Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Csp-112-2020.pdf
PDF · 125.14 KB
Case nature
Area
Subarea
14Csp/112/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Lampartovou v spore žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, právne zastúpeného: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o., 1. mája 173/11, Trenčín, IČO: 47 234 679, proti žalovanej: A. E., F.. XX.XX.XXXX, T. E. XX, H.Š., právne zastúpenej: Mgr. Ladislav Riedl, advokát, Slovenská 46, Prešov, o zaplatenie 3 165,81 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 762,48 EUR s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 12,31 EUR od 16.3.2020 do zaplatenia, zo sumy 33,87 EUR od 16.4.2020 do zaplatenia, zo sumy 35,50 EUR od 16.5.2020 do zaplatenia, zo sumy 34,92 EUR od 16.6.2020 do zaplatenia, zo sumy 36,53 EUR od 16.7.2020 do zaplatenia, zo sumy 36 EUR od 16.9.2020 do zaplatenia, zo sumy 36,55 EUR od 16.9.2020 do zaplatenia, zo sumy 38,13 EUR od 16.10.2020 do zaplatenia, zo sumy 37,68 EUR od 16.11.2020 do zaplatenia, zo sumy 39,24 EUR od 16.12.2020 do zaplatenia, zo sumy 38,84 EUR od 16.1.2021 do zaplatenia, zo sumy 39,43 EUR od 16.2.2021 do zaplatenia, zo sumy 42,83 EUR od 16.3.2021 do zaplatenia, zo sumy 40,68 EUR od 16.4.2021 do zaplatenia, zo sumy 42,19 EUR od 16.5.2021 do zaplatenia, zo sumy 41,93 EUR od 16.6.2021 do zaplatenia, zo sumy 43,42 EUR od 16.7.2021 do zaplatenia, zo sumy 43,22 EUR od 16.8.2021 do zaplatenia, zo sumy 43,88 EUR od 16.9.2021 do zaplatenia, zo sumy 45,33 EUR od 16.10.2021 do zaplatenia, a to v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
III. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 52 %.
IV. Súd z a m i e t a návrh Občianskeho združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV na pribratie do konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica v rámci upomienkového konania domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 3 165,81 EUR s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že ako veriteľ uzatvoril so žalovanou ako dlžníkom - spotrebiteľom dňa 27.1.2017 Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. Predmetom úverovej zmluvy bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 3 300,- EUR zo strany žalobcu. Žalovaná sa zaviazala peňažné prostriedky vrátiť v 84 pravidelných mesačných splátkach po 69,01 EUR. Žalovaná sa dostala do omeškania s plnením zmluvných povinností, keď úver riadne a včas nesplácala. Napriek opakovaným upozorneniam dlžné splátky nedoplatila, a teda nedošlo k riadnemu a včasnému splácaniu úveru. Na základe tejto skutočnosti žalobca v zmysle Hlavy Obchodných podmienok s názvom Ukončenie zmluvy dňa 17.8.2018 pristúpil k zosplatneniu budúcich splátok úveru a vyzval žalovanú k splateniu celého zostatku úveru a dlžných splátok. Žalobca poskytol žalovanej lehotu 15 dní na splnenie povinností a táto lehota na plnenie uplynula žalovanej dňa 1.9.2018. Žalovaná v lehote na plnenie sumu neuhradila, a preto si žalobca okrem dlžnej sumy uplatňuje v žalobe aj zákonné úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3 002,17 EUR a to od 2.9.2018. Žalovaná celkovo ku dňu podania žaloby uhradila sumu 966,04 EUR a vychádzajúc z prehľadu splátok a úhrad žalobca eviduje voči žalovanej dlh vo výške 3 156,81 EUR, ktorý pozostáva z istiny vo výške 76,03 EUR (istina 14. - 17. splátky), úroku vo výške 163,64 EUR (úrok 14. - 17. splátky) a zosplatnenej istiny vo výške 2 926,14 EUR (iba istina splátok po zosplatnení 18. - 84. splátky).
2. Okresný súd Banská Bystrica o žalobe rozhodol platobným rozkazom, ktorým žalobe v plnom rozsahu vyhovel a zároveň zaviazal žalovanú nahradiť žalobcovi trovy konania.
