania zaniknutého BSM matka otcovi vyplatila. Tiež neakceptuje výdavok otca na splátku ďalšieho úveru na kúpu bytu, keď tento úver zobral otec celý na seba napriek tomu, že predmetom kúpy bol byt, ktorý je v podielovom spoluvlastníctve s jeho priateľkou, takže reálne by otec mal úver splácať len v polovici. Poprela, že by otec prispieval na začiatku školského roka na kúpu školských pomôcok, taktiež otec pri stretnutí so synom mu nedáva vreckové až do výšky 50 eur pri každej návšteve dieťaťa. Matka ďalej uviedla, že nevie o poskytnutí pôžičky rodičmi otca o ktorej otec tvrdí, že ju spláca ročne sumou 600 eur.

6. Otec v rámci svojho prednesu na pojednávaní uviedol, že nesúhlasí so zvýšením výživného na sumu 300 eur a ani na sumu 400 eur v ďalšom období, pretože je to umelo navýšené. Podľa jeho vyjadrenia je schopný platiť výživné maloletému vo výške 200 eur mesačne od 1.9.2018 a vo výške 250 eur od 1.9.2021. Na strane dieťaťa došlo k zmene pomerov, ktorá odôvodňuje aj zmenu výšky výživného, nie však v takom rozsahu ako žiada matka. Pokiaľ ide o jednotlivé položky uvádzané matkou ako jej výdavky na dieťa, považuje výdavok v roku 2018 za zubný strojček vo výške 999,91 eur navýšený, keď podľa jeho názoru to môže byť suma okolo 600 eur. S výškou výdavkov v súvislosti s bežnou starostlivosťou o zuby dieťaťa, a to od roku 2019 do roku 2021, ako ich matka uviedla, súhlasí. Rovnako súhlasí aj s výdavkom na okuliare pre dieťa v roku 2018. Výdavky v súvislosti so začiatkom školského roka, môžu byť vo výške116 eur ktorú matka uvádza, tu však uviedol, že na začiatku každého roka dal matke sumu minimálne 100 eur na zakúpenie prvotných potrieb do školy. Otec súhlasil aj s ďalším výdavkom na oblečenie dieťaťa vo výške 20 eur mesačne. Pokiaľ však ide o tvrdený výdavok matky na stravu bol toho názoru, že matka uvádza vynaloženie vysokej sumy na tento účel, reálny výdavok podľa jeho názoru na stravu dieťaťa je 150 eur mesačne. Rovnako je tomu tak aj pri výdavkoch na drogériu, reálna by bola suma vo výške 20 eur mesačne, prípadne 30 eur, pokiaľ by táto suma mala zahŕňať aj výdavok na ekzém dieťaťa, ktorým dieťa trpí. Matka uvádza vynakladanie výdavkov na dieťa, v rámci ktorých si vyčíslila výdavok na cestovné a na vozenie dieťaťa 60 eur mesačne, výdavok na jeho ďalšiu stravu, teda olovrant, desiatu a obed, kultúrne vyžitie, voľný čas, výlety, preto v tejto súvislosti sa javí výdavok na vreckové pre dieťa 30 eur mesačne za nadhodnotené, keď nie je zrejmé, čo ešte iné v hodnote 30 eur by si dieťa v priebehu mesiaca mohlo zakupovať. Otec je zamestnaný a dosahuje priemerný čistý mesačný príjem vo výške 1.778,16 eur, ďalší príjem nemá. V predchádzajúcom období dosahoval pracovný príjem vo výške 1.343,55 eur v roku 2018, vo výške 1.517,06 eur v roku 2019, vo výške 1.736,47 eur v roku 2020 v čistom. Býva v byte, ktorý má v podielovom spoluvlastníctve so svojou priateľkou, s ktorou vedú spoločnú domácnosť 2,5 roka. Priateľka vyživovaciu povinnosť nemá, je zamestnaná a má vlastný príjem, finančne sa podieľa na chode domácnosti. Otec mesačne spláca úver poskytnutý jeho zamestnávateľom počas trvania manželstva sumou 148 eur, keď na splácanie úveru sa zaviazal v dohode o vypriadaní BSM. Úver im bol poskytnutý za účelom výstavby rodinného domu, v ktorom teraz býva matka spolu s dieťaťom. Okrem toho spláca aj ďalší úver mesačne sumou 269,43 eur a sumou 60,29 eur, tento mu bol poskytnutý vo výške 125.000 eur za účelom kúpy bytu, v ktorom teraz býva a ktorý má v podielovom spoluvlastníctve s priateľkou. Otec uviedol, že svojej matke spláca pôžičku vo výške 10.000 eur poskytnutú jeho rodičmi na dokončenie rodinného domu ktorý patril do BSM a ktorú pôžičku teraz spláca sám sumou 600 eur ročne. Žiadne zvýšené výdavky nemá.

