Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Csp/170/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Jančíkovou v spore žalobcu: E. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. XXX/XX, XXX XX F. X. M. zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom ul. Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 zastúpeným JUDr. Katarínou Hegedüšovou, advokátkou, so sídlom Majerníkova 3/A, 841 05 Bratislava o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 2.100,- eur takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi primerané finančne zadosťučinenie vo výške 700,- eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd žalobu v prevyšujúcej časti zamieta.

III. Súd žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % z prisúdenej sumy s tým, že o výške týchto trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobca podal dňa X.XX.XXXX na súd žalobu, ktorou žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 2.100,- eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku a tiež nahradiť trovy konania.

2. V žalobe žalobca uviedol, že v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. XXCsp/X/XXXX o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok bol ako žalobca v postavení spotrebiteľa úspešný. Súd vyhovel podanej žalobe rozsudkom sp. zn. XXCsp/X/XXXX zo dňa 12.7.2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov, sp. zn. XXCoCsp/XX/XXXX zo dňa 8.9.2020. V žalobe žalobca poukázal na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie v bode 13, 16, a 18.

Ďalej žalobca s poukázaním na ust. tretia veta a ust. o ochrane spotrebiteľa uviedol, že si uplatňuje primerané finančné zadosťučinenie za porušenie svojich spotrebiteľských práv, ktoré musel brániť v pôvodnom konaní. Podľa žalobcu primerané finančné zadosťučinenie má mať sankčnú a odradzujúcu funkciu, aby sa dodávateľ nedopúšťal recidívy, a taktiež má mať aj funkciu relutárnu. Žalobca požaduje primerané finančné zadosťučinenie vo výške 2.100,- eur, ktorá zohľadnil skutočnosť, že žalovaný v zmluvách používal neprijateľné zmluvné podmienky, a tak si uplatnil za každú neprijateľnú zmluvnú podmienku 300,- eur. Rozsah porušenia spotrebiteľského práva je definovaná v rozsudku Okresného súdu Humenné v pôvodnom konaní sp. zn. XXCsp/X/XXXX zo dňa 12.7.2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov, sp. zn. XXCoCsp/XX/XXXX zo dňa 8.9.2020 v ich odôvodneniach, ktoré sú hmotnoprávnou podmienkou nároku na primerané finančné zadosťučinenie.

3. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca predložil Rozsudok Okresného súdu Humenné sp. zn. XXCsp/ X/XXXX zo dňa 12.7.2019 a Rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. XXCoCsp/XX/XXXX zo dňa 8.9.2020.

4. Podľa ust. a (ďalej len ako „CSP“) súd doručoval žalovanému žalobu s prílohami, poučenie o procesných právach a povinnostiach, uznesenie - výzva na vyjadrenie k žalobe, ktoré si žalovaný prevzal dňa 29.1.2021.

5. Žalovaný doručil súdu svoje vyjadrenie k žalobe dňa 4.2.2021, v ktorom žiadal žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť. Podľa žalovaného žalobca nijakým relevantným spôsobom neodôvodnil vznesený nárok na finančné zadosťučinenie a žiadna ujma, ktorá by odôvodňovala priznanie finančného zadosťučinenia, žalobcovi nevznikla. Žalobcovi podľa žalovaného nemôže byť poskytnutá právna ochrana, keď sám je ten, kto ako prvý porušil svoje povinnosti, nakoľko si neplnil záväzky, ku ktorým pristúpil. Žalovaný ďalej uviedol, že so žalobcom v postavení dlžníka uzatvoril

- dňa 23.03.2012 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 200,- eur,

- dňa 23.03.2012 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 100,- eur,

- dňa 13.11.2012 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 150,- eur,

- dňa 09.12.2013 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 200,- eur,

- dňa 14.02.2014 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 600,- eur,

- dňa 16.02.2016 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 350,- eur,

- dňa 16.02.2016 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 600,- eur.

Podľa názoru žalovaného ustanovenie § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľov je potrebné vykladať reštriktívne a pri rozhodovaní o jeho priznanie je potrebné zohľadniť nielen úspešnosť toho ktorého účastníka, ale aj iné okolnosti, ktoré majú vplyv na konkrétny prípad. Priznanie finančných prostriedkov prichádza do úvahy len v tých prípadoch, keď porušenie práva nie je možné už napraviť inak. Žalovaný tiež uviedol, že má vedomosť a rešpektuje rozhodnutie Okresného súdu Humenné pod sp. zn. XXCsp/X/ XXXX, ktorý má dostatočný sankčný charakter v zmysle individuálnej a generálnej prevencie. Žalovaný považuje vzhľadom na okolnosti prejednávaného prípadu prípadne priznanie náhrady finančného zadosťučinenia za neprimerané. Žalovaný má za to, že nepostačuje všeobecná konštatácia funkcie primeraného finančného zadosťučinenia. Žalobca neodôvodnil jasne a určito skutkové okolnosti týkajúce sa záväzkovo - právneho vzťahu medzi ním a žalovaným.

