Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_15T-76-2021.pdf
PDF · 105.83 KB
Case nature
Area
Subarea
15T/76/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava, samosudca JUDr. Miroslav Majerník na hlavnom pojednávaní konanom dňa 09.11.2021 v Rožňave, takto
rozhodol:
Obžalovaný N. T., L.. XX.XX.XXXX E. O., P. J. N. Y. XXX
uznáva sa za vinného, že
dňa 06.06.2021 vo večerných hodinách v čase okolo 20.30 h v Plešivci, okres Rožňava, na dvore rodinného domu na Ulici Československej armády Č.. XXX, keď išla maloletá M.. T.., L.. E. O. XXXX, vonku na záchod, si ju zavolal ku sebe, chvíľu sa s ňou rozprával, potom si stiahol nohavice, maloletú si pritiahol ku sebe a následne stiahol nohavice a nohavičky aj maloletej O. K., posadil si ju na pravú nohu, rukou roztiahol maloletej nohy, hladil ju po bruchu a dotýkal sa jej prstom a tiež pohlavným údom v oblasti genitálií tak, že ju rukami nadvihol a od svojho konania upustil až po príchode jeho manželky,
teda
osobu mladšiu ako pätnásť rokov iným spôsobom sexuálne zneužil a spáchal čin na chránenej osobe
- blízkej osobe,
čím spáchal
zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 odseky 1, 2 písmeno b/ Trestného zákona, § 139 písmeno c/ Trestného zákona
za to mu ukladá:
Podľa § 201 odsek 2 Trestného zákona, § 38 odsek 2 Trestného zákona, § 39 odsek 1 Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyroch) rokov.
Podľa § 48 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona na výkon trestu sa zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 73 odsek 2 písmeno d/ Trestného zákona ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.
odôvodnenie:
Prokurátorka okresnej prokuratúry v Rožňave podala dňa 18.10.2021 obžalobu na obvineného Gabriela Kováča pre zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 odseky 1, 2 písmeno b/ Trestného zákona, § 139 odsek 1 písmeno c/ Trestného zákona.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkov, znalcov, listinnými dôkazmi a na základe toho zistil skutkový stav tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku:
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že sa vôbec necíti byť vinným. Z kritického dňa si pamätá, že celý deň nebol doma, prišiel až poobede, oni tam opekali slaninu, nalievali alkohol. Chcel poupratovať, aby nebol bordel na stole. Dosť zle sa cítil, chytal ho alkohol, išiel sa vymočiť k drevárni a tam spadol. Ďalej mu už vypadávalo. Niekde tam je stolička, na ktorej zvykne sedávať. Sadol na stoličku a prebral sa na krik manželky a synov, že čo robí, že je opitý, či musel toľko piť. Chytil telefón a zavolal políciu. Myslel, že sa to vyrieši, že o nič nejde. K vzťahu s vnučkou uviedol, že ju má rád ako ostatné. Chodil s ňou k lekárovi, robil s ňou nákupy. Obžalovaný si nevedel vysvetliť, prečo vnučka vypovedala, že si mal stiahnuť nohavice, keďže jej nikdy nič zlé neurobil.
Postupom podľa § 258 ods. 4 Tr. por. bola prečítaná zápisnica o výsluchu obžalovaného zo dňa 08.06.2021, kedy okrem iného uviedol, že zo skutku, ktorý sa mu kladie za vinu sa cíti byť vinný a skutok uvedený v uznesení spáchal. Neverí, že by si to vymysleli. Veľmi ľutoval, čo sa stalo, pamätal len, že išiel močiť na dvore a spadol vedľa stoličky, kde mu mala vnučka pomáhať vstať. Manželka mu okrem iného nadávala aj do pedofilov.