7. Zástupkyňa procesného opatrovníka doporučila súdu výživné na dieťaťa primerane zvýšiť v závislosti od zárobkových možností a schopností otca a v závislosti od odôvodnených potrieb dieťaťa.

8. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise, výsluchom rodičov, procesného opatrovníka, potvrdením o pracovných príjmoch rodičov, pričom zistil nasledovný skutkový stav.

9. Maloletý O. sa narodil v manželstve svojich rodičov, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. -58 zo dňa 29.9.2016, ktorým bol maloletý na čas po rozvode manželstva zverený do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola uložená povinnosť platiť na výživu dieťaťa sumou 150 eur mesačne. V tom čase mal O. 8 rokov, bol zdravý a bol žiakom 2. ročníka základnej školy, jeho odôvodnené potreby boli odhadom vo výške 220 eur mesačne. Obaja rodičia boli zamestnaní, matka dosahovala čistý mesačný príjem vo výške 585,14 eur a otec dosahoval príjem vo výške 1.134,06 eur. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 18.10.2016.

10. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

11. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

12. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

13. Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

14. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

15. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

16. Podľa § 77 ods. 1 veta prvá a druhá Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.

17. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

18. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

19. Podľa , na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

20. Podľa veta prvá , pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

21. Predmetom konania je návrh matky na zvýšenie výživného otca voči maloletému Tomášovi zo sumy 150 eur na 300 eur mesačne od 1.9.2018 a zo sumy 300 eur na sumu 400 eur mesačne od 3.6.2021.

22. Pri rozhodovaní o zmene výšky výživného súd porovnal okolnosti dôležité pre určenie výživného, a to v čase skoršieho rozhodnutia ako aj nového rozhodnutia a zisťoval, či sa podstatne zmenili, a či ide o takú zmenu, ktorá je spôsobilá privodiť potrebu novej úpravy vyživovacej povinnosti. Súd dospel k záveru, že od poslednej úpravy výživného rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. -58 zo dňa 29.9.2016, došlo k podstatnej zmene pomerov na strane dieťaťa odôvodňujúcej zmenu výšky výživného zo strany otca. K zmene pomerov na strane dieťaťa prišlo jednak uplynutím času, pretože nárastom veku je spojené aj zvýšenie nákladov na výživu, ošatenie, hygienu, i školské potreby a voľnočasové aktivity dieťaťa. K zmene pomerov prišlo aj na strane oboch rodičov, ktorým sa v porovnaní so stavom v čase posledného rozhodovania zvýšil príjem. Ani jeden z rodičov ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá.

23. Matka svojim návrhom podaným dňa 27.6.2018, žiadala zvýšiť výživné na maloletého O. na sumu 300 eur, z ktorej sumy žiadala aby jej otec 250 eur mesačne platil na bežnú výživu dieťaťa a suma 50 eur aby bola zasielaná na tvorbu úspor. Nakoľko dieťa nastúpilo od 1.9.2018 do 5. ročníka základnej školy, matka žiadala zvýšiť výživné práve od tohto dátumu. Výšku požadovaného výživného matka neskôr upresnila na sumu 400 eur mesačne, a to vyjadrením na pojednávaní dňa 3.6.2021. Maloletý O. má v súčasnej dobe 13 rokov a je žiakom 2. stupňa základnej školy. V súvislosti so starostlivosťou o dieťa, najmä v súvislosti so školou a s jeho zdravotným stavom, keď od roku 2017 do apríla 2021 nosilo dieťa