Podľa žalovaného je dôležitý gramatický výklad slova „primerane“. Krátky slovník slovenského jazyka príslovku primerane spája so slovom vhodne. Takisto synonymický slovník slovenčiny spája slovo primerane s významom vhodne, vyhovujúc požiadavkám, spĺňajúc požiadavky, náležitým spôsobom. Slovník slovenského jazyka z rokov 1959-1968 vykladal pojem prídavného mena „primeraný“ ako hodiaci sa do nejakých okolností, do istého prostredia; vhodný, príhodný, náležitý.

Žalovaný má za to, že opätovné sankcionovanie by bolo vzhľadom na prechádzajúce konanie neprimerane prísne. Žalovaný je ďalej toho názoru, že žalobcovi žiadna ujma, ktorá by odôvodňovala priznanie primeraného finančného zadosťučinenia nevznikla a preto jeho priznanie by malo za následok spôsobenie hrubej nerovnováhy medzi právami a povinnosťami veriteľa a spotrebiteľa, a to bez akéhokoľvek právneho dôvodu. Primerané finančné zadosťučinenie je nutné chápať ako náhradu za spôsobenú nemajetkovú ujmu vyjadrenú v rôznych formách, ako peňažnú protihodnotu nemajetkovej ujmy, no nepredstavuje náhradu za uplatnené finančné plnenie alebo prípadnú náhradu škody.

Žalovaný žiada súd, aby pri posudzovaní žalobcom uplatneného práva posudzoval konkrétne okolnosti týkajúce sa vzťahu žalobcu a žalovaného a pri rozhodovaní vzal do úvahy aj konanie žalobcu, ktorý sa domáha vydania finančného zadosťučinenia napriek tomu, že sám konal v rámci kontraktačného

postupu ľahostajne, keď svojim podpisom vyhlásil, že súhlasí s obsahom Zmluvy, bol oboznámený so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru; nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Žalobca svojim podpisom na Zmluve ďalej prehlásil, že si Zmluvu prečítal, že ju uzatvoril vážne, zrozumiteľne, nie v tiesni ani za nápadne nevýhodných podmienok.

Za spornú považuje žalovaný aj výšku požadovanej náhrady finančného zadosťučinenia. Žalobca nijako relevantne neodôvodnil výšku požadovaného finančného zadosťučinenia (odhadom určené), ktoré určite nie je primerané a čo teda považuje za primeranosť.

Žalovaný uvádza, že ust. § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa je zákonným ustanovením s relatívne vágnou hypotézou. Predpoklady priznania finančného zadosťučinenia sú 1. porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej ZoS a osobitnými predpismi, 2. úspešné uplatnenie porušeného práva alebo povinnosti, 3. primeranosť zadosťučinenia a 4. zodpovedná osoba, ktoré musia byť naplnené kumulatívne. V zákone nie je bližšie konkretizované podľa akých kritérií sa má posudzovať, či je priznanie finančného zadosťučinenia primerané. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia však nemá a nesmie podľa žalovaného slúžiť ako prostriedok ospravedlňujúci ľahostajnosť spotrebiteľa, ktorý vstupuje do právneho vzťahu s dodávateľom bez toho, aby sa sám zaujímal o svoje povinnosti plynúce mu z existujúceho záväzkovo - právneho vzťahu.

Ďalej žalovaný poukazuje, že primerané finančné zadosťučinenie má nesporne sankčnú funkciu a jeho cieľom nie je kompenzovať žalobcu, ale skôr potrestať žalovaného za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil vo vzťahu k žalobcovi a odradiť žalovaného alebo akúkoľvek tretiu osobu od opakovania takéhoto konania v budúcnosti (v zmysle generálnej prevencie). Sankčná funkcia primeraného finančného zadosťučinenia teda trestá a súčasne pôsobí preventívne. Jazyk európskych predpisov a judikatúry akcentuje najmä druhú funkčnú zložku sankčnej funkcie, teda funkciu preventívnu. Nemožno však opomenúť, že práve inštitút primeraného finančného zadosťučinenia môže byť prostriedkom ochrany na doplnenie o preventívne účinky pred diskrimináciou. Preventívna funkcia primeraného finančného zadosťučinenia má pôsobiť naprieč existujúcich spotrebiteľských právnych vzťahov, t. j. má pôsobiť aj na dodávateľa, ale aj na spotrebiteľa. Priznanie primeraného finančného zadosťučinenia každému subjektu, t. j. aj subjektu správajúcemu sa ľahostajne v žiadnom prípade nemožno chápať ako pozitívne preventívne pôsobenie. Práve naopak, takýto postup v aplikačnej praxi súdov by mal za následok ľahostajnosť každého spotrebiteľa, ktorý dôverujúc bezhraničnej ochrane súdov, bude vstupovať do akéhokoľvek právneho vzťahu bez toho, aby sa spoliehal aj na vlastný úsudok.