Podľa § 270 ods. 2 Tr. por. súd prehral výsluch poškodenej osoby mladšej ako 15 rokov Olívie Kerepesiovej, ktorá vypovedala, že k starým rodičom do Plešivca chodí veľmi často a rada. Ku kritickému dňu uviedla, že stará mama prišla domov z nočnej, išla si ľahnúť, bola unavená. Priateľka brata matky poškodenej sa išla osprchovať. Poškodená ju čakala v izbe. Potom chcela ísť na záchod, ktorý je von. Videla ako starý otec ide za ňou a volal ju, kam ide. Trošku sa rozprávali, obžalovaný ju začal hladkať po bruchu, potom s tým prestal. Trošku na poškodenú pozeral, následne si celkom stiahol nohavice. Stiahol aj nohavice poškodenej a pritiahol si ju silno k sebe. Držal jej rameno. Dotýkal sa jej genitálií prstom, následnej aj jeho pohlavným údom, nebolo to pre ňu príjemné. Hovorila mu, aby prestal, on však neprestal, chcel sa odbaviť. Skončil až keď prišla starká. Nehovorila o tom nikomu, lebo obžalovaný jej povedal, že keď to niekomu povie, tak ju zbije. V minulosti jej nič také nerobil, pýtal sa jej len, kedy budú robiť takéto veci.
Svedkovia S. N., D. T., C. T. S. G. T. po zákonnom poučení odmietli vo veci na hlavnom pojednávaní vypovedať.
Na návrh prokurátorky súd postupom podľa § 263 ods. 4 Tr. por. prečítal zápisnicu o výpovedi svedkyne S. N., ktorá vypovedala, že bola s poškodenou na dvore, následne sa išla osprchovať, kedy zachytila krik. Vybehla von, kde sa chlapi hádali s otcom. Nevedela, čo sa stalo. Večer sa od poškodenej dozvedela, že keď išla na záchod, tak obžalovaný išiel za ňou, že jej chce niečo ukázať, schytil ju za ruku, stiahol jej nohavice, nohavičky, tak isto aj sebe a začal ju obťažovať. Obžalovaný zakázal poškodenej kričať, lebo bude zle. Konanie obžalovaného videla stará mama poškodenej, manželka obžalovaného. K osobe obžalovaného sa vyjadrila, že bol kľudnejší, v kritickom čase bol dosť opitý. Už v minulosti sa mal s poškodenou baviť o sexe.
Aj v prípade svedka Sebastiána Kováča prokurátorka navrhla postup podľa § 263 ods. 4 Tr. por. Počas prípravného konania syn obžalovaného uviedol, že v čase skutku nebol doma. Poškodená mu povedala, že obžalovaný ju hladkal po bruchu, sadol si a ťahal ju na seba, potom ju hladkal nižšie, mala šťastie, že prišla stará mama, že to uvidela. Po jej príchode sa začal hneď obliekať. Obžalovaný najprv tvrdil, že to nie je pravda, potom, že mu to je veľmi ľúto. V minulosti sa nič podobné nestalo.
V pozícii svedka bola na hlavnom pojednávaní vypočutá E. O., nevlastná dcéra obžalovaného, zároveň zákonný zástupca poškodenej, ktorá uviedla, že nič nevidela, nebola tam. Obžalovaný bol s jej dcérou, ona bola v robote. Podľa nej sa nič také nestalo. Dcéra prišla domov s mamou a políciou, večer plakala, nechcela sa rozprávať. Nedávno mala dcéra narodeniny a veľmi plakala, že obžalovaný nie je doma. Mali veľmi dobrý vzťah. Obžalovaný všetko spravil, nemôže na neho povedať zlé slovo. Potvrdila, že
obžalovaný požíval alkohol, pod vplyvom ktorého mal dobrú aj zlú náladu. S rodinnými príslušníkmi sa o tom rozprávali, ale nikto sa k tomu nechcel vyjadriť. Všetci chcú, aby obžalovaný išiel domov. Pri dcére nedošlo k zmene jej správania, obžalovaného má rada.
Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá znalkyňa MUDr. Danica Caisová-Škultétyová z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, drogové závislosti a alkoholizmus, ktorá v predmetnej veci vypracovala znalecký posudok č. 56/2021. Trvala na znaleckom posudku vypracovanom v predmetnej veci, kde uviedla, že obžalovaný v opitosti býva vulgárny, verbálne agresívny. U obžalovaného je pravdepodobný pokles tolerancie na alkohol, hoci to nerád priznáva a nie je vylúčené, že v strednej až ťažkej opitosti máva pravidelné palimpsesty /okienka/. Skutku sa mal dopustiť v opitosti, v triezvom stave má k nemu odmietavý postoj. Prítomnosť alkoholu ovplyvnilo jeho rozpoznávacie schopnosti. Podľa objektívnych údajov neboli v minulosti známky toho, žeby mal iné než starootcovské správanie k vnučke. Matka nechávala dcérku bez obáv u starých rodičov. U obžalovaného prebleskujú pocity hanby. Obžalovaný je závislý od alkoholu. Tempore criminis konal pod vplyvom stredne ťažkej až ťažkej opitosti s čiastočnou amnéziou. Obžalovaný je heterosexuálne orientovaný. Sexuálne kapacita je aktuálne limitované poruchami erekcie a výrazným poklesom libida. U obžalovaného nie sú známky svedčiace pre prítomnosť sexuálnej agresivity, nie sú poruchy obsahovej náplne sexuálnych systémov v zmysle pedofílie či hebefílie alebo preferencie BDSM rituálov. Vyšetrením bolo zistené, že obžalovaný je chronický alkoholik, preto znalkyňa navrhla, aby sa podrobil ochrannej protialkoholickej liečbe ústavnou formou.
So súhlasom prokurátora a obžalovaného súd podľa § 268 ods. 2 Tr. por. prečítal znalecký posudok Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru, podľa záverov ktorého porovnaním DNA obžalovaného a maloletej bola zistená zhoda na vonkajšej strane jeho nohavíc.
Podľa § 268 ods. 2 Tr. por. so súhlasom prokurátorky a obžalovaného boli prečítané znalecké posudku znalkyne z odboru psychológia, Doc. PhDr. Márie Gažiovej PhD., MBA č. 41/2021 a 41a/2021. Znalecký posudok č. 41/2021 sa týkal obžalovaného, pričom z jeho záverov vyplýva, že v osobe obžalovaného ide o osobnosť degradovanú, zmenenú zneužívaním alkoholu, so zvýšenou pohotovosťou k asociálnemu správaniu, s egocentrickou hodnotovou orientáciou, so zníženou racionálnou kontrolou a nedostatkom kritického myslenia. Bola zistená prítomnosť znakov organického poškodenia mozgu, čo mohlo viesť k odbrzdeniu pudových zložiek a k nárastu impulzívnych činov, ktoré má obžalovaný sklon racionalizovať. Obžalovaný vykazuje zvýšenú sexuálnu apetenciu zvlášť pod vplyvom alkoholu, s možnosťou pudového sexuálneho správania. Špeciálne sexuálne poruchy neboli zistené.
Znaleckým posudkom č. 41a/2021 sa psychologickému vyšetreniu podrobila aj maloletá poškodená, pričom bolo zistené, že v prípade maloletej sa jedná o detskú osobnosť s vecným myslením, bez sklonov k vymýšľaniu, ľahko uzavretú, dôverčivú, so snahou vyhovieť požiadavkám okolia. Vyšetrením neboli zachytené sklony k disimulácii ani k agraviácii prežitých udalostí. Maloletá v rámci svojho fyzického a mentálneho veku chápe zmysel sexuálneho správania a je disponovaná slovne popísať udalosti, ktoré prežila. Na psychike maloletej neboli zistené zmeny, ktoré by vyžadovali intervenciu.
Súd na hlavnom pojednávaní postupom podľa § 269 Tr. por. prečítal aj zápisnicu o vydaní veci, záznamy o vrátení veci, fotodokumentácie, uznesenie o vrátení veci, zápisnicu o obhliadke miesta činu, zápisnicu o dychovej skúške (v čase 21.46 hod. dňa 06.06.2021 mal obžalovaný 1,38 mg/l alkoholu v krvi), lekárske správy, oznámenie o narodení poškodenej (poškodená sa narodila dňa 22.06.2011), správu Operačného strediska a úradné záznamy k zvukovej nahrávke (podľa nahrávky obžalovaný prvý volal na linku 158, až potom prevzala telefón jeho manželka, ktorá oznámila, že manžel stiahol vnučke aj sebe nohavice, chytil ju za ruku a ťahať k sebe).
Zo zápisnice o trestnom oznámení vyplýva, že manželka obžalovaného uviedla, že pristihla na dvore rodinného domu pri kôlni manžela ako nemal na sebe nohavice a ťahal k sebe svoju vnučku M., ktorá tiež nemala na sebe nohavice.