zubný strojček, má matka výdavky. Tu je potrebné uviesť, že matka v priebehu konania menila svoje vyjadrenia týkajúce sa výdavkov ktoré mesačne vynakladá, najmä pokiaľ ide o výšku týchto výdavkov. Voči matkou tvrdenej výške jednotlivých výdavkov, sa ohradil otec, ktorý poukázal jednak na to, že všetky mesačné výdavky v ich súhrne značne, a to až dvojnásobne prevyšujú príjem matky vrátane výživného ktoré jej platí otec, a keď poukázal aj na to, že niektoré výdavky sa javia byť nadhodnotené a niektoré z nich uvádzané aj duplicitne. Najmä pokiaľ ide o výdavky na stravu, matka v roku 2018 uvádzala sumu 450 eur mesačne na stravu pre oboch a okrem tohto ešte ďalšiu sumu 100 eur na desiate, olovrant a pitný režim dieťaťa a sumu 18 eur na obedy v škole mesačne. V roku 2021 uvádzala ako výdavok na stravu pre oboch sumu 500 eur a ešte okrem tohto ďalšiu sumu 60 eur na desiate, olovrant, ovocie a pitný režim dieťaťa a sumu 20 eur na obedy v škole mesačne. Toto sa javí aj súdu ako nadhodnotený výdavok na stravu, keď zohľadníme, že okrem obedov v škole, okrem desiaty, olovrantu, pitného režimu a ovocia, ktoré si matka vyčíslila zvlášť, by dieťa spotrebovalo mesačne ešte ďalšiu stravu v hodnote od 200 do 300 eur navyše, v závislosti od toho, ako v priebehu rokov matke podľa jej tvrdení rástol výdavok na stravu. Súd je toho názoru, že ani zvýšené nároky dieťaťa v súvislosti s jeho rastom, nemôžu predstavovať až taký výdavok na stravu ako matka uviedla. Výdavok na stravu preto súd upravil na sumu približne vo výške 400 eur pre matku aj dieťa, z toho približne 150 eur len na samotné dieťa, keď k tomu treba prirátať ešte výdavok na školské obedy. Ďalším výdavkom, ktorý otec namietal, je výdavok na drogériu. V návrhu matka uvádzala výdavok na drogériu pre oboch 100 eur a ďalších 15 eur na drogériu pre dieťa, túto výšku neskôr v roku 2021 upresnila na sumu 150 eur na drogériu pre oboch a pre dieťa to bola suma 30 eur v roku 2019 a v roku 2020 dokonca 40 eur mesačne. Aj tento výdavok sa súdu javil ako nadhodnotený a to aj po započítaní krémov, ktoré dieťa používa na svoj ekzém. Preto súd stanovil výšku výdavku na túto položku sumou 45 eur mesačne, čo je výdavok v primeranej výške pre oboch, vzhľadom k tomu, že sa jedná o domácnosť s dvomi členmi, takže ani pracie prostriedky prípadne ďalšie hygienické veci nemôžu matku mesačne vyjsť na 190 eur dokopy pre oboch, ako to pre rok 2021 tvrdila. Navyše, dieťa už nemá zubný strojček, keď starostlivosť o strojček predstavoval tiež značnú časť týchto výdavkov, napr. na špeciálnu zubnú kefku alebo pastu. Pokiaľ ide o vreckové pre dieťa, matka vo svojom prvom návrhu uvádzala, a to aj v ďalších podaniach ktorými mala svoje prvotné vyjadrenie ohľadom dieťaťa upresniť, vreckové duplicitne, keď tvrdila, že dieťaťu dáva vreckové 20 eur a aj ďalších 30 eur mesačne. Výšku vreckového matka odôvodnila najmä v období roku 2020 a 2021 počas pandémie prenosného ochorenia Covid-19 tým, že v tomto roku dieťaťu platila vyššie vreckové, pretože si z neho maloletý kupoval zmrzlinu a boli to peniaze určené na stretnutia s inými deťmi a na iné jeho aktivity. V tejto súvislosti treba uviesť, že paradoxne práve v roku 2020, kedy boli s poukazom na exitujúcu hrozbu prenosu ochorenia obmedzené možnosti kultúrneho vyžitia a aktivít, ako aj stretávania sa s ďalšími deťmi, prípadne stravovania sa mimo domova, matka tvrdila, že dieťaťu dávala zvýšené vreckové práve na tieto aktivity. Súdu sa aj tento výdavok javil nedôvodne nadhodnotený a preto určil primeranú výšku vreckového v sume 20 eur vzhľadom na vek dieťaťa, ako aj vzhľadom na to, že všetky ďalšie výdavky, ako napr. strava v rámci celého dňa, kultúrne vyžitie a voľnočasové aktivity, mal hradené matkou, takže tieto peniaze počas mesiaca mali slúžiť naozaj len na jeho ďalšie výdavky v rámci trávenia voľného času, ako je napríklad matkou uvádzané zakúpenie zmrzliny, čo nepredstavuje až tak veľkú sumu. Otec namietal aj ďalšiu položku, ktorú matka uvádzala v značnej výške, a to na zubný strojček ktoré dieťa nosilo od októbra 2017 do apríla 2021. Matka tvrdila, že v roku 2018 mala výdavok v súvislosti so zubným strojčekom 999,91 eur, čo otec namietol, keď podľa neho to mohol byť výdavok okolo 600 eur. Z listinných dokladov predložených matkou vyplynulo, že strojček bol dieťaťu nasadený v októbri 2017, fixný aparát bol v hodnote 500 eur a čelustná ortopédia v sume 150 eur. Okrem toho, že tento výdavok matka vynaložila ešte pred podaním návrhu na zvýšenie výživného, je potrebné uviesť, že medzi rodičmi nebol spor ohľadom toho, že na strojček otec matke neprispel žiadnou sumou. S výnimkou výdavkov priamo na zubný aparát a jeho osadenie, ktoré matka preukázala vo výške 650 eur, už ďalšie ňou tvrdené výdavky na starostlivosť o strojček nepreukázala, a to napriek popieraniu zo strany otca. Matka tvrdila, že celkovo za rok 2018 vynaložila na zubára v súvislosti so strojčekom sumu 999,91 eur, v roku 2019 sumu 319,97 eur, v roku 2020 sumu 182 eur a v roku 2021 sumu 101 eur. V spise sú však založené doklady, ktoré preukazujú, že v roku 2018 v súvislosti so strojčekom matka zaplatila celkom sumu 71,98 eur, v roku 2019 sumu 108,98 eur, za roky 2020 a 2021 doklad na preukázanie skutočných výdavkov na tento účel, nebol doložený žiaden. Od októbra 2017 do konca roka 2017 boli však matkou predložené doklady, z ktorých vyplývajú sumy za strojček v celkovej výške 772,96, z čoho fixný aparát predstavoval 500 eur, čelustná ortopédia 150 eur, starostlivosť o strojček a kontrola strojčeka 57,96 eur, pričom suma 65 eur predstavovala už výdavok za konzultáciu a ústnu hygienu v súvislosti s operáciou zuba v novembri 2017. Matka samostatne uvádzala, že mesačne vynakladala na kontrolu strojčeka prípadne výmenu gumičiek a na ústnu hygienu súvisiacu so špeciálnou starostlivosťou o strojček, sumu 23 eur. Ak teda má súd

