Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11Co-60-2021.pdf
PDF · 155.13 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/60/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej v spore žalobkyne: Q. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XXX, S., zastúpená procesným opatrovníkom: Bc. O. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. B. XXXX/XX, S., zastúpená JUDr. Petrom Schmidlom, advokátom, Záhorácka 11/A, Malacky, proti žalovanému: V. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XXX, S., zastúpený Mgr. Renátou Mészáros, advokátkou, Námestie hrdinov 7-8, Levice, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Senica zo dňa 28. júna 2021, č.k. 4C/179/2009-937, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žalobkyňa má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie bezpodielové spoluvlastníctvo strán, ktoré zaniklo dňom právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Senica č.k. 4C/60/2006-75 zo dňa 15.01.2007, t.j. dňom 06.03.2007, vyporiadal nasledovne: Do výlučného vlastníctva žalobkyne prikázal nehnuteľnosti nachádzajúce sa v obci S., k.ú. S., a to rodinný dom súp. č. XXX postavený na parc. č. 1612 a pozemky parcely reg. C, parc. č. 1612 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 36 m2, parc. č. 1620 - záhrady vo výmere 169 m2, parc. č. 1631 - záhrady vo výmere 76 m2, parc. č. 1640 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 47 m2 a parc. č. 1643 - orná pôda vo výmere 324 m2, zapísané na LV č. XXX, v podiele 1/1 a nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v obci S., k.ú. S., a to pozemok, na ktorom je spoločný dvor parcela reg. C, parc. č. 1611 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 1230 m2, zapísaný na LV č. XXX, v podiele 1/8, v celkovej hodnote 10 800 eur. Do výlučného vlastníctva žalovaného prikázal nehnuteľnosti nachádzajúce sa v obci S., k.ú. S., a to rodinný dom súp. č. XXX postavený na parc. č. 1414/1 a pozemok parcela reg. C parc. č. 1414/1 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 397 m2, zapísané na LV č. XXXX, v podiele 1/1 v celkovej hodnote 67.700 eur a hudobná aparatúra, a to Boxy BS Acoustic, Mix Peavy MX 1200 s kufrom, mikrofóny Monacr ECM 100 a GAS 530 v celkovej hodnote 892,24 eur. Do podielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného prikázal nehnuteľnosti nachádzajúce sa v obci S., k.ú. S., a to pozemky parcely reg. C parc. č. 426/2 - ostatné plochy vo výmere 325 m2, parc. č. 5702/65 - ostatné plochy vo výmere 294 m2, parc. č. 5702/67 - ostatné plochy vo výmere 365 m2, parc. č. 5702/69 - ostatné plochy vo výmere 170 m2, parc. č. 5702/74 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 63 m2, parc. č. 5702/75 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 266 m2, parc. č. 5702/76 - ostatné plochy vo výmere 82 m2, parc. č. 5702/77 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 328 m2 a parc. č. 5702/78 - ostatné plochy vo výmere 110 m2 a pozemky parcely reg. E parc. č. 5745/2 - orná pôda vo výmere 41 m2, parc. č. 5746/2 - orná pôda vo výmere 30 m2 a parc. č. 5748/2 - orná pôda vo výmere 32 m2, zapísané na LV č. XXXX, každému v podiele 1, nehnuteľnosť nachádzajúca sa v obci S., k.ú. S., a to pozemok parcela reg. E, parc. č. 5738/1 - orná pôda vo výmere 15 m2, zapísaný na
LV č. XXXX, každému v podiele 1/6, nehnuteľnosti nachádzajúce sa v obci S., k.ú. S., a to pozemok parcela reg. C, parc. č. 5718/23 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 542 m2 a pozemky parcely reg. E parc. č. 5684 - orná pôda vo výmere 1291 m2, parc. č. 5702/3 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 491 m2, parc. č. 5735 - trvalé trávne porasty vo výmere 41 m2, parc.. č. 5740/2 - orná pôda vo výmere 14 m2, parc. č. 5751 - orná pôda vo výmere 174 m2 a parc. č. 5756 - orná pôda vo výmere 651 m2 a sklad priadze súp. č. XXX postavený na parc. č. 5718/23, zapísané na LV č. XXXX, každému v podiele 1/2, nehnuteľnosť nachádzajúca sa v obci S., k.ú. S., a to pozemok parcela reg. E, parc. č. 5738/2 - orná pôda vo výmere 42 m2, zapísaný na LV č. XXXX, každému v podiele 2/6, nehnuteľnosti nachádzajúce sa v obci S., k.ú. S., a to pozemky parcely reg. C parc. č. 1800 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 32 m2, parc. č. 1801 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 32 m2 a parc. č. 1802 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 72 m2, zapísané na LV č. XXXX, každému v podiele 1/2 a nehnuteľnosť nachádzajúca sa v obci S., k.ú. S., a to pozemok parcela reg. E, parc. č. 5739 - orná pôda vo výmere 39 m2, zapísaný na LV č. XXXX, každému v podiele 1/5, v celkovej hodnote 10 000 eur. Žalovanému súd uložil zaplatiť žalobkyni titulom finančného vyrovnania sumu 27.330,03 eur, a to do troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Žalobkyni a žalovanému súd uložil nahradiť trovy konania štátu v rozsahu 100%, každému v 1/2-ici. