Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26Sa-10-2019.pdf
PDF · 150.94 KB
Case nature
Area
Subarea
26Sa/10/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Dubcovou, v právnej veci žalobcu: U.. U. L., nar. X.X.XXXX, pobytom Q. XXXX/XX, XXX XX D. P., štátny občan SR, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava 1, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 27.12.2018
rozhodol:
Žalobu žalobcu z a m i e t a .
Žalovanému nárok na náhradu trov súdneho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 05.04.2019 doručenou na Krajský súd v Žiline dňa 12.04.2019 domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 27.12.2018, a to na nariadenom pojednávaní, súčasne s návrhom na spojenie súvisiacich žalôb v zmysle ust. § 65 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok, a to s konaním pod sp.zn. 28Sa/3/2019. Žalobca v žalobe poukázal na rozhodnutie žalovaného, ktoré mu bolo doručené dňa 14.2.2019, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 26.9.2018, v ktorom bolo oznámené žalobcovi, že od 1. januára 2018 naďalej žalobcovi patrí starobný dôchodok v sume určenej podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003. Žalobca k skutkovému stavu podanej žaloby uviedol, že jeho spor trvá už od roku 2014 a súčasný spor, ktorý vyvolal podanou žalobou, je popri pôvodnom spore iba sekundárny. V pôvodnom spore, t.j. ešte dňa 16.1.2014 požiadal žalovaného o prepočítanie a zvýšenie starobného dôchodku. Pôvodný starobný dôchodok bol žalobcovi priznaný rozhodnutím ešte zo dňa 29.7.2009. Žalovaný pôvodný starobný dôchodok zo dňa 29.7.2009 prepočítal, ale miesto zvýšenia došlo k jeho zníženiu, rozhodnutím zo dňa 16.10.2014. Zníženie sumy pôvodného starobného dôchodku zo sumy 503,20 Eur na sumu 329,80 Eur bolo nižšie o 173,40 Eur. Toto zníženie bolo podstatné, a to o 34,46 %, a preto žalobca podal návrh na jeho preskúmanie. O tomto návrhu bolo rozhodnuté Krajským súdom v Žiline rozhodnutím sp.zn. 25Sd/330/2014 zo dňa 30.4.2015, ktorým bolo rozhodnutie žalovaného potvrdené. Na základe odvolania ale Najvyšší súd SR rozsudkom sp.zn. 1So/62/2015 zo dňa 18.7.2017 zmenil rozsudok Krajského súdu v Žiline tak, že rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V novom konaní po rozhodnutí rozsudkom Najvyššieho súdu SR žalovaný rozhodnutím zo dňa 18.10.2017 zmenil odôvodnenie svojho rozhodnutia, avšak pôvodný výrok, a to zníženie starobného dôchodku z pôvodnej sumy na zníženú ponechal v platnosti. Opätovne aj proti tomuto rozhodnutiu žalobca podal odvolanie, o ktorom bolo rozhodnuté tak, že došlo k potvrdeniu pôvodného rozhodnutia zo dňa 18.10.2017. Z tohto dôvodu preto žalobca bol nútený podať správnu žalobu, o ktorej bude rozhodovať Krajský súd v Žiline pod sp.zn. 28Sa/3/2019. Podľa žalobcu rozhodnutie v tejto inej veci pod sp.zn. 28Sa/3/2019 bude podstatné aj pre tento spor. Pretože ide o súvisiace veci, žalobca navrhol spojenie oboch vecí v zmysle ust. § 65 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z..
2. Žalobca v žalobe po právnej stránke poukázal na ust. § 6 ods. 2 písm. c), § 199 ods. 1 písm. a), § 13 ods. 3, § 65 ods. 2, § 203 ods. 1, § 107 ods. 1 písm. a), d) zákona č. 162/2015 Z.z.. Podľa žalobcu žalovaný vo svojom rozhodnutí zo dňa 27.12.2018 uvádza množstvo odporujúcich údajov, a to že rozhodnutím z 18.10.2018 bola znížená suma starobného dôchodku od 12.11.2014, čím bol vykonaný rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1So/62/2015 zo dňa 18.7.2017. Suma bola znížená v súlade s prijatým právnym záverom NS SR z dôvodu vyhovenia žiadosti o zvýšenie sumy starobného dôchodku, pretože bolo zohľadnené obdobie služobného pomeru, získané zaradením do I. a II. kategórie funkcií. Žalovaný bez akéhokoľvek právneho dôvodu a hlavne v spore pod sp.zn. 28Sa/3/2019 ako aj vo všetkých predchádzajúcich rozhodnutiach stále zhodnocuje 28 rokov výsluhového dôchodku, ktoré žalobca nikdy neodslúžil. Ako nepochybne vyplýva z potvrdenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č. 83468 zo dňa 13.11.2013, založeného v hlavnom spore sp.zn. 28Sa/3/2019, neslúžil 28 rokov, ale iba 18 rokov, 8 mesiacov a 19 dní. Z tohto dôvodu požiadal o spojenie žaloby zo dňa 5.4.2019 so žalobou, ktorú bude prejednávať Krajský súd v Žiline pod sp.zn. 28Sa/3/2019 s tým, že všetky vyjadrenia a dôkazy sú uvedené v tejto žalobe, aby Krajský súd v Žiline tieto vyjadrenia a dôkazy použil aj v tejto žalobe. Žalobca žiadal vydať v tejto veci taký rozsudok, ktorý bude vychádzať z rozhodnutia 28Sa/3/2019.