vychádzať z matkou preukázaných výdavkov na strojček, jednoznačne boli preukázané len náklady na samotný strojček vo výške 500 eur a na jeho osadenie vo výške 150 eur. Strojček malo dieťa necelých päť rokov, preto náklady na samotný zubný aparát súd rozrátal na jednotlivé roky a tak dospel k priemernému ročnému výdavku na strojček 100 eur, rovnako tak rozrátal aj výdavok na osadenie aparátu a dospel k sume 30 eur ročne. Následne bolo potrebné tieto ročné výdavky rozrátať na mesiace v rámci roka a tak dospel súd k sume 10,83 eur mesačne (cena za strojček aj osadenie spolu), ku ktorej potom prirátal sumu 23 eur ako matkou tvrdený výdavok na bežnú starostlivosť o nasadený zubný strojček, čo je spolu 33,83 eur mesačne. Vzhľadom k tomu, že otec namietol tvrdenie matky ohľadom výdavkov na strojček a matka zároveň súdu nepreukázala ich výšku v skutočnej výške, súd vlastnou úvahou dospel k tomu, akú výšku mesačne tieto výdavky na strojček mohli predstavovať. Pokiaľ ide o ďalšie bežné výdavky na zubára, nesúvisiace so strojčekom, voči ich výške otec nenamietal. Z vyjadrenia otca vyplynulo aj to, že v podstate nenamietal ani voči výdavkom pokiaľ ide o ich výšku na bežné poplatky v škole ako je ZRPŠ, družina, školné, a po úprave zo strany matky ani voči výdavkom 20 eur mesačne na ošatenie a obuv a 116 eur ročne na školské pomôcky.