3. Voči platobnému rozkazu podala žalovaná včas odpor, ktorý odôvodnila tým, že nárok uplatnený v podanej žalobe považuje za predčasný a neoprávnene zasahujúci do jej majetku. Poukázala na to, že žalobca doteraz neosvedčil dodržanie dikcie zákona pri zosplatnení úveru podľa § 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákona. V zmluve sa o práve na zosplatnenie po nezaplatení splátky výslovná dohoda nenachádza. Preto nemohlo dôjsť k predčasnému ukončeniu úverovej zmluvy, ktorej prirodzená splatnosť nastane 15.2.2024. Žalobca žiadal v neúčinnom oznámení o zosplatnení úveru vrátenie sumy 3 223,81 EUR. Dôvodom na nepriznanie odplaty žalobcovi je aj zakomponovanie ročnej úrokovej miery do zmluvy vo výške rozpornej s dobrými mravmi. Priemerná úroková miera pri nových obchodoch zo spotrebiteľských úverov v januári 2017 a so splatnosťou nad 5 rokov bola podľa zverejnenia NBS vo výške 8,98 %, čo je takmer presne dvojnásobok oproti zmluvným 17,82 % ročne. Problematické je z toho plynúce správanie žalobcu pri nárokovaní si plnenia zo zmluvy. Namiesto 69,01 EUR mu mala žalovaná správne platiť iba 39,29 EUR mesačne (3 300 EUR/84 mesiacov). Ak by žalobca od žalovanej žiadal túto správnu sumu, k omeškaniu zo strany žalovanej by nedošlo. Zmena žaloby sa v spotrebiteľských sporoch nepripúšťa, ak je žalovaným spotrebiteľ, preto si nemôže žalobca uplatňovať nezaplatené splátky, ak si už uplatnil celkovú sumu. Z uvedených dôvodov navrhla žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
4. Žalobca v reakcii na odpor žalovanej trval na žalobe a navrhol pokračovať v konaní na príslušnom súde. Uviedol, že strata výhody splátok je dohodnutá v úverovej zmluve a pred samotným zosplatnením bola žalovaná na túto možnosť upozornená. V úverovej zmluve sa na strane 5 nachádza ustanovenie „Za splnenia dohodnutých podmienok (najmä v prípade porušenia Vašich zmluvných povinností nám musíte celý čerpaný úver na požiadanie splatiť (tzv. zosplatnenie úveru). Žalobca predložil súdu výzvu, ktorú adresoval žalovanej dňa 9.7.2018 a upozornil ju na možnosť zosplatnenia budúcich splátok. Ďalej žalobca poukázal na skutočnosť, že výška maximálnej odplaty v spotrebiteľských úverových zmluvách bola stanovená právnym predpisom ku dňu 27.1.2017, a to podľa § 23 ods. 6 Občianskeho zákonníka a § 1 ods. 4 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., pričom maximálna výška odplaty nebola zmluvnými dojednaniami v úverovej zmluve prekročená, a teda čo je v súlade so zákonom, musí byť v súlade s dobrými mravmi.
5. Okresný súd Banská Bystrica dňa 29.06.2020 postúpil vec tunajšiemu súdu.
6. Žalovaná na vyjadrenie žalobcu už nereagovala.