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 143, § 148 ods. 1, § 149 ods. 1 až 5, § 150 Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako „OZ“), keď na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba o vyporiadanie BSM bola podaná dôvodne. Manželstvo žalobkyne a žalovaného uzavreté dňa 20.09.1975 bolo rozsudkom Okresného súdu Senica sp. zn. 3C/7/2004 právoplatne rozvedené dňa 30.06.2006. Týmto dňom zaniklo i BSM sporových strán. Keďže neprišlo k vyporiadaniu BSM dohodou strán, podala žalobkyňa v zákonnej trojročnej lehote návrh na vyporiadanie BSM súdnou cestou. Predmetom vyporiadania je všetko, čo do BSM patrilo a čo existovalo ku dňu jeho zániku. V prvom rade bolo teda potrebné zistiť, ktoré veci patrili do BSM ku dňu 30.06.2006 a následne zistiť hodnotu týchto vecí. V danom prípade bolo preukázané, že do BSM patrili nehnuteľnosti (rodinné domy, sklad a pozemky), hnuteľné veci, konkrétne veci tvoriace zariadenie bytu, hudobná aparatúra, osobné motorové vozidlo Škoda Felícia, finančné prostriedky na účte žalobcu a žalovanej ku dňu zániku manželstva, obchodný podiel žalovaného, pohľadávky z pôžičiek tak, ako je uvedené vyššie. Čo sa týka nehnuteľností patriacich do BSM, po uplynutí troch rokov od právoplatnosti rozvodu manželstva sporových strán prišlo v dôsledku nesprávneho postupu katastrálneho úradu zmene zápisu vlastníckeho práva, kedy napriek prebiehajúcemu konaniu o vyporiadanie BSM katastrálny úrad zapísal nehnuteľnosti patriace do BSM do podielového spoluvlastníctva sporových strán. Následne v prípade niektorých nehnuteľností prišlo zo strany žalobkyne k ich ďalšiemu prevodu. Keďže však podanie žaloby o vyporiadanie BSM súdnou cestou má za následok prerušenie behu hmotnoprávnej trojročnej lehoty, nemohla nastať zákonná fikcia vyporiadania BSM ex lege. Preto je treba vychádzať z toho, že bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností sú naďalej žalobkyňa a žalovaný. Sporové strany sa aj na základe výsledkov znaleckého dokazovania zhodli na mase aj cene nehnuteľností, a to tak, že do BSM patria nehnuteľnosti nachádzajúce sa v obci S., zapísané na LV č. XXX v 1/1, na LV č. XXX, na LV č. XXXX v 1/1, na LV č. XXXX v 1/1, na LV č. XXXX v 1/3-ine, na LV č. XXXX v 2/3-inách, na LV č. XXXX v 1/1, na LV č. XXXX v 2/5-inách. Strany sa zhodli na tom, že hodnota nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX a 164 je 10 822 eur, tak ako to uviedol znalec Ing. Lasica. Strany sa ďalej zhodli, že hodnota nehnuteľností zapísaných na LV XXXX, a to rodinného domu súp.č. XXX a parc. č. 1414/1 je 67.700 eur, tak ako to uviedol znalec Ing. Nečas a správnosť jeho postupu pri ohodnotení uvedených nehnuteľností potvrdil aj znalecký ústav. Pokiaľ ide o nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, okrem rodinného domu a parc. č. 1414/1, nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, na LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX a LV č. XXXX, tu sa sporové strany zhodli na hodnote 10.000 eur za všetky. Strany sa tiež zhodli na prikázaní rodinného domu súp. č. XXX spolu s pozemkom č. 1414/1 žalovanému. Žalovaný rodinný dom aj obýva, žalobkyňa žije v Rakúsku, preto súd prikázala uvedené nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalovaného. Žalobkyni prikázal druhý rodinný dom s pozemkami patriaci do BSM. Napriek tomu, že o rodinný dom súp. č. XXX prejavil záujem aj žalovaný, súd tento prikázal žalobkyni, za účelom spravodlivého rozdelenia rodinných domov patriacich do BSM. Ohľadom ostatných nehnuteľností sa strany zhodli, aby tieto prikázané do podielového spoluvlastníctva strán, každému v rovnakom diele, preto súd stranám vyhovel. Rodinné domy nachádzajúce sa v S., zapísané na LV XXX a XXX sú výlučným vlastníctvom žalobkyne, ktorá ich nadobudla darom od svojej dcéry O.. Nakoľko nebolo preukázané tvrdenie žalovaného, že tieto patria do BSM, naopak, bolo preukázané, že tieto nehnuteľnosti nadobudla do svojho vlastníctva dcéra sporových strán za prostriedky
poskytnuté jej sporovými stranami, pričom sa nejednalo o pôžičku, súd s uvedenými nehnuteľnosťami v rámci vyporiadania BSM neuvažoval. Napriek tomu, že žalovaný tvrdil, že sa jednalo o formálny zápis ich dcéry ako vlastníčky nehnuteľností, sám uviedol, že mal v pláne nehnuteľnosti ponechať vo vlastníctve dcéry. Nájomné, ktoré strany poberali z prenájmu týchto domov so súhlasom dcéry, ako aj z domu súp. č. XXX, strany napokon nežiadali vyporiadať v rámci BSM. Žalobkyňa zahrnula do BSM aj pohľadávky z viacerých vyššie uvedených pôžičiek, z nich existenciu niektorých žalovaný aj potvrdil, no v priebehu konania obe strany dohodli a zhodne uviedli, že pôžičky vzhľadom na ich premlčanie nežiadajú vyporiadavať. Žalobkyňa uviedla, že do BSM patrí aj hudobná aparatúra, konkrétne gitara Ibanez Artist AR 10 DAV s kufrom za 19 000 Sk, boxy BS Acustic 15/3/200W, Mix PEAVY MX 1200 s kufrom, mikrofóny Monacr za ECM 100 a GAS 530. Žalobkyňa navrhla pri týchto veciach uvažovať s cenou, za akú tieto veci inzeroval žalovaný v roku vo februári 2007.Napriek tomu, že žalovaný s týmto nesúhlasil, súd s týmito cenami pre účely vyporiadania BSM uvažuje, nakoľko sú to ceny stanovené samotným žalovaným. Žalovaný uviedol, že veci sa mu nepodarilo predať. Tvrdenie žalovaného, že inzerát nebol uverejnený, považuje súd za účelové tvrdenie žalovaného, navyše, uvedené nie je podstatné pre stanovenie hodnoty hudobnej aparatúry. Treba však zobrať do úvahy skutočnosť, že gitara Ibanez, ako uviedol žalovaný, bola zakúpená za peniaze získané predajom iných gitár, ktoré žalovaný kúpil za peniaze darované mu matkou, čo potvrdila aj žalobkyňa. Preto gitara do BSM nepatrí, patrí