24. Takýmto spôsobom potom súd dospel k tomu, že matka mohla v období od 1.9.2018 mesačne vynakladať na starostlivosť o dieťa sumu približne 340 eur, ktorá pozostáva zo sumy na stravu vo výške ustálenej súdom 150 eur, na zubný strojček v období do apríla 2021 taktiež vo výške ustálenej súdom 33,83 eur, na vreckové 20 eur, ďalej z výdavkov ktoré medzi rodičmi sporné neboli ako je oblečenie a obuv dieťaťa 20 eur, bežný zubár vo výške 6,66 eur mesačne čo predstavuje výdavok po rozrátaní z ročnej sumy 80 eur na mesiace, na lieky a vitamíny 20 eur mesačne. Zo sumy ktorú matka mesačne vynakladá na drogériu, ustálenú súdom vo výške 45 eur, môže suma 20 eur podľa názoru súdu, pripadať na dieťa. V súvislosti so školou mala matka výdavky približne 42,10 eur, a to ZRPŠ 20 eur ročne (2 eur mesačne po rozrátaní na 10 mesiacov), družina 70 eur ročne (7 eur mesačne), anglický krúžok 15 eur ročne (1,5 eur mesačne), školské potreby 116 eur ročne (11,6 eur mesačne) a obedy v škole cca 20 eur mesačne. Spor nebol ani ohľadom výdavku na okuliare dieťaťa, ktoré matka zakúpila v roku 2018 za 200 eur, preto súd aj tento jednorazový výdavok rozrátal na celý rok, čo predstavuje sumu 16,66 eur mesačne. Pokiaľ ide o kultúrne vyžitie, tu súd dospel k výdavku dieťaťa na tento účel vo výške 10 eur mesačne, a to s prihliadnutím na jeho vek. Po ustálení odôvodnených výdavkov matky na maloletého v ich primeranej výške vzhľadom na jeho potreby a vek, ako aj po zohľadnení výšky príjmu výživou povinných rodičov, dospel súd k záveru, že v období od 1.9.2018 do 31.8.2021 je výživné otca vo výške 240 eur mesačne postačujúce. Matka dosahuje v jednotlivých rokoch príjem vo výške, ktorý je takmer o polovicu nižší ako príjem, ktorý v rovnakom období dosahoval otec. Preto bol súd toho názoru, že otec by sa primerane tomu, mal podieľať na výžive dieťaťa vyššou sumou ako matka, prihliadnuc aj na to, že najmä v prvých rokoch rozhodného obdobia, matka zabezpečovala aj osobnú starostlivosť o dieťa, ktorú si dieťa vzhľadom na svoj vtedajší vek ešte vyžadovalo. V závislosti od uvedeného súd určil výživné otcovi v období od 1.9.2018 vo výške 240 eur, keď matka sa za rozhodné obdobie mala podieľať na výžive dieťaťa aspoň sumou 100 eur mesačne, čo spolu pokrylo odôvodnené výdavky na dieťa v ustálenej výške 340 eur. Súd zvýšil výživné od 1.9.2018, keď práve týmto dňom podľa jeho názoru došlo k podstatnej zmene pomerov na strane dieťaťa, ktoré týmto dňom nastúpilo do 5. ročníka, čo predstavuje druhý, teda vyšší stupeň základnej školy, a teda aj vyššie náklady na jeho starostlivosť. V takejto výške bola otcovi určená povinnosť platiť výživné do 31.8.2021, a to s poukazom na to, že od 1.9.2021 dieťa nastúpilo už do 8. ročníka základnej školy, čím sa nepochybne zmenili aj jeho nároky na starostlivosť, či už s ohľadom na stravu, oblečenie, drogériu, voľný čas alebo školu, ktoré vzhľadom k tomu, že je starší, má (i keď matke medzičasom, od apríla 2021 odpadli výdavky v súvislosti so starostlivosťou o zubný strojček). Je potrebné uviesť, že výška výživného v tomto období sa zmenila aj v závislosti od toho, že aj samotným rodičom sa zmenili príjmy, keď matke sa príjem zvýšil na 827,74 eur oproti príjmu 760,70 eur v roku 2020 a otcovi sa tiež nepatrne zvýšil príjem na 1.778,16 eur oproti tomu ktorý dosahoval v roku 2020 vo výške 1.736,47 eur. Matka v tomto veku dieťaťu už nemusí poskytovať osobnú starostlivosť až do tej miery ako v predchádzajúcom období, čo sa zohľadní v jej povinnosti plniť si výživné vo vyššej miere ako predtým. S prihliadnutím teda na vyššie nároky dieťaťa, súd od 1.9.2021, teda od jeho nástupu do vyššieho ročníka, primerane zvýšil výživné otca na sumu 250 eur s tým, že vo zvyšnej časti finančné nároky dieťaťa bude pokrývať matka zo svojho príjmu.

