Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_24CoP-60-2021.pdf
PDF · 94.62 KB
Case nature
Subarea
24CoP/60/2021
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň: JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Eva Behranová vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: P. S., nar. XX.XX.XXXX a Y. S., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, deti rodičov: P. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: O. XXX/X, N. O., adresa na doručovanie: Q. XXX/X, N. O. zastúpená splnomocnencom: Mgr. Ing. C. E., O. XXXX/X, W. a U. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: O. XXX/X, N. O., adresa na doručovanie: C. XX XXXX C. K., Rakúska republika, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 21P/35/2021-9 zo dňa 19.8.2021, vo výroku II., takto
rozhodol:
I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. o zamietnutí návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia p o t v r d z u j e.
II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. ustanovil Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda za kolízneho opatrovníka pre maloleté deti P. S., nar. XX.XX.XXXX a Y. S., nar. XX.XX.XXXX, na zastupovanie v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, výrokom II. návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, výrokom III. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Napadnuté uznesenie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ustanovení § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku, § 52 Civilného mimosporového poriadku a § 31 ods. 2 Zákona o rodine.
3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že matka navrhla neodkladným opatrením zveriť maloleté deti do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok. Zároveň navrhovateľka navrhla zaviazať manžela povinnosťou prispievať na výživu maloletej P. sumou 250,- eur mesačne a maloletej Y. sumou 150,- eur mesačne do desiateho dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc od právoplatnosti výroku o rozvode. Styk otca s maloletými deťmi navrhla navrhovateľka ponechať neobmedzený. Z návrhu vyplynulo, že manželia uzavreli manželstvo XX.XX.XXXX pred Matričným úradom N. O.. Z manželstva pochádzajú dve maloleté deti, P. a Y. S.. K vážnemu narušeniu vzťahov medzi manželmi došlo v dôsledku rozdielnych názorov na rodinu a výchovu maloletých detí. Manželia nemali spoločné bydlisko. Navrhovateľka podala samostatný návrh na rozvod manželstva. Manželstvo rodičov maloletých detí je rozvrátené a nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. V súčasnosti je manžel zamestnaný v zahraničí a navrhovateľka jeho príjem nepozná. Jej mesačný príjem tvoria sociálne dávky vo výške 399,- eur a výživné vo výške 200,- eur. Náklady na maloleté deti vyčíslila navrhovateľka na 513,- eur. Z lustrácie súdu vyplynulo, že konanie o rozvod manželstva účastníkov na tunajšom súde nie je vedené. Z návrhu má súd za osvedčené
skutočnosti, že maloletá P. a maloletá Y. pochádzajú z manželstva účastníkov. Manželia nikdy nemali spoločné bydlisko, obe maloleté deti žijú v spoločnej domácnosti s matkou. Otec prispieva na výživu maloletých sumou 200,- eur na obe deti.
4. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že „nezistil dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia. Navrhovateľka nepreukázala naliehavosť potreby upraviť rodičovské práva a povinnosti k maloletým deťom neodkladným opatrením. Maloleté deti sú vo faktickej starostlivosti matky, ktorá v návrhu netvrdí, že by túto manžel - otec spochybňoval, resp. že by ohľadne starostlivosti o maloleté vznikali medzi rodičmi konflikty. Z tvrdenia matky v návrhu tiež vyplynulo, že otec na maloleté platí dobrovoľne výživné vo výške 200,- eur mesačne. Navrhovateľka nepreukázala, ba ani netvrdila, že je tu bezodkladná potreba upraviť pomery neodkladným opatrením. Pokiaľ účastníci považujú za potrebné upraviť výkon práv a povinností rodičov k maloletej P. a Y. na čas do rozvodu, môžu sa takejto úpravy domáhať v konaní vo veci samej. V prípadnom konaní vo veci samej následne súd vykoná riadne dokazovanie. Účelom konania o neodkladnom opatrení je rýchla úprava právnych vzťahov, ktorá neznesie odklad a teda v tomto druhu konania prevláda požiadavky rýchlosti konania a rozhodovania nad požiadavkou úplného zistenia skutkového stavu. Keďže však navrhovateľka ani netvrdila nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, súd dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je nedôvodný a ako taký ho zamietol. Vzhľadom k predmetu konania je odôvodnený predpoklad, že by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom; z tohto dôvodu súd ustanovil maloletému dieťaťu kolízneho opatrovníka. Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľka spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia nepodala návrh na konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností vo veci samej, rozhodol súd aj o trovách konania podľa § 352 C.m.p. tak, že žiaden účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania“.
5. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie matka prostredníctvom splnomocnenca. V odvolaní uvádzala skutočnosti, ktoré sa týkali priebehu manželstva a úpravy práv a povinností k maloletým deťom. Ďalej sa vyjadrila aj k tomu, že týmto podaním sa odvoláva proti uzneseniu o zamietnutí jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Poukázala na okolnosti, za ktorých došlo k uzavretiu manželstva. Navrhuje, aby súd nebral do úvahy účelové vyhýbanie sa riadnej práci otca na Slovensku ako aj v zahraničí. Poukázala na § 367 Civilného mimosporového poriadku, na § 52 ods. 1 a 2 Zákona o rodine. Uviedla, že manžel je v súčasnosti zamestnaný v Rakúsku, jeho čistý príjem matka nepozná. Matka je v súčasnosti nezamestnaná, jej čistý mesačný príjem sú sociálne dávky vo výške 399,- eur a výživné po častiach (50 + 100 + 50) podľa predložených príloh Western Union. Celkový mesačný príjem teda predstavujú finančné prostriedky vo výške 599,- eur. Súčasné pravidelné mesačné výdavky na maloleté deti sú nasledovné: drogéria 10,- eur, strava 200,- eur, lieky 20,- eur, oblečenie a obuv 20,- eur, voľnočasové aktivity 20,- eur, škôlka a škola 125,- eur, náklady na bývanie 100,- eur, domácnosť 200,- eur, iné 10,- eur, spolu 705,- eur. Vzhľadom na naliehavý právny záujem v podobe ohrozenia výživy maloletých, keďže manžel prestal platiť na deti aj to málo, čo sporadicky platil a matka ako dlhodobo nezamestnaná a začína sa nový školský rok, pričom príjmy nepostačujú na zabezpečenie riadneho chodu v domácnosti a starostlivosti o maloletých žiada konajúci súd, aby až do právoplatného skončenia konania o rozvode manželstva a úpravy práv a povinností vydal neodkladné opatrenie, ktorým zverí maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, otec sa zaviaže platiť výživné dňom právoplatnosti výroku o rozvode vo výške 250,- eur na P. a 150,- eur na Y.. Zároveň bude oprávnený sa otec stýkať s maloletými deťmi neobmedzene, vždy na základe vzájomnej dohody oboch rodičov.
6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - účastníkom (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie majú zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového poriadku v spojení s § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 Civilného mimosporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 66 Civilného mimosporového poriadku), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 Civilného mimosporového poriadku), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 Civilného mimosporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu matky nie je možné priznať úspech, keďže uznesenie je v napadnutom
výroku vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre ich potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
7. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia i argumenty matky predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či súd prvej inštancie správne a zákonne rozhodol, keď návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
8. Predovšetkým sa žiada konštatovať, že odvolací súd nemal dôvod nesúhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia, teda s tými dôvodmi, pre ktoré bolo podľa súdu prvej inštancie treba návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa dostatočne zaoberal všetkými predpokladmi, ktoré musia byť splnené na nariadenie neodkladného opatrenia a v napadnutom uznesení dostatočne vyložil, z akých dôvodov návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Odôvodnenie napadnutého uznesenia totiž nevykazovalo žiadne logické, skutkové ani právne medzery, bolo preto i objektívne presvedčivým (ktorou presvedčivosťou tu samozrejme je nutné mať na mysli schopnosť presvedčiť kohokoľvek s výnimkou toho, kto má záujem na celkom inom výsledku konania) a odvolaciemu súdu poskytovali možnosť sa i len obmedziť na konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Pre nutnosť vyporiadania sa aspoň stručne aj s odvolacími námietkami a pre celkovú úplnosť sa však žiada aj tu doplniť nasledovné:
9. V zmysle § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
10. V zmysle § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V ods. 2 tohto ustanovenia pod písm. a) až h) zákon demonštratívne vymenúva možné obsahy neodkladných opatrení. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia za podmienok ustanovených osobitným predpisom môže súd nariadiť kontrolu dodržiavania neodkladným opatrením nariadenej povinnosti technickými prostriedkami.
11. V zmysle § 329 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
12. V zmysle § 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
13. Neodkladné opatrenie je v zásade prípustné iba v dvoch prípadoch, a to pri potrebe bezodkladne upraviť pomery a pri obave, že exekúcia bude ohrozená. V mimosporových konaniach je umožnené súdu nariadiť neodkladné opatrenie aj v prípadoch verejného záujmu ako najširšej kategórie pokrývajúcej záujem štátu. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. V konaní o prejednaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na včasné zabezpečenie neodkladnej úpravy nie je nevyhnutné vykonať dôkazy ako v konaní vo veci samej, na ich nariadenie je postačujúce, ak účastník osvedčí potrebu nevyhnutnej neodkladnej ochrany práv a právom chránených záujmov a tiež je splnená zákonná podmienka nariadenia neodkladného opatrenia, ak sa osvedčí alebo preukáže aspoň jeden z vyššie uvedených dôvodov na jeho nariadenie. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bolo totožný s výrokom vo veci samej.