do výlučného vlastníctva žalovaného. Do BSM patria len Boxy BS Acoustic ohodnotené na účely inzercie v roku 2007 žalovaným na sumu 6.000 Sk (199,16 eur), (tvrdenie, že boli zakúpené matkou žalovaného, preukázané nebolo), Mix Peavy MX 1200 s kufrom za 19.000 Sk (630,68 eur) (tvrdenie žalovaného, že tento bol zakúpený počas manželstva za peniaze získané predajom 2 ks zosilňovačov, z toho jeden bol zakúpený matkou žalovaného a druhý za slobodna žalovaný nepreukázal), mikrofóny Monacr ECM 100 za 990 Sk (32,86 eur) a mikrofón GAS 530 za 890 Sk (29,54 eur) (tvrdenie, že mikrofóny zakúpila firma Elteko pre zákazku ozvučenia firmou, žalovaný nepreukázal. Celkovo teda hodnota hudobnej aparatúry patriacej do BSM v čase rozvodu manželstva podľa ocenenia samotným žalovaným bola 892,24 eur. Žalovaný uviedol, že hudobnú aparatúru si kúpil asi pred 35 rokmi, postupne je predal a kúpil novšiu, aparatúra mala v dobe rozvodu hodnotu 25.000 Sk (663 eur), uvedené tvrdenie však ničím nepodložil. Hudobnú aparatúra patriaca do BSM v hodnote 892,24 eur bola prikázaná žalovanému, ktorý uvedené veci používa. Do BSM patrili aj peňažné prostriedky na účtoch sporových strán ku dňu zániku manželstva. V. V. ako živnostník mal k 30.10.2006 peniaze v hodnote 30.000 Sk (995,81 eur). Žalobkyňa ako živnostníčka mala k 30.10.2006 peniaze v hodnote 5.568 Sk (184,80 eur). S uvedenými sumami súd uvažoval v rámci širšieho vyporiadania, nakoľko každý z účastníkov si uvedenú sumu po rozvode manželstva ponechal. Čo sa týka iných finančných prostriedkov sporových strán v čase rozvodu manželstva, ich existencia preukázaná nebola. Žalovaný mal účty ako fyzická osoba v W. sporiteľni, ako právnická osoba vo B., suma na účte vo B. bola zohľadnená pri ocenení obchodného podielu vo firme Elteko. Žalobkyňa v priebehu konania uviedla, že existenciou účtov žalovaného v S. banke O. a v E. W. O. si nie je istá, navrhla ich do masy BSM nezahrňovať. Pokiaľ ide účty žalobkyne, taktiež sa nepodarilo preukázať iné finančné prostriedky, než tie, ktoré boli zohľadnené v rámci znaleckého posudku. Účet vo B. Z. bol v roku 2005 zrušený. Suma 4.222 eur vložená do tejto banky bola použitá na náklady spojené s pracovným povolením a pre potreby detí, teda ku dňu rozvodu manželstva neexistovala, bola spotrebovaná za trvania manželstva, pritom nie na vec vo výlučnom vlastníctve žalobkyne. Potvrdením od E. W. mal súd preukázané, že ku dňu zániku manželstva žalobkyňa nebola vedená v databáze tejto banky. B. C. oznámila súdu, že medzi žalobkyňou a bankou nebol žiaden obchodný vzťah. A. O. súdu oznámila, že nie je v žiadnom obchodnom vzťahu so žalobkyňou a vzhľadom k sedemročnej archivačnej dobe nemá o nej žiadne informácie. Príjmy žalobkyne zo zamestnania v Rakúsku, kde podľa žalovaného od mája 2004 pracovala ako zdravotná sestra, zisky z podnikania v Rakúsku a z agentúry na zamestnávanie ošetrovateliek neboli preukázané, žalovaný bližšie nešpecifikoval zdroj týchto príjmov a nenavrhol dôkazy na ich preukázanie. Preto s nimi súd pri vyporiadaní BSM nemohol uvažovať. Obchodný podiel v spoločnosti Elteko, s.r.o., ktorý v čase zániku manželstva patril do BSM strán a ocenený bol na sumu 0 eur, pretože spoločnosť vykazovala vyššiu hodnotu záväzkov ako hodnotu vlastného majetku. Obchodný podiel bol po zániku manželstva v priebehu konania o vyporiadanie BSM prevedený žalovaným na iný subjekt, a to bezodplatne. Žalobkyňa voči tomuto prevodu nič nenamietala. Súd má teda za to, že išlo o platnú dispozíciu majetkom patriacim do BSM, avšak obchodný podiel už nemožno zahrnúť do BSM a v zmysle platnej právnej judikatúry treba vyporiadať sumu získanú týmto prevodom. Keďže obchodný podiel bol prevedený bezodplatne, nemal tento majetok na určenie veľkosti podielov pripadajúcich na každú strán a vyčíslenie vyrovnacieho podielu žiaden dopad. Znaleckým posudkom vypracovaným za účelom zistenia hodnoty obchodného podielu zistené, spoločnosť vykazovala vysoké záväzky voči spoločníkom, v roku 2006 až 93%. Ako
sa v znaleckom posudku uvádza, jediným spoločníkom spoločnosti Elteko bol žalovaný, jedná sa o záväzky voči nemu, resp. s opačným vymedzením, o pohľadávku žalovaného voči spoločnosti Elteko. Pohľadávka žalovaného vznikla počas trvania manželstva, avšak skutočnosť, že táto patrí do BSM, preukázaná nebola. Zo znaleckého posudku nie je zrejmé, akým spôsobom pohľadávka vznikla, nebolo preukázané, že by peniaze spoločnosti poskytol žalovaný z prostriedkov patriacich do BSM. Preto súd s uvedeným majetkovým právom v rámci vyporiadania BSM neuvažoval. K žiadosti žalobkyne o vyplatenie polovice sumy od žalovaného treba uviesť, že úhradu pohľadávky nemožno požadovať od spoločníkov spoločnosti. Žalovaný uviedol, že finančné prostriedky si musel požičať od otca. Tvrdil, že od otca si požičal peniaze vo výške 2.000.000 Sk (66 387,83 eur), peniaze sa v priebehu rokov od Elteko nevymáhali, pohľadávka bola premlčaná, a preto ani pri dedičskom konaní po úmrtí otca žalovaného nebola táto pohľadávka prejednaná v dedičstve. Zmluva o pôžičke doložená žalovaným je bez overených podpisov, peniaze mali byť odovzdané v hotovosti, doklad o ich odovzdaní a prevzatí teda neexistuje, navyše v zmluve je ako meno veriteľa uvedené V. V., pričom otec žalovaného sa volal E. V.. Žalobkyňa zmluvu namietala, uviedla, že