25. Matka sa svojim návrhom domáhala zvýšenia výživného zo strany otca voči maloletému až na sumu 300 eur mesačne od 1.9.2018 a následne na sumu 400 eur mesačne od 3.6.2021, keď výživné v takejto výške je opodstatnené aj vzhľadom na rozhodovaciu prax súdov, nakoľko navrhovaná výška je

v rozmedzí 25 - 30 % z čistého príjmu otca. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že pokiaľ ide o návrh na ďalšie zvýšenie výživného od 3.6.2021, matka v konaní žiadnym spôsobom nepreukázala, k akej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala ďalšie zvýšenie, malo dôjsť práve ku dňu 3.6.2021. Ďalej je potrebné uviesť nasledovné. Pri rozhodovaní o zmene výživného, treba porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je iba závažnejšia zmena pomerov. Zmenou pomerov v zmysle citovaného ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine sa rozumie výrazná zmena tých okolností na strane oprávneného dieťaťa alebo povinného rodiča, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Za podstatnú zmenu pomerov na strane povinného rodiča pôjde v tom prípade, ak sa zvýši (alebo zníži) jeho čistý príjem, prípadne jeho majetok, čo ovplyvní celkovú situáciu povinného a to nie len na krátky čas. V danom prípade bola ustálená zmena pomerov, a to nielen na strane dieťaťa, ktoré je plynutím času staršie, vyspelejšie a teda má vyššie nároky ako v čase posledného určenia výživného, ale aj na strane výživou povinných rodičov, ktorým sa postupne, každoročne zvyšoval príjem z pracovného pomeru, čo taktiež znamenalo, že takúto zmenu je potrebné zohľadniť pri výške výživného. Okrem zisťovania možností a schopností rodičov, je však pri určovaní výživného potrebné prihliadnuť aj na to, aké sú skutočné potreby dieťaťa a či sú naozaj v takej výške, ako matka tvrdila pri zdôvodnení toho, prečo sa domáha výživného v konkrétnej výške od otca. Je tomu tak preto, že ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine uvádza, že pri určení výživného prihliadne súd nielen na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinných rodičov, ale okrem toho aj na odôvodnené potreby oprávneného, teda dieťaťa. Odôvodnené potreby dieťaťa môžu byť rôzne podľa okolností každého jednotlivého prípadu. Sú závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a rozsahu jeho prípravy na budúce povolanie a ďalších okolností. Výživné pre dieťa nemá slúžiť len na uspokojovanie všetkých jeho najzákladnejších hmotných potrieb (jedlo, bývanie, ošatenie, obuv) ale aj ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelávanie, prípravu na povolanie, kultúrne, športové, rekreačné potreby a pod.). V neposlednom rade je potrebné uviesť aj to, že výživné má mať predovšetkým spotrebný charakter. Okrem majetkových možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť, preto súd v tomto konaní sa sústredil aj na ustálenie toho, mesačne v akej výške sú odôvodnené potreby dieťaťa tak, aby predstavovali také potreby, ktoré dieťa musí mať pokryté v miere, aby tým nedošlo k obmedzeniu naplnenia jeho nárokov na uspokojenie základných životných potrieb, potrieb na vzdelanie, ako ani potrieb na voľnočasové aktivity a kultúrne vyžitie. Nakoľko matka, ako to bolo konštatované vyššie, súdu preukazovala nároky dieťaťa v nadhodnotenej výške, na čo otec priamo poukázal, pričom ani potom nebola schopná súdu preukázať skutočné výdavky na starostlivosť o dieťa, musel skutočné výdavky na dieťa, primerané k jeho veku a zdravotný stav, ustáliť súd. Z takto ustálených výdavkov potom súd vychádzal pri určení výživného. Určil pritom takú výšku výživného, ktorá na jednej strane vychádza z požiadaviek, aby výživným boli pokryté len odôvodnené potreby dieťaťa (nie nadhodnotené na úkor druhého z rodičov), a na strane druhej, aby jeho platenie bolo v možnostiach výživou povinného rodiča. Preto z dôvodu, že matka nepreukázala odôvodnené výdavky na dieťa až v takej výške ako vo svojom návrhu tvrdila, súd neurčil výživné v ňou požadovanej výške (300 eur a neskôr 400 eur), napriek tomu, že výživné v takejto výške by otec zo svojho príjmu mohol vzhľadom na ustálenú rozhodovaciu prax platiť. Výdavky na dieťa tvrdené matkou bolo potrebné považovať za nadhodnotené aj z toho dôvodu, že ich vyčíslila v takej sume, ktorá dvojnásobne prevyšovala jej príjem z práce vrátane výživného, ktoré jej platil otec. Aj keby matke finančne pomáhali rodičia, ktorý jej mesačne podľa jej tvrdení prispievali sumou 25 - 50 eur, ani takáto výpomoc zo strany jej rodičov, by matke nepostačovala na pokrytie takých výdavkov na dieťa a domácnosť ako to súdu prezentovala, pretože ani s touto výpomocou by sa so svojim celkovým mesačným príjmom ani len nepriblížila k sume, ktorú mesačne podľa jej tvrdení platila.