3. K žalobe žalobcu sa vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 30.7.2019 (č.l. 11 spisu). Žalovaný uviedol, že žalobca v žalobe vzniesol obdobné námietky, ako v odvolaní a tiež vo všetkých jeho doterajších písomných vyjadreniach realizovaných aj v rámci konania vedeného pred Krajským súdom v Žiline pod sp.zn. 28Sa/3/2019 právoplatne skončeným rozsudkom z 11. júna 2019, preto žalovaný sa pridržiava doterajších dôvodov, o ktoré posúdenie dôchodkových nárokov žalobcu oprel a stotožňuje sa s názorom krajského súdu, ktorý bol vyjadrený v rozsudku pod sp.zn. 28Sa/3/2019. Pri určení sumy starobného dôchodku žalobcu, o ktorý požiadal žalobca neformálnou žiadosťou, žalovaný vychádzal z právoplatných rozhodnutí o priznaní starobného dôchodku a o zmene sumy starobného dôchodku, to znamená zo spoľahlivo preukázaného skutkového stavu platného v čase vydania týchto rozhodnutí. Podľa ust. § 293ds ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 184/2017 Z.z. starobný dôchodok sa na účely odsekov 1 až 7 považuje za priznaný v roku 2003, ak poistencovi, ktorý splnil podmienky nároku na starobný dôchodok podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 a k 31. decembru 2003, nebol nepretržite zamestnaný, vznikol nárok podľa § 259 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. a nárok na výplatu starobného dôchodku mu vznikol po 31. decembri 2003. Starobný dôchodok žalobcu podľa žalovaného sa v súlade s § 293ds ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 184/2017 Z.z. považoval za starobný dôchodok priznaný v roku 2003. V zmysle ust. § 293ds ods. 1 písm. p) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 184/2017 Z.z. sa suma starobného dôchodku určená podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 novo určí od 1. januára 2018, ak bol starobný dôchodok priznaný v roku 2003 z priemerného mesačného zárobku upraveného podľa § 293k ods. 3 a 4 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 310/2006 Z.z. v sume najmenej 4.337 Sk. Žalovaný uviedol, že suma starobného dôchodku žalobcu bola určená z priemerného mesačného zárobku 5.113 Sk. Žalobca splnil podmienky nároku na nové určenie sumy starobného dôchodku podľa ust. § 293ds zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 184/2017 Z.z.. Spôsobom podrobne popísaným v napadnutom rozhodnutí žalovaného, ktorý bol aplikovaný v súlade s platnými právnymi predpismi, bola suma starobného dôchodku žalobcu novo určená vo výške 268,00 Eur mesačne a keďže suma starobného dôchodku 268,00 Eur mesačne, novo určená podľa ust. § 293ds zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 184/2017 Z.z. je nižšia ako suma starobného dôchodku 345,10 Eur mesačne, vyplácaná žalobcovi k 31. decembru 2017 podľa platných právnych predpisov účinných do 31. decembra 2003, rozhodnutie žalovaného o tom, že žalobcovi naďalej patrí starobný dôchodok doposiaľ vyplácaný v sume 345,10 Eur mesačne, je správne a zákonné. Podľa žalovaného žalobou napadnuté rozhodnutie ako aj rozhodnutie Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 26.9.2018 vychádzajú z platných právnych predpisov o sociálnom poistení, z judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnenej v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú a súčasne sa vyjadril, že nežiada, aby vo veci bolo nariadené pojednávanie.
4. K vyjadreniu žalovaného zaslal vyjadrenie žalobca v podaní zo dňa 27.4.2021 (č.l. 27-28 spisu). Opätovne zdôraznil, že podaním tejto žaloby ide o pokračujúci spor od roku 2014. Skutkový stav uviedol v žalobe zo dňa 5.4.2019. Zdôraznil, že Najvyšší súd SR rozsudkom sp.zn. 1So/62/2015 zo dňa 18.7.2017 pôvodné rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 16.10.2014 v spojení so zmeneným rozhodnutím zo dňa 22.12.2014 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Žalobca navrhol,
aby sa krajský súd pred nariadením pojednávaním oboznámil nielen so spisom sp.zn. 28Sa/3/2019, ale aj s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1So/62/2015, strana 10 prvý odsek. Podľa žalobcu v napadnutom rozhodnutí žalovaného ako aj v rozhodnutí, ktoré mu predchádzalo, t.j. v rozhodnutí zo dňa 26.9.2018 ako aj vo všetkých predchádzajúcich rozhodnutiach sa neustále menilo odôvodnenie rozhodnutí, avšak všetky odôvodnenia boli prispôsobené zníženiu starobného dôchodku žalobcu z pôvodnej sumy 503,20 Eur na sumu 329,80 Eur, teda o 173,40 Eur nižšie. Podľa žalobcu neobstojí vyjadrenie žalovaného, ktorý sa odvoláva na ust. § 293ds zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Toto ustanovenie je účinné od 1.1.2018, a preto nie je možné ho použiť v tomto spore, ktorý trvá už od pôvodnej žiadosti žalobcu Sociálnej poisťovne, ústredie, t.j. od roku 2014. Podľa žalobcu neobstojí ani odkaz na ust. § 259 ods. 2 posledná veta zákona č. 461/2003 Z.z.. Žalobca zdôraznil, že o jeho starobnom dôchodku bolo právoplatne rozhodnuté až 29.7.2009, a nie do 31.12.2004. Z dôvodu, že žalobcovi nebolo vyhovené na spojenie súvisiacich žalôb k sp.zn. 28Sa/3/2019 a bolo rozhodnuté samostatne vo veci pod sp.zn. 28Sa/3/2019, bez ohľadu na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.zn. 28Sa/3/2019, žalobca navrhol, aby bolo vydané rozhodnutie, ktorým sa rozhodnutie žalovaného zrušuje a pôvodné rozhodnutie žalovaného zo dňa 29.7.2009 zostáva v platnosti a účinnosti bez zmeny ako aj, že žalovaný je povinný doplatiť žalobcovi sumu 173,40 Eur mesačne, ktorá predstavuje rozdiel medzi pôvodnou sumou starobného dôchodku vo výške 503,20 Eur mesačne a zníženou sumou starobného dôchodku vo výške 329,80 Eur mesačne od splátky splatnej dňa 12.11.2014, vrátane valorizácie za roku 2015, 2016, 2017, 2018, 2019 a 2020, a to do 1 mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia s tým, že trovy konania si znáša žalobca aj žalovaný zo svojho.
5. Postupom krajského súdu, a to podaním zo dňa 27.05.2021 (č.l. 37 spisu), bolo vyjadrenie žalobcu doručené žalovanému s možnosťou vyjadrenia sa k nemu v lehote 20 dní, ktorú možnosť žalovaný nevyužil.
6. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 26.9.2018 ako prvostupňovým orgánom bolo rozhodnuté tak, že podľa ust. § 293ds zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 184/2017 Z.z. žalobcovi od 1. januára 2018 naďalej patrí starobný dôchodok v sume určenej podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003. Podľa odôvodnenia prvostupňového orgánu v zmysle § 293ds ods. 1 písm. p) zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 184/2017 Z.z. sa suma starobného dôchodku určená podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 novo určí od 1. januára 2018, ak bol starobný dôchodok priznaný v roku 2003 z priemerného mesačného zárobku upraveného podľa § 293k ods. 3 a 4 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 310/2006 Z.z. v sume najmenej 4.337 Sk. Starobný dôchodok žalobcu sa podľa § 293ds ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 184/2017 Z.z. na tieto účely považoval za priznaný v roku 2003. Suma starobného dôchodku priznaného v roku 2006 bola určená z priemerného mesačného zárobku 5.113 Sk, preto žalobca splnil podmienky nároku na nové určenie sumy starobného dôchodku podľa ust. § 293ds ods. 1 písm. p) zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 184/2017 Z.z. (poznámka krajského súdu: rozhodnutím žalovaného na strane 5 odôvodnenia vykonaná oprava o splnení podmienok nároku na nové určenie sumy starobného dôchodku oproti uvedeniu prvostupňovým orgánom o nespĺňaní podmienky nároku na nové určenie sumy starobného dôchodku.). Prvostupňový orgán ďalej v odôvodnení poukázal na to, že od 12. novembra 2014 bola suma starobného dôchodku žalobcu upravená z dôvodu žiadosti o prepočítanie sumy starobného dôchodku. Keďže žalobca splnil podmienky na nové určenie sumy starobného dôchodku od 1. januára 2018, prvostupňový orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol aj spôsob výpočtu novej sumy starobného dôchodku podľa ust. § 293ds zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 184/2017 Z.z. účinného od 1. januára 2018. Novým spôsobom bol upravený priemerný mesačný zárobok a následne sa z tejto sumy, ktorá bola upravená, určila nová suma starobného dôchodku. Znovu sa vypočítali všetky zvýšenia starobného dôchodku podľa osobitných predpisov. Suma neupraveného priemerného mesačného zárobku je 20.456 Sk. Táto suma bola uvedená v osobnom liste dôchodkového zabezpečenia, ktorý bol súčasťou rozhodnutia o priznaní starobného dôchodku, prípadne rozhodnutia o zmene sumy starobného dôchodku. Priemerný mesačný zárobok sa určí tak, že suma 5.900 Sk sa započíta v plnej sume a zo sumy nad 5.900 Sk do sumy 20.456 Sk sa započíta 25 %. Upravený priemerný mesačný zárobok po zaokrúhlení na celé slovenské koruny nahor je 8.754 Sk. Starobný dôchodok ku dňu vzniku nároku je celkom 94 % priemerného mesačného zárobku 8.754 Sk upraveného podľa § 293ds zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 184/2017 Z.z., to znamená 8.228,7600 Sk mesačne. Zvýšenie za zamestnanie po vzniku nároku na starobný dôchodok je 45,12755 % priemerného mesačného zárobku, to znamená 3.950,46572 Sk mesačne. Po vzniku nároku na starobný dôchodok podľa prvostupňového orgánu žalobca od 1. augusta 2006 do 8. septembra 2006
získal obdobie dôchodkového poistenia bez poberania tohto dôchodku alebo jeho časti. Suma zvýšenia starobného dôchodku je 31,55796 Sk. Z takto určenej sumy patrí zvýšenie o 0,5 % za každých 30 dní dôchodkového poistenia získaných po vzniku nároku na starobný dôchodok bez poberania tohto dôchodku alebo jeho časti. Za 39 dní dôchodkového poistenia patrí zvýšenie o 0,5 %, to znamená o 61,05392 Sk mesačne.
7. Prvostupňový orgán poukázal na Čl. 1 § 1 zákona č. 222/2003 Z.z., podľa ktorého sa starobný dôchodok zvyšuje o 6 %, čo je o 736,31026 Sk mesačne, na 13.008,14786 Sk mesačne. Podľa článku 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128), ktorý bol Československou socialistickou republikou ratifikovaný 11. januára 1990 a vyhlásený pod č. 416/1991 v Zbierke zákonov (ďalej len „dohovor“), ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, môžu sa dávky podľa tohto dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku. Za uvedenú sociálnu udalosť podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je potrebné rozumieť prežitie ustanoveného veku, t.j. dôchodkového veku. Pretože žalobca je poberateľom dávky z osobitného systému sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky, ktorá od dovŕšenia dôchodkového veku podľa zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov plní funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov v sume primeranej dobe trvania služobného pomeru a na určenie sumy starobného dôchodku podľa zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, žalobcovi do doby zamestnania bola započítaná doba služby a osobné vymeriavacie základy už zohľadnené v dávke z osobitného systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov, suma starobného dôchodku sa zníži podľa článku 33 od. 2 dohovoru o sumu starobného dôchodku zodpovedajúcu zamestnaniu, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku za celé roky. Suma starobného dôchodku 8.094,44434 Sk mesačne zodpovedajúca zamestnaniu, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku za celé roky, je určená ako súčin sumy starobného dôchodku 13.008,14786 Sk mesačne a koeficientu 0,62226 určeného ako podiel zamestnania, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku 28 rokov a úhrnu zamestnania vrátane doby služby, ktoré bolo zhodnotené na sumu starobného dôchodku 44,9973 rokov. Suma starobného dôchodku 4.914 Sk mesačne po zaokrúhlení je určená ako rozdiel sumy starobného dôchodku zodpovedajúcej zamestnaniu (vrátane doby služby) 13.008,14786 Sk mesačne a sumy starobného dôchodku zodpovedajúcej zamestnaniu, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku 8.094,44434 Sk mesačne. Následne sa na určenie sumy starobného dôchodku podľa ust. § 293ds zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 184/2017 Z.z. vypočítali aj zvýšenia starobného dôchodku podľa osobitných predpisov. Jednotlivé sumy zvýšení slúžia iba na určenie novej sumy starobného dôchodku od 1. januára 2018 a nie sú to sumy, o ktoré by mal byť dôchodok zvýšený aj za obdobie pred 1. januárom 2018.