Zo správy ÚPSVaR Rožňava bolo zistené, že maloletá do školy chodí rada a dosahuje dobré vyučovacie výsledky. Rodičia majú blízky vzťah s poškodenou, je medzi nimi silná citová väzbu. Poškodená si evidentne neuvedomila k čomu došlo, nedošlo k zmene jej správania. Nebráni sa vstupu do domu starej mamy, chodí tam rada, pýta sa, kedy sa starý otec vráti domov. Na záver úrad uvádza, že manželka
obžalovaného zastáva názor, že obžalovaný bol silno intoxikovaný alkoholom, že nedokázal ovládať svoje konanie, nakoľko je pokojne povahy. Celá rodina mu odpustila.
Základná škola s vyučovacím jazykom maďarským v Gemerskej Hôrke poškodenú hodnotí ako tichú, skromnú, usilovnú, samostatne pracujúcu, v kolektíve obľúbenú, priateľskú a komunikatívnu.
Z takto vykonaného dokazovania súd má za to, že skutok prezentovaný v skutkovej vete rozsudku sa stal, je trestným činom a jeho páchateľom je obžalovaný.
Súd k takémuto záveru dospel na základe celého radu vykonaných dôkazov, ktoré nepochybne a priamo preukazujú dokazovanú skutočnosť, že obžalovaný osobu mladšiu ako pätnásť rokov iným spôsobom zneužil a uvedený čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe (§201 ods. 1, 2 s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák.).
Oproti skutku uvedeného v obžalobe v skutku vo výroku rozsudku súd vypustil oslovenie vnučka, nakoľko vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že poškodená bola dcérou nevlastnej dcéry obžalovaného a teda nebola jeho vnučkou, čo však nemalo vplyv na právnu kvalifikáciu trestného činu. Poškodenú možno považovať za blízku osobu na základe vyjadrení obžalovaného a svedkov vypočutých v predmetnej trestnej veci, keďže obžalovaný považoval poškodenú za rovnakú „vnučku“ ako ostatné. Chodil s ňou k lekárovi, na nákupy, mal ju rovnako rád.
Ohľadne viny obžalovaného súd zdôrazňuje, že spleť priamych a nepriamych dôkazov vytvára ucelenú reťaz, na základe ktorej je dôvodné založenie viny obžalovaného zo spáchania skutku uvedeného vo výroku rozhodnutia. Je jasne preukázané, že obžalovaný dňa 06.06.2021 vo večerných hodinách pod vplyvom alkoholu počas toho ako poškodená išla na záchod, si túto zavolal k sebe, stiahol si nohavice, maloletú si pritiahol k sebe, a následne stiahol nohavice a nohavičky aj jej, posadil si ju na pravú nohu, rukou roztiahol maloletej nohy, hladil ju po bruchu a dotýkal sa jej prstom a tiež pohlavným údom v oblasti genitálií, tak, že ju rukami nadvihol a od svojho konania upustil až po príchode jeho manželky.
Obžalovaný síce svoju vinu po podaní obžaloby popiera s odôvodením, že nikdy by maloletej neublížil, že si to na neho všetko vymysleli. Jeho obrana na hlavnom pojednávaní je síce legitímna v záujme dosiahnutia beztrestnosti, ale je okrem iných vo veci vykonaných dôkazov aj v rozpore s jeho postom prezentovaným v prípravnom konaní, kedy svoje konanie viackrát oľutoval. Nepamätal sa čo sa stalo, neveril, že rodinní príbuzní by si to vymysleli.