26. V zmysle ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča neberie do úvahy také výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť, zároveň podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného aj vtedy, ak povinný prevezme na seba neprimerané majetkové riziká. V tejto súvislosti sa žiada uviesť, že súd nemohol prihliadnuť na výdavok otca, ktorý vynakladá na splátku úveru ktorým pokryl kúpu bytu, ktorý má v podielovom spoluvlastníctve so svojou partnerkou. Je potrebné prisvedčiť námietkam matky, že týmto otec prevzal na seba neprimerané finančné riziko vo forme splácania vysokého úveru a to sčasti aj za tretiu osobu za situácie, že sám má vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu, ktorá povinnosť môže byť vzhľadom na takýto záväzok otca prípadne aj ohrozená. Pokiaľ ide o tvrdenie, že otec nad rámec výživného prispieva dieťaťu mesačne aj sumou 148 eur, čo predstavuje splátku úveru na výstavbu domu,

v ktorom teraz matka s dieťaťom bývajú, aj tu je potrebné prisvedčiť matke, že na tento výdavok otca sa ako na plnenie poskytované dieťaťu nad rámec určeného výživného nemôže nahliadať, a to jednak z toho dôvodu, že na splácanie tohto úveru sa otec zaviazal v rámci vyporiadania BSM za súčasného zohľadnenia ďalších finančných povinností a rozdelenia majetku medzi rodičov tak, aby toto rozdelenie bolo rovnaké a spravodlivé, takže tomuto záväzku otca zodpovedá nejaký ďalší záväzok matky, ako aj z toho dôvodu, že na výživné na maloleté dieťa nie je možné započítať žiadne ďalšie finančné záväzky otca. Súd nemohol pri výdavkoch otca zohľadniť ani ďalšie ním tvrdené výdavky, na vreckové ktoré pri stretnutí otec dáva maloletému, na sumu 100 eur ktoré dáva matke na začiatku školského roka, ani na splácanie pôžičky od svojich rodičov, keď tieto výdavky popreté matkou, otec jednoznačne nepreukázal.