je možné, že zmluva bola vypracovaná so spätným dátumom. Keďže zmluva neobsahuje overené podpisy, čo je vzhľadom k výške sumy neobvyklé, taktiež nebolo žiadnym spôsobom preukázané, či peniaze boli žalovanému skutočne poskytnuté, uvedený dlh má súd za nepreukázaný, a preto s ním v rámci vyporiadania BSM neuvažoval. Taktiež, ak by zmluva o pôžičke v čase smrti otca žalovaného existovala, bola by vzhľadom k výške sumy nepochybne prejednaná v rámci dedičského konania. Požičanie peňazí nepotvrdil ani brat žalovaného, ktorý síce niečo o pôžičke započul, ale či bola skutočne poskytnutá alebo v akej sume, to nevedel. Pokiaľ ide o skladové zásoby, tieto boli riešené v rámci znaleckého posudku stanovujúceho hodnotu obchodného podielu. Akékoľvek skladové zásoby boli majetkom spoločnosti Elteko, preto nie je možné uvažovať s ich vyporiadaním v rámci BSM. To isté platí o mini bagri a prívesnom vozíku za osobné vozidlo, o ktorých žalovaný tvrdil, že patria do majetku spoločnosti Elteko, čo žalobkyňa nenamietala. Skutočnosť, že nákladný príves za osobné auto kupovala firma Elteko, mal súd preukázané aj faktúrou č. 25/200. Preto tieto veci súd nevyporiadaval v rámci BSM. Žalobkyňa žiadala v rámci BSM vyporiadať vozidlo Škoda Octavia Classic, žiadala toto prikázať do jej výlučného vlastníctva. Tvrdila, že uvedené vozidlo kúpila za peniaze sčasti darované jej matkou (9 958,17 eur), sčasti požičané od sestry (4 979,08 eur). Zmluva o pôžičke, ktorú doložila, a ktorá mala byť spísaná v roku 2003, bola notárom overená až 13.10.2006. Žalobkyňa predložila tiež čestné prehlásenie svojej sestry X. O., v ktorom sestra žalobkyne uvádza, že im matka dňa 24.12.1998 každej darovala 300.000 Sk. Okrem toho doložila potvrdenie o vrátení finančných prostriedkov zo dňa 03.05.2010, v ktorom sa uvádza že prvá splátka vo výške 2.000 eur bola uhradená v roku 2009 a druhá vo výške 3.000 eur dňa 01.05.2010. Žalovaný toto poprel, uviedol, že ani matka žalobkyne, ani jej sestra nemali finančné prostriedky v takejto výške, čo doložil dedičským rozhodnutím po manželovi matky žalobkyne, ktorá nezdedila žiadne veci vyššej hodnoty, taktiež dokladom o výške dôchodku matky žalobkyne cca 123 eur. Uviedol, že matka žalobkyne bývala niekoľko rokov u nich, v jej dome nič nezostalo. Poprel tak aj tvrdenie žalobkyne, že jej matka mala peniaze schované vo vankúši vo svojom dome. Navyše matka žalobkyne podľa žalovaného na tom nebola dobre ani fyzicky (bola obézna), ani psychicky, nikam nechodievala. Nedôveryhodne vyznel tiež žalobkyňou opísaný spôsob odovzdania peňazí jej matkou, kedy podľa žalobkyne jej matka mal prísť na oslavu bližšie neurčeného jubilea aj s vankúšom, v ktorom mali byť peniaze a tieto následne odovzdať jej a sestre. Podľa dátumu na zmluve pritom malo ísť o Štedrý deň. Doložené doklady považuje súd aj vzhľadom k dátumu overenia u notára za nedôveryhodné, žalobkyňa nepreukázala ani odovzdanie peňazí, ani skutočnosť, či jej matka a sestra uvádzanou sumou peňazí disponovali, ani z akých zdrojov tieto financie mali. Tvrdenia žalobkyne ohľadom finančných prostriedkov na kúpu vozidla Škoda Octavia Classic súd považuje za účelové, s cieľom získať vozidlo patriace do majetku spoločnosti Elteko a preto s týmto vozidlom v rámci vyporiadania BSM neuvažoval. Navyše, z technického preukazu vozidla Škoda Octavia ev. č. SE 080 AP je zrejmé, že ako držiteľ vozidla bola zapísaná firma Elteko s.r.o., čo žalobkyňa nepoprela. Nie je pritom podstatné, či žalobkyňa podpisovala pokladničný blok. Faktúra za osobné motorové vozidlo Škoda Octavia 1,4 16V rok výroby 2003 bola vystavená príjemcovi Elteko s.r.o.. Žalovaný nepoprel, že žalobkyňa platila platby súvisiace s vozidlom počas používania tohto vozidla, keď si zobrala bez súhlasu spoločnosti do Rakúska. Žalobkyňa tiež uviedla, že do BSM patrí preplatok na poistnom. K tomuto súd uvádza, že tu sa jedná o nároky, ktoré možno uplatňovať proti spoločnosti Elteko, nakoľko vozidlo patrilo spoločnosti. Nejde o nároky spadajúce do BSM. Predmetné vozidlo predala firma Elteko žalovanému ako živnostníkovi dňa 20.04.2015. Žalovaný pôvodne navrhoval v rámci BSM vyporiadať šperky a cennosti. V priebehu konania sa strany dohodli a zhodne uviedli, že nežiadajú vyporiadať šperky a cennosti, preto s nimi súd v rámci vyporiadania BSM neuvažoval. To isté platí o soláriu a zariadení kozmetického salónu, ktoré taktiež žalovaný pôvodne navrhol vyporiadať,
v priebehu konania uviedol, že tieto vyporiadať nežiada, preto tieto súd v rámci vyporiadania BSM neriešil. Žalobkyňa žiadala vyporiadať peniaze utŕžené žalovaným za predaj pozemku parc. č. 5718/72, zapísaného na LV č. XXXX pre obec S. predaných spoločnosti AXU FIN. Z kúpnej zmluvy pritom vyplýva, že žalovaný bol výlučným vlastníkom pozemkov a v prehlásení podpísanom žalobkyňou dňa 08.12.1999 táto potvrdila, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX nadobudol žalovaný z prostriedkov nepatriacich do BSM. Tvrdenie, že pozemok nepatril výlučne žalovanému a že žalovaný žalobkyňu donútil podpísať papier, že tento pozemok nepatrí do BSM, sa jej však žiadnym spôsobom nepodarilo preukázať. Preto uvedené finančné prostriedky nadobudnuté za predaj pozemku nespadajú do BSM. Z tohto dôvodu súd neriešil ani to, čo sa ďalej stalo s uvedenými finančnými prostriedkami, ak by