8. Prvostupňový orgán poukázal na ust. § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 229/2006 Z.z., keď starobný dôchodok sa zvyšuje o 5,95 %, čo je o 293 Sk mesačne, na 5.207 Sk mesačne. Následne v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na postupnosť zvyšovania starobného dôchodku s tým, že starobný dôchodok sa zvýšil o pevnú sumu 8,20 Eur mesačne na 268,00 Eur mesačne. Suma starobného dôchodku určená podľa ust. § 293ds zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 184/2017 Z.z. 268,00 Eur mesačne je nižšia ako suma starobného dôchodku patriaca do 31. decembra 2017 určená podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, čo je suma 345,10 Eur mesačne, preto bolo konštatované, že žalobcovi naďalej patrí starobný dôchodok v sume určenej podľa zákona 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov.
9. Na základe odvolania podaného voči tomuto rozhodnutiu rozhodol Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne rozhodnutím Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 27.12.2018 tak, že zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 26.09.2018. Žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1So/62/2015 zo dňa 18. júla 2017, podľa ktorého suma starobného dôchodku žalobcovi bola od 12. novembra 2014 znížená v súlade s prijatým právnym záverom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v uvedenej veci z dôvodu vyhovenia žiadosti žalobcu ako účastníka konania o zvýšenie sumy starobného dôchodku v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky tak, že pre nárok na starobný dôchodok a
určenie sumy dôchodku bolo účastníkovi konania - žalobcovi, zohľadnené obdobie služobného pomeru, získané zaradením do I. a II. kategórie funkcií. Pre účely nového určenia sumy starobného dôchodku Sociálna poisťovňa vychádza z právoplatných rozhodnutí o priznaní starobného dôchodku a o zmene sumy starobného dôchodku, to znamená z údajov preukázaných v čase vydania rozhodnutí. Žalovaný poukázal na ust. § 293ds ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 184/2017 Z.z. s tým, že starobný dôchodok žalobcu ako účastníka konania sa v súlade s ust § 293ds ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 184/2017 Z.z. považuje za priznaný v roku 2003. Žalovaný poukázal na ust. § 293ds ods. 1 písm. p), ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 184/2017 Z.z. s tým, že suma starobného dôchodku účastníka konania - žalobcu bola určená z priemerného mesačného zárobku 5.113 Sk, preto splnil podmienky nároku na nové určenie sumy starobného dôchodku podľa ust. § 293ds zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 184/2017 Z.z.. Žalovaný vyjadril sumu neupraveného priemerného mesačného zárobku účastníka konania, ktorá je 20.456 Sk. Priemerný mesačný zárobok podľa ust. § 293ds ods. 5 písm. m) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 184/2017 Z.z. sa určí tak, že suma 5.900 Sk sa započíta v plnej sume a zo sumy nad 5.900 Sk do sumy 20.456 Sk sa započíta 25 %. Upravený priemerný mesačný zárobok po zaokrúhlení na celé slovenské koruny nahor je 8.754 Sk. Starobný dôchodok ku dňu vzniku nároku je celkom 94 % priemerného mesačného zárobku 8.754 Sk upraveného podľa ust. § 293ds zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 184/2017 Z.z., to znamená 8.228,7600 Sk mesačne. Zvýšenie za zamestnanie po vzniku nároku na starobný dôchodok je 45,12755 % priemerného mesačného zárobku, to znamená 3.950,46572 Sk mesačne. Starobný dôchodok účastníka konania - žalobcu je 12.179 Sk mesačne. Po vzniku nároku na starobný dôchodok účastník konania - žalobca od 1. augusta 2006 do 8. septembra 2006 získal obdobie dôchodkového poistenia bez poberania tohto dôchodku alebo jeho časti. Suma zvýšenia starobného dôchodku je 31,55796 Sk.
10. Podľa žalovaného z takto určenej sumy patrí zvýšenie o 0,5 % za každých 30 dní dôchodkového poistenia získaných po vzniku nároku na starobný dôchodok bez poberania tohto dôchodku alebo jeho časti. Za 39 dní dôchodkového poistenia patrí zvýšenie o 0,5 %, to znamená o 61,05392 Sk mesačne. Na určenie sumy starobného dôchodku sa podľa ust. § 293ds ods. 7 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 184/2017 Z.z. neprihliada na úpravu prislúchajúcu k starobnému dôchodku podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2018, preto novo určený starobný dôchodok nemožno upraviť podľa zákona č. 306/2002 Z.z..
11. Žalovaný v ďalšej časti odôvodnenia svojho rozhodnutia poukázal na článok 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, na potvrdenie Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia, Bratislava č. 83488 z 22. marca 2006, podľa ktorého mal preukázané, že žalobcovi bol priznaný od 1. marca 1999 výsluhový dôchodok podľa ust. § 26 zákona č. 114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov v znení neskorších predpisov. Pretože účastník konania - žalobca je poberateľom dávky z osobitného systému sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky, ktorá od dovŕšenia dôchodkového veku podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov plní funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov v sume primeranej v dobe trvania služobného pomeru a na určenie sumy starobného dôchodku podľa zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov mu do doby zamestnania bola započítaná služba a osobné vymeriavacie základy už zohľadnené v dávke z osobitného systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov sa suma starobného dôchodku znížila podľa článku 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 o sumu starobného dôchodku zodpovedajúcu dobe služby zhodnotenej na určenie sumy výsluhového dôchodku za celé roky. Účastník konania - žalobca má nárok na starobný dôchodok a tiež na výsluhový dôchodok. Pretože obdobie dôchodkového poistenia je možné na nárok na dôchodkovú dávku a jej sumu zhodnotiť len raz a účastníkovi konania (žalobcovi) bola na účely určenia sumy starobného dôchodku zhodnotená aj doba služby, za ktorú je mu z osobitného systému vyplácaný výsluhový dôchodok, boli splnené podmienky na krátenie podľa článku 33 Dohovoru č. 128. Suma starobného dôchodku účastníka konania - žalobcu 8.094,44434 Sk mesačne zodpovedajúca dobe služby zhodnotenej na určenie sumy výsluhového dôchodku za celé roky, je určená ako súčin sumy starobného dôchodku 13.008,14786 Sk mesačne a koeficientu 0,62226 určeného ako podiel zamestnania, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku 28 rokov a úhrnu zamestnania vrátane doby služby, ktoré bolo zhodnotené na sumu starobného dôchodku 44,9973 rokov. Žalovaný uviedol výpočet a konštatoval, že suma starobného dôchodku 4.914 Sk mesačne po zaokrúhlení je určená ako rozdiel sumy starobného dôchodku zodpovedajúcej celkovej dobe zamestnania (vrátane doby služby) 13.008,14786 mesačne
a sumy starobného dôchodku zodpovedajúcej dobe služby zhodnotenej na určenie sumy výsluhového dôchodku 8.094,44434 Sk mesačne (13.008,14786 - 8.094,44434 = 4.914 Sk mesačne). Následne sa na určenie sumy starobného dôchodku podľa § 293ds zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 184/2017 Z.z. novo vypočítali aj zvýšenia starobného dôchodku podľa osobitných predpisov. Spôsob zvýšenia starobného dôchodku účastníka konania za jednotlivé roky ako aj za obdobie dôchodkového poistenia získané počas poberania tohto dôchodku alebo jeho časti, bol účastníkovi konania - žalobcovi podrobne vysvetlený v napadnutom rozhodnutí prvostupňového orgánu č. XXX XXX XXXX X zo dňa 26.9.2018. Suma starobného dôchodku účastníka k 31. decembru 2017 je 268,00 Eur mesačne. Suma starobného dôchodku 268,00 Eur mesačne určená podľa § 293ds zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 184/2017 Z.z. je nižšia ako suma starobného dôchodku 345,10 Eur mesačne, patriaca a vyplácaná účastníkovi konania - žalobcovi k 31. decembru 2017, určená podľa zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, preto účastníkovi konania naďalej patrí starobný dôchodok v doposiaľ vyplácanej sume 345,10 Eur mesačne určenej podľa zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov.