27. Pri súčasnom zohľadnení odôvodnených potrieb dieťaťa ako aj opodstatnených výdavkov rodičov nevyhnutných na krytie ich osobných potrieb dospel súd k záveru, že otec maloletého O. má možnosť a schopnosť platiť na výživu dieťaťa sumu 240 eur, prípadne sumu 250 eur mesačne v ďalšom období. Takúto sumu výživného môže otec zo svojho príjmu platiť bez toho, aby ohrozil uspokojovanie svojich základných životných potrieb.

28. Súd zobral do úvahy všetky zistené skutočnosti a návrhu matky na zvýšenie výživného vo výroku I. vyhovel, keď mal preukázané, že sú splnené podmienky na zmenu výšky výživného, keď od poslednej úpravy výživného uplynula už značná doba, maloletý je vekovo starší, fyzicky vyspelejší a tak aj jeho náklady sa zvýšili, pričom zároveň súd dospel aj k záveru, že výživné bolo určené v takej výške, ktorá je vzhľadom na odôvodnené potreby dieťaťa postačujúca a v ktorej ho otec môže zo svojho príjmu primerane, riadne a včas uhrádzať bez toho, aby bola ohrozená jeho vlastná existencia. Zároveň je potrebné podotknúť, že výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami otca. Na druhej strane, takto určené výživné spolu s primeraným výživným od matky a prídavkami na dieťa, je podľa názoru súdu v postačujúcej výške a umožní uspokojiť všetky odôvodnené potreby maloletého v celej miere, keď v konaní neboli preukázané potreby dieťaťa v takom rozsahu, aby odôvodňovali určiť výživné až v takej výške, ako matka žiadala.

29. Súd zvýšil výživné otca voči dieťaťu odo dňa 1.9.2018 tak, ako to matka žiadala na základe svojho návrhu s poukazom na citované ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine, keď minimálne od tohto dňa preukázateľne došlo na strane maloletého dieťaťa k zmene pomerov jeho nástupom na 2. stupeň základnej školy, následne zvýšil výživné odo dňa 1.9.2021, keď od tohto dňa dieťa nastúpilo do 8. ročníka základnej školy, ktorý ročník je jedným z rozhodujúcich pri výbere ďalšieho smeru, ktorým sa dieťa bude vo svojom vzdelávaní uberať, nakoľko je daná možnosť, aby základné vzdelanie dieťa ukončilo aj týmto ročníkom. Rozhodným obdobím z ktorého súd vychádzal pri svojom rozhodovaní, bolo teda obdobie od týchto dátumov.

30. Otec v tomto rozhodnom období platil na dieťa výživné vo výške 150 eur mesačne počas celej doby. Z toho dôvodu mu vzniklo zročné výživné za obdobie od 1.9.2018 do 31.10.2021 v sume 3.440 eur (za 36 mesiacov od septembra 2018 do augusta 2021 v sume po 240 eur mesačne a za 2 mesiace od septembra 2021 do októbra 2021 v sume po 250 eur mesačne, spolu za celé obdobie v sume 9.140 eur), po zohľadnení výživného, ktoré na základe doterajšieho rozhodnutia za rovnaké obdobie otec matke zaplatil (za 38 mesiacov od septembra 2018 do októbra 2021 v sume po 150 eur mesačne spolu za celé obdobie 5.700 eur). Preto súd uložil otcovi povinnosť popri bežnom výživnom zaplatiť aj toto zročné výživné v pravidelných mesačných splátkach po 95 eur mesačne až do jeho úplného zaplatenia, čo je v súlade s rozhodovacou praxou súdov, podľa ktorej by zročné výživné malo byť splatené do 36 mesiacov od jeho vzniku, keď súd nevidel dôvod a vlastne ani finančné možnosti k tomu, aby súd uložil otcovi povinnosť zaplatiť zročné výživné naraz tak, ako to žiadala matka.

31. Týmto rozsudkom súd v súlade s zmenil vo výroku III. rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. -58 zo dňa 29.9.2016 v časti výšky výživného otca na maloletého O..

32. Podľa , o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

33. Podľa , žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

34. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd podľa , keď rozhodol vo výroku IV. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanovení a nasl. .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava ( ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku a v prípade starostlivosti o maloletú a styku s maloletou návrh na súdny výkon rozhodnutia ( a nasl. ).