Žalovaný považuje konanie žalobcu formou podania žaloby na priznanie finančného zadosťučinenia za neadekvátne okolnostiam, nakoľko žalobca mal možnosť brániť sa už v počiatkoch kontraktačného postupu a napriek tomu bol absolútne ľahostajný. Žalobca sa teda mohol brániť primerane aj iným spôsobom, než zľahčovaním svojho neobozretného a ľahostajného konania.

6. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca, v ktorom poukázal, že v ním uvádzaných rozsudkoch súd rozhodol o určení celkovo až siedmych neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, a tieto deklarujú, že v právnych vzťahoch založených zmluvách o údaje došlo k viacerým porušeniam noriem spotrebiteľského práva, preto je evidentné, že žalobca na súde úspešne uplatnil porušenie jeho práva, ako aj povinnosti žalovanej. Ďalej žalobca dodal, že pre vznik nároku na primerané finančné zadosťučinenie postačuje už samotná hrozba ujmy a nie jej samotný vznik. Samotné určenie neprijateľných zmluvných vo výroku rozhodnutia súdu je následkom porušenia povinností zo strany žalovaného a preto nemožno tento výsledok podľa žalobcu vnímať ako sankciu v zmysle § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa. Požadovaná výška primeraného finančného zadosťučinenia je podľa žalobcu adekvátna, zodpovedá svojmu účelu, ktorá nie je kompenzáciou, ale poskytnutou satisfakciou. Podľa žalobcu žalovaný nechce niesť akúkoľvek zodpovednosť a porušenie svojich zákonných povinností ospravedlňuje ľahostajnosťou žalobcu, ale ujma, ktorá žalobcovi vznikla, nebola len v akademickej rovine, preukázateľne došlo k zásahu do jeho majetkovej sféry, ktorá ujma bola sanovaná len jeho procesnou aktivitou v konaní navzdor sústavnému odporu žalovaného.

7. Žalovaný v ďalšom vyjadrení dodal, že priznanie finančného zadosťučinenia nie je adekvátne okolnostiam a žalobca sa mohol brániť primerane aj iným spôsobom, než zľahčovaním svojho neobozretného a ľahostajného konania. Podľa žalovaného domáhanie žalobcu primeraného finančného zadosťučinenia nezodpovedá požiadavke všeobecnej spravodlivosti a nebolo by vhodné ho priznať.

8. Súd vo veci nariadil pojednávania, ktorých sa žalovaný nezúčastnil, ospravedlnil svoju neúčasť z dôvodu vysokej pracovnej zaneprázdnenosti a súhlasil, aby sa súdne pojednávanie uskutočnilo v jeho neprítomnosti. Právny zástupca žalobcu trval na podanej žalobe a navrhol súdu, aby jej v celom rozsahu vyhovel.

9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, najmä s rozsudkom tunajšieho súdu č. k. XXCsp/X/XXXX - XXX zo dňa 12.7.20147 a rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. XXCoCsp/XX/XXXX - XXX zo dňa 8.9.2020, pripojeným súdnym spisom tunajšieho súdu sp. zn. XXCsp/X/XXXX, oboznámením sa obsahom žaloby a rozhodnutia vo veci vedenej pred tunajším súdom pod sp. zn. XXCsp/XXX/XXXX a zistil nasledovný skutkový stav:

10. Žalobca sa žalobami podanými na tunajšom súde dňa XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX voči žalovanému domáhal vydania bezdôvodného obohatenia spolu vo výške 2.226,- eur s príslušenstvom a určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky v zmluvách o úvere. Uznesením sp. zn. XXCsp/X/XXXX - XX zo dňa 26.05.2017 súd spojil veci vedené na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. XXCsp/X/XXXX, XCsp/ XX/XXXX, XCsp/XX/XXXX, XCsp/XX/XXXX, XCsp/XX/XXXX, XXCsp/XX/XXXX, XXCsp/XX/XXXX o jednotlivých žalobách podaných žalobcom na spoločné konanie s tým, že konanie sa vedie pod sp. zn. XXCsp/X/XXXX.