12. Žalovaný v odôvodnení zvýraznil, že postupoval, ako aj prvostupňový orgán, pri rozhodovaní o starobnom dôchodku účastníka konania - žalobcu a určení jeho sumy v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, konkrétne v súlade s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 55/2011 zverejnením v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky v čiastke 5/2011, z ktorého vyplýva, že výsluhový dôchodok môže od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení (zabezpečení) plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) len vtedy, ak jeho výška zodpovedá výške starobného dôchodku primeranej dobe trvania služobného pomeru. Pri určení výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené na účely výsluhového dôchodku. Až po takomto stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť o sumu výsluhového dôchodku. Účastník konania - žalobca má nárok na dve dávky zo systému sociálneho poistenie (zabezpečenia) Slovenskej republiky, a to na starobný dôchodok a tiež na výsluhový dôchodok, ktoré patria za tú istú sociálnu udalosť, ktorou je dosiahnutie zákonom stanoveného dôchodkového veku, preto boli splnené podmienky na krátenie podľa článku 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Najvyšší súd SR aj v ďalších rozsudkoch sp.zn. 4So/189/2007 zo dňa 29. mája 2008, sp.zn. 4So/133/2009 zo dňa 7. decembra 2009, sp. zn. 9So/77/2011 zo dňa 30. mája 2012, sp.zn. 1So/34/2014 zo dňa 24. februára 2015 poukázal na potrebu krátenia teoretickej sumy starobného dôchodku, pretože v opačnom prípade by tá istá doba služby bola zhodnotená dvakrát aj pre dávku výsluhového zabezpečenia, aj pre starobný dôchodok. Podľa žalovaného spôsob výpočtu sumy starobného dôchodku účastníka konania - žalobcu je v súlade s judikátom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 55/2011 a ustálenou súdnou praxou. Podľa žalovaného postup prvostupňového orgánu pri výpočte starobného dôchodku účastníka konania je správny a dôvody napadnutého rozhodnutia mali podklad v príslušných zákonných ustanoveniach, na základe ktorých bolo rozhodnuté o uplatnenom nároku účastníka konania na zvýšenie starobného dôchodku. V odvolacom konaní žalobca ako účastník konania nepredložil relevantné dôkazy, ktoré by spochybnili správnosť nového určenia sumy starobného dôchodku, ktorá suma v zmysle ust. § 293ds zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 184/2017 Z.z. bola určená správne v súlade s právnymi predpismi. Žalovaný v závere svojho rozhodnutia poukázal na ust. § 209 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a v časti odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového orgánu chybne uvedené údaje opravil s uvedením textu správneho znenia. V závere žalovaný skonštatoval, že suma starobného dôchodku účastníka konania - žalobcu bola určená správne, v súlade s príslušnými právnymi predpismi o sociálnom poistení a v súlade s judikátom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 55/2011.
13. Krajský súd v Žiline ako správny súd postupom na nariadenom pojednávaní podľa ust. § 107 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie na základe podanej žaloby žalobcu a za aplikácie ustanovení § 177, § 199 ods. 3, § 190 SSP žalobu žalobcu zamietol, keďže krajský súd nezistil nezákonnosť rozhodnutia žalovaného, prvostupňového orgánu ani konania, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodnutí.
14. Krajský súd primárne uvádza, že mal splnené podmienky ku konaniu o podanej žalobe žalobcu, medzi ktoré patrí aj včasnosť podanej žaloby. Podľa pripojeného administratívneho spisu bolo preukázané, že rozhodnutie žalovaného bolo žalobcovi doručené 14.2.2019. Žalobca žalobu zo dňa
5.4.2019 podľa obálky (č.l. 4 spisu) podal na pošte dňa 11.4.2019, t.j. v zákonom stanovenej lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia žalovaného za aplikácie ust. § 181 ods. 1 SSP v spojení s poučením obsiahnutým v rozhodnutí žalovaného.
15. Na nariadenom pojednávaní žalobca poukázal na dôvody správnej žaloby. Uviedol, že spor trvá od roku 2014. Bolo mu doporučené zo strany Sociálnej poisťovne, aby si dal žiadosť o prepočítanie dôchodku. Žiadosť o prepočítanie bola daná v roku 2014. Výsledkom prepočítania bolo zníženie dôchodku o 173,40 Eur. Toto zníženie potvrdil rozsudkom Krajský súd v Žiline, ale na základe kasačnej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky vec zrušil a vrátil nie na nové, ale ďalšie konanie. Žalovaný uvedené zobral ako nové konanie a aplikoval právne predpisy účinné v roku 2018. Žalobca mal za to, že je poškodený znížením starobného dôchodku a vo vzťahu k aplikovaniu Dohovoru č. 128 poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu SR. Žalobca poukázal na to, že súčasťou žiadosti nebolo len prepočítanie, ale aj zvýšenie starobného dôchodku.