Vinu obžalovaného dostatočne preukazujú vo veci vykonané dôkazy a to predovšetkým výpoveď samotnej poškodenej, ktorá detailným spôsobom popísala ako k spáchaniu trestného činu došlo. Uvedené korešponduje s výpoveďou svedkov S. N. S. D. T., ktorí sa síce dozvedeli informácie od poškodenej, avšak obaja bez výraznejších rozdielov predniesli ako kritický deň prebiehal. Uvedené súhlasí aj s prečítaným zvukovým záznamom z hovoru na linku 158, kedy manželka obžalovaného uviedla, že manžel zneužíva ich 9 ročnú vnučku, stiahol jej aj sebe nohavice, chytil ju za ruku a ťahal k sebe. Na potvrdenie svojich záverov súd oboznámil aj zápisnicu o trestnom oznámení podanom manželkou obžalovaného, ktorá ako priamy svedok síce v ďalšom priebehu konania odmietla vypovedať, ale pri trestnom oznámení uviedla, že videla obžalovaného a vnučku so stiahnutými nohavicami. Za pravdu výpovedi poškodenej dáva aj aj záver z jej psychologického posúdenia, podľa ktorého poškodená nemá sklony k vymýšľaniu, k disimulácii ani k agraviácii prežitých udalostí.
Pri posúdení hore uvádzaných dôkazov jednotlivo, ale aj ich súhrne súd považuje bez pochybností za dokázané, že obžalovaný ako trestne zodpovedný subjekt sa dopustil protiprávneho konania uvedeného vo výroku tohto rozsudku.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi aj v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o treste.
Z obce Plešivec obžalovaný nie je bližšie charakterizovaný.
Zo správy ASPEKT Rožňava, kde bol obžalovaný zamestnaný v priebehu rokov 2019 a 2020 vyplýva, že tento bol robotník v stavebnej skupine, kde jeho pracovné výsledky boli uspokojivé, avšak zodpovednosť
k nástupu do zamestnania bola lojálna. Jeho povahové vlastnosti sú charakterizované jeho výrečnosťou, rád rozprával, ak bol aktívny pracoval svedomite.
Podľa správy ÚVV a ÚVTOS Košice sa správa slušne a disciplinovane.
Obžalovaný nemá záznam v registri priestupkov.
Z odpisu z registra trestov vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ 5x súdne trestaný za rôznu trestnú činnosť, naposledy bol uznaný vinným trestným rozkazom Okresného súdu Rožňava, sp. zn. 2T/227/2007 zo dňa 04.12.2007 zo spáchania prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia. Vo výkone trestu bol naposledy 29.06.2005.
Pri úvahách, aký druh a výmeru trestu by spravodlivo zohľadnil konanie obžalovaného, jeho zavinenie, následok, pohnútku, osoby, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, vychádzal súd zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionality trestu). Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabránenie v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia) a jednak aj voči ďalším občanom - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia). Súd pri ukladaní trestu prihliadol aj na osobnosť mladistvého, jeho vek, rozumovú a mravnú vyspelosť, zdravotný stav, na jeho osobné, rodinné a sociálne pomery.
U obžalovaného je súd toho názoru. že je možné po zistení podmienok uvedených v ustanovení § 39 ods. 1 Tr. zák. a uložiť obžalovanému trest aj pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby určenej pre zločin sexuálneho zneužívania pri dodržaní obmedzení uvedených v ustanovení v § 39 ods. 3 Tr. zák.
Podľa § 39 ods.1 Tr. zák., ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom. Okolnosťami prípadu sú všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na posúdenie povahy, charakteru a závažnosti trestného činu, vrátane možnosti nápravy páchateľa. Pomery páchateľa sa týkajú jeho osobnostného hodnotenia. Ide teda o okolnosti, ktoré charakterizujú osobu páchateľa ako objekt trestu, a tiež o okolnosti, pre ktoré je rovnaký trest pre rôznych páchateľov rôzne citeľný. Ich význam pre mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody sa zhodnotí podobne ako význam okolností prípadu. Z hľadiska tohto ustanovenia sa vyžaduje, aby išlo o pomery takého charakteru, z ktorých je zjavné, že trest odňatia slobody uložený v rámci zákonnej trestnej sadzby by páchateľ pociťoval podstatne citeľnejšie ako iní páchatelia. V podstate sa hodnotia rodinné a osobné pomery, ktoré existujú až v čase rozhodovania o treste (napr. majetkové pomery páchateľa, jeho zdravotný stav a zdravotný stav jeho rodiny, starostlivosť o početnú rodinu, tehotenstvo páchateľky a pod.). Okolnosti prípadu alebo pomery páchateľa môžu odôvodniť aplikáciu § 39 Tr. zák. len za predpokladu, že použitie zákonom ustanovenej trestnej sadzby odňatia slobody by bolo pre páchateľa neprimerane prísne a že účel trestu možno dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania.