Dňa 14.3.2018 súd vo veci prvý krát rozhodol tak, že žalovaného zaviazal na vydanie bezdôvodného obohatenia zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 28.01.2011 sumu 196,- eur, zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 31.05.2012 sumu 96,- eur, zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 03.08.2011 sumu 68,- eur, zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 01.10.2012 sumu 184,- eur, zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 10.12.2013 sumu 434,- eur, zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 14.02.2014 sumu 720,- eur a zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 13.11.2012 sumu 528,- eur spolu s úrokom z omeškania a v prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol. V odôvodnení súd dospel k záveru, že predmetné zmluvy o úvere obsahuje nedostatky - neobsahujú výšku úrokovej sadzby a tiež údaj o priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery, v dôsledku čoho sa zmluvy o úvere považujú za bezúročnú a bez poplatkov. Zároveň súd výšku poplatkov za poskytnutie úveru 2/3 z poskytnutej sumy považoval bez ďalšieho za dôvod jeho absolútnej neplatnosti, a to pre rozpor s dobrými mravmi, pričom za odplatu úveru sa považujú nielen dohodnuté úroky ako odmena, ale aj akákoľvek platby zo strany spotrebiteľa žalovanému, bez ohľadu, ako je tento pomenovaný v zmluve.

11. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie aj žalobca a žalovaný a o týchto rozhodol Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k. XCo/XX/XXXX - XXX zo dňa 4.4.2019, ktorým potvrdil rozsudok zo dňa 14.3.2018 okrem výroku o zamietnutí žaloby v časti určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky v jednotlivých úverových zmluvách a výroku o trovách, pričom v tejto časti rozsudok o zamietnutí žaloby v časti určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky v jednotlivých úverových zmluvách a vo výroku o trovách konania zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

12. Po vrátení veci sa dňa 12.7.2019 konalo pojednávanie, na ktorom bol prítomný žalobca a jeho právny zástupca a na ktorom zároveň súd vyhlásil rozsudok. Rozsudkom č. k. XXCsp/X/XXXX - XXX súd určil

- že zmluvná podmienka v zmluve o úvere č. XXXXXXXXX z 28.01.2011 uvedená vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru bod 11 od tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú dve tretiny zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou je neprijateľná;

- že zmluvná podmienka v zmluve o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 14.02.2014 uvedená v bode 2- administratívny poplatok vo výške 293,10 eur, za administratívne náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou je neprijateľná;

- že zmluvná podmienka v zmluve o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 10.12.2013 uvedená v bode 2- administratívny poplatok vo výške 184,47 eur, za administratívne náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou je neprijateľná;

- že zmluvná podmienka v zmluve o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 01.10.2012 uvedená vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru - bod 10 dlžník uznáva dlžnú sumu vrátane poplatku v celej výške na základe tejto zmluvy ako aj svoj dlh voči veriteľovi, čo dôvodu a jej výšky tak ako je uvedené v tejto zmluve a zaväzuje sa ju uhradiť v mesačných splátkach tak ako je uvedené na prvej strane tejto zmluvy.

Tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady na vypracovanie, uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou je neprijateľná;

- že zmluvná podmienka v zmluve o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 13.11.2012 uvedená vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru - bod 10 dlžník uznáva dlžnú sumu vrátane poplatku v celej výške na základe tejto zmluvy ako aj svoj dlh voči veriteľovi, čo do dôvodu a jej výšky tak ako je uvedené v tejto zmluve a zaväzuje sa ju uhradiť v mesačných splátkach tak ako je uvedené na prvej strane tejto zmluvy. Tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady na vypracovanie, uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou je neprijateľná;

- že zmluvná podmienka v zmluve o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 31.05.2012 uvedená vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru - bod 10 dlžník uznáva dlžnú sumu vrátane poplatku v celej výške na základe tejto zmluvy ako svoj dlh voči veriteľovi, čo do dôvodu a jej výšky tak ako je uvedené v tejto zmluve a zaväzuje sa ju uhradiť v mesačných splátkach tak ako je uvedené na prvej strane tejto zmluvy. Tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady na vypracovanie, uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou je neprijateľná;

- že zmluvná podmienka v zmluve o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 03.08.2011 uvedená vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru - bod 11 dlžník uznáva dlžnú sumu vrátane poplatku v celej výške na základe tejto zmluvy ako svoj dlh voči veriteľovi, čo do dôvodu a jej výšky tak ako je uvedené v tejto zmluve a zaväzuje sa ju uhradiť v mesačných splátkach tak ako je uvedené na prvej strane tejto zmluvy. Tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady na vypracovanie, uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou je neprijateľná.

