Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_2Csp-39-2021.pdf
PDF · 107.28 KB
Case nature
Area
Subarea
2Csp/39/2021
Rozhodnutie
Okresný súd Bardejov sudkyňou JUDr. Katarínou Krochtovou v právnej veci žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, zast. Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., so sídlom Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin, IČO: 36 715 352, proti žalovanému M. G., T.. XX.XX.XXXX, H. D. XX, XXX XX T. C., o zaplatenie sumy 2.340,84 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.200,00 Eur spolu s 5,00 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.200,00 Eur od 08.11.2018 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.
III. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 87,96%, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 26.05.2021 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 2.340,84 Eur spolu s 5,00 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.340,84 Eur od 08.11.2018 do zaplatenia.
2. V žalobe dôvodil tým, že je právnym nástupcom Consumer Finance Holding, a.s., Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130 (ďalej len „CFH“). Ďalej uviedol, že so žalovaným uzatvoril dňa 16.05.2018 zmluvu o pôžičke č. 6275442/1820009676, na základe ktorej poskytol žalovanému celkovú sumu pôžičky 2.200,00 Eur. Podľa zmluvy o pôžičke mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 72 mesačných splátkach v sume 47,57 Eur až do celkovej sumy pôžičky vo výške 3.425,04 Eur. Do podania žaloby žalovaný uhradil z vyššie uvedenej zmluvy sumu 0,00 Eur. Vzhľadom k tomu, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas, t.j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, žalobca dňa 26.08.2018 listom - predžalobná upomienka vyzval žalovaného k úhrade dlžných splátok. Nakoľko k úhrade dlžných splátok nedošlo, žalobca dňa 19.10.2018 úver zosplatnil, o čom žalovaného informoval listom zo dňa 02.11.2018. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania žaloby predstavoval sumu 2.340,84 Eur. Žalobca si zároveň uplatnil aj zákonné úroky z omeškania vo výške 5,00 % ročne od 08.11.2018 do zaplatenia. Tiež si uplatnil nárok na náhradu trov konania.
3. Žalovaný sa k podanej žalobe písomne nevyjadril. Žaloba s prílohami mu bola doručená dňa 24.08.2021.
4. Súd vo veci nariadil pojednávanie, neúčasť na ktorom ospravedlnil žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu a súhlasil, aby sa konalo v ich neprítomnosti. U žalovaného bolo predvolanie na
pojednávanie vykázané fikciou. Na tomto pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 09.11.2021 súd vyhlásil rozsudok vo veci samej.
5. Súd vykonal dokazovanie, a to oboznámením sa s obsahom žaloby a jej prílohami, a to zmluvou o spotrebiteľskom úvere Quatro pôžičky zo dňa 16.05.2018, spotrebiteľskou rozhodcovskou zmluvou, výpismi z osobného účtu žalovaného vedeného v Poštovej banke, a.s., za obdobie od 01.02.2018 do 30.04.2018, príkazom na úhradu zo dňa 16.05.2018, udelením súhlasu žalovaného so spracovaním osobných údajov, údajmi o finančnom sprostredkovateľovi, štandardnými európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere a o RPMN, Obchodnými podmienkami na poskytovanie spotrebiteľských úverov
- Quatro pôžička a najľahšia pôžička, predžalobnou upomienkou a doručenkou, oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 02.11.2018, prehľadom splátok a úhrad, notárskou zápisnicou o zlúčení CFH s nástupnickými spoločnosťami VÚB, a.s. a VÚB Leasing, a.s., a s obsahom ďalších v spise pripojených listinných dôkazov.
6. Súd zistil, že žalobca ako veriteľ uzavrel so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o spotrebiteľskom úvere Quatro pôžičky, na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 2.200,00 Eur s mesačnou splátkou v sume 46,14 Eur s poistením vo výške 47,57 Eur, sadzbou poistenia 3,10 %, v počte splátok 72, pri ročnej úrokovej sadzbe 15,90 % a RPMN 15,90 %. Celkové náklady spotrebiteľa predstavovali sumu 1.122,08 Eur a celková čiastka predstavovala sumu 3.322,08 Eur. Prvá splátka bola splatná dňa 20.06.2018 a ďalšie splátky boli splatné k 20. dňu v mesiaci. Doba trvania zmluvy bola dojednaná na 72 mesiacov alebo do splatenia všetkých záväzkov spotrebiteľa podľa tejto zmluvy.