Za nevyhnutné k aplikácii vyššie uvedených zákonných ustanovení na mimoriadne zníženie trestu ma súd potrebné uviesť, že je nepochybné, že obžalovaný sa dopustil konania, ktoré trestný zákon kvalifikuje ako určitý trestný čin. Súd na tomto mieste však poukazuje na závery znaleckého posudku z odboru psychiatria, podľa ktorého spáchanie trestného činu u obžalovaného bolo motivované nadmerným požívaním alkoholu. U obžalovaného nebola zistená žiadna sexuálna deviácia, ktorá by mala vplyv na spáchanie trestného činu. Je zrejmé, že zo strany obžalovaného išlo o protispoločenský exces v rozpore s jeho osobnosťou, spôsobený stavom stredne ťažkej až ťažkej opitosti s čiastočnou amnéziou, kde k spáchaniu trestného činu by nedošlo ak by sa v tomto stave nenachádzal. Obžalovaný je heterosexuálne orientovaný a k takémuto konaniu má odpor, hanbí sa za neho, aj keď si to nepriznáva. Nemožno prehliadnuť ani následok, ktorý bol trestným činom spôsobený, kde rodina obžalovaného mu jeho konanie odpustila, chcú ho mať doma. Samotná poškodená, maloletá si podľa správy ÚPSVaR evidentne
neuvedomila k čomu došlo, nedošlo k zmene jej správania, nebráni sa vstupu do domu starej mamy, chodí tam rada, pýta sa, kedy sa starý otec vráti domov. Podľa záverov posudku znalkyne z odboru psychológia na psychike maloletej neboli zistené zmeny, ktoré by vyžadovali intervenciu. Na tomto mieste taktiež súd zvýrazňuje zásadu ukladania trestov nachádzajúcu sa v § 34 ods. 3 Tr. zák. (trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby). Vo svetle vyššie uvedeného by uloženie trestu v dlhšom trvaní, ako bol uložený rozsudkom v predmetnej trestnej veci (4 rokov) by pre rodinu obžalovaného mohlo znamenať fatálne následky, a to predovšetkým z hľadiska sociálneho, keďže z prejavu svedkov, rodinných príbuzných obžalovaného vyvodil súd záver, že väzby v rodine sú silné, vyžadujúcu čo najskoršiu prítomnosť obžalovaného.
Vyššie uvedené skutočnosti sú v súhrne takými okolnosťami prípadu, ktoré oprávňujú úvahy súdu o aplikácii ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák., a to aj z toho dôvodu, že súd je presvedčený, že na prevýchovu obžalovaného a na ochranu spoločnosti bude v tomto prípade postačovať aj trest kratšieho trvania. Podľa názoru súdu by bolo uloženie trestu odňatia slobody obžalovanému v základnej trestnej sadzbe (7 až 12 rokov) neprimerane prísne. Súd má za to, že trest v uloženej výmere 4 rokov je primeraný povahe a závažnosti spáchaného trestného činu. Uloženie trestu v inej výmere by podľa názoru súdu bolo v rozpore so zásadami na ukladanie trestov vymedzenými v § 34 Tr. zák. Prípadné uloženie vyššieho trestu by bolo vo vzťahu k obžalovanému a jeho rodine kontraproduktívne.
Keďže obžalovanému bol uložený trest odňatia slobody spojený s výkonom trestu súd aplikujúc ustanovenie § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák., nakoľko obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch vo výkone trestu odňatia slobody rozhodol, že trest odňatia slobody sa vykoná v ústavu s minimálnym stupňom stráženia.
Takto uložený trest podľa názoru súdu zodpovedá požiadavkám individuálnej aj generálnej prevencie a mal by dostatočne zabezpečiť nepáchanie obdobnej trestnej činnosti obžalovaného v budúcnosti.
Prihliadajúc na závery znaleckého posudku znalkyne z odboru psychiatria mal súd za to, že v súlade s § 73 ods. 2 písm. d/ Trestného zákona bolo potrebné obžalovanému uložiť aj ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Rožňava do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie. Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2) Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.