Z písomného odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva vo veci sp. zn. XXCsp/X/XXXX zo dňa 12.7.2019 vyplýva, že všetkých sedem predmetných úverových zmlúv je potrebné považovať za spotrebiteľské zmluvy podľa . Podľa súdu poplatky, ktoré sú obsiahnuté pod rôznymi bodmi v úverových zmluvách alebo vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, poplatkami za vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere vrátane všetkej administratívy s tým spojenej, resp. sú poplatkami, ktoré rozhodne nie sú základným plnením úverovej zmluvy a nepredstavujú jej hlavný predmet plnenia. V danom prípade súd neposudzoval cenu ako jej primeranosť k dodanej službe, ale celú dohodu o cene za vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere vrátane všetkej administratívy s tým spojenej, ktorá spočíva v tom, že spotrebiteľ má platiť za niečo, čo mu nie je v skutočnosti dodané (tzv. teória skutočného plnenia). V prejednávanej veci súd ich neprijateľnosť zmluvných podmienok videl nielen v samotnom predmete tohto dojednania a jeho cene, ale v okolnostiach aplikácie tohto ustanovenia. Súd považoval za samozrejmé, že v spoločnosti založenej na trhovej ekonomike je vyžadovanie plnenia bez reálneho poskytnutia protiplnenia minimálne rozporné s dobrými mravmi a takýto postup súd v žiadnom prípade s ohľadom na ochranu spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany nemohol aprobovať. Súd tiež poukázal, že uvedený poplatok bol viackrát právoplatne vyhlásený za neprijateľný, a preto má žalovaný v zmysle povinnosť zdržať sa používania takejto neprijateľnej podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Pokiaľ žalovaný takúto povinnosť nerešpektoval a takúto neprijateľnú podmienku naďalej používal, súdu neostávala iná možnosť ako opätovne vyhlásiť zmluvnú podmienku za neprijateľnú.

13. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca. Krajský súd v Prešove rozhodol rozsudkom č. k. XXCoCsp/XX/XXXX zo dňa 8.9.2020, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 12.7.2019.

V písomnom vyhotovení rozsudku odvolací súd skonštatoval, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Vo vzťahu k administratívnemu poplatku, ako tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú 2/3 zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy spolu so všetkou administratívou s tým spojenou odvolací súd uviedol, že poplatky sú v tejto časti neúmerne vysoké, pričom dojednanie o administratívnom poplatku je vágnym ustanovením, ktoré vôbec nešpecifikuje, o aké konkrétne administratívne činnosti ide, pričom výška administratívnych poplatkov predstavuje neúmerne vysoké poplatky bez bližšej špecifikácie ich výšky a účelnosti a je v rozpore s dobrými mravmi ( ). Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná, ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s ratio legis zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná. V konaní podľa odvolacieho súdu absentuje dôkaz, že žalobca ako spotrebiteľ bol s ich podstatou oboznámený, poplatok nie je náležite špecifikovaný a viaže sa na bližšie neurčité náklady na vypracovanie a uzavretie zmluvy

spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Vo vzťahu k zmluvným podmienkam, v ktorých žalobca ako spotrebiteľ uznal dlžnú sumu, odvolací súd uviedol, že ani v tomto smere nemožno uvedené zmluvné podmienky v uzatvorených úverových zmluvách považovať za individuálne dojednané, pretože boli žalovaným ako veriteľom vopred pripravené a žalobca ako spotrebiteľ nemohol meniť ich obsah, naviac ide o uznanie dlhu zo strany žalobcu ako spotrebiteľa, pričom takto formulované zmluvné podmienky zhoršujú jeho zmluvné postavenie.

14. Rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 12.7.2019 v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu zo dňa 8.9.2020 nadobudol právoplatnosť dňa 7.10.2020.

15. Žalobca si samostatným návrhom voči žalovanému uplatnil tiež primerané finančné zadosťučinenie vo výške 2.226,- eur, ktoré konanie je vedené na vedľajšom súde pod sp. zn.XXCsp/XXX/XXXX. Toto primerané finančné zadosťučinenie si uplatnil z toho dôvodu, že bol v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. XXCsp/X/XXXX úspešný ako spotrebiteľ, pretože rozsudkom zo dňa 14.3.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov zo dňa 4.4.2019 súd mu priznal nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Dňa 15.6.2021 bolo v tejto veci rozhodnuté rozsudkom, ktorým žalobcovi bolo priznané primerané finančné zadosťučinenie vo výška 2.226,- eur, avšak žalovaný voči rozsudku podal odvolanie a vec nie je právoplatne skončená.

Právny stav

16. Podľa (ďalej len ,“) účinného od 1.1.2008, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa účinného od 1.1.2008 do 31.3.2015 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa účinného od 1.4.2015, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa účinného od 1.1.2008, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa účinného od 1.11.2008 spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa účinného od 1.3.2010, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len ""). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa , a účinného od 1.1.2008 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa účinného od 13.6.2014 zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou

sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa účinného od 1.4.2004 v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

17. Podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v čase uzatvárania zmluvy spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

18. Podľa o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov účinného v čase uzatvárania zmlúv (ďalej len ,a“) každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

Podľa predávajúci nesmie ukladať spotrebiteľovi povinnosti bez právneho dôvodu, upierať spotrebiteľovi práva podľa , používať nekalé obchodné praktiky a neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách.

19. Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.