16. Žalovaný prostredníctvom poverenej zamestnankyne na nariadenom pojednávaní uviedol, že suma starobného dôchodku je správne vypočítaná. Žalovaný zotrval na svojich písomných podaniach a navrhol žalobu žalobcu zamietnuť.
17. Žalobca v žalobe zo dňa 5.4.2019 v rámci žalobných bodov kládol dôraz na konanie pred Krajským súdom v Žiline pod sp.zn. 28Sa/3/2019. Žalobca mal za to, že súčasný spor, ktorý vyvolal žalobou zo dňa 5.4.2019, je iba sekundárny, pričom rozhodnutie pred Krajským súdom v Žiline pod sp.zn. 28Sa/3/2019 bude podstatné aj pre spor vyvolaný touto žalobou, preto žiadal, aby sa pri prejednaní tejto žaloby vychádzalo z vyjadrení, dôkazov, ktoré sú uvedené v žalobe vedenej v konaní pred krajským súdom pod sp.zn. 28Sa/3/2019. Vzhľadom k uvedenému krajský súd na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, rozhodnutia prvostupňového orgánu a konania, ktoré týmto rozhodnutiam predchádzalo, sa okrem pripojeného administratívneho spisu oboznámil aj so spisom krajského súdu sp.zn. 28Sa/3/2019, ktorý bol pripojený ku konaniu podanej žaloby žalobcu pod sp.zn. 26Sa/10/2019.
18. Krajský súd zistil, že rozsudok č.k. 28Sa/3/2019-72 zo dňa 11. júna 2019 nadobudol právoplatnosť dňa 3.7.2019. V tomto inom konaní krajský súd posudzoval zákonnosť rozhodnutia žalovaného Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 05.01.2018, výsledkom ktorého konania bolo zamietnutie žaloby žalobcu.
19. Podstatou žaloby žalobcu okrem odkazu na konanie iné pred Krajským súdom v Žiline pod sp.zn. 28Sa/3/2019 bol odkaz na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1So/62/2015 zo dňa 18.7.2017, namietanie, že neboli splnené podmienky na zníženie starobného dôchodku žalobcu z pôvodnej sumy 503,20 Eur na sumu 329,80 Eur, teda o 173,40 Eur, preto podľa žalobcu neobstojí ani odkaz na ust. § 293ds zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a rovnako neobstojí ani odkaz na ust. § 259 ods. 2 posledná veta zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Dôvody žaloby žalobcu viedli k námietke krátenia starobného dôchodku, keď podľa žalobcu neboli splnené zákonné podmienky na takéto krátenie. Žalobca v žalobe poukázal na to, že žalovaný aj v predchádzajúcich rozhodnutiach stále zhodnocuje 28 rokov výsluhového dôchodku, ktoré žalobca neodslúžil, keď podľa potvrdenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č. 83468 zo dňa 13.11.2013 založeného v spise sp.zn. krajského súdu 28sa/3/2019 neslúžil 28 rokov, ale iba 18 rokov, 8 mesiacov a 19 dní.
20. Krajský súd nezistil opodstatnenosť žalobných bodov žalobcu a ani sám nezistil dôvody na zrušenie rozhodnutia žalovaného.
21. Podstatou rozhodnutia žalovaného a prvostupňového orgánu bolo, že žalobcovi ako účastníkovi konania naďalej patrí starobný dôchodok v doposiaľ vyplácanej sume 345,10 Eur mesačne podľa zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov.
22. Pokiaľ žalobca v žalobe namietal, že zo strany žalovaného sa neustále nesprávne zhodnocuje 28 rokov výsluhového dôchodku, ktoré nikdy neodslúžil a podľa potvrdenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č. 83468 zo dňa 13.11.2013 založeného v spise sp.zn. 28Sa/3/2019, neslúžil 28 rokov, ale iba 18 rokov, 8 mesiacov a 19 dní, tak ide o nedôvodnosť žalobného bodu. Krajský súd právoplatným rozsudkom sp.zn. 28Sa/3/2019 zo dňa 11. júna 2019 skonštatoval, že z rozhodnutia o priznaní výsluhového dôchodku zo dňa 16.3.1999 jednoznačne vyplýva, že žalobca službu konal 38 ukončených rokov. V tomto inom konaní krajský súd ako nedôvodnú vyhodnotil základnú námietku žalobcu, že
vojenskú službu v I. kategórii vykonával iba 18 rokov, 8 mesiacov a 19 dní. V tomto právoplatne skončenom inom konaní pod sp.zn. 28Sa/3/2019 (§ 140 SSP) správny súd mal za to, že správne orgány túto otázku posúdili správne, aj keď žalobca v období od 1. septembra 1971 do 31. augusta 1990 pracoval v civilných organizáciách, toto obdobie bolo v zmysle potvrdenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia ako aj na základe potvrdenia tohto úradu zo dňa 22.3.2006 zaradené do doby služobného pomeru v I. kategórii funkcií a zhodnotené na nárok na dávku výsluhového zabezpečenia. Uvedené vyplynulo z rozhodnutia zo dňa 16.3.1999, a to rozhodnutia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia číslo: 6530400834680512-VÚSZ/DO2, ktorým bol žalobcovi podľa ust. § 26 zákona č. 114/1998 Z.z. priznaný výsluhový dôchodok od 1.3.1999, v zmysle ktorého zo služobného pomeru bol žalobca prepustený dňom 28.2.1999 a službu konal 38 ukončených rokov, čo zodpovedá obdobiu od 1.11.1960 do 28.2.1999. Z tohto počtu rokov bola na určenie sumy výsluhového dôchodku žalobcu zhodnotená doba 28 rokov.
23. Žalobca v žalobe ďalej kládol dôraz na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1So/62/2015 zo dňa 18.7.2017. Podľa tohto rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky krajský súd konštatuje, že k zmene rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k. 25Sd/330/2014-55 zo dňa 30. apríla 2015 a k zrušeniu rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím došlo hlavne z nedostatku dôvodov, avšak tieto nedostatky žalovaný v ďalšom postupe odstránil, ak zdôvodnil, prečo pristúpil k zníženiu starobného dôchodku, keď pri určení sumy starobného dôchodku zohľadnil judikatúru Najvyššieho súdu SR, čo vyjadril aj v právoplatnom rozsudku č.k. 28Sa/3/2019-72 zo dňa 11. júna 2019 Krajský súd v Žiline v odseku 19., 20. odôvodnenia tohto rozsudku.