bolo pravdou, že ich žalobkyňa neoprávnene zobrala synovi, jednalo sa o vzťahy medzi ňou a synom, nie o nároky spadajúce do BSM. Pokiaľ ide o sumu 21.910 Sk (727,27 eur) získanú za predaj pozemku 5718/52 Ing. X. B. na základe kúpnej zmluvy zo dňa 03.07.2020, žalobkyňa žiadala vyporiadať aj túto sumu, nakoľko ju prevzal žalovaný. Žalovaný uviedol, že suma bola použitá na nákup nehnuteľností a ďalšie investície, ktoré nie je schopný špecifikovať. Keďže nebolo preukázané, a ani žalobkyňou tvrdené, že by peniaze boli použité na vec vo výlučnom vlastníctve žalovaného, súd s uvedenou sumou pri vyporiadaní BSM neuvažoval. Žalobkyňa aj žalovaný taktiež zhodne uviedli, že pokiaľ ide o hnuteľné veci tvoriace zariadenie domácnosti, o týchto sa dohodli a nežiadajú ich vyporiadavať. Preto súd veci tvoriace zariadenie domácnosti v rámci vyporiadania BSM neriešil. Pokiaľ ide o osobné motorové vozidlá spísané v žalobe, všetky okrem Škody Felície boli podľa vyjadrenia žalovaného zakúpené firmou Elteko, boli teda ohodnotené v rámci zisťovania ceny obchodného podielu. Tieto netvoria masu BSM. Do BSM patrilo vozidlo Škoda Felicia Combi ŠPZ SE 382 AF, kúpil ho žalovaný ako živnostník, v roku 2013 bolo predané za sumu 300 eur, čo bolo zdokladované kúpnou zmluvou zo dňa 18.10.2013. Žalovaná uvedenú sumu namietala, zmluvu považovala za účelovo vytvorenú, no svoje tvrdenie, že hodnota vozidla bola 600 eur, žiadnym spôsobom nepreukázala, nenavrhla žiaden dôkaz. Súd považoval sumu 300 eur za preukázanú, a keďže peniaze za vec patriacu do BSM prevzal žalobca, s touto sumou súd uvažoval v rámci širšieho vyporiadania. Pokiaľ ide o osobné motorové vozidlo Škoda Fabia Combi, ktoré bolo žalobkyňou zakúpené v období, keď so žalovaným spolu nežili, uvedené vozidlo bolo zakúpené na leasing, a teda nebolo vo vlastníctve žalobkyne v čase rozvodu manželstva. Vozidlo nadobudla žalobkyňa do vlastníctva až po rozvode manželstva. Nakoľko však bolo splácané z účtu žalobkyne počas manželstva, na splátky boli použité prostriedky z BSM, a je preto potrebné s týmito uvažovať v rámci širšieho vyporiadania. Do rozvodu manželstva žalobkyňa preukázateľne uhradila leasingovej spoločnosti sumu 335.484,10 Sk (11.136,03 eur), t.j. prvá splátka vo výške 130.577,50 Sk (4.334,37 eur) plus 18 splátok po 11.383,70 (369,64 eur) za obdobie od 5/2005 do 12/2005 a od 1/2006 do 10/2006. Z tejto sumy však priateľ žalobkyne Z. W. žalobkyni poskytol sumu 4.200 eur, tak ako to vyplýva z písomných prehlásení osôb U. F. a A. W., ktoré žalovaný nespochybnil a ďalej preukázateľne zaplatil sumu 90.825,52 Sk (3.014,85 eur), čo je zrejmé z výpisov z účtu žalobkyne. Po odrátaní peňazí poskytnutých na kúpu vozidla od Z. W. vo výške 7.214,85 eur od celkovej sumy zaplatenej žalobkyňou na splátkach do rozvodu manželstva vo výške 11.136,03 eur, teda treba v rámci BSM uvažovať so sumou 3.921,18 eur (11.136,03 - 7.214,85), ktorú vynaložila žalobkyňa zo spoločných prostriedkov na vec v jej výlučnom vlastníctve. Tvrdenie, že žalovaný použil peniaze usporené pred manželstvom na stavbu rodinného domu č. XXX, žalovaný nepreukázal. Nedoložil žiadne doklady preukazujúce použitie usporených peňazí práve na stavbu domu. Navyše, nepreukázal ani výšku nasporených prostriedkov. Žalovaná pripustila, že mal nasporených 65.000 Kčs. Aj ona do manželstva priniesla nasporené peniaze vo výške 25.000 Kčs, čo žalovaný nepoprel. Skutočnosť, že tieto peniaze mali strany k dispozícii v čase stavby domu, nepreukázali. Na dom si zobrali pôžičku. Z uvedených dôvodov súd s týmito peniazmi v rámci širšieho vyporiadania neuvažoval. Žalovaný požadoval v rámci širšieho vyporiadania vyporiadať aj sumu 110.000 Kčs, ktorú podľa jeho tvrdenia dostal od otca. Uvedené dokladoval písankou, do ktorej si rodičia zapisovali výdavky. Uviedol, že v písanke sú na druhom liste údaje zapísané jeho matkou a na treťom liste jeho otcom, všetko sú to sumy vynaložené jeho rodičmi na stavbu rodinného domu súp. č. XXX. Uviedol tiež, že nevie preukázať, že sa jedná o dary rodičov poskytnuté výlučne jemu. Poukazoval na nadpis na písanke „Výdavky na V. stavbu“. Žalobkyňa mala vedomosť o tom, že matka žalovaného si zapisovala všetky výdavky, aby spravodlivo prispela obom svojim synom. Nepoprela, že rodičia žalovaného prispievali na stavbu domu, uviedla, že otec žalovaného kúpil drevo a škridlu na strechu, aj okná, ale uvedené nebol dar žalovanému, ale obom stranám a ich deťom. Nákup nejakého materiálu na stavbu potvrdil aj brat žalovaného. Svokrovci podľa žalobkyne ale nikdy nepovedali, že peniaze dávajú len žalovanému. Nijako to nekomentovali, kúpili tie veci stranám ako manželom. Žalovaný sa snažil dar preukázať čestným prehlásením svojej tety V. B., podľa vyjadrenia ktorej peniaze na stavbu rodinného domu poskytli žalovaného rodičia len jemu, ako kompenzáciu za to, že druhému synovi platili štúdium,