Posúdenie veci súdom

20. V prejednávanej veci je predmetom konania nárok žalobcu opierajúci sa o ust. o ochrane spotrebiteľa. Podľa poslednej vety tohto ustanovenia, spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Predpokladmi pre uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie je porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom a zároveň úspešný uplatnený nárok, ktorý vznikol porušením práv spotrebiteľa, teda práv nie len podľa , ale aj práv podľa piatej hlavy prvej časti , zákona o spotrebiteľských úveroch prípade iných predpisov prijatých na ochranu spotrebiteľov.

21. Najvyšší súd Slovenskej republiky poznamenal, že pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť úspešné uplatnenie konkrétneho nároku z porušenia práva alebo povinnosti napr. nároku na náhradu škody, na vydanie bezdôvodného obohatenia

alebo aj na určenie neprijateľnosti konkrétne vymedzenej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve (pozri uznesenie NS SR, sp. zn. zo dňa 14.9.2016). Uplatnením práva však nemožno rozumieť iba podanie žaloby spotrebiteľom, ale takýmto konaním je aj účinná obrana spotrebiteľa v konaní začatom na podnet dodávateľa.

22. V súvislosti s výkladom samotného pojmu „úspešné uplatnenie práva“ zo strany spotrebiteľa, súd tiež poukazuje na interpretačné pravidlo citované v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 24. júna 2013, podľa ktorého „pri nejednoznačnom výklade akejkoľvek problematiky týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa, je potrebné uprednostniť vždy ten výklad, ktorý sleduje záujem spotrebiteľa“.

23. V danej právnej veci mal súd jednoznačne za preukázané, že v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. XXCsp/X/XXXX si žalobca úspešne uplatnil svoje právo ako spotrebiteľ a súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenie spolu vo výške 2.226,- eur a po odvolacom konaní vyhovel aj tej časti žaloby, ktorou sa žalobca domáhal určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok. V prejednávanej veci išlo o spotrebiteľský vzťah založený zmluvami o spotrebiteľskom úvere.

24. Podľa súdu nemôže obstáť námietka žalovaného, že sám žalovaný konal v rámci kontraktačného postupu ľahostajne, keď svojim podpisom vyhlásil, že súhlasí s obsahom zmluvy. Žalovaný sa snaží takto zbaviť zodpovednosti za nekalú obchodnú praktiku, keďže zmluvné podmienky vypracovával a predkladal žalovaný a je neakceptovateľné, aby porušovateľ práva presúval zodpovednosť na slabšieho. Na tomto mieste súd považuje uviesť, že bol to práve žalovaný, ktorý nepostupoval s odbornou starostlivosťou a koncipoval obsah formulárovej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom použil neprijateľné podmienky, pričom žalobca ako spotrebiteľ obsah uzavretých zmlúv v ich podstatných častiach ovplyvniť nemohol.

Žalovaná obchodná spoločnosť je poskytovateľom spotrebiteľských úverov na profesionálnej báze, preto sa predpokladá u takýchto spoločností vyššia odborná úroveň a aj zodpovednosť za porušenie zmluvných povinností. Žalovaný ako nebankový subjekt má dlhodobo v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov, a teda jeho povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov a preto takýto subjekt nesie aj väčšiu zodpovednosť za férové pravidlá pri poskytovaní úveru a dôsledky z porušenia zákonných povinností. Krajský súd v Prešove vo viacerých svojich rozhodnutiach poukázal na to, že doposiaľ nebola prekonaná judikatúra Súdneho dvora Európskej únie o existencii nezanedbateľného nebezpečenstva, že priemerný spotrebiteľ nepoukáže na neprijateľnosť zmluvnej podmienky v čase jej uzatvárania (porov. spojené prípady C-240 až 244/98).

25. Súd v tejto veci ustaľuje, že žalobca preukázal, že úspešne ako spotrebiteľ uplatnil porušenie práva a povinnosti ustanovených týmto zákonom a osobitnými predpismi, pretože v súdnom konaní vedenom pred tunajším súdom pod sp. zn. XXCsp/X/XXXX bolo skonštatované porušenie povinnosti žalovaného, ktorý použil neprijateľnú podmienku vyhodnotenú podľa ust. ako neplatnú, pričom v zmysle ust. každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

26. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Zákon nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Bez právneho významu je, či ujma spotrebiteľovi reálne vznikla, pretože postačuje iba možnosť vzniku takejto ujmy. V prejednávanom prípade možno konštatovať, že zo strany žalovaného došlo k takému porušeniu spotrebiteľského práva, ktoré spôsobilo priamu finančnú ujmu spotrebiteľovi vo výške 2.226,- eur. Na odstránenie tohto nepriaznivého stavu musel žalobca absolvovať súdne konanie, v ktorom sa domohol úspešne práva na vrátenie týchto finančných prostriedkov a navyše sa domohol aj určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky koncipovanej žalovaným. Súd stotožňuje s názorom vysloveným Krajským súdom v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. XXCo/XX/XXXX, kde skonštatoval, „že primerané finančné zadosťučinenie patrí za každé porušenie práva spotrebiteľa, resp. povinnosti dodávateľa, nie je limitované skutočnosťou, že spotrebiteľovi už bolo priznané primerané finančné zadosťučinenie voči žalovanému v súvislosti s inou spotrebiteľskou zmluvou. Prípadné konanie spotrebiteľa, ktorý si uplatňuje samostatnými žalobami nároky na primerané finančné zadosťučinenie v súvislosti s jednotlivými zmluvami nemožno označiť za

zneužitie práva. V tomto spore súd vychádza zo skutkových okolností týkajúcich sa výlučne jedného konkrétneho predmetného úverového vzťahu, v ktorom bola žalobkyňa v postavení spotrebiteľa.“

27. Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia, táto závisí od úvahy súdu, pričom nie sú stanovené žiadne kritéria pre určovanie jeho výšky. Jediným kritériom je primeranosť finančného zadosťučinenia. Súd tiež poukazuje, že aj bez stanovenia kritérií výšky primeraného finančného zadosťučinenia, treba vychádzať z toho, že primerané finančné zadosťučinenie má plniť jednak funkciu satisfakčnú, jednak funkciu sankčnú tak, aby dostatočne odradilo dodávateľa od nekalého konania, ktorého sa dopustil voči úspešnému spotrebiteľovi a jednak podľa názoru súdu ho treba chápať aj ako odmenu za to, že sa spotrebiteľ pustil do sporu s nepochybne ekonomicky a právne silnejším dodávateľom a svojím úspechom priniesol benefit aj pre ostatných spotrebiteľov v tom, že možno predpokladať, že dodávateľ sa konania, ktorého sa dopustil voči nemu, už voči ďalším spotrebiteľom nedopustí, prípadne sa ho nedopustí v takej intenzite.

28. V tomto smere súd upriamuje pozornosť na rozhodovaciu prax Krajského súdu v Prešove, podľa ktorej pri dôvodnosti uplatneného nároku na priznanie finančného zadosťučinenia súd berie do úvahy nielen tú skutočnosť, že neprijateľná zmluvná podmienka neplatná v zmysle ust. , je spôsobilá negatívne zasiahnuť do majetkovej sféry spotrebiteľa a potenciálne ohroziť jeho sociálny či rodinný život, ale zohľadňuje aj postoj spotrebiteľa, ktorý sa aj napriek jeho postaveniu slabšej zmluvnej strany vo vzťahu k dodávateľovi rozhodol brániť svoje spotrebiteľské práva a prispel tak k dosiahnutiu vyššej kvality života, mysliac pritom na to, že aj vďaka žalobcovi vyšlo najavo, že dodávateľ uzatvára formulárové zmluvy o úvere so spotrebiteľmi, v rámci ktorých používa zmluvnú podmienku v totožnom, neprijateľnom znení. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia predstavuje doplnkovú ochranu spotrebiteľa, ktorú z explicitného znenia zákona nemožno stotožňovať s úspešne uplatneným právom (pozri rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. , rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 31.01.2019, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 29.01.2019.

29. Súd je tiež aj toho názoru, že poskytovanie právnej ochrany v dôsledku porušenia práv strán sporu má byť vyvážené a nemôže slúžiť neprimeranému finančnému obohacovaniu spotrebiteľa. Súd mal za preukázané z rozhodnutí súdov vo veci sp. zn. XXCsp/X/XXXX, že žalovanému vznikol nárok iba na vrátenie finančných prostriedkov, ktoré z jeho strany boli žalobcovi reálne poskytnuté, pričom žalobca uhradil žalobcovi viac, než mu vznikol skutočný nárok a v dôsledku konania žalovaného žalobca musel chrániť svoje spotrebiteľské práva súdnou cestou, s čím súvisí vynakladanie prostriedkov a času na vyhľadanie odbornej pomoci. Nie je snáď ani potrebné pripomínať, že súdne konania sú stresujúcim zážitkom, vyplývajúcim z obáv z výsledku sporu, či možnosti vzniku ďalšej majetkovej ujmy v podobe náhrady trov konania protistrane, v prípade neúspechu v konaní. Súd tiež pripomína, že žalobca nebol jediným spotrebiteľom , ktorý sa domáhal či už vydania bezdôvodného obohatenia alebo určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky (rozsudky všeobecných súdov zverejnené na portáloch slov-lex.sk alebo na Ministerstva spravodlivosti SR), a teda aj žalovaný, ak by dobrovoľne upustil od nedovoleného konania a prejavil voči svojim klientom čestnosť a snahu napraviť protiprávny stav, k súdnym konaniam vedených zo strán spotrebiteľov by vôbec nemuselo dochádzať.