7. Súd nariadil vo veci pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise (zmluvou o spotrebiteľskom úvere - hotovostný úver a revolvingový úver XXXXXXXXXXXXXX W. C. XX.X.XXXX, predžalobnou výzvou na zaplatenie zo dňa 8.3.2019 spolu s podacím hárkom, úverovými podmienkami pre spojenie pôžičiek, úverovými zmluvnými podmienkami spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. - DUO platnými od 1.10.2015, výzvou k splateniu celého úveru zo dňa 17.8.2018 spolu s podacím hárkom, výpisom čerpania, splátok a úhrad, výzvou k plneniu dlžnej čiastky zo dňa 9.7.2018 spolu s podacím hárkom, podaním žalobcu zo dňa 13.10.2021 s výpisom z overovania bonity žalovanej, potvrdením o výške príjmov žalovanej, výpisom z účtu č. 6 žalovanej, prílohou č. 1 k úverovej zmluve), oboznámil sa s obsahom ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový stav:
8. Žalobca a žalovaná uzatvorili dňa 27.1.2017 zmluvu o spotrebiteľskom úvere - hotovostný úver a revolvingový úver XXXXXXXXXXXXXX (ďalej „úverová zmluva“), na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej peňažné prostriedky vo výške 3 300,- EUR, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v 84 pravidelných mesačných splátkach po 69,01 EUR, pri RPMN 19,3 %, ročnej úrokovej sadzbe 17,82 % a priemernej hodnote RPMN 13,89 %, splatnosťou prvej splátky dňa 14.3.2017, splatnosťou nasledujúcich splátok vo výškach a termínoch uvedených v splátkovom kalendári, ktorý je súčasťou zmluvy a s termínom konečnej splatnosti dňa 15.2.2024. Celková čiastka, ktorú mala žalovaná uhradiť (celkové náklady) boli vo výške 5 796,84 EUR. Úver bol poskytnutý čiastočne za účelom predčasného splatenia štyroch peňažných záväzkov žalovanej z iných úverových zmlúv a čiastočne vo výške 570,- EUR bezúčelový. Žalovaná uhradila štyri splátky po 69,01 EUR, následne uhradila 10 splátok po 69,- EUR, a tak ku dňu 20.4.2018 uhradila celkom sumu 966,04 EUR. Žalobca ako prvú omeškanú splátku evidoval 14. splátku, splatnú v zmysle splátkového kalendára dňa 15.4.2018 (hoci vo výpise čerpania, splátok a úhrad sa uvádza až dátum 25.4.2018), z ktorej žalovaná dlhovala žalobcovi sumu 0,10 EUR. Listom zo dňa 9.7.2018, podaným na poštovú prepravu dňa 10.7.2018, žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie 184,12 EUR predstavujúcich omeškané splátky, ostatné nároky vyplývajúce z úverovej zmluvy a náklady spojených s vymáhaním pohľadávky s upozornením, že v prípade ďalšieho omeškania bude žalobca po splnení podmienok podľa § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka oprávnený požadovať okamžité splatenie celého úveru. Následne žalobca listom zo dňa 17.8.2018, podaným na poštovú prepravu dňa 21.8.2018, vyzval žalovanú k splateniu celého úveru v lehote 15 dní od spísania výzvy. Žalovaná okrem vyššie uvedených úhrad ďalšie úhrady nevykonala.
9. Podľa priemerných úrokových mier z úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny zistených NBS bola priemerná úroková miera pri nových spotrebiteľských úveroch poskytnutých domácnostiam so splatnosťou nad 5 rokov v mesiaci január 2017 vo výške 8,98 %.
10. Zistený skutkový stav súd právne posúdil podľa nasledujúcej právnej úpravy:
11. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov účinného ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len ,,zákon o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; 1) tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. 18b) Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu, 1a) niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu 1b) a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov 1c) týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.
12. Podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
13. Podľa § 7 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky17a) sú povinní s vynaložením odbornej starostlivosti na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver získavať a účelne využívať údaje o spotrebiteľských úveroch tak, aby boli splnené podmienky podľa odsekov 16 a 17.
14. Podľa § 7 ods. 16 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.
15. Podľa § 7 ods. 17 zákona o spotrebiteľských úveroch vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5, b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky,17a) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
16. Podľa § 7 ods. 19 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní určiť, dodržiavať a pravidelne prehodnocovať limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
17. Podľa § 7 ods. 20 zákona o spotrebiteľských úveroch na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver sa použijú tieto položky: a) čistý príjem spotrebiteľa, b) náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť,17ta) c) výška splátky spotrebiteľského úveru a d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.
18. Podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.
19. Podľa § 20 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ je oprávnený ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery len na základe povolenia udeleného Národnou bankou Slovenska, a to v závislosti od udeleného povolenia v tomto rozsahu: a) bez obmedzenia rozsahu poskytovania spotrebiteľských úverov podľa § 20a alebo b) v obmedzenom rozsahu poskytovania spotrebiteľských úverov podľa § 20b.