7. Zmluva bola koncipovaná tak, že obsahovala strany očíslované od 1 do 25. Strany 1 až 4 obsahovali Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, kde pri RPMN bola uvedená jej výška a tiež všetky predpoklady použité pre výpočet RPMN, pričom tieto údaje boli totožné s tými, ktoré obsahovala priamo Zmluva o spotrebiteľskom úvere. Tá bola ďalej očíslovaná od strany 5 do 9. Strana 11 obsahovala údaj o RPMN spôsobom rovnakým ako Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere vrátane uvedenia priemernej RPMN vo výške 11,95 %. Strana 12 zmluvy obsahovala informácie v zmysle ochrany osobných údajov. Strany 13 až 14 obsahovali príkaz na úhradu sumy 2.200,00 Eur pod VS 1820009676. Strany 15 až 16 obsahovali údaj o finančnom sprostredkovateľovi. Strany 17 až 18 obsahovali informácie týkajúce sa poistenia schopnosti splácať splátky úveru. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva mala očíslovanie strán od 19 do 20. Na stranách 21 až 25 boli uvedené Obchodné podmienky na poskytovanie spotrebiteľských úverov - Quatro pôžička a najľahšia pôžička.
8. Z prehľadu splátok a úhrad žalovaného súd zistil, že žalovaný zo zmluvy č. 6275442 neuhradil v prospech žalobcu žiadnu splátku.
9. Predžalobnou upomienkou zo dňa 26.08.2018 žalobca upozornil žalovaného na nedoplatok na splátkach vo výške 142,71 Eur a zároveň ho informoval, že v prípade, ak do 05.10.2018 neuhradí splátku splatnú v mesiaci 06/2018, bude oprávnený úver zosplatniť. Výzva bola žalovanému doručená dňa 03.09.2018.
10. Oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 02.11.2018 žalobca oznámil žalovanému, že jeho dlh z úverovej zmluvy č. 1820009676 sa stal splatným v celom rozsahu naraz, keďže dlžné splátky neuhradil v stanovenej lehote. Výška dlhu predstavovala 2.342,94 Eur.
11. Podľa Notárskej zápisnice sp. zn. N 3283/2017, NZ 54215/2017, NCR1s 55029/2017 zo dňa 11.12.2017 došlo k zlúčeniu CFH so spoločnosťami VÚB, a.s. a VÚB leasing, a.s., a to tak, že CFH zanikla a nástupníckymi spoločnosťami sa stali VÚB, a.s., a VÚB leasing, a.s. Z označenej notárskej zápisnice, časti nazvanej „PROJEKT ROZDELENIA ZLÚČENÍM“, časti 3. Predmet projektu, bodu 3.3 písm. a) a b) vyplýva, že VÚB leasing, a.s. bude pokračovať v produkte QCar a produkte Triangel - splátkový predaj zanikajúcej spoločnosti. Podľa bodu 3.4. v prevádzkovaní Ostatného podnikania bude pokračovať VÚB, a.s.
12. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
13. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, t. j. k 16.05.2018 (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
14. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.
15. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
16. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy, t. j. k 16.05.2018 (ďalej „zákon o spotrebiteľských úveroch“ aj „zákon č. 129/2010 Z. z.“), Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu, niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.
17. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
18. Podľa § 9 ods. 1 a 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí byť v záhlaví zreteľne označená názvom zmluvy, ktorý obsahuje slová „spotrebiteľský úver“ v príslušnom gramatickom tvare. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: (...) h) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
19. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods 2 písm. d), e), g) až i), l) a p).
20. Podľa § 11 ods. 1 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov.
21. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákona, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
22. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „nariadenie vlády“) výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
23. Podľa § 1a ods. 1 nariadenia vlády, Ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.
24. Podľa § 1 ods. 4 nariadenia vlády, Na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa § 1a sa použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu, naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy.
25. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalobca ako veriteľ uzavrel so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o spotrebiteľskom úvere Quatro pôžičky, na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 2.200,00 Eur s celkovou výškou mesačnej splátky 47,57 Eur vrátane poistenia, sadzbou poistenia 3,10 %, v počte splátok 72, pri ročnej úrokovej sadzbe 15,90 % a RPMN 15,90 %. Celkové náklady spotrebiteľa predstavovali sumu 1.122,08 Eur a celková čiastka predstavovala sumu 3.322,08 Eur. Prvá splátka bola splatná dňa 20.06.2018 a frekvencia splátok, resp. ďalšie splátky boli splatné k 20. dňu v mesiaci. Doba trvania zmluvy bola dojednaná na 72 mesiacov alebo do splatenia všetkých záväzkov spotrebiteľa podľa tejto zmluvy. Úver bol poskytnutý prevodom na účet, čo vyplýva zo zmluvy, ale aj z príkazu na úhradu, na základe ktorého bola na účet pod VS 1820009676 (zhodujúcim sa s číslom zmluvy) poukázaná platba v sume 2.200,00 Eur. Súd mal tiež preukázané, že zmluva bola v komplexe očíslovaná stranami od 1 do 25. Začínala sa Štandardnými európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere (str. 1 až 4), potom pokračovala samotnou podstatou zmluvy o spotrebiteľskom úvere (str. 5 až 9) a následne na str. 11 obsahovala údaj o RPMN vrátane uvedenia priemernej hodnoty RPMN vo výške 11,95 %. Súd mal ďalej preukázané, že zmluva pokračovala informáciami v zmysle ochrany osobných údajov, príkazom na úhradu sumy, údajmi o finančnom sprostredkovateľovi, informáciami o poistení schopnosti splácať splátky úveru, spotrebiteľskou rozhodcovskou zmluvou a končila Obchodnými podmienkami na poskytovanie spotrebiteľských úverov - Quatro pôžička a najľahšia pôžička. Z prehľadu splátok a úhrad žalovaného mal súd preukázané, že žalovaný neuhradil žiadnu splátku. Súd mal tiež preukázané, že pred zosplatnením úveru, k čomu došlo 19.10.2018 (prehľad splátok a úhrad), bol žalovaný predžalobnou upomienkou zo dňa 26.08.2018 upozornený na nedoplatok na splátkach a na možnosť zosplatnenia úveru.
26. Súd považoval za nesporné, a to vzhľadom na povahu účastníkov tejto zmluvy, že predmetný zmluvný vzťah je vzťahom spotrebiteľským, keďže žalobca ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu so žalovaným, ktorý je fyzickou osobou - nepodnikateľom (čo vyplýva z označenia žalovaného v tejto zmluve identifikačnými znakmi typickými pre nepodnikateľa - menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom, číslom dokladu). Zároveň ide i o spotrebiteľský úver podľa zákona o spotrebiteľských úveroch.
27. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.
28. Súd konštatuje, že koncepcia predmetnej zmluvy vyvoláva pochybnosti o jej pravom zmysle a postupnosti krokov kontraktácie. Totiž začína sa štandardnými európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere, ktoré obsahujú konkrétne údaje zo zmluvy použité vo vzorci pre výpočet RPMN. Naznačená koncepcia zmluvy je podľa názoru súdu mätúca. Totiž klient sa v prvom rade, aspoň tak vyplýva z očíslovania strán zmluvy, obsahuje so štandardnými európskymi informáciami a až potom nasleduje podstata zmluvy, teda proces v rámci dojednávaní, ktorý má pre spotrebiteľa rozhodujúci význam, a teda či a v akej výške mu bude poskytnutý úver, aká bude výška splátky, v akej frekvencii bude splátky splácať, do kedy bude zmluva trvať, etc. Pritom zákon jednoznačne stanovuje, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať údaj o RPMN, ale aj všetky predpoklady, ktoré boli použité pri jej výpočte. Ako nepochybne vyplýva z dojednaného dokumentu, ktorý v komplexe obsahuje 25 strán, samotná zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorá je centrom pozornosti spotrebiteľa, takýto údaj neobsahuje, keďže tento je prenesený do jej úvodnej časti v podobe Štandardných európskych informácií o spotrebiteľskom úvere. V prípade takýchto dojednaní má súd pochybnosť o ich obsahu, t. j., či dojednania, ktoré by mala v zmysle právnej úpravy zmluva obsahovať, nie sú len formálnymi dojednaniami bez reálneho dosahu, ktorým spotrebiteľ žiadajúci o úver nevenuje pozornosť, keďže nie sú uvedené v Zmluve o spotrebiteľskom úvere, ktorá je označená stranami 5 až 9, ale v časti dojednaní s názvom Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, ktorými sa zmluvné dojednania medzi veriteľom a spotrebiteľom začínajú.