a že rodičia žalovaného vždy tvrdili, že peniaze dávajú výlučne žalovanému, žalobkyňu nikdy v obľube nemali. Žalobkyňa toto poprela. Uvedený dôkaz súd vyhodnotil ako účelový, od príbuzného žalovaného snažiaceho sa pomôcť synovcovi v rámci súdneho konania, nepostačujúci na to, aby peniaze poskytnuté rodičmi žalovaného súd posúdil ako dar výlučne žalovanému. Hodnoverným dôkazom by bola písomná darovacia zmluva s overenými podpismi zmluvných strán a dokladom preukazujúcim poskytnutie peňazí. Navyše, v písanke sú uvedené rôzne iné účely, nesúvisiace so stavbou domu, ako napr. daň za auto, na koberec, za vypracovanie koží... Poznámky sú pomerne nečitateľné, nie je teda možné vyhodnotiť, či stranám bola skutočne poskytnutá suma 110.000 Kčs. Aj sám žalovaný uvedenú sumu uvádzal v priebehu konania rôzne, raz 110.000 Kčs, inokedy 140.000 Kčs. Žalobkyňa navrhla vyporiadať aj náklady na rekonštrukciu domu súp. č. XX, no vzhľadom k tomu, že rekonštrukciu robila a financovala spoločnosť Elteko, všetky peniaze išli z firmy Elteko, ako uviedol žalovaný, uvedené takisto nespadá do BSM. Táto skutočnosť bola preukázaná aj znaleckým posudkom v znaleckého ústavu pri oceňovaní majetku spoločnosti Elteko, z ktorého vyplýva, že nákupy niektorého stavebného materiálu na opravu rodinného domu súp. č. XX mala v účtovníctve zahrnuté firma Elteko. Žalobkyňa uvedené nepoprela. Firma Elteko dom rekonštruovala, v tomto rodinnom dome mala firma Elteko skladové zásoby a žalobkyňa tu mala kozmetický a masážny salón. V zmysle nájomnej zmluvy uzavretej dňa 01.10.2000 medzi spoločnosťou Elteko a žalobkyňou bola výška nájomného 1 Sk mesačne. Z toho dôvodu uvedené náklady nepatria do BSM. V súčasnosti patrí dom žalovanému, ktorý vyplatil svojho brata. Dane, poistenie domácnosti, poistenie domu a rôzne ďalšie poplatky spojené s užívaním rodinného domu súp. č. XXX, hradené žalovaným po rozvode manželstva, nie sú predmetom BSM, nakoľko BSM zaniklo dňom právoplatnosti rozvodu manželstva. Ak aj požadoval vyporiadať niektoré poplatky hradené za trvania manželstva, tieto nepreukázal, preto nie sú predmetom vyporiadania BSM. sporových strán. Navyše žalovaný uviedol, že poplatky uhrádzal aj z nájomného za nehnuteľnosti patriace do BSM. Peniaze vo výške 14.000 Sk (464,71 eur) žalobkyňa zobrala, uviedla, že boli použité na domácnosť. Žalovaný uviedol, že tieto peniaze patrili spoločnosti Elteko. Patria teda do majetku spoločnosti Elteko a preto nemôžu byť predmetom vyporiadania BSM. Platba za založenie s.r.o. do BSM nespadá, dôsledkom skutočnosti, že tento poplatok bol hradený z prostriedkov patriacich do BSM, je len to, že v rámci vyporiadania BSM za vyporiadava aj obchodný podiel v spoločnosti. Peniaze investované na burze za trvania manželstva, o ktoré sporové strany prišli, boli investované s vedomím oboch sporových strán, žalobkyňa nepreukázala, žeby tak žalovaný urobil bez jej vedomia či súhlasu, preto nie je dôvod sa uvedenou sumou zaoberať v rámci vyporiadania BSM. Tvrdenie, že žalobkyňa na rodinný dom žalovaného zakúpila lamelové žalúzie v hodnote 3.700 eur, nebola preukázaná. K návrhu žalovaného, aby sa žalobkyňa podieľala na nákladoch za vymáhanie pôžičky od pani Y. W. vo výške 5.190,66 eur, súd uvádza, že žalovaný nepreukázal, žeby tieto náklady platil zo svojich výlučných prostriedkov. Ak by sa jednalo o náklady vzniknuté po zániku manželstva, tieto do BSM nepatria. Preto s uvedenou sumu súd pri vyporiadaní BSM neuvažoval. Žalobkyňa z majetku patriaceho do BSM nadobúda nehnuteľnosti v hodnote 10.822 eur. V rámci širšieho vyporiadania má právo na vyplatenie polovice zo sumy finančných prostriedkov z účtu žalobcu ku dňu zániku manželstva, teda polovice zo sumy 995,81 eur, t.j. 497,90 eur. Žalovaný z majetku patriaceho do BSM nadobúda nehnuteľnosti v hodnote 67.700 eur a hnuteľné veci v hodnote 892,24 eur (hudobná aparatúra), celkovo teda veci v hodnote 68.592,24 eur. V rámci širšieho vyporiadania má právo na náhradu polovice sumy z finančných prostriedkov z účtu žalobkyne ku dňu zániku manželstva, teda polovice zo sumy 184,80 eur, t.j. 92,40 eur a polovice sumy z finančných prostriedkov patriacich do BSM, ktoré žalobkyňa použila na nákup vlastného osobného motorového, teda polovice zo sumy 3.921,18 eur, t.j. 1.960,59 eur. Nehnuteľnosti v hodnote 10.000 eur, prikázané do podielového spoluvlastníctva sporových strán každému v rovnakom podiele, nemajú vplyv na výpočet vyrovnacieho podielu. Pri výpočte vyrovnacieho podielu súd vychádzal z toho, že podiely oboch strán sú rovnaké a postupoval nasledovne: 10.822 + 67.700 + 892,24 = 79.414,24 eur (t.j. hodnota nehnuteľností prikázaných do výlučného vlastníctva strán a hudobnej aparatúry), z toho polovica je 39.707,12 eur. Následne 68.592,24
- 39.707,12 = 28.885,12 eur (suma, ktorú by bol žalovaný povinný vyplatiť na vyrovnanie podielov) + 497,90 eur (polovica zo sumy peňazí na účte žalovaného ku dňu zániku BSM) - 92,40 eur (polovica zo sumy peňazí na účte žalobkyne ku dňu zániku BSM) - 1.960,59 eur (polovica financií vynaložených z BSM na kúpu vozidla žalobkyne) = 27.330,03 eur. Z výpočtu je zrejmé, že v rámci úplného vyporiadania je žalovaný povinný na vyrovnanie podielov zaplatiť žalobkyni sumu 27.330,03 eur. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. Vzhľadom k výške vyrovnacieho podielu poskytol súd žalovanému na jeho zaplatenie trojmesačnú lehotu. O trovách konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 2 CSP s tým, že pri vyporiadaní BSM súd nie je návrhmi strán konania viazaný a keďže podiely oboch účastníkov sú v zmysle rozhodnutia súdu rovnaké, má súd za to, že aj procesný úspech účastníkov je rovnakého rozsahu, a preto náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov nepriznal.