20. V zmysle § 52 ods. 1 až ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
21. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
22. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
23. Podľa § 517 ods.1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
24. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
25. Podľa § 1a nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.
26. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
27. V predmetnej veci bolo nesporné, že medzi žalobcom a žalovanou bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere podliehajúca právnej úprave o spotrebiteľských zmluvách. Skutkový stav nebol medzi stranami sporný, sporným v tomto konaní bolo žalovanou spochybnené právo žalobcu na zosplatnenie úveru a odplatnosť, respektíve bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Žalovaná totiž namietala výšku odplaty poukazujúc na výšku úrokovej sadzby úveru, ktorá je podľa jej názoru v rozpore s dobrými mravmi.
28. Vzhľadom na znenie ust. § 54a Občianskeho zákonníka účinného od 5.12.2018 súd sa v prvom rade musel vysporiadať s otázkou, či právo zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré žalobca žiada priznať je alebo nie je premlčané, pričom dospel k záveru, že vzhľadom na skutočnosť, že zmluva bola uzavretá dňa 27.1.2017, potenciálna prvá omeškaná splátka bola splatná dňa 15.4.2018 a žaloba bola podaná dňa 10.6.2019, úvahy o prípadnom premlčaní uplatneného nároku sú irelevantné.
29. Keďže sa v danom prípade jedná o spotrebiteľskú zmluvu formulárového typu, súd v súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora EÚ, ako aj rozhodovacou praxou slovenských súdov z úradnej moci (ex officio) preskúmal opodstatnenosť uplatneného nároku z hľadiska jeho súladu s ustanoveniami o ochrane spotrebiteľa a dospel k záveru, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere medzi žalobcom a žalovanou spĺňa všetky povinné náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch reflektujúc jeho eurokonformný výklad v porovnaní s článkom 10 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere. Súd preto dospel k
záveru, že nie je možné považovať poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch.
30. Súd sa nestotožnil s námietkou žalovanej ohľadom výšky ročnej úrokovej miery zakomponovanej v zmluve v rozpore s dobrými mravmi. V tejto súvislosti súd poukazuje jednak na rozsiahlu ustálenú prax súdov, v zmysle ktorej neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokových sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Pri nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného trhu sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, ktoré by však nemali presahovať viac ako 100 % oproti priemeru bánk. Priemerná úroková miera spotrebiteľských úverov v čase uzatvorenia úverovej zmluvy (január 2017) bola pre daný typ úveru so splatnosťou nad 5 rokov vo výške 8,98 % ročne. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd zmluvne dojednanú výšku úrokovej sadzby 17,82 % ročne nepovažoval za odporujúcu dobrým mravom, keďže táto síce je pomerne vysoká, avšak nepresahuje dvojnásobok uvedenej priemernej úrokovej miery (2 x 8,98 = 17,96). Navyše súd poukazuje na to, že pre účely posúdenia, či je úver úžerný slúži aj limitácia najvyššej prípustnej výšky odplaty za úver, stanovená na základe § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v § 1a nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. Najvyššia prípustná výška odplaty pri predmetnom úvere je na úrovni 27,96 % (dvojnásobok priemernej RPMN pri obdobnom úvere, ktorá v zmysle súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých úveroch za 3. štvrťrok 2016 predstavuje 13,89 %). V danom prípade výška odplaty za úver nepresiahla uvedenú hodnotu.
31. Čo sa týka žalovanou namietaného nedodržania dikcie zákona pri zosplatnení úveru podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a § 565 Občianskeho zákonníka, súd sa s jej námietkou nestotožnil. Žalobca preukázal, že v zmluve sa nachádzalo dojednanie o možnosti zosplatnenia úveru a v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka žalovanú vopred vyzval na úhradu dlžných splátok a upozornil ju v lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť uplatnenia práva na zosplatnenie úveru, pričom úver zosplatnil až po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky. Jedinú výčitku tu možno mať voči žalobcovi, čo sa týka určenia lehoty na zaplatenie zosplatneného úveru, keď pri zosplatnení vyzval žalovanú na zaplatenie celkovej dlžnej sumy v lehote 15 dní od spísania výzvy, pričom na poštovú prepravu sa táto výzva dostala až na piaty deň od jej spísania. Súd sa však touto skutočnosťou ďalej nezaoberal, keďže zistil iný dôvod, prečo veriteľ nebol oprávnený vyžadovať od žalovanej jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.