24. Podľa ust. § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.
25. Podľa ust. § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.
26. Podľa článku 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.
27. Podľa ust. § 293ds ods. 1 písm. p) zákona č. 461/2003 Z.z., ak suma starobného dôchodku bola určená podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 a starobný dôchodok sa vypláca po 31. decembri 2017, suma starobného dôchodku sa novo určí podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 z priemerného mesačného zárobku určeného podľa odsekov 2 až 6 vrátane zvýšenia starobného dôchodku za obdobie dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok získané po 31. decembri 2003, ak starobný dôchodok bol priznaný v roku 2003 z priemerného mesačného zárobku podľa § 293k ods. 3 a 4 v sume najmenej 4 337 Sk.
28. Podľa ust. § 293ds ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. starobný dôchodok sa na účely odsekov 1 až 7 považuje za priznaný v roku 2003, ak a) poistencovi, ktorý splnil podmienky nároku na starobný dôchodok podľa predpisu účinného do 31. decembra 2003 a k 31. decembru 2003 nebol nepretržite zamestnaný, vznikne prvýkrát nárok na výplatu starobného dôchodku po 31. decembri 2003, b) nárok na starobný dôchodok vznikol podľa § 259 ods. 2.
29. Podľa ust. § 293ds ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. priemerný mesačný zárobok na určenie sumy starobného dôchodku podľa odseku 1 je priemerný mesačný zárobok, z ktorého bola vypočítaná suma
starobného dôchodku, neupravený podľa predpisu účinného do 31. decembra 2003 alebo podľa § 293k ods. 3 a 4.
3X. Z administratívneho spisu vyplynulo, že podľa rozhodnutia žalovaného Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 29. júla 2009 bol žalobcovi priznaný starobný dôchodok od 9. septembra 2006 v sume 11.044 Sk mesačne. Ďalej z pripojeného administratívneho spisu bolo zistené, že rozhodnutím Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 18. októbra 2017 bola žalobcovi ako účastníkovi konania znížená suma starobného dôchodku od 12. novembra 2014 podľa záverov rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1So/62/2015 z 18. júla 2017, na sumu 329,80 Eur mesačne. Pre nárok na starobný dôchodok a určenie sumy dôchodku bolo účastníkovi konania - žalobcovi zohľadnené obdobie služobného pomeru získané zaradením do I. a II. kategórie funkcií.
31. Krajský súd mal za zistené podľa pripojeného administratívneho spisu napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového orgánu, že pri určení sumy starobného dôchodku bolo vychádzané z právoplatných rozhodnutí o priznaní starobného dôchodku a o zmene sumy starobného dôchodku. Starobný dôchodok žalobcu ako účastníka konania sa považoval za priznaný v roku 2003 a keďže suma starobného dôchodku bola určená z priemerného mesačného zárobku 5.113 Sk, boli splnené zákonné podmienky na nové určenie sumy starobného dôchodku podľa ust. § 293ds zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Krajský súd má za to, že tak žalovaný ako aj prvostupňový orgán pre svoj postup správne skonštatovali, že žalobca splnil podmienky na nové určenie sumy starobného dôchodku podľa ust. § 293ds zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 184/2017 Z.z. účinného od 1. januára 2018. Krajský súd dodáva, že pokiaľ aj prvostupňový orgán vo svojom rozhodnutí, v odôvodnení v odseku 2. zrejmou nesprávnosťou uvádza, že žalobca ako účastník konania ku dňu priznania starobného dôchodku nespĺňa podmienky nároku na nové určenie starobného dôchodku, tak je nepochybné, že išlo len o zrejmú nesprávnosť, pretože v ďalej nasledujúcom odseku prvostupňový orgán konštatuje, že žalobca spĺňa podmienky na nové určenie sumy starobného dôchodku od 1. januára 2018. V podstate túto len zrejmú nesprávnosť odstránil v odvolacom konaní vydaním rozhodnutia žalovaný s poukazom na ust. § 209 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Uvedené bolo však bez vplyvu k záveru krajského súdu o zákonnosti rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového orgánu.
32. Krajský súd upriamuje pozornosť tak na rozhodnutie prvostupňového orgánu ako aj žalovaného, ktorí v odôvodnení svojho rozhodnutia sa úplným a dostatočným spôsobom vyjadrili k výpočtu, resp. prepočítaniu starobného dôchodku. Žalovaný na strane 3, 4 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia sa zrozumiteľným spôsobom vyjadril k spôsobu výpočtu, resp. prepočítania výšky starobného dôchodku. Po dôslednom prepočítaní výšky starobného dôchodku bolo zistené prvostupňovým orgánom ako aj žalovaným, že takto prepočítaná suma starobného dôchodku určená podľa ust. § 293ds zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení mesačne vo výške 268,00 Eur je nižšia ako suma starobného dôchodku patriaceho do 31. decembra 2017, ktorá bola určená podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, čo je suma 345,10 Eur mesačne, preto naďalej žalobcovi patrí starobný dôchodok v sume určenej podľa zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov. Krajský súd zvýrazňuje, že ak bol prvostupňovým orgánom a žalovaným správne posúdený starobný dôchodok žalobcu ako účastníka konania, za priznaný v roku 2003 a suma starobného dôchodku účastníka konania bola určená z priemerného mesačného zárobku 5.113 Sk, potom boli splnené zákonné podmienky k tomu, aby došlo k prepočítaniu a k novému určeniu sumy starobného dôchodku podľa ust. § 293ds zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 184/2017 Z.z..
33. Krajský súd má za to, že žalovaný ako aj prvostupňový orgán pri novom určení sumy starobného dôchodku, prepočítaní jeho výšky, v rozhodnutiach dôsledne aplikovali článok 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach ako aj ustálenú rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Inými slovami vyjadrené krajským súdom, žalovaný svojím rozhodnutím rešpektoval základné princípy pri spôsobe výpočtu, resp. spôsobe nového určenia, prepočítania sumy starobného dôchodku.