14. Neodkladné opatrenie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých slúži na poskytovanie rýchlej, efektívnej ale zásadne len bezodkladnej úpravy rodinnoprávnych vzťahov. Bezodkladnosť opatrenia spočíva v tom, že sa ním neprejudikujú práva účastníkov konania, ani tretích osôb, pričom pri jeho nariaďovaní prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. V dôsledku toho sa tu nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním rozhodnutia vo veci samej, pretože takéto dokazovanie presahuje rámec konania v časti o nariadenie neodkladného opatrenia, keďže je v rozpore so zmyslom okamžitej a rýchlej ochrany dieťaťa. Z tohto dôvodu zákon ani nepredpokladá, aby pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení súd vykonával dokazovanie (§ 329 ods. 1
veta prvá Civilného sporového poriadku). Je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, od ktorých sa odvodzuje opodstatnenosť návrhu, aspoň osvedčené.
15. Zo skutkových okolností v prejednávanej veci vyplynulo, že rodičia žijú oddelene, maloleté deti sa nachádzajú v osobnej starostlivosti matky, otec tento stav rešpektuje. Matka sa v preskúmavanom prípade domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd zveril maloleté deti do jej osobnej starostlivosti, otcovi upravil styk s maloletými neobmedzene a uložil povinnosť platiť výživné 250,- eur a 150,- eur od právoplatnosti rozvodu, pričom návrh odôvodnila citáciou § 367 Civilného mimosporového poriadku, § 52 (správne malo byť § 62) ods. 1 a 2 a 4 Zákona o rodine s poukazom na to, že manžel je zamestnaný v zahraničí, matka jeho príjem nepozná, jej mesačný príjem tvoria sociálne dávky vo výške 399,- eur a výživné vo výške 200,- eur, náklady na maloleté deti vyčíslila navrhovateľka na 513,- eur. Súd prvej inštancie návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, keď dospel k záveru, že absentuje naliehavosť potreby neodkladnej úprav pomerov.
16. Súd prvej inštancie správne návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, keďže matka neosvedčila najnutnejšie okolnosti k tomu, aby súd rozhodoval nariadením neodkladného opatrenia a tiež spôsobom, ako to navrhuje matka, pričom svoje zamietajúce rozhodnutie riadne odôvodnil. Zo strany matky ako navrhovateľky neodkladného opatrenia nebola žiadnym spôsobom osvedčená naliehavá potreba rozhodnutia súdu neodkladným opatrením. Naliehavá potreba pomerov účastníkov konania v prejednávanej veci nie je daná. Preto zhodne so súdom prvej inštancie dospel odvolací súd k záveru, že nie je dôvodné neodkladným opatrením upraviť pomery.
17. Matka v odvolaní tvrdila, že otec maloletých detí odmieta platiť výživné, vyhovára sa na nízky zárobok, otec platí výživné 50,- eur, sporadicky a nepravidelne. Odvolací súd uvádza, že v zmysle § 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku je rozhodujúci stav v čase vydania napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, v ktorom čase súd vychádzal z tvrdenia matky o platení výživného otcom vo výške 200,- eur mesačne. V zmysle § 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku je vylúčené, aby odvolací súd svoje rozhodnutie založil na skutočnostiach, ktoré nastali po vydaní napadnutého uznesenia, pretože na tieto skutočnosti sa neprihliada. Pokiaľ ide o doklady predložené matkou o platení výživného tieto sú v podstatnej časti nečitateľné, takže ani z nich nebolo možné ustáliť platenie výživného. Podľa názoru odvolacieho súdu v ničom nepochybil súd prvej inštancie, pokiaľ vychádzal z tvrdenia matky o platení výživného otcom v rozsahu 200,- eur mesačne. Matka v odvolaní neuviedla a ani neosvedčila naliehavosť potreby upraviť pomery navrhovaným neodkladným opatrením.
18. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd nezistil žiaden dôvod pre nariadenie matkou navrhovaného neodkladného opatrenia, preto zhodne so súdom prvej inštancie dospel odvolací súd k záveru, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenie nie je opodstatnený.
19. Pri riadení sa všetkými už opísanými úvahami odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie s použitím ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku v napadnutom výroku ako vecne správne potvrdil.
20. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže nebol zistený žiaden z dôvodov pre pripustenie výnimiek z jeho aplikácie.
21. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).