32. Výsledky vykonaného dokazovania priviedli súd k záveru, že žalobca pri poskytnutí úveru nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom spôsob, akým žalobca pristupoval k overovaniu bonity žalovanej súd vyhodnotil ako hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, čoho následkom je s poukazom na § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch jednak fikcia o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, ako aj nemožnosť požadovať jednorazové splatenie úveru zo strany veriteľa. Súd skúmal splnenie si povinnosti podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch ex offo a k predloženiu dôkazov o splnení si tejto povinnosti bol žalobca vyzvaný a mal možnosť sa k nej vyjadriť. Súd podporne uvádza, že podľa rozhodnutia Súdneho dvora EÚ zn. C - 679/18: „Články 8 a 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti stanovenej v článku 8 tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa, a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve, pod podmienkou, že sankcie spĺňajú požiadavky podľa uvedeného článku 23.“
33. V zmysle § 7 a § 11 ods.2 zákona o spotrebiteľských úveroch je veriteľ pri posúdení úverovej schopnosti klienta povinný brať na zreteľ existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky, ako aj skutočnosti, ktoré možno na základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať (napr. predpokladaný príjem z prejednávaného dedičského konania, predaja nehnuteľnosti, poistného plnenia a pod.). Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde však pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver
bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod. Z uvedeného je zrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu zákona o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám, a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom (a samozrejme ním aj preukázaných), tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet, a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (t.j. konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.
34. Z predložených dôkazov mal súd za preukázané, že žalobca síce skúmal bonitu žalovanej, avšak podľa názoru súdu hrubo porušil svoju povinnosť, keď pre účely výpočtu ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver nepostupoval v súlade s § 7 ods. 20 zákona o spotrebiteľských úveroch a použil okrem položky čistého príjmu žalovanej (343,28 EUR) aj príjem jej manžela (hoci iba v rozsahu 65 %, a teda v sume 455 EUR), ktorý navyše nemal ani ničím overený. Prípadnou úverovou zaťaženosťou manžela žalovanej, či jeho inými výdavkami sa už nezaoberal. Pri výdavkoch domácnosti na dospelé osoby vychádzal zo sumy 200 EUR, ktorá nedosahuje ani životné minimum pre dve dospelé osoby (v danom období 198,06 EUR + 138,19 EUR). Vychádzajúc z predloženého výpisu o skúmaní bonity žalovanej pritom vyplýva, že ak by žalobca pri výpočte bonity žalovanej vychádzal iba z jej čistého príjmu, limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver by nebol splnený, pretože jej čistý príjem by nepostačoval na všetky výdavky a splátku úveru.
35. Vzhľadom na uvedené sa súd vo svetle uvedených záverov o neplatnosti zosplatnenia úveru a bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru ďalej zaoberal tým, či je žaloba aspoň v časti dôvodná. Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že žalovanej bola poskytnutá suma finančných prostriedkov vo výške 3 300 EUR. Taktiež nebolo sporné, že žalovaná uhradila žalobcovi sumu vo výške 966,04 Eur. Vzhľadom na neplatnosť zosplatnenia úveru zostalo žalovanej zachované právo na splácanie úveru v splátkach. Žalobcovi z tohto zmluvného vzťahu nevznikol nárok na úroky a poplatky, preto vychádzajúc zo splátkového kalendára, ktorý je súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere a obsahuje rozpis anuitných splátok, má súd za to, že splátka úveru je tvorená iba časťou pôvodnej splátky pripadajúcej podľa amortizačnej tabuľky na istinu.
36. Ku dňu vyhlásenia rozsudku bolo splatných 56 splátok, ktoré úhrnne podľa rozpisu splátok v splátkovom kalendári čo do istiny predstavujú celkovú sumu 1 728,52 EUR. Žalovaná doposiaľ uhradila 966,04 EUR, a teda rozdiel medzi splatnými splátkami (iba čistej istiny) a doposiaľ uhradenou sumou predstavuje 762,48 EUR. Úhrady žalovanej pokryli 1. až 36. splátku celé a aj časť 37. splátky. Z tohto dôvodu súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy vo výške 762,48 EUR, ktorá v zmysle splátkového kalendára teda reálne predstavuje zostatok 37. splátky splatnej dňa 15.3.2020 vo výške 12,31 EUR (z doposiaľ vykonaných úhrad súd považoval z 37. splátky vo výške 35,64 EUR za splatenú sumu 23,33 EUR a nesplatený je zostatok istiny splátky v sume 12,31 EUR) a ďalej nesplatené istiny 38. až 56. splátky.