34. Žalobca ako účastník konania podľa potvrdenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia zo dňa 22. marca 2006 mal priznaný od 1. marca 1999 výsluhový dôchodok podľa ust. § 26 zákona č. 114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov v znení neskorších predpisov. Žalobca ako účastník konania má nárok na starobný dôchodok a tiež výsluhový dôchodok. Podľa rozhodnutia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky uverejneného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 5/2011 pri určení výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené na účely výsluhového dôchodku. Pokiaľ žalobcovi ako účastníkovi konania vznikol nárok na dve dávky zo systému sociálneho poistenia, a to zo všeobecného a osobitného, t.j. nárok na starobný dôchodok a tiež na výsluhový dôchodok, ktoré dávky patria za tú istú sociálnu udalosť, ktorou je dosiahnutie zákonom stanoveného dôchodkového veku, tak boli splnené podmienky na krátenie v zmysle článku 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Keďže žalobcovi bol priznaný výsluhový dôchodok z osobitného systému sociálneho zabezpečenia a na určenie sumy starobného dôchodku podľa zákona o sociálnom poistení musí byť započítaná aj doba služby v I. a II. kategórii funkcií, ktoré už boli zhodnotené v rozsahu nároku na výsluhový dôchodok v rozhodnutí o priznaní výsluhového dôchodku, suma starobného dôchodku sa zníži, resp. kráti podľa článku 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 o sumu starobného dôchodku zodpovedajúcu obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku.
35. K postupu žalovaného, ktorý bol v súlade aj s rozhodovacou činnosťou NS SR, sa poukazuje na stanovisko Najvyššieho súdu SR uverejnené v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR pod č. 83/2013, publikované vo zväzku 6. ročník 2013 (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7So/138/2011 zo dňa 15. augusta 2011), podľa ktorého priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z.z. nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka prípravnej služby) bolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, ktoré je významné pre zistenie výšky dôchodku. Najvyšší súd konštatoval, že zákon o sociálnom poistení nebráni vzniku nároku na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia aj príslušníkovi ozbrojeného zboru alebo ozbrojených síl, ktorý už dosiahol dôchodkový vek podľa zákona o sociálnom poistení, splnil podmienky nároku na niektorú z výsluhových dávok a získal k tomuto dňu akúkoľvek hodnotiteľnú dobu poistenia vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia. Za týchto okolností potom priznanie výsluhového dôchodku nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení, ktoré je významné pre zistenie výšky dôchodku. Vylúčenie tohto obdobia sa vzťahuje len na určenie výšky invalidného, výsluhového dôchodku, invalidného dôchodku alebo čiastočného invalidného dôchodku. Najvyšší súd ďalej uviedol, že vyplácaný výsluhový dôchodok po dovŕšení dôchodkového veku pre vznik nároku na starobný dôchodok zo všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia má charakter dávky v starobe, preto žalovaný musí postupovať v súlade s článkom 33 Dohovoru č. 128 vyhláseného v Zbierke zákonov pod číslom 416/1991 Zb.. Starobný dôchodok sa môže preto krátiť, a to primerane k počtu skončených rokov doby trvania služby profesionálneho vojaka rozhodujúcich pre výšku výsluhového dôchodku podľa ust. § 39 zákona č. 328/2002 Z.z..
36. Krajský súd k zákonnosti postupu, rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového orgánu poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 10So/39/2016 zo dňa 18. júla 2017. Podľa tohto rozsudku výsluhový dôchodok má od dovŕšenia dôchodkového veku podľa zákona č. 461/2003 Z.z. charakter dávky v starobe, ktorú má na mysli článok 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Primeraným hmotným zabezpečením v starobe je len také zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej dĺžke poistenia bez ohľadu na to, či toto bolo získané v osobitnom systéme alebo vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Aby nedochádzalo k duplicitnému zhodnoteniu tej istej doby, pri rozhodovaní o žiadosti o priznanie starobného dôchodku v takýchto prípadoch, je povinnosťou Sociálnej poisťovne vychádzať z celkovej dĺžky poistenia, teda vrátane obdobia služobného pomeru a takto určenú tzv. teoretickú výšku dôchodku potom krátiť v zmysle článku 33 Dohovoru č. 128. Bez tejto judikatúry by žalovaný v zmysle ust. § 60 ods. 2, § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. vôbec nemohol pre nárok a výšku starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho poistenia započítať aj dobu služby. Výsluhový dôchodok priznaný podľa zákona č. 328/2002 Z.z. je dávkou, ktorá patrí jeho poberateľovi od skončenia služobného pomeru a patrí mu aj po dovŕšení dôchodkového veku podľa všeobecného predpisu o sociálnom poistení. Vzhľadom na túto skutočnosť výsluhový dôchodok má odo dňa dovŕšenia dôchodkového veku povahu dávky v starobe, ktorú je potrebné považovať v zmysle článku 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 za inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, takou dávkou je aj starobný dôchodok, na ktorý vznikne nárok podľa zákona o sociálnom poistení. Vzhľadom na súbeh nárokov na dve dávky rovnakého druhu (dávky v starobe) potom v súlade s článkom 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 prichádza do úvahy krátenie starobného dôchodku.
37. Vzhľadom k uvedenému, s poukazom aj na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, potom nebol opodstatnený ani dôvod žalobcu, ktorý namietal, že došlo k nezákonnému kráteniu starobného dôchodku.
38. Krajský súd nezistil dôvody na zrušenie napadnutého rozhodnutia, preto žalobu žalobcu ako nedôvodnú podľa ust. § 190 SSP zamietol.
39. O trovách súdneho konania, resp. o nároku na ich náhradu bolo rozhodnuté podľa ust. § 167 ods. 1, § 168, § 175 ods. 1 SSP. Zamietnutím žaloby žalobcu je nesporné, že žalobca nemal úspech, a preto ani nárok na náhradu trov súdneho konania. Na strane žalovaného nebolo preukázané, že by bolo možné spravodlivo požadovať, aby žalobca žalovanému nahradil trovy súdneho konania, nebola preukázaná výnimočnosť situácie, preto žalovanému nárok na náhradu trov súdneho konania nebol priznaný.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Kasačná sťažnosť sa podáva Krajskému sudu v Žiline. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konanie o správnej žalobe v sociálnych veciach alebo konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
V kasačnej sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis), uvedie označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa ust. § 440 ods. 1 SSP kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Podľa ust. § 440 ods. 2 SSP dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.