30. Pri neexistencii kritérií pre určenie výšky primeraného finančného zadosťučinenia, ako aj na vyššie uvedené skutočnosti, tak súd prihliadal najmä na výšku žalovaným pôvodne získaného bezdôvodného obohatenia, na určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, taktiež na aktívnu a osobnú účasť žalovaného na súdnom konaní vo veci vedenej tunajším súdom po sp. zn. XXCsp/X/XXXX a na dopad súdnych konaní do osobnej sféry žalobcu a za primerané okolnostiam považuje primerané finančné zadosťučinenie vo výške 700,- eur, teda sumu 100,- eur za každú určenú neprijateľnú zmluvnú podmienku pri počte siedmych úverových zmlúv č. XXXXXXXXX zo dňa 28.01.2011, č. XXXXXXXXX zo dňa 31.05.2012, č. XXXXXXXXX zo dňa 03.08.2011, č. XXXXXXXXX zo dňa 01.10.2012, č. XXXXXXXXX zo dňa 10.12.2013, č. XXXXXXXXX zo dňa 14.02.2014 a č. XXXXXXXXX zo dňa 13.11.2012, keďže žalobca sa tiež úspešne domohol aj určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky, berúc do úvahy aj priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v časti úspechu žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovanému. V prevyšujúcej časti o zaplatenie 1.400,- eur súd žalobu zamietol.

31. Súd je presvedčený, že priznaná suma zodpovedá svojmu účelu, teda poskytuje žalobcovi ako spotrebiteľovi satisfakciu a odradí dodávateľa od porušovania práv spotrebiteľov. Žalobca sa v dôsledku konania žalovaného domáhal sa ochrany svojich práv prostredníctvom súdneho konania, ktoré určitým spôsobom zasahuje do bežného života spotrebiteľa. S poukazom na uvedené okolnosti súd nepochybuje, že výška priznaného primeraného finančného zadosťučinenia je adekvátna skutočnostiam prejednávaného prípadu a plní základný účel predmetného inštitútu, ktorým je poskytnutie satisfakcie žalobcovi - spotrebiteľovi a odradenie žalovaného od porušovania práv spotrebiteľov.

K trovám konania

32. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa druhého odseku tohto ustanovenia ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

33. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom prípade v zmysle rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

34. Vo vzťahu o výroku o trovách konania súd v danej veci s použitím Základných princípov aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania žalobcu rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Podľa tohto článku v spojení s citovanými ustanoveniami môže súd priznať náhradu trov konania v plnej výške aj v prípade, ak súd priznal nárok úspešnej strane, avšak nie v žiadanej výške. Ide o prípady, ak výška nároku závisí od úvahy súdu, čo je aj prípad prejednávanej veci.

35. „Nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku, pretože nemožno ho zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu alebo znaleckej činnosti. Žalobcu je nevyhnutné považovať za plne procesne úspešného, ak mal plný úspech čo do základu uplatneného nároku a súčasne výška plnenia, vyplývajúca z tohto jeho procesného úspechu, závisela výlučne od úvahy súdu (alebo od znaleckého posudku). Žalobcovi teda bude priznaná náhrada trov konania z prisúdenej sumy, avšak v plnej výške“ (pozri Števček, M., Ficová S., a Baricová, J. a kol.: , Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 926)

36. Podľa rozhodovacej praxe Krajského súdu v Prešove konania, v ktorých rozhodnutie o výške plnenia závisí od úvahy súdu, predstavujú výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok sporového konania. Úvaha súdu sa môže týkať len skutkových okolností, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie o výške priznaného plnenia (nie základu uplatneného nároku). Pre priznanie plnej náhrady trov konania v tomto prípade nie je podstatný rozsah čiastočného úspechu sporovej strany (v nepatrnej časti alebo prevažnej časti). Úvaha súdu o výške plnenia sa musí opierať o hmotné právo, spravidla o právne normy, v ktorých je rozsah nároku upravený vymedzením právne relevantných kritérií, jeho samotné určenie (vyčíslenie) vyplýva z konkrétnych okolností danej veci. Pre priznanie plnej náhrady trov konania nie je podstatný rozsah čiastočného úspechu (v nepatrnej časti alebo prevažnej časti), a to ani to, akú sumu v pomere k súdom priznanej sume strana uplatňovala. Za neúspech sa nepovažuje rozdiel medzi uplatňovanou a priznanou výškou nároku. Predpokladom pre aplikáciu tohto ustanovenia je výlučne skutočnosť, že rozhodnutie o výške plnenia záviselo od úvahy súdu. (pozri rozsudky Krajského súdu v Prešove napríklad sp. zn. zo dňa 28.1.2019, zo dňa 22.2.2018, zo dňa 16.01.2019)

37. Vzhľadom na vyššie uvedené súd priznal žalobcovi ako úspešnej strane nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% z priznanej výšky primeraného finančného zadosťučinenia s tým, že o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné v zmysle ust. odvolanie, ktoré sa podľa ust. podáva v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Humenné.

Podľa ust. odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa ust. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.