29. Pozornosti súdu tiež neušlo, že informácia o priemernej hodnote RPMN vo výške 11,95 % je obsiahnutá len pri údajoch o RPMN na strane 11 komplexných dojednaní. V kontexte s uvedeným sa žiada doplniť, že samotný text zmluvy o spotrebiteľskom úvere neumožňuje dostatočným a nespochybniteľným spôsobom spotrebiteľovi identifikovať, či ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru (RPMN) neprekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov. To sa dá určiť len prostredníctvom údaju o priemernej hodnote RPMN, ktorý, ako už súd uviedol, je obsiahnutý až na str. 11 dokumentu. Navyše priemerná hodnota RPMN je uvedená v nesprávnej výške 11,95 %, pričom v súlade s podmienkami podľa § 1a ods. 1 v spojení s § 1 ods. 4 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. má správne znieť 9,05 %.
30. Na základe uvedeného, ako aj s poukazom na to, že v prípade pochybností o obsahu spotrebiteľských zmlúv, platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, dospel súd k záveru, že pre spotrebiteľa je priaznivejší výklad o tom, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje obligatórne podmienky podľa § 9 ods. 2 písm. h) a taktiež neobsahuje údaj, resp. obsahuje ho v nesprávnej výške, na základe ktorého možno jednoznačne dospieť k zisteniu, či RPMN je uvedená vo výške neprekračujúcej najvyššiu prípustnú výšku odplaty, pričom na účely tohto zistenia sa použije priemerná hodnota RPMN nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov za 1. štvrťrok 2018, teda vo výške 9,05 %. Takýto údaj v zmluve absentuje a v komplexných dojednaniach je uvedený nesprávne.
31. V súlade s § 11 ods. 1 písm. b) a g) zákona o spotrebiteľských úveroch je potrebné poskytnutý úver považovať za bezúročný a bez poplatkov.
32. Vychádzajúc z uvedeného potom žalobcovi zo zmluvy patrí len suma, ktorú žalovaný reálne čerpal titulom úveru po odpočítaní toho, čo mu žalovaný zaplatil. Žalovaný v danej veci čerpal titulom úveru sumu 2.200,00 Eur a žalobcovi neuhradil žiadnu splátku. Na základe toho súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.200,00 Eur s prísl. S poukazom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru súd žalobu v časti nad sumu 2.200,00 Eur s prísl. zamietol.
33. Vzhľadom na to, že žalovaný neuhradil svoj dlh, dostal sa s jeho plnením do omeškania. Žalobca žiadal, aby mu súd priznal úrok z omeškania v sadzbe 5,00 % ročne odo dňa 08.11.2018, pričom k zosplatneniu úveru došlo dňa 19.10.2018 a žalovanému to bolo oznámené listom zo dňa 02.11.2018.
Súd nároku žalobcu aj čo do úroku z omeškania vyhovel a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu 2.200,00 Eur s úrokom z omeškania 5,00 % p.a. od 08.11.2018 do zaplatenia. Požadovaná výška úroku z omeškania je v súlade s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., keďže základná úroková sadzba ECB k 08.11.2018 predstavovala 0,00 %, čo pri navýšení o 5 percentuálnych bodov predstavuje 5,00 % ročne.
34. O trovách konania v danej veci súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. V konečnom dôsledku bol v spore úspešnejší žalobca, ktorému patrí voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celkovom rozsahu 87,96 %, a to po odrátaní jeho neúspechu (6,02 %) od jeho úspechu v spore (93,98 %).
35. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
36. Súd zároveň v otázke náhrady trov konania v danej veci nezistil žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali potrebu aplikácie § 257 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Súd pritom vychádzal z obsahu spisu a vykonaného dokazovania, na základe ktorého nezistil žiadne skutočnosti odôvodňujúce odklon od zásady zodpovednosti za výsledok v spore.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359 C.s.p.). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods. 1, 2 C.s.p.).
V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).
Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.). Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).
Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.).
Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.). V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.