Vo výroku rozsudku bolo potrebné rozhodnúť tiež o náhrade trov štátu, spočívajúcich vo vyplatení znalečného za podané znalecké posudky. Vo výroku rozsudku súd rozhodol len o nároku na náhradu trov konania, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý navrhol napadnutý rozsudok zmeniť tak, že do jeho výlučného vlastníctva budú prikázané nehnuteľnosti v bode 1. rozsudku a žalovanému bude uložené zaplatiť žalobkyni titulom finančného vyrovnania sumu 34.801,50 eur. O nároku štátu na náhradu trov konania žiadal rozhodnúť tak, že žalobkyňa bude povinná zaplatiť trovy štátu v rozsahu 100% a o nároku na náhradu trov konania strán žiadal rozhodnúť tak, že žalobkyňa mu bude povinná zaplatiť náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania. Uviedol, že žalobkyňa sa na pojednávaní dňa 24.06.2019 vyjadrila, že ona nemá záujem o nehnuteľnosti uvedené v bode 1. rozsudku a súhlasí s tým, aby tieto boli prikázané do jeho výlučného vlastníctva. On sa vtedy jednoznačne vyjadril, že o uvedené nehnuteľnosti záujem má. Čo sa týkalo hudobnej aparatúry, poukázal na to, že od začiatku tvrdil, že uvedená aparatúra netvorí BSM účastníkov konania. Poukazoval jednak na skutočnosť, že pôvodná aparatúra, ktorú vlastnil ešte pred uzatvorením manželstva, bola zakúpená z jeho výlučných prostriedkov a prostriedkov jeho matky. Mal za to, že v priebehu konania preukázal písomným čestným prehlásením svojho brata E. V. zo dňa 15.01.2009 nákup zosilňovača a dvoch reproboxov pred uzatvorením manželstva a v neposlednom rade aj sama žalobkyňa potvrdila, že aparatúru mal vo vlastníctve žalovaný pred uzatvorením manželstva, pričom časť tejto aparatúry predal a túto doplnil za takto získané výlučné prostriedky. Žalobkyňa pri aparatúre navrhla uvažovať s ich cenou, ktorou mala byť cena, za ktorú on túto aparatúru vo februári 2007 inzeroval napriek tomu, že žalovaný s tým nesúhlasil, pričom poukázal na skutočnosť, že tieto veci nakoniec nepredal a inzerát nakoniec ani uverejnený nebol, čo však súd považoval za jeho účelové tvrdenie. Poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa predmetný inzerát (uverejnený v nejakom denníku) nedoložila ako dôkaz. Nestotožnil sa s právnym názorom súdu vymedzeným v bode 138 rozsudku a mal za to, že skutočnosť, že do manželstva vniesol sumu 74.000 Kčs dostatočne preukázal. Poukázal na to, že sama žalobkyňa potvrdila, že mal nasporené finančné prostriedky podľa nej v sume 65.000 Kčs (2.157,60 eur). Napriek tomu súd s týmito peniazmi v rámci širšieho vyporiadania neuvažoval. Rovnako mal za dostatočne zdokladované a preukázané finančné prostriedky v celkovej sume 110.000 Kčs (3.651,33 eur), ktoré podľa jeho názoru pri vyporiadaní BSM účastníkov konania mali byť zahrnuté ako jeho vnos. V otázke náhrady trov konania štátu poukázal na ust. § 253 ods. 1 CSP. Mal za to, že pokiaľ sa jedná o vypracovanie odborného vyjadrenia k otázke rozporov medzi dvoma znaleckými posudkami, on nenavrhoval vypracovať odborné vyjadrenie k spornej otázke a listom zo dňa 09.10.2010 uviedol, že netrvá na ďalšom znaleckom posudzovaní. Uvedené trovy preto zavinila žalobkyňa svojim postojom, a preto by ich mala v celom rozsahu znášať ona.
4. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadrila žalobkyňa, ktorá navrhla napadnutý rozsudok z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdiť a priznať jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Poukázala na to, že za účelom zistenia jej presného vyjadrenia sa prerušilo posledné pojednávanie a sudkyňa si nahrávku z pojednávania dňa 24.06.2019 vypočula a až následne zaujala stanovisko k veci. Protistrana do toho času nemala záujem o nehnuteľnosť špecifikovanú v bode 1. vôbec, a ani na ostatnom pojednávaní sa jasne nevyjadrila, že záujem má, toto urobila až na poslednom pojednávaní, čo považovala za ďalšiu nehospodárnosť v rámci konania trvajúceho dvanásť rokov. Ďalej uviedla, že v zmysle justičnej praxe, pokým sú dve nehnuteľnosti a jedna z nich je na bývanie, prisúdi sa do výlučného vlastníctva jednej strany, je praxou, že druhá nehnuteľnosť sa prisúdi druhej strane, pokým o túto nehnuteľnosť javí záujem. Vzhľadom na uvedené bola toho názoru, že v tomto bode súd rozhodol spravodlivo a správne. Čo sa týka bodov 2. a 3. odvolania ohľadne hudobnej aparatúry, poukázala na skutočnosť, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, že by aparatúru platil sám a zo svojich výlučných finančných prostriedkov, keďže sám priznal, že bola kupovaná počas manželstva. Uviedla, že je potrebné rozlišovať dve rozdielne aparatúry, pričom jedna bola zakúpená pred manželstvom a druhá počas trvania manželstva, pričom ona si nenárokuje tú pred manželstvom, ale len tú zakúpenú počas manželstva. Ďalej uviedla, že žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal vnos peňazí do manželstva, ani výšku sumy, ani na aké účely boli údajné peniaze použité. Mohli ich použiť len na svoje podnikanie, na svoje osobné výdavky, na výdavky rodiny a podobne, k čomu i pravdepodobne prišlo. Nejde o finančnú čiastku, ktorá by mala byť predmetom BSM, nakoľko tieto peniaze neboli ani na účte, nebol preukázaný ich pôvod, vlastne nebolo preukázané nič. Rovnaký názor mala i v otázke hotovosti v sume 110.000 Kčs na základe nejakej písanky. Čo sa týka trov konania štátu, vzhľadom na to, že súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania z dôvodu, že vyporiadanie dopadlo v pomere úspechu rovnako medzi stranami, je spravodlivé trovy rozdeliť medzi oboch účastníkov konania. Žalovaný vo viacerých prípadoch rozporoval skutočnosti, ktoré ona tvrdila, a preto mohla byť vec spravodlivo posúdená len na základe znaleckých posudkov. Bola toho názoru, že súd rozhodol v rámci možností spravodlivo, i keď morálne nesúhlasila s každým bodom rozsudku, ale po právnej stránke súd adekvátne, erudovane, obsahovo komplexne vyporiadal celú masu BSM. Poukázala na to, že po dvanástich rokoch sporu nie je možné, aby boli na sto percent spokojní s rozsudkom.
5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - strana sporu (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny.
6. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 4C/179/2009 je vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
7. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bolo bezpodielové spoluvlastníctvo strán vyporiadané tak, že do výlučného vlastníctva žalobkyne boli prikázané nehnuteľnosti v bode 1., do výlučného vlastníctva žalovaného boli prikázané nehnuteľnosti uvedené v bode 2. a hudobná aparatúra uvedená v bode 3., a do podielového spoluvlastníctva strán boli prikázané nehnuteľnosti uvedené v bodoch 4. až 9. Titulom finančného vyrovnania bolo žalovanému uložené zaplatiť žalobkyni sumu 27.330,03 eur do troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Rovnako predmetom odvolacieho prieskumu bol rozsudok i v závislých výrokoch o nároku na náhradu trov konania štátu a strán sporu.
8. Odvolateľ odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam [§ 365 ods. 1 písm. f) CSP]. Uvedený odvolací dôvod je daný, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. § 191 CSP, pretože súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo súd nezohľadnil rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo, alebo v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak, z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti je logický rozpor, alebo ktoré odporujú ust. § 195 až 210 CSP.
9. Zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadruje, že záver, ktorý si sudca urobí o pravdivosti, či nepravdivosti tvrdených skutočností, vzhľadom na poznatky získané z vykonaných dôkazov, je vecou vnútorného sudcovho presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Z tejto zásady vyplýva, že na nesprávnosť hodnotenia dôkazov možno usudzovať len zo spôsobu, akým súd hodnotenie vykonal. Ak nemožno v tomto smere vyčítať súdu žiadne pochybenia (napr. že výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá pravidlám logického myslenia, alebo že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli alebo opomenul rozhodné skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo), potom nie je ani možné polemizovať s jeho skutkovými závermi.
10. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatnených nárokov, a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu sa potom žiada dodať už len nasledovné:
11. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
12. Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.
13. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri ich uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV.ÚS 252/2004).
14. Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi (I.ÚS 50/2004).
15. Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo strany vyjadrovať k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov, resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá strana (I.ÚS 97/1997, II.ÚS 3/1997, II.ÚS 251/2003).
16. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie.
17. Za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov (§ 187 ods. 1 CSP). Dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd (§ 187 ods. 2 CSP). Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo (§ 191 ods. 2 CSP). Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak (§ 191 ods. 2 CSP).
18. Aj podľa názoru odvolacieho súdu zo strany žalovaného nedošlo k uneseniu dôkazného bremena svojich tvrdení ohľadne zaobstarania hudobnej aparatúry, pričom odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku. Rovnako za správny možno považovať postup súdu prvej inštancie, keď nehnuteľnosti uvedené v bode 1. výroku napadnutého rozsudku prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne, keď táto s takýmto postupom súhlasila a žalovaný o ne prejavil záujem až na poslednom pojednávaní pred súdom prvej inštancie. Súd prvej inštancie tiež správne posúdil otázku neunesenia dôkazného bremena tvrdení žalovaného v otázke vnosu finančných prostriedkov do manželstva, s čím sa podrobne vyporiadal v odôvodnení svojho rozsudku.
19. Za správne považoval odvolací súd i rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti nároku na náhradu trov konania strán, keď s prihliadnutím na to, že podiely oboch strán boli v zmysle rozhodnutia rovnaké, bolo dôvodným rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania v zmysle § 255 ods. 2 CSP a žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznať. V nadväznosti na uvedené bolo potom dôvodným o nároku na náhradu trov konania štátu rozhodnúť tak, že každá zo strán sa na týchto trovách podieľa v 1/2-ici, keď bolo v záujme oboch strán zistenie hodnoty vecí patriacich do BSM.
20. Ďalšie argumenty strán odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné, keď i podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzanými stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/2004, III.ÚS 209/2004, II.ÚS 200/2009 a pod.). Na ďalšiu argumentáciu strán, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie veci a zachádzajúcu do zbytočných podrobností, s ktorou sa už vyporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia prvoinštančný súd, teda odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
21. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.
22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
23. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).