37. Žalobca si tiež uplatnil nárok na úrok z omeškania. Podľa zistenia súdu sadzba úroku z omeškania v súlade s ustanovením § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z., bola ku dňom omeškania žalovanej s úhradou jednotlivých splátok vo výške 5 % ročne. Keďže žalovaná sa dostala do omeškania s úhradou predmetných splátok, súd zaviazal žalovanú aj na úhradu úrokov
z omeškania vo výške 5 % ročne z jednotlivých súm splátok od prvého dňa omeškania s úhradou tej- ktorej splátky.
38. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
39. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
40. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 52 %. Žalobca bol úspešný v časti istiny vo výške 762,48 EUR, a teda v pomere k žalovanému nároku v rozsahu 24 %. Žalovaná bola teda úspešná v rozsahu 76 %. Miera úspechu žalovanej voči žalobcovi tak činí 52 %. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
41. Podľa čl. 17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
42. Podľa § 95 ods. 1 CSP na ochranu práv strany môže súd aj bez návrhu do konania pribrať orgán verejnej moci, v pôsobnosti ktorého je ochrana základných ľudských práv a slobôd, alebo právnickú osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, ak s tým strana, na ochranu práv ktorej má vystupovať, súhlasí.
43. Záverom sa súd ešte potreboval vysporiadať podaním Občianskeho združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV so sídlom Šafárikovo nám. 7, 811 02 Bratislava, IČO: 42 362 962 (ďalej len „občianske združenie“) zo dňa 31.8.2020, ktorým navrhlo, aby ho súd pribral do konania ako osobitný subjekt na strane žalovaného. Svoj návrh odôvodnilo tým, že podporuje a pomáha všetkým spotrebiteľom na území SR v ochrane ich práv v zmysle platnej legislatívy a v súvislosti s jeho činnosťou zistilo, že na tunajšom súde prebieha toto konanie voči spotrebiteľovi. Súčasne požiadalo súd o zaslanie výzvy žalovanému, v ktorej mu uloží povinnosť sa v lehote 10 dní vyjadriť, či súhlasí so vstupom občianskeho združenia do konania na jeho stranu a v prípade, ak sa žalovaný v súdom určenej lehote nevyjadrí, súd bude predpokladať, že proti vstupu nemá námietky.
44. Z ustanovenia § 95 ods. 1 CSP vyplýva, že súd môže na ochranu práv spotrebiteľa pribrať právnickú osobu, ktorej predmetom je ochrana práv podľa osobitného predpisu, avšak len pod podmienkou, že s tým, strana, na ochranu ktorej má vystupovať, súhlasí. V danom prípade mal súd za preukázané, že občianske združenie je právnickou osobou, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, avšak nemal preukázaný súhlas strany, na ochranu ktorej má vystupovať, nakoľko občianske združenie súhlas dotknutej strany súdu nepredložilo. Vo svojom návrhu na pribratie síce občianske združenie požiadalo súd o zistenie stanoviska žalovanej, či súhlasí s pribratím osobitného subjektu do konania na ochranu jej práv, avšak súd je toho názoru, že ak osobitný subjekt predkladá návrh na pribratie do konania, má preukázať splnenie všetkých podmienok, a teda nielen, že je právnickou osobou, ktorej predmetom je ochrana práv podľa osobitného predpisu, ale aj predložiť súhlas strany, na ochranu práv ktorej má vystupovať a neprispievať k zaťažovaniu súdu ďalšími administratívnymi úkonmi, ktoré sami o sebe nevedú k skočeniu veci. Civilný sporový poriadok súdu neukladá povinnosť získavať daný súhlas za osobitný subjekt. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd návrhu na pribratie do konania nevyhovel. Na dôvažok súd poukazuje na to, že súd poskytuje právnu ochranu spotrebiteľovi - žalovanej ex offo (podľa § 295 Civilného sporového poriadku súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará a zabezpečí taký dôkaz.) a žalovaná je v konaní zastúpená advokátom. V danom prípade sa preto vystupovanie občianskeho združenia na strane žalovanej ako ďalšieho subjektu, ktorý by mal žalovanej poskytovať ochranu, súdu javí